Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214323
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412214323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko
s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: K. S., A. A. XXXX/X, XXX XX I., o zaplatenie 314,89 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 8C/1/2013 - 69
zo dňa 9. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 8C 1/2013-69
zo dňa 9. januára 2015, p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom č. k. 8C/1/2013 - 69 zo dňa 9. januára 2015 zamietol žalobu
o zaplatenie 314,89 eur s príslušenstvom a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 04.10.2012 žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3 251,81 eur s príslušenstvom z dôvodu, že ako postupník
mal uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Ge Money a. s., Bottova 7, Bratislava

ako postupcom a postupca mal žalovanému oznámiť postúpenie pohľadávky. Spoločnosť Ge Money
a. s., Bottova 7, Bratislava a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eur. Súčasťou úverovej zmluvy mali byť obchodné
podmienky pre úver a sadzobník poplatkov. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné
prostriedky riadne a včas, ale túto povinnosť si neplnil riadne, a tak porušil zmluvu o úvere a dostal sa
do omeškania s tromi splátkami. Z dôvodu, že žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti splácať úver,
postupca bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru.

Ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu bola pohľadávka vo výške 3 251,81 eur, ktorá pozostávala z
istiny 2 485,09 eur riadny úrok 690,66 eur, a zmluvnej pokuty 41,18 eur a poplatky 25,88 eur.

3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že žalobca k žalobe nepripojil zmluvu o postúpení pohľadávok,
ktorá by preukázala jeho aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore a tiež nepredložil obchodné
podmienky pre úver a sadzobník poplatkov. Uvedené doklady majú vplyv na posúdenie oprávnenosti
uplatneného nároku žalobcu v súdnom konaní. Žalobca predložil súdu ako prílohy len zmluvu o úvere

a žiadosť o úver, ostatné doklady nepripojil. Okresnú súd zo zmluvy o úvere zistil, že bola uzatvorená
dňa 23.05.2007 medzi obchodnou spoločnosťou Ge Money a. s. a žalovaným.4. Na pojednávaní dňa 09.01.2015 bol prítomný žalovaný, ktorý sa vyjadril, že si je vedomý pôžičky, ktorú
si vzal od spoločnosti Ge Money a. s. a s uvedenou spoločnosťou komunikoval. Úver prestal splácať z
dôvodu, že prišiel o zamestnanie, byt, rozviedol sa a bol dlhodobo nezamestnaný.

5. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore,
že bol nositeľom subjektívneho práva vymáhať žalovanú pohľadávku od žalovaného, a preto zamietol
žalobu aj s prihliadnutím na tvrdenie žalovaného, že si je vedomý pôžičky, ktorú si vzal od spoločnosti
Ge Money a. s., Bottova 7, Bratislava.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému trovy konanie nepriznal, i
keď bol vo veci úspešný, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko a. s., ktorý
namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to z dôvodu, že nesprávne zistil, že žalobca nie je v danej veci
aktívne vecne legitimovaný. Tvrdil, že po preštudovaní listinných dôkazov, ktoré boli predložené v konaní
a sú súčasťou súdneho spisu, nie je možné sa so záverom okresného súdu stotožniť. Žalobca spolu so
žalobou zo dňa 26.09.2012 predložil aj oznámenie o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ako aj
obchodné podmienky pre úver. Poukázal na judikát č. 119/2003 rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obo/210/01, v zmysle ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto
oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval

zmluvou o postúpení postupník.

8. Podľa názoru žalobcu, ak by aj súd nemal preukázané aktívnu legitimáciu žalobcu, išlo by o
odstrániteľnú podmienku konania, pričom podľa ustanovenia § 104 ods. 2 O.s.p., ak ide o nedostatok
podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí preto vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže

pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí
nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. V danom prípade súd žalobcu nevyzval na
predloženie zmluvy o postúpení pohľadávok a z výzvy zaslanej súdom nevyplývalo, že by mal súd
pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a z predložených dôkazov pripojených k žalobe bola
preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca preto namietal, že okresný súd svojím postupom

mu odňal možnosť konať pred súdom, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu na výzvu súdu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, pri preskúmaní veci bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.
účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené
zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie

je možné vyhovieť.

11. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny
poriadok.

12. Podľa § 470 ods. 1, 2, C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. V danom prípade odvolacie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol
zrušený ku dňu 30.6.2016. V zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bol odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný. Rovnakým spôsobom upravuje rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu aj Civilný
sporový poriadok v § 379 písm. a) a § 380 ods. 1. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podalžalobca, a preto na základe jeho odvolania a dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, skúmal odvolací súd
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, záver, ku ktorým dospel, je správny. Odvolací súd

konštatuje,žeodôvodneniepísomnéhovyhotoveniarozsudkujedostatočnevyčerpávajúceazodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje už len na
určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

17. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie pohľadávky, z jeho právneho
predchodcu na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok.

18. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní

rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

19. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd

skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti.
V danom prípade správne súd prvej inštancie pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dospel k
záveru, že kvôli pochybnostiam o postúpení pohľadávky, vyplývajúcim z listín predložených žalobcom,
je potrebné pre preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky
(pohľadávok). Keďže žalobca túto zmluvu nepredložil, správne súd prvej inštancie žalobu zamietol, z

dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

20. V civilnom sporovom konaní sa rozlišuje procesná legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou
legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného
práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v

konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na
strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie
teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia
má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola
nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní.

21. Zmluva o postúpení pohľadávky, ako každý iný právny úkon musí vyhovovať všetkým zákonným
podmienkam platnosti. Česká judikatúra, ktorá vychádza z právnej úpravy o postúpení pohľadávky,
ktorá je totožná s právnou úpravou platnou v Slovenskej republike konštatovala, že predpokladomprávnej účinnosti postúpenia pohľadávky je oznámenie tohto postúpenia dlžníkovi podľa § 526 ods.
1 Občianskeho zákonníka . Dlžník je až
od tohto okamihu povinný plniť postupníkovi, ako svojmu veriteľovi s tým, že pokiaľ mu postúpenie

pohľadávky oznámi samotný pôvodný veriteľ - postupca, nemá povinnosť nič preukazovať a dlžník
je povinný postupníkovi bez ohľadu na to, či je zmluva o postúpení pohľadávok platná plniť a
takýmto plnením záväzok dlžníka zaniká. Od tejto situácie, však je nutné odlišovať stav, (ako je
tomu aj v posudzovanej veci), kedy k splneniu záväzku voči avizovanému postupníkovi nedôjde a
jeho zaplatenie sa stane predmetom súdneho sporu. V takomto prípade je potom nutné v rámci

skúmania aktívnej legitimácie na vymáhanie pohľadávky riešiť aj otázku platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, kedy v dôsledku jej neplatnosti k zmene v osobe veriteľa nemôže dôjsť. Len platná
zmluva o postúpení pohľadávok totiž môže mať za následok zmenu v osobe veriteľa, keď veriteľ
(postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu k
jej uplatneniu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 21.5.2003, č. k. 32Odo 293/2002 - uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS ČR pod č. 16/2004).

22. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec
samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP) s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených,

pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

23. Podľa názoru žalobcu, ak by aj súd nemal preukázané aktívnu legitimáciu žalobcu, išlo by o

odstrániteľnú podmienku konania, pričom podľa ustanovenia § 104 ods. 2 O.s.p., ak ide o nedostatok
podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí preto vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže
pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí
nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. S takýmto právnym názorom žalobcu na
aplikovanie ustanovenia § 104 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, na daný prípad, sa nemožno

stotožniť z nasledovných dôvodov.

24. Podľa § 103 OSP ( do 30.6.2016 ) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

25. Občiansky súdny poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených
pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto
predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky.

26. Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

27. Podľa § 104 ods. 2 OSP ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí
pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,

ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

28. V zmysle uvedených ustanovení ide o procesné podmienky, ktoré musia byť splnené pre súdne
konanie a nie o hmotnoprávne podmienky, medzi ktoré patrí vecná legitimácia žalobcu, ktorej nedostatok
má za následok zamietnutie žaloby a nie zastavenie konania, ako pri nesplnení procesných podmienok.

Ako bolo uvedené už vyššie, vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v
občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva a nie z
procesného práva. Preto táto odvolacia námietka nebola v danej veci opodstatnená.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1,2 CSP

ako vecne správne potvrdil.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v
konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.31.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypodľaustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, pretože okresný súd náležite

aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP).

32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).