Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206778
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7816206778.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne: Y. N., U..

XX.XX.XXXX, R. A., Š. XX, zast. JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka, so sídlom Rožňava,
Čučmianska dlhá 7, proti žalovanému: Provident Financial, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy
49, IČO: 35 805 731, zast. De minimis, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868
949, v konaní o zaplatenie 619,62 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 357,04 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročnezuvedenejsumy,začasod14.09.2016dozaplatenia, vlehotedotrochdníododňaprávoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 16 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyslovenia neplatnosti Zmluvy o zabezpečení splátok úveru
zo dňa 09.03.2013 a Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa
18.08.2014, zaplatenia sumy 619,62 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 568497465 zo dňa 09.03.2013
(ďalej len „Zmluva A“) bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 300,- Eur, s úrokovou sadzbou 22,38 %
ročne zo sumy úveru (43,20 Eur). Spolu s administratívnym poplatkom vo výške 60,30 Eur, celkové
náklady v čase uzatvorenia „Zmluvy A“ predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN v
príslušnom gramatickom tvare ) vo výške 70,38 %. Žalobkyňa mala zaplatiť celkom sumu 403,50 Eur
v 60 týždenných splátkach, so splatnosťou prvej splátky k 7.dňu po uzatvorení „Zmluvy A“ a následne
7.dňom po splatnosti predchádzajúcej splátky. Dňom podpisu uvedenej „Zmluvy A“ súčasne žalobkyňa

uzavrela Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 09.03.2013. V zmysle tejto Zmluvy sa žalovaná
prostredníctvom obchodného zástupcu zaviazala pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí
peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru. Uvedená služba bola poskytovaná za odmenu a
výška odmeny predstavovala 154,50 Eur.
3. Po riadnom splatení úveru žalobkyňa uzatvorila so žalovanou ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 609919181 zo dňa 18.08.2014 (ďalej len „Zmluva B“) na sumu 500,- Eur, s úrokom 15,87 % ročne
(49,74 Eur).S poplatkom za garantovanú službu v 70,34 Eur, mala žalobkyňa zaplatiť celkom sumu

620,08 Eur. Žalobkyňa uzavrela súčasne aj Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia
splátok úveru zo dňa 18.08.2014. Za uvedenú službu mala žalovaná zaplatiť sumu 257,50 Eur. RPMN
uvedená v „Zmluve B“ predstavovala výšku 46,46 %.4. Žalobkyňa s poukazom na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) s použitím
ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v účinnom znení zdôraznila, že odplata pri
poskytovaní peňažných prostriedkov pozostáva z úroku, poplatkov, akýchkoľvek odplatných plnení

alebo iných nákladov, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy a sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov (priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnené na webovom sídle ministerstva
financií) pri obdobnom úvere alebo pôžičiek ročne. Žalobkyňa tvrdí, že RPMN nebola vyčíslená správne

a jej výška presahuje povolený dvojnásobok priemernej výšky RPMN. Do nákladov mali byť zahrnuté
aj tzv. doplnkové služby, ktoré patria medzi odplatu pri zmluvách o úvere. Za týchto podmienok, tzn. po
započítaní nákladov spojených so „Zmluvou A“ vrátane Zmluvy o zabezpečení splátok, predstavovala
RPMN (zohľadniac celkové náklady) výšku 153,10 %, pretože celková suma úveru bola 558,- Eur. Pri
„Zmluve B“ postupujúc rovnakým spôsobom, predstavovala RPMN v skutočnosti 139,22 %, nakoľko
mala zaplatiť žalobkyňa sumu 877,58 Eur. Za týchto okolností žalobkyňa vyslovila názor, že nesprávne

uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú
podľa osobitných predpisov, vedie k bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru. Stanovením
nesprávnej RPMN, bola žalobkyňa uvedená do omylu.
5. V čase uzatvorenia predmetných spotrebiteľských zmlúv bola žalobkyňa vo finančne ťažkej situácii,
po rozvode manželstva v roku 2013. Ostala bez príjmu, poberala len dávku v hmotnej núdzi. Starala

sa o maloleté dieťa. Táto situácia ju nútila vziať si úver, aby dokázala kryť bežné výdavky na dieťa
a domácnosť. Povinnosťou poskytovateľa úveru bolo riadne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu činnosť okresných súdov, ktoré sa zaoberali
otázkou posúdenia nákladov aj v súvislosti s uzatváraním zmlúv o zabezpečení splátok úveru (rozsudok
Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/63/2012 zo dňa 14.03.2013). Uzatvorením Zmluvy o zabezpečení

splátok úveru chcel žalovaný zjavne obísť zákon tým, že odmenu obchodného zástupcu nezahrnul
do nákladov úveru. Na základe týchto skutočností žalobkyňa požiadala o vydanie bezdôvodného
obohateniazostranyžalovaného.PrehodnotilaurčenieneplatnostiZmluvyozabezpečenísplátokúveru,
navrhla, aby súd otázku platnosti Zmluvy riešil ako predbežnú otázku. Uplatnila si len časť nároku,
nárok je čiastočne premlčaný v zmysle príslušných ustanovení OZ. Z toho dôvodu žalobkyňa trvala na

zaplatení sumy 519,62 Eur, spolu s finančným zadosťučinením v sume 619,62 Eur, bez započítania
premlčaných 27 splátok zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru k úverovej zmluve zo dňa 09.03.2013
a bez započítania úrokov tohto úveru. Žalobkyňa si nárok uplatňuje so stavom ku dňu 14.09.2016.
6. Písomným podaním zo dňa 05.10.2016 doplnila žalobkyňa žalobu v tom zmysle, že žiadala zaplatenie
sumy 619,62 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % odo dňa 14.09.2016 do zaplatenia.

7. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov absencie naliehavého právneho
záujmu s poukazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha určenia, že Zmluva o zabezpečení
splátok úveru a Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 09.03.2013
a 18.08.2014 sú neplatné. Predmetom konania nie je žaloba o určenie právnej skutočnosti, ktorej

možnosť podania by vyplývala priamo z právneho predpisu. Pred účinnosťou CSP by išlo o určovaciu
žalobu podľa ust. § 80 písm. c.) O.s.p., v znení účinnom do 30.06.2016, ktorou bolo možné domáhať sa
určenia nielen existencie práva ale aj právneho vzťahu. Znenie súčasne účinného ust. § 137 písm. c.)
CSP už určovacie žaloby vymedzuje ako žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie. Z uvedeného vyplýva,
že v súčasnosti nie je možné žalobu podanú žalobcom podriadiť pod ust. § 137 písm. c.) CSP. Pokiaľ

žalobkyňa mieni osvedčiť naliehavý právny záujem, musela by poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanejvecivedúcejksporumedziúčastníkmiatiežnapotrebusúdom,čituprávnyvzťahjealebo
nie je. Rovnako by musela vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý
odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára základ pre jeho usporiadanie. Žalobkyňa
nepreukázala takýto naliehavý právny záujem.

8. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalovaný pri uzavretí vyššie uvedených
„Zmlúv A, B“ riadne vymedzil predmet zmluvy. Nestotožnil sa s konštatovaním v žalobe, že RPMN
nebola vyčíslená správne a presahuje zákonom povolený dvojnásobok priemernej RPMN s poukazom
na to, že do RPMN nebola v rámci celkových nákladov započítaná aj odmena podľa Zmluvy o
zabezpečení splátok úveru a Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru.

RPMN sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (ust. § 2 písm. i./ Zákona č. 129/2010 Z.z.).
V zmysle ust. § 2 písm. g./ uvedeného zákona, účinného k 09.03.2013 a 18.08.2014, celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov,provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou. Vychádzajúc z daného žalovaný zdôraznil,

že RPMN nevyjadruje náklady spotrebiteľa, ale ide o veličinu, ktorá má abstraktnú výpovednú hodnotu
len z hľadiska toho, že zákazník z neho vie posúdiť, či úver s menšou RPMN je pre neho výhodnejší
ako s vyššou RPMN. Žalovaný vychádzal pri výpočte RPMN z uvedených údajov. To, že RPMN v danom
prípade zahŕňa len úroky a administratívny poplatok a nie aj poplatok za zabezpečenie splátok úveru,
vyplýva aj z rozhodovacej praxe všeobecných súdov a stanoviska Ministerstva financií SR. V minulosti

slúžili ako základ pre stanovenie maximálnej prípustnej hodnoty RPMN v spotrebiteľských úveroch
tabuľky, kde v rokoch 2008 až 2010 sa pohybovala maximálna prípustná hodnota medzi 76 % až 112,52
%. Pokiaľ bola RPMN na úrovni 70,38 % alebo 46,46 %, nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pri druhej zmluve tiež žalobkyňa tvrdila, že odplata prevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu v zmysle
ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, čo je absolútne vylúčené, keďže podľa ust. § 10d ods.2
uvedeného nariadenia, v spojení s ust. § 2 Vyhlášky ministerstva financií č. 289/2009 Z.z., bola v danom

prípade pre mesiac apríl 2014 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov uvedená v
hodnote 13,47 % ročne, dvojnásobok úrokovej miery činí 26,94 % ročne. V prípade druhej zmluvy bolo
možné dospieť len k výške ročnej odplaty 21,28 %, čo neprekračuje stanovený limit.
9. Uzavreté zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe neboli v žiadnom prípade podmienkou získania
úveru. Je výhradne na zákazníkovi, aký spôsob na úhradu dlhu využije. Zmluva o doplnkovej službe

má akcesorickú povahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podmienenosť nie je obojstranná, pretože
existencia úverového vzťahu nie je podmienená existenciou zmluvy o doplnkovej službe. Žalovaný
poskytol zákazníkom len možnosť, prostredníctvom ktorej môžu uhrádzať jednotlivé splátky, inkasom
prostredníctvom obchodného zástupcu. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená.
Nezapočítava sa do RPMN ani do odplaty. Zmluva sa vzhľadom na jej povahu uzatvára vždy po uzavretí

Zmluvy o úvere. Je teda zrejmé, že ani teoreticky nemôže spätne ovplyvniť (ne)platnosť akejkoľvek
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný v závere poukázal na množstvo rozhodnutí okresným súdov,
na správnosť záverov ktorých odkázal a rovnako aj na tú skutočnosť, že NBS na základe Zákona č.
35/2015 Z.z. vydala žalovanému ako prvému subjektu na slovenskom trhu dňa 28.08.2015 povolenie na
poskytovanie spotrebiteľských úverov. K uplatnenému bezdôvodnému obohateniu žalovaný uviedol, že

nikdy neprijal od zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo písomnej dohode alebo právnemu
titulu a preto sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Všetky zmluvy obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú
plne v súlade s právnym poriadkom. V časti uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie
v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. zdôraznil, že žaloba je v časti primeraného
zadosťučinenia podaná predčasne. Na takého zadosťučinenie má právo len osoba, ktorá na súde

úspešne uplatnila porušenia práva, čo nie je dané v prípade žalobkyne.

10. Žalobkyňa reagovala písomne na vyjadrenie žalovaného. Navrhla posudzovať neplatnosť zmlúv
formou predbežných otázok. V spotrebiteľských sporoch môže súd určiť povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie a zároveň vo výroku rozsudku uviesť aj neplatnosť zmluvnej podmienky aj bez preukázania

naliehavosti právneho záujmu. Napriek zavedeniu abstraktnej kontroly v spotrebiteľských sporoch má
súd možnosť aj v individuálnych konaniach vysloviť neprijateľnosti zmluvných podmienok. Významnými
kritériami pri určení podstatného prevýšenia odplaty je najmä výška poskytnutých prostriedkov, či je
záväzok zabezpečený a obdobie, na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Z aktuálnej judikatúry
možno pri tomto termíne vysledovať hranicu maximálne 20 % (rozsudok Krajského súdu v Žiline

7Co/569/2015 zo dňa 10.02.2016). Podľa platných právnych predpisov k 18.08.2014, v zmysle ust.
§ 53 ods. 6 OZ, s použitím ust. § 10d ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., sa po 31.05.2014 a
pred 01.09.2014 odplatou rozumela odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných
bánk (ust. § 1 ods. 1 až 3 ) za úvery alebo pôžičky. Za najvyššiu prípustnú mieru odplaty sa
považovala odplata, ktorá nesmie prevyšovať dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti. V

čase uzatvorenia „Zmluvy B“ úrokové miery predstavovali 13,47 %. Doplnková služba podľa názoru
žalobkyne predstavuje súčasť hlavných spotrebiteľských zmlúv a tvrdenia žalovanej o tom, že žalobkyňa
mala na výber spôsob splácania splátok vylučuje skutočnosť, že pri podpise spotrebiteľských zmlúv jej
boli zároveň predložené na podpis už vopred sformulované a predvyplnené zmluvy.

11. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia pre
uplynutie objektívnej trojročnej premlčacej doby, ale aj pre uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby. Žalobkyňa totiž vedela v prospech koho plní a teda mala vedomosť o začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby v konkrétnom čase.12. Žalobkyňa k námietke premlčania uviedla, že predmetom žaloby neboli splátky, ktoré boli už

premlčané, nárokovala si len sumy, ktoré neboli premlčané z titulu bezdôvodného obohatenia ku
dňu podania žaloby. Okrem toho poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
16Co/1392/2014 zo dňa 24.09.2015, z ktorého vyplýva stanovenie momentu premlčania, až po skončení
bezdôvodného obohacovania sa, keďže nárok tvorí jeden celok.
13. Pre účely konania žalobkyňa pripojila aj odpoveď Odboru ochrany spotrebiteľa Ministerstva

spravodlivosti SR zo dňa 05.10.2016, kde okrem iných konštatovaní vzťahujúcich sa k ust. § 7 a
§ 9 Zákona č. 129/2010 Z.z., vyplynulo konkrétne vo vzťahu k žalovanej spoločnosti, že poplatok
za garantovanú službu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktoré zaväzujú spotrebiteľa k plneniu
za čiste administratívnu agendu. Jedná sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po
materiálnej stránke neboli dodané a slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa, čo vyplynulo z
rozhodnutia z Krajského súdu v Prešove č.k.18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012.

14. Na pojednávaní dňa 24.05.2017 súd pripustil uznesením zmenu žalobného petitu v znení: žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 619,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 14.09.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

16. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe aj na dôvodoch v žalobe uvedených. Predložila zákaznícku

kartu k „Zmluve B“. Na základe záznamov o úhradách, je v zázname zaznamenané doplatenie úveru
dňa 18.09.2015. Karta obsahovala podpis osoby, ktorá kartu podpisovala. Potvrdila, že čerpala úver
od žalovaného. Pred podpísaním zmluvy o úvere, aj pred podpísaním doplnkovej služby, jej nebola
ponúknutá iná možnosť splácania úveru, len prostredníctvom obchodného zástupcu, ktorý mal vyberať
splátky týždenne alebo mesačne. Žiadne iné informácie o splácaní splátok inou formou nedostala.

Nemala problém platiť splátky ani na pobočke žalovaného, pretože sa denne pohybovala po meste,
nosila dcéru do škôlky. Vôbec nebola informovaná o tom, že za takúto službu, ktorú ani nepotrebovala,
bude niečo platiť a dokonca sumu presahujúcu 50 % poskytnutého úveru. Pokiaľ by to bola vedela,
nikdy by takú zmluvu nepodpísala. K okolnostiam uzavretia zmluvy o úvere uviedla, že partner jej
matky, ktorý žil s nimi v spoločnej domácnosti, čerpal úver od žalovaného. Chodil za ním obchodný

zástupca inkasovať splátky. Žalobkyňa sa informovala o možnosti získať úver, pričom hneď uviedla,
že je nezamestnaná. Príjem, ktorý bol v zákazníckej karte uvedený, nebol iste jej príjmom, ale zjavne
príjmom jej bývalého manžela. Predpokladala, že túto sumu mohol zástupca získať z úverovej zmluvy
bývalého manžela, ktorý bol tiež klientom spoločnosti. Nevšimla si, že takýto údaj bol zahrnutý do jej
zákazníckej karty. Bola informovaná, že jej môže byť poskytnutý úver a že splátky bude inkasovať

obchodný zástupca týždenne alebo mesačne. Žiadna iná možnosť jej nebola ponúknutá. V čase pred
podpisom zmluvy, tam bol rovno vyznačený znamienkom „X“ hotovostný režim. Pred podpisom zmlúv jej
len bolo ukázané, kde má podpísať listiny. Keď doplatila prvú zmluvu, bola opäť oslovená spoločnosťou,
že jej môžu poskytnúť ďalší úver. Úver zobrala neskôr, ale postup bol rovnaký ako pri prvej zmluve.
Ukázali jej, kde má podpísať zmluvu, v rámci toho len vedela, aký úver dostala, v akej výške a počte

ho bude splácať. Takýmto spôsobom podpísala aj dobrovoľnú doplnkovú službu. Osobitným spôsobom
sa nezisťovali jej pomery. V zákazníckej karte boli uvedené jej príjmy, 37,50 Eur. Jednalo sa o časť
dávky v hmotnej núdzi a prídavok na dieťa. Aký ďalší príjem vo výške 800,- Eur tam započítali, nevedela,
domnievala sa, že to bol príjem jej matky, ktorá v tom čase pracovala v Nemecku.

17. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že žalobkyňa bola zamestnaná od 09.05.2013 do
31.05.2013. Jej vymeriavací základ predstavoval 125,30 Eur. V období uzavretia „Zmluvy B“ nebolo
zaznamenané žiadne zamestnanie, až neskôr od 03.12.2015.

18. V prípade vznesenej námietky premlčania žalobkyňa trvala na tom, že nárok nie je premlčaný,

pretože bol uplatnený na súde pred uplynutím subjektívnej a objektívnej lehoty, vychádzajúc z toho, že
premlčacialehotazačínaplynúťodobdobia,kedyboldoplatenýúver.Vprípade„ZmluvyA“boldoplatený
úver dňa 15.04.2014, žaloba bola podaná dňa 20.09.2016. V prípade „Zmluvy B“ bol úver doplatený dňa
18.09.2015, žaloba bola podaná dňa 20.09.2016, tzn. pred uplynutím premlčacej lehoty.19. Žalovaný naďalej trval na tom, že nie sú dané dôvody pre vyhovenie žaloby. Z hľadiska bonity

žalobkyne, nemal žalovaný dôvod pochybovať o jej bonite už aj z toho dôvodu, že jeden úver riadne
splatila. Žalovaný sa pri zisťovaní bonity riadi tým, čo povie klient. Nemá možnosť overiť si, či sú
údaje pravdivé alebo nie. V prípade RPMN trval na tom, že vychádzal z obvykle požadovaných odplát,
RPMN bolo v poriadku a dôkaz o správnosti alebo nesprávnosti výpočtu RPMN na základe interaktívnej
kalkulačky nepovažoval za hodnoverný. Trval na tom, že nielen zmluva o doplnkovej službe, ale aj

zmluva o úvere, boli uzavreté v súlade so Zákonom č. 129/2010 Z.z. Poukázal na možnosť odstúpenia
od zmluvy, v lehote do 14 dní od uzavretia. Pokiaľ by žalobkyňa bola riadne prečítala túto časť zmluvy,
bola by zistila informácie o možnosti podať sťažnosť alebo reklamáciu v tomto období. Obe zmluvy
obsahovali náležitosti súvisiace aj so splatnosťou úveru, keďže v zmluve bola riadne stanovená konečná
splatnosť, frekvencia splátok, ich výška. Okrem toho poukázal aj na rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci Home Credit c/a R., kde bol podaný výklad k problematike splatnosti a tento si osvojila

aj Národná banka Slovenska.

20. Na návrh žalobkyne a žalovaného bolo doplnené dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov.

21. Svedok G. H. potvrdil, že býval v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, jej matkou a maloletou
dcérou žalobkyne. Mal vedomosti o tom, že žalobkyňa brala úver od žalovanej spoločnosti. Od uvedenej
spoločnosti zobral už skôr úver aj svedok. Splátky od neho inkasoval poverený pán, ktorý prichádzal
do domácnosti. Pri tej príležitosti sa informovala o možnosti úveru aj žalobkyňa. V čase keď uzatváral
svedok svoju zmluvu, bolo mu povedané, že pre splátky bude chodiť určitý pán. O tom, že sa platia

poplatky za takúto službu, svedok vôbec nevedel. Bol informovaný týmto pánom len o výške týždňových
alebo dvojtýždňových splátok a predpokladal, že s úverom je potrebné platiť nejaký úrok. Svedok bol
presvedčený, že žalobkyňa by nebola súhlasila s takouto službou za peniaze, pretože nemala peniaze
na takú službu. Keďže svedok nevedel, že inkasná služba sa spoplatňuje, považoval ju za výhodnú.
Nesúhlasil však s tým, že služba bola uzavretá na základe žiadosti svedka. Nebola to pravda, pretože

bolo mu povedané, že splátky bude inkasovať v určitých intervaloch obchodný zástupca. Svedok to
len zobral na vedomie.

22. Svedkyňa Y. Š., matka žalobkyne, potvrdila, že bola prítomná pri uzatváraní jednej zo zmlúv. Dcére
bolo povedané, že splácanie bude realizované formou hotovostných platieb obchodnému zástupcovi.

Svedkyňa, aj dcéra z toho vyvodili, že iná možnosť nie je. Pokiaľ by bola dostala žalobkyňa riadne
informácie o tom, že sa za službu platí odmena a pomerne vysoká, rozhodne by s tým nesúhlasila. Čo
sa týka vyplnenia údajov o pomeroch, svedkyňa uviedla, že sa pamätá, že p. R., ktorý chodil inkasovať,
povedal, že treba mať čo najvyšší príjem, aby bolo možné dostať úver. V časti príjmu domácnosti teda
bol započítaný aj príjem druha svedkyne, pričom žiadny doklad o príjme nevyžadovala osoba, ktorá

zmluvu spisovala. Údaje do zákazníckej karty vpisoval obchodný zástupca. Svedkyňa nevedela o tom,
že by bol obchodný zástupca informoval jej dcéru o platbe provízie za poskytnutú službu.

23. Svedok C. R. uviedol, že pracoval ako obchodný zástupca pre žalovaného do roku 2015. Potvrdil,

že pracoval u žalovaného v období uzavretia oboch zmlúv. Ako obchodný zástupca zmluvy spisoval s
potencionálnymi záujemcami a vykonával aj inkasnú činnosť, pokiaľ to bolo potrebné. Potvrdil uzavretie
Zmluvy o doplnkovej službe so žalobkyňou zo dňa 18.08.2014, zmluvu spisoval on. Trval na tom,
že pri uzatváraní zmlúv informoval vždy o výške úveru, úrokovej sadzbe, výške splátky, dĺžke trvania
doby splácania. Pokiaľ sa rozhodol zákazník pre službu inkasovania peňazí v domácnosti, spisovala

sa zmluva o doplnkovej službe. Nebolo to však povinnosťou. Svedok trval na tom, že zákazníci vedeli
o tom, že majú možnosť výberu takejto služby, boli o tom informovaní, a aj o následkoch s tým
spojených. Na žalobkyňu sa nepamätal, pretože pôsobil mimo A., len v závere svojho pôsobenia
pracoval aj v A.. Postup pri poskytovaní úveru bol taký, že záujemcovia o úver poskytli identifikačné
údaje,príjmovémožnosti,tiesaodoslalimanažéroviapokiaľmanažérschválilposkytnutiehotovostného

úveru,tentobolposkytnutý.Prihotovostnomúverebolaposkytnutáďalšiaslužba,atoinkasná.Zákazník
nebol nútený takúto zmluvu uzavrieť, pretože keď si zvolil bezslužbový priebeh, celé splácanie sa
realizovalo prostredníctvom manažéra. Podľa jeho poznatkov, len minimum zmlúv bolo uzatváraných
bez doplnkovej služby. Uzatváranie takýchto zmlúv bolo v záujme obchodných zástupcov, pretože ztakejto činnosti plynuli provízie. Pri vypĺňaní zákazníckej karty spisovali obchodní zástupcovia potrebné
údaje, na základe ktorých manažér rozhodol, či úver bude poskytnutý alebo nie. Na základe príjmov sa
brali do úvahy aj ďalšie príjmy domácnosti, ako aj iné úvery a záväzky.

24. Svedok A. T. potvrdil, že u žalovaného pôsobil ako obchodný zástupca v období, kedy boli
uzatvorené predmetné Zmluvy. V súčasnosti u žalovanej spoločnosti nepôsobí. Potvrdil, že zmluvu zo
dňa 09.03.2013 spisoval on. Vysvetľoval klientovi všetky údaje, ktoré vpisoval do zmluvy, aj do zmluvy
o dobrovoľnej službe. Klienti boli poučení o viacerých spôsoboch splácania, vrátane inkasnej služby.

Mohli si dohodnúť spôsob, aj rôzne časové intervaly splácania. Potvrdil, že finančný efekt z takejto formy
uzavretia doplnkovej služby mal obchodný zástupca, ktorému z toho plynuli provízie. Schopnosti klienta
splácať úver boli zisťované výplatnými páskami za posledné tri mesiace, pracovnou zmluvou a keď mal
ďalší príjem, takisto sa to dokladovalo. Osobitne sa spisovali výdavky. Aj v prípade osoby, ktorá bola
nezamestnaná, bolo možné úver poskytnúť, avšak bola stanovená určitá hranica. K jej výške sa nevedel
vyjadriť. Zapisoval sa aj príjem členov domácnosti, výšku si nevedel overiť. Svedok tiež uviedol, že

bolo možné splácanie úveru aj bez doplnkovej služby. Pripustil však aj možnosť, že pokiaľ by klient s
doplnkovou službou nesúhlasil, mohlo sa stať a stalo sa, že úver nebol poskytnutý. Počet úverov bez
doplnkovej služby bol mimoriadne zriedkavý.

25. Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 568497465 (Zmluva „A“) bola uzavretá medzi žalovaným a

žalobkyňou dňa 09.03.2013. V zmysle uvedenej Zmluvy žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške
300,- Eur. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku a administratívneho poplatku, pričom úrok bol
vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 %,čo zodpovedá výške 43,20 Eur a administratívneho poplatku
tvorené pevnou sumou 60,30 Eur. RPMN bola vyjadrená vo výške 70,38 %. Celková čiastka bola 403,50
Eur. Dlžná suma mala byť zaplatená v 60. týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej

po predposlednú bola 6,73 Eur a poslednú 6,43 Eur. V „Zmluve A“ bola uvedená splatnosť poslednej
splátky - 7.deň 60.týždňa po uzavretí „Zmluvy A“. Splatnosť každej splátky mala byť 7.kalendárny deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere (číslo zmluvy nečitateľné) bola uzavretá dňa 18.08.2014
(údaj nečitateľný). Jej uzavretie bolo potvrdené oboma stranami. V zmysle uvedenej „Zmluvy B“
žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 500,- Eur. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku a
administratívneho poplatku, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 15,87 %, čo zodpovedá výške
49,74 Eur a administratívneho poplatku tvorené pevnou sumou 70,34 Eur. RPMN bola vyjadrená vo

výške 46,46 %. Celková čiastka bola 620,08 Eur. Dlžná suma mala byť zaplatená v 60.týždenných
splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú bola 10,34 Eur a poslednú 10,02
Eur. Spôsob úhrad bol stanovený ako bezhotovostný režim, so splatnosťou prvej splátky 20.deň po dni
uzavretia Zmluvy B a každej ďalšej mal nastať 7.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V „Zmluve
B“ bola uvedená splatnosť poslednej splátky - 7.deň 60.týždňa po uzavretí „Zmluvy B“.

27. Zmluva o zabezpečení splátok úveru, uzavretá dňa 09.03.2013 medzi žalobkyňou a žalovaným,
zabezpečovala poskytnutie služby spočívajúcej v prevzatí finančnej hotovosti určenej na úhradu splátky
spotrebiteľského úveru. Uzavretá bola v súvislosti so „Zmluvou A“. Za poskytnutie predmetnej služby
mala byť zaplatená poskytovateľovi odmena vo výške 154,50 Eur, ktorú mala žalobkyňa uhradiť v

60.pravidelných splátkach vo výške 2,37 Eur a poslednú splátku vo výške 2,87 Eur. Z obsahu uvedenej
zmluvy z bodu 2.1 vyplynulo, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a jej zánik bol možný dohodou
zmluvných strán, splnením záväzkov alebo zánikom zmluvy. Bod 2.2 uvedenej zmluvy obsahoval text,
z ktorého vyplynulo, že ustanovenia OZ od možnosti odstúpiť od zmluvy týmto nie sú dotknuté.

28. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 18.08.2014 bola
uzavretá k výkonu doplnkovej služby k Zmluve č. 6099181. Za poskytnutie rovnakej služby ako v
predchádzajúcej zmluve, mal zákazník zaplatiť poskytovateľovi služby odmenu vo výške 257,50 Eur. Z
bodu 1.3 zmluvy vyplynulo, že objednanie služby je dobrovoľné, nie je podmienkou získania úveru podľa
zmluvy o úvere ani získania úveru. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyhlásenie zákazníka zo dňa 18.08.2014,

kde zákazník na základe výslovného súhlasu žiada, aby mu bola služba podľa tejto zmluvy poskytovaná
užpreduplynutímlehotynaodstúpenieodzmluvyasúčasnesúhlasilstýmzákazník,ženiejeoprávnený
odstúpiť od tejto zmluvy vo vzťahu k službe, ktorá mu bude poskytnutá odo dňa uzavretia zmluvy do
dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy. V takom prípade sa zákazník zaviazal uhradiť poskytovateľovičasť celkovej ceny služby zodpovedajúcu reálne poskytnutému plneniu do dňa doručenia oznámenia
od odstúpenia od zmluvy.

29. Do Zákazníckej karty vzťahujúcej sa k „Zmluve A“, boli údaje spisované ku dňu 08.03.2013.
Obsahovali osobné údaje žalobkyne, miesto bydliska, náhradnú kontaktnú adresu. V časti údajov
zamestnaní bolo uvedené pracovné zaradenie - pomocný robotník, zamestnanie nebolo overené, čo
vyplynulo z karty. Bolo zrejmé, že zákazník mal úver aj v inej spoločnosti, príjem žiadateľa bol 470,- Eur,

prídavky 21,- Eur, spolu 491,- Eur, výdavky na domácnosť predstavovali 257,- Eur. Zákaznícka karta
bola podpísaná žalobkyňou a obchodným zástupcom, ktorý údaje spisoval.

30. Z predloženej zákazníckej karty na meno žalobkyne spísanej dňa 18.08.2014 bolo zistené, že karta
obsahovala osobné údaje - meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko žiadateľa. V časti údajov o
zamestnaní nebol vyznačený žiadny zamestnávateľ, len poznámka - nezamestnaný, vedený na úrade

práce. V časti finančné údaje bol zaznamenaný príjem žalobkyne 37,50 Eur a v časti bežných finančných
výdavkovdomácnosti602,-Eur.Ďalšiepríjmydodomácnostibolizahrnutévsume800,-Eur.Dokumenty,
na základe ktorých overovali zrejme finančné údaje žalobkyne, mali byť občiansky preukaz, nejaké
rozhodnutie (pravdepodobne priznanie dávky v sociálnej núdzi) a doklad SIPO za mesiace jún až august
2014.

31. Z protokolu o platobnej histórii zákazníka - žalobkyne č. zmluvy: 568497465 vyplynulo, že bol
poskytnutý úver vo výške 300,- Eur. Bol zaplatený úrok 43,20 Eur, administratívny poplatok 60,30 Eur a
poplatok o doplnkovej službe 154,50 Eur. Doplatenie úveru pri tejto zmluve bolo dňa 10.04.2014. Vznik
úveru 09.03.2013.

32. Z protokolu o platobnej histórii zákazníka - žalobkyne č. zmluvy: 609919181 vyplynulo, že bol
poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, úrok bol zaplatená v sume 49,74 Eur, administratívny poplatok 70,34
Eur a poplatok o doplnkovej službe 257,50 Eur. Doplatenie úveru pri tejto zmluve bolo dňa 18.09.2015.

Vznik úveru 18.08.2014. Z časti Plnenie bolo zistené, že bola zaplatená celkovo suma 857,04 Eur , z
toho na istinu započítaná suma 503,77 Eur, na úrok 42,01 Eur, administratívny poplatok 59,41 Eur a
poplatok o doplnkovej službe 251,85 Eur.

33. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
34. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

35. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

36. Žalovaný vzniesol námietku premlčania na uplatnený nárok z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia je nutné skonštatovať, že pri tomto type
premlčania platí kombinovaná premlčacia doba, subjektívna a objektívna. Začiatok ich plynutia je
ustanovený odlišne a je od seba nezávislý, ako aj ďalší priebeh ich plynutia a ich skončenia.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže

prekročiť. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. V danom prípade sa
žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia najneskôr ku dňu, keď zaplatila úver a ďalšie
požadované úhrady. Nie je podstatné, že sa žalobkyňa dozvedela neskôr o tom, kedy bol úver doplatený.
Z Protokolu o platobnej histórii k „Zmluve A“ je zrejmé, že k doplateniu úveru došlo dňa 10.04.2014.

Následne začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula 10. 04. 2016. Žaloba
bola podaná dňa 20.09.2016, stalo sa tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, tzn.
že nárok z uvedenej „ Zmluvy A“ je premlčaný. Vzhľadom k tomu, že základný záväzok vyplývajúci zo„Zmluvy A“ bol premlčaný, rovnako súd posudzoval aj nárok zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru
zo dňa 09.03.2013.
37. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu „Zmluvy B“ uzavretej dňa 18.08.2014, súd

posudzoval v rovnakých intenciách, pričom zistil, že úver bol doplatený dňa 18.09.2015, čo vyplýva
z Protokolu o platobnej histórii k uvedenému úveru. Pokiaľ bola žaloba podaná dňa 20.09.2016,
bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Tento nárok žalobkyne nie je
premlčaný. Súd teda naďalej posudzoval uplatňovaný nárok zo „Zmluvy B“.

38. Pôvodne sa žalobkyňa domáhala aj určenia neplatnosti Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej
službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa 18.08.2014. Písomným podaním zo dňa 26.04.2017
žalobkyňa upravila pôvodnú žalobu s tým, že trvala len na vydaní bezdôvodného obohatenia zo strany
žalovaného, pričom navrhla, aby súd riešil otázku neplatnosti Zmluvy o doplnkovej službe len ako otázku
prejudicionálnu. Z týchto dôvodov súd konal len o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v
súvislosti s uzavretou „Zmluvou B“ a Zmluvou o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok

zo dňa 18.08.2014.

39. Súd konštatuje, že uvedené zmluvy boli uzavreté dňa 18.08.2014. Zmluvy posudzoval ako zmluvy
vzniknuté zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu, v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa.

40. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia „Zmluvy B“, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
41. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
42. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

44. Podľa ust. § 2 písm. g/, h/ Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia „Zmluvy B“, na účely

tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

45. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia „Zmluvy B“,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
46. Podľa odseku 10 uvedeného ustanovenia, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského

úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkanýchpodmienok;toneplatí,akideoúčetpodľa§708až715Obchodnéhozákonníka,osobitnéhozákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou
poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

47. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b.) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

48. Podľa ust. 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
„Zmluvy B“, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie,
náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov
a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri
porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
49. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom

s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom

(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

50. Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie.
51.Podľaodseku2písm.b.)uvedenéhozákona,obchodnápraktikasapovažujezanekalú,akpodstatne
narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je

obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

52. S poukazom na to, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v dôsledku
nesúladu „Zmluvy B“ s príslušnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, súd posudzoval
jednak Zmluvu o úvere, ako aj Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok s vyššie

citovanými ustanoveniami zákona.

53. Zmluva o úvere zo dňa 18.08.2014 obsahovala síce časť údajov požadovaných Zákonom o
spotrebiteľskom úvere, avšak nesúlad bol zaznamenaný v súvislosti s výpočtom RPMN, z hľadiska

nákladov, ktoré mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN. Pojem nákladov bol uvedený v ust. § 2 písm. g/,
h/ Zákona č. 129/2010 Z. z., pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto

doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
V danom prípade je zrejmé, že do nákladov úveru neboli zahrnuté celkom určite náklady spojené
s doplnkovou službou, čo potvrdil sám žalovaný. Tieto náklady žalovaný považoval za odlišné od
nákladov, ktoré majú byť zahrnuté do Zmluvy o úvere. Súd je iného názoru, pretože z uvedeného
ustanovenia vyplýva, čo tvorí celkové náklady úveru a tvoria ho aj doplnkové služby v súvislosti

s uzavretou Zmluvou popri Zmluve o úvere. Vyberanie splátok súvisí práve so Zmluvou o úvere.
Dodávateľ služby - žalovaný, si službu spoplatnil sumou presahujúcou 50 % úveru. Pokiaľ by bol zahrnul
žalovaný uvedenú sumu do nákladov, podstatne by sa zvýšila RPMN, čo mohlo upozorniť spotrebiteľa
na nevýhodnosť úveru a následné neuzavretie Zmluvy. Takto koncipované náklady predražili úver,
pretože žalobkyňa musela zaplatiť nielen istinu úveru, úrok, ale aj ďalší poplatok, ktorý nie je plnením

v prospech žalobkyne, ale sleduje finančný záujem dodávateľa. Podľa názoru súdu, týmto spôsobom,
keď žalovaný nezahrnul celkové náklady do výpočtu RPMN, obchádzal zákon a teda konečná výška
RPMN nezodpovedá skutočnej výške. Súd použijúc kalkulačky uverejnené na stránke Národnej
banky Slovenska ( Finančné centrum „O Peniazoch“, Ekonomika Sme.sk ) pri zadaní nákladovvyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, istiny 500,- Eur, celkovej sumy, ktorá mala byť zaplatená vrátane
úroku a administratívneho poplatku 620,08 Eura a počtu splátok, zistil, že RPMN predstavovala
výšku 46,32 %. Pokiaľ však súd zadal do uvedenej kalkulačky rovnakú sumu pôžičky - istinu, úroky

a poplatok 620,08 Eur, s pripočítaním doplnkovej služby 257,50 Eur, dosadil dobu splácania úveru,
RPMN predstavovala 190,11 %. Z uvedeného je zrejmé, že použitá RPMN bola nesprávna, čo samo
o sebe zakladá bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný nepredložil súdu žiaden iný spôsob
výpočtu RPMN a výpočet podľa vzorca uvedeného v Zákone o spotrebiteľských úveroch rozhodne
vyžadujeurčitématematickédanosti,ktorýmibežnenedisponujeobčan.Právepretomábyťpovinnosťou

dodávateľa služby vykonať prepočet RPMN podľa konkrétnych zadaných údajov tak, aby bol dostatočne
zrozumiteľný pre spotrebiteľa a tiež inštitúcie, ktoré vykonávajú určitú kontrolu správnosti RPMN.
Prijateľnou formou ako dospieť k výpočtu sú práve kalkulačky uverejnené na stránke NBS.

54.Ďalšínedostatoksúdzistilvčastiskladbysplátokúveru,kedysíceúverovázmluvaobsahovalapočet,
výšku splátok, ale v žiadnom prípade neobsahovala skladbu, tzn. akú časť tvorí istina, úrok, prípadné

poplatky a v akom poradí sa priraďujú k vykonaným úhradám. Žalovaný v prípade skladby splátok
odkázal na stanovisko vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C-42/15 vo
veci Home Credit Slovakia a.s. proti L. R.. V súvislosti s tým súd skúmal, či bolo dojednanie o splátkach
úveru v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona o spotrebiteľských úveroch. V období po vydaní
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.: C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti L. R.,

bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku v porovnaní s vnútroštátnou úpravou, a to
Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora
Európskej únie bol v určitom období (po vydaní rozsudku SD) aplikovaný v rozhodovacej činnosti súdov
vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po prehodnotení aplikovateľnosti
uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa právnej úpravy platnej v Slovenskej republike,

bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký nie
je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15
poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu
zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch

(§9ods.2písm.f.)a§9ods.2písm.písm.k.))súodlišnéodustanoveníSmerniceč.2008/48/ES(článok
10, ods. 2 písm. c).Výklad dotknutých ustanovení smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá
vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora
EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami,
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie

smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci
sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z
uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá
vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom. Vzhľadom k tomu, že právna úprava Zákona č.
129/2010 Z. z. stanovuje v ust. § 9 ods. 2 písm. k.) akým spôsobom majú byť dojednané splátky, ich

skladba, súd sa riadi vnútroštátnym právom a v súlade s ním posúdil dojednanie o splátkach v zmluve
o pôžičke ako dojednanie, ktoré nie je v súlade s vyššie uvedeným ust. § 9 ods. 2 písm. k.) uvedeného
zákona.

55. Absencia týchto zmluvných podmienok znamená bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, tzn. že

pokiaľ bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, bolo povinnosťou žalobkyne vrátiť na poskytnutý úver
uvedenú sumu. V zmysle Protokolu vyplynulo, že žalobkyňa zaplatila na úver v zmysle Zmluvy o úvere
a Zmluvy o doplnkovej službe celkovo sumu 857,04 Eur.

56. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení

neplatnosti Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru. Žalobkyňa upravila
žalobný petit pred prvým pojednávaním vo veci samej tak, že sa už len domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia, nežiadala o určenie neplatnosti Zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe. Otázku platnosti/
neplatnosti uvedenej Zmluvy navrhovala posúdiť ako predbežnú otázku. Vzhľadom k tejto procesnej
úprave nie je nevyhnutné skúmanie naliehavého právneho záujmu, avšak aj za predpokladu, že by

existoval záujem na takomto osobitnom určení, súd poukazuje na znenie ust. § 3 ods. 5 Zákona č.
250/2007 Z. z., z ktorého vyplýva danosť naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ak by
porušenie práv a povinností stanovených právnymi predpismi bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi
ujmu.57. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru bola uzavretá práve v súvislosti

so Zmluvou o úvere zo dňa 18.08.2014. Žalovaný vo svojich vyjadreniach zdôrazňoval, že sa nejednalo
o Zmluvu, ktorá by bola podmienkou pre poskytnutie úveru. Súd zdôrazňuje, že uzavretie takejto zmluvy
predpokladá predovšetkým riadne informácie o zmluvných podmienkach a predovšetkým o možnosti
splácania dlhu aj inými formami, nielen hotovostnou, inkasnou formou prostredníctvom obchodného
zástupcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, z výsluchu žalobkyne, svedkyne Y. Š. K. G. H., že

žalobkyňa nebola informovaná o iných možnostiach splácania úveru. Podobne svedok H., ktorý tiež
uzatváral s uvedenou spoločnosťou takýto typ Zmluvy, tiež nebol informovaný o inej forme splácania
úveru. Už samotná skutočnosť nasvedčuje tomu, že sa jedná o použitie nekalých obchodných praktík,
s cieľom dosiahnuť určitý finančný efekt, pretože služba bola spoplatnená odmenou, o existencii
ktorej nebola žalobkyňa vôbec informovaná. Odmena za poskytnutú službu bola jednoznačne len v
záujme žalovaného a jeho obchodného zástupcu. Pre žalobkyňu znamenal tento finančný záväzok

neprijateľnú finančnú záťaž, pričom plnenie poskytnuté žalovaným bolo pre žalobkyňu bez osobitného
významu. Takáto garantovaná služba a poplatok za túto službu slúžil výlučne záujmom dodávateľa
služby a rozhodne zakladal výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ale v
neprospechžalobkyne.Tvrdeniaobchodnýchzástupcovohľadneriadneposkytnutýchinformáciíoúvere
a doplnkovej službe, boli vykonaným dokazovaným spochybnené. Sami obchodní zástupcovia priznali,

žeuvedenáslužbabolaposkytovanásúverom,len vmimoriadnomprípadesastávalo,žebolposkytnutý
úver bez doplnkovej služby. Z toho vyplýva, že poskytovateľ služby zámerne neposkytol tie informácie
žalobkyni, aby nezistila, že by sa takýmto dojednaním výrazne zhoršilo jej ekonomické postavenie.

58. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

59. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

60. Z výpovede žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že o spoplatnenej doplnkovej službe nebola
informovaná a pokiaľ by bola mala možnosť splácania inou formou, bez doplnkovej služby, určite by
zmluvu o doplnkovej službe neuzavrela. Je teda zrejmé, že uzavretie tejto Zmluvy nebolo prejavom jej
vôle, čo má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Naviac
zmluva uzavretá takýmto spôsobom, preukázateľne obchádza zákon a v neposlednom rade je aj v

rozpore s dobrými mravmi ( ust. § 39 OZ ), čo má rovnako za následok neplatnosť takéhoto právneho
úkonu. Súd konštatuje, že uzavretá Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok
úveru zo dňa 18.08.2014, je neplatná.

61. Keďže súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že Zmluva o doplnkovej službe
je neplatná, v prípade neplatnosti Zmluvy je povinný každý z účastníkov takejto zmluvy vydať plnenie,
ktoré prijal, tzn. v danom prípade žalovaný prijal plnenie zo zmluvy o doplnkovej službe z dôvodu,
ktorý odpadol. Takéto plnenie sa považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je
povinný žalovaný vydať žalobkyni.

62. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
63. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

64. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

65. V prípade Zmluvy o úvere („ Zmluva B“ ), s poukazom na zistený nesúlad s ust. § 9 ods.2 písm.
j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z., je potrebné takúto zmluvu považovať za bezpoplatkovú a bezúročnú,
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b.) uvedeného zákona. Žalobkyňa zaplatila v zmysle Protokolu na
uvedenú „Zmluvu B“ a Zmluvu o doplnkovej službe spolu sumu 857,04 Eur, jej povinnosťou bolo zaplatiťsumu poskytnutého úveru 500,- Eur. Rozdiel presahujúci uvedenú sumu vrátane poplatku za doplnkovú
službu vo výške 357,04 Eur musí žalovaný vydať z titulu bezdôvodného obohatenia.

66. V časti primeraného finančného zadosťučinenia súd nepovažoval nárok žalobkyne za dostatočne
odôvodnený, zvlášť za stavu, keď nárok žalobkyne bol len čiastočne dôvodný, teda nebolo úspešne
uplatnené jej právo.

67. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní

ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
68. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

69. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia v období, ktoré
predchádzalo obdobiu uplatnenia úroku z omeškania. Súd je viazaný žalobou, preto priznal úrok z
omeškaniaod14.09.2016.Kuvedenémudňu výškaúrokuzomeškaniapredstavovala 5% spoukazom
na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z. v účinnom znení. Úrok z omeškania bol tvorený súčtom

5 percentuálnych bodov a základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska, vo výške 0,0 %,
platnej k prvému dňu omeškania.

70. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala
zaplatenia sumy 357,04 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na základe „Zmluvy B“. V časti

týkajúceho sa nároku „Zmluvy A“ a súvisiaceho nároku Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa
09.03.2013 súd konštatuje, že tento nárok je premlčaný a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

71. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

72. Žalobkyňa mala úspech v konaní vo výške 58 %, žalovaný vo výške 42 %, tzn., že konečný úspech
v konaní mala žalobkyňa v rozsahu 16 % (58-42). V tomto rozsahu súd priznal náhradu trov žalobkyni,

ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).