Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218207331
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1218207331.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Q. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX D., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35,

821 08 Bratislava, IČO: 31 0796 737, a otec - N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, P.O.D. XXX,
D., zastúpený Consilior Iuris s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava,
IČO: 47 231 157, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava,
v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.10.2018, č.k. 28P/144/2018-7, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že otec je povinný platiť na maloletú Q. W. Z., nar.

XX.XX.XXXX výživné v sume XXX eur mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc
vykonateľnosťou tohto uznesenia.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa zo dňa 25.10.2018, č.k. 28P/144/2018-7, neodkladným
opatrením uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú Q. W. Z., nar. XX.XX.XXXX v sume XX eur
mesačne vždy k 15-temu dňu v mesiaci k rukám matky počnúc vykonateľnosťou uznesenia a vo zvyšku
návrh matky zamietol.

2. Vec právne posúdil podľa § 2 ods.1, § 360 ods.1, § 366, § 367 ods.1, zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový priadok (ďalej CMP), § 324 ods.1, § 325 ods.1, § 326 ods. 1, § 329 ods.1,2, zák. č. 160/15
Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej CSP) a skutkovo tým, že po oboznámení sa s návrhom matky na
nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o jeho čiastočnej dôvodnosti. Konštatoval, že na
Okresnom súde Bratislava II sa pod sp. zn. 27P/167/2013 vedie konanie o návrhoch rodičov na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Pri rozhodnutí vychádzal z osvedčených

skutočností, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú vykonáva výlučne
matka a otec na výživu maloletej neprispieva. Uviedol, že súd neodkladným opatrením nerozhoduje o
výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ale v súlade s
ust. § 366 CMP určuje výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.
Zdôraznil, že rozsah výživného určeného neodkladným opatrením sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu
v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností

povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj voväčšom rozsahu. Dôvodil, že v posudzovanom prípade mal za preukázanú dôvodnosť návrhu matky
na určenie výživného neodkladným opatrením, avšak jeho výšku, vychádzajúc zo sumy životného
minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ustálil v sume XX

eur mesačne a v prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného návrh matky zamietol. Súd prvej
inštancie zamietol aj návrh matky v časti, zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, keď uviedol,
že náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali
záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletej navrhovaným spôsobom. Poukázal na
ustanovenia § 360 ods.1 CMP a uviedol, že maloletá je v osobnej starostlivosti matky, preto nie je

možné uvedené ustanovenie na daný prípad aplikovať. Uviedol, že i keď je výpočet povinností ktoré je
možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch
aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, návrh matky považoval za nedôvodný, keď
zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca
a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Uviedol, že v až v konaní vo veci samej, po vykonaní
náležitéhodokazovaniabudemôcťrozhodnúť,akáúpravaprávapovinnostíkmaloletejjevjejnajlepšom

záujme. Zdôraznil, že stav kedy sa výlučne matka stará o maloletú nebol spôsobený otcom, ktorý sa
dlhodobo domáha svojho práva na výkon osobnej starostlivosti o maloletú.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne odvolanie matka.
Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a vyhovieť jej návrhu. Uviedla, že otec počnúc

decembrom 2013 až do januára 2018 prispieval na výživu maloletej sumou XXX Eur v zmysle ich dohody
na pojednávaní dňa 04.12.2013, ktoré už aj v tom čase nepostačovalo na úhradu pomerných nákladov
maloletej.Počnúcjanuárom2018všakznášavšetkynákladymaloletejsama,zdôvodurozhodnutiaotca,
ktorý sa odmieta na výžive maloletej podieľať zasielaním finančných prostriedkov. Poukázala na ňou
vyčíslené výdavky na maloletú v sume cca XXX eur mesačne, ktoré považuje za opodstatnené a reálne

vynakladané aj s poukazom na povinnú školskú dochádzku maloletej. Nesúhlasila so záverom súdu
prvej inštancie, keď nevyhnutné výživné má zabezpečiť naplnenie základných potrieb dieťaťa, aby mal
rodič, ktorý sa stará o dieťa, možnosť uhradiť pravidelné a nevyhnutné výdavky dieťaťa, ktoré v prípade
maloletej predstavujú náklady na stravu vo výške XXX. eur mesačne, náklady na stravu v škole vo výške
XX eur mesačne a pomerná časť nákladov na bývanie vo výške XXX,XX eur mesačne. Uviedla, že

otec účelovo neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a je nepochopiteľné, prečo súd prvej inštancie
nepodporil v minulosti uzatvorenú ich dohodu v otázke výživného vo výške výživného XXX eur a bez
bližšej špecifikácie sa uspokojil skonštatovaním, že XX eur bude postačovať na úhradu nevyhnutných
nákladov maloletej. Je zrejmé, že neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať rozhodnutie súdu a rieši
stav dočasne, avšak postup, ktorý si zvoli súd prvej inštancie je v rozpore so záujmami maloletej.

Pokiaľ ide o jej návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením uviedla,
poukázala na dĺžku konania vo veci samej, keď otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
sa na súde prvej inštancie rieši počnúc rokom 2013, t. j. takmer 6 rokov. Za týchto okolnosti je podľa
jej názoru rozhodnutie o dočasnom zverení maloletej opodstatnené. Zdôraznila, že zabezpečuje bežnú
každodennú starostlivosť o maloletú, zdravotnú starostlivosť, školskú dochádzku, záujmovú činnosť

a pod., t. j. všetky oblasti, ktoré si vyžadujú v prípade nezverenia maloletej do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov vyjadrenie i druhého rodiča. Je jej zrejmé, že po právnej stránke obaja rodičia majú
rovnaké práva a povinnosti, avšak pokiaľ sa rodič nepreukáže dokladom o zverení dieťaťa, spôsobuje
to v oficiálnom živote dieťaťa problémy. Uviedla, že otec nie je rodič, ktorý by s ňou spolupracoval, konal
v prospech dieťaťa, zohľadňoval vôľu dieťaťa a jeho schopnosti. Otec kategoricky prehliada prejavy

maloletej voči jeho osobe, čo vyplýva aj zo správy KC A. z priebehu asistovaných stretnutí otca s
maloletou založenej v súdnom spise. Mala za to, že v dostatočnom rozsahu preukázala opodstatnenosť
svojho návrhu na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, keď
maloletá je v jej faktickej osobnej starostlivosti a otec uvedené spochybňuje svojimi skutkami, spôsobom
života a prístupom k maloletej. Správanie otca je nepredvídateľné a nie je možné očakávať zlepšenie,

keďže otec nie je schopný podriadiť sa odborným radám psychológov. Uviedla, že zverením maloletej
do jej osobnej starostlivosti otec neprichádza o svoje rodičovské práva, len sa zásadne uľahčuje plnenie
rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou
o maloletú, čím by tiež došlo k zosúladeniu faktického stavu s právnym. Zdôraznila, že za roky, kedy je
vedené konanie vo veci samej pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že súčasný

stav, kedy sa maloletá s otcom stretávať odmieta, je daný práve správaním otca v minulosti, ktoré
malo za následok traumatizáciu maloletej. Uviedla, že aktívne participuje na opatreniach, smerujúcich k
obnoveniu narušeného vzťahu medzi maloletou a otcom, súhlasila s uložením výchovného opatrenia či
asistovanými stykmi otca s maloletou, ktoré prebiehali v KC A.. Otec však svojim správaním a konanímneprispieva k obnove tohto narušeného vzťahu. V KC A. prebehlo 6 stretnutí, z ktorých tri boli práve z
dôvodu správania sa otca pre maloletú stresujúce. Otec na jednej strane deklaruje, že má záujem sa
podieľať na starostlivosti o maloletú, avšak na druhej strane nie je tejto starostlivosti spôsobilý práve s

prihliadnutím na jeho správanie voči maloletej. Otec nikdy nerešpektoval a i v súčasnosti nerešpektuje
skutočnosť, že maloletá je vo faktickej starostlivosti matky, nakoľko sa už v minulosti domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého by bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti.
Aktuálna situácia je pre maloletú neistá, maloletá sa obáva, že si ju otec kedykoľvek vezme.

4. Otec,kolíznyopatrovníkaOkresnáprokuratúraBratislavaIIkodvolaniumatkypísomnévyjadrenie
nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa §
65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a

dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné čiastočne.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti
súdu o maloletých, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť
odovzdať maloletého do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti

(§ 367 ods. 1 CMP), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), alebo ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa (§ 325 ods. 1 CSP). Ďalej treba uviesť, že inštitút
neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách,
keď sú práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného
práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Z charakteru neodkladného

opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
na dokazovanie. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov, ktoré, ako
vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje
okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému

poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to aj bez vykonania potrebného dokazovania.

7. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a po oboznámení sa so spisovým materiálom, vrátane
podrobného oboznámenia sa so spisom sp.zn. 27P/167/2013, sa zhodol so súdom prvej inštancie
na spôsobe aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia na daný prejednávaný prípad a to v otázke

dočasného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke a v otázke určenia výživného na maloletú
neodkladným opatrením. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody pre aplikáciu
§ 325 ods. 1 CSP v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zistené neboli a ani matkou v jej
návrhu dostatočne osvedčené. Odvolací súd po naštudovaní spisového materiálu sp. zn. 27P/167/2013
považuje za potrebné zdôrazniť, že konanie ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava II od

23.09.2013 trvá viac ako 5 a pol roka, posledné pojednávanie bolo realizované dňa 24.04.2018, pričom
súd prvej inštancie až dňa 09.01.2019 vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 07.03.2019. Je zrejmé,
že matka vykonáva a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a bez akejkoľvek participácie od
otca, od januára 2018 financuje aj všetky finančné nároky maloletej. Odvolací súd reagujúc na odvolacie
námietky matky však musí konštatovať, že matka vo svojom návrhu a ani v odvolaní neosvedčila a

ani neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov
zverením maloletej do jej osobnej starostlivosti, za ktoré nie je možné považovať dĺžku súdneho konania
a ani nedostatočnú spoluprácu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností.

8. Pokiaľ ide o výšku výživného určenú formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa §

366 CMP, ktoré predpokladá nariadenie platenia výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere sa odvolací
súd so záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Odvolací súd nemôže súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý pri rozhodnutí vychádzal zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona a výšku výživného na maloletú ustálil v sume XX eur mesačne. Je nesporné,
že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa

zisťovanýchvzmyslehmotnoprávnehopredpisu(Zákonrodine),čojepovinnosťoumeritórnehokonania,
ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh, pričom celkové pomery,
ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého
rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Charakteristickým znakom neodkladnéhoopatrenia podľa 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom
rozhodnutí a určuje sa len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb
dieťaťa. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi,

ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v
takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. V posudzovanom prípade odvolací
súd vyhodnotil odvolacie dôvody matky za čiastočné dôvodné. Maloletá v priebehu trvania konania na
súde prvej inštancie nastúpila na povinnú školskú dochádzku a jej odôvodnené potreby sa od roku 2013,
kedy sa otec zaviazal dobrovoľne platiť výživné vo výške XXX eur mesačne zmenili niekoľkokrát. Za

stavu, kedy si otec vo vzťahu k maloletej neplní svoju vyživovaciu povinnosť od januára 2018 žiadnou
formou ( tvrdenia matky sa otec v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ani nepokúsil vyvrátiť ),
nemožno v danom prípade v záujme maloletej, považovať za výživné v nevyhnutnej miere sumu XX
eur mesačne. Mieru nevyhnutného výživného je potrebné posúdiť z pohľadu veku maloletej (takmer 8
rokov ), zohľadniť reálne náklady na zabezpečenie primeranej výživy školopovinného dieťaťa, náklady
spojené s absolvovaním povinnej školskej dochádzky a bývania. Odvolací súd vyhodnotiac doposiaľ

osvedčené skutočnosti vyplývajúce z celého spisového materiálu týkajúce sa plnenia vyživovacej
povinnosti otca na maloletú, s poukazom na vek maloletej a potrebu čiastočného zabezpečenia jej
základných a nevyhnutných potrieb, za výživné v nevyhnutnej miere považoval sumu XXX eur mesačne.

9. Odvolací súd v danom prípade apeluje na súd prvej inštancie a dáva mu do pozornosti, aby

uvedenému prípadu v záujme maloletej začal venovať náležitú pozornosť a v ďalšom konaní postupoval
vsúladesčl.12CMP.VprípademaloletejQ.W.Z.,jenepochybnevjejzáujme,abybolprebiehajúcispor
rodičov čo najskôr ukončený tak, aby súdna úprava výkonu rodičovských práv a povinností jej poskytla
dostatočné rodinné a právne istoty. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu, dĺžku súdneho konania a
záujem maloletej na jeho ukončení, s poukazom na záverečné správy o priebehu asistovaného styku

otca s maloletou v KC A. z júna 2018, odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie aj možný
postup podľa § 213 CSP a prijatie rozhodnutia v nevyhnutnej otázke zverenia maloletej, výživného na
maloletú a rozhodnutia o zastupovaní a správe jej majetku.

10. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti určenia výšky výživného zmenil podľa § 388

CSP a vo zvyšnej napadnutej časti ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).