Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/197/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216206709
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216206709.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu a JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. lenka Halmešovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka
Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova č. 5, Bratislava, IČO: 31318916, zastúpený AK Herceg, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35890240, v mene ktorej koná ako konateľ
a advokát JUDr. Ivana Vidovencová, proti žalovanému: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., ul. A. XXXX/

X, o zaplatenie 8.541,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č.k. 10C/196/2016-81 zo dňa 29. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie úrokov vo výške 207,17
eur a o zaplatenie poplatkov vo výške 7,33 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom
zastavil( výrok I) Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.142,64 eur s úrokom z
omeškania vo výške 1% ročne zo sumy105,14 eur od 22.05.2013 do zaplatenia, 1% ročne zo sumy
107,14 eur od 22.06.2013 do zaplatenia,1% ročne zo sumy 107,14 eur od 22.07.2013 do zaplatenia, 1%
ročne zo sumy 107,14 eur od 22.08.2013 do zaplatenia, 1% ročne zo sumy 107,14 eur od 22.09.2013 do

zaplatenia, 1% ročne zo sumy 107,14 eur od 22.10.2013 do zaplatenia , 1% ročne zo sumy 107,14 eur
od 22.11.2013 do zaplatenia , všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok II). Vo zvyšku žalobu
zamietol ( výrok III). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,54%( výrok IV).
1.2 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 , § 504 Obchodného
zákonníka,ustanoveniami § 52 ods. 1 ,2,3,4 a § 54 odsek 2, § 100 ods.1, § 101 a 103 ,
Občianskehozákonníka,§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa vzneníneskoršíchpredpisov,

ustanoveniami § 1 odsek 2, § 2 písm. d/, § 9 odsek 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 v znení účinnom
od 01.02.2013, § 144 , § 145 ods. 2 § 146 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 ,, § 256 osa.1 a § 262 ods.
1 CSP. Za preukázaný mal skutkový stav z ktorého zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzavreli dňa 21.08.2012 zmluvu o poistenom otp expres úvere č. 0365 3007 12 RSU, na základe

ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 9.000 eur a žalovaný sa
zaviazal úver splatiť spolu s príslušenstvom a poplatkami. Podľa zmluvy o úvere mal žalovaný vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky v 84. mesačných splátkach po 195,22 eur s termínom splatnosti prvej
splátky dňa 21.09.2012 a každej ďalšej splátky vždy 21. v mesiaci , s konečnou splatnosťou úveru dňa
21.08.2019. V zmluve bola dohodnutá pohyblivá úroková sadzba ku dňu podpísania zmluvy vo výške
17,30%ročne,RPMNvovýške20,9%,priemernáhodnotaRPMN11,40%.Žalovanýmalcelkovozaplatiť

sumu 16.398,22 eur. Žalovaný však nedodržal platobnú disciplínu, neplatil splátky riadne a včas, pretožalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 29.11.2013 a žiadal zaplatiť neuhradený úver vo
výške 10.216,59 eur.
1.2 Po právnej stránke úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pri uzatváraní ktorej

bol žalovaný v postavení spotrebiteľa pričom žalobca, ako banka, mal v predmete svojej činnosti
aj poskytovanie úverov. Poukázal na to, že ide žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú)
úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Keďže súd vyhodnotil,
že úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posúdiť i podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch skúmal, či má uvedená zmluva všetky obligatórne náležitosti vyžadované

zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva tieto náležitosti
nespĺňa. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj výške, počte
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov výšku, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). V súlade s ustanovením
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje

neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V
uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Logickým výkladom tohto ustanovenia dospel k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať
splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo.

Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (195,22 eur), avšak pre určenie práv
a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých
splátkach plní osobitne na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky
nešpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy nevyplýva spôsob splácania
úrokov a poplatkov. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala.

Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaná podľa § 11 ods. 1. písm. a)
zákona č. 129/2010 nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou,
podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Posúdenie zmluvy o
splátkovom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov pritom nie je ani v rozpore s rozsudkom Súdneho
dvora EU č. C-42/15 zo dna 09.11.2016, pretože Zákona o spotrebiteľských úveroch zakotvil prísnejšie

podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých
je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o
spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon č. 129/2010 Z.z. uvádza, že
zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, zatiaľ čo
Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

Ide o zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na explicitné
znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a
splátky poplatkov, podľa názoru súdu nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Vzhľadom na uvedené súd prijal záver, že v prípade
absencie čo i len jednej podmienky ustanovenej v § 9 je úver potrebné považovať za bezúročný a

bez poplatkov tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona. Potom má žalobca nárok len na vrátenie ním
poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, teda len na vrátenie reálne poskytnutej istiny bez
poplatkov, úrokov a sankcií. Žalovanému bola reálne poskytnutá suma 9.000 eur, pričom žalovaný vrátil
žalobcovi sumu 784 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v 84 mesačných
splátkach po 195,22 eur. Keďže súd vyhodnotil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, výška

jednej splátky zodpovedajúcej istine bez úrokov a poplatkov predstavuje sumu 107,14 eur (poskytnutý
úver 9.000 eur / 84 splátok). Žalovaný svojou úhradou 784 eur teda splatil prvých sedem splátok v plnej
výške (7 x 107,14 eur = 749,98 eur) a z ôsmej splátky splatnej dňa 21.04.2013 uhradil sumu 34,02 eur
(784,00 eur - 749,98 eur) a k úhrade ešte z ôsmej splátky zostáva 73,12 eur. Žiadnu ďalšiu splátku
žalovaný nezaplatil.

1.3 Súdvzmysleust.§5bz.č.250/2007Z.z.(účinnýod1.5.2014)sazaoberaltým,činiejepohľadávka
žalobcu premlčaná, pretože bol povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j.
v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovoláva. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že
splátky sú zročné do 21. dňa kalendárneho mesiaca. Žalovaný v plnom rozsahu uhradil prvých sedem
bezúročných a bezpoplatkových splátok vo výške 107,14 eur a z ôsmej splátky zaplatil sumu 34,02 eur,

ôsma splátka sa stala splatnou dňa 21.04.2013 a každá ďalšia splátka bola splatnou vždy dvadsiaty
prvý deň v mesiaci. Žalobca podal žalobu na súd dňa 03.05.2016. Z uvedeného je zrejmé, že nárok
žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti ôsmej splátky si žalobca uplatnil po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby plynúcej odo dňa splatnosti tejto splátky, nakoľko premlčacia doba v prípade ôsmejsplátky splatnej dňa 21.04.2013 začala plynúť dňa 22.04.2013 a uplynula dňa 22.04.2016. Žalobca
pritom podal žalobu na súd až 03.05.2016, čo je po uplynutí premlčacej lehoty . Za premlčanú preto
považoval ôsmu splátku v časti nezaplatených 73,12 eur s príslušenstvom a preto žalobu v tejto časti

zamietol. Za nepremlčané považoval 76 splátok a preto na zaplatenie týchto splátok, ale bez úrokov
a poplatkov, zaviazal žalovaného t.j. na sumu 8.142,64 eur s úrokom z omeškania a vo zvyšku žalobu
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2
a 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy v celkovej
výške 13.398,84 eur (ako súčet istiny, vyčíslených úrokov, vyčíslených úrokov z omeškania a poplatkov)

s príslušenstvom. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov 207,17 eur a v časti poplatkov vo výške
7,33 eur zastavil, žalobe v časti o zaplatenie sumy 8.142,64 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Z procesného hľadiska čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, preto v tejto
časti podľa § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov žalovanému. Žalovanému vznikol nárok aj
na náhradu trov v zamietajúcej časti ( 5.041,70 eur s príslušenstvom) v ktorej bol úspešný a žalobcovi
vznikol nárok na náhradu trov vo vyhovujúcej časti (8.142,64 eur s príslušenstvom). Pomer úspechu

a neúspechu strán sporu znamená, že žalobca mal úspech v pomere 21,54% a v tomto rozsahu mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaažiadal,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok zrušil a vydal rozsudok, ktorým jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na

náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100%. V odvolaní uviedol ako odvolacie
dôvody§365ods.1písm.b/ah/CSPteda,že súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa jeho názoru rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke úveru ako

bezúročného a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahovala všetky podstatné náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zákon veriteľovi neukladal
povinnosť, ale len možnosť uviesť, akým spôsobom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom. Zastáva preto názor, že zmluva o úvere obsahuje i zákonom požadovanú
náležitosť v zmysle § 9 písm. k) v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy( 21.08.2012). Má za to, že v

prípade ak je spotrebiteľ oboznámený s výškou splátok, ktoré musí pravidelne každý mesiac poukázať,
počtom všetkých splátok ako aj dátumom poslednej splátky, je spotrebiteľ dostatočne oboznámený so
špecifikami úveru a je teda aj schopný posúdiť či vzhľadom na svoju ekonomickú situáciu je preňho úver
za daných podmienok vhodný alebo nie. Celková dlžná čiastka, ktorú musí dlžník uhradiť je uvedená
priamo v zmluve, konkrétne v čl. I. bod 4. Zároveň nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o

neaplikovateľnosti rozhodnutia Súdneho dvoran vo veci C42/15 zo dňa 09.11.2016 na danú vec. Súdny
dvor v tomto rozhodnutí potvrdil jednu zo základných zásad úniového práva, podľa ktorej má úniové
právo osobitný charakter a prednosť pred vnútroštátnym právom všetkých členských štátov. Zároveň
určil, že táto zásada sa môže riadiť zásadne len samotným úniovým právom a nie právom jednotlivých
členských štátov. Na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora je možné povedať, že prednosť pred

vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez ohľadu na ich právnu silu a priamy účinok. Preto
aj rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sú platným prameňom úniového práva je takáto
prednosť priznaná. Zohľadnenie rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C 42/15 je pri posudzovaní otázky,
či je potrebné určiť v zmluve aj spôsob započítanie platieb na istinu , úroky a poplatky, kľúčové. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/133/2017 zo dňa 29.01.2018

podľa ktorého eurokonformnému výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k zák. č. 129/2010 Z.z. zodpovedá
taký výklad, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov“ je potrebné
vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška,
dátum a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou
2008/48/ES.Kotázkepremlčaniaodvolateľuviedol,ženesúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,žejeho

nárok je čiastočne premlčaný, pretože súd v danej veci aplikoval nesprávnu právnu normu, pretože sa
nezaoberal skutočnosťou, že pohľadávka pochádza z úverovej zmluvy, v ktorej si žalobca so žalovaným
presne dohodli akým spôsobom bude pohľadávka plnená. Zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu sp. zn. PL ÚS 11/2016 v ktorom rozhodol, že ustanovenia 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nie je v súlade s či. 46 ods. 1 v spojení s či, 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len "CSP") po zistení že odvolanie podalal oprávnená strana v zákonnej lehote, preskúmal rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o trovách konania, ako aj konanie,ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Predmetom odvolacieho konania nebol zastavujúci výrok prvoinštančného rozsudku ani
vyhovujúci výrok, ktoré nadobudli právoplatnosť, pretože posudzujúc odvolanie žalobcu podľa obsahu
( § 124 CSP) žalobca tieto výroky nenapáda a navyše proti vyhovujúcemu výroku ani nemôže podať
žalobca odvolanie ako strana sporu, ktorej bolo vyhovené ( § 359 CSP).
5. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami

bola uzatvorená úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu
tzv. absolútneho obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená
písomná úverová zmluva, ktorej platnosť nebola spochybnená. Pre určenie zmluvných práv a povinností
je potrebné vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných

strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Nepochybne však
jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa.
6.Podľa§9ods.2písm.k/zákonač.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
7. Ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Absenciu niektorej z predpísaných náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zákon v § 11 ods.
1 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej § 11 stanovuje, že úver je
bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania písomnej formy a v prípade nesprávne uvedenej

ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa.
8. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných
ustanovení dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré súd čiastočne žalobu zamietol sú nesprávne.
Je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená úverová zmluva a zároveň ide
o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, ktorej
platnosť nebola spochybnená. Súd prvej inštancie dospel k záveru že úver poskytnutý žalovanému
žalobcom je podľa § 11 ods. 1 písm.b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere bezúročný a bez
poplatkov a preto okrem istiny, ktorú už žalovaný zaplatil, nepatria žalobcovi žiadne úroky a poplatky.

9. Odvolací súd zaoberajúc sa odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní uvádza, že sa
nestotožňuje s výkladom súdu prvej inštancie ohľadom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy
č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje

harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
podľa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/

zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len
spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Nakoniec ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v
žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,

počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky.
10. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti
podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje celkovú výšku úroku, druh a účel
úveru, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej anuitnej splátky, termín prvej splátky, počet splátok aperiodicitu a termín splatnosti splátok, splatnosť úveru, ako aj celkovú čiastku, ktorú je povinný klient
zaplatiť. Všetky tieto údaje sú špecifikované v zmluve o úvere . Odvolací súd sa však nestotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie o neaplikovateľnoti rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci sp. zn.

C/42/15 na danú vec. Z rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15
vyplýva, že predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý
podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra 2014 doručeným súdnemu dvoru
02.02.2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti KL. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok
10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu

určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.
11. Na uvedený rozsudok reagovala aj legislatíva zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

a ktorým došlo k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s
účinnosťouod1.mája2018slová„atermíny splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“nahrádzajúslovami
„frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Legislatíva tak
reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so

smernicou 2008/48/ES. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní v tom,
že súd prvej inštancie nesprávne posúdil úver poskytnutý žalovanému žalobcom na základe zmluvy o
poistnom otp expres úvere zo dňa 21.08.2012 ako bezúrečný a bez poplatkov.
12 . Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bola aplikácia ustanovenie §5b zákona č. 250/2007 Z.z. a §
100, 101 OZ na danú vec. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ktorý

mu ukladal povinnosť skúmať ex offo premlčanie (aj keď žalovaný námietku premlčania nevzniesol) ,
rozhodol o premlčaní časti uplatneného nároku a žalobu v časti sumy 73,12 eur s prísl. (ôsmej splátky)
pre premlčanie zamietol.
13 . Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom ÚS 11/2016 zo 7.02.2018 rozhodol: „Ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov n i e j e v s ú l a d e s čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.
14. Odvolací súd preto z dôvodu zmeny právnej úpravy rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia
žaloby pre premlčanie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c)

CSP zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec podľa § 391 ods.
2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne
zaoberať vecou samou a opätovne rozhodne o zvyšku žaloby a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní,
pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V
novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle

§ 396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).