Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/225/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411207190
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1411207190.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobkyne: G.. K. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytomA.XXA,R.,protižalovaným:1.C.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomA.XXXX/XX,R.,2.Y.H.,nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, R., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou (pôvodne podanou proti R. H. - matke žalovaných 1. a 2. rade) doručenou
tunajšiemu súdu dňa 15.6.2011, domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k

rodinnému domu, súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX, pozemku parc. č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2 a pozemku parc. č. XXXXX, záhrady o výmere 819 m2,
všetky zapísané na LV č. XXX, vedenom katastrálnym úradom v R., Správa katastra pre T. mesto SR
R., k. ú. M., okres R. IV, obec: BA- m. č. M.. Nehnuteľnosti navrhla rozdeliť tak, že 1 vyššie uvedených
nehnuteľností sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne a 1 do výlučného vlastníctva pôvodnej
žalovanej. Ak by nebolo rozdelenie dobre možné, navrhla predať nehnuteľnosti a výťažok z predaja
rozdeliť rovnakým dielom medzi žalobkyňu a žalovanú.

2. Pôvodná žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že jej sestra (žalobkyňa) nie je v dobrom psychickom
stave a aj napriek tomu, že spolu bývajú v jednom rodinnom dome, sestra s ňou nekomunikuje, vylieva
fekálie a moč neďaleko vchodu do domu a má vážne pochybnosti či je jej sestra v poriadku. Podľa
nej je psychicky narušená, komunikácia so sestrou nie je možná a keď sa jej snaží niečo povedať,
alebo usmerniť ju, sestra hneď volá políciu. Je prekvapená z takéhoto návrhu a má za to, že jej sestra
potrebuje pomoc rodiny a nie advokáta, ktorý sleduje iba svoj vlastný záujem v danej veci a chce sa

obohatiť. Súčasne uviedla, že podala návrh na pozbavenie spôsobilosti svojej sestry, ktorý je vedený
na tunajšom súde pod sp. zn. 13Ps/5/2010. S návrhom na predaj nehnuteľnosti žalovaná nesúhlasila,
nakoľko v nehnuteľnosti žije spolu so svojimi deťmi a potom by nemali vyriešenú svoju bytovú otázku.
Rovnakonesúhlasilaanisrozdelenímnehnuteľnosti(dvojdomu),atovzhľadomnaduševnýstav,vakom
sa žalobkyňa nachádza.

3. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13Ps/5/2010 o pozbavenie spôsobilosti na právne

úkony K. D., bola žaloba rozhodnutím tunajšieho súdu, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Bratislave dňa 13.11.2012 právoplatne zamietnutá.4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C/225/2011-382 zo dňa 29.11.2017 súd pokračoval
v konaní s právnymi nástupcami žalovanej.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to: výpisom z LV č. XXX pre k.ú M., obec. BA, m. č. M.,
okres BA IV na čl. XXX a znaleckým posudkom z odboru stavebníctvo č. 21/2013 zo dňa 20.12.2013
na čl. 167, výsluchom znalca Ing. arch. H. L., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z LV č. XXX pre k.ú M., obec. BA, m. č. M., okres BA IV zo dňa 23.4.2018 vyplýva, že žalobkyňa a
žalovaná v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v podiele 1, a to konkrétne rodinného
domu, súp. číslo XXXX, postaveného na par. č. XXXX, parcely č. XXXX vo výmere 102 m2, zastavané
plochy a nádvoria a parcely č. XXXX vo výmere 819 m2, záhrady. NA LV nie je v časti C uvedená žiadna
poznámka.

7. Zo znaleckého posudku z odboru stavebníctvo č. 21/2013 zo dňa 20.12.2013 (ďalej len „ZP“),
vypracovaného Ing. arch. H. L. vyplýva, že na základe porovnania stavby so záznamom v katastrálnej
mape bolo zistené, že záznam v katastrálnej mape nezodpovedá skutočnému rozsahu stavby, resp.
že prístavba rodinného domu z r. 1979, resp. kolaudovaná v r. 1984, nie je vôbec zaznamenaná v
katastrálnej mape. Reálny rozsah stavby je značne väčší, pričom nezodpovedá ani rozsahu pôvodnej

stavby pred prístavbou a už vôbec nie po realizácii prístavby. Povinnosťou vlastníkov bude iniciovať
opravu záznamu v evidencii nehnuteľností do súladu s reálnym stavom nehnuteľností.

8. Znalec Ing. arch. H. L. vo výpovedi uviedol, že v ZP je konštatovaný nesúlad skutočnej nehnuteľnosti
so záznamom v katastrálnom operáte. Na uvedenú skutočnosť je v ZP upozornené na str. 5 v bode

1a), ako aj v niektorých ostatných bodoch. Z pohľadu znalca by videl za potrebné geodetické zameranie
stavby, resp. stavieb, ako i pozemku, ktorý v súčasnosti nezodpovedá reálnemu stavu v evidencii
nehnuteľností.Znalecpriznaleckomdokazovanípoužilporovnávaciumetódu,ktorájepodľajehonázoru
jediná možná na posúdenie takejto nehnuteľnosti, pretože pre použitie porovnávacej metódy by bolo
potrebné posúdenie aspoň 7-mich obdobných stavieb v danej lokalite za podobných podmienok, čo v

danom prípade nebolo možné splniť.

9. Žalobkyňa nesúhlasila s metódou polohovej diferenciácie, použitou pri znaleckom dokazovaní a
navrhla vytvoriť alternatívu č. 2 znaleckého posudku, kde bude znalcom použitá metóda porovnávacia.
Žalovaná rovnako nesúhlasila so znaleckým posudkom, tvrdila, že nehnuteľnosť podstatne zhodnotila

práve ona a žiadala vypracovať kontrolný znalecký posudok.

10. Zo správy Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že podľa aktuálneho
operátu katastra nehnuteľnosti v LV č. XXX, k. ú. M. nie je vyznačená plomba o zmene práva k
nehnuteľnosti a predmetné nehnuteľnosti nie sú dotknuté iným konaním registra katastrálnych konaní.

11. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Co/95/2015-357 zo dňa 28.9.2016 bolo potvrdené
uznesenie Okresného súdu Bratislava, č. k. 6C/225/201-334 zo dňa 26.1.2015 o zamietnutí prerušenia
konania. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie mal
dostatočne zistený skutkový stav veci, z neho vyvodil správne závery a vec aj správne rozhodol po

právnej stránke a rozhodnutie je založené na objektívnych skutočnostiach vyplývajúcich zo spisu.
Napokon ani sama odvolateľka (ktorá navrhla prerušiť predmetné konanie do času kým nedôjde k
zosúladeniu reálneho stavu so stavom v evidencii nehnuteľností), nevynaložila najmenšie úsilie na to,
aby ňou vytýkaný nedostatok bol odstránený a aby bol odstránený stav právnej neistoty.

12. Po právnej stránke posúdil súd žalobu nasledovne:

13. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov.

14. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.15. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

16. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

18. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu

alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

19. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne
na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu možno podať aj
prostredníctvom elektronického formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle.

20. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., prílohou návrhu na vykonanie záznamu je

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva,
ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva,
c) iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie.

21. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., Okresný úrad najneskôr v pracovný deň nasledujúci po
dni, keď mu bola doručená zmluva, verejná listina alebo iná listina na zápis vkladom alebo záznamom,
alebo ak sa začalo katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo konanie o
proteste prokurátora, vyznačí plombu o zmene práva k nehnuteľnosti alebo o začatí katastrálneho
konania o oprave chyby alebo o začatí konania o proteste prokurátora na liste vlastníctva alebo v

pozemkovej knihe, alebo v železničnej knihe; túto plombu zruší vykonaním vkladu alebo záznamu, alebo
právoplatným rozhodnutím o zamietnutí návrhu na vklad, alebo právoplatným rozhodnutím o zastavení
konania, alebo právoplatným rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte alebo právoplatným
rozhodnutím, ktorým sa nevyhovuje protestu prokurátora.
22. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 165/1995 Z. z., geometrický plán je technický podklad právnych úkonov,

verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje
o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj
bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. 19) Ak
ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným
spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetom vyporiadania mali byť podľa
označenia žalobkyne nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú M., obec. BA, m. č. M., okres
BA IV a to konkrétne rodinný dom, súp. číslo XXXX, postavený na par. č. XXXX, parcela č. XXXX
vo výmere 102 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX vo výmere 819 m2, záhrady. Z

dokazovaniavyplynulo,žeužvžalobedošloknesprávnemuoznačeniupozemku,naktoromstojírodinný
dom, a to uvedením parcelného čísla XXXX, pričom v katastri nehnuteľnosti je uvedené, že dom je
postavený na parcele č. XXXX. Táto zrejmá nesprávnosť označenia parcely nebola doposiaľ žalobkyňou
odstránená, a to napriek tomu, že sa jedná o odstrániteľnú vadu. Z výpisov z LV vyplýva, že pôvodne(v čase podania žaloby) boli podielovými spoluvlastníčkami žalobkyňa a jej sestra, každá v podiele
1. Po úmrtí žalovanej nastúpili na jej miesto právni nástupcovia - terajší žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí
zadelili po poručiteľke aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania a v ďalšom konaní súd s

nimi pokračoval ako so stranami sporu, a to na strane žalovaných. Podľa výpisu z LV č. XXX pre
k.ú M., obec. BA, m. č. M., okres BA IV zo dňa 23.4.2018 vyplýva, že vlastníčkami vyporiadavaných
nehnuteľností sú už iba žalobkyňa a žalovaná v 1. rade (obe v podiele 1/2), pričom žalovaná v 1. rade
nadobudla podiel na sporných nehnuteľnostiach od svojho brata (žalovaného v 2. rade) kúpnou zmluvou
zo dňa 1.3.2018. Nakoľko žalovaný v 2. rade už nebol vlastníkom vyporiadavanej nehnuteľnosti, nebol

ani pasívne legitimovaným subjektom, teda už nemala voči nemu smerovať žaloba na vyporiadanie
nehnuteľnosti. Žalobkyňa na tento zmenený stav nijako nereflektovala a žalobu voči žalovanému v 2.
rade nezobrala späť, pričom súdu neostávala iná možnosť, ako žalobu (voči žalovanému v 2. rade)
zamietnuť. Súd zamietol žalobu (aj proti žalovanej v 1. rade) z dôvodu, že nebolo možné vyhovieť
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože reálny stav nehnuteľností
nekorešponduje so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Účelom podania žaloby malo byť

vyporiadanie dvojdomu (jednu časť vlastní žalobkyňa a druhú samostatnú časť vlastní žalovaná v 1.
rade), pozemku na ktorom je dvojdom postavený a záhrady k tomuto dvojdomu prislúchajúcej. Pôvodná
časť dvojdomu mala byť podľa ZP postavená v roku 1953, pričom prístavba - ktorú vlastní žalovaná
v 1. rade (čím vlastne vznikol dvojdom so spoločnou stenou, povalou a strechou), bola postavená v
roku 1979 a kolaudovaná v roku 1984. V katastri nehnuteľnosti sa však táto stavebná zmena (ktorá

má vplyv jednak na zmenu výmery rodinného domu, ako aj na výmeru záhrady), nijako neodrazila
a teda v katastri nehnuteľností je zapísaný stav z obdobia existencie iba pôvodnej časti terajšieho
dvojdomu. Podľa aktuálneho výpisu z LV by tak mal byť vyporiadaný iba katastrálne zapísaný rodinný
dom,pozemokpoddomomazáhrada.Reálnystavjevšakoprotizapísanémustavupodstatnezmenený,
keďže z pôvodného domu sa prístavbou stal dvojdom, ktorý ale nie je zapísaný na LV. Žalobkyňa, ako

iniciátorka sporu, na túto skutočnosť, že existuje rozpor reálneho a v katastri nehnuteľnosti zapísaného
stavu, nijako procesne nereagovala, nevyvinula žiadnu aktivitu na to, aby bolo začaté konanie na
príslušnej správe katastra a ani súdu neprezentovala, že by takýto krok mienila učiniť. Rovnako ani
na príslušnom LV nebola uvedená poznámka o existencii nejakého katastrálneho konania, ktorá by
naznačovala konanie o súlade zapísaných a reálnych údajov do katastra nehnuteľnosti. Súd tento

nedostatok nemohol sanovať vlastnou aktivitou, a tým nahrádzať konanie jednej, či druhej sporovej
strany. Vzhľadom na nesúlad právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti s reálnym stavom a
neexistenciou konania na správe katastra nehnuteľností o zosúladenie predmetného stavu, nemohol
súd vzhľadom na neexistenciu žiadnych relevantných dôkazov, či adekvátnych procesných návrhov
rozhodnúť ináč, ako tak, že žalobu zamietol. Súd pripomína, že po zosúladení vytknutého stavu nič

nebráni spoluvlastníčkam dosiahnuť dohodu o vyporiadaní, resp. opätovne podať kvalifikovanú žalobu
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

24. Súd preto zamietol návrhy sporových strán na dokazovanie, ktoré priamo nesúviseli s vecou, resp.
neboli by v tomto štádiu konania účelne vykonávané (návrh na vykonanie dokazovania pripojením

súdneho spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 13Ps/5/2010 o pozbavenie spôsobilosti žalobkyne na právne
úkony, dokazovanie v súvislosti s podvodom na závete matky žalobkyne týkajúcom sa domu v N.
v U. XXX, kontrolný znalecký posudok), keďže súd nemal vyriešenú základnú otázku potrebnú na
rozhodovanie o zrušení a vyporiadanie spoluvlastníctva, tak ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto
rozsudku.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v spojení s §
257 Civilného sporového poriadku, pričom mal za to, že rozhodnutie o zamietnutí žaloby na zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva je iba „pre tento krát“, t. j. je to rozhodnutie, ktoré vychádza z aktuálneho
stavu zisteného v čase rozhodovania, ktorý sa však časom môže zmeniť tak, že žaloba už bude

dôvodná. Súd zároveň vychádzal z toho, že žalovaným v 1. a 2. rade žiadne trovy nevznikli, pričom
prípadným priznaným náhrady trov žalovaným, pre ktorých je žalobkyňa ich tetou, by vzniklo ešte väčšie
medziľudské napätie, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa, na dôvažok, že samotná
žalovaná v 1. rade sama prezentovala úprimnú ochotu vyriešiť tento spor dohodou, ktorý ona vnímala
ako spor jej nebohej matky a žalobkyne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.