Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223404
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117223404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.MichaelouSedlákovouvsporežalobcu:BENCONTCOLLECTION,

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného Advokátskou
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
IČO: 50 361 368, proti žalovanej: V. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie 812,79 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 379,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
zo sumy 379,40 eura od 8.6.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej sa ich náhrada n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2017 domáhal zaplatenia sumy 812,79 eura, úrokov
vo výške 103,16 eura a 616,9 eura, úroku vo výške 25,5 % ročne z istiny od 8.6.2017 do zaplatenia,
ako aj úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny od 8.6.2017 do zaplatenia. Nárok uplatnil
zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 9.11.2012, na základe ktorej právny predchodca Poštová banka, a.s.

poskytol žalovanej úver 1000 eur. Keďže bola žalovaná v omeškaní so splátkami úveru, pristúpil právny
predchodca k zosplatneniu úveru, pričom žalovaná ku dňu podania žaloby svoj dlh neuhradila. Žalobca
nadobudol pohľadávku voči žalovanej titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila, hoci jej bola doručená do vlastných rúk dňa
16.1.2018.

3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000 eur.

5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.6. V tomto prípade žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. To znamená, že platí
fikcia o ich nespornosti. Nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 eur a je splnená aj podmienka
jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania. V zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 8.2.2018 o 09.25
hod.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu od 1.2.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 9.11.2012, obchodnými

podmienkami pre úver - dostupná pôžička, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom
poplatkov, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 4.11.2014, výzvou na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.11.2014 s doručenkou, aktuálnym stavom úveru, zmluvou o postúpení
pohľadávky, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 9.11.2012 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. 2950739912,

predmetom ktorej bol úver vo výške 1000 eur. Predmetný úver mala žalovaná zaplatiť v 36 splátkach po
41 eur počnúc od 9.12.2012. RPMN v zmluve bola uvedená ako 30,53 %, ročná úroková sadzba 25,50
% a priemerná hodnota RPMN 45,60 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený 9.11.2015. Celkové
náklady spotrebiteľa mali byť 449,97 eura.

9. V bode 6.2 obchodných podmienok bolo uvedené oprávnenie veriteľa požadovať predčasné splatenie
celej istiny úveru vrátane príslušenstva v prípade omeškania čo i len jednej splátky.

10. Výzvou zo dňa 4.11.2014 upozornil právny predchodca žalobcu žalovanú na omeškanie s platením
splátok úveru a na možnosť vyhlásiť úver za predčasne splatný v súlade s § 565 OZ. Následne listom

zo dňa 21.11.2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 21.11.2014.

11. Podľa aktuálneho stavu úveru žalovaná poukázala žalobcovi celkovo úhrady vo výške 620,6 eura,
pričom žalobca na istinu započítal iba sumu 187,21 eura.

12. Poštová banka a.s. uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017.

13. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch,akoaj zovšeobecnejúpravyspotrebiteľskýchzmlúvvObčianskomzákonníku
(§ 52 a nasl.).

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

16. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.18. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

23. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 OZ).
Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere,
že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z
hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

24. Z obsahu spisu mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver (pôžičku) vo výške 1.000 eur, z ktorého žalovaná zaplatila 620,60 eura.

25. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je
dôvodný len čiastočne.

26. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí totiž okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj
osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom
zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy),
poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a

bez poplatkov.

27. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je ten, že
v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívnyúdaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú
informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho
RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa

§ 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi
výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok
navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ uvádzať
v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia
zverejnený podľa § 21 ods. 2 ZoSÚ Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých

veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od
takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola uzavretá dňa 9.11.2012, pričom údaje o priemernej RPMN za príslušný 3. štvrťrok 2012 boli
zverejnené MF SR dňa 30.10.2012. Keďže predmetná zmluva o úvere bola uzavretá do 15 kalendárnych
dní od takéhoto zverejnenia, relevantný je údaj o priemernej RPMN za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok, t.j. za príslušný 2. štvrťrok 2012.

28. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver 1.000 eur so
splatnosťou 36 mesiacov (t.j. 3 roky). Súčasťou zmluvy je dohoda o zrážkach zo mzdy (bod 4. zmluvy
o úvere), čo je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti
OZ - zabezpečenie záväzkov). Úver z predmetnej úverovej zmluvy bol preto úverom so zabezpečením,

na čom nič nemení to, či je alebo nie je dohoda o zrážkach zo mzdy veriteľom uplatnená. Podľa
MFSR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 2. štvrťrok 2012 bola priemerná hodnota RPMN
pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou
splatnosťou od 1 do 5 rokov 28,66 %. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 45,60
%, čo je zjavne údaj nesprávny. Priemerná RPMN 45,60 % bola pri obdobných spotrebiteľských úveroch

bez zabezpečenia, čo ale nie je tento prípad.

29. Pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ nepostačuje len
samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť naplnená aj druhá podmienka a
to tá, že RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Tu súd poznamenáva,

že pri hodnotení toho, či je údaj o priemernej hodnote RPMN v neprospech spotrebiteľa, platí opačný
princíp ako pri hodnotení nesprávne uvedeného údaju o RPMN predmetného úveru. Kým nesprávne
uvedená RPMN úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia, ako
v skutočnosti je (tzn. ak spotrebiteľ v skutočnosti ročne "preplatí" viac, ako deklaruje dodávateľ v
zmluve), nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve

uvedená vyššia, ako v skutočnosti je (tzn. ak dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná hodnota
RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia, ako v skutočnosti). V tomto prípade dodávateľ (žalobca) v
zmluve deklaroval, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období
45,60 %, avšak tá bola vo výške 28,66 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu
(teda aj úvery poskytované konkurenciou) sú o vyše 16 percentuálnych bodov nevýhodnejšie ako

v skutočnosti. V zmluve bola teda nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa,
čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatku (§
11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ). Pre úplnosť súd poznamenáva, že aj keď citované ustanovenie § 11
ods. 1 písm. b/ ZoSÚ výslovne hovorí o "nesprávne uvedenej RPMN" a nie o priemernej RPMN,
podľa názoru súdu aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov je ročnou percentuálnou mierou

nákladov. Navyše ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje
neuvedenie RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie priemernej RPMN
v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru spotrebiteľom
pôsobiť dokonca negatívnejšie ako neuvedenie RPMN. Ako je vyššie konštatované, zmyslom uvádzania
priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní

zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN obdobných úverov na trhu
vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Pokiaľ by zmluva obsahovala len údaj
o RPMN (a nie údaj o priemernej RPMN), mohol by si spotrebiteľ vyhodnotiť len to, aké sú jeho
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru, avšak nie jeho výhodnosť/nevýhodnosť v porovnaní s priemerom na trhu s

úvermi. Ak ale zmluva obsahuje aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve
uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri
takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť
presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda že úver,ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní
s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti je. To môže mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu
dodávateľom navrhnutých podmienok úveru.

30. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere ďalej absentuje aj údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, ako aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov vyžadované § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ.

31.Zozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXXvyplýva,žecelkováčiastkaúverupredstavujesúčetvýškyúveru
a celkových nákladov spojených s úverom. Podľa názoru súdu touto formuláciou nie je naplnená dikcia
§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžadujúca uvedenie konkrétnej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ titulom úverovej zmluvy zaplatiť. Naviac je potrebné upriamiť pozornosť
na skutočnosť, že súčet výšky úveru a celkovej výšky nákladov (1000 eur + 449,97 eura) predstavuje
sumu 1449,97 eura, čo je zjavne odlišná suma, aká vznikne jednoduchým vynásobením počtu splátok

a ich výšky (36 x 41 eur /splátka bez poistenia/ = 1476 eura).

32. Rovnako je potrebné poukázať i na to, že v zmluve nesporne chýbajú aj predpoklady použité na
výpočet RPMN, keďže tieto podľa zákona majú byť uvedené priamo v zmluve. Tento údaj v iných
dokladoch by súd akceptoval len v prípade, ak by dlžník na túto skutočnosť bol upozornený priamo v

zmluve odkazom na príslušnú listinu. V zmluve však žiadny takýto odkaz nie je, súd navyše nezistil, že
by táto náležitosť bola uvedená v obchodných podmienkach a žalobca nepreukázal žiadny iný doklad,
ktorý by to potvrdzoval, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

33. Pri závere o absencii náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ a nesprávne uvedenej

priemernej RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ ZoSÚ majúcich za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, je treba vychádzať z toho, že žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len sumu
skutočne poskytnutého úveru t.j. 1000 eur. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi 620,60 eura. Žalovaná
je tak povinná zaplatiť žalobcovi sumu 379,40 eur (1000 eur - 620,60 eura). So zreteľom na uvedené
dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba čo do sumy 379,40 eura, preto v prevyšujúcej časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

34. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na
§ 517 ods. 1, 2 OZ.

35. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

36.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomdo31.1.2013,
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Podľa § 10c citovaného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

39. Konečná splatnosť úveru z dôvodu zosplatnenia nastala dňa 21.11.2014. Žalobcovi teda dňom
nasledujúcim po tomto dni preukázateľne vznikol nárok na úrok omeškania z celej dlžnej sumy. Žalobca

si však uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne až od 8.6.2017. Súd preto s ohľadom na zásadu
ne ultra petitum priznal žalobcovi úrok z omeškania v požadovanej výške 5,25 % (nárok by mal na 8 %
p.a.) z priznanej istiny, a to až od ním požadovaného dátumu, t.j. 8.6.2017.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca

sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 812,79 eura a kapitalizovaných úrokov vo výške 103,16
eura a 616,90 eura, celkovo teda sumy 1532,85 eura s príslušenstvom. Súd vyhovel žalobe len v časti
379,40 eura s príslušenstvom. Žalovaná bola teda úspešná v rozsahu 75,25 %, neúspešná v rozsahu
24,75 %, a preto podľa zásady pomeru úspechu v spore by jej mal patriť nárok náhradu trov konania v
rozsahu 50,50 % (75,25-24,75). Žalovaná však náhradu trov konania nežiadala a ani jej preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli, preto súd v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu a za použitia pomyselnej normy podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP,
podľa ktorej, ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva, rozhodol tak,
že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.