Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200583
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200583.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,protiodporcoviOkresnému
úraduKežmarok,katastrálnyodbor,Baštová16/A,zaúčastiM.V.,bytomR.,S.XXX/XXX,opreskúmanie
rozhodnutia odporcu zo dňa 31. marca 2015 č.k.: OU-KK-KO-V XXXX/XX/Ka takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 31 . marca 2015 č.k.: OU-KK-KO-V XXXX/XX/Ka

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31.3.2015 rozhodol odporca ako príslušný orgán podľa § 16 ods.
2, § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon) vo veci podaného návrhu na

vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 438/2014-
RAČ uzavretej dňa 9.9.2014 medzi navrhovateľom ako záložný veriteľom a M. V., zastúpený združením
ProHelp ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 6.10.2014 bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra

nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 9.9.2014. Predmetom záložnej
zmluvy boli nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve záložcu a jeho manželky, zapísané na LV č.
XX a LV č. XXXX, k. ú. R. a na LV č. XXX, k. ú. M., okres K. Prílohou návrhu na vklad záložného
práva bola aj Dohoda o splnomocnení, ktorou splnomocniteľ M. V. splnomocnil združenie ProHelp
na bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode, vykonávaných v
súvislosti so zmluvou o úvere. Zároveň ho splnomocnil na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552

zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ)vmenesplnomocniteľaknehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a
ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva. Splnomocniteľ udelil splnomocnencovi
plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej
zmluvy podľa dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnkov, ktorými sa zabezpečí splnenie
splnomocniteľovho záväzku zmluvy o úvere.

Správny orgán citoval § 32, § 34 ods. 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
Vo vzťahu k § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odporca uviedol, že záložná
zmluvasapovažujezazmluvuozabezpečenízáväzku.Takátozmluvauzatváranápo30.4.2014nemôže
byť podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva, ako tomu bolo v danom prípade, ale iba
samotným vlastníkom nehnuteľnosti, inak je neplatná.Vzhľadom na uvedené, s poukazom na § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona dospel odporc a k záveru,
že neboli splnené podmienky na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností, preto návrh zamietol.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu. V
opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, 37 ods.
1, OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Uviedol, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o

zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.
Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu
veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho
orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok

teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia
podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci
význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré
boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani

skreslené či už vedome alebo nevedome.
Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne
aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto na konanie o povolení vkladu vecného práva do
katastra nehnuteľností.
Predmetné rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje

i samotné odôvodnenie rozhodnutia, pričom možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria

odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je

potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Kotázkerozporuzáujmovsplnomocnencasozáujmamizáložcunavrhovateľuviedol,žesplnomocnenec
v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj z textu samotnej

dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa
(záložcu) a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva,
že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v

záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán
vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 OZ,
podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia však nie je dôležitá samotná možnosť rozporu
alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu

zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník
I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení totiž ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, kde na jednej strane je v postavení splnomocniteľa dlžník a na druhej strane je zástupca, všetkobez akejkoľvek účasti veriteľa. Veriteľ sa na tomto právnom úkone nepodieľal a ani z obsahu uzavretej
dohody nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu

dokonca navrhoval.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle

možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno
konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne

schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý
najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo
strany záložcu.

Navrhovateľ poukázal na to, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj
dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne
dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu
inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od

odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí

návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní
konanom dňa 12.11.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporca v predkladacej správe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 12.11.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd
konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Ďalší účastník konania M. V. na pojednávaní konanom dňa 12.11.2015 uviedol, že pri uzatváraní Zmluvy
o úvere nemal vedomosť o tom, že splnomocňuje združenie ProHelp na zastupovanie svojej osoby a
ani nemal v úmysle toto združenie splnomocniť. O tejto možnosti a o právach a povinnostiach s tým
spojených ho nikto neinformoval ani nepoučil.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým,
že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnostiúčastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný
prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 6.10.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o
zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ do katastra nehnuteľností. Zo Zmluvy o zriadení záložného

práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavretej dňa 9.9.2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a M.
V. zastúpeným združením ProHelp ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení
záložného práva k bezpodielovému a podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v čl. I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
26.7.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie

istiny vo výške 500,- EUR, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení zo dňa 26.7.2013 uzavretá medzi M.

V. ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení
Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia. Z predmetnej Dohody o splnomocnení vyplýva,
že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné
zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti
so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy XXXXXXXXX.

Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho
posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi

bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho
záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo

spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva,
pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane
skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň
posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné

vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo
doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného
v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane
zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je

v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je
zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach

k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.V § 30 ods. 3, 4 Katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 až 3 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,

ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné
podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový

priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká

zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku. Vo vzťahu k rozhodnutiu odporcu súd konštatuje, že odporca pri posudzovaní podaného
návrhu na zriadenie záložného práva postupoval v súlade so zákonom.

Správny orgán je podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy
a prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.

Podľa § 5a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len Zákon o ochrane

spotrebiteľa) predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s
uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením
spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že záložná zmluvy na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby
zmluvou o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle § 5a ods. 4 citovaného zákona) nesmie byť v mene
vlastníka podpísaná treťou osobou, t. j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú osobuna uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom je aj vzťah záložného
dlžníka a záložného veriteľa v predmetnej veci, ako vzťah poskytovateľa spotrebného úveru a dlžníka.

Správnyorgántaksprávnedospelkzáveru,žeuzavretiepredloženejzmluvyozriadenízáložnéhopráva,
ktorá nebola podpísaná priamo vlastníkom nehnuteľností je v rozpore s § 5a ods. 4 Zákona o ochrane
spotrebiteľa a je tak neplatná pre rozpor s § 39 OZ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako

zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.