Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/244/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511215478
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2511215478.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci
žalobcu: C. Y., narodený X.XX.XXXX, bytom U. I. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Urban,
so sídlom Komenského 5247/24, Piešťany, proti žalovanej: J. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom U.
I. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: E. Q. T., narodená X.XX.XXXX, bytom Y. S. XX/

XX, Z., o zaplatenie 7.468,63 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k.
10C/304/2011-157 zo dňa 23.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že

žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 34, § 37 ods.
1, § 39, § 40 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1,
2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že podľa osvedčenia o dedičstve boli dedičmi
po poručiteľovi E. T. a C. Y. (sestry žalobcu), žalobca a žalovaná (manželka poručiteľa). V osvedčení
o dedičstve sa uvádza, že na základe staveného povolenia bola uskutočnená nadstavba na rodinný
dom postavený počas manželstva poručiteľa a žalovanej, podľa údaja všetkých prítomných pôdorys
rodinného domu sa stavbou nezmenil a náklady spojené s jej realizáciou financovali žalobca a jeho
manželka. Ich pohľadávku z tohto titulu dedičia poručiteľa uznávajú čo do základu i čo do výšky. Poručiteľ

a jeho manželka mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželstva rôzne aktíva, medzi ktorými sú
uvedenéajnehnuteľnostia„zodpovedalizapohľadávkudedičaC.Y.ajehomanželkyvovýške450.000,-
Sk“. Z čl. II časť B. osvedčenia o dedičstve vyplynulo, že dedičia o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov uzavreli dohodu tak, že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov patrí do pasív dedičstva pohľadávka žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000,-Sk a
pozostalá manželka poručiteľa (žalovaná) „zodpovedá za pohľadávku“ žalobcu a jeho manželky vo

výške 225.000,-Sk. Z uvedenej vetnej konštrukcie osvedčenia o dedičstve týkajúcej sa uznania dlhu
dedičmi alebo týkajúcej sa vyporiadania pohľadávky žalobcu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva
manželov poručiteľa a žalovanej, nevyplýva lehota na plnenie žalovanej. V časti III. osvedčenia o
dedičstve - Pasíva je uvedená pohľadávka žalobcu a jeho manželky vo výške 225.000,-Sk. V časti
V. osvedčenia o dedičstve je uvedená dohoda dedičov, v rámci ktorej nehnuteľnosti v časti 1/2-ica k
celku nadobudol žalobca bez povinnosti výplaty žalovanej a s povinnosťou výplaty sestier: E. T. a C.

Y., každej vo výške 160.000,-Sk do 31.12.2010. O pohľadávke žalobcu a jeho manželky zahrnutej do
pasív dedičstva nie je v rámci dohody dedičov ani zmienka. Z Listu vlastníctva č. XXX ku dňu 8.7.2013vyplynulo, že nehnuteľnosti nadobudli titulom Darovacej zmluvy zapísanej pod V-539/12 dňa 16.04.2012
E. Q.-T. a C. Y., každá v 1/4-ine.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca svoj nárok odvodzuje z osvedčenia o
dedičstve, kde žalovaná (spolu s ostatnými dedičmi) mali jeho záväzok uznať čo do dôvodu a výšky a
na podklade ktorého žalovaná zodpovedá za pohľadávku vo výške 225.000,-Sk (7.468,63 eur) z titulu
vyporiadanej pohľadávky v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie sa
zaoberal aj námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, keď žalovaná tvrdila, že dedičov bolo

viac a z osvedčenia o dedičstve nevyplynulo, kto a v akej miere zodpovedá za dlh žalobcovi. V danom
smere súd prvej inštancie nemohol dať za pravdu žalovanej, keďže žalobca sa domáhal zaplatenia tej
časti (1/2) pohľadávky, ktorá bola v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadaná tak,
že za ňu zodpovedá žalovaná. Žalobca a jeho manželka investovali finančné prostriedky na realizáciu
nadstavby rodinného domu, čím nehnuteľnosti nepochybne zhodnotili, strany sa zhodli na tom, že pri
dedičskom konaní po X. Y. nikto z zúčastnených dedičov nenamietal, že by investícia bola realizovaná,

nebolo namietané ani to, že bola vo výške 450.000,-Sk. Pohľadávka žalobcu vyplýva z uznávacieho
prejavudedičovanáslednevyporiadaniapohľadávkyvrámcibezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
tak, že práve žalovaná zodpovedá za pohľadávku žalobcu v rozsahu 225.000,-Sk. Osobitne súd prvej
inštancie skúmal aj premlčanie nároku žalobcu, pričom je zrejmé, že v období 22.06.2004 - 02.11.2005
boli nepochybne investície realizované. Z pohľadu súdu prvej inštancie pohľadávka žalobcu mala

vzniknúť až v čase dedičského konania, a to bez ohľadu na to, v ako časovom období boli investície
reálne vykonávané. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2008, pokiaľ si žalobca
uplatnil pohľadávku žalobou dňa 24.11.2011, pohľadávka sa ako premlčaná nejavila. Z osvedčenia o
dedičstve vyplynulo, že žalobca a jeho manželka realizovali investície do majetku patriaceho poručiteľovi
a žalovanej v konkrétnej výške a túto investíciu dedičia uviedli ako záväzok, ktorý zaťažoval poručiteľa

a žalovanú voči žalobcovi a jeho manželke a ako záväzok bol aj uznaný žalovanou a dedičmi po
poručiteľovi, čo do dôvodu a výšky v rámci vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v dedičskom konaní, pričom táto pohľadávka bola na základe dohody dedičov vyporiadaná tak, že jej
polovica bola zahrnutá do pasív dedičstva a druhá polovica bola v rámci vyporiadania BSM prikázaná
žalovanej, ktorá za ňu zodpovedá. Z hľadiska platnosti uznávacieho prejavu dlžníka je potrebné, aby

dlžník: a) uznávací prejav urobil v písomnej forme, b) v uznávacom prejave vyjadril prísľub zaplatiť dlh, c)
v uznávacom prejave uviedol dôvod a výšku dlhu. Písomná forma a uvedenie dôvodu a výšky dlhu, boli
splnené, absentuje však úplne uvedenie prísľubu zaplatiť dlh. Prísľub zaplatiť dlh si nemožno zamieňať
s neuvedením lehoty na jeho zaplatenie (ktorá absentuje taktiež). Vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť
je špecifickou esenciálnou náležitosťou iba uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pre

nedostatok formy právneho úkonu, v danom prípade absencie esenciálnej náležitosti právneho úkonu,
a to prísľubu dlh zaplatiť, je potrebné uznávací prejav hodnotiť ako neplatný. Nemohla preto byť platne
táto pohľadávka zahrnutá ani do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa a žalovanej
a tam vyporiadaná tak, že za polovicu dlhu zodpovedá výlučne žalovaná. Žalobca nepreukázal inými
dôkazmi, že pred spísaním osvedčenia o dedičstve dlh bol pojatý do zmluvy medzi ním a žalovanou,

alebo že by medzi nimi vznikol z tohto titulu záväzok inou formou. Na základe vyššie uvedeného súd
prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Súd prvej inštancie priznal plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že výška celej vnesenej investície 450.000,-
Sk bola ustálená a stanovená dohodou dedičov pri dedičskom konaní po otcovi žalobcu a manžela
žalovanej, X. Y.. V rámci tohoto dedičského konania dedičia poručiteľa (a teda aj žalovaná) pohľadávku

žalobcu uznali čo do základu a výšky a tiež že zodpovedajú za pohľadávku dediča - žalobcu vo výške
celej vnesenej investície (450.000,-Sk). Účastníci dedičského konania vyhlásili, že pri vyporiadaní BSM
poručiteľa a jeho pozostalej manželky (žalovanej) uzatvorili dohodu o tom, že do pasív dedičstva patrí
pohľadávkanavrhovateľavovýške1/2-inyvnesenejinvestície,t.j.vovýške225.000,-Sk.Jednapolovica
vnesenej investície bola započítaná a preto z tejto polovice žalobca vyplácal ustupujúce dedičky E. T. a

C. Y. len v čiastke 160.000,-Sk pre každú z nich. Žalobcovi prislúcha ešte vnesená investícia do domu s.
č. XXX v k. ú. U. I. v doteraz nevysporiadanej výške 225.000,-Sk, t. j. 7.468,63 €, ktorú si uplatnil súdnou
cestouzdôvodu,ževysporiadanietejtodruhejčasti(l/2-iny)nímvnesenejinvestíciesožalovanounebolo
možné realizovať dohodou. Na druhú polovicu vnesenej investície má žalobca nárok voči žalovanej,ktorá vnesenú investíciu čo do výšky a základu uznala tiež, započítanie l/2-iny vnesenej investície pri
dedičskom konaní akceptovala a v rámci dedičského konania prevzala zodpovednosť za pohľadávku
C. Y. a jeho manželky Y. Y. rodenej C. vo výške 225.000,-Sk. Neobstojí preto tvrdenie žalovanej, že

absentuje okruh osôb, ktoré by mali pohľadávku splatiť. Zodpovednosť za pohľadávku navrhovateľa
v dedičskom konaní prevzala žalovaná a z tohoto dôvodu žalobca požaduje uspokojenie - zaplatenie
svojej pohľadávky od žalovanej, ktorá je za pohľadávku navrhovateľa zodpovedná. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu - neplatnosti právneho
úkonu - uznávacieho prejavu, a to aj napriek tomu, že bol vykonaný pred notárom a súdnym komisárom

a tiež na základe toho, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že žalobe žalobcu
vyhovie, prípadne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Vo vyjadrení uviedla, že výška vnesenej investície bola
vnesenádodedičskéhokonanianapodnetžalobcu,výškutejtoinvestíciesiurčilžalobcasámnazáklade

sumy uvedenej v stavebnom povolení. Všetci sa domnievali, že tak, ako po smrti poručiteľa bola táto
investíciav1/2započítanádopasívpridedičskomkonaní,budetakajposmrtižalovanejJ.Y.,žežalobca
zostane bývať v predmetnej nehnuteľnosti, riadne sa o mamu postará a dochová ju. Nikoho z dedičov
ani nenapadlo, že by to mal niekto niekedy fyzicky zaplatiť. Ani takýto záväzok rozhodne v dedičskom
konaní nie je, nikde tam nie je uvedené, kto, kedy, koľko, komu a za čo má zaplatiť. Preto považuje

takéto uznanie dlhu za neplatné. Plne súhlasí s rozsudkom, ktorý zamietol žalobu na základe absencie
náležitosti právneho úkonu - prísľubu dlh zaplatiť, čím sa tento uznávací prejav stal neplatný. Navrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového

poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol dôvodiac, že uznanie dlhu
dedičmi poručiteľa podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka je neplatné pre nedostatok
esenciálnej náležitosti tohto právneho úkonu, a to prísľubu dlh zaplatiť. Žalobca nesúhlasil s rozsudkom
súdu prvej inštancie, zotrvával na názore, že pohľadávka žalobcu z investície do majetku poručiteľa
a žalovanej bola žalovanou platne uznaná a zodpovednosť za ňu prevzala žalovaná. Predmetom

odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobu žalobcu
zamietol.

11.Jednouzodvolacíchnámietokžalobcu,pritomvšakzásadnoubolonamietanie,žesúdprvejinštancie
dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti právneho úkonu - uznávacieho prejavu. Základnou spornou

otázkou bolo, či uznávací prejav uskutočnený dedičmi poručiteľa v dedičskom konaní bolo platným
právnym úkonom a mal právny následok založenia behu novej 10-ročnej premlčacej doby odo dňa, keď
k uznaniu došlo v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Paradoxne súd
prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku uvedené ustanovenie § 110 ods. 1 veta druháObčianskeho zákonníka citoval, avšak na posúdenie veci toto pre vec podstatné zákonné ustanovenie
vôbec neaplikoval.

12. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

13. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu

i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

14. Súd prvej inštancie posudzoval otázku platnosti uznávacieho prejavu iba s použitím
ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Inštitút uznania dlhu podľa súdom prvej inštancie
aplikovaného ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným zabezpečovacím inštitútom.

Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania.
Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka,
ktorý ak namieta, že dlh neexistuje, je povinný túto skutočnosť preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza
dôkaznébremenozveriteľanadlžníka.Kplatnémuuznaniudlhujeokremvšeobecnýchnáležitostípodľa
ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník

urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol uznávaný dlh, teda uznal dlh
čo do dôvodu a výšky. Splnením predpokladov uvedených v citovanom ustanovení § 558 Občianskeho
zákonníka dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním
spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka. Vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh je esenciálnou náležitosťou iba uznania dlhu v

zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie
dlhu čo do dôvodu a výšky, avšak absentuje v ňom výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, dôsledkom
tohto úkonu je iba pretrhnutie premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho
zákonníka nenastane.

15. Uznanie práva v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka je
jednostranný, adresovaný a hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných
náležitostí predpísaných pre právne úkony ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka (rovnako ako
uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka), musí spĺňať náležitosti uvedené v ustanovení § 110

ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pod uznaním práva má zákon nepochybne na mysli uznanie
obligačného práva, t. j. záväzku. Písomné uznanie práva je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou
neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky
daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Na kvalifikované uznanie práva podľa ustanovenia §
110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka s dosahom na plynutie a dĺžku premlčacej doby sa na

rozdiel od uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka nevyžaduje prísľub dlžníka
zaplatiť dlh.

16. Pre záver, že uznanie práva podľa ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, svedčia i

odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva
z hľadiska účinkov spojených s ustanovením § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je
viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, úprava v ustanovení § 558 Občianskeho
zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o premlčaní
vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá,

ale i tak dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vyššie uvedeným spôsobom vyriešila vzťah citovaných ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá
a § 558 Občianskeho zákonníka už predčasom konštantná súdna judikatúra, od ktorej nebol dôvod
odkloniť sa ani v danom prípade (pozri napr. R 51/1968 alebo v novšie rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Cdo
155/2007, 33Cdo 133/2005, 33Odo 1039/2004, kde platila v danej oblasti rovnaká právna úprava).

17. Súd prvej inštancie pochybil, ak na posúdenie danej spornej otázky platnosti uznávacieho prejavu
aplikoval výlučne ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka bez toho, aby aplikoval i relevantné
ustanovenie § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho s poukazom na vyššieuvedenú argumentáciu, vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že
uznávací prejav dedičov je neplatný, na základe ktorého žalobu i zamietol.

18. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil všetky vyššie uvedené
ustanovenia dotknutých právnych noriem, pričom nadväzne zároveň nedostatočne zistil skutkový stav
na posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku z iných hľadísk, ako len z hľadiska neplatnosti
uznania dlhu s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka a nakoľko súd prvej inštancie
zároveň svoje závery v časti o neplatnosti uznávacieho prejavu i nedostatočne v rozpore s ustanovením

§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku odôvodnil, keď žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo na
danú vec neaplikoval príslušnú právnu normu, čím odňal stranám možnosť konať pred súdom, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Žiada sa dodať, že s poukazom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd dospel k iným právnym
záverom, musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti civilného sporového konania a neznemožnil stranám
realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu
doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám odňal

možnosť konať pred súdom.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa §
391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, výsledky
vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného

hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v
ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

21. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).