Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/255/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116216738
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116216738.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú B. F. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Bc. R. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. na F. námestí č. 5 zastúpenej
JUDr. Matúšom Lemešom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Kuzmányho ulici č. 29 v
Košiciach a JX. v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 21P 109/2016-132 z 10.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 10.4.2018 č.k. 21P 109/2016-132 určil výživné otca pre maloletú B. F.

nar. XX.X.XXXX vo výške 250 Eur mesačne počnúc dňom 27.8.2015 do budúcna, ktoré je otec povinný
platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke dieťaťa. Dlžné výživné 6.840 Eur za obdobie od
27.8.2015 do 31.3.2018 povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 100 Eur mesačných splátkach
až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Konajúci súd rozhodol o návrhu matky podanom dňa 29.7.2016. Žiadala súd, aby maloletú B. nar.
XX.X.XXXX zveril do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil prispievať na výživu maloletej sumou 250 Eur

mesačne. Rozsudkom č.k. 21P 109/2016 z 2.11.2016 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Určil výživné za obdobie od 27.8.2015 do 31.12.2015 vo výške 100 Eur mesačne a počnúc dňom
1.1.2016 do budúcna vo výške 150 Eur mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred. Dlžné výživné vo výške 1.126,12 Eur za obdobie od 27.8.2016 do 30.11.2016 povolil
otcovi splácať vo výške 52 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov uvedených v § 365 ods.

1 CSP písm. f/ a h/ v spojení s § 62 ods. 1 CMP.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 8CoP 22/2017-57 z 31.5.2017 zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o určení výživného a dlžného výživného a v rozsahu zrušenia vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne uložil konajúcemu súdu doplniť dokazovanie a opätovne
rozhodnúť.

5. Po vrátení veci konajúci súd doplnil dokazovanie, vypočul rodičov maloletého dieťaťa, svedkyňu,
starú matku maloletého dieťaťa, vyžiadal listinné dôkazy, t.j. potvrdenie o výške príjmov otca i matky
maloletého dieťaťa. Zistil, že matka je s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovskýpríspevokvovýške203,20Euraprídavoknadieťavovýške23,52Eur.Žijesamasmaloletýmdieťaťom v podnájme, za ktorý uhrádza mesačne 430 Eur. Nájomné jej finančne vypomáha platiť jej
matka. Maloletá má zdravotné problémy, matka s ňou chodí do gastroenterológickej poradne a jej
zdravotný stav si vyžaduje užívanie liekov. Otec maloletej je ženatý, z manželstva sa mu narodili dve

maloleté deti. Uviedol, že v jeho možnostiach je prispievať na výživu maloletej Amélie sumou vo výške
100 Eur mesačne. Zdôraznil, že jeho príjem je nepravidelný. V určitom období pred aj po narodení
maloletého dieťaťa vykonával brigádnické práce vo Fínsku. Išlo o stavebné práce. Otec vo Fínsku
pracoval a vykonával rôzne práce bez uzatvorenia dohody o pracovnom pomere. Išlo o príležitostné
práce, za ktoré dostával príjmy v rôznych výškach a nepravidelne a to napriek tomu, že mal vlastnú

firmu Carsbygg, s.r.o.. Predmetom činnosti bola stavebná činnosť. Firma bola založená v decembri
2014. Daňové priznanie otec nepodával, resp. bolo nulové. Otec maloletého dieťaťa má ukončené
stredoškolské vzdelanie v oblasti informatik - programátor. Okrem toho je manuálne zručný, vie
opravovať motorové vozidlá. Na základe takto doplneného dokazovania konajúci súd dospel k záveru,
že otec maloletého dieťaťa je schopný zabezpečiť výživu maloletej vo výške 250 Eur mesačne napriek
tomu, že oficiálne príjmy nepriznáva a vykonáva len práce príležitostné s nepravidelným príjmom.

Prihliadol na vzdelanie otca, vek a zdravotný stav, ktoré umožňujú otcovi získať primerané zamestnanie
a pravidelný príjem. Oproti tomu matka žije sama s maloletým dieťaťom, je na rodičovskej dovolenke,
finančne jej výrazne vypomáha matka, ktorá pracuje ako učiteľka. Otec platil výživné nepravidelne a
v rôznych výškach. Konajúci súd rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od narodenia dieťaťa
do rozhodnutia súdu. Od dlžného výživného vzniknutého za celé obdobie odčítal sumy, ktorými otec

preukázateľne na výživu maloletého dieťaťa prispel. O dlžnom výživnom rozhodol tak, že ho povolil
otcovi splácať v 100 Eur splátkach v zmysle ust. § 217 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal otec maloletého dieťaťa podľa ust. § 355 ods. 1 CSP,
§ 362 ods. 1 CSP, § 363 CSP, § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Vytkol konajúcemu súdu,
že nesprávne posúdil jeho príjem, z ktorého vychádzal pri určení výživného. Nedostatočne zistil jeho
zárobkové pomery a na základe nedostatočného dokazovania určil nesprávne a neprimerane vysoké
výživné vo vzťahu k jeho skutočným príjmom. Konajúci súd vychádzal iba z hypotézy o jeho zárobkových

pomeroch, že stále pracuje a dosahuje príjmy, z ktorých je schopný takto výživné platiť. Neprihliadal na
daňové priznanie, ktoré predložil a z ktorého je zrejmé, že jeho príjmy boli nulové. Taktiež neprihliadol
na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej N. L. nar. XX.X.W. a A. L. nar. XX.X.XXXX. Zdôraznil,
že v konaní jednoznačne a nepochybne preukázal, že nedosahuje taký príjem, aký mal v minulosti v
zahraničí, pričom tento stav si nezapríčinil úmyselne, ale jeho príjem bol znížený z objektívnych dôvodov.

Nesúhlasil ani s určením výživného spätne od narodenia dieťaťa, nakoľko neboli preukázané dôvody
osobitného zreteľa. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné
vo výške 100 Eur mesačne s tým a vo výroku o dlžnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vrátil na ďalšie konanie.

7.Kodvolaniuotcasapísomnevyjadrilamatkamaloletéhodieťaťa.Vyslovilapresvedčenie,žeodvolanie
otca je absolútne nedôvodné. Otec v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé vyvrátiť právne a skutkové závery napadnutého rozsudku. Súd náležite zistil skutkový stav
a výšku výživného správne určil s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a zárobkové pomery otca
a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Matka vyslovila presvedčenie, že otec svojim správaním

exemplárne naplnil skutkovú podstatu ust. § 63 ods. 1, v zmysle ktorého rodič, ktorý má príjmy z
inej závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na
zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa
osobitnéhopredpisuzistenieajďalšíchskutočnostípotrebnýchnarozhodnutie.Aksirodičtútopovinnosť
nesplní predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy

jeho životného minima. Otec maloletého dieťaťa nepreukázal a nezdokladoval svoje príjmy a nepredložil
žiadne podklady na ich zhodnotenie. V tejto súvislosti matka poukázala na pojednávanie zo dňa
23.1.2018, kedy konajúci súd uložil otcovi povinnosť, aby predložil všetky potvrdenia o výške svojich
príjmov vo firme, kde pracuje, vzhľadom k tomu, že tento na pojednávaní prehlásil, že niektoré
písomnosti má, ale nepredložil ich na pojednávanie. Napriek tomu ani do ďalšieho termínu pojednávania

si túto povinnosť nesplnil. Takéto podklady navyše nezdokladoval ani k podanému odvolaniu. Matka
poukázala aj na jeho zavádzajúce tvrdenia, ktoré dôvodne vzbudzovali pochybnosti o pravdivom
vyjadrení otca, keďže najprv tvrdil, že jeho firma Carsbygg, s.r.o. nedosahuje žiadne zisky, preto podáva
nulové daňové priznanie a bude ju musieť zrušiť. Skutočnosť bola však taká, že predmetná spoločnosťnaďalej existuje a z daňových priznaní, ktoré súdu zaslal daňový úrad vyplýva, že v roku 2015 mal
otec príjmy 2.402,28 € a v roku 2016 príjmy v sume 4.863,63 €, napriek tomu daňová povinnosť bola
nulová. V novembri 2016 vypovedal, že pracuje vo Fínsku pre nejakú firmu, pričom sa má jednať o čiernu

prácu a nevie predložiť žiadny doklad s tým, že tvrdil, že do Fínska sa už nevráti, no na pojednávaní
23.1.2018 uviedol, že na pojednávanie pricestoval z Fínska. Tvrdenia otca sú preto jednoznačne
zavádzajúce, nepravdivé a účelové. Otec užíva motorové vozidlo BMW, ktoré patrí firme a užíva ďalšie
motorové vozidlo Škoda Octavia a je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla Renault Megane a
Peugeot 307. K rozhodnutiu súdu, ktorým určil výživné spätne od narodenia dieťaťa matka uviedla,

že podľa jej presvedčenia dostatočne ozrejmila dôvody osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali takéto
rozhodnutie, pretože po pôrode dieťaťa bola dvakrát hospitalizovaná, podstúpila operáciu a nebola v
tom období schopná sa zaoberať inými problémami. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 vety prvej
tohto zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66
CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o
rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre mal. Améliu nar. 27.8.2015. Súd prvej inštancie vykonal

všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy a skutkový stav správne právne posúdil.
Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov konania a dospel k záveru, že
konajúci súd dostatočne toto dokazovanie vykonal a správne vyhodnotil. Pri rozhodnutí o určení výšky
výživného prihliadol predovšetkým na oprávnené a dôvodné náklady spojené s výchovou a výživou
maloletého dieťaťa, zohľadnil príjem matky, ktorá poberá rodičovský príspevok a správne vyhodnotil

príjmy otca. Konajúci súd správne postupoval, keď určil výživné od narodenia mal. dieťaťa a postupom
podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine dôvody uvádzané matkou spočívajúce predovšetkým v zdravotnej
indispozícii posúdil ako dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých matka nepodala návrh skôr.
Konajúci súd sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jehozávermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že výživné určené súdom prvej inštancie je primerané
príjmovým a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa preukázanými v

rozhodnom období a zodpovedá zákonným podmienkam určovania rozsahu výživného, ktoré pokrýva
len časť odôvodnených potrieb, ktorých zostávajúcu časť musí matka dopĺňať osobou starostlivosťou
a finančnými prostriedkami. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide o mal. dieťa v útlom
detskom veku a finančné zabezpečenie jeho výchovy a výživy je mimoriadne nákladné, čo matka reálne
zo svojho príjmu nie je schopná zabezpečiť. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že odvolacie námietky

otca uvedené v odvolaní nebolo možné odvolacím súdom zohľadniť. Poukazuje na skutočnosť, že
predmetné konanie bolo začaté na súde prvej inštancie dňom 29.7.2016, odkedy otec mal rôzne
možnosti dôveryhodne preukázať svoj príjem, ktorý mal alebo nemal dosahovať v rámci svojich
podnikateľských aktivít. Tieto dôkazy týkajúce sa jeho príjmov otec napriek niekoľkonásobnej výzve
súdunepredložil,svojetvrdeniaohľadompríjmovneverifikoval,apretokonajúcisúdpostupovalsprávne,
keď určil výživné podľa ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine, v zmysle ktorého

majetkové pomery povinného rodiča zaradil medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti a rozšíril tak východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality
má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové
riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu
a súčasne možnosť poskytovania primeraného výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý,

je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho
zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť
pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená.
Zákon o rodine však zakotvuje vyslovene povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť
argumentácia, podľa ktorej rodič má nedostatočný príjem pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal.

dieťaťu v primeranom rozsahu, pretože konal nezodpovedne a tým sa pripravil o možnosť prispievať
na výživu svojho dieťaťa v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine. Pri
rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči mal. dieťaťu nie je smerodajné,
koľko si rodič prácou, resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou zarobí alebo či vôbec pracuje.
Oveľa väčšiu výpovednú lehotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná

okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia vlastných
potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne
možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade
je odôvodnené posudzovať zárobkové schopnosti a možnosti, ako aj majetkové pomery otca z hľadiska

potencionality príjmových pomerov a zásad, ktoré vyplývajú z § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine.
Odvolací súd vo vzťahu k argumentácii otca zdôrazňuje, že koncepciou úpravy vyživovacej povinnosti
je chrániť riadny výkon vyživovacej povinnosti pred nezodpovedným konaním povinného rodiča, ktoré
nemôže priniesť výhody tomuto rodičovi, resp. nemôže mať za následok rozhodnutie v neprospech mal.
dieťaťa odkázaného svojou výživou na rodičov.

15. Odvolací súd tiež dodáva, že argumentácia otca rozsahom vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí
vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti k maloletej nevyvážene a dovoľuje
skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah
odôvodnených potrieb maloletej preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Rozhodnúť v

súlade s návrhom otca o určení výživného by v tomto prípade znamenalo posunúť podiel zodpovednosti
otca za duševný a fyzický rast mal. dieťaťa len na matku, ktorá sa o maloletú osobne stará a dobrovoľne
si vyživovaciu povinnosť plní primerane svojim schopnostiam a možnostiam, čo by bolo nepochybne
v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou. V tomto
kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd argumentáciu otca

za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a tento záver umocňuje aj fakt,
že svoje životné náklady vedel a vie vždy zabezpečiť napriek príjmu, ktorý prezentuje v konaní.

16. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí povykonaní dôkazov aj vyhodnotený skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci
rozhodne za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými

skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, ako aj námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu už v
priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výživného.

17. Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia dlžného výživného

s odôvodnením, že správne určil obdobie aj výšku a správne započítal všetky preukázané platby,
ktoré otec matke za toto obdobie uhradil a túto sumu od vypočítaného dlžného výživného odčítal. Z
uvedeného dôvodu aj tento výrok odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. V súvislosti s určením
výživného spätne od podania návrhu odvolací súd konštatuje, že súd postupoval správne, keď zdravotné
dôvody uvedené matkou ako dôvody nepodania návrhu hneď po narodení dieťaťa posúdil ako dôvody
osobitného zreteľa, preto aj odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).