Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/404/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115222014
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115222014.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Cirkevný

zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Trnava, IČO: 35 594 527, so sídlom Nám. SNP 7, Trnava,
zastúpený JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou so sídlom Kollárova 8, 917 01 Trnava, proti
žalovanému 1./: L.. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX Z., a žalovanému X./: R. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX Z., žalovaná 2./ zastúpená: L.. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 471,35 eur a o vzájomnej žalobe žalovaných, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovaným 1/ a 2./ zamieta.

II. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaných 1./ a 2./ v časti o zaplatenie 125,71 eur spolu s úrokom z
omeškania počítaným za každý začatý deň vo výške 0,5 promile počítaným zo sumy 125,71 eur od
18.03.2015 až do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Vzájomnú žalobu žalovaných 1./ a 2./ vo zvyšnom rozsahu zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.08.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť sumu 471,35 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť
trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú na základe rozhodnutia o pridelení bytu, ktoré
vydal Mestský národný výbor v Trnave pod číslom XXX/XX/byt dňa a 21.02.1984, zápisu o dohode o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 05.04.1984 a podľa § 871 ods.1 Občianskeho zákonníka spoločným i
nájomcami 4 - izbového bytu č.4, nachádzajúcom sa na druhom poschodí, vchod č. 2, domu č. súpisné
20 v Z., na ulici B. XX/XX. Predmetný dom, ktorý je na katastrálnom odbore Okresného úradu Trnava

zapísaný na LV č. XXXX a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
Žalobca ako prenajímateľ vyššie uvedeného bytu vykonal dňa 20.07.2012 vyúčtovanie nájomného a
plnení spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011, podľa ktorého mali žalovaní
nedoplatok vo výške 140,55 eur, čo je nedoplatok na nájomnom v sume 372,- eur (keď predpísané
nájomne za účtovacie obdobie bolo 372,- eur) a nedoplatok na službách 140,55 eur (keď skutočné
náklady boli vo výške 574,- eur, uhradené zálohy boli vo výške 433,50 eur). Žalovaní na predmetné
vyúčtovanie uhradili sumu 95,38 eur, k úhrade zostalo 45,17 eur.

Žalobca vykonal dňa 28.02.2013 vyúčtovanie nájomného spojeného s užívaním bytu za obdobie od
01.01.2012 do 31.12.2012, podľa ktorého žalovaní mali nedoplatok vo výške 166,05 eur(nedoplatok na
nájomnom vo výške 43,40 eur a nedoplatok na službách 122,65 eur. Žalovaní uhradil na vyúčtovanie
sumu 143,11 eur a nedoplatok zostal vo výške 22,94 eur.Žalobca vykonal dňa 20.02.2014 vyúčtovanie nájomného spojeného s užívaním bytu za obdobie od
01.01.2013 do 31.12.2013, podľa ktorého žalovaní mali nedoplatok na nájomnom vo výške 74,40
eur a nedoplatok na službách 238,08 eur, celkom suma 312,48 eur. Žalobca k vyúčtovaniu pripočítal

predchádzajúce nedoplatky v sume 68,11 eur, pričom celkový nedoplatok bol v sume 380,59 eur. Na
predmetné vyúčtovanie uhradili žalovaní dňa 21.01.2014 sumu 105,40 eur, čím sa nedoplatok znížil na
sumu 275,19 eur.
Žalobca vykonal dňa 20.02.2015 vyúčtovanie nájomného spojeného s užívaním bytu za obdobie od
01.01.2014 do 31.12.2014, podľa ktorého žalovaní mali nedoplatok vo výške 196,16 eur (nedoplatok

na nájomnom vo výške 6,20 eur a nedoplatok na službách 189,96 eur. Žalobca k vyúčtovaniu pripočítal
predchádzajúce nedoplatky v sume 275,19 eur, pričom celkový nedoplatok bol v sume 471,35 eur, ktorý
je predmetom žaloby. Žalobca sa domáha zaplatenia aj poplatku z omeškania vo výške 0,83 eur za
každý začatý mesiac omeškania od 09.08.2012 do zaplatenia, a to tak zo sumy 45,17 eur od 09.08.2012
do zaplatenia ako aj zo sumy 22,94 eur od 23.03.2013 do zaplatenia, ako aj zaplatenia poplatku z
omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 132,68 eur od 14.03.2014 do zaplatenia, zo sumy

196,16 eur od 22.03.2015 do zaplatenia.

2. K žalobe žalobca pripojil Rozhodnutie o pridelení bytu č.l. 3, Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu č.l. 4, výpis z listu vlastníctva č.l. 5, vyúčtovanie za rok 2011 č.l.6, vyúčtovanie za rok 2012 č.l.7,
vyúčtovanie za rok 2013 č.l.8, vyúčtovanie za rok 2014 č.l.9.

3. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 8C/404/2015-17 zo dňa 19.11.2015. Voči
platobnému rozkazu podali žalovaní včas odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného
rozkazu zo zákona v zmysle vtedy platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní v
podanom odpore namietali, že vyúčtovania vykonané žalobcom neboli vyhotovené správne v rozspore

s ustanoveniami vyhlášky č. 397/2003 Z.z.. Žalovaní namietali, že žalobca mohol rozpočítať vodu max.
do výšky 55 m3 a neskrô 34 m3 (jedna osoba), nakoľko ide o maximálnu možnú vyúčtovateľnú spotrebu
vody podľa smerných čísel vody, ak nedôjde k dohode medzi stranami a voda nie je meraná určeným
meradlom.
Žalovaníďalejpoukazovalinato,žežalobcamenilvyúčtovaniapodľanámietoknájomníkov.Vyúčtovanie

zmenil napr. dňa 20.07.2012, kde menil množstvo vody, počet osôb.
Žalovaní namietali nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť vyúčtovaní, nakoľko nebolo možné zistiť, ako
žalobca jednotlivé sumy vypočítal.
Žalovaní namietali, že ak by mali minúť určené množstvo vody, museli by denne spotrebovať 705,75
litra vody na byt.

Ďalej namietali sadzbu elektriny spoločných priestorov, ktorú považovali za vysokú, ako aj cenu
vymetania komínov vo výške 205,- eur. Ďalej namietali sumu 57,- eur ako cenu vývozu odpadu za byt,
nakoľko nevedeli rozpočítať sumu podľa jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Žalovaní uviedli, že vypočítali nedoplatok na sumu 92,15 eur, ktorý zanikol splnením - zaplatením sumy
143,11 eur na vyúčtovanie v roku 2012.

Rovnako žalovaní namietali aj vyúčtovanie za rok 2013 a 2014, čo do smerných čísel vody, kde. Žalovaní
uviedli, že nie oni sú dlžní žalobcovi, ale on im sumu 130,64 eur.
Žalovaníkodporupripojili,oznámenieč.l.27-28,vyúčtovanie-pripomienkyč.l.29,reklamáciuopravného
vyúčtovania č.l. 30-32, odpoveď na reklamáciu č.l. 33-34, opravné vyúčtovanie č.l. 35, reklamáciu
opravného vyúčtovania č.l. 36, príkaz na úhradu č.l. 37, prílohu č. 1 - zoznam elektromerov(č.l.38),

príkazy na úhradu č.l. 39-40, reklamácie vyúčtovania č.l. 40-44.

4. Na pojednávaní konanom dňa 21.04.2016 zotrvali obe sporové strany na svojich skutkových
tvrdeniach. Žalovaní po pojednávaní doplnili písomným podaním nasledovné listiny: odpoveď č.l. 57,
vyúčtovanie č.l. 58, opravné vyúčtovanie k roku 2011 č.l. 60 a 61, vyúčtovania č.l. 62-64. Žalobca doplnil

podaním podaným na súde dňa 03.05.2016 žiadosť o preradenie sadzby a odpoveď od dodávateľa
elektrickej energie č.l. 66-67.

5. Žalovaní podaním doručeným súdu dňa 30.01.2017 namietali, že žalobca nie je správcom dotknutého
bytového domu, nakoľko nie je zapísaný v registri správcov. Ďalej žalovaní mali za to, že v dôsledku

odpovede dodávateľa elektrickej energie im žalobca nesprávne účtoval cenu elektriny spoločných
priestorov. Žalovaní ďalej namietali, že žalobca nie je vlastníkom predmetného bytového domu, a
preto nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Záverom sa žalovaní okrem zamietnutia
žaloby domáhali zaviazania žalobcu na zaplatenie sumy 130,64 eur titulom bezdôvodného obohatenia.Žalovaní pripojili preložený výpis z pozemkovej knihy, prierez dejinami evanjelickej cirkvi augsburského
vyznania v Uhorsku a na Slovensku (č.l. 95-108). Žalovaní poukázali v podaní zo dňa 14.02.2017 na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 26Cdo 1814/2009 zo dňa 11.08.2001.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.02.2017 poprel skutkové tvrdenia žalovaných, pričom
mal za to, že voda dodávaná žalovaným je dodávaná prostredníctvom určeného meradla a súčasne
poukázal na skutočnosť, že žalovaní nenahlásili ako osobu žijúcu v byte svojho zaťa R. F. T. R., kedy
žalovaní mali platiť za roky 2011 až 2014 za odber vody za 1 osobu naviac. Poukázal na list žalovaných,

kde týto uviedli, že dcéra sa prisťahovala domov aj so synom, ktorý sa narodil 09.10.2012. K vyjadreniu
pripojil zmluvu o dodávke vody č.l. 113-121, montážny list vodomeru č.l. 122, faktúry za vodné a stočné
122-154, Rozhodnutie o priznaní nároku na bytovú náhradu č.l.155-158.
Žalobca ďalej podaním doručeným dňa poprel predchádzajúce skutkové tvrdenia žalovaných a uviedol,
že zo zákona došlo k zmene vzťahu na nájom.

7. Žalovaní podaním zo dňa 20.03.2017 namietali, že voda je nemeraná, nakoľko sa nachádza meradlo
len na päte domu. Žalovaní namietali opätovne spôsoby vyúčtovania, pričom uviedli, že zať sa v byte
nenachádzal, ale počas rozhodného obdobia pobýval v zahraničí.

8. Na pojednávaní dňa 23.05.2017 zotrvali sporové strany na svojich skutkových tvrdeniach,

vykonaných skôr, pričom žalovaní pripojili zhrnutie argumentácie č.l. 172-175 a súčasne predložili návrh
na zmenu vzájomnej žaloby.

9. Dňa 05.06.2017 podali na súde žalovaní vyjadrenie, kde opätovne namietali vlastnícke právo žalobcu
k nehnuteľnosti, opätovne namietali vyúčtovanie vodného a stočného č.l.178-190, pričom uvedeným

podaním rozšírili vzájomnú žalobu na sumu 422,78 eur.

10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.06.2017 uviedol, že v bytoch študentov sú inštalované
vodomery, ktorých spotrebu neúčtuje žalovaným. Ďalej zrekapituloval svoj nárok a žiadal vzájomnú
žalobu zamietnuť s tým, že súčasne namietal prípadné premlčanie nároku žalovaných na vrátenie

plnenia.

11. Na pojednávaní dňa 13.07.2017 súd rozhodol o pripustení zmeny vzájomnej žaloby doručenej súdu
dňa 23.05.2017 tak, že: „žalobca je povinný za roky 2012, 2013, 2014 zaplatiť preplatok sumu 326,75
eur, súdny poplatok vo výške 28 eur a úrok z omeškania za každý začatý deň vo výške 0,5 promile

zo sumy 326,75 eur od dňa 18.03.2015 až do zaplatenia na účet žalovaného v SLSP Trnava, č.ú.
SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.
Súčasne súd rozhodol a nepripustení zmeny vzájomnej žaloby doručenej súdu dňa 05.06.2017.

12. Žalovaný v podaniach ďalej namietal, že elektrinu spoločných priestorov odoberá spoločnosť

MAKRO - Domáce potreby, opätovne namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

13. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 01.08.2017 uviedol, že preukázal, že voda dodávaná do
bytov a nebytových priestorov je dodávaná prostredníctvom dvoch vodomerov.

14. Na podanie opätovne reagovali žalovaní, ktorí zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a záveroch.
Ďalej žalovaní namietali, že pracovníci spoločnosti MAKRO a Mestskej polície využívajú spoločné
priestory, keď chodia do svojich priestorov, pričom neplatia elektrinu za spoločné priestory.

15. Žalobca v reakcii uviedol, že má za to, že jeho vyúčtovania sú správne a riadne a žalovaní

relevantným spôsobom nespochybnil správnosť údajov uvedených vo vyúčtovaniach, pričom použil len
všeobecnú formuláciu.

16. Dňa 29.11.2017 bola vykonaná ohliadka bytov, v ktorých bývajú študenti a ich vodomerov za účelom
zistenia, či v bytoch je len jeden prívod vody cez vodomer, nakoľko žalovaní namietali, že do bytov vedú

dva prívody vody. Pri obhliadke bolo zistené, že do každého bytu vedie len jeden prívod vody, čo bolo
aj reálne odskúšané spustením spotrebičov vody po uzavretí hlavného uzáveru vody v bytoch.17. Na pojednávaní dňa 07.12.2017 boli zhodnotené závery ohliadky a účastníci pristúpili k záverečným
rečiam, kde uviedli nasledovné:
a)žalobcažiadalžalobevyhovieť,mázatožežalobajedôvodná.Uviedol,žejepreukázanéževodabola

meraná na päte domu, meračom dodávateľa vody pričom bola vyfakturovaná podľa nameraných hodnôt
odberu vody, s tým, že následne bola táto rozpočítaná jednotlivým užívateľom bytov. Ďalej uviedol,
že v bytoch nie sú merače vody, pričom žiaden zákon neukladá povinnosť majiteľovi bytu, aby takto
špecificky merač bol umiestnený. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že návrh je dôvodný a žiada
priznať náhradu trov konania. Čo sa týka vzájomnej žaloby, takisto žiadame v celom rozsahu túto žalobu

zamietnuť.
b) žalovaní uviedli, že zotrvávajú na všetkých doterajších tvrdeniach a námietkach o tom, že voda mala
byť rozpočítaná podľa smerných čísel vody, nakoľko nemali nainštalovaný vodomer a s žalobcom sa
nedohodli na spôsobe rozpočítania vody. Ďalej namietali, že doplácajú na to, že žalobca má dohodnutú
vysokú sadzbu za elektriny spoločných priestorov, Poukázali na to, že žalobca nie je správcom
nehnuteľnosti, a preto nemôže vykonať ročné vyúčtovanie, pričom opätovne namietali aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu na podanie žaloby.
Na pojednávaní dňa 16.01.2018 a 15.02.2018 žalobca doplnil skutkové tvrdenia a predložil dôkazy o
počte osôb v byte

18. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, listinnými dôkazmi predloženými stranami, ohliadkou

miesta samého.

19. Žalovaní 1./ a 2./ v rámci záverečnej reči uviedli, že žiadajú, aby bol žalobca zaviazaný na zaplatenie
sumy 201,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania. Na otázku
súdu, či trvajú na vzájomnej žalobe vo zvyšnom rozsahu uviedli, že nie a vzali žalobu v časti o zaplatenie

sumy 125,71 eur spolu s príslušenstvom späť. Žalobca súhlasil s čiastočným späťvzatím vzájomnej
žaloby.

20. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej..

22. Podľa § 146 ods. 1 CSP., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. Súd na základe dispozitívneho úkonu žalovaných 1./ a 2./ a súhlasu žalobcu konanie v časti
vzájomnej žaloby o zaplatenie 125,71 eur spolu s úrokom z omeškania počítaným za každý začatý

deň vo výške 0,5 promile počítaným zo sumy 125,71 eur od 18.03.2015 až do zaplatenia zastavil.

24. Súd vec posúdil na základe nasledovných ustanovení právnych predpisov.

25. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

27. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

28. Podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z., kataster obsahuje tieto údaje: parcelné čísla,
údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“

evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o
príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o
cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na
začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údajeo bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

30. Podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z., kataster obsahuje tieto údaje o právach k
nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník") a o iných oprávnených z práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné
priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,

31. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z.z., v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou
pevným základom, ktoré:
1. sú označené súpisným číslom,
2. nie sú označené súpisným číslom,
3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim,

32. Vzhľadom na námietku žalovaných sa súd najskôr zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu. V
konaní bolo preukázané, že žalobca je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Trnava, ako vlastník bytového
domu v rámci, ktorého sa nachádza aj byt, ktorý užívajú žalovaní. Tituly nadobudnutia sú uvedené v
poznámke dotknutého listu vlastníctva - bližšie viď č.l. 5 (Dohoda o vydaní veci zo dňa 18.08.1997).

Súd má za to, že možno spochybňovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj námietkou, že vec nepatrí
žalobcovi, avšak takáto námietka pri nehnuteľnosti musí byť taká, ktorá vrátane predložených dôkazov
preukáže, že vlastníkom veci je niekto iný. Až vtedy možno považovať takúto námietku za dôvodnú.
V tomto konaní, žalovaní namietali okolnosti z minulosti, pričom tieto sami o sebe nie sú spôsobilé
spochybniť vlastníctvo žalobcu, ktorému svedčí iný titul nadobudnutia, a preto súd túto námietku

žalovaných považuje za nedôvodnú a vychádza z ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., a
považuje údaje v katastri - vlastníctvo žalobcu za hodnoverné, nakoľko žalovaní v konaní nepreukázali,
že by vlastníctvo patrilo inému. Žalovaní neuniesli v tomto prípade dôkazné bremeno svojho tvrdenia.
Súd konštatuje, že preto platí zákonná domnienka hodnovernosti údajov katastra, aby vlastník a tiež
aj súd (úrady, tretie osoby) v každom konaní nemuseli osobitne dokazovať vlastnícke právo a jeho

nadobudnutie napr. aj 100 rokov spätne. Preto je vždy na osobe, ktorá vlastnícke právo namieta,
aby takúto námietku riadne zdokladovala a preukázala tak, že vec patrí inému, inak bude v konaní
s takouto námietkou neúspešná, nakoľko žalobcovi v zásade postačuje výpis z listu vlastníctva na
preukázanie jeho práv. Vzhľadom na uvedené súd na túto námietku žalovaných neprihliadol, považoval
ju za nedôvodnú a žalobcu za aktívne legitimovaného z titulu vlastníckeho práva.

33. Podľa § 871 ods. 1 OZ, právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností
a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,samenídňomúčinnostitohtozákonananájom.Spoločnéužívanie
bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

34. V konaní nebolo sporné, že žalovaní majú v užívaní byt od 1984 na základe vtedajšieho pridelenia.
Žalovaní však namietali, že nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu. Žalobca správne uviedol, že žalovaní
majú nájomnú zmluvu, ktorej vznik a trvanie je dané zo zákona podľa § 871 ods. 1 OZ, a preto sa na
nich vzťahujú ustanovenia o nájme. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu v tejto časti a má za to,

že medzi žalobcom a žalovaným existoval nájomný vzťah.

35. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.

36. Podľa § 696 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu,
spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné,
úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok
na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

37. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z., o verejných vodovodoch odberateľom vody (ďalej len
"odberateľ“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody svlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby
vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

38. Podľa § 28 ods. l zák. č. 442/2002 Z.z., o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách konečný
spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ“) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá
vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).

39. Podľa § 28 ods. 3 zák. č. 442/2002 Z.z., za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ

prevádzkovateľoviverejnéhovodovoduvodné,aksanedohodne,ževodnésaplatívlastníkoviverejného
vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi
povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

40. Podľa § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z., ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak,
odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby

vody.

41. Podľa § 29, ods. l zák. č. 442/2002 Z.z., meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom
zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví
sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je

podkladom na vyúčtovanie vodného.

42. Podľa § 3, ods. l, vyhl.č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody
dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných
odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody množstvo vody

dodanej verejným vodovodom sa určuje
a) určeným meradlom podľa osobitného predpisu,
b) smernými číslami spotreby vody, ak množstvo vody dodávanej verejným vodovodom nie je merané.

43. Podľa § 3 ods. 2, vyhl. č. 397/2003 Z.z., ak sa meranie množstva vody dodávanej verejným

vodovodom zabezpečuje určeným meradlom, určí sa množstvo odoberanej vody z verejného vodovodu
odpočtom z tohto meradla.

44. Podľa § 3 ods. 3, vyhl. č. 397/2003 Z.z., meranie množstva vody na účely spoplatnenia sa
zabezpečuje určeným meradlom vlastníka verejného vodovodu.

45. Podľa § 3 ods. 7, vyhl. č. 397/2003 Z.z., ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie
je merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody
na jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou. Na určenie množstva vody prostredníctvom
smerných čísel spotreby vody odberateľ predkladá na uzavretie zmluvy o dodávke vody informácie

potrebné na tento výpočet. Určenie množstva vody prostredníctvom smerných čísel spotreby vody sa
aktualizuje, ak sa zmení spôsob tohto určovania alebo sa zmenia údaje poskytnuté odberateľom, ktoré
sú potrebné na ich určenie, a to odo dňa oznámenia týchto zmien odberateľom vlastníkovi verejného
vodovodu alebo prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

46. Podľa § 3 ods. 8, vyhl. č. 397/2003 Z.z., smerné čísla spotreby vody sú uvedené v prílohe č. 1.

47. Podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. 397/2003 Z.z. bodu 3.2 bolo maximálne smerné číslo vody po 34 m3
od 01.01.2014 a 55 m3 do 31.12.2013. (vyhláška sa zmenila od 01.01.2014).

48. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

49. Podľa § 101 ods. 1 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

50. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.51. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

52. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom

mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

53. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

54. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním

bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

56. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
57. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania Poplatok
z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý
i začatý mesiac omeškania.

58. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia
vlastníctvabytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome,právaapovinnostivlastníkovtýchtobytových
domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k
pozemku.

59. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto
zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako
tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu

sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

60. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a
povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a osobitné predpisy.

61. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v
domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú
nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.

62. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporené, že byt užíva žalovaný, ani že vyúčtovania

vykonáva žalobca, ale otázka, či posudzovať spotrebu vody, že túto posúdiť podľa smerných čísel
vody, alebo podľa rozpočítania vykonaného žalobcom. Ďalej bolo sporné, či žalobca riadne rozpočítal
elektrickú energiu spoločných priestorov alebo nie vzhľadom na to, že spoločné priestory užívali aj iné
subjekty. Žalovaní 1./a 2./ namietali, že žalobca nie je oprávnený vykonať vyúčtovanie. Súd k námietke
žalovaných, že žalobca nie je oprávnený vykonať vyúčtovanie, lebo nie je správcom bytového domu,

konštatuje, že s uvedeným sa súd nestotožňuje, nakoľko uvedené prislúcha žalobcovi ako vlastníkovi
veci a toto právo mu plynie z ustanovenia § 123 OZ. Súd konštatuje, že zákon č. 182/1993 Z.z. v § 3
výslovne odkazuje na použitie OZ. Súd je toho názoru, že nemožno spravodlivo žiadať od žalobcu, aby
dal vyhotoviť vyúčtovanie tretej osobe, nakoľko je jediným vlastníkom nehnuteľnosti, pričom na túto sapriamo nevzťahujú ustanovenie uvedeného zákona, nakoľko uvedený zákon ako prvý predpoklad jeho
použitia stanovuje v zásade dve podmienky, a to existenciu aspoň troch bytov a vlastníctvo jednotlivých
vlastníkov. Prvá podmienka je splnená, avšak druhá nie, nakoľko žalobca je výlučným vlastníkom celej

nehnuteľnosti, a preto s vecou nakladá ako vlastnou a túto spravuje sám ako výlučný vlastník. Súd
uvádza, že zákon č. 182/1993 Z.z. bol prijatý za účelom usporiadania vzájomných vzťahov jednotlivých
vlastníkov, ako špeciálny zákon na riešenie problémov súvisiacich so spoluvlastníctvom väčšieho počtu
bytov v jednej stavbe. Uvedený zákon však nemá riešiť výlučných vlastníkov bytových domov. Vzhľadom
na uvedené preto súd v tejto časti považoval námietky žalovaných za nedôvodné.

Podstatou sporu však bola námietka vyúčtovania spotrebovanej vody, a to konkrétne, či voda mala byť
vyúčtovaná podľa rozpočítania, čo tvrdil žalobca, alebo podľa smerných čísel vody, čo tvrdili žalovaní.
Súd na základe vykonaného dokazovania, po aplikácii vyššie uvedených právnych predpisov dospel
k záveru, že obrana žalovaných je dôvodná, a že žalobca mal buď namontovať merače spotreby
vody, alebo rozpočítať vodu, podľa smerných čísel vody, tj. 55 m3/osoba do 31.12.2013 na osobu,
alebo 34 m3 od 01.01.2014. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že došlo ku konkludentnému uzavretiu

dohody o rozpočítaní vody podľa spotreby s poukazom na predchádzajúce obdobia súd konštatuje,
že uvedené je pravdivé, avšak ústna dohoda skončila momentom, kedy žalovaní rozporovali spôsob
takéhoto vyúčtovania a týmto momentom, treba dohodu považovať za zaniknutú (resp. neexistujúcu) a
nemožno sa na ňu odvolávať, t.j. po vyúčtovaní za rok 2011 už dohoda nebola platná, nakoľko jedna
strana nesúhlasila, čo je zrejmé z obsahu predložených reklamácii, a v zásade už s oznámenia zo dňa

12.04.2010 č.l. 317. Súd má za to, že konkludentne uzavretá dohoda nemôže platiť aj naďalej potom,
ako jedna zo strán s ňou nesúhlasí. Súd má ďalej za to, že zákonodarca upravil účtovanie vody (v súlade
s ustanoveniami uvedenými v ods. 37 až 41) nasledovne: a ) dodávateľ vody túto dodá odberateľovi
a odber sa vypočíta podľa merača, resp. smerných čísel vody - závisí od konkrétnej situácie, a to
či existuje určené meradlo alebo nie. b) následne odberateľ dodá vodu spotrebiteľovi, a vyúčtovanie

vykoná buď ba) na základe dohody rozpočítaním bb) alebo v prípade neexistencie dohody na základe
smerných čísel vody. Súd má za to, že ustanovenie § 28 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z.z. nemožno vykladať
inak, ako tak, že v prípade neexistencie dohody, musí odberateľ použiť smerné čísla vody. Súd je
toho názoru, že zákonodarca prijal uvedenú úpravu s cieľom štandardizovať vzťahy a dať stranám
možnosť na výber a súčasne nenechať jednu zo strán na pospas ľubovôli druhej strany, a preto pre

prípad pochybností a nesúhlasu niektorej zo strán zaviedol maximálny strop nemeranej vody v prospech
spotrebiteľa v podobe smerných čísel vody, ktoré ohraničujú maximálny nemeraný odber, ktorý môže
v prípade nesúhlasu odberateľ spotrebiteľovi vyúčtovať, a ak chce plnenie presahujúce smerné čísla
vody, tak musí namontovať vodomery.
Žalovaní 1./ a 2./ namietali, že žalobca im účtuje podnikateľskú cenu elektrickej energie za spoločné

priestoryvsadzbe0,39eurza1kwh,pričombyimmalabyťúčtovanásuma0,15kwhprenepodnikateľov.
V súlade s vykonaným dokazovaním súd konštatuje, že žalobcovi jeho dodávateľ elektrickej energie
účtuje uvedenú sumu a túto žalobca rozpočítava medzi užívateľov bytov. Súd má za to, že námietka voči
cene elektrickej energie je vzhľadom na okolnosti (reálne vyúčtovaná suma) nedôvodná, čo do námietky
cene elektriny. Súd však vyhodnotil námietku ako dôvodnú v rozsahu využívania spoločných priestorov

aj ďalšími subjektmi, a to spoločnosťou MAKRO, ktorá používa spoločné priestory na vstup do pivnice,
ktorú síce má napojenú z vlastných priestorov, ale do pivnice chodí cez spoločné priestory. Rovnako súd
zohľadnil, že príslušníci Mestskej polície chodia cez spoločné priestory k obsluhe kamerového systému.
Súd konštatuje, že dospel k záveru, že počet osôb v byte bol v roku 2011 - 4 osoby, 2012 - 4
osoby, 2013 a 2014 - 5 osôb. Súd vychádzal jednak z predložených dokladov - nájomných zmlúv

č.l.299-306 podľa, ktorých sa rodinný príslušníci do 30.09.2013 zdržiavali od roku 2011 do 30.09.2013
v nájomnom byte v Piešťanoch. Vo vzťahu k predloženému dokladu, kde žalovaný 1./ vyhlasoval údaje
o počte osôb (č.l.157-159) má za to, že nejde o rozporné skutočnosti, ani tvrdenia, nakoľko maloleté
deti sa narodili po rozhodnom čase (po 15.09.2011), pričom od konca roka 2011 tam do 30.09.2013
nebývali, a po uvedenom čase sa zať žalovaných nachádzal v zahraničí (na adrese pobytu sa zdržiaval

len príležitostne), čo bolo v konaní nesporné. Vzhľadom na uvedené, súd bral v úvahu počty osôb
užívajúcich byt podľa prvej vety tejto časti odseku. Následne súd určil spotrebu vody pre tieto osoby
podľasmernýchčíselvodyacenyvodnéhoastočnéhoprejednotlivéobdobia.Cenavodnéhoastočného
pre rok 2011 je 1.9561 eur/m3, pre rok 2012 je 2,0559 eur/m3 , pre rok 2013 je 2,064 eur/m3, pre
rok 2014 je 2.0764 eur/m3. Súd na základe takto vypočítanej ceny vodného a stočného určil sumu

spotreby na jednotlivé roky nasledovne: -2011 v sume 430,34, v roku 2012 v sume 452,30 eur, v roku
2013 v sume 567,60 eur a v roku 2014 v sume 352,99 eur. Žalobca si v uvedených obdobiach vyúčtoval
sumy: - 2011 sumu 461,71 eur, 2012 sumu 506,022 eur, 2013 sumu 599,29 eur a 2014 sumu 643,723
eur. Súd konštatuje, že podľa vyššie uvedeného žalobca žiadal zaplatiť sumu 2.210,943 za vyúčtovanúvodu, pričom mal nárok na zaplatenie sumy 1.803,23 eur, tj. vyúčtoval sumu 407,713 eur naviac ako
mal nárok. Ďalej žalobca nesprávne vyúčtoval elektrickú energiu za roky 2011 až 2014, kde malo byť
zohľadnení ako užívatelia spoločných priestorov aj spoločnosť MAKRO, s.r.o., a Mestská polícia, ktorí

využívajú spoločné priestory na prístup do svojich priestorov, resp. zariadení. Vzhľadom na uvedené
mala byť elektrina spoločných častí vyúčtovaná tak za jednotlivé roky nasledovne:
- 2011 94,81 eur/ 17 subjektov = 5,58 x 4 = 22,31 eur
- 2012 140,67 eur/14 subjektov = 10,05 x 4= 40,20 eur
- 2013 113,54 eur/14 subjektov = 8,11 x 5= 40,55 eur

- 2014 108,43 eur/15 subjektov = 7,23 x 5= 36,15 eur
Žalobca mal teda vyúčtovať sumu 139,21 eur, pričom vyúčtoval sumu 161,185 eur, tj. suma 21,98 eur
bola účtovaná naviac.
V konaní účastníci vzniesli námietky premlčania a to obe strany sporu. Súd konštatuje, že nárok žalobcu
na zaplatenie prípadnej sumy za vyúčtovanie za rok 2011 vzhľadom na okolnosti je premlčaný, keďže
žaloba bola podaná až 27.08.2015, pričom vyúčtovanie bolo doručené podľa tvrdenia žalobcu dňa

24.07.2012 (premlčacia doba uplynula dňa 09.08.2015). Súd na základe uvedeného konštatuje, že v
uvedenej časti teda žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaní sa domáhali zaplatenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý súd taktiež považuje za premlčaný, nakoľko žalobca podal na súde
návrh na jeho priznanie až dňa 30.01.2017, ktorý rozšíril podaním doručeným súdu dňa 23.05.2017,
a ktorého zmenu súd pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 13.07.2017. Súd má za to,

že žalovaní už v podanom odpore a reklamácia uvádzali skutočnosti, z ktorých si boli vedomí, že majú
pohľadávku voči žalobcovi, a preto si boli vedomí existencie prípadného bezdôvodného obohatenia na
stranežalobcu,vzhľadomnauvedenémásúdzato,žežalobcabydôvodneuplatnilnámietkupremlčania
a priznaniu nároku žalovaného by bránilo premlčanie nároku žalovaných.
Žalobca si uplatnil sumu 471,35 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 45,17 eur, a úrokom

z omeškania, pričom však súd dospel k záveru, že žalobca nesprávne vyúčtoval žalovanému sumu
407,13 eur titulom vodného a stočného a sumu 21,98 eur titulom elektriny spoločných priestorov, pričom
čiastočne je premlčaný aj nárok na zaplatenie sumy 45,17 eur za rok 2011 vyúčtovaný vyúčtovaním v
roku 2012, ako aj žalovaným preukázanú skutočnosť, že v roku 2011 plnil dlh vo väčšom rozsahu, a
to v sume preto súd dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne, a ako takú ju v celom rozsahu

zamietol, a to vrátane požadovaného príslušenstva
Súd súčasne zamietol nárok žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko má za to, že
toto za jedno nevzniklo v takom rozsahu, ako si ho žalovaní uplatnili (viď predchádzajúce odôvodnenie),
a súčasne ak by aj bolo bývalo vzniklo bolo by premlčané vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní o
ňom vedeli (viď predložené reklamácie), ale reálne ho na súde uplatnili až v roku 2017, t.j. po uplynutí

dvojročnej subjektívnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

66. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

67. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

68. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

69. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanieprocesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

70. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

71. O náhrade trov konania by mal súd rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných

ustanovení tak, že nárok na ich náhradu majú žalovaní 1./a 2./ ako účastníci plne úspešní v konaní
(žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu) a súčasne by mal súd rozhodnúť o trovách vzájomnej žaloby
tak, že prizná ich náhradu žalobcovi. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaní majú nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% v konaní o žalobe a žalobca v konaní o vzájomnej žalobe. Žalovaní
neboli v konaní právne zastúpení, pričom v dôsledku ich intenzívnej obrany a predkladaniu dôkazov
sú za použitia citovaných zákonných ustanovení pri zohľadnení dôvodov hodných osobitného zreteľa

(skutkovo a právne náročná vec) kde žalovaní sa bránili v konaní vo veci, ktorá je osobitná rozhodol
tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán, nakoľko má za to, že nemožno od
žalovaných spravodlivo požadovať, aby zaplatili trovy konania protistrane.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).