Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/210/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117227429
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117227429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.
Q., Ľ. V. XXXX/XX, o zaplatenie 204 eur a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra
z 13. júna 2018, č. k. 10Csp/260/2017-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 204
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 104 eur od 19.03.2014 do 22.07.2014, zo sumy
354 eur od 23.07.2014 do 15.05.2015, zo sumy 304 eur od 16.05.2015 do 15.06.2015, zo sumy 254 eur
od 16.06.2015 do 14.08.2015 a zo sumy 204 eur od 15.08.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnostirozsudku.Vozvyškužalobuzamietol.Zároveňrozhodolonárokunanáhradutrovkonania
tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 497,
§ 499 Obchodného zákonníka, § 39, § 41 § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1-3, 5, § 53 ods. 4 písm. t/, 6, §

451 ods. 1,2 § 456 prvá veta, § 544 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) V
odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 204
eur, poplatku vo výške 391,68 eur, zmluvnej pokuty 312 eur, poplatku za upomienky 44 eur, úroku 32 %
ročne a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 795,68 eur od 19.3.2014 do 22.7.2014, zo sumy 745,68
eur od 23.7.2014 do 15.5.2015, zo sumy 696,68 eur od 16.5.2015 do 15.6.2015, zo sumy 645,68 eur od
16.6.2015 do 14.8.2015 a zo sumy 595,68 eur od 15.8.2015 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa

§ 497 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a na tento právny vzťah sa
preto použijú ust. § 52 a nasl. OZ a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 600 eur za úrok 39,15% ročne a žalovaná sa okrem tejto sumy zaviazala zaplatiť
žalobcovi aj administratívne náklady na vypracovanie zmluvy vo výške 341,10 eura, ktoré tak z úveru
600 eur predstavujú 56,85% ročne. Keďže tento poplatok bol dohodnutý výlučne za služby poskytnuté
žalobcom, videl v ňom skrytú odplatu z úveru. Takto dohodnutá odplata však výrazne predražuje celý
úver, pretože je v celkovej výške 96% ročne (39,15% + 56,85%), čo viac ako 8-násobne prevyšuje

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu v obdobných prípadoch, pričom v čase uzavretia zmluvy
bola vo výške 11,22 % ročne. Dohoda o odplate musí byť v súlade s dobrými mravmi, a keďže táto
dohoda o odplate je v rozpore so zákonom, je aj v rozpore s dobrými mravmi, považoval toto dojednanie
podľa § 39 a § 41 OZ za neplatné. Keďže nebolo sporné poskytnutie úveru žalobcom žalovanej vovýške 600 eur, z ktorého žalovaná zaplatila 396 eur, je povinná zaplatiť 204 eur (600 eur - 396 eur).
V časti úroku a poplatku žalobu zamietol. Súčasne priznal i úrok z omeškania tak, ako je uvedený vo
výroku prvoinštančného rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil v zmysle § 255 ods.

2 Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a keďže úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, tak jej
nárok náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v zamietajúcej časti domáhajúc
sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že došlo k vade

v zmysle v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Žalovaná súhlasila s aplikáciou Obchodného
zákonníka na záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy, preto nie je možné na zmluvu
aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná bola informovaná
aj o tom, že každá splátka sa prednostne započítava na istinu v súlade s kogentným ustanovením
Občianskehozákonníka.RPMNbolastanovenávovýške96%.Zákonvčaseuzatvoreniazmluvyoúvere
nestanovoval maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.06.2014,

odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do
31.05.2014. To znamená, že ak v tomto čase bol poskytnutý úver, obmedzenie výšky odplaty sa nebude
aplikovať. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký
vzhľadom na to, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské
náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vyhovujúci výrok pre absenciu
odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 204
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 104 eur od 19.03.2014 do 22.07.2014, zo
sumy 354 eur od 23.07.2014 do 15.05.2015, zo sumy 304 eur od 16.05.2015 do 15.06.2015, zo sumy
254 eur od 16.06.2015 do 14.08.2015 a zo sumy 204 eur od 15.08.2015 do zaplatenia. Z hľadiska
skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci vykonaným dokazovaním preukázané, že strany sporu

dňa 15. 03. 2013 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou majú byť aj všeobecné
podmienky, ktoré sa v spise nachádzajú nepodpísané žalovanou, podľa ktorej sa žalobca, ako veriteľ, pri
jej podpise zaviazal poskytnúť žalovanej úver v hotovosti v sume 600 eur a žalovaná sa zaviazala tieto
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 576 eur, t. j. zaplatiť
celkovú sumu 1.176 eur v 12-tich mesačných splátkach po 98 eur počnúc dňom 21.04.2013. Dňa 11.

10. 2013 požiadala žalovaná o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátok, pričom došlo k
posunusplátoknadeň14.10.2013.Celkovýpoplatokspojenýsúveromjetvorenýsúčtomúrokuvovýške
39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 234,90 eura, a administratívnych
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu 341,10 eura. Súd prvej inštancie rozhodol
preskúmavaným rozsudkom.

6. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len OZ),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.9. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných

prostriedkov a lehotu splatnosti.

14. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L
095,21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov

Európskych spoločenstiev a Európskej únie a je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej
únie dňa 01. 05. 2004.

15. V zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ďalej len Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

16. Podľa čl. 4 ods. 6 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

17. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu

zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).
Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujemichrešpektovania(Rc88/98)azadobrémravytrebapovažovaťsúhrnspoločenských,kultúrnych
a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných

a uznávaných zásad, ktoré zodpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so
všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Za právny úkon,
priečiaci sa dobrým mravom, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (3 Cdo
137/2003). Civilnoprávnou sankciou rozporu s dobrými mravmi je: a) skutočnosť, že príslušný právny

vzťah nepožíva právnu ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

18. V danej veci strany sporu ani nespochybňovali, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú
uzatvorili dňa 15. 03. 2013 bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver, na ktorý dopadá právna úprava

zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v
znení účinnom do 30.04.2014 (tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie). Dospel k záveru, že
predmetná zmluva na základe ktorej poskytol žalobca úver žalovanej vo výške 600 eur s poplatkom vovýške 576 eur (spolu 1.176 eur spolu) je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom k neprimeranej výške
odplaty. Dojednanie o tejto odplate je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ je neplatné.

19. Odvolací súd dospel k totožnému záveru, že v prejednávanej veci zmluva o spotrebiteľskom úvere
je postihnutá čiastočnou neplatnosťou v častiach týkajúcich sa úroku, RPMN a poplatku za poskytnutie
služby v zmysle § 39 OZ pre ich rozpor s dobrými mravmi, ktorú službu za poskytnutie služby však
žalobcanepožaduje.Úroky dohodnutépriposkytovaníúverupredstavujúodmenuzaužívaniepožičanej
istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné

dojednaťúroky,ztejtoskutočnostivšaknemožnovyvodzovať,žebyvýškaúrokovzáviselalenoddohody
účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Pri posudzovaní, či konanie účastníka
občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých
hľadísk má súd vychádzať, preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú
splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1 OZ, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch

sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v
súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia
a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je nepochybné, že
dojednané neprimerane vysoké úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám

správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú
v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, ako to už
ustálila i doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

20. V preskúmavanej veci ide o takýto prípad, keď úroková miera 96 % dohodnutá medzi stranami
sporu v predmetnej zmluve o úvere v marci 2013 viacnásobne prevyšovala odplatu za spotrebiteľské
úvery do 1 roka požadovanú bankami, ktorá v danom čase a v obdobných prípadoch 2013 činila 11,22
%. Niet pochýb, že tak podstatne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, z ktorého zistenia je potrebné

vyvodiť právny záver o neplatnosti tohto ujedania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a ako
také nemôže požívať súdnu ochranu, pričom súd je povinný v každom jednotlivom prípade posúdiť,
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri
dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej

istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Preto zmluvné
úroky za poskytnutý úver dojednané v posudzovanej zmluve o úvere sú pre neprimeranosť v rozpore
s dobrými mravmi, v tejto časti je zmluva neplatná, a preto úver je nutné posúdiť ako bezúročný.
Rovnaký záver je nutné vyvodiť i vo vzťahu k výške RPMN dohodnutej v zmluve v rozsahu 96 % a
je nepochybne rovnako v rozpore s dobrými mravmi a sankciovaná neplatnosťou. Zvlášť posudzujúc

ju i v kontexte s Dohodou o plnení v splátkach uzavretou stranami sporu v rovnaký deň ako Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, v ktorej bola RPMN stanovená už v rozsahu 96 % ročne. Takýto údaj o
RPMN a jeho zmene boli tak pre žalovanú ako spotrebiteľa zavádzajúce, neprehľadné a postup
žalobcu bol rozporný so zásadami poctivého obchodného styku keď vykazoval znaky nekalej obchodnej
praktiky, na čo poukázalo i Rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 07.06.2016

č. GUV-709/2016. S ohľadom na neplatnosť týchto ujednaní tak zmluva o úvere je bezúročná a bez
poplatkov, z ktorého dôvodu žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu 200 eur, ktorá jej
bola poskytnutá z titulu úveru.

21. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.24. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti.
Jeho podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné
obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor
niekohoiného,apretonavzniktohtozáväzkovéhoprávnehovzťahusanevyžadujeexistenciazavinenia,
ani existencia protiprávneho úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je
vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku

došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bolo
bezdôvodné obohatenie získané, a ak ho nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Povinným subjektom
je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia je
zakotvenávust.§451ods.1OZakonkrétneskutkovépodstatyzákonuvádzav§ 451ods.2a§454OZ.
Medzi tieto patrí: a/ plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho
dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b/ plnenie z neplatného právneho úkonu, c/ plnenie z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, d/ majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a e/ bezdôvodné plnenie
za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.

25. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, a preto odvolací súd

napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane
rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a v danom prípade úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v

priebehu odvolacieho konania jej žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).