Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/278/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514214278
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1514214278.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. S., J.. XX.XX.XXXX, G. J.. E. XA, G., 2/ M. S., J..
XX.XX.XXXX, G. J.. E. XA, G., o zaplatenie 8.431,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. decembra 2014 č.k. 7C 368/2014-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ (pôvodne 1/ a 3/) povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.716,30 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok
za obdobie od 21.06.2011 do 16.11.2013 vo výške 423,58 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 6.716,30 eur od 17.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 402,97
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.177,82 eur, voči právnej predchodkyni žalovaných M. S., J..
XX.XX.XXXX, L.. XX.XX.XXXX konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovaným domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne
zaplatili sumu 8.431,10 eur s príslušenstvom, skutkovo odôvodnenej tým, že jeho právny predchodca
so žalovanými uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, žalovaní (ako dlžník a ručiteľ) prestali splácať
dohodnuté splátky a vznikol im tak dlh vo výške 17.776,37 eur. V predmetnom konaní si uplatnil podľa
neho nepremlčanú časť dlhu vo výške 8.431,10 eur s príslušenstvom, vychádzajúc zo skutočnosti, že
premlčacia doba je 4 roky.

3. V priebehu konania žalobca voči právnej predchodkyni žalovaných M. S., J.. XX.XX.XXXX M. L..
XX.XX.XXXX zobral žalobu späť, nakoľko zistil, že táto dňa XX.XX.XXXX zomrela. Súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej
len „OSP“) prejednal vec v neprítomnosti žalovaných, nakoľko títo sa na pojednávanie nedostavili a
ani sa neospravedlnili. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObZ“), § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 100 ods.1 OZ, § 103
OZ a § 101 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 28.04.2005 uzavrel žalovaný

1/ a právna predchodkyňa žalovaných s právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou,
a.s. Zmluvu o splátkovom úvere, podľa ktorej im právny predchodca žalobcu poskytol spotrebný
úver vo výške 9.958,18 eur (300.000,-Sk). Dlžníci sa v zmysle tejto zmluvy zaviazali pravidelne
uhrádzať žalobcovi splátky vo výške 142,90 eur mesačne, pričom prvá splátka bola splatná ku dňu20.05.2005 a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňom 20.04.2015. Súčasťou predmetnej Zmluvy
o splátkovom úvere bola Dohoda o ručení, kde sa žalovaná 2/ (pôvodne žalovaná 3/) zaviazala uspokojiť
pohľadávku právneho predchodcu žalobcu v prípade neplnenia dlžníkov. Žalovaní si neplnili svoje

povinnosti vyplývajúce im z uzavretej zmluvy, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa
16.11.2013. V konaní si žalobca uplatňuje sumu 8.431,10 eur titulom podľa neho nepremlčaných splátok
spolu s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 04.11.2009 medzi
žalobcom a Slovenskou sporiteľňou a.s. došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného
veriteľa - Slovenskej sporiteľne a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.. Túto skutočnosť Slovenská

sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným listom zo dňa 20.11.2009. Žalovaná 2/ v písomnom odpore proti
platobnému rozsahu súdu prvej inštancie, ktorý podala dňa 14.07.2014, vzniesla námietku premlčania
predmetného nároku. Uviedla, že v období medzi rokom 2008 až 2009 žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť dlhu, žalobu podal dňa 30.05.2014, preto podľa nej uplynula doba dlhšia ako 3 roky, kedy
mohol uplatniť svoj nárok na súde.

4. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je čiastočne dôvodná. Zo založených písomných dôkazov - Zmluva o splátkovom úvere, Dohoda o
ručení, Všeobecné obchodné podmienky, Zmluva o postúpení pohľadávok, mal za zrejmé, že žalovaní
sa zaviazali jeho právnemu predchodcovi splácať dohodnuté splátky mesačne po 142,90 eur, počnúc od
20.05.2005 do 20.04.2015, svoj záväzok si však riadne neplnili, preto žalobca dňa 28.10.2013 vyhlásil

mimoriadnu splatnosť dlhu. Vyhodnotil, že žalovaná 2/ nepreukázala, že k zosplatneniu predmetného
úveru došlo v období rokov 2008 až 2009, preto súd prvej inštancie neakceptoval jej názor, že došlo k
premlčaniu celej pohľadávky.

5. Zhrnul, že žalobca podal žalobu dňa 30.05.2014, preto požadoval zaplatenie splátok splatných od

20.06.2010 do 20.04.2015 v celkovej výške 8.431,10 eur aj s príslušenstvom, pričom vychádzal zo
skutočnosti, že premlčacia doba v danom prípade je 4 roky. Súd prvej inštancie sa však nestotožnil
s jeho názorom, že k premlčaniu časti žalovaného nároku došlo v štvorročnej premlčacej dobe, keď
právne posúdil, že v danom prípade ide o klasický typ spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a
preto je potrebné postupovať podľa Občianskeho zákona, ktorý striktne ustanovuje v ustanovení § 101

všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Splátky splatné pred dňom 20.06.2011 v celkovej výške 1.714,80
eur preto vyhodnotil za premlčané, taktiež aj prislúchajúcu časť príslušenstva - žalobcom vyčísleného
úroku z omeškania od 21.06.2010 do 16.11.2013 až po úrok od 21.05.2011 do 16.11.2013 v celkovej
výške 417,21 eur. Z týchto dôvodov v tejto časti žalobu zamietol.

6. Voči právnej predchodkyni žalovaných v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 odsek 1 OSP v zmysle zásady úspešnosti
v konaní.

8. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zametajúcej časti podal riadne a včas prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho v ním napadnutej časti zmeniť a vyhovieť tak jeho
žalobe celosti, resp. zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 28.04.2005, keď v období do
31.2.2007 sa ustanovenia § 52 až 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvy o dielo a iné zmluvy

upravené v 8. časti OZ. Relevantná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ObZ a ním sa i daný vzťah
podľa neho spravuje. V tejto súvislosti poukázal na rôzne súdne rozhodnutia súdov rôznych inštancií.

9. Žalovaní sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

10. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015, ďalej
len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez pojednávania s poukazom na st. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 vspojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z
hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie opodstatnenosti žaloby, výsledky dokazovania správne

zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a
právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§220 ods. 2 CSP), náležite
sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa
odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2
CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto si nežiada ani doplniť

dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu vecných a právnych záverov
súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým
rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní časti nároku uplatneného žalobou, ktorý je nárokom
vyplývajúcim zo zmluvy spotrebiteľskej a je naň nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
pre žalovaných ako spotrebiteľov výhodnejšie. Z uvedených dôvodov sa vyjadruje len k odvolacím
námietkam žalobcu.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že ak bola zmluva o úvere uzatvorená dňa
28.04.2005, nemožno ju považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy
ako absolútneho obchodu na otázku premlčania nároku z nej vyplývajúceho je potrebné vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,

ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené
a odobril ho aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený Obchodným zákonníkom nedošlo k porušeniu ústavných
práv veriteľa. Odvolací súd nemal dôvod sa od ním vysloveného právneho názoru odchýliť. Novela

Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. len definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy práva
obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ
ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od zmluvy,

uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom
je iba expresis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské záväzky. I NS SR vo svoje aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal názor, že
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy práva obchodného, sa od jeho účinnosti (1.5.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred jeho účinnosťou (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo dňa 29.2.2016).
Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom stotožnil, keď spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah
medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy je

nutné považovať za typické občianskoprávne vzťahy regulované osobitnou úpravou a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na
spotrebu, keď úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je
potom náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je nutné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie

právo podnikateľské. Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky
vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna prax regulujúca vzťahy medzi
biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je
pre spotrebiteľa výhodnejšia. Keďže predmetom konania sú nároky žalobcu voči žalovaným za obdobie
rokov2008,2009,žalobapodanádňa30.05.2014bolapodanápomárnomuplynutítrojročnejpremlčacej

doby. Z uvedeného dôvodu je námietka premlčania vznesená žalovanou 2/ dôvodná.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti, a to i vo vzťahu k žalovanému 1/ vzhľadom na solidárnosť záväzku žalovaných 1/ a 2/ (pôvodne
3/) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným
však náhradu trov konania nepriznal, keďže im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ako to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).