Uznesenie Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/120/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223110
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116223110.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1./ ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava,
IČO: 36 677 281, 2./ ZSE Energia CZ, s.r.o., so sídlom Lidická 1873/36, Černé Pole, Brno, Česká
republika, IČO: 044 85 262, obaja zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: TT KONTAJNERY s.r.o, so sídlom Lovčická 655/79, Brestovany,
IČO: 46 734 538, o zaplatenie sumy 337,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd odmieta podanie žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 11.10.2016.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016, formou tlačiva podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi v 1. rade sumu 337,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy
110,20 eur od 15.01.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 227,56
eur od 14.05.2015 do zaplatenia, alternatívne, aby uvedenú sumu žalovaný zaplatil žalobcovi v 2. rade.
Taktiež sa domáhali, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1. rade, alternatívne
žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 104,34 eur.

2. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo
návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaalebozabezpečovaciehoopatrenia,zktoréhoniejezrejmé,
čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

3. Podľa ustanovenia § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie,
v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti
podanie odmietnuť.

4. Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa v lehote určenej súdom podanie
nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní

pokračovať.

5. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje, e) podpis.6. Podľa ustanovenia § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 127 ods. 1) uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

7. Žalobný petit je nevyhnutnou obsahovou súčasťou žaloby, v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada (aké
rozhodnutie požaduje od súdu). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť,
resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany
a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku,

kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a
určitosť výrokov rozsudkov.

8. Žalobný petit musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah uplatneného
nároku. Údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž
musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože (s výnimkou uvedenou v § 216 ods. 2 CSP)

nesmie stranám sporu prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani stranám priznať iné práva a uložiť
im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba
formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z
materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval.

9. Žalobný petit môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd rozhodnúť; petit žaloby sa môže
týkať aj viacerých nárokov. Hoci platný právny poriadok expressis verbis nepozná pojem alternatívny či
eventuálny petit, no právna teória a právna prax tieto termíny používa a pokladá ich za neodmysliteľnú
súčasť a predpoklad jasnej formulácie žalobného návrhu. Požiadavka, aby zo žaloby vyplývalo, čoho
sa žalobca domáha, neznamená, že žalobca doslovne napíše znenie výroku rozsudku súdu vo veci

samej. Ak žalobca označí v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému
uložená rozhodnutím súdu, súd môže použitím iných slov vyjadriť rovnaké práva a povinnosti, ktorých
sa žalobca v žalobe domáhal. Pri formulácii výroku rozhodnutia však súd musí dbať na to, aby vyjadroval
(z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.

10. V predmetnej veci súd zistil, že žalobcami navrhovaný petit nespĺňa atribúty alternatívneho ani
eventuálneho petitu. Alternatívny petitom na druhej strane je petit, v ktorom žalobca uvedie niekoľko
možných požadovaných plnení s tým, že žalovaný má možnosť voľby, aby plnil jedno z týchto plnení,
avšak táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak to vyplýva z hmotnoprávnej úpravy v zmysle
§ 561 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má

právo voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Žalobou s eventuálnym petitom sa žalobca domáha, aby
súd vyhovel jeho požiadavke (primárnemu petitu), a pre prípad, že primárnemu petitu súd nevyhovie,
aby vyhovel jeho ďalšej požiadavke (eventuálnemu petitu). Ak žalovaný podľa vlastnej voľby splní jedno
z určených plnení, zbavuje sa povinnosti plniť ostatné plnenia.

11. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 23Cb/120/2016-51 zo dňa 07.08.2017 vyzval žalobcov,
aby v lehote 10 dní upresnili svoju žalobu zo dňa 11.10.2016 tak, že upresnia znenie žalobného petitu v
tom smere, akého nároku sa žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade domáha voči žalovanému, kto presne
si tento nárok voči žalovanému uplatňuje a na základe akého právneho titulu. Zároveň žalobcov poučil,
že ak podanie nebude v uvedenom rozsahu a v stanovenej lehote doplnené, súd podanie odmietne.

12. Dňa 24.08.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcov k výzve súdu, v ktorom uviedli, že nie
je úlohou ani povinnosťou žalobcu presne formulovať výrok súdu, pretože na to je oprávnený len súd.
Žalobcovia jasne a zreteľne popísali skutkový a právny stav a presne uviedli, vydania akého rozhodnutia
súdu sa domáhajú. Nariadenie ani platné právne predpisy vnútroštátneho práva pojem alternatívny ani

eventuálny petit expressis verbis nepoznajú a nie je ani zrejmé v čom spočíva nezrozumiteľnosť a
nevykonateľnosť petitu. Nariadenie nevylučuje a vnútroštátne právo vyslovene pripúšťa možnosť, aby
aj na strane žalobcu vystupovali viacerí žalobcovia v rámci samostatného spoločenstva, v ktorom ide o
samostatnéprávaapovinnostiakaždýkonásámzaseba.Vprejednávanomprípadeneexistujezákonná
ani iná prekážka, aby sa obaja žalobcovia obrátili so žalobným návrhom na súd s tým, že súd rozhodne,

nárok ktorého zo žalobcov je dôvodný, resp. ktorému zo žalobcov žalobou uplatnený nárok prizná. Je
úlohou súdu určiť, ktorý zo žalobcov je v danom prípade aktívne legitimovaný a v tomto zmysle o žalobe
následne aj rozhodnúť.13. V posudzovanom prípade žalobcovia odvodzovali svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dvoch rôznych
právnych titulov, pričom nechali na výber súdu, ktorému z nich patrí právo. Žalobný návrh je na základe
toho nejasný, pretože súd nemohol ustáliť, o čom, v prospech či v neprospech koho má konať. Nie je

prípustné,abyžalobcoviadávalinavýbersúdu,abysitentozvolil,vočikomumábyťžalovanémuuložená
povinnosť plniť. Je výlučne na žalobcoch, aby v podanej žalobe určite, jasne a zrozumiteľne určili, akého
nároku sa domáhajú voči žalovanému, kto presne si tento nárok voči žalovanému uplatňuje a na základe
čoho. Bez dostatočného špecifikovania žalobného petitu nemohol súd v konaní ďalej pokračovať, a
keďžežalobcoviavpožadovanomrozsahužalobunedoplnili,resp.neupresnili,súdichpodanieodmietol.

14. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

15. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

16. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18.Akúspešnejstranesporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov

konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

19. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o náhrade trov v prípade odmietnutia podania vo
veci samej, hoci ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP.
Keďže však odmietnutie podania vo veci samej je v jeho právnych dôsledkoch obdobné zastaveniu

konania, súd postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256
ods.1CSP.Vprejednávanejvecidošlokodmietnutiupodaniavdôsledkuprocesnéhozavineniažalobcu,
ktorý ani po výzve súdu žalobný petit v požadovanom rozsahu neupresnil. Keďže však žalovanému v
tejto fáze konania žiadne trovy konania nevznikli (a ani nemohli vzniknúť), ide o dôvod hodný osobitného
zreteľa pre nepriznanie práva na náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde
v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.