Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118214874
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118214874.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie I. a sudkýň JUDr. Lýdie
Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
N. XX, t.č. bytom M. XX,. K., D., zastúpená Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, IČO: 36 110 787,
so sídlom Mostná 46, 949 01 Nitra, proti manželovi: Z. nar. XX. XX. XXXX., bytom K., C. adresa na
doručovanie: Y., o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra

(ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 17. januára 2019 č.k. 19Pc/32/2018-23 (ďalej len „uznesenie
súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o rozvod manželstva účastníkov konania,
ktorý podala navrhovateľka Okresnému súdu Nitra.

1.1. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, ods. 2, § 9, § 161 ods. 1, ods. 2 Civilného
sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003
o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností (ďalej len „Nariadenie č. 2201/2003).
1.2. Dospel k záveru, že obaja manželia žijú vo D., ich obvyklým pobytom je D., pričom nejde o dočasný
alebo príležitostný charakter ich pobytu, a tiež posledné spoločné bydlisko manželov bolo vo D.. Ich

obvyklým pobytom teda nie je ani G. republika, aj keď navrhovateľka je štátnym občanom G. republiky
a ani C., v prípade manžela. Z tohto dôvodu preto nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie
vo veci rozvodu.
2.Uznesenie súdu prvej inštancie napadla odvolaním navrhovateľka. Nestotožnila sa so záverom súdu
prvej inštancie, namietala, že je občiankou G. republiky, kde má aj trvalý pobyt a kde sa aj aktuálne
zdržiava, pričom za prácou cestuje do D.. Nie je pravdou, že by navrhovateľka žila vo D., nie je to jej

krajina obvyklého pobytu, do D. cestuje iba výlučne za prácou, nemá tam žiadne rodinné ani iné väzby.
2.1. Žiada odvolaniu vyhovieť.
4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania, v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP,
viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil súd prvého stupňa (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec
prejednal a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne, aj keď na základe iných dôvodov, potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
9. V prejednávanej veci navrhovateľka podala dňa 17. 12. 2018 Okresnému súdu Nitra návrh na rozvod

manželstva s Z. H. G., ktorý je štátny občan C.. V podanom návrhu uviedla, že posledné spoločné
bydlisko mali vo D.. Ona je štátnou občiankou G., manželstvo uzavreli na G..9.1. Súd prvej inštancie, skúmajúc splnenie podmienok konania, dospel k záveru, že vzhľadom na ich
spoločné posledné bydlisko vo D., nemá podľa Nariadenia 2201/2003 právomoc vo veci konať, nemal
teda splnené podmienky konania a konanie zastavil.

9.2. Navrhovateľka sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožnila a napadla ho odvolaním
dôvodiac, že je občiankou G. republiky, má tu trvalý pobyt a do D. chodí iba pracovať.
10. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a
odvolania navrhovateľky dospel k záveru, že zastavenie konania pre nedostatok právomoci je vecne
správne.

10.1. Odvolací súd sa však nestotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. V danej veci je
nesporné, že navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky, manžel je občanom C. republiky a obaja
mali a aj majú pobyt vo D.. Vzhľadom na skutočnosť, že D. nie je členskou krajinou EU, nie je možné
uplatniť Nariadenie 2201/2003 a postupovať podľa kapitoly II, oddiel 1, článok 3, bod 1 tohto nariadenia
založiť právomoc súdu podľa tohto nariadenia z poukazom na obvyklý pobyt manželov. V tomto smere
odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je správne.

11. Podľa kapitoly II, oddiel 1 čl. 3 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o
súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie 2201/2013), vo
veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a/ na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,

alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade D. H. a Y. tam má "domicil";
b/ ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade D. H. a Y., ak tam majú obaja
manželia "domicil".

11.1.Podľa čl. IV., oddiel I., kapitola II. nariadenia, súd, ktorý koná podľa článku 3, má tiež právomoc
konať o vzájomnom návrhu, ak tento patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.
11.2. Podľa článku 5 kapitoly II., oddiel I., tohto nariadenia, bez toho, aby bol dotknutý článok 3, súd
členského štátu, ktorý vydal rozsudok o rozluke manželstva, má tiež právomoc zmeniť takýto rozsudok
na rozvod, ak tak ustanovuje právo tohto členského štátu.

11.3.Podľa článku 6 kapitoly II., oddiel I. písm. a/, písm. b/ citovaného nariadenia, výlučná povaha súdnej
právomoci podľa článkov 3, 4 a 5, upravuje, že manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území členského
štátu; alebo je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade D. H. a Y. má svoj „domicil“ na
území jedného z týchto členských štátov, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami
3, 4 a 5.

11.4. Podľa článku 7 zostatková právomoc tejto kapitoly a tohto oddielu citovaného nariadenia, ak žiadny
súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom
štáte podľa práva tohto štátu (ods. 1), proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt a ani nie je štátnym
príslušníkom členského štátu, alebo v prípade D. H. a Y., nemá „domicil“ na území žiadneho z týchto
členských štátov, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytom na území iného

členského štátu využiť kritériá súdnej právomoci platné v danom štáte rovnako ako štátni príslušníci
tohto štátu.
12. V danom prípade sa s poukazom na štátne občianstvo navrhovateľky (G. republika), štátne
občianstvo manžela (C. republika) a obvyklý pobyt (D.) preto prelínajú tri cudzie prvky a teoreticky tri
možné jurisdikcie, a to slovenská, poľská, obe na základe štátnej príslušnosti a švajčiarska na základe

obvyklého pobytu oboch manželov.
12.1. Keďže obaja účastníci konania (manželia) sú občanmi členských štátov Európskej únie, bolo
potrebné v danej veci na určenie právomoci postupovať podľa nariadenia č. 2201/2003, konkrétne podľa
článkov 3 až 7 tohto nariadenia.
12.2. Odvolací súd preto skúmal splnenie podmienok uvedených v článku 3, ktorý upravuje právomoc

členského štátu:
- na území ktorého majú manželia obvyklý pobyt - túto podmienku nespĺňajú, nakoľko obaja mali obvyklý
pobyt vo D. (nie je členom EU), manželia nemali obvyklý pobyt ani na G., ani v C.,- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva - nespĺňajú, nakoľko
obaja mali a aj v súčasnej dobe majú obvyklý pobyt vo D.,
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt - nespĺňajú, nakoľko nepodali

spoločnú žiadosť, ide o návrh navrhovateľky,
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu
- nespĺňajú, nakoľko ako sama navrhovateľka uviedla, bývali spoločne vo D. (nie je podstatný evidovaný
trvalý pobyt, ale pobyt obvyklý, t.j. pobyt, kde sa skutočne dlhodobo zdržiava),
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním

návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade D. H. a Y. tam má „domicil“
- túto podmienku taktiež navrhovateľka nesplnila, nakoľko na G. nebývala najmenej šesť mesiacov
bezprostredne pred podaním návrhu, ako sama uviedla, bývala vo D..
12.3.Zuvedenéhoprehľaduvyplýva,žeaplikáciačlánku3vdanomprípadeniejemožná,prenesplnenie
ani jedného z kritérií na založenie si právomoci slovenského súdu. Vzhľadom k tomu, že odporca
(manžel) je občanom C. republiky, teda členského štátu EU, vo vzťahu k C. republike je potrebné

postupovať podľa nariadenia 2201/2003. Slovenský súd si nemôže založiť právomoc v zmysle článkov
3 až 5, nakoľko nie je v tomto prípade splnené ani jedno z kritérií na založenie si právomoci. Pre ich
uplatnenie je dôležitý aj článok 6 nariadenia, pretože manžela, ktorý je štátnym príslušníkom členského
štátu (v tomto prípade, C.), možno žalovať v inom členom štátne (teda na slovenskom súde) len v súlade
s kritériami čl. 3 až 5 nariadenia a tie k dispozícii nie sú. Slovenský súd teda nemá právomoc vo veci

konať. V takomto prípade by bolo možné založiť si právomoc podľa čl. 7 (tzv. zostatková právomoc), t.j.
aplikuje vlastné predpisy - zákon číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
V danom prípade však nariadenie vylučuje právomoc slovenských súdov (čl. 6 nariadenia) a preto nie je
možné postupovať podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom, nakoľko ak nie sú dané kritériá
v čl. 3, odporcu (C.) možno žalovať iba v jeho vlasti podľa tam platných vnútroštátnych kritérií.

13.Zvyššieuvedenýchdôvodovvyplýva,žeslovenskýsúdnemáprávomocvdanejvecikonať,pretosúd
prvej inštancie správne, pre nesplnenie podmienok konania, konanie o rozvod manželstva účastníkov
zastavil.
14. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením a námietkou navrhovateľky vznesenou v podanom odvolaní,
že D. nie je, resp. nebolo jej obvyklým pobytom, nakoľko v návrhu na rozvod manželstva sama uviedla,

že posledné spoločné bydlisko mali s odporcom vo D. na adrese Y. XX, G., z ktorej sa odsťahovala a
aktuálne kvôli práci býva na adrese M. XX G. K.. Z. z podaného odvolania nevyplýva splnenie kritérií
uvedených v článku 3 nariadenia 2201/2013, preto nie je možné na základe tejto námietky navrhovateľky
založiť právomoc slovenského súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).