Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Sidónia Sládečková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212207232
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212207232.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: W.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. XX/XX, proti
odporcom: 1. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. N. XXXX, 2. W. B., nar. XX. XX. XXXX, t. č. O. O., K.
XXX, J. republika, o zaplatenie sumy X.XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu v 2. rade
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/163/2012-70 zo dňa 13. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách

konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne
a nerozdielne sumu 1.082,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne za čas od 8.2.2013
do zaplatenia, všetko do 31.12.2013. Druhým výrokom konanie o zaplatenie úrokov z omeškania zo
sumy 1.082,19 eura vo výške 8 % ročne za čas od 1.8.2011 do 31.8.2011 pre späťvzatie návrhu

navrhovateľkou v tejto časti zastavil. Tretím výrokom návrh na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 1.082,19 eura za čas od 1.9.2011 do 7.2.2013 zamietol. Napokon štvrtým
výrokom rozhodol o trovách konania tak, že odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania v sume 64,50 eura do 31.12.2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 563, § 663 , § 671 ods. 1, § 677 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že navrhovateľka ako prenajímateľka a odporcovia ako

nájomcovia uzatvorili dňa 1.8.2010 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej navrhovateľka
odporcom odovzdala do užívania byt nachádzajúci sa v Z. N. na prízemí domu súpisného čísla XXX,
pozostávajúci z 3 obytných miestností a príslušenstva. Z nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomca sa
zaviazal platiť nájomné mesačne v sume 70 eur mesačne , do rúk prenajímateľke, vždy do 25. dňa
predchádzajúceho mesiaca . Súčasne bolo dohodnuté, že nájomca bude platiť okrem nájomného aj
úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu a to mesačne 80 eur za elektrinu, 70 eur za plyn, do

rúk prenajímateľky vždy do 25. dňa v mesiaci a za ďalšie služby (vodu, odvoz odpadov, čistenie žumpy)
podľa počtu osôb . Rovnako mal za preukázané, že odporcovia v predmetnom byte bývali v období
od 01.08.2010 do 31.08.2011. Súd mal za to, že medzi účastníkmi konania nebola sporná existencia
pohľadávky, keď obaja odporcovia uviedli, že sú ochotní zaplatiť pohľadávku, avšak odporkyňa 1. rade
len jej polovicu, zatiaľ čo odporca 2. rade bol ochotný uhradiť celú pohľadávku, ale nie naraz.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že odporcovia nájomnú zmluvu podpísali obaja ako

nájomcovia a preto navrhovateľka ako prenajímateľka sa môže domáhať , aby jej pohľadávku zaplatili
odporcovia spoločne a nerozdielne a nie delene, každý v polovici. Podľa názoru súdu, bez súhlasu
navrhovateľky nie je možné, aby povinnosť zaplatiť spoločnú pohľadávku prevzal len odporca 2. rade.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa považoval oboch odporcov za spoludlžníkov navrhovateľky a
preto ich zaviazal zaplatiť žalovanú pohľadávku spoločne a nerozdielne. Pokiaľ išlo o výšku uplatnenej
pohľadávky, súd vychádzal z výpočtu predloženom navrhovateľkou, ktorý považoval za súladný s

dohodou účastníkov v nájomnej zmluve ako aj s obsahom faktúr, ktorými boli vyfakturované nedoplatky
týkajúce sa celého domu a následne navrhovateľkou rozpočítané na jednotlivé byty. Odporcovia sú takpovinní zaplatiť z titulu nedoplatku za plyn sumu 789,89 eura, z titulu nedoplatku za spotrebu vody sumu
64,80 eura. Okrem toho sú odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľke aj polovicu poplatku, ktorý musela
zaplatiť SPP za uzavretie splátkového kalendára , ako výdavok spojený s užívaním bytu (v sume 15

euro). Súd prvého stupňa považoval za dôvodný návrh aj v časti o zaplatenie sumy 220 eur ako
neuhradeného nájomné za august 2011 v sume 70 eur, a zálohových platieb za elektrinu v sume 80 eur
a plyn 70 eur , pretože v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, v zmysle ktorej by táto povinnosť
odporcov v uvedenom mesiaci neexistovala, resp. že by už zanikla. Vychádzajúc z uvedeného súd
prvého stupňa zaviazal odporcov zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke sumu v celkovej výške

1.082,19 eura (789,89+ 64,80 +7,50 +220=1082,19 eura) a návrh v časti zaplatenie úrokov z omeškania
vovýške8%ročnezosumy1.082,19eurazačasod1.9.2011do7.2.2013 zamietol.Ďalejnavrhovateľke
priznal aj úrok z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.082,19 eura za čas od 8.2.2013 do zaplatenia. Mal
za to, že odporcovia s prihliadnutím na ust. § 563 OZ boli povinní splniť dlh prvého dňa po tom, čo ich
o plnenie navrhovateľka požiadala, pričom za deň takejto výzvy súd považoval deň doručenie návrhu v
tejto veci - 7.2.2013, pretože nebolo preukázané, že odporcom pred týmto dňom bola riadne doručená

výzva na splnenie dlhu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a navrhovateľke,
ktorá mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti (ohľadne príslušenstva pohľadávky), priznal plnú
náhradu trov konania v sume 64,50 eura titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh.
Proti tomuto rozsudku do vyhovujúceho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca v 2. rade,
namietajúc správnosť výšky pohľadávky z dôvodu, že súd prvého stupňa v danej veci nepostupoval

správne, pretože si nevyžiadal od plynárni a elektrárni výpis platieb, ktoré navrhovateľka mesačne
platila ako zálohy na plyn a na elektrinu a neporovnal ich so skutočne vynaloženými nákladmi
navrhovateľky za celý dom podľa ročného zúčtovania, a neporovnal ich so zaplatenými platbami
odporcami. Navrhovateľka v konaní predložila len faktúry za nedoplatok. Mal za to, že navrhovateľka od
nich ako nájomcov vybrala zálohu na plyn 140 eur mesačne, ale platila len 70 eur mesačne, za elektrinu

vybralazálohu160eurmesačne,aleplatilalen80eurmesačne.Poukázalnato,žesaosobneinformoval
v plynárňach o tom , akú zálohovú čiastku navrhovateľka platí mesačne, pričom mu bolo oznámené,
že platí len 70 eur mesačne. Záverom dodal, že je ochotný zaplatiť nedoplatky do 13.05.2011, t.j. do
dňa ,kedy bol vzatý do výkonu trestu a súčasne trval na tom, aby odporkyňa v 1. rade bola vylúčená z
povinnosti platiť akýkoľvek nedoplatok.

Navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade sa k odvolaniu odporcu v 2. rade písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok v napadnutom výroku
a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil
skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm.
h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Predmetom preskúmania rozsudku súdu prvého stupňa nebol výrok o zastavení konania a
zamietajúci výrok, ktoré neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť ( § 206 ods. 2 OSP).
Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovateľka domáha od odporcov zaplatenia spoločne a

nerozdielne sumy 1.082,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne za čas od 1.8.2011 do
zaplatenia a trov konania . Návrh odôvodnila tým, že dňa 1.8.2010 uzatvorila s odporcami nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu v Z.. V
zmysle zmluvy odporcovia okrem nájomného mali hradiť aj úhrady spojené s užívaním bytu, pričom tak
nerobili. Žalovaná sumy pozostáva z nedoplatku za úžitkovú vodu v sumu 64,80 eura ( od 13.4.2011

do 27.7.2011), vypočítanú podľa počtu osôb v byte, vychádzajúc z faktúry za vodné a stočné zo dňa
29.7.2011.Ďalejzosumy789,89eura akonedoplatkuzaplyn. Podľa vyučtovacejfaktúryzacelýdomč.
XXXXXXXXXX SPP zo dňa 23.6.2011 bol nedoplatok vyčíslený v sume 2.418,79 eura. Odporcovia platili
mesačne preddavok za plyn 70 eur a za fakturačné obdobie od 11.11.2010 do 18.6.2011 takto zaplatili
celkovo 630 eur, potom nedoplatok pripadajúci na odporcov predstavuje sumu 789,89 eura. Ďalšia

položka v sume 7,50 eura predstavuje polovicu poplatku zaplateného navrhovateľkou plynárňam za
spísanie dohody o splátkovom kalendári, pretože nebola schopná uhradiť faktúru jednorazovo. Okrem
uvedených súm si navrhovateľka uplatnila voči odporcom aj sumu 220 eur ako nezaplatené zálohové
platby za mesiac august 2011 (nájomné 70 eur, preddavok na plyn 80 eur a preddavok na elektrinu 70
eur).

Súd prvého stupňa vychádzal zo skutkových záverov, nemajúcich oporu vo vykonanom dokazovaní.
Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, súd prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
nezaoberal námietkami odporcov uvádzaných v priebehu konania poukazujúc na skutočnosti, ktoré
môžu mať vplyv na výšku žalovanej sumy.Vzhľadom na žalované obdobie (od 1.8.2010 do 31.8.2011) bolo potrebné zamerať dokazovanie najskôr
na skončenie nájomného vzťahu s oboma odporcami, pretože každý z nich tvrdil, že skončil nájomný
vzťah k inému dátumu ( odporca v 2. rade mal v byte bývať do 13.5.2011 a odporkyňa v 2. rade do

20.6.2011 ). Otázka skončenia nájmu bytu je podstatná pre ustálenia obdobia trvania nájomného vzťahu
a s tým súvisiace povinnosti odporcov ako nájomcov a ich prípadné nedoplatky súvisiace s nájmom bytu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že navrhovateľka sa môže domáhať od odporcov len
nedoplatkov podľa vyúčtovania skutočne vynaložených nákladov spojených s nájmom bytu v súvislosti
so zaplatenými zálohovými platbami, pretože zálohové platby je možné žalovať len dovtedy, kým nie je

urobené vyúčtovanie skutočných nákladov za to-ktoré účtovné obdobie. Rozhodnutie súdu o priznaní
žalovanej sumy z titulu nedoplatkov zálohových platieb za mesiac august 2011 v sume 220 eur nie je
vecne správne, ak už boli vyúčtované skutočné náklady za užívanie bytu v príslušnom roku. Z obsahu
spisu nie je zrejmé, koľko zaplatili odporcovia navrhovateľke za obdobie trvania nájomného vzťahu
nájomné a zálohové platby za plyn a elektrinu a aké zálohové platby za celý dom zaplatila navrhovateľka,
čo ničím nepreukázala, navyše ak išlo o spornú skutočnosť. Z vyučtovacích faktúr ktoré predložila

navrhovateľka nie je možné tieto skutočnosti zistiť a súd ich nezisťoval ani výsluchom účastníkov. Z
obsahu nájomnej zmluvy nie je jednoznačné, či dohodnuté nájomné a zálohové platby za dodávku
energií mal platiť každý z odporcov alebo spolu. Na túto okolnosť súd prvého stupňa tiež nevypočul
účastníkov, hoci podľa výpovede odporcu platili nájomné a zálohové platby mesačne každý sám v
dohodnutej výške.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
nájomnej zmluvy ( § 663, § 671, § 677 ), ale ich neaplikoval na zistený skutkový stav. Nájomnú
zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi posúdil ako nájomnú zmluvu podľa § 663 OZ, čo je všeobecné
ustanovenie o nájomnej zmluve. V tomto prípade však ide o osobitný druh nájomnej zmluvy a to zmluvy
o nájme bytu ( § 685 až 716), podľa ktorých súd tento právny vzťah neposúdil.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporcu v 2. rade dospel k záveru, že pre rozhodnutie v tejto veci
bolo podstatné posúdenie trvania nájomnej zmluvy a následne otázky, či a v akej výške platili odporcovia
navrhovateľke nájomné a preddavkové platby za obdobie trvania nájmu bytu a zároveň či a v akej
výške navrhovateľka platila za uvedené obdobie preddavkové platby za dodávku plynu a elektriny.
Súd prvého stupňa sa vecou v tomto smere nezaoberal. Nezisťoval, v akej výške navrhovateľka platila

mesačne za obdobie trvania nájomného vzťahu účastníkov preddavkové platby na plyn a elektrinu a v
akej výške jej ich poukazovali za sporné obdobie odporcovia. V tomto smere nechal súd prvého stupňa
bez povšimnutia a nezaoberal sa tvrdením odporcu v 2 . rade v písomnom vyjadrení zo dňa 05.11.2012
(č.l. 46 spisu) o nutnosti doloženia výpisov platieb za elektrinu, za ktorú navrhovateľke zálohovo
mesačne platili 160 eur (80 eur a 80 eur ) a za plyn zálohovo mesačne 140 eur (70 eur a 70 eur). Pokiaľ

súd prvého stupňa bez ďalšieho uzavrel, že výpočet uplatnenej pohľadávky v alikvotnej časti nedoplatku
na poplatkoch za dodávku plynu a vody vykonaný navrhovateľkou, je súladný s dohodou účastníkov
pojatej do nájomnej zmluvy ako aj s obsahom vyučtovacích faktúr , treba tento záver súdu prvého
stupňa považovať za predčasný. V danom prípade bolo potrebné skúmať, koľko z titulu zálohových
platieb zaplatili odporcovia navrhovateľke za obdobie trvania nájmu a v akej výške navrhovateľka reálne

uhrádzala mesačne preddavkové platby na plyn a elektrinu dodávateľom týchto služieb a teda či boli
rovnaké ako jej ich poukazovali odporcovia.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správny právny predpis ( použiť správne ustanovenie neznamená iba opísať
jeho dikciu, ale priradiť ho k zistenému skutkovému stavu) Vzhľadom k tomu, že súd

prvého stupňa na preukázanie alebo vyvrátenie vyššie uvedených skutočností nevykonal dostatočné
dokazovanie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku a v
nadväznosti na to i výrok o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
preto bude ustáliť, v akej výške vznikol odporcom nedoplatok, po zistení koľko zaplatili navrhovateľke

z titulu preddavkov za dodávku služieb spojených s užívaním bytu , koľko zaplatila navrhovateľka
preddavkových platieb dodávateľom služieb v spornom období a porovnať ich s vyúčtovacími faktúrami.
Navrhovateľka je povinná tieto skutočnosti preukázať, pretože ona má dôkazné bremeno preukázania
svojho tvrdenia, o ktoré opiera žalobu. Po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvého
stupňa vo veci opätovne rozhodne. Zároveň sa vysporiada s otázkou či ide o nerozlučné spoločenstvo

na strane odporcov a teda či možno odporcov zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne alebo
delene, pričom tento záver aj náležite odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov
odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.