Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818010413
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818010413.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti

obžalovanému F. T. stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 5. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

F. T., A.. XX.XX.XXXX Q. F., S. W. Š.X. P., F. D. XXX/X, okr. Sabinov, prechodne bytom Prešov,
Sabinovská č. 31, vodiča spoločnosti G. X..H..E.., D. X, Prešov

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25.04.2018 asi o 10:00 hod., ako vodič cúval dodávkovým motorovým vozidlom zn. I. U. X. B. Č.
F.-XXX B. v areáli Vranovskej nemocnice so sídlom ul. M.R. Štefánika vo Vranove nad Topľou k zadnej
časti lekárne Dr. MAX a nespozoroval kráčajúceho chodca poškodeného U. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W.
J.. P..H.. Š.S. Č.. XXX/XXX, Vranov nad Topľou, čím porušil ustanovenie § 22 ods. 2,3 Zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke, zadnou časťou motorového vozidla narazil do poškodeného, ktorý pri páde
na asfaltový povrch utrpel zlomeninu I. záprstnej kosti vľavo, pomliaždenie a kožné odreniny ľavej ruky,
pomliaždenie nosa, pomliaždenie pravej polovice hrudníka a pomliaždenie brucha s dobou liečenia v
trvaní do 6 týždňov,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona
t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 158 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm.l) Trestného zákona
s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1, 3 písm. f) Trestného zákona ukladá

mu trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného U. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. J.. P..H..Š. XXX/
XXX, Q. A. S. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona.

Na pojednávaní vykonanom dňa 2.10.2018 obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku
urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o nepopieraní
skutku uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanievrozsahupriznanianevykonáavykonálendôkazysúvisiacesvýrokomotresteanáhradou
škody.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je ženatý, má dve deti, ktoré študujú na vysokej škole a
pracuje ako vodič. V deň skutku vyberal špeciálny zdravotný materiál pre nemocnicu a pri cúvaní mal
zapnutévýstražnésvetláaajzvukovýsignál.Skontrolovalsiajspätnézrkadlá,alepoškodenéhonevidel.
Až následne v spätných zrkadlách videl, ako mu jedna pani naznačuje, aby zastavil. Keď zastavil,

vystúpil z vozidla, a keď prešiel k zadnej časti vozidla, videl ako poškodenému kvapká krv z nosa, pričom
poškodený bol na svojich nohách a spýtal sa ho, či ho nevidel. Poškodeného na vozíku odviezol na
chirurgickú ambulanciu. Podrobil sa dychovej skúške, ktorá bola negatívna. Poprosil policajta o kontakt
na poškodeného, pričom policajt - pán M. mu poskytol kontakt na syna poškodeného, ktorému volal
asi štyrikrát, aby sa informoval na zdravotný stav poškodeného. Obžalovaný ďalej uviedol, že pracoval

aj ako vodič kamiónu na prelome roku 2010-2011, avšak kvôli finančnému ohodnoteniu v roku 2011
nastúpildofirmyG.,kdejazdídenne300-400km,aajjehopriestupkysataktýkajúnapr.telefonovaniaza
volantom, a to v prípade, keď mu telefonujú z nemocnice ohľadne zásielky, kedy dostanú tovar. Taktiež
uviedol, že ak by jazdil len povolenou rýchlosťou, tak by všetko nestihol, preto je vyšší predpoklad,
že dostane pokutu. K zadržaniu vodičského preukazu, uviedol, že mal zadržaný vodičský preukaz v

roku 2014-2015, kedy bol zákon, že za tri priestupky za rýchlosť mu bol zadržaný vodičský preukaz a
následne absolvoval autoškolu. Obžalovaný taktiež uviedol, že strata vodičského oprávnenia preňho
znamená stratu zamestnania, nakoľko distribučné firmy potrebujú flexibilných ľudí a strata zamestnania
by sa dotkla aj jeho rodiny, nakoľko má dve deti a finančná stránka sa dotýka aj ich.

Vkonaníbolovykonanémediačnýmaprobačnýmúradníkomzmierovaciekonanieavovecibolapodaná
správa, z ktorej vyplýva, že došlo k uzavretiu zmieru medzi obžalovaným a poškodeným. Z predloženej
mediácie vyplýva, že obžalovaným bola uhradená škoda poškodenému vo výške 2.289,60 eur a zároveň
bola uhradená suma 250.- Eur na ochranu a podporu obetí trestných činov.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný, a to za prečin sprenevery podľa
§ 248 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom na
obžalovaného sa už hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 24 krát priestupkovo postihnutý

na úseku cestnej premávky, a to za obdobie od roku 2014.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má vodičské oprávnenie od roku 1988.
Od roku 2005 doposiaľ má v evidenčnej karte vodiča zaznamenaných 51 priestupkov, za ktoré mu boli
uložené blokové pokuty, pričom jeden priestupok bol spáchaný aj po skutku v tejto trestnej veci. Na

tento priestupok však súd pri hodnotení osoby obžalovaného neprihliadal. Z evidenčnej karty zároveň
vyplýva, že prevažná časť priestupkov sa týkala prekročení povolenej rýchlosti, ale obžalovaný sa
dopustil priestupkov ako vodič aj tým, že počas vedenia motorového vozidla používal telefónny prístroj
alebo porušil povinnosť v súvislosti s bezpečnostnými pásmi. V roku 2008 má obžalovaný zaznamenanú
aj dopravnú nehodu v súvislosti s jazdou cez križovatku a bola mu uložená pokuta vo výške 116,-

eur. Rozhodnutím ORPZ v Prešove zo dňa 21.5.2014 bol obžalovanému zadržaný vodičský preukazpre porušenie povinnosti použitia bezpečnostného pásu. Podľa evidenčnej karty obžalovaný v roku
2015 absolvoval preskúšanie odbornej spôsobilosti z dôvodu troch závažných porušení pravidiel cestnej
premávky.

Obec Šarišské Michaľany vo svojej správe uviedla, že proti obžalovanému nebolo vedené priestupkové
konanie a o jeho rodinných a majetkových pomeroch, obec nemá vedomosť.

Z pracovného posudku obžalovaného vyplýva, že zamestnávateľ, spoločnosť G. X..H..E.., hodnotí

obžalovaného ako vzorného pracovníka, ktorý pracuje vo firme od roku 2012 na pracovnom zaradení
vodič- distribútor liekov. Nemá problém pracovať nad rámec svojich povinností a nebolo voči nemu
vedené žiadne disciplinárne konanie. S jeho prácou sú plne spokojní a je príkladom pre mladších
vodičov.

Z evidencie z registra obyvateľov vyplýva, že obžalovaný je ženatý a má dve deti.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil v plnom rozsahu.
Kritického dňa v areály Vranovskej nemocnice cúval s dodávkovým vozidlom, pričom nespozoroval za
vozidlom kráčajúceho chodca poškodeného U. O., ktorého zachytil, čím v príčinnej súvislosti s týmto
konaním boli poškodenému spôsobené zranenia tak, ako boli preukázané, či už lekárskymi správami

alebo znaleckým posudkom. Je zrejmé, že obžalovaný porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 o cestnej
premávke.Navrholuznaťobžalovanéhovinnéhovzmysleobžalobyazároveňpoukázalna51záznamov
v evidenčnej karte vodiča za rôzne porušenia dopravných predpisov. Podľa prokurátora, osobu
obžalovaného nemožno hodnotiť ako zodpovedného vodiča, ktorý dodržiava primerané ustanovenia
zákona o cestnej premávke a permanentne tieto porušuje, preto navrhol, aby mu bol uložený primeraný

podmienečný trest odňatia slobody s odkladom na primeranú skúšobnú dobu a trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu najmenej 18 mesiacov.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na závery dokazovania v tomto trestnom konaní má za
preukázané, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, spáchanie tohto skutku oľutoval a nahradil

škodu. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k uzatvoreniu zmieru s poškodeným a bola ukončená mediácia
pred OS Vranov nad Topľou. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného z jednotlivých charakteristík vyplýva,
že ide o zodpovedného, čestného občana a pokiaľ prokuratúra poukazuje na priestupky a záznamy
zachytené v karte vodiča, tieto sa v prevažnej miere týkali porušenia predpisov o prekročení rýchlosti,
pričom skutok, pre ktorý je podaná obžaloba nijako s rýchlosťou jazdy nesúvisí. Za každý z priestupkov

obžalovaný zaplatil určitú sankciu, a preto s poukazom na zásadu ne bis in idem, by toto trestné konanie
nemalo slúžiť ako isté zúčtovanie za jeho doterajší život, ale malo by zohľadniť osobu páchateľa tak, ako
to vyplýva z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že boli naplnené podmienky zmieru,
navrhol, aby súd zmier schválil a trestné konanie zastavil.

V záverečnej reči obžalovaný poukázal na to, že vzhľadom na to, že jazdí denne 300 - 400 km, je tak
väčšia pravdepodobnosť, že sa môže dopustiť priestupku, a to aj vzhľadom na to, že keď má stihnúť
všetky vykládky v zdravotníckych zariadeniach a lekárňach, tak musí aj prekročiť rýchlosť. Obžalovaný
v záverečnej reči sľúbil, že sa bude snažiť dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Taktiež poukázal na
to, že ho vodičák živí, ako aj na to, že je prezidentom futbalového oddielu OŠFK Šarišské Michaľany

a musí voziť detí na zápasy a vybavovať chod klubu. Bez vodičského oprávnenia je v tomto smere
nefunkčný. Zároveň uviedol, že jeho strýko je po amputácii nohy, tak keď je to nevyhnutné, chodí s
ním k lekárovi a vozí ho.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti

ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona.

To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny
korektív.Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom
právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné

pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve ,
ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku a súd jeho vyhlásenie prijal,
uznal ho vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V tejto súvislosti súd

prihliadal na vyššie popísaný materiálny korektív - závažnosť trestného konania v súlade s ustanovením
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom dospel k záveru o potrebe použitia trestnoprávnej regulácie v
tomto prípade, a to práve pre niekoľkonásobné priestupkové postihnutia obžalovaného na úseku cestnej
premávky.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.

zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr.zák. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu

okolnosť, že uhradil poškodenému škodu vo výške 2289,60 eur ( § 36 písm. k) Trestného zákona ) a
priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona ).
Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nezistil.

Takto súd ukladal trest pre prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a

znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo pri trestnej sadzbe prečinu, zo spáchania
ktorého bol uznaný za vinného, 0 - 1 rok a postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona jedna tretina
predstavuje 4 mesiace, takto súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov.

V ďalšom bral súd do úvahy, že za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, v zmysle §

34 ods. 6 Trestného zákona nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody a na strane druhej sa jedná
o trestný čin, za ktorý je možné uložiť peňažný trest, keďže sa jedná o prečin, a vzhľadom na povahu
spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio

( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Trestné právo musí mať v právnom štáte len sekundárny, či subsidiárny, charakter, nakoľko trestné

právo je závislé na iných odvetviach v tom zmysle, že trestné právo chráni spoločenské hodnoty a
vzťahy, ktoré sú upravené inými právnymi odvetviami, trestné právo je preto najkrajnejší ( podporný,
subsidiárny ) prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je možné použiť len vtedy, keď
prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú a z toho potom vyplýva, že legalitu trestnoprávnych
zásahov môže odôvodniť výlučne nutnosť ochrany základných právnych hodnôt pred závažnými činmi,

ktoré už svojou závažnosťou prekračujú hranice ochrany inými právnymi odvetviami.

Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov,
pričom by nemalo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu
spoločenských záujmov a hodnôt.

Princíp ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, pôsobí v trestnom práve v celej
jeho šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov. Tento princíp odmieta aj predstavu o všemocnosti
trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia ich zaradením do trestného práva a že
najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva. Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži

kriminalitu a ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

V konaní bolo vykonané aj mediačným a probačným úradníkom zmierovacie konanie, pričom z
predloženej správy vyplýva, že k uzavretiu zmieru medzi obžalovaným a poškodeným došlo, avšakvzhľadom na osobu obvineného, súd nepovažoval takýto spôsob rozhodnutia za dostatočný. V
tejto súvislosti sa žiada poukázať na viaceré priestupky obžalovaného na úseku cestnej premávky,
ktoré charakterizujú osobu obžalovaného ako vodiča, ktorý opakovane porušuje predpisy o cestnej

premávke. Nemožno súhlasiť s názorom obhajcu obžalovaného, že prihliadnutím na tieto priestupky je
obžalovaný postihnutý za ich spáchanie opakovane, nakoľko zhodnotením aj priestupkových postihnutí
obžalovaného na úseku cestnej premávky, súd len hodnotí osobu obžalovaného v rámci úvah o uložení
druhutrestuajehovýmery.Ajkeďjeobžalovanýakopracovníkhodnotenýkladneajehopredchádzajúce
odsúdenie je zahladené, vzhľadom aj na priestupkové postihnutia obžalovaného nebolo podľa názoru

súdu rozhodnutie o schválení zmieru v tomto prípade dostatočné. Z tohto dôvodu súd po predložení
správy od mediačného a probačného úradníka, pokračoval vo vykonávaní dokazovania a rozhodol o
uznaní obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Obžalovaný je zamestnaný, a preto sa súd v rámci úvah o uložení druhu trestu vzhľadom aj na
princíp ultima ratio zaoberal aj otázkou uloženia alternatívneho druhu trestu. Vzhľadom na to, že aj

v trestnom rozkaze bol uložený peňažný trest, súd zotrval na tomto názore, a síce, že peňažný trest
je v danom prípade vhodným druhom trestu vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť
nápravy obžalovaného, ako aj s prihliadnutím na naplnenie jeho generálnej aj individuálnej prevencie.
Po vykonanom dokazovaní súd však dospel k záveru, že vzhľadom na osobné a majetkové pomery
obžalovaného, postačuje aj peňažný trest vo výške 200,- eur, nakoľko aj keď je obžalovaný zamestnaný

s vymeriavacím základom podľa výpisu zo Sociálne poisťovne okolo 1200,- eur mesačne, má však
dve deti, ktoré študujú na vysokej škole, a teda je potrebné prihliadať v rámci hodnotenia majetkových
pomerov obžalovaného aj na túto skutočnosť. Zároveň súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný
uhradil poškodenému škodu, preto súd prihliadol aj na túto skutočnosť, a oproti trestu uloženému v
trestnom rozkaze, uložil peňažný trest v nižšej výmere. Ako náhradný trest pre prípad úmyselného

zmarenia peňažného trestu uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace,
nakoľko takto uložený náhradný trest zodpovedá podľa názoru súdu požiadavkám pre uloženie
náhradného trestu za peňažný trest.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na

protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred
nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu
po spáchanom čine. Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a
ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné
primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné

nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície
interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil
trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Nie je nevyhnutnou

podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ
dopustil trestnej činnosti, osobitne pokiaľ konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej
prevencie trestu uloženie zákazu činnosti budú vyžadovať. V danej veci však takéto okolnosti, ktoré by
odôvodňovali neukladanie trestu zákazu činnosti, súd nezistil. Naopak súd považoval uloženie takéhoto
druhu trestu za nevyhnutné, a to vzhľadom na opätovné porušovanie predpisov o cestnej premávke -

prekročenie rýchlosti, používanie telefónneho prístroja počas vedenia vozidla, ale aj dopravnú nehodu v
súvislostisjazdoucezkrižovatku,ataktosúdobžalovanémuuložilajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá všetkých druhov.

Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti súd napokon dospel k záveru,

že sú u obžalovaného naplnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti podľa § 39
ods. 1 Trestného zákona. V tomto smere súd bral do úvahy tú skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný
ako vodič motorových vozidiel, a v prípade uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel,
bude mu znemožnené vykonávať toto povolanie. Ako dôvody pre naplnenie mimoriadnych okolností na
zníženie trestu zákazu činnosti, súd odkazuje na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle

ktorého, má trest postihovať len páchateľa. V tomto smere potom je zrejmé, že trest zákazu činnosti
vo výmere presahujúcej 1 rok v značnom rozsahu zasiahne nielen obžalovaného, ale dotkne sa aj
rodinných pomerov rodinných príslušníkov obžalovaného. Súd prihliadol aj na tvrdenie obžalovaného,
že jeho deti študujú na vysokej škole, a preto strata zamestnania obžalovaného ako vodiča by sadotkla aj zabezpečovania nákladov v súvislosti s vysokoškolským štúdiom jeho detí. Takéto postihnutie
obžalovaného, ale aj jeho rodiny by bolo vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu, podľa názoru
súdu neprimerane prísne. Z uvedených dôvodov má súd potom za to, že aj keď vzhľadom na osobu

obžalovaného, ktorý sa ako vodič síce dopustil viacerých priestupkov, prevažujú u obžalovaného vo
vzťahu k uloženiu trestu zákazu činnosti také okolnosti, ktoré je potrebné hodnotiť ako okolnosti
odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti, a to na výmeru 6 mesiacov. Takto uložený trest
postačuje vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,ajvsúvislostisuhradenouškodouobžalovaným,na
ochranu spoločnosti a predstavuje podľa názoru súdu dostatočný trest v rámci generálnej aj individuálnej

prevencie.

Súd má za to, že do skončenia vyšetrovania nebol riadne uplatnený nárok na náhradu škody, pričom na
hlavnom pojednávaní si splnomocnenec poškodeného nárok na náhradu škody uplatňoval, preto súd aj
keď obžalovaný uhradil poškodenému škodu vo výške 2.289,60 eur, odkázal poškodeného s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.