Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226205
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213226205.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Pavel Ambroš, samostatne hospodáriaci roľník s
miestom podnikania 946 01 Kameničná 439, IČO: 36 107 204, za účasti vedľajších účastníkov na strane
navrhovateľa: 1/ BALSEED, spol. s r.o., so sídlom Balvany 214, 946 01 Kameničná, IČO: 31 432 603,
2/ PAMALA, s.r.o., so sídlom Balvany 214, 946 01 Kameničná, IČO: 45 439 125, navrhovateľ a obaja
vedľajší účastníci zastúpení: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincova 35, 821 08 Bratislava, proti

odporcovi: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom Jána Hollého 10, 917 01 Trnava,
IČO: 00 419 702, zastúpený: JUDr. Marian Janota, advokát so sídlom Čajakova 28, 831 01 Bratislava,
o určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 3. septembra 2014 č.k. 14C/88/2013-433, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na určenie, že nájomný vzťah
trvá. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu
trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 419,34 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 2, § 19a ods. 1, 2,
§ 22 ods. 1, 2, § 23, § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 43a ods. 1, 3, 4, § 43b ods. 1, 3, § 43c ods. 1, 2, 3,

4, § 44 ods. 1, 2, 3, § 45 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, 2, § 663, § 664, § 671 ods. 2, § 676 ods. 1, § 680
ods. 2, § 682 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 4, § 7, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, 3, §
14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., § 153 ods. 1, 2, § 101 ods. 1, § 120 ods. 4, § 80 písm. c) OSP.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca ako výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré boli
pôvodne v nájme navrhovateľa, tieto na základe nájomných zmlúv po dátume 02.11.2013 (ku, ktorému
považoval nájomný vzťah za ukončený) prenajal tretím osobám a tieto subjekty prenajaté nehnuteľnosti

aj užívajú. Prípadné rozhodnutie súdu v súlade s návrhom navrhovateľa by preto definitívne nevyriešilo
spornosť jeho práva a neistotu v právnom vzťahu, keďže by vyvolalo ďalšie konania. Rozhodnutie
súdu o tom, že nájomný vzťah navrhovateľa nezanikol k 02.11.2013, nespôsobí neplatnosť právnych
úkonov odporcu, ktorými predmetné nehnuteľnosti prenajal ďalším subjektom. Nastal by stav, keď by
totožnú nehnuteľnosť v rovnakom čase mali v nájme na základe dvoch odlišných nájomných zmlúv dva
odlišné subjekty, čo by vyvolalo ďalší spor medzi účastníkmi konania. V konaní mal za nesporné, že

výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa spor týka, je odporca, ktorý má preto právo s týmito
disponovať a tohto jeho práva by sa súdne rozhodnutie nijako nedotklo. Preto považoval návrh na
začatie konania pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení za nedôvodný. Nad rámec
uvedeného záveru konštatoval, že zmluvné ustanovenie podľa čl. VIII bod 8.7 zmluvy, podľa ktorého ak
sa zmluvné strany nedohodnú na výške nájomného za užívanie predmetných nehnuteľnosti v zmysle čl.
IV bod 4.2, zmluva k 02.11.2013 zanikne, považuje za platné, nepriečiace sa dobrým mravom, zákonu,

ani zákon neobchádzajúce, keď bolo výrazom zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Odporca podľa neho
aj postupoval, keď písomne dňa 18.09.2013 vyzval navrhovateľa na uzavretie dohody o cene nájmuna obdobie od 01.10.2013 do 01.10.2018, pričom stanovil nájomné na sumu 150,- eur/ha pozemku,
čo vyhodnotil ako bežné trhové správanie sa. Tvrdenie navrhovateľa, že predmetnému podaniu (výzve
odporcu zo dňa 18.9.2013) nerozumel, považoval len za účelové. Vychádzajúc z jeho obsahu dospel

k záveru, že mu muselo byť zrejmé, čoho sa podanie týka. Uvedený záver súdu nebol spochybnený
ani skutočnosťou, že zo strany odporcu došlo k prečíslovaniu tejto nájomnej zmluvy, pretože týmto
jeho úkonom sa obsah nájomnej zmluvy nijako nezmenil. Rovnako sa nezmenili práva a povinnosti
zmluvných strán vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy. Mal v konaní preukázané, že medzi účastníkmi
konania k dohode o výške nájmu v lehote stanovenej v zmluve nedošlo, preto v súlade so zmluvným

dojednaním došlo k zániku predmetného zmluvného vzťahu dňom 02.11.2013. Považoval vystupovanie
navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi, ako aj k subjektu, ktorý bol splnomocnený na doriešenie záležitostí
ohľadom uzavretia dohody o cene nájmu na ďalšie obdobie (nábožná fundácia FESIB), za šikanózne, a
uzavrel, že takéto správanie a vynucovanie si práv, ktoré navrhovateľovi titulom nájomného vzťahu ako
nájomcovi nepatrili, nemôže požívať právnu a teda ani súdnu ochranu. Mal za to, že nábožná fundácia
FESIB je nositeľom práv a povinností. Návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania vyžiadaním si

potvrdenia orgánu, ktorý tento subjekt registroval (Ministerstva kultúry SR) a výsluchom zamestnanca
Ministerstva kultúry SR JUDr. Jána Jurana ohľadom právnej subjektivity nábožnej fundácie FESIB
považovalzanadbytočné,pretoichzamietol.Návrhynavrhovateľanadoplneniedokazovaniavýsluchom
P. a F. zamietol z dôvodu, že nebolo zrejmé, k akej skutočnosti by sa tieto osoby mali vo veci vyjadriť.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, súhlas s podaným
odvolaním vyjadrili obaja vedľajší účastníci na jeho strane svojim podpisom. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, eventuálne ho zmenil a žalobe v

plnom rozsahu vyhovel. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a jeho konaním došlo k vade konania
podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Tvrdil, že postupom odporcu boli porušené jeho práva nájomcu a
podnikateľa. Žiadal, aby ohrozenie, neistota a neurčitosť v jeho právnom postavení bola odstránená
autoritatívnym rozhodnutím. Určenie či má, alebo nemá nájomný vzťah, je pre neho existenčne dôležitá.

Pokiaľ by nájomný vzťah existoval, nemohli by vzniknúť a existovať ďalšie nájomné vzťahy. Namietal
tiež, že konajúci súd, napriek žiadosti jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti, uskutočnil pojednávanie vo veci, po skončení ktorého rozhodol rozsudkom vo veci
samej, v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, a týmto postupom mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Za jeho neprítomnosti vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

Poukázal na závery prijaté nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 12.03.2003 sp.zn. II. ÚS 85/02 a uviedol,
že ak súd prvého stupňa konal inak, ako ustanovil Občiansky súdny poriadok v ust. § 156 ods. 3,
znemožnil mu tým realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu pri vyhlasovaní rozsudku patria, čo je
porušenie práva na súdnu ochranu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f)
OSP. Poukázal na právny a skutkový stav, z ktorého vyplýva, že vzhľadom k tomu, že nebol dodržaný

normotvorný postup v prípade Fundatio Ecclesiae Sancti Ioanni Baptistae, táto nie je právnickou osobou
podľa zásad ust. § 18 Občianskeho zákonníka. Ohľadom nájomného vzťahu mal za nesporné, že pokiaľ
by aj došlo k zániku nájomného vzťahu (čo odmietol), tento sa obnovil podľa zásad § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Navýšenie nájomného o 65,65% zo strany odporcu považoval za konanie v
rozpore s cenovými pravidlami a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 40a Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že má za to, že bolo vykonané široké
dokazovanie, na základe ktorého súd prvého stupňa po posúdení vecnej a právnej stránky sporu
správne rozhodol. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ mal s náboženskou fundáciou FESIB,
ktorej existenciu spochybňuje, uzatvorený niekoľko rokov zmluvný vzťah. Cena nájmu pozemkov bola

navrhnutá na základe vyhodnotených ponúk pre uvedenú lokalitu. Navrhol rozhodnutie súdu prvého
stupňa správne potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu
podľa § 221 ods. 2 OSP vrátiť na ďalšie konanie.Predtým ako odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, zaoberal sa vadou konania
namietanou navrhovateľom, spočívajúcu v porušení práva na súdnu ochranu v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, prejedaním veci a vyhlásením rozsudku v

neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, napriek žiadosti jeho právneho zástupcu o
odročenie pojednávania nariadeného na deň 03. 09. 2014 z dôvodu práceneschopnosti.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 119 ods. 1 OSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť,
alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania
obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o

dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd
bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil (§ 119 ods. 2 OSP).
Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (§ 119 ods. 3 OSP).

Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje
tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise (§ 119 ods. 4 OSP).

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP je postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi realizáciu jeho procesným práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok, napríklad
právo zúčastniť sa pojednávania súdu, právo robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo vyjadriť sa k

vykonaným dôkazom. O vadu možnosti konať pred súdom ide, ak súd prejedná a rozhodne vec v
neprítomnosti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu, hoci zákonné podmienky takéhoto
postupu nie sú splnené.

V prejednávanej veci bolo nariadené prvé pojednávanie na deň 24.07.2014, na ktoré sa dostavili

účastníci konania, ich právni zástupcovia a právny zástupca vedľajších účastníkov na strane
navrhovateľa. Na tomto pojednávaní bol prednesený návrh, vyjadrenie k návrhu, ďalej bolo vykonané
dokazovanie výsluchom navrhovateľa a výsluchom svedka X.. Pojednávanie bolo odročené na deň 03.
09. 2014, prítomní vzali termín pojednávania na vedomie. Podaním doručeným súdu prvého stupňa
mailom dňa 27. 08. 2014 právny zástupca navrhovateľa aj vedľajších účastníkov na strane navrhovateľa

požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 03. 09. 2014 z dôvodu pracovnej neschopnosti,
pričom k žiadosti priložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti vystavené dňa 27. 08. 2014 a
potvrdenie ošetrujúceho lekára o nutnosti dodržiavať kľudový režim. Súd prvého stupňa na žiadosť o
odročenie pojednávania reagoval dňa 02. 09. 2014 mailovou správou s obsahom „Súd Vašu žiadosť
vyhodnotil ako nedôvodnú, preto sa vo veci dňa 03.09.2014 bude pojednávať“. Právny zástupca

navrhovateľa na predmetnú mailovú správu odpovedal v deň doručenia, pričom v odpovedi uviedol,
že dôvody žiadosti o odročenie pojednávania pretrvávajú a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31.08.1994 sp.zn. 5 Cdo 66/94, podľa ktorého choroba preukázaná lekársky uznanou
práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa dňa 03. 09.
2014 vo veci vykonal pojednávanie, zamietol návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania, vyhlásil

dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok.

Do obsahu základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, patrí právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávanýmdôkazom. Realizácia tohto práva v prvom rade predpokladá taký procesný postup, pri ktorom je účastník
(jeho právny zástupca) na nariadené pojednávanie súdu riadne predvolaný. Následne má riadne
predvolaný účastník (právny zástupca) právo, aby konajúci súd preskúmal jeho žiadosť o odročenie

pojednávaniaaposúdilopodstatnenosťtejtožiadostivzmysle§101ods.2OSP.Pokiaľdôvodyžiadostio
odročenie odmietne, je povinný uviesť, prečo považuje žiadosť o odročenie pojednávania za nedôvodnú.
Dôležitosť dôvodu sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Súd nie je
povinný akceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by inak spĺňal zákonné podmienky pre odročenie
pojednávania vtedy, ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že ide o zámerné procesné obštrukcie

sledujúce bezdôvodné predlžovanie konania.

V danej veci súd prvého stupňa uvedený procesný postup nedodržal, keď oznámil právnemu zástupcovi
navrhovateľa, že jeho žiadosť vyhodnotil ako nedôvodnú, preto sa vo veci dňa 03. 09. 2014 bude
pojednávať, neuviedol však dôvody, pre ktoré tak jeho žiadosť posúdil. Takýto neprimerane tvrdý
procesný postup zvolil i napriek skutočnosti, že zo strany navrhovateľa ani jeho právneho zástupcu nešlo

o opakovanú žiadosť o odročenie pojednávania, a z doterajšieho priebehu konania nevyplývali žiadne
zrejmé obštrukcie s cieľom vyhnúť sa účasti na pojednávaní.

Za okolností, že u právneho zástupcu navrhovateľa nastala nepredvídateľná prekážka účasti
na nariadenom pojednávaní súdu dokladovaná potvrdením o práceneschopnosti a potvrdením

ošetrujúceho lekára o nutnosti dodržiavania kľudového režimu, ktorá je vo všeobecnosti považovaná za
ospravedlniteľnú prekážku a ktorá vzhľadom na časové súvislosti nastala náhle dňa 27. 08. 2014 (vo
štvrtok), pričom nasledujúci deň 29. 08. 2014 (piatok) bol štátny sviatok, po ňom nasledoval víkend (30.
a 31. 08. 2014) a po ňom ďalší štátny sviatok (01. 09. 2014), nie je z postupu súdu prvého stupňa možné
vyvodiť, aké dôvody ho viedli k tomu, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval.

Potvrdenie ošetrujúceho lekára o nutnosti dodržiavania kľudového režimu (č.l. 409) svojim obsahom
zodpovedá potvrdeniu, ktoré má na mysli ust. § 119 ods. 3 OSP. Odvrátenie prekážky v účasti na
pojednávaní zabezpečením substitúcie síce podľa dohody o plnomocenstve bolo možné, ale z hľadiska
časového nebolo reálne, nakoľko právny zástupca navrhovateľa nemal dostatok časového priestoru na
zabezpečenie substitučného zástupcu na pojednávanie, keď mu na tento účel zostal len jeden pracovný

deň, nasledujúci po predĺženom víkende, a to 02. 09. 2014, čo podľa názoru odvolacieho súdu v takej
skutkovo a právne náročnej veci nie je možné od účastníka (jeho právneho zástupcu) spravodlivo
požadovať.

Ak aj napriek vyššie uvedenému súd prvého stupňa bez uvedenia konkrétneho dôvodu neakceptoval

žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania, vec prejednal a zároveň meritórne rozhodol v
neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, zasiahol tým do základného práva navrhovateľa,
aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom,
čím bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP.

Nakoľko v prejednávanej veci navrhovateľ opodstatnene napadol rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý
bol vydaný v konaní postihnutom procesnou vadou, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa zároveň rozhodne o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.