Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 12, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213333
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117213333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. X., N..
XX.XX.XXXX, A. T. XXX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 3.419,68 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. -žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.660 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom
z omeškania od 27.04.2017 do zaplatenia,
- kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1,79 EUR,
- nezaplatené poplatky za poistenie v sume 3,18 EUR,
atovsplátkachpo50EURmesačnesplatnýchvždydokoncakalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania
dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok, má za následok splatnosť celého plnenia,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III.priznáva žalobcovinároknanáhradutrovkonaniavočižalovanejvrozsahu56%stým,žeovýške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 22.05.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
mu nezaplatenú istinu 3.419,68 EUR, úrok 191,82 EUR, úroky z omeškania 1,79 EUR, úrok 15,90 %
ročne z nezaplatenej istiny 3.419,68 od 27.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatenej istiny 3.419,68 EUR od 27.04.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatených úrokov 191,82 EUR od 27.4.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo
výške 3,18 EUR a nahradiť trovy. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že so žalovanou uzatvoril dňa
26.08.2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej je poskytol sumu 3.700 EUR. Keďže žalovaná prestala

uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru
rozhodol o predčasnej splatnosti úveru k 26.04.2017.

2. Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že v čase, keď brala úver vo výške 3.700 EUR
bola riadne zamestnaná v spoločnosti E., ktorá sa teraz volá Z. B., kde sa robia káblové zväzky do áut,
pričom tam pracovala do 30.11.2016 a mala príjem cca 500 EUR mesačne, preto vtedy zvládala splácať
úver, pričom mala aj bežný účet u žalovaného, kde jej chodila výplata a oni jej to rovno strhávali z výplaty.

Žalovaná uviedla, že riadne chodila do práce, niekedy sa stalo, že išla s dcérou k lekárovi, pričom z práce
ju prepustili a v podstate jej ani nikto nevysvetlil, z akého dôvodu. Následne 3 mesiace nedostávala
žiadne peniaze, iba prídavky na 2 deti v sume 47 EUR, potom brala aj sociálne dávky. Neskôr si našla
prácu na 5 hodín a od augusta tohto roku už pracuje ako upratovačka na 8 hodín a poberá minimálnumzdu, teda cca 380 EUR mesačne. Zároveň uviedla, že keď prišla o prácu, volala do Prima banky a
bola aj osobne na pobočke v Prešove, pričom žiadala o možnosť splácania úveru v splátkach po 20 -
30 EUR mesačne, ale oni jej povedali, že takto sa to nedá a žiadosti nevyhoveli.

Taktiež uviedla, že z Prima banky má dva úvery, pričom aj ohľadom druhého úveru bola na súde (pozn.
- súd operatívne preveril, že sa jedná o vec tunajšieho súdu sp. zn. sp. zn. 17Csp/127/2017), pričom
najprv brala úver 3.700 EUR a potom úver 6.000 EUR, ktorý jej dali aj napriek tomu, že nemala splatený
pôvodný úver. Tiež uviedla, že neskôr brala úver z VÚB banky vo výške 7.500 EUR, a tam tiež požiadala
o zníženie splátok, pričom banka potvrdila, že s ňou uzavrie dohodu o splátkach, ale žalovaný s ňou

takúto dohodu uzavrieť nechcel.
Žalovaná uviedla, že splátka tohto úveru bola 65 EUR mesačne a pri uzatváraní zmluvy nebola žiadna
reč o nejakom poistení, pričom o poistení sa prvý krát dozvedela až keď volala do Bratislavy a žiadala
znížiť splátky, tak tam jej povedali, aby išla na pobočku a preverila, aký má typ poistenia, pričom keď
prišla na pobočku povedali jej, že má nejaké poistenie, o ktorom ona ani nevedela, ale že toto sa
nevzťahujenatentoprípad,tedanaprípad,žeprišlaoprácu.Uviedla,žesipamätá,žesplátkaúverubola

65 EUR a žalovaný jej splátku úveru sťahoval priamo z účtu, preto jej asi sťahoval aj nejaké poistenie,
ale nevedela uviesť, aká suma to mohla byť. V súvislosti s poistením ešte uviedla, že keď sa pýtala na
poistenie, tak na pobočke jej v podstate nevysvetlili, aký druh poistenia mala, na aký účel ho uzavrela,
iba jej povedali, že keď prišla o prácu, tak jej postenie sa na to nevzťahuje. Bolo jej povedané, že má
nejaké poistenie „A“ a že by mala byť poistenie „B“, pričom ona sa k tomu vyjadriť nevedela, pretože pri

uzatváraní zmluvy o tom nebola žiadna reč.
Zároveň uviedla, že keď nastúpila do práce, povedali jej, že musí mať účet, pretože peniaze jej nemôžu
vyplácať v hotovosti, preto prišla do Prima banky, kde si aj účet založila, pričom pani, ktorá ju obsluhovala
jej hneď ponúkala úver, k čomu jej ona povedala, že úver nepotrebuje, ale ona jej povedala, aby si úver
zobrala, pretože bude pracovať a bude mať z čoho splácať, preto ju takto v podstate prinútila, aby si

zobrala úver.
Poukázala taktiež na to, že si v súčasnosti vybavuje osobný bankrot cez Centrum právnej pomoci.
Ohľadom sociálnej situácie uviedla, že s manželom majú 3 deti, dcéry vo veku 10 a 13 rokov a ešte
aj syna, ktorý už má 18 rokov, býva s nimi a je nezamestnaný. Manžel je invalidný dôchodca, keďže
má problémy so srdcom a bol už 2 krát operovaný, pričom poberá invalidný dôchodok vo výške 160

EUR mesačne.
Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom jednoznačne uviedla, že pri uzatváraní zmluvy nebola žiadna
reč o poistení. Viacnásobne uviedla, že splátka úveru bola 65 EUR, pričom keďže jej to strhávali priamo
z výplaty pripustila, že jej mohli strhávať aj nejaké poistenie, o ktorom sa ale dozvedela prvý krát až
keď sa snažila znížiť splátky úveru a na ústredí v Bratislave, kde telefonovala, jej povedali, že má ísť na

pobočku a má sa pýtať aj na poistenie, pričom na pobočke jej uviedli, že má uzavreté poistenie, ale toto
sa nevzťahuje pre prípad straty práce, čo mal byť jej prípad.

3. Zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 26.08.2018 vyplývajú nasledujúce údaje: výška Úveru - 3.700 EUR,
druh Úveru - pôžička, účel úveru - bezúčelový úver/splatenie Záväzkov klienta, typ a výška Úrokovej

sadzby - fixná do splatnosti, 15,9 % p.a., súbor poistenia - Súbor A, poplatok za poskytnutie Úveru -
111 EUR, poplatok za poistenie schopnosti splácať Úver - 1,59 EUR/mesačne, výška Anuitnej splátky
- 65 EUR, termín splatnosti 1. Anuitnej splátky 21.09.2015, počet Anuitných splátok - 108, periodicita
a termín splatnosti Anuitnej splátky - mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť Úveru -
20.08.2024,spôsobsplácaniaÚveru-inkasomzosobnéhoúčtuvbanke/príkazomnaúhraduvprospech

inkasného účtu, inkasný účet - SK37 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výška RPMN - 18,42 %, RPMN
bolavypočítanázapredpokladu,žeÚverbolvyčerpanýjednorázovovplnejvýške,žepoplatkyaÚroková
sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov
uvedených v tejto zmluve: výška Anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru,
priemerná RPMN ku dňu podpisu Úverovej zmluvy - 15,44 %, celková čiastka ktorú musí Klient zaplatiť

(súčet výšky Úveru a celkových nákladov Klienta spojených s Úverom) - 7.131 EUR, odplata - 19,42
%, úrok z omeškania - 5 % p.a.

4. Z prehľadu splácania úveru vyplýva, že žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi celkovo sumu 1.065,44
EUR (66,59 x 16).

5. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa§7ods.1cit.zákona,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebopredzmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l) , s) , z) a aa) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa

§ 7 ods. 1 , ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

6. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

7. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a

splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobca poskytol

žalovanej úver vo výške 3.700 EUR, ktorý žalovaná splácala do decembra roku 2016 mesačne po 66,59
EUR, avšak následne úver prestala splácať, preto žalobca uver predčasne zosplatnil k 26.04.2017. Z
úverovej zmluvy vyplýva, že výška mesačnej anuitnej splátky predstavuje sumu 65 EUR a poplatok za
poistenie schopnosti splácať úver 1,59 EUR mesačne, teda spolu 66,59 EUR.9. V súvislosti s uzatvorením poistenia súd poukazuje na to, že zo samotnej zmluvy, ako aj z ďalších
žalobcom predložených listín, ako aj z výsluchu žalovanej nevyplýva, že v danom prípade bolo možné

dojednať 2 typy poistenia tak, ako to vypovedala žalovaná, resp. že poistenie možno dojednať na
dobrovoľnej báze, teda že dlžník ho ani nemusí uzavrieť, o čom by svedčali napr. možnosti poistenie
dojednať, resp. odmietnuť jeho dojednanie, napr. vyznačením krížikom. Za týchto okolností je teda
nepochybné, že žalovaná musela uzatvoriť zmluvu aj s poistením, teda poistenie nebolo dobrovoľné,
ale bolo súčasťou zmluvy, a preto je potrebné pri výpočte výšky RPMN vychádzať zo splátky 66,59 EUR

a pri takejto výške splátky RPMN predstavuje 19,18 %, nie 18,42 EUR tak, ako je to uvedené v zmluve,
čo je teda v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky a z tohto dôvodu sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

10. V súvislosti s dojednaním poistenia súd taktiež poukazuje na to, že zo samotnej zmluvy ani z ďalších
listín skutočne nevyplýva, na aké prípady, teda na aké poistné riziká sa vlastne poistenie vzťahuje,

pričom z činnosti súdu nie je známe, aby vôbec nejaké prípady neschopnosti splácať úver boli riešené
cestou poistenia, v čom by mal určitú súčinnosť poskytnúť samozrejme aj samotný žalobca, a takýmto
spôsobom vlastne predísť súdnym sporom z titulu súdneho vymáhania pohľadávok na základe úverovej
zmluvy.

11. Súd má taktiež za to, že v zmluve nie sú uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN,
pretože text, ktorý je v tejto súvislosti uvedený v rámci zmluvy, podľa názoru súdu, nespĺňa zákonnú
požiadavku uvedenia predpokladov použitých pre výpočet RPMN, pretože predpoklady majú byť
vyjadrenénumerickyprekonkrétnuzmluvu,čomátaktiežzanásledok,žeúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov.

12. V súvislosti so skúmaním bonity žalovanej súd poukazuje na to, že žalobca síce súdu predložil
určité neprehľadné listiny (credit report - analitik, report sociálnej poistovne, resp. žiadosť o poskytnutie
spotrebného úveru), ale z týchto listín, podľa názoru súdu nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom
vlastne žalobca skúmal bonitu žalovanej z hľadiska jej príjmov a výdavkov, okrem toho, že z reportu

sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná bola zamestnaná, čo má taktiež za následok, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na to, že povinnosťou
žalobcu nie je iba predkladať určité listiny - prílohy, ktoré sú pre súd v podstate „nečitateľné“, ale že
povinnosťou žalobcu je presne textovo uviesť, akým konkrétnym spôsobom skúmal bonitu žalovaného
a čo zistil, resp. predložiť také listiny, z ktorých tieto skutočnosti budú úplne zrejme a nepochybné.

13. Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, preto súd priznal žalobcovi sumu,
ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3.700 EUR a úhradami žalovanej z titulu
splácania úveru vo výške 1.040 EUR (65 EUR x 16 splátok), čo predstavuje sumu 2.660 EUR spolu s
príslušným zákonným úrokom z omeškania z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení

úveru. Zároveň priznal kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1,79 EUR a nezaplatené splátky za
poistenie v sume 3,18 EUR. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. Vzhľadom na slabú sociálnu situáciu žalovanej, ktorá je v podstate živiteľkou rodiny, keďže manžel
poberá iba invalidný dôchodok v sume 160 EUR mesačne a spolu sa starajú o 3 deti, aj keď syn je už

plnoletý, súd umožnil žalovanej splatenie dlhu v primeraných splátkach po 50 EUR mesačne tak, aby
nedošlo k prípadnému existenčnému ohrozeniu jej, resp. jej rodiny, pričom súd má za to, že splácanie
dlhu v takýchto splátkach by nemalo zásadným spôsobom ovplyvniť postavenie žalobcu.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.16. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a pomerne
úspešnejšiemu žalobcovi, ktorý mal úspech v rozsahu 78 % a neúspech v rozsahu 22 %, priznal voči
pomerne neúspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).