Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/220/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110227612
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8110227612.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: O. G., nar. X.X.XXXX,
N. A., S. XX, zastúpený: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 19 p r o t i
žalovaným: 1. Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, Prešov, zastúpený: Správa a
údržba Prešovského samosprávneho kraja, Jesenná 14, Prešov a 2. Mesto Prešov, so sídlom Hlavná
73, Prešov, zastúpené: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu
za užívanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodní žalobcovia O. V. Š. C. sa žalobou zo dňa 25.11.2010 domáhali vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške nájomného za užívanie parcely KN XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Z.,
na ktorej sa nachádza cesta III. triedy patriacej žalovanému v 1. rade a chodník, ktorého vlastníkom je
žalovaný v 2. rade. Nárok uplatnili za obdobie od 15.10.2008 do 14.10.2010. Vychádzali z nájomného
8,165 Eur/m2 a keďže cesta žalovaného v 1. rade zaberá 279m2 z ich parcely a chodník 101,75m2
žiadali, aby žalovaný v 1. rade zaplatil každému z nich 2278,04 Eur a žalovaný v 2. rade sumu po 830,79
Eur.

Neskôr na pojednávaní zobrali vyššie uvedení žalobcovia žalobu voči žalovanému v 1. rade nad sumu
2208 Eur a voči žalovanému v 2. rade nad 805 Eur späť. Po vypracovaní znaleckého posudku L..
O. B. podaním zo dňa 3.2.2012 upravili nárok voči žalovanému v 1. rade na sumu 887,04 Eur a voči
žalovanému v 2. rade na 323,50 Eur, čo predstavovalo znalcom vypočítané nájomné za obdobie od
15.10.2008 do 30.6.2009.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2012 pôvodní žalobcovia postúpili pohľadávku, ktorá je
predmetom tohto súdneho sporu na O. G. a súd túto zámenu účastníkov pripustil uznesením č.k. 11C
220/2010-241 zo dňa 10.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.2.2013. Týmto uznesením zároveň
bolo zastavené konanie voči žalovanému v 1. rade nad sumu 887,04 Eur a voči žalovanému v 2. rade
nad 323,50 Eur a pripustené bolo rozšírenie žaloby o úroky z omeškania z uvedených súm od 5.11.2010
do zaplatenia vo výške 9% ročne. Predmetom súdneho konania sa tak stali len nároky za obdobie od
15.10.2008 do 30.6.2009 a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Obaja žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade uviedol, že cesta III. triedy III./068010 bola
postavená pred 25 rokmi v súlade s platnou legislatívou, pričom všetky dotknuté osoby s jej výstavbou

súhlasili. Vlastníctvo k tejto ceste nadobudol žalovaný v 1. rade až neskôr ex lege a nijakým spôsobom
sa na nej neobohacuje, práve naopak ročné náklady na jej správu a údržbu činia okolo 25.000 Eur.
Žalovaný v 1. rade nie je podnikateľským subjektom, pozemná komunikácia neslúži na dosiahnutie zisku,
ale slúži k bezplatnému uspokojovaniu verejných potrieb. Poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi (§
3 OZ) pri tejto žalobe, keďže žalovaný v 1. rade nezískal žiadne úžitky spojené s týmto vlastníctvom,
ale len povinnosti. Žalobcovia pritom vlastníctvo k pozemku nadobudli kúpou v roku 2000 a teda mali
vedomosť o existencii cesty na kupovanom pozemku a mohli sa rozhodnúť či o nehnuteľnosť budú mať
s týmto obmedzením záujem.

Žalovaný v 2. rade taktiež poukázal na to, že z listinných dôkazov (územného rozhodnutia o umiestnení
predmetnej stavby, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia) vyplýva, že právny predchodca
pôvodných vlastníkov (Stavba VD Prešov) vedel a súhlasil, že na jeho parcelách sa zriadi cesta a chodník
a poukázal na to, že z listinných dôkazov možno dospieť k záveru, že pozemky museli byť majetkoprávne
vysporiadané. Vyslovil názor, že žalovaný v 2. rade, ktorý nadobudol vlastníctvo k chodníku účinnosťou
zákona č. 138/1991 Z.z. nadobudol vlastníctvo aj k príslušnému pozemku vydržaním ku dňu 1.5.2001.
Spochybnil tiež vlastníctvo pôvodných žalobcov k predmetnému pozemku a poukázal na to, že pokiaľ
právny predchodca žalobcov vedel o stavbe a nikdy a to ani v rámci neskoršieho konkurzu nežiadal o
finančnú náhradu za jeho užívanie, vznikol záväzkovoprávny vzťah medzi vlastníkom stavby a pozemku
spočívajúci v bezodplatnom užívaní pozemku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom Ing. O.. B., výpismi z LV č.
XXXX a XXXX k.ú. Z., geometrickým plánom č. XXX/XXXX, územným rozhodnutím o umiestnení stavby,
stavebným povolením, zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 6.3.2002,
zmluvou o postúpení pohľadávok č. 05/12, kolaudačným rozhodnutím, opatrením Krajského súdu v
Košiciach G. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, kúpnou zmluvou S. XXXX/XXXX, spismi tohto súdu 29C
9/2007, 15C 9/2009, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

O. V. Š. C. boli podielovými spoluvlastníkmi každý z nich v 1 k parcele KN XXXX/XX zastavanej ploche
o výmere 398m2, ako to vyplýva z pôvodného LV č. XXXX k.ú. Z.. Nehnuteľnosti nadobudli kúpnou
zmluvou S. XXXX/XXXX spolu s L.. A. G. a O. A.. Na parcele KN XXXX/XX sa nachádza cesta III. triedy
č. III/068010 a to na ploche 279m2 a priľahlý chodník na ploche 107,75m2.

K realizácii tejto stavby došlo v 80. rokoch na základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby
vydaného MNSV v Prešove č. S.Z.. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo doručené aj Stavbe VD
Prešov. Na základe neho bolo potom vydané stavebné povolenie ONV odborom dopravy v Prešove pod
č. W.P.. XXXX/OD-XX zo dňa XX.X.XXXX. Stavebným povolením bola uložená povinnosť investorovi
(Okresnej správe ciest) usporiadať majetkovoprávne vzťahy so všetkými vlastníkmi do začatia prác.

V spise tohto súdu 15C 9/2009 sa nachádza zápisnica z rokovania zo dňa 16.11.1982 vo veci doriešenia
vstupu na pozemky, záznam z výrobného výboru zo dňa 27.1.1983 a dojednanie o spolupráci a určení
užívateľa súvisiacich objektov v rámci výstavby zo dňa 24.5.1984. Zo všetkých týchto listinných dôkazov
jednoznačne vyplýva, že stavba predmetnej cesty bola štátom realizovaná so súhlasom vtedajšieho
vlastníka pozemku - Stavby VD Prešov.

Dňa 12.2.1992 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Obvodným úradom v Prešove pod č. P.-A.-
XXXX/XXXX. V ňom sa konštatuje, že podmienky určené predchádzajúcim územným rozhodnutím a
rozhodnutím o prípustnosti stavby boli splnené (č.l. 161).

Stavba VD Prešov zastúpená M.. V. C. správcom konkurznej podstaty kúpnou zmluvou zo dňa 2.8.2000
odpredala parcely KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a stavby na nich stojace súp. č. XXXX O. C., O. A.Á.,
L.. A. G. V. Š. C.. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod S. XXXX/XXXX, keďže konkurzný súd s týmto
predajom vyslovil súhlas opatrením K XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 265).

Následne došlo k zrušeniu a vyporiadaniu tohto podielového spoluvlastníctva zmluvou zo dňa 6.3.2002.
Na základe geometrického plánu Geoplanu č. XXX/XXXX parcela KN XXXX/XX pripadla do podielového
spoluvlastníctva ML. V. Š. C. každému v 1. Vklad tejto zmluvy bol povolený S. XXXX/XXXX dňa
X.X.XXXX (č.l. 48).

V súčasnosti už list vlastníctva č. XXXX k.ú. Z. neexistuje. Parcela KN XXXX/XX je vedená na LV č.
XXXX k.ú. Z. vo výlučnom vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. a to na základe viacerých
kúpnych zmlúv, najstaršia je uvedená pod S. XXXX/XXXX.

Znaleckým posudkom L.. O. B. č. X/XXXX bolo ustálené primerané a obvyklé nájomné za užívanie
parcely KN XXXX/XX, ale len za obdobie od 15.10.2008 do 30.6.2009, keďže od 1.7.2009 v zmysle
zákona č. 66/2009 Z.z. - § 4 ods. 1 vzniklo zo zákona k pozemku pod stavbou v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod
stavbou. Znalec za uvedené obdobie vypočítal nájomné za pozemok pod cestou vo výške 887,04 Eur
a za pozemkom pod chodníkom vo výške 323,50 Eur.

Je nesporné, že vlastníkom cesty III. triedy je v danom prípade žalovaný v 1. rade od 1.1.2002, čo
vyplýva z § 3 d/ ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách v zmysle novely zákona
č. 416/2001 Z.z. a vlastníkom priľahlého chodníka je žalovaný v 2. rade v zmysle zákona č. 135/1991
Z.z. o majetku obcí účinného od 1.5.1991.

Žalobca si uplatnil nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške primeraného a obvyklého
nájomného za užívanie pozemku pôvodných žalobcov. Pohľadávka pôvodných žalobcov bola na neho
postúpená zmluvou zo dňa 27.12.2012, pričom súd nezistil, že by táto zmluva nemala byť platná.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Možnosť konštatovať, že doterajšia súdna prax bola naklonená vyhovovať žalobám vlastníkov pozemku,
na ktorých stojí komunikácia patriaca inému subjektu, či už štátu, samosprávnemu kraju alebo obci.
Za bezdôvodné obohatenie sa totiž považuje aj to, že sa neznížil majetok vlastníka stavby, ktorý by
sa pri platení nájomného zmenšil. Výška bezdôvodného obohatenia je tak reprezentovaná výškou
primeraného a obvyklého nájomného za pozemok, na ktorom stavba stojí.

Zároveň však súd musí zdôrazniť, že je potrebné vzhľadom na princíp spravodlivosti, ktorý je
implementovaný v ustanovení § 3 ods. 1 OZ vychádzať aj zo širších súvislostí konkrétneho prípadu a
zvážiť, či uplatnenému nároku možno priznať súdnu ochranu s poukazom na § 3 ods. 1 OZ. Je potrebné
si uvedomiť, že ani súdna judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené (aj pri nezmenenej právnej
úprave), aby bola nielen doplňovaná o nové interpretačné závery, ale aj menená (nález Ústavného súdu
ČR II. US 5168/09).

Zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný korektív, ktorý v odôvodnených
prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva súdu priestor pre uplatnenie pravidiel
slušnosti. Pojem dobrých mravov je potrebné vykladať ako súhrn etických, všeobecne uznávaných a
zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby
každé konanie bolo v súlade so všeobecne mravnými zásadami a právnymi princípmi.

V danom prípade pôvodní žalobcovia sa dobrovoľne v roku 2000 rozhodli pre kúpu pozemku, na ktorom
už stála komunikácia, teda neboli to oni, ktorí boli poškodení postupom štátu pri realizácii stavby v 80.

rokoch bez vysporiadania vlastníctva k pozemkom, keďže opak preukázaný nebol a indícia vyplývajúca
z rozhodnutí v stavebnom konaní nie je dôkazom, zvlášť za spoločensko-politických pomerov bývalého
režimu. Pôvodní žalobcovia napriek tejto skutočnosti (zastavanie pozemku komunikáciou) sa rozhodli
pre kúpu pozemku. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalovaní neužívajú cestu a chodník
pre svoju potrebu za účelom dosiahnutia zisku, ale ako ich vlastníci zabezpečujú ich správu a údržbu
pre potrebu širokej verejnosti, s čím sú nepochybne spojené značné výdavky. Obdobný právny nárok
bol uplatnený aj v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 20C 174/08 a žaloba bola zamietnutá
s poukazom na § 3 ods. 1 OZ po potvrdení Krajským súdom v Prešove rozsudkom 1Co 87/10 zo dňa
13.10.2010.

Ak teda vychádzame zo záveru, že vlastníctvo k pozemku nebolo vysporiadané, za túto situáciu
zodpovedá štát, ktorý stavbu realizoval. Neskoršími zákonmi (citovanými vyššie) však došlo k prechodu
vlastníctva k stavbe zo štátu na žalovaných bez toho, aby to bol ich záujem. Po zohľadnení všetkých
týchto skutočností súd mal za to, že priznanie uplatnenej náhrady by odporovalo zásade dobrých mravov
zakotvenej v § 3 ods. 1 OZ a bolo by v rozpore s ideou spravodlivosti.

Súd zároveň poukazuje na závery vyslovené v právoplatnom rozsudku tohto súdu 15C 9/09 zo dňa
12.9.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9Co 78/12-318 zo dňa 12.11.2013, v ktorom
sa riešil podobný nárok bývalého podielového spoluvlastníka pôvodných žalobcov Ing. A. G., ktorý sa
tým istým spôsobom stal vlastníkom parcely KN XXXX/X. Aj jeho žaloba bola právoplatne zamietnutá.
Súd si v celom rozsahu osvojuje závery vyplývajúce z rozsudku odvolacieho súdu. Rozhodujúce teda
bolo posúdiť, či stavba (cesta a chodník) je neoprávnenou stavbou z hľadiska občianskoprávnej úpravy
(§ 135c OZ).

Neoprávnená stavba je stavba na cudzom pozemku bez oprávnenia stavebníka na jej zriadenie. Týmto
oprávnením je aj súhlas vlastníka pozemku s danou stavbou. Vychádzajúc z listinných dôkazov z
80. rokov - záznamu z rokovania zo dňa 23.11.1982, záznamu výrobného výboru zo dňa 27.1.1983,
záznamu z jednania zo dňa 20.4.1983 možno uzavrieť, že Stavba VD Prešov ako vtedajší vlastník
pozemku súhlasil so zriadením stavby ako aj s bezodplatným užívaním pozemku na dobu neurčitú.
Nebolo totiž zistené, že by za celé obdobie užívania pozemku vlastníkom stavby si vlastník pozemku
uplatňoval voči nemu nejaké náhrady. Takéto dobromyseľné užívanie pozemku od roku 1992 do roku
2003 (kedy žalobcovia začali uplatňovať finančné nároky) mal za následok vydržanie práva vecného
bremena k bezodplatnému užívaniu pozemku vlastníkmi stavby (§ 151 o ods. 1 a § 134 OZ).

Žalobca uplatňuje nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, predpokladom tohto nároku je
neoprávnené užívanie pozemku vlastníkom pozemnej komunikácie. Pri závere o tom, že žalovaným
vzniklo právo vecného bremena na bezodplatné užívanie tohto pozemku uplynutím 10 ročnej vydržacej
doby (rok 2002) nie je splnený zákonný predpoklad pre vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže
žalovaní užívajú pozemok oprávnene právom spomínaného vecného bremena.

Nárok žalobcu neobstojí ani podľa § 135 c OZ, pretože ako už bolo vysvetlené, nejedná sa o
neoprávnenú stavbu.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Súd si osvojuje záver vyslovený už v citovanom rozhodnutí odvolacieho súdu 9Co 78/12. V zmysle
neho žalobca nemôže úspešne žiadať o vydanie plnenia, ktorého sa dobrovoľne vzdal jeho právny
predchodca v čase zriadenia stavby pozemnej komunikácie. Práva žalobcu nie sú porovnateľné s
právami iných vlastníkov pozemkov, ktoré boli zastavané bez vyžiadania súhlasu či dokonca proti
vôli vlastníkov pozemku. Práva vlastníka upravené v § 123 OZ má vlastník len „v medziach zákona“.
Niektoré obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajú z povahy veci a zo všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo je obmedzené predovšetkým právami ostatných vlastníkov.
Výkon vlastníckeho práva tak nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do výkonu práv ostaných
vlastníkov a ostatných osôb. Listina základných práv a slobôd výslovne zakazuje zneužitie vlastníckeho
práva (čl. 11 ods. 3) a umožňuje za určitých podmienok jeho vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie (čl.
ods. 4). Je potrebné rozlišovať medzi prípadmi zriadenia pozemnej komunikácie bez súhlasu vlastníka
pozemku či proti jeho vôli a medzi zriadením komunikácie so súhlasom vlastníka pozemku, pričom

dôjde k dohode hoci neformálnej, medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby o bezodplatnom
užívaní pozemku na dobu neurčitú. V takom prípade nový vlastník pozemku nemôže nadobudnúť k
takémuto pozemku viacej práv ako mal predchádzajúci vlastník. V danom prípade nedošlo k zriadeniu
neoprávnenej stavby protiprávnym konaním stavebníka a preto za tohto stavu predstavuje uplatnenie
náhrady za užívanie takého pozemku zneužitie výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle § 3 ods. 1 OZ. Jeho cieľom nie je dosiahnutie realizácie práv vlastníka pozemku v rozsahu v akom
toto právo prislúchalo jeho právnemu predchodcovi, ale jeho účelom je využitie odlišného vlastníctva
pozemku a stavby k vymáhaniu plnení označovaného za bezdôvodné obohatenie.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že dôvodná bola aj námietka premlčania žalovaného v 2. rade, keďže pri
nárokoch o vydanie bezdôvodného obohatenia platí subjektívna dvojročná premlčacia lehota a keďže
žaloba bola podaná na súd dňa 25.11.2010, nárok uplatnený za obdobie pred 25.11.2008 (teda od
15.10.2008 do 24.11.2008) je premlčaný.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením, vzhľadom na zložitosť prípadu s poukazom na
§ 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.