Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Csp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203123
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516203123.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcu:

Slovenska republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72
Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: E. P., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. č. XXX, XXX XX
F., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Kormaník, nar. 16.2.1953, trvale bytom Letná
1079/26, 064 01 Stará Ľubovňa, konaní o zaplatenie 2 837,19 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 2 837,19 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 14.4.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich
výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.9.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 2 837,19 eur s prísl. titulom neuhradenia faktúry č. 7060039632 ktorou žalobca fakturoval
žalovanému nájom za užívanie pozemku v období od 10.7.2012 do 14.1.2014 na základe Dohody č.
2012/00142-3/D z 8.11.2012.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Slovenska republiky bola výlučným vlastníkom nehnuteľností v

správe Obvodného úradu Stará Ľubovňa, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. F., žalovaný bol a je vlastníkom
stavby - objekt NS postaveného na predmetnom pozemku. V súčasnosti je predmetný pozemok
vo vlastníctve žalovaného. Pozemok žalovaný kupoval za účelom majetkovo právneho vyporiadania
pozemku pod stavbou v jeho vlastníctve. Na základe Dohody č. 2012/00142-3/D z 8.11.2012 sa
žalovaný zaviazal uhradiť sumu nájmu za užívanie pozemku vo výške 0,75 eur/m2 za obdobie od
10.7.2012 do povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vklad bol povolený
14.1.2014,následnežalobcavystavilfaktúrunasumu2837,19eurtitulomnájmuzapozemokzaobdobie

od 10.7.2012 do 14.1.2014, ktorú žalovaný doposiaľ nezaplatil, preto sa žalobca domáha svojho práva
na súde.

3. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré k
žalobe pripojili a to: LV č. XXX k.ú. F., Kúpna zmluva č. XXXX/XXXXX/KZ, Dohoda č. XXXX/XXXXX-
X/D, Rozhodnutie o povolení vkladu z 14.1.2014, číslo V 2044/13, faktúra č. 7060039632, výzva na
zaplatenie z 13.2.2014 a 21.3.2016.

4.Podanímdoručenýmsúdudňa16.2.2017žalobcazobralžalobuspäťvčastisadzbyúrokuzomeškania
0,05 % ročne, tak že žiadal priznať úrok z omeškania v sadzbe 5 % ročne.5. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom č.k. 2Csp/14/2016-28 zo dňa 4.4.2017,
proti ktorému však žalovaný podal odôvodnený odpor, preto ho súd uznesením č.k. 2Csp/14/2016-34
zo dňa 8.6.2017 zrušil.

6. Žalovaný v odpore uviedol, že predmetný pozemok mal záujem odkúpiť, keďže sa na ňom nachádza
objekt v jeho vlastníctve. Pred uzavretím kúpnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu v ktorej dohodol
zaplatenie nájmu za budúci predmet kúpy za predchádzajúce obdobie. Následne bola uzavretá kúpna
zmluva v ktorej bolo uvedené, že kúpnu cenu musí zaplatiť v lehote do 60 dní odo dňa udelenia súhlasu

Ministerstvom financií SR, ešte pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Pri uzavretí
kúpnej zmluvy bola uzavretá ďalšia dohoda o zaplatení nájmu ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy. Po
uzavretí kúpnej zmluvy bol mu zo strany žalobcu predložený ďalší návrh novej dohody o zaplatení
nájomného odo dňa 10.7.2012 s dodatkom, že dohodnutú cenu nájmu je kupujúci povinný zaplatiť až
do povolenia vkladu vlastníckeho práva. Uvedenú dohodu podpísal v dobrej viere a s vedomím, že tak
po splnení všetkých požiadaviek Ministerstva financií SR bude vydaný jeho súhlas s kúpnou zmluvou

a návrh na vklad do katastra bude podaný v krátkom čase. Keďže mal pretrvávajúci záujem o kúpu
pozemku na ktorom bola postavená stavba v jeho vlastníctve bol ochotný zaplatiť nájom za primeraný
čas. Konanie žalobcu bola podľa neho v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami
ak podal návrh na vklad až po 1,5 roku od uzavretia kúpnej zmluvy, pričom nevzal do úvahy ani
skutočnosť, že dohodnutú kúpnu cenu zaplatil skôr, než bol vydaný súhlas Ministerstva financií. Súhlas

s kúpnou zmluvou bol vydaný až 4.9.2013 a návrh na vklad bol podaný až 18.12.2013 a preto považuje
nárok žalobcu za neoprávnený. Keďže bol donútený uvedenú dohodu podpísať z dôvodu, že pri jej
nepodpísaní by mu nebol daný súhlas Ministerstva financií, túto podpísal v tiesni.

7.Súdpoučilstranysporuoichprocesnýchprávachapovinnostiach,žalobcovidoručilodporžalovaného

a uznesením ho vyzval aby sa k nemu vyjadril. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 9.10.2017 zotrval
na podanej žalobe, objasnil skutočnosti predchádzajúce uzavretiu Dohody č. 2012/00142-3/D zo dňa
8.11.2012 medzi stranami sporu. Uviedol, že žalobca vlastnil pozemok (pozemok KN C č. 14 k.ú. F.)
na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného, na výzvu žalobcu na usporiadanie majetkovo
právnych vzťahov žalovaný navrhol uzavretie nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 14.3.2012

pod číslom 2012/00142/NZ, dňa 14.3.2012 bola uzavretá dohoda predmetom ktorej bolo zaplatenie
nájomného za užívanie nehnuteľného majetku štátu spätne za dva roky od 14.3,2010 do účinnosti
nájomnejzmluvyč.2012/00142/NZ.MinisterstvofinanciíSRnájomnúzmluvuvrátilo sodôvodneným,že
zo strany žalobcu je potrebné určiť výšku trhového nájomného znaleckým posudkom, na základe čoho
bolvypracovanýznaleckýposudok. Následnežalobcarozhodol,žepredmetnýpozemokjeprebytočným

majetkom štátu. Dňa 10.7.2012 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy č. 2012/00142/KZ predmetom ktorej
bol sporný pozemok t.j. parcela reg. C č. 14 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúca sa v k.ú.
F., zapísaná na Z. za dohodnutú kúpnu cenu 18 802,41 eur. V rovnaký deň, t.j. 10.7.2012 bola medzi
stranami sporu uzavretá Dohoda č. 2012/00142-2/D, predmetom ktorej bolo zaplatenie nájomného za
užívanie nehnuteľnéhomajetkuštátuzaobdobieod14.3.2012dopovoleniavkladuzanájomnevovýške

0,30 eur za m2 za rok. Ministerstvo financií SR vrátilo kúpnu zmluvu s odôvodnením, že dohodnutá
odplata vovýške0,30eurza m2aroknezodpovedávýšketrhovéhonájomného.Nazákladeuvedeného
bola dňa 8.11.2012 uzavretá nová dohoda č. 2012/00142-3/D v ktorej bola dohodnutá odplata spätne
od 14.3.2010 do 14.3.2012 vo výške 3 745,50 eur, rozdiel medzi pôvodnou a novou cenou odplaty
žalovaný uhradil 18.7.2012. V článku II. Bod 3 predmetnej dohody sa zúčastnené strany dohodli, že

žalovaný zaplatí predávajúcemu za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu sumu 0,75 eur za
m2 od 10.7.2012 do povolenia vkladu vlastníckeho práva. Žalobca poukázal na skutočnosť, že bez
udeleniasúhlasuMinisterstvomfinanciíSR,bypredmetnákúpnazmluvanenadobudlaplatnosť.Žalobca
ďalej zdôraznil, že tvrdenie žalovaného o tom, že už v čase uzavretia dohody č. 2012/00142-3/D zo
dňa 8.11.2012 sa mu predmetná dohoda javila ako neprijateľná je tendenčné, žalovaný až do dňa

podania odporu, žiadnym spôsobom nerozporoval predmetnú Dohodu. Pokiaľ považoval predmetnú
Dohodu v rozpore s jeho požiadavkami, mal ich uviesť žalobcovi pred jej podpisom. Predmetná dohoda
nebola podpísaná, za neprijateľných podmienok a rovnako tak ani v tiesni, či pod nátlakom. Práve
naopak žalovaný mal na predmetnej Dohode záujem a to z dôvodu, aby mohlo dôjsť k usporiadaniu
majetkovo právnych vzťahov k predmetnej nehnuteľností. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť,

že mu nie je zrejmé v čom mal porušiť povinnosť uloženú v článku Dohody. Kúpna zmluva bola
žalobcom zaslaná opätovne na schválenie MF SR v júli 2013, ktoré ju dňa 4.9.2013 schválilo, následne
žalovaný dňa 17.10.013 uhradil kúpnu cenu a bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol
povolený dňa 14.1.2014. Argument žalovaného, že zmluvu z 8.11.202 podpísal v tiesní a za nápadnenevýhodných podmienok, ako argument, ktorý nie je ničím podložený a súčasne ide o zjavnú snahu
žalovaného navodiť dojem porušenia práva zo strany žalobcu a to za účelom vyhnutia sa zmluvne
dohodnutej povinnosti, t.j. zaplatenia dlžného nájomného . Suma nájomného 0,75 eur za m2 a rok bola

odôvodnená zo znaleckého posudku ako 10 % ceny predaja teda od reálnej hodnoty a nie je výsledkom
nejakej ľubovôle žalobcu. Žalobcovi nie je zrejme v čom spočívala tieseň žalovaného. Žalovaný do dňa
podania odporu žiadnym spôsobom nenamietal a nemal výhrady k Dohode. Pokiaľ žalovaný považoval
predmetnú dohodu za nevýhodnú, mal voči nej vzniesť námietky, prípadne iným spôsobom prejaviť svoj
nesúhlas a rokovať o jednotlivých ustanoveniach s ktorými „nesúhlasil“ a nie až po uplynutí 5 rokov sa

dovolávať, že Dohoda je neplatná, ak s dohodou nesúhlasil, nemal predmetný právny úkon podpísať.

8. Žalobca k replike doložil listinné dôkazy - list MF SR z 9.10.2012, z 4.9.2013, list žalobcu z 23.9.2013,
výzva žalobcu z 13.2.2014, z 15.6.2015, urgencia z 21.3.2016.

9. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 20.11.2017 zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore

proti platobnému rozkazu, navrhol aby súd určil, že Dohoda č. 2012/00142-3/D z 8.11.2012 uzavretá
medzi stranami sporu je neplatná, keďže ju uzatvoril v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok
a v rozpore s dobrými mravmi. Je nezákonné, aby vlastník určoval pri prevode majetku štátu také
podmienky,ktorésúviazanénapodmienky,ktorýchsplnenieniejeriadne dohodnutévkúpnejzmluve. V
danom prípade žalobca neurčil termín, dokedy je povinný zabezpečiť súhlas MF SR, žalovaný ani nemal

vedomosť o trvaní schvaľovacieho procesu pri predaji prebytočného majetku štátu a žalovanému ani
nedal možnosť aby v prípade nesplnenia termínu na zabezpečenie súhlasu mohol od zmluvy odstúpiť.
Žalovaný nemal vedomosť, ani nebol informovaný o dôvodoch pre ktorých súhlas MF SR nebol daný.
Keďže vedomosť nemal v dobrej viere uzavrel dohodu dna 8.11.2012, bez uzavretia ktorej by bol
právny úkon uzavretia kúpnej zmluvy podľa všetkého ničotný. Od uzavretia dohody dňa 8.11.2012 až do

21.8.2013, kedy bola doručená MF SR žiadosť, žalobca nekonal tak, aby zabezpečil bez zbytočného
odkladu súhlas s kúpnou zmluvou a podal návrh na vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetom kúpnej zmluvy. Je neprípustné, aby žalobca získal na úkor žalovaného prospech svojou
nečinnosťou, resp. porušením vlastných pravidiel a žalovaný nemal možnosť sa proti takému konania
žalobcu aktívne brániť.

10. Pojednávania vytýčeného na deň 10.4.2018 sa žalovaný nezúčastnil, jeho neúčasť ospravedlnil jeho
splnomocnený zástupca preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.

11. Zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe a svojich písomných vyjadreniach v celom

rozsahu zotrval uviedol, že cena nájmu bola stanovená na základe znaleckého posudku teda nemožno
hovoriť o nápadne nevyhnutných podmienkach. Ďalej zdôraznil, že vykonanie právneho úkonu v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok, tak ako to tvrdí žalovaný nespôsobuje neplatnosť právneho
úkonu ale len možnosť odstúpenia od zmluvy, čo žalovaný nevyužil. Za tieseň súdna prax považuje
také hospodárske, sociálne alebo obdobné pomery osoby, v ktorých sa ocitla z objektívnych príčin

a ktoré na ňu pôsobia tak, že prejaví vôľu uzavrieť zmluvu aj v prípade, že keď by v tiesni nebola
zmluvu by neuzavrela, pričom obe podmienky musia byť kumulatívne splnené. K dĺžke povolenia
vkladu vlastníckeho práva uviedol, že medzi uzatvorením kúpnej zmluvy a podaním návrhu na vklad
bolo potrebné pristúpiť k viacerým administratívnym úkonom, nakoľko zmluva bola vrátená MF SR na
prehodnotenie kúpnej ceny ako aj na vyzvanie na doplnenie nájomného. Dĺžka trvania procesu podania

návrhu na vklad nemá vplyv na platnosť uzatvorenej dohody a nespôsobuje jej neplatnosť. Zástupca
žalobcu zdôraznil, že žalovaný vlastníkom nehnuteľností stojacích na pozemkoch žalobcu bol od oku
2007 a od tej doby až do roku 2010 neplatiť žiadnu úhradu za ich užívanie, túto úhradu platil od júla
2010 do júla 2012.

12. Splnomocnený zástupca žalovaného trval na určení neplatnosti dohody a zamietnutí žaloby.
Poukázal na neprimerane dlhu dobu, ktorá nebola nijakým spôsobom upravená v kúpnej zmluve, ktorej
platnosť bola podmienené súhlasom nadriadeného orgánu v zmluve uvedenej predávajúcim ako aj
doby, po ktorú bol vybavovaný súhlas s platnosťou uzavretia kúpnej zmluvy, zdôraznil, že uvedené
obdobie bolo neprimerané dlhé čím žalobca navrhuje získať bezdôvodné obohatenie vo výške, ktoré

je predmetom sporu. Žalovaný mal záujem vysporiadať pozemok, na ktorom stála stavba ktorej
bol vlastníkom a preto nemal záujem od kúpnej zmluvy odstúpiť. Za primeranú dobu obstarania
súhlasu nadriadeného orgánu do povolenia vkladu v katastri žalovaný považuje obdobie od 10.7.2012
do 10.8.2012. Splnomocnený zástupca žalovaného priznal, že žalovaný sa stal vlastníkom stavbypostavenej na pozemkoch žalobcu v roku 2007 úhradu za užívanie pozemku platil len za obdobie júl
2010 až júl 2012. Dôvodom neplatnosti dohody z 8.11.2012 je skutočnosť, že pokiaľ by žalovaný túto
dohodu neuzatvoril, nebol by daný súhlas MF SR na potvrdenie kúpnej zmluvy o predaji predmetného

pozemku.

13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov doložených žalobcom na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

14. Žalobca vlastnil pozemok - parcelu KN-C č. 14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 497
m2 , evidovaný na LV XXXX k.ú. F., na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného,
ktorej vlastníkom je žalovaný od roku 2007. Žalovaný mal záujem predmetný pozemok vysporiadať a
stať sa jeho vlastníkom. Keďže žiadnym spôsobom nebol upravený vzťah medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby bola dňa 14.3.2012 pod číslom 2012/00142/NZ, uzavretá nájomná zmluva
a v uvedený deň aj dohoda predmetom ktorej bolo zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľného

majetku štátu spätne za dva roky od 14.3.2010 do účinnosti nájomnej zmluvy č. 2012/00142/NZ. Tak
v nájomnej zmluve ako aj v dohode z 14.3.2012 bola dohodnutá cena nájmu 0,30 eur za m2 a rok.
Ministerstvo financií SR nájomnú zmluvu vrátilo s odôvodneným, že zo strany žalobcu je potrebné určiť
výšku trhového nájomného znaleckým posudkom, na základe čoho bol vypracovaný znalecký posudok
ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetnej parcely v sume 18 802,41 eur. Následne

žalobca rozhodol, že predmetný pozemok je prebytočným majetkom štátu. Dňa 10.7.2012 došlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy č. 2012/00142/KZ predmetom ktorej bol sporný pozemok t.j. parcela reg. C
č. 14 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúca sa v k.ú. F. zapísaná na LV XXXX za dohodnutú
kúpnu cenu 18 802,41 eur. V rovnaký deň, t.j. 10.7.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá Dohoda
č. 2012/00142-2/D, predmetom ktorej bolo zaplatenie nájomného za užívanie nehnuteľného majetku

štátu za obdobie od 14.3.2012 do povolenia vkladu za nájomne vo výške 0,30 eur za m2 za rok.
Ministerstvo financií SR listom zo dňa 9.10.2012 vrátilo kúpnu zmluvu s odôvodnením, že žiada
preukázať,žeodplatavovýške0,30eurdosahujevýškutrhovéhonájomného,súčasnežiadalpreukázať,
že kupujúci užíva predmet prevodu za odplatu vo výške trhového nájomného za obdobie aspoň troch
rokov predchádzajúcich uzavretiu kúpnej zmluvy a to až do dňa prevodu vlastníckeho práva. Na základe

uvedeného bola dňa 8.11.2012 uzavretá nová dohoda č. 2012/00142-3/D v ktorej bola dohodnutá
odplata spätne od 14.3.2010 do 14.3.2012 vo výške 3 745,50 eur, t.j. 0,75 eur za m2 a rok, rozdiel medzi
pôvodnou a novou cenou odplaty žalovaný uhradil 18.7.2012. V článku II. Bod 3 predmetnej dohody
sa strany sporu dohodli, že žalovaný zaplatí predávajúcemu za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu sumu 0,75 eur za m2 od 10.7.2012 do povolenia vkladu vlastníckeho práva. Následne MF

SR listom z 4.9.2013 súhlasilo s odplatným prevodom predmetného pozemku. Listom z 23.9.2013
bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú zaplatil dňa 17.10.2013, pričom ako to tvrdí
žalobca na potom nesprávny účet, potom bol žalobcom podaný návrh na vklad vlastníckeho práva a dňa
14.1.2014 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného pod V 2044/13. Po povolení
vkladu bol žalobca vystavil faktúru č. 7060039632 splatnú 26.8.2014 ktorou žalovanému vyúčtoval

nájom za obdobie od 10.7.2012 do 14.1.2014 v sume 2 837,19 eur, ktorú žalovaný napriek opakovaným
výzvam a urgenciám doposiaľ neuhradil, preto sa žalobca domáha svojho práva na súde. .

15. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

16. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v znení účinnom v čase uzavretia
kúpnej zmluvy (ďalej len ZoSMŠ) prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa
osobitných predpisov.17) Kúpne zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu
slúžiť jeho nadobúdateľovi, a dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa
nadobudnutia platnosti kúpnej zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním

návrhu na vklad do katastra nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností je oprávnený podať len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ
nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný
odstúpiť od zmluvy.

17. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta ZoSMŠ prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy
odplatný, a to najmenej za primeranú cenu podľa § 8a ods. 5, s výnimkou podľa § 8a ods. 8 a 9.18. Podľa § 11 ods. 5 prvá veta ZoSMŠ na platnosť kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádzajú nehnuteľné
veci štátu, sa vyžaduje súhlas ministerstva financií.

19. Podľa § 13 ods. 1 ZoSMŠ správca môže dočasne prebytočný majetok štátu prenechať do nájmu
nájomcovinájomnouzmluvou20)lenzanájomnéplatenévpeňažnýchprostriedkoch.Správcajepovinný
ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu v dennej tlači a dohodnúť také nájomné, za
aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel také alebo
porovnateľné nehnuteľnosti (ďalej len „trhové nájomné“). Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu

dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu, lehotu na doručovanie cenových ponúk. Ak cenová
ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne trhové nájomné, je správca povinný od ponuky odstúpiť.
Správca je povinný akceptovať len cenové ponuky vyjadrené pevnou sumou. Správca písomne pozve
na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia;
neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný
vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu.

Pri rovnosti cenových ponúk je správca na vyhodnotení povinný vyzvať zúčastnených záujemcov na
zvýšenie cenovej ponuky. Správca môže uzatvoriť nájomnú zmluvu len s tým záujemcom, ktorý ponúkne
najvyššie trhové nájomné. Za rovnakých podmienok možno prenajať aj prebytočný nehnuteľný majetok
štátu, ak správca začal vykonávať všetky úkony na prevod majetku štátu, a to až do dňa prevodu.

20. Podľa § 13 ods. 6 písm. a) ZoSMŠ Správca nie je povinný dočasne prebytočný nehnuteľný majetok
štátu ponúknuť v dennej tlači a je povinný dohodnúť trhové nájomné, ak nájomcom je vlastník stavby
a predmetom nájmu je pozemok zastavaný touto stavbou vrátane priľahlej plochy určenej na spoločné
užívanie s touto stavbou.

21. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

22. Podľa § 34 Obč. zák. právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

24. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

25. Podľa § 43 Obč. zák. účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

26. Podľa § 49 Obč. zák. účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
má právo od zmluvy odstúpiť.

27. Podľa § 663 Obč. zák. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby

ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

28. Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

29. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením

30. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.

31. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.32. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

33. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

34. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čas jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácií konania tým nie sú dotknuté.

35. Právne posúdenie vecí:

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za obdobie od 10.7.2012 do 14.1.2014
v sume 2 837,19 eur vyúčtovaný žalobcom na základe Dohody č. 2012/00142-3D z 8.11.2012.

36. V prvom rade ako prejudiciálnou otázkou sa súd zaoberal otázkou platnosti Dohody č.
2012/00142-3D z 8.11.2012, keďže žalovaný tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná, pretože ju uzatvoril

v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok však nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, tak ako to tvrdí žalovaný. Súd sa
stotožnil s tvrdením žalobcu na pojednávaní, že uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok dáva možnosť odstúpenia od zmluvy (§ 49 Obč. zák.) na základe zákonného dôvodu.
Odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku

(ex tunc). Zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy je tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť
zmluvu nebola vytvorená slobodne, ale pod vplyvom tiesne. I keď tieseň musí mať základ v objektívne
danom a pôsobiacom stave, na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci ju musí subjektívne pociťovať
a musí sa stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. Ak je tu stav objektívne vyvolávajúci tieseň (objektívne
spôsobilý vyvolať tieseň), ale ak tento stav na konanie daného subjektu nevplýval, potom nemožno od

úkonu odstúpiť z tohto dôvodu. Len v prípade, ak by vôľa konajúceho bola tvorená pod tlakom násilia
alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky, dotknutý subjekt nemá právo na odstúpenie od zmluvy, ale má
právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu. V takomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon
( § 37 Obč. zák.). Tieseň v súlade s názorom teórie možno vymedziť ako hospodársky alebo sociálny
stav osoby, ktorý na ňu dolieha takým spôsobom a s takou závažnosťou, že sa ním dá pohnúť k urobeniu

právneho úkonu za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach - ako
pridruženejpodmienketiesne-možnohovoriťvtedy,akideoevidentnýnepomervzájomneposkytnutých
plnení alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok a pod. To predpokladá, že druhému
účastníkovizmluvynevýhodnosťpodmienokmuselabyťzrejmá.Nezáležínatom,čitentodruhýúčastník
zmluvy o tiesni iného vedel alebo nie.

37. V súdenej vecí žalovaný nevyužil možnosť odstúpenia od zmluvy a o odstúpenie od zmluvy ani
nemá a nemal záujem, pretože jeho enormným záujmom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k
pozemku na ktorom je postavená stavba v jeho vlastníctve a ktorý bol predmetom nájmu. Žalovaný
v čase uzatvorenia Dohody č. 2012/00142-3D z 8.11.2012 bol si vedomý, nespochybniteľne bol s

tým uzrozumený, že ak sa nedohodne so žalobcom na nájme predmetných pozemkov v cene
trhového nájomného a do času povolenia vkladu vlastníckeho práva, pri situácií, že predmet nájmu
od roku 2007 bez právneho dôvodu užíva, MF SR neudelí súhlas na predaj prebytočného majetku
štátu - pozemku na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného. V čase uzavretia dohody t.j.
8.11.2012 mu táto skutočnosť neprekážala, nenamietal ju, dohodu so žalobcom uzatvoril. Súdu nedá

uviesť, že žalovaný nadobudol stavbu v roku 2007, teda stavbu postavenú na cudzom majetku. Už v
čase nadobudnutia stavby si musel byť vedomý toho, že užíva cudzí pozemok, že pokiaľ si bude chcieť
majetkovo právne vysporiadať pozemok pod stavbou bude sa musieť dohodnúť s vlastníkom pozemku.
Od nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe do roku 2010 pozemok užíval bez akejkoľvek dohody
s vlastníkom pozemku, bez odplaty, vzťah s vlastníkom pozemku si usporiadal až po tom, čo začal

pozemok majetkovo právne vysporiadavať.

38. Podľa názoru súdu, ani žalobca, ale ani MF SR nekonalo svojvoľne, pokiaľ trvali na cene
trhového nájmu do času povolenia vkladu vlastníckeho práva, teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť,že žalovaný uzatvoril zmluvu pod tlakom násilia alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky, ktorá by
spôsobovala absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 Obč. zák. , pretože MF SR pri
schvaľovaní prebytočného majetku štátu konalo v súlade so zákonom č. 278/1993 Zb. o správe majetku

štátu účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy (trvalo na určení trhového nájomného do času kým bol
vlastníkom pozemku žalobca).

39. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo Občiansky
zákonníkvustanovení§123.Vychádzajúcztohtoustanovenia,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s
vecounakladaťjeveľmiširoké.Predstavujezákladprerealizáciuhospodárskychhodnôtinýmspôsobom
než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami
alebo jednostrannými právnymi úkonmi. Vlastník teda môže za odplatu prenechať vec do užívania
inému.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vlastníkom predmetu nájmu v období od
10.7.2012 do 14.1.2014 bol žalobca, v uvedenom období predmet nájmu užíval žalovaný, uvedené
skutočností medzi stranami neboli sporné. Ako bolo vyššie ustálené Dohoda č. 2012/00142-3D zo
dňa 8.11.2012, ktorou bol dohodnutý nájom pozemku za sporné obdobie, t.j. od 10.7.2012 do času
povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok, je

platná, žalovaný nájom na predmetné obdobie v celkovej sume 2 837,19 eur, ktorá suma žalovaným
nebola spochybnená, žalovaný napriek opakovaným výzvam žalobcu nezaplatil, preto ho k splneniu
tejto povinnosti zaviazal súd.

41. K namietanej neprimeranej dĺžke procesu od uzavretia kúpnej zmluvy (od 10.7.2012) do povolenia

vkladu vlastníckeho práva, t.j. do 14.1.2014 súd musí dať za pravdu žalovanému, že ide o dlhu
dobu, avšak dĺžka tohto procesu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu (Dohody č. 2012/00142-3D z
8.11.2012) nazákladektoréhosažalobcadožadujezaplatenianájomného.Naviacžalobca sadožaduje
nájomného len za obdobie v ktorom bol vlastníkom predmetu nájmu - pozemku, ktorým prestal byť až
14.1.2014. Z tohto dôvodu sa súd nestotožnil s tvrdením, žalovaného, že pokiaľ by žalovaný nájom za

predmetné obdobie zaplatil, žalobca by sa na jeho úkor obohatil.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca ako vlastník pozemku v období
od 10.7.2012 do 14.1.2014 má nárok na zaplatenie nájomného za predmetné obdobie v celkovej sume
2 837,19 eur a preto k úhrade tejto sumy zaviazal žalovaného.

43. Žalobca ďalej žiadal priznať úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 14.4.2016. Žalobca
vystavil žalovanému faktúru na zaplatenie nájmu, ktorá bola splatná 26.8.2014, nasledujúcim dňom,
t.j.27.8.2014 má žalobca nárok na úroky z omeškania. Žalobca však požaduje úroky z omeškania až od
14.4.2016 (teda neskôr ako mu vznikol nárok), výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky k 14.4.2016 bola stanovená v sadzbe 0,00 % ročne, úrok z omeškania 5 % ročne. Na základe
uvedeného súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z uplatnenej istiny 2 837,19 eur od 14.4.2016 do
zaplatenia v sadzbe 5 % ročne.

44. Trovy konania

45. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.49. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %, keďže
mal plný úspech vo veci od neúspešného žalovaného, s tým, že výšku trov konania určí vyšší súdny
úradní tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. (§ 59
ods. 1 C.m.p.)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.