Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417203106
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5417203106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu CCV Invest, s.r.o., so sídlom
Miletičova 1, Bratislava, IČO: 46 738 975, zast. JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom O. X, X.,
proti žalovanému Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. C. X, zast. JUDr. Romanom Juríkom, advokátom
so sídlom Y. X, B. Z., o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 5Csp/67/2017-218 zo dňa 02. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.259,04 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 22.10.2017 do zaplatenia, to všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o nároku žalovaného voči žalobcovi na náhradu trov konania
v rozsahu 84,26 %, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zvyšnú časť žaloby zamietol, odvolaním nenapadnutom,
ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.259,04 eur s

5% úrokom z omeškania ročne od 22.10.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal právo na náhradu trov konania žalovanému
voči žalobcovi v rozsahu 84,26 %.

2) V danej veci mal súd preukázané, že strany sporu medzi sebou uzatvorili kúpnu zmluvu s dátumom
vyhotovenia 08.11.2012, ktorú žalovaný podpísal dňa 09.11.2012 na notárskom úrade. Predmetom
zmluvy bol prevod rodinného domu súp. č. XX postaveného na parc. č. 612/3, ako aj pozemkov parc.

reg. „C“ č. 612/1, 612/3, 612/4, a 613, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. a obec
N. na žalovaného v celosti. Kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti predstavovala sumu 18.000,-
eur, z ktorej žalobca mal 13.000,- eur uhradiť žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy oboma
zmluvnými stranami a 5.000,- eur mala byť uhradená na účet žalovaného do troch dní po povolení vkladu
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprospechžalobcu.Stranysporuvrovnakýdeňuzavreliajzmluvu
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej sa dohodli, že rovnaké nehnuteľnosti žalobca prevedie
žalovanému kúpnou zmluvou, ktorú sa strany zaviazali uzavrieť v lehote najneskôr do 10 kalendárnych

dní od uhradenia celej kúpnej ceny. Okresný súd Dolný Kubín následne v spore 7C/14/2014 určil,
že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný a zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa
08.11.2012 určil za neplatnú. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné, rovnako ako fakt, že žalobca dňa
12.11.2012 vložil na určený účet sumu 5.000,- eur. V prvom rade sa musel vysporiadať s námietkoupremlčania vznesenou žalovaným. Bol názoru, že námietka premlčania je nedôvodná. Konštatoval, že
aknámietkapremlčaniasmerovalavočinárokunavráteniekúpnejceny,taknatútonemožnoprihliadnuť,
pretože kúpna cena bola zaplatená za prevod vlastníckeho práva, ktoré premlčaniu nepodlieha. Pre

posúdenie námietky premlčania bolo rozhodujúce to, že žalobca v prospech ktorého bol podľa neplatnej
kúpnej zmluvy povolený vklad vlastníckeho práva, toto právo v dôsledku rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín zo dňa 08.02.2016, sp. zn. 7C/14/2014 stratil. Aj keď bol prevod vlastníctva neplatný,
žalovanému vznikla reštitučná povinnosť vo vzťahu k žalobcovi. Ak by aj malo ísť o záložné právo,
ako namietal žalovaný, toto sa nepremlčí skôr, ako ním zabezpečená pohľadávka. Záložné právo malo

zabezpečovať vrátenie pôžičky, ktorej splatnosť bola dohodnutá do 21.12.2022, event. do 31.12.2017,
a preto vyhodnotil uplatnené právo ako nepremlčané. Rovnako sa nestotožnil z námietkou žalovaného,
že v danej veci existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci (vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp
zn. 4C/101/2014) z dôvodu, že v predmetnom spore žalobca opieral svoj nárok o iné skutkové okolnosti,
než tomu bolo v čase podania prvej žaloby vo veci sp. zn. 4C/101/2014. Súd vyhovel žalobe žalobcu
len v časti zaplatenia sumy 1.259,04 eur, pretože poukázanie sumy 5.000,- eur žalobcom žalovanému,

výška celkových úhrad v sume 1.650,- eur (suma predstavujúca splátky uhradené žalovaným žalobcovi)
a zápočet sumy spolu 2.090,96 eur (sumy predstavujúce súčet trov právneho zastúpenia priznaných
žalovanému voči žalobcovi v konaniach pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 4C/101/2014 a
7C/14/2014 ) neboli v konaní sporné. K sume 1.259,04 eur, ktorú žalovaný žalobcovi nevrátil, súd priznal
úrok z omeškania ročne od 22.10.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 13.000,-

eur vrátane úrokov z omeškania) žalobu zamietol z dôvodu, že nebolo možné, aby súd vychádzal z
pravdivosti tvrdenia uvedeného v kúpnej zmluve, že prvá časť kúpnej ceny v sume 13.000,- eur bola
zaplatená pri podpise zmluvy. Pri rozhodovaní ohľadnej zaplatenia sumy 13.000,- eur sa (s poukazom na
výsledokvykonanéhodokazovania)priklonilkpresvedčivejšejverziižalovanéhootom,žemupredmetná
suma nebola žalobcom zaplatená z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v časti o zaplatenie sumy 1.259,04
eur s príslušenstvom a v časti výroku o náhrade trov konania v rozsahu, v akom súd nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Namietal, že súd rozhodoval za existencie
neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky v podobe právoplatne rozhodnutej veci Okresného

súdu Dolný Kubín, č.k. 4C/101/2014-134 s tými istými stranami a s tým istým predmetom sporu. Súd
ďalej vec nesprávne posúdil, keď neakceptoval premlčanie práva žalobcu.

4)Kpodanémuodvolaniusavyjadrilžalobca,ktorýkonštatoval,ževpredmetnomkonaníniesúdsplnené
predpokladypreexistenciuprekážkyrozhodnutejvecizdôvodu,žeprvážalobaovydaniebezdôvodného

obohatenia bola zamietnutá len z dôvodu, predčasne podanej žaloby a ku dňu podania druhej žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.09.2017 došlo k zásadným skutkovým zmenám. Žalobca
sa s názorom súdu, podľa ktorého námietka premlčania nie je dôvodná plne stotožnil.

5) K podanému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP, §380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.259,04 eur s
5% úrokom z omeškania ročne od 22.10.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo výroku o nároku žalovaného voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 84,26 %
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zvyšnú
časť žaloby zamietol, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.8) Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných
skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

9)Pokiaľžalovanývodvolaníopätovnepoukázalnaprekážkuprávoplatnerozhodnutejveci(spoukazom
na právnu vec Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 4C/101/2014), na túto námietku prihliadali a
vyhodnotili ju v dôvodoch svojho rozhodnutia: súd prvej inštancie keď v predmetnej veci rozhodoval o
návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, odvolací súd keď rozhodoval o odvolaní proti

uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
a napokon sa touto námietkou zaoberal súd prvej inštancie vo veci samej. A preto ani odvolaciemu súdu
neprislúcha vyhodnotiť túto námietku žalovaného iným spôsobom.

10) Čo sa týka vznesenej námietky premlčania súd konštatuje, že nárok žalobcu nebol premlčaný.
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo dňa 08.02.2016, č.k. 7C/14/2014-194 v ktorom okrem iného

určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností a že zmluva o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2012 uzatvorená medzi sporovými stranami je neplatná, nadobudol
právoplatnosť dňa 30.03.2016. Až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým súd deklaroval vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa mohol žalobca domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia. V súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, začala žalobcovi momentom
právoplatnosti tohto rozhodnutia plynúť dvojročná subjektívna lehota. Z dôvodu, že žalobca podal žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia na okresný súd dňa 18.09.2017, dvojročná subjektívna lehota
bola zachovaná.

11) Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia tohto súdu.

12) Otázka ako súd vyhodnotil dôkazy a argumenty žalovaného a ako ich relevantnosť vo vzťahu
ku konečnému rozhodnutiu vyhodnotil, nie je vecou náležitostí odôvodnenia súdneho rozhodnutia ani
jeho preskúmateľnosti (pokiaľ odôvodnenie obsahuje zreteľné úvahy súdu logicky ústiace do výroku
rozhodnutia), ale vecou voľného hodnotenia dôkazov.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).