Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417201646
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417201646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: D. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XX, o zaplatenie 920,46 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/28/2017 - 109 zo dňa 6. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 920,46
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 920,46 eura od 24.02.2014 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po
právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 51, § 488, § 494 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu ZSE
Energia a.s. uzavrel so žalovaným zmluvou o dodávke elektriny zo dňa17.3.2011, ktorou sa poskytuje
univerzálna služba zo dňa 17.3.2011, podľa ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal dodávať
dodávku elektrickej energie žalovanému na odberné miesto X. XX a žalovaný sa zaviazal platiť riadne

a včas zálohy za dodávky elektriny, ako aj vyúčtovacie faktúry v súlade s Cenníkom pre domácnosti
právneho predchodcu žalobcu. Vyúčtovacou faktúrou č. 7111174405 zo dňa 9.2.2014, splatnou dňa
24.2.2014 žalobca preukázal, že postupca vyúčtoval žalovanému odber elektrickej energie za obdobie
od 29.1.2013 do 28.1.2014 v celkovej sume 920,46 eura. Podľa oznámenia o prerušení distribúcie
elektriny vystaveného Západoslovenskou distribučnou a.s. ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy
bolo vykonané prerušenie distribúcie elektriny dňom 2.4.2014. Ďalej mal súd prvej inštancie preukázané,
že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.3.2016, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky

medzi žalobcom a postupcom ZSE Energia a.s. Bratislava. Následne oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 8.3.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky
s tým, že je potrebné plniť a zaplatiť sumu 920,46 eur na účet žalobcu.

2. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
pretože zo strany žalovaného došlo k porušeniu podmienok Zmluvy o dodávke elektriny. Žalovaný

prestal platiť riadne a včas zálohové platby za odber a dodávku elektriny, ako aj vyúčtovaciu faktúru za
obdobie od 29.1.2013 do 28.1.2014. Všetky námietky žalovaného súd vyhodnotil ako právne irelevantné
a nedôvodné, nakoľko žalovanému bolo doručené Oznámenie o postúpení pohľadávky dňa 8.3.2016 az tohto dôvodu nárok žalobcu nie je a nebol premlčaný. Ďalej poukázal na to, že námietky žalovaného v
písomne podanom odpore sa týkajú obdobia po vyúčtovacej faktúre, teda po termíne 28.1.2014, nakoľko
reklamácie, na ktoré sa odvoláva žalovaný zaslal právnemu predchodcovi žalobcu dňa 18.2.2014 a

žalobca preukázal, že vykonal riadnym spôsobom dodávku elektrickej energie. Okrem toho žiadnymi
relevantnými dôkazmi nepredložil žalovaný skutočnosti, ktoré by mali smerovať k tomu, že si od neho
žalobca uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy na základe nedodaných služieb. V danom prípade sporné
obdobie, za ktoré si žalobca uplatňuje dodávku elektriny na odberné miesto žalovaného je od 29.1.2013
do 28.1.2014 a k prerušeniu distribúcie elektrickej energie došlo dňa 2.4.2014, ktorý dátum nespadá

do obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje zaplatenie vyúčtovacej faktúry vo výške žalovanej sumy.
Ďalej argumentoval, že všetky námietky, sťažnosti a reklamácie, ktoré pripojil žalovaný k písomne
podanému odporu, súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože sa nevzťahujú na obdobie, za ktoré si
žalobca vyúčtovacou faktúrou uplatňuje zaplatenie dodávky elektrickej energie. Poukázal na to, že
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že od decembra 2012 do marca 2014 bol vo
väzbe a keby aj bol a preukázal túto skutočnosť, nič nemení na veci, že v tomto období žalobca riadne

dodával a distribuoval elektrickú energiu na odberné miesto. Žalovaný nepreukázal dôkaz, že by oznámil
právnemu predchodcovi žalobcu, že v tomto období je on vo väzbe a že sa v dome nenachádza a že
žiada odpojenie dodávky elektrickej energie. S poukazom na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie
dospel k záveru, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť, keďže jednoznačne preukázal svoj nárok.
Preto zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 920,46 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,25

% ročne zo žalovanej sumy od 24.2.2014, teda od splatnosti vyúčtovacej faktúry do zaplatenia v súlade
s ustanovením § 517 odsek 2 OZ v spojitosti s Nariadením vlády č. 281/2010 Z. z. O trovách konania
súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý žiadal rozsudok

zrušiť. Namietal zle zistený skutkový stav a právne posúdenie. Uviedol, že žalobca nesprávne eviduje
neuhradené vyúčtovanie v sume 920,46 eura, pretože žalobca vychádzal z stavu elektromera zo dňa
28.1.2014, kde spotreba je zaznamená NT 4298 kWh, VT 5944 kWh ( spolu 10 242 kWh). Podľa odpisu
elektromera zo dňa 28.1.2014 zo strany žalovaného je spotreba NT 0209 938 kWh, VT 396 953/2007
kWh ( spolu 0606 891 kWh). Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že o viac ako 1000 kWh je vykázaná

spotreba naviac. Zdôraznil, že pri jeho reklamácii žalobca manipuloval so skutočným stavom pri odpise
elektromera a následne dal žalobca okamžite odmontovať elektromer. Poukázal na to, že on v roku
2013- 2014 pracoval v zahraničí , iba zriedkavo chodil domov, a preto si kúpil elektrický agregát, ktorý
používal len keď bol doma na návšteve. Z uvedeného vyplýva, že po demontáži elektromera a používaní
agregátu, nemohol mať ani žiadnu spotrebu elektrickej energie. Namietal tiež, že dodávateľ elektriny

jednostranne zvýšil zálohové platby z 52,86 eura na 69,14 eura a súčasne na 126,20 eura. Záverom
opätovne namietol premlčanie žalovaného nároku z dôvodu značne uplynutého času a to od 17.3.2011
do 2.2.2017, t.j. 6 rokov.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým

rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhuje ho potvrdiť.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že súd bezdôvodne odmietol zohľadniť jeho dôkazy, preto
navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nezákonné.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie

žalovaného nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9.1 Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 2.2.2017 je zaplatenie sumy
920,46 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
3.3.2016 postúpil postupca ZSE Energia a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupcauzatvoril dňa 17.3.2011 so žalovaným Zmluvu o dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna
služba, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok elektrickej energie - žalovanému na miesto odberu
X. XX, podľa zákona č. 565/2007 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov a podľa Nariadenia

vlády SR č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení
neskorších predpisov. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny a v súlade
s platným Cenníkom na základe vyúčtovacej faktúry č. 7111174405 na zaplatenie sumy 920,46 so
splatnosťou 24.2.2014 a za obdobie od 29.1.2013 do 28.1.2014.

9.2. V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 9C/28/2017-34 zo dňa 9.3.2017 a súd v
skrátenomkonanívyhovelnárokužalobcu. Žalovanývočinemuvzákonnejlehotepodalodpordôvodiac,
že sa nestotožňuje so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.3.2016, pretože ju považoval za
uzavretú v rozpore s ustanovením § 526 odsek 1 OZ, lebo mu to nebolo oznámené. Ďalej namietal,
že nedošlo k správnemu zúčtovaniu a vyúčtovaniu dodávky elektrickej energie. Uviedol, že podľa
uzatvorenej dohody mal vykonávať zálohové platby postupcovi v sume 52,86 eur mesačne a následne

postupca jednostranne bez dohody a jeho súhlasu zvýšil tento preddavok na sumu 69,14 eur. Dňa
28.1.2014 za prítomnosti povereného zamestnanca postupcu bol spísaný konečný stav elektromera
a s porovnaním výsledku vykázaného v napadnutej vyúčtovacej faktúre zistil značný rozdiel. Z týchto
dôvodov namiesto toho, aby postupca objektívne a spoľahlivo zistil skutočnosť v podaných reklamáciách
dňa 2.4.2014, bez vedomia žalovaného a jeho súhlasu jednostranne vykonal odpojenie elektriny a až

následne po uplynutí značného časového obdobia mal v poštovej schránke oznámenie o odpojení
elektriny. Zároveň vzniesol námietku premlčania vo veci.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie
vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu

odôvodnil, pretože jeho argumentácia je vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Vzhľadom na to, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

11. Na doplnenie dôvodov odvolací súd uvádza, že žalovaný sa v konaní bránil najmä tým, že
nehnuteľnosť od decembra 2012 do marca 2014 neužíval, pretože bol vo väzbe, a preto mu nemohla
byť dodávaná elektrická energia zo strany právneho predchodcu žalobcu ( výpoveď z pojednávania dňa
6.9.2017). Svoje tvrdenia však nijako nepreukázal. Skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti žalovaný

nebýval, ešte neznamená, že nehnuteľnosť nebola obývaná inými osobami a nimi spotrebovaná
elektrická energia. Naopak žalobca vyfaktúroval žalovanému nedoplatok za skutočne spotrebovanú
elektrickú energiu. V prípade, odvolacej námietky žalovaného, že ním zistený stav na elektromere je
iný ako ho zistil žalobca, bolo na žalovanom, aby svoje tvrdenia preukázal, teda podložil dôkazmi.
Civilný sporový poriadok v ust. § 149 CSP uvádza, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Z uvedeného vyplýva, že prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia
konania sú právnym inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej
je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú (v zásade) limitované tým, čo strany tvrdia

( formálna pravda) a súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli.
Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán a dokazovanie o nich nevykonáva. Úspech v spore závisí od
správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.
12. S poukazom na uvedené je odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nútený konštatovať,
že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany súdu prvej inštancie nepredložil žiadne relevantné

dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Predloženie reklamačných listov a sťažnosti na nesprávne
vyúčtovanie nepreukazuje tvrdenie žalovaného o nižšej spotrebe elektrickej energie. Žalovaný ani
nepredložil súdu vyjadrenie ZSE Energia, a.s. k podanej reklamácii, či vyrozumenie Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví k podanej sťažnosti. Navyše žalovaný si sám vo svojich tvrdeniach odporuje, keď
uviedol, že žalobca vykázal spotrebu elektrickej energie o viac ako 1000 kWh väčšiu, ako je ním zistená

spotreba a na druhej strane uvádza, že si kúpil elektrický agregát a teda elektrinu vôbec nevyužíval. Ak
by boli na elektromere namerané skutočne iné hodnoty tak, ako to uvádzal žalovaný, musel by súdu
predložiť vierohodný dôkaz o tomto svojom tvrdení.13. Žalobca v konaní ako i v odvolaní namietol premlčanie žalovaného nároku. Námietku premlčania
však ani odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný síce správne poukázal na to, že premlčacia
doba je trojročná v zmysle § 101 OZ a plynie odo dňa ako sa právo mohlo vykonať prvý krát. V danom

prípade je týmto právom zaplatenie faktúry č. 7111174405 na sumu 920,46 eura , ktorá bola splatná
dňom 24.2.2014. Práve deň nasledujúci po dni splatnosti je dňom kedy sa právo mohlo vykonať prvý
krát a práve od tohto dňa - 25.2.2014 začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá by uplynula
dňa 25.2.2017. Žaloba však bola podaná dňa 2.2.2017, teda ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. Z
uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

14. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s poukazom
na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v
zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).