Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/257/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109218015
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109218015.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: František

Kozák - GASKOMPLET, miesto podnikania Ľubochnianska 18, 080 06 Prešov, IČO: 10 740 163,
zastúpeného JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom, Žižkova 39, 040 01 Košice, proti žalovaným :
1. KOVLAN s.r.o., so sídlom Ovocinárska 1945/3A, 083 01 Sabinov, IČO: 43 881 921, zastúpeným
JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou, Hlavná 111, P.O.BOX 265, 080 01 Prešov a 2. LANOFER, s.r.o.,
so sídlom Jilemnického 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 509 019, o vydanie hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.8.2009 žiadal, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade
zaviazal žalobcovi spoločne a nerozdielne vydať hnuteľné veci špecifikované v petite žalobného návrhu,
ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania.

Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca na základe Zmluvy o dielo č. 15/05 zo dňa 1.12.2005
zrealizoval pre žalovaného v 2. rade plynovú prípojku v rámci stavby na prevádzkovej budove
FEVYLANT Prešov, Jilemnického 3 a na základe Zmluvy o dielo č. 16/05 zo dňa 6.12.2005

zrealizoval žalobca pre žalovaného v 2. rade plynoinštaláciu v rámci stavby na prevádzkovej budove
FEVYLANT Prešov, Jilemnického 3.

Pri realizácii dohodnutých prác žalobca dodal a namontoval zariadenia a materiály špecifikované na
druhej strane žalobného návrhu.

Za vykonané práce a dodaný materiál žalobca vyúčtoval žalovanému v 2. rade faktúrou č. F260047

sumu 1.454.941,- Sk a faktúrou č. F260066 sumu 1.117.785,- Sk. Žalobca takto žalovanému v 2. rade
vyfakturoval celkovo sumu 2.572.726,- Sk.
Žalovaný v 2. rade vykonané práce a dodaný materiál na stavbe riadne prevzal a prevzal aj faktúry.
Nereklamoval ani kvalitu prác, ani vyúčtovanú cenu. Fakturované ceny doteraz žalovaný v 2. rade
žalobcovi nezaplatil.

V bode VIII. Zmluvy č. 15/05 aj Zmluvy č. 16/05 sa žalobca so žalovaným v 2. rade dohodli, že vlastnícke

právo k zhotovenému a odovzdanému dielu prejde na objednávateľa až úplným zaplatením ceny za
zhotovené dielo objednávateľom na účet zhotoviteľa. Pretože napriek opakovaným výzvam žalovaný v
2. rade nezaplatil žalobcovi fakturované ceny, zostali pri realizácii prác na diele namontované hnuteľné
veci vo vlastníctve žalobcu. Výzvou zo dňa 27.11.2006 vyzval žalobca žalovaného v 2. rade na vydaniehnuteľných vecí. Žalovaný v 2. rade svoju povinnosť z tejto výzvy nesplnil, dlžnú sumu žalobcovi
nezaplatil, ani mu neumožnil zobrať si veci, ktoré boli pri vykonaní diela namontované v budovách vo
vlastníctve žalovaného v 2. rade.

Následne žalobca zistil, že žalovaný v 2. rade kúpnou zmluvou registrovanou pod č. V
5422/2005 previedol vlastnícke právo k výrobnej hale súpisné číslo XXXXX postavenej na pozemku
- parcele č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Prešov na žalovaného v
1. rade aj s príslušenstvom, teda aj s hnuteľnými vecami zabudovanými v tejto hale. Výzvou zo dňa

24.4.2008 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na vydanie hnuteľných vecí, ktoré sú zabudované v
prevádzkovej budove postavenej na parcele č. XXXX/XX. Žalovaný v 1. rade odmietol vydať hnuteľné
veci, avšak konateľ tohto žalovaného pán Pavel Pagurko žalobcovi pri osobných rokovaniach prisľúbil,
že mu žalovaný v 1. rade zaplatí za dodaný tovar, materiál aj vykonané práce v tejto prevádzkovej
budove. Napriek prísľubom žalovaný v 1. rade doteraz žalobcovi za vykonané práce a dodaný materiál
nezaplatil, ani hnuteľné veci žalobcovi nevydal. Keďže v súčasnej dobe nie je žalobca schopný určiť, kto

disponuje predmetnými hnuteľnými vecami, ktorých vydania sa domáha, svoje právo uplatnil žalobca
voči obom žalovaným.

Písomným podaním, doručeným na tunajší súd dňa 19.10.2010, žalobca, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, navrhol, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu, nakoľko na základe vykonaného

dokazovania a súdom vykonanej ohliadky výrobnej haly na ulici Jilemnického v Prešove, ktorá je vo
vlastníctve žalovaného v 1. rade a v ktorej žalobca v rámci zhotovenia diela podľa Zmlúv č. 15/05 a č.
16/05 namontoval hnuteľné veci označené v žalobe, bolo zistené, že niektoré veci boli zdemontované a
v tejto hale sa už vôbec nenachádzajú. Preto žalovaný v 2. rade nemôže vydať tieto veci žalobcovi a ani
žalovaný v1.radeužnemôžečasťhnuteľnýchvecívydať,požaduježalobcaodžalovanýchzaplatiť

ich finančnú hodnotu, či už ako náhradu škody, alebo vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na
uvedené žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v tom znení:

„Žalovaný v 1. rade je povinný vydať žalobcovi hnuteľné veci:

potrubie DN 76 v dĺžke 24 m, potrubie DN 57 v dĺžke 136 m, potrubie DN 40 v dĺžke 158 m, potrubie DN
32 v dĺžke 75 m, potrubie DN 25 v dĺžke 115 m, potrubie DN 20 v dĺžke 51 m, potrubie DN 15 v dĺžke
6m, potrubie DN 100 v dĺžke 5,92 m, skrinku plechovú 1600 x 1200 x 500 v počte 1 kus, guľový kohút
DN 100/1,6, v počte 1 kus, regulátor Alz 6U/BD v počte 2 kusy, výrobné číslo 501590,501555, šupatko
DN 50/1,6, v počte 1 kus, guľový kohút DN 20 v počte 1 kus, guľový kohút DN 40 v počte 1 kus, guľový

kohút DN 50 v počte 4 kusy, guľový kohút DN 65 v počte 1 kus, guľový kohút DN 25 v počte 4 kusy,
reguláciu OIX 4 v počte 2 kusy, výrobné číslo 399/05, 400/05, reguláciu OIX 5 v počte 2 kusy, výrobné
číslo 393/05, 402/05, reguláciu OIX 2 v počte 1 kus, výrobné číslo 385/05, 190/05 a reguláciu OMT 1,6
VH 300 ED+ v počte 1 kus, výrobné číslo 300/05, 301/05, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 43.034,85 eura do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Keďže výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd v
súlade s ustanovením § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. pripustil navrhovanú zmenu žaloby, a to uznesením zo dňa

24.2.2011, č.k. 21Cb/257/2009-107.

Písomné podanie žalobcu, podané na tunajší súd dňa 19.10.2010, posúdil súd podľa obsahu aj ako
čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade, a to v tej časti, v ktorej sa žalobca voči nemu
domáhal vydania hnuteľných vecí, a to potrubia DN 76 v dĺžke 24 m, potrubia DN 57 v dĺžke 136 m,

potrubia DN 40 v dĺžke 158 m, potrubia DN 32 v dĺžke 75 m, potrubia DN 25 v dĺžke 115 m, potrubia
DN 20 v dĺžke 51 m, potrubia DN 15 v dĺžke 6 m, potrubia DN 100 v dĺžke 5,92 m, skrinky plechovej
1600x1200x500 v počte 1 kus, guľového kohúta DN 100/1,6 v počte 1 kus, regulátora Alz 6U/BD v počte
2 kusy, výrobné číslo 501590,501555, šupatka DN 50/1,6 v počte 1 kus, guľový kohút DN 20 v počte 1
kus, guľový kohút DN 40 v počte 1 kus, guľového kohúta DN 50 v počte 4 kusy, guľového kohúta DN

65 v počte 1 kus, guľového kohúta DN 25 v počte 4 kusy, regulácie OIX 4 v počte 2 kusy, výrobné číslo
399/05, 400/05, regulácie OIX 5 v počte 2 kusy, výrobné číslo 393/05, 402/05, regulácie OIX 2 v počte
1 kus, výrobné číslo 385/05, 190/05 a regulácie OMT 1,6 VH 300 ED+ v počte 1 kus, výrobné číslo
300/05, 301/05. Keďže žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 2. rade čiastočne späť, súd konanie vsúlade s ustanovením § 96 O.s.p. voči žalovanému v 2. rade čiastočne zastavil, a to uznesením zo dňa
24.2.2011, č.k. 21Cb/257/2009-107.

Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 1.12.2011, č.k. 21Cb/257/2009-233 uložil žalovanému v 1.rade
povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43.034,85 eura,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietol a o trovách konania
nerozhodoval s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1.rade, ktorý navrhol rozsudok

súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu voči nemu v plnom rozsahu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 27.6.2013 ,
č.k. 1Cob/78/2012-284 zrušil rozsudok v jeho napadnutej zaväzujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v
1.rade a v rozsahu tohto zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôsledku toho súd
opätovne prejednával nároky žalobcu uplatnené voči žalovanému v 1.rade.

Žalovaný v 1.rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.11.2009, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené
dňa 13.11.2009, okrem iného uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXXX nadobudli na základe
nepeňažnéhovkladuspoločníkaanatietonehnuteľnostinebolizaznamenanéžiadneťarchyanizáväzky
oproti tretím osobám. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej spoločník nadobudol
vlastníctvo k nehnuteľnosti v januári 2006 neobsahovala žiadnu klauzulu - bod, kde by bolo uvedené,

že v nehnuteľnosti sú zabudované nejaké veci, ktoré by mali byť vo vlastníctve tretích osôb. Taktiež
mu nikdy nebola doručená riadna výzva na vrátenie veci uvedených v žalobe, ani ich spoločnosť nikto
nikdy nevyzýval na vrátenie týchto vecí. Z uvedených dôvodov preto žalovaný v 1. rade žiadal, aby súd
predmetnú žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Žalovaný v 1. rade vo svojom ďalšom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.2.2010, ktoré bolo tunajšiemu súdu

doručené dňa 25.2.2010, okrem iného uviedol, že v citovanom článku zmlúv č. 15/05 a 16/05 nie je
(ale ani v iných) ani zmienka o vlastníctve, a preto platí podľa zákonného ustanovenia (§ 542 ods. 1
Obchodného zákonníka), že vlastníkom je objednávateľ a nie zhotoviteľ.

Na pojednávaní konanom dňa 4.3.2010 právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že žaloba voči

žalovanému v 1. rade je nedôvodná z dôvodu, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi založenými v
spise,konkrétnezmluvouodielo,ktorábolauzavretámedzižalobcomakozhotoviteľomažalovanýmv2.
rade ako objednávateľom, nebola dojednaná žiadna doložka, ktorá by obsahovala výhradu vlastníckeho
práva, o ktorú opiera žalobca svoju žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade. Pokiaľ sa žalobca odvoláva
na článok VIII. bod 9. predmetnej zmluvy, ten nemožno považovať za dojednanie výhrady vlastníckeho

práva. Toto ustanovenie zmluvy pojednáva o vyprataní staveniska.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2010, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 8.3.2010
uviedol, že k žalobe bola nedopatrením priložená staršie Zmluva o dielo č. 15/05, uzavretá medzi
zhotoviteľom Františkom Kozákom - Gaskomplet a objednávateľom LANOFER s.r.o. zo dňa 1.12.2005

a Zmluva o dielo č. 16/05, uzavretá medzi tými istými zmluvnými stranami dňa 6.12.2005. V tejto
súvislosti žalobca uviedol, že pri prejednávaní obsahu týchto zmlúv upozornil pána Ferenca, ktorý
bol splnomocnený tieto zmluvy za spoločnosť uzatvárať, že sú tam niektoré nezrovnalosti, s ktorými
nesúhlasí a že chce zmluvné podmienky doplniť. Na základe pripomienok žalobcu v zmluve opravili, že
je to zmluva o dielo na stavbu prevádzková budova LANOFER (nie FEVYLANT Prešov) a do článku

II Zmluvy o dielo č. 15/05 doplnili bod 4., v ktorom sa objednávateľ zaviazal, že zhotoviteľovi poskytne
včasne spolupôsobenie dohodnuté v tejto zmluve a riadne zhotovené dielo prevezme a zaplatí zaň
dohodnutúcenu.ŽalobcatrvalajnadoplneníčlánkuVIII.onovýbod9,atožesazmluvnéstranydohodli,
ževlastníckeprávokzhotovenémuaodovzdanémudieluprejdenaobjednávateľaažúplnýmzaplatením
ceny za zhotovené dielo objednávateľom na účet zhotoviteľa. Pôvodný text bodu 9. tohto článku bol

zmenený na bod 10. Na pôvodnú Zmluvu o dielo č. 15/05 použil zástupca objednávateľa pán Ferenc
pečiatku spoločnosti Fevylant Plus s.r.o. so sídlom Bardejov. Na túto nezrovnalosť ho žalobca upozornil
tak, že na novú Zmluvu č. 15/05 použil pečiatku objednávateľa. Rovnako aj do novej Zmluvy o dielo
č. 16/05 doplnili na návrh žalobcu do článku II. Predmet zmluvy bod 5., že sa objednávateľ zaväzuje,
že zhotoviteľovi poskytne včasné spolupôsobenie dohodnuté v tejto zmluve a riadne zhotovené dielo

prevezme a zaplatí zaň dohodnutú cenu. Tiež aj do článku VIII. doplnili nový bod 9., že sa zmluvné
strany dohodli, že vlastnícke právo k zhotovenému a odovzdanému dielu prejde na objednávateľa až
úplným zaplatením ceny za zhotovené dielo objednávateľom na účet zhotoviteľa (z rovnakých dôvodov
ako v Zmluve č. 15/05). Keďže na pôvodnej zmluve č. 16/05 chýbala pečiatka objednávateľa, žalobcatrval na tom, aby jeho zástupca opatril novú Zmluvu č. 16/05 aj s pečiatkou objednávateľa. Na znak, že
nové zmluvy boli doplnené a opravené na návrh žalobcu, žalobca sa na každú stranu nových Zmlúv č.
15/05 a 16/05 vlastnoručne podpísal.

Štatutárna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 12.4.2010 okrem iného
uviedla, že v období, keď boli podľa žalobcu splatné nimi vystavené faktúry, mala spoločnosť LANOFER
s.r.o. dostatok finančných prostriedkov na ich zaplatenie. V mesiaci 11/2006 nastalo prudké zníženie
objemu týchto prostriedkov. Tie prostriedky aj napriek tomu, že ich spoločnosť mala k dispozícii, neboli

použité na preplatenie rekonštrukčných prác ani ostatní dodávatelia neboli uspokojení. Tiež nebola
uhradená dodávka plynu od SPP. Nebol uhradený prenájom nebytových priestorov a strojov. Okrem toho
neboli splnené odvodové povinnosti pre zdravotné poisťovne, pre sociálnu poisťovňu, nebol odvedený
preddavok na daň zo závislej činnosti - ani napriek tomu, že všetky uvedené nedoplatky boli zrazené z
miezd zamestnancov. Zamestnancom nebola vyplatená mzda ani odstupné. Zostáva nezodpovedaná
otázka, na aký účel použil disponibilné finančné prostriedky Ing. František Ferenc, ktorý túto spoločnosť

podľa jeho vlastných slov celú riadil, neuskutočnil preplatenie faktúr svojmu dobrému priateľovi a
bývalému spolupracovníkovi, keď bol s prevedením a kvalitou vykonaných prác maximálne spokojný.
Podľa štatutárnej zástupkyne žalovaného v 1. rade existujú určité indície a domnienky, že tomu tak úplne
nebolo a úhrada bola bez vystavenia dokladov. Po zmene vlastníctva nehnuteľnosti pravdepodobne
došlo k určitej dohode medzi objednávateľom prác a jej realizátorom o možnosti požadovať duplicitné

plnenie aj od nového vlastníka.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade ďalej uviedla, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal
pán Pavel Pagurko, na základe poskytnutia finančných prostriedkov, v dobrej vôli a dobromyseľne, na
základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, kde sa v bode V. doslovne uvádza, že „dlžník v

zastúpení vyhlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach tak ako sú uvedené v bode II. tejto zmluvy
neviaznu iné ťarchy ani bremená, okrem práva prechodu, prejazdu a prístupu k inžinierskym sieťam, tak
ako boli zriadené záložnými zmluvami, ktorých vklad bol povolený pod č. V4043/2005 Správou katastra
Prešov, a tak ako sú vyznačené v časti „C“ na LV č.XXXXX, ktoré by obmedzovali výkon vlastníckeho
práva. Veriteľ bol oboznámený s vyššie uvedenými bremenami, ktoré sú vyznačené na LV č.XXXXX

v časti „C“. Dňa 13.1.2006 bola následne uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov medzi p.
Pavlom Pagurkom a spoločnosťou LANOFER s.r.o. ako nájomcom. V článku 5 bod 5. tejto zmluvy sa
zmluvné strany dohodli, že „prípadné stavebné úpravy prenajatého nebytového priestoru a zastavaných
plôch a nádvorí môže nájomca vykonať iba po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa, a to na vlastné
náklady“. Žiadny súhlas pán Pagurko na úpravy nedával, ani ho o to nikto nežiadal. Vzhľadom k tomu, že

ani po uplynutí 15 mesiacov nebola spoločnosťou LANOFER , s.r.o. Prešov opäť uhradená ani koruna
nájmu, po dohode obidvoch zmluvných strán bolo odsúhlasené a podpísané ukončenie nájomnej zmluvy
dohodou.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 7.7.2010, ktoré bolo

tunajšiemu súdu doručené dňa 14.7.2010, okrem iného uviedla, že po ohliadke, ktorá bola vykonaná
sudcom za prítomnosti účastníkov konania podľa tvrdení žalobcu bolo zistené, že vraj sa nachádzajú
materiály a výrobky, ktoré on dodal žalovanému v 2. rade, v tejto budove. Žalobca nepreukázal žiadnym
preukazným spôsobom, že materiály a výrobky, ktoré on dodával žalovanému v 2. rade, sa nachádzajú
v tejto budove - hale. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade poukázala na skutočnosť, že žalobca

uvádza vo svojom žalobnom návrhu, že žalovaný v 2. rade si dodávku materiálov, výrobkov a práce
objednal a tieto žalovaný v 2. rade aj riadne prevzal. Spolu s podaným návrhom predložil aj zmluvy,
ktoré boli uzatvorené so žalovaným v 2. rade. Z obsahu predložených zmlúv nevyplýva skutočnosť,
že žalovaný v 2. rade nadobudne vlastníctvo k veci až úplným zaplatením ceny. Obsah zmlúv ako aj
podpisy na zmluvách, resp. pečiatky nezodpovedali údajom žalovaného v 2. rade. Pôvodné zmluvy boli

označené na stavbu prevádzková budova FEVYLANT Prešov, Jilemnického 3 - plynová prípojka. Tieto
zmluvy strana žalovaného v 1. rade považuje za správne a skutočne uzatvorené v čase realizácie diela.
Následne predložené zmluvy o dielo, ktoré boli uzatvorené na stavbu prevádzková budova LANOFER
Prešov, Jilemnického 3 - plynová prípojka spochybňujú a je možné, že boli dodatočne podpísané.
Túto domnienku potvrdzuje aj skutočnosť, že pôvodným vlastníkom uvedenej budovy bola spoločnosť

FEVYLANT Plus s.r.o., so sídlom na Slovenskej 5 v Bardejove. Táto spoločnosť bola aj objednávateľom
projektovej dokumentácie. Spoločnosť FEVYLANT Plus s.r.o. následne previedla nehnuteľnosť na
spoločnosť LANOFER s.r.o. O dodatočnej zmene a úprave zmlúv svedčí aj ďalšia skutočnosť, a to
faktúry, ktoré žalobca vyhotovil po ukončení prác a v ktorých sa jasne uvádza, že fakturuje práce nastavbe Prevádzková budova FEVYLANT Prešov - plynová prípojka, a to vo faktúre č. 260047, ako aj vo
faktúreč.260066,nieprevádzkovábudovaLANOFERPrešov,Jilemnického3- plynováprípojka.Takéto
konanie žalobcu, resp. žalobcu a žalovaného v 2. rade je v rozpore s poctivým obchodným stykom a

výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného
zákonníka nepožíva právnu ochranu. Takéto konanie ja aj plne v rozpore s dobrými mravmi.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade ďalej uviedla, že čo sa týka samotnej žaloby a návrhu na
vydanie veci, držiteľ môže vydať len to, čo skutočne drží a veci, ktoré sa v budove nenachádzajú

vydať nemôže. Držiteľ, v tomto prípade žalovaný v 1. rade, sa stal skutočným vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti z dôvodu, že nedošlo k uspokojeniu a vráteniu dlhu, na ktorý táto budova slúžila ako
zabezpečenie. V zmluve o zabezpečovacom prevode práva medzi spoločnosťou LANOFER s.r.o. a
Pavlom Pagurkom sa v článku V. uvádza, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy
ani iné bremená, okrem práva prechodu a prejazdu a prístupu k inžinierskym sieťam tak, ako je to
uvedenénalistevlastníctvaavzáložnýchzmluvách.Právnazástupkyňažalovanéhov1.radepoukázala

na skutočnosť, že Pavol Pagurko nadobudol nehnuteľnosť bez tiarch a výhrad vlastníctva, o týchto
skutočnostiach nevedel a nemohol vedieť. Následne vložil túto nehnuteľnosť do spoločnosti KOVLAN
s.r.o. Ani štatutárny zástupcovia tejto spoločnosti nevedeli o nejakých právach tretích osôb týkajúcich sa
vecí, ktoré tam dodali. Pán Pagurko, ako aj spoločnosť KOVLAN s.r.o. boli pri nadobúdaní nehnuteľností
dobromyseľní, teda mohli sa stať riadnymi vlastníkmi, či už titulom vydržania veci v zmysle § 130 a násl.

Občianskeho zákonníka, alebo podľa ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 1.10.2010, okrem iného uviedol, že pri ohliadke vykonanej
súdom, za prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov v tejto hale presne identifikoval
materiály a výrobky, ktoré do predmetnej haly dodal a namontoval a v čase ohliadky sa v budove aj

nachádzali. Taktiež poukázal aj na materiály a výrobky, aj ich popísal a ukázal v hale na mieste, kde boli
namontované, ktoré sú uvedené v žalobe o vydanie hnuteľných vecí s príslušenstvom zo dňa 22.6.2009,
alevčaseohliadkysaužvpredmetnejbudovenenachádzali,bolizdemontovanépredtermínomohliadky
určenej súdom.

Dodávky a práce podľa Zmluvy o dielo č. 16/05 boli vykonané, čo objednávateľ - žalovaný v 2. rade
na súdnom pojednávaní dňa 4.3.2010 potvrdil. Dôkazom sú aj predmetné faktúry za dodávky a práce,
ktorých prílohou sú súpisy vykonaných dodávok a prác, ktoré žalovaný v 2. rade riadne prijal a vecne
ani finančne nerozporoval, to znamená, že dodávky a práce vecne prevzal, ale zápis o odovzdaní a
prevzatí diela - stavby nebol vyhotovený v súlade s čl. VIII bod 9. zmluvy.

Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že na dôkaz toho, že žalovaný v 2. rade pomáhal pri príprave
technickej dokumentácie k realizácii predmetnej stavby, sú jeho žiadosti o vyjadrenie k PD doručené na
TI SR a SPP a.s. pod zn. 03/12/05 zo dňa 12.12.2005 na TI SR a pod zn. 04/12/05 zo dňa 12.12.2005
na SPP a.s. Na základe týchto žiadostí boli vydané príslušné doklady, bez ktorých nebolo možné začať

realizáciu plynovej prípojky, plynoinštalácie a vykurovania predmetného objektu. Vo vyjadrení SPP a.s.
zn. OTD/2335/Hk zo dňa 12.12.2005 označený objekt, v ktorom sa plynoinštalácia realizuje je „Výrobná
hala FEVILAND - LANOFER, Prešov, Jilemnického č. 3“, k spotrebičom v areáli s.r.o. LANOFER, Prešov.
V „odbornom a záväznom stanovisku a osvedčení č. 18/3/2006.-PZ“ vydanom TI SR sú mimo iných
plynových spotrebičov taxatívne uvedené plynové INFRAŽIARIČE Helios v počte 22 kusov, z ktorých

na pokyn žalovaného v 2. rade Ing. Ferenca bolo inštalovaných iba 18 kusov, ktoré sa v čase ohliadky
nariadenej súdom v hale už nenachádzali. Dôkazom, že tieto zariadenia, ktorých sa žalobca žalobou
domáha boli v predmetnej hale ním dodané, inštalované a sfunkčnené, svedčí aj Protokol č. 1/06 o
uvedení plynových spotrebičov do prevádzky a Montážny denník zo dňa 17.1.2006 a fakt, že tieto
zariadeniabolivprevádzkepočasvykurovacíchsezón2005/2006,2006/2007apravdepodobneajpočas

vykurovacej sezóny 2007/2008. Z dôvodu neuhradenia faktúr za odobratý plyn spoločnosťou LANOFER
s.r.o., na žiadosť zákazníka dňa 28.3.2008 za prítomnosti žalobcu ako vlastníka plynovej prípojky k
predmetnému objektu pracovníci SPP a.s. demontovali meradlo odberu a tým prerušili dodávku plynu
do predmetného objektu.

Vo svojom písomnom podaní zo dňa 1.10.2010 žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na formálne chyby
pri uzatvorení pôvodných zmlúv, nemožnosti dodržania zmluvných podmienok pri financovaní stavby zo
stranyobjednávateľa,bolodohodnuté,žeuzatvorianovézmluvy,ktorénahradiapôvodnézmluvyodielo.
Vzhľadom na to, že zo strany objednávateľa spoločnosti LANOFER, s.r.o. financovanie stavby neboloisté, dohodli sa na doplnení zmlúv o ustanovenie, že vlastníctvo dodaných a zhotovených vecí prejde
na objednávateľa až úplným zaplatením fakturovanej ceny diela. Žalobca ako zhotoviteľ v súvislosti s
realizácioupredmetuzmlúvmalúčtovnéadaňovédokladyvystavenévreálnomčase,t.j.december2005

a január 2006, z toho dôvodu boli nové zmluvy označené tými istými číslami ako pôvodné s dátumom,
ako boli podpísané pôvodné zmluvy.

Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nie je podstatné tvrdenie žalovaného v 1. rade,
že vo faktúrach uviedol, že fakturuje práce na stavbe Prevádzková budova FEVYLANT Prešov a nie

prevádzková budova LANOFER s.r.o. Prešov, nakoľko takto bola
označená predmetná hala aj v projektovej dokumentácii, podľa ktorej bol predmet zmlúv realizovaný. V
Zmluváchodieloč.15/05a16/05(ajvpôvodnýchajvnových)jeobjednávateľomspoločnosťLANOFER,
s.r.o. a nie je podstatné, ako je v zmluve označená budova, ktorej žalobca dielo zhotovil (dodal materiál
a vykonal objednané práce).

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2010, okrem iného uviedla,
že žalobca požaduje vydať veci v rozsahu, ako je to uvedené v úprave žalobného petitu zo dňa
1.10.2010. S vydaním veci žalovaný v 1. rade nesúhlasí a má za to, že došlo k ich vydržaniu zo strany
žalovaného v 1. rade v zmysle § 130 a násl. Občianskeho zákonníka, keďže uvedené veci nadobudol
právny predchodca žalovaného v 1. rade pán Pagurko a následne od neho ich nadobudol žalovaný v 1.

rade. Pán Pavol Pagurko už bol v januári 2006 vlastníckom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzajú veci,
ktorýchvydaniasažalobcadomáha.PánPagurkonazákladevlastníctvanehnuteľnosti,ktorúnadobudol
bez tiarch a bez práv tretích osôb, okrem tých, ktoré boli v uvedenom čase zapísané na LV, uzatvoril
so žalovaným v 2. rade nájomnú zmluvu dňa 13.1.2006. Po tomto termíne mohol žalovaný v 2. rade
vykonávať stavebné úpravy len so súhlasom žalovaného v 1. rade. Podľa vedomosti pána Pagurka po

tomtotermíneužnebolivykonávanéžiadnepráce.Maximálnemohlobyťvykonanénapojenieodberného
miesta plynu v zmysle zmluvy s SPP a.s., uzatvorenej so žalovaným v 2. rade.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade ďalej uviedla, že žalobca predložil súdu doklad o tom, že
spísal výzvu na vydanie hnuteľných vecí dňa 24.4.2008, ktorú adresoval žalovanému v 1. rade. Žalobca

nepreukázaldoručenietejtovýzvyspoločnostiKOVLANs.r.o.aprávnyzástupcažalobcunapojednávaní
oznámil, že sa mu táto zásielka vrátila ako nedoručená. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade
sa o tom, že veci, ktoré dodal žalobca do budovy, ktorej sa stal vlastníkom žalovaný v 1. rade, sú jeho
vlastníctvom, nemohol dozvedieť ani z výzvy, pretože táto mu nikdy nebola doručená. Žalovaný v 1.
rade sa dozvedel o tom, že dodávané veci sú vlastníctvom žalobcu a že ich má vydať až s doručením

žaloby súdom v mesiaci február 2010. V tom čase už spolu s predchádzajúcim vlastníkom pánom
Pagurkom vlastnil nehnuteľnosť tri roky. V zmysle § 134 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť. Na uvedenú
situáciu je možné aplikovať ustanovenie § 466 Obchodného zákonníka, keď nehnuteľnosť, v ktorej boli
spornévecirealizované,prešladospoločnostiKOVLANs.r.o.avlastníkomsastalatátospoločnosť.Táto

spoločnosť v čase nadobudnutia veci, t.j. v decembri 2007, ktoré boli dodané do nehnuteľnosti, nemala
žiadnu vedomosť o výhrade vlastníckeho práva k týmto veciam. V zmysle § 466 Obchodného zákonníka,
kupujúci nadobudne vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného
tovaru.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade ďalej poukázala, že v ďalšej časti petitu žalobca požaduje, aby
žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 43.034,85 eura. Žalovaný v
1. rade, resp. jeho štatutárny zástupca pán Pavel Pagurko dával osobné pôžičky pánovi Ing. Františkovi
Ferencovi, ktorý konal za žalovaného v 2. rade a konal aj za spoločnosť FEVYLANT Plus s.r.o. Tieto
pôžičky boli účelovo určené na kúpu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Jilemnického ulici č. 3 v Prešove

a na rekonštrukčné práce. V čase splatnosti faktúr a pol roka potom žalovaný v 2. rade disponoval
dostatočnými finančnými prostriedkami, aby faktúry zaplatil. Žalobca neurobil žiadne kroky k tomu, aby
si dlh vymohol, ale práve naopak, vyčkával a následne podal žalobu v znení ako ju podal s tým, že je
pravdepodobné, že primerane upravil znenie zmlúv. Nebolo by spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi,
aby žalovaný v 1. Rade - spoločnosť KOVLAN s.r.o., ktorej spoločníkom bol Pavel Pagurko, platila ešte

raz za to, za čo zaplatil už pán Pagurko. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade poukázala aj na to,
že majú za to, že ani plnenie spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne plnenie, nie je zdôvodnené právnym
titulom, na základe ktorého by mohlo vzniknúť.Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.11.2010 navrhla
vykonať znalecké dokazovania na preverenie prijatých platieb žalobcom od spoločnosti LANOFER v
roku 2006 a v roku 2005, prípadne prijatých platieb zo spoločnosti FEVYLANT Plus, s.r.o. a dôvod

plnenia. Zároveň uviedla, že tento dôkaz necháva výlučne na zvážení súdu.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.3.2011, okrem iného uviedol, že pán Pagurko ako právny
predchodca žalovaného v 1. rade nemohol nadobudnúť veci, ktorých vydania sa žalobca domáha
žalobou z dôvodu, že žalobca preukázateľne ich odovzdal žalovanému v 2. rade a platí

aj ustanovenie čl. VIII. bod 9. zmluvy, že vlastnícke právo k zhotovenému a odovzdanému dielu prejde
na objednávateľa až úplným zaplatením ceny za zhotovené dielo objednávateľom na účet zhotoviteľa,
t.j. žalobcu. Žalovaný v 1. rade vôbec nepreukazuje, kedy predmetné hnuteľné veci prevzal do svojej
držby od pána Pagurka, odkedy pán Pagurko mal tieto veci vo svojej držbe a od koho tieto veci do svojej
držby nadobudol.

Žalobca ďalej uviedol, že zástupca žalovaného v 1. rade vedel, že vlastníkom predmetnej hnuteľnej veci
je žalobca aj z osobných rokovaní so žalobcom. Žalobca sa domáhal úhrady pohľadávok - zaplatenia
ceny za zhotovené dielo upomienkami zo dňa 31.3.2006 a 6.4.2006 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Ešte v roku 2006 sa uskutočnilo viacero rokovaní vo veci úhrady pohľadávok žalobcu v
sídle spoločnosti LANOFER s.r.o. a minimálne jedno rokovanie aj za prítomnosti Mgr. Pagurkovej ako

spoločníčky a konateľky tejto spoločnosti, kde bol žalobca ubezpečovaný, že faktúry za dielo budú
uhradené v dohľadnom čase po vybavení úveru v banke.

Žalobcaďalejuviedol,žežalovanýsvojetvrdenie,žepodľajehonázorunovézmluvybolivyhotovenéažv
roku 2010 dodatočne po jeho upozornení, nijako nepreukázal a ani nemôže, pretože žalobca už v žalobe

zo dňa 22.6.2009 uviedol, že žalobca sa so žalovaným v 2. rade v bode VIII. Zmluvy č. 15/05 aj Zmluvy
č. 16/05 dohodli, že vlastnícke právo k zhotovenému a odovzdanému dielu prejde na objednávateľa až
úplným zaplatením ceny za zhotovené dielo objednávateľom na účet zhotoviteľa. Je teda zrejmé, že len
omylom boli ako dôkazy k tejto žalobe priložené pôvodné (staré) Zmluvy č. 15 a 16/2005.

Na pojednávaní konanom dňa 22.3.2011 právny zástupca žalobcu poukázal na to, že má originál
písomného podania zo dňa 24.4.2008, ktoré doručovali žalovanému v 1. rade spolu s originálom obálky,
v ktorej bolo toto podanie doručené.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 30.3.2011 uviedol, že žalobca od začiatku sporu

preukázal listinnými dôkazmi, že vykonal dielo podľa Zmlúv o dielo č. 15 a 16 pre žalovaného v 2. rade
a súpisom vykonaných prác a dodávok materiálu preukázal aj to aké veci v hale namontoval. Osobne
na súdom nariadenej ohliadke označil v hale miesta, kde hnuteľné veci boli namontované.

Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 6.4.2011 uviedla,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal čo bolo predmetom dodávky podľa zmlúv a
nepreukázal ani, čo odovzdal žalovanému v 2. rade, a to jednotlivo tak, aby veci mohli byť jednoznačne
a nepochybne identifikovateľné. V Zmluvách o dielo - „čl. II. -Predmet zmluvy“ nie je predmet zmluvy
presnešpecifikovaný.Zmluvaodkazujelennaprojektovúdokumentáciu.Žalobcanepreukázal,čododal,
aké veci, tak, aby boli jednoznačne a nepochybne identifikovateľné. Dodaním zmlúv s rôznym obsahom,

kde v jednom type zmlúv bola výhrada vlastníctva a v druhom nebola, ako aj zmena označenia predmetu
dodávky spôsobujú a vznášajú pochybnosti, ktorá zmluva bola v skutočnosti pôvodne uzatvorená a
na základe ktorej sa predmet diela dodával. Žalobca nepreukázal doposiaľ naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 O.s.p. na podanie návrhu o vydanie veci. Žalobca zmenil návrh svojim podaním zo dňa
1.10.2010, doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 19.10.2010. Keďže ide o zmenu návrhu, právna

zástupkyňa žalovaného v 1.rade vzniesla námietku premlčania, ak by súd neuznal ich námietku o
vydržanie veci. Preto, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu
43.034,85 eura neexistuje právny titul. Ak žalobca preukáže vlastníctvo k veciam, ktoré požaduje vydať,
aj k veciam, ktoré sú zahrnuté v sume, ktorú žiada zaplatiť, je povinný ešte preukázať, kto zavinil zničenie
alebo scudzenie veci, alebo inak s nimi nakladal. V prípade, že žalobca preukáže vlastníctvo k veciam,

že tieto budú nepochybne identifikovateľné, že bude preukázané, kde sa nachádzajú, prípadne kto
s nimi nakladal, dokladuje žalovaný v 1. rade dôkazmi vydržanie zo strany žalovaného v 1. rade, t.j.
spoločnosti KOVLAN s.r.o., resp. jeho právneho predchodcu titulom držby a vlastníctva nehnuteľnosti.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam zo spoločnosti LANOFER s.r.o. na pánaPagurka, právneho predchodcu spoločnosti KOVLAN s.r.o., bola uzatvorená dňa 8.11.2005 a vklad bol
povolený dňa 5.1.2006. Zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie záväzku, ktorý vznikol zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 31.10.2005 a Zmluvy o pristúpení k pôžičke zo dňa 8.11.2005. Právny predchodca

žalovaného v 1. rade vyzval žalovaného v 2. rade na plnenie podľa splátkového kalendára, ktorý nebol
dodržaný. K písomnej výzve došlo dňa 2.1.2006, kde žalovaný v 1. rade upozornil žalovaného v 2.
rade, že si uplatní svoje právo zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a prevezme nehnuteľnosť
do svojej držby, ak nedôjde k vráteniu pôžičky. Žalovaný v 2. rade tento list prevzal. Právny predchodca
žalovaného v 1. rade na základe uplatneného práva držby uzatvoril so žalovaným v 2. rade nájomnú

zmluvu dňa 13.1.2006, a to potom ako sa dozvedel, že vklad bol povolený a žalovaný v 2. rade nezaplatil
dohodnutú splátku pôžičky. Právny predchodca žalovaného v 1. rade, t.j. pán Pavol Pagurko držal vec
a nakladal s ňou od 13.1.2006. Následne držal vec žalovaný v 1. rade. Obaja boli dobromyseľní vo
svojej držbe, čo preukázal sám žalobca listinami - výzvami, ako sú upomienky a výzva na vydanie veci,
ktoré sú datované z roku 2008 a žalovanému v 1. rade nikdy neboli doručené. Žiadna výzva na vydanie
veci nebola doručená ani Pavlovi Pagurkovi, právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade. Žaloba na

súd bola podaná dňa 5.8.2009, t.j. po troch rokoch plynutia držby. Žalovaný v 2. rade podľa názoru
právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade účelovo vypovedá tak, aby sa zbavil záväzkov, resp. tieto
boli zaplatené inou osobou, ktorá už raz za nehnuteľnosti zaplatila. Ak by bol zaviazaný žalovaný v 1.
rade, nebolo by to v súlade s dobrými mravmi tak, ako na to už niekoľkokrát poukázali. Žalovaný v 2.
rade ešte v decembri 2007 konal a v súvislosti s odberom plynu zaslal dodávateľovi plynu výpoveď,

resp. odstúpenie od zmluvy, ktoré žalovaný v 1. rade dokladoval listinou. Žalovaný v 1. rade vedel, že
žalovaný v 2. rade dlhuje nejakú sumu žalobcovi, ale nepoznal v žiadnom prípade jej výšku a stále
sa domnieval, že ide len o nejaký doplatok a nie o dlh v plnej výške. Nikdy nemal vedomosť o tom, že
existuje Zmluva o dielo s výhradou vlastníctva a už vôbec nevedel o tom, že by veci neboli vo vlastníctve
žalovaného, keďže ho na túto skutočnosť neupozornil pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode

práva. Žalovaný v 1. rade bol dobromyseľný.

Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 4.5.2011 uviedol, že žalobca v konaní preukázal,
ktoré hnuteľné veci pri zhotovení diela podľa Zmlúv o dielo č. 15/05 a 16/05 zamontoval do diela
a odovzdal do užívania žalovanému v 2. rade. Označenie týchto hnuteľných vecí obsahujú súpisy

vykonaných prác a dodaného materiálu, ktoré tvoria prílohu k faktúram č. F260047 a F260066. Žalovaný
v 2. rade vykonané práce a na diele zamontované hnuteľné veci riadne prevzal (prevzal aj faktúry s
prílohami) a tieto veci aj používal na podnikanie. Ako dôkaz, že predmetné hnuteľné veci boli žalobcom
dodané , inštalované a sfunkčnené predložil žalobca aj Protokol č. 1/06 o uvedení plynových spotrebičov
do prevádzky a Montážny denník zo dňa 17.1.2006. Na pojednávaní dňa 8.4.2010 pán Ing. Ferenc

ako zástupca žalovaného v 2. rade potvrdil, že dielo bolo zrealizované bez závad, v časovom období
ako to uvádza žalobca. Boli vykonané aj skúšky a revízie plynového zariadenia a ústredného kúrenia a
vyhotovená príslušná dokumentácia potrebná k tomu, aby žalovaný v 2. rade mohol uzavrieť s SPP a.s.
zmluvu o odbere plynu a následne mohli byť uvedené plynové zariadenia v hale a administratívnej časti
objektu do prevádzky (Protokol č. 1/06 o uvedení PZ do prevádzky zo dňa 17.1.2006). Pán Ing. Ferenc

uviedol, že keď bol na ohliadke v predmetnej hale dňa 14.10.2009, tak tam videl komplet to dielo, ktoré
realizoval žalobca, a to konkrétne rozvody a spotrebiče.

Na pojednávaní konanom dňa 27.9.2011 právny zástupca žalobcu založil do spisu písomné podanie
zo dňa 6.4.2006 označené ako „Výzva“, ako aj fotokópiu z knihy odoslanej pošty preukazujúcu, že ten

list bol zaslaný spoločnosti LANOFER s.r.o., teda žalovanému v 2. rade. Taktiež založil do spisu
Oznámenie mesta Prešov, konkrétne Stavebného úradu zo dňa 21.12.2005, ktorým Mesto oznamuje,
že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby, a to napojeniu výrobnej haly firmy LANOFER na
existujúcirozvodplynu,zobsahuktoréhovyplýva,žeakostavebníkbolauvedenáspoločnosťLANOFER
s.r.o. Z obsahu aj vyplýva, že je tu označená výrobná hala označením Výrobná hala - FEVYLANT -

LANOFER Prešov, Jilemnického 3, plynová prípojka. Na pojednávaní konanom dňa 27.9.2011 žalobca
uviedol, že následne museli ešte vypracovať technologický postup na prepojenie existujúcich plynových
rozvodov, teda technologický postup na to, ako sa novovytvorené plynové rozvody napoja na existujúce
plynové rozvody v rámci danej lokality a tento technologický postup spracovali, o čom sú doklady a
tentotechnologickýpostupbolnáslednepredmetomschvaľovania,čoboloschválenéprevádzkovateľom

plynových rozvodov, teda SPP a.s. dňa 5.1.2006. Až následne sa určil termín pripojenia, resp. prepojenia
na existujúce plynové rozvody, tým pádom sa napustil plyn do potrubia a 17.1.2006 uviedol revízny
zariadenie do prevádzky a odvtedy sa fakticky malo začať vykurovať. Fakturácia bola potom následná
a to v súlade s existujúcou zmluvou o dielo.Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.10.2011, okrem
iného uviedla, že spoločnosť KOVLAN s.r.o. ako vlastník nehnuteľnosti, do ktorej boli dodané veci, bol

oprávneným držiteľom veci, ktoré nadobudol na základe zmlúv a znaleckých posudkov k týmto zmluvám.
Držal veci od 5.1.2006 v oprávnenej držbe až do podania žaloby, t.j. do 5.8.2009, t.j. po dobu viac
ako troch rokov. Pre hnuteľné veci zákon vyžaduje držbu počas 3 rokov. Držba bola nepretržitá, najprv
u Pavla Pagurka od 5.1.2006 do 28.12.2007 a následne pokračovala bez prerušenia od 28.12.2007
do 5.8.2009 u spoločnosti KOVLAN s.r.o. Aj táto podmienka doby držby bola naplnená. Počas celej

držby bol tak Pavel Pagurko, ako aj spoločnosť KOVLAN s.r.o., na základe vykonaného dokazovania
dobromyseľný v držbe, pretože nevedel a ani nemohol vedieť o výhrade vlastníctva k veciam. Vyplýva
to aj z pôvodných zmlúv, ktoré predložil ako dôkaz žalobca a v ktorých výhrada vlastníctva nebola
uvedená, ako aj z listinných dôkazov, že výzvy , ktoré zasielal žalobca žalovanému v 1. rade o vydanie
veci neboli do podania žaloby žalovanému v 1. rade doručené. Tvrdenia žalobcu ako aj žalovaného v 2.
rade , že mali spoločné rokovania so žalovaným v 1. rade , tie sa uskutočňovali stále len o zaplatenie

dlhu, ktorý mala spoločnosť LANOFER s.r.o. voči žalobcovi. Žalovaný v 1. rade ani nevedel a ani mu
nebola oznámená konkrétna suma existujúceho dlhu. Žalovaný v 1. rade KOVLAN s.r.o. sa snažil byť
nápomocný pri vybavovaní úveru pre žalovaného v 2. rade - LANOFER s.r.o. a len z toho titulu sa takéto
stretnutie uskutočnilo. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade ďalej uviedla, že veci, ktorých sa žalobca
domáha vydať, neboli nikdy presne identifikované, a to ani pri ohliadke, kedy žalobca sám nevedel

zariadenia ani pomenovať. Rovnako nebola identifikovaná ani plynová prípojka, či ide o tú prípojku, ktorá
bola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie žalobcu.

Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že voči uplatneným finančným nárokom žalobcu, či už
titulom náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia alebo z iného právneho titulu, vznáša námietku

premlčania. Žalobca vedel v čase podania návrhu na vydanie veci, kto je vlastníkom nehnuteľnosti,
pretože sám doložil do spisu list vlastníctva. V danom prípade titul náhrady škody neprichádza do
úvahy, pretože žalobca nepreukázal, že mu škoda vznikla, v akej výške a že mu vznikla v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného v 1. rade. Aj keby návrh žalobcu nebol premlčaný, nie je možné
zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne, pretože im nevznikol nikdy spoločný záväzok, z ktorého

by sa odvíjalo plnenie spoločne a nerozdielne. V danom prípade nevznikol nikdy právny titul pre plnenie
spoločne a nerozdielne.

Čosatýkauplatnenýchnárokovnafinančnéplnenie,právnazástupkyňažalovanéhov1.radepoukázala
na to, že veci, ktoré vraj dodal žalobca, boli dodané najneskôr 17.1.2006 a od tejto doby sa môžu počítať

všetky lehoty, pretože podľa zmluvy o dielo týmto dňom vznikla žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť
za dielo.

V danom prípade nie je možné prihliadať na tú skutočnosť, kedy žalobca svoje dodávky fakturoval.
Bolo preukázané, že žalovaný v 2. Rade - LANOFER s.r.o. mal v čase údajného dodania diela, resp.

výrobkov dostatočné finančné prostriedky, a to aj z toho dôvodu, že si na zaplatenie týchto dlhov
požičal finančné prostriedky od pána Pavla Pagurka, a to vo výške 1.200.000,- Sk a podľa listinného
dôkazu, ktorý je založený v spise, v danom čase LANOFER s.r.o. disponoval s niekoľkými miliónmi Sk
a pohľadávku žalobcu mohol zaplatiť. Žalobca dňa 14.11.2006 podal žalobu na Okresný súd v Prešove
voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie sumy 2.572.726 Sk, avšak túto žalobu dňa 2.1.2010 zobral v

plnom rozsahu späť. Uznesenie o zastavení konania č.k. 19Rob/507/06 nadobudlo právoplatnosť dňa
14.2.2007. Žalovaný v 1. rade má za to, že žalobca v danom prípade nevyužil svoje právo domáhať sa
zaplatenia dohodnutej ceny súdnou cestou a bezdôvodne zobral žalobu späť, čím sám zmaril možnosť
urýchlenia zaplatenia dlhu žalovaným v 2. rade. Žalobca síce podal ešte raz návrh na Okresný súd v
Prešove dňa 11.1.2007, avšak toto konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 3.10.2011 uviedol, že listinnými dôkazmi žalobca
preukázal, že pre žalovaného v 2. rade na základe Zmlúv o dielo č. 15/05 a 16/05 zhotovil dielo,
zamontoval hnuteľné veci - zariadenia a vykonal práce podľa súpisu vykonaných prác a dodaného
materiálu, ktoré sú priložené k faktúram č. F260047 a č. F260066. Žalovaný
v 2. rade zhotovené dielo prevzal a zamontované veci používal na podnikanie. Na pojednávaní dňa

8.4.2010 zástupca žalovaného v 2. rade potvrdil, že dielo bolo zrealizované žalobcom bez závad a
v časovom období ako to uviedol žalobca. Žalovaný v 2. rade prevzal od žalobcu zhotovené dielo,
veci namontované v prevádzkovej budove riadne užíval, prevzal aj faktúry, ktorými účtoval žalobca
tomuto žalovanému cenu diela, nenamietal ani kvalitu zhotovené diela, ani žalobcom účtovanú cenu zazhotovenie diela. Fakturovanú cenu však žalobcovi nezaplatil ani v lehote splatnosti ani neskôr. Neurobil
tak ani po upomínaní žalobcom upomienkami, ani na výzvu na zaplatenie fakturovanej ceny. Žalobca
písomne upozornil žalovaného v 2. rade výzvou zo dňa 27.11.2006, že ak ani po opakovanej výzve

cenu diela nezaplatí, uplatní si svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam zamontovaným pri zhotovení
diela a vlastnícke právo k nim, dovtedy neprešlo na neho a príde si ho zdemontovať do prevádzkovej
budovy na Jilemnického ulici v Prešove a zabezpečí ich odvoz. Žalovaný v 2. rade ani po tejto výzve
fakturovanú cenu žalobcovi nezaplatil ani neumožnil žalobcovi, aby si veci (ktorých bol stále vlastníkom)
zdemontoval a odviezol. Keď sa žalobca dozvedel, že vlastníctvo k prevádzkovej budove (v ktorej pri

zhotovení diela namontoval hnuteľné veci) prešlo na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
na pána Pavla Pagurka, začal s týmto nadobúdateľom rokovať o zaplatenie ceny diela, prípadne o
vydanie veci. Neskôr pán Pagurko vložil ako nepeňažný vklad do majetku spoločnosti žalovaného v 1.
rade aj predmetnú prevádzkovú budovu, v ktorej sa nehnuteľné veci nachádzali. Dňa 24.4.2008 žalobca
poslal doporučenou poštou žalovanému v 1. rade výzvu na vydanie hnuteľných vecí, v ktorej tohto
žalovaného upozornil, že žalovaný v 2. rade mu nezaplatil fakturovanú cenu za zhotovenie diela a že

podľa Článku VIII. bodu 9. Zmluvy o dielo vlastnícke právo k namontovaným veciam v prevádzkovej
budove neprešlo (z dôvodu nezaplatenia ceny diela) na žalovaného v 2. rade ani na ďalšieho vlastnícka
prevádzkovej budovy. Vyzval v tejto výzve žalovaného v 1. rade na vydanie hnuteľných vecí. Túto
doporučenú zásielku žalovaný v 1. rade neprevzal v odbernej lehote. Žalobca podal žalovanému v 1.
rade list zo dňa 25.6.2009, v ktorom žiadal o podanie písomných informácií vo veci nevysporiadania jeho

pohľadávok zo Zmlúv č.15/05 a č.16/05, resp. vydania veci nachádzajúcich sa v prevádzkovej budove.
Ďalší list s rovnakým obsahom poslal žalobca aj na adresu konateľa spoločnosti Pavla Pagurka (v texte
tohto listu sa odvoláva na osobné stretnutie s ním, pri ktorom mu pán Pagurko prisľúbil, že v tejto veci
dostane informáciu do konca mája 2009). Tieto zásielky si adresáti neprevzali v odbernej lehote. Pán
Pagurko vedel, že aj v čase, keď bol vlastníkom prevádzkovej budovy aj keď bol konateľom žalovaného

v 1. rade, že žalovaný v 2. rade nezaplatil žalobcovi cenu za zhotovené dielo, aj že sa domáha vydania
hnuteľnej veci zamontovaných pri zhotovení diela v prevádzkovej budove. Aj konateľka žalovaného v 1.
rade pani Pagurková potvrdila, že vedeli o tom, že žalobcovi žalovaný v 2. rade dlhuje nejakú sumu, ale
nepoznali jej výšku a stále sa domnievali, že ide len o nejaký doplatok a nie dlh v plnej výške. Predmetom
osobných stretnutí v rokoch 2007 a 2008 medzi žalovanými v 1. rade a žalobcom bola úhrada celej

dlžnej sumy za vykonané dielo žalobcovi. Pán Pagurko ubezpečoval žalobcu na týchto stretnutiach, že
finančné záväzky za žalovaného v 2. rade vyrovná, že rokuje s potencionálnymi kupcami o predaji tejto
budovy a že po odpredaji pohľadávky žalobcu uspokojí. Je nesporné, že žalovaný v 1. rade mal v držbe
hnuteľné veci, ktoré v prevádzkovej hale namontoval žalobca pri zhotovení diela. K tvrdeniu žalovaného
v 1. rade, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k veciam, ktoré žalobca žiada vydať z jeho strany sa

žalobca vyjadril v písomnom stanovisku zo dňa 16.3.2011.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.6.2014 okrem iného uviedol, že zotrváva na stanovisku, že dielo,
ktoré v tom prípade zhotovil je potrebné považovať za príslušenstvo výrobnej haly ( nebolo zapracované
do stavby, možno ho zdemolovať a môže slúžiť samostatne účelu pre ktorý bol zhotovený).

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.9.2014 okrem iného uviedol, že Pavel Pagurko nemohol
v čase keď uzatváral zmluvu o zabezpečovacom prevode práva so spoločnosťou LANOFER s.r.o.
vedieť o výhrade vlastníckeho práva, pretože v čase keď túto Zmluvu uzatvoril (8.11.2005) nebola ešte
uzatvorená zmluva o dielo a teda v tom čase, keď sa zmluva o zabezpečovacom práve uzatváral, nebol

dôvod zapísať ťarchu v prospech žalobcu.

Vpriebehudokazovaniasúdnariadilavykonaldokazovanievýsluchomžalobcu,výsluchomštatutárneho
zástupcu žalovaného v 1.rade Margity Pagurkovej, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného v
2.rade Františka Ferenca, výsluchom svedka Z. vykonaním ohliadky výrobnej haly, ako aj oboznámením

listinných dôkazov založených v spise a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným v 2. rade ako objednávateľom dňa 1.12.2005 Zmluvu
o dielo č. 15/05, predmetom ktorej bola realizácia plynovej prípojky v rámci stavby prevádzkovej
budove FEVYLANT Prešov, Jilemnického 3. Následne dňa 6.12.2005 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so

žalovaným v 2. rade ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 16/05, predmetom ktorej bola plynoinštalácia
v rámci stavby prevádzkovej budove FEVYLANT Prešov, Jilemnického 3. Vzhľadom na formálne chyby
pri uzatváraní pôvodných zmlúv, nemožnosti dodržania zmluvných podmienok pri financovaní stavby zo
strany objednávateľa, bolo dohodnuté zmluvnými stranami, že uzatvoria nové zmluvy, ktoré nahradiapôvodné zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že zo strany objednávateľa - spoločnosti LANOFER s.r.o.
financovanie stavby nebolo isté, dohodli sa zmluvné strany na doplnení zmlúv o ustanovenie, že
vlastníctvo dodaných a zhotovených vecí prejde na objednávateľa až úplným zaplatením fakturovanej

ceny diela zo strany objednávateľa. Tieto výhrady vlastníckeho práva boli zakomponované v článku VIII.
predmetných zmlúv o dielo. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, kedy skutočne došlo k
uzatvoreniu nových zmlúv, ktoré obsahovali výhradu vlastníckeho práva a nahradili pôvodné zmluvy o
dielo. V priebehu dokazovania nebolo jednoznačne ustálené, či sa tak stalo pred odovzdaním diel zo
strany zhotoviteľa v prospech objednávateľa, alebo až po tomto odovzdaní.

Za vykonané práce a dodaný materiál, na základe predmetných zmlúv o dielo, žalobca vyúčtoval
žalovanému v 2.rade faktúrou č. F260047 zo dňa 10.2.2006 sumu 1.454.941,- Sk, splatnú dňa 20.2.2006
a faktúrou č. F260066 zo dňa 8.3.2006 sumu 1.117.785,- Sk, splatnú dňa 28.3.2008. Žalobca takto
žalovanému v 2.rade vyfakturoval celkovo sumu 2.572.726,- Sk. Keďže žalovaný v 2.rade nezaplatil
žalobcovi fakturované ceny a pri realizácii prác na diele zostali namontované hnuteľné veci, ktoré boli

podľa názoru žalobcu, na základe dojednanej výhrady vlastníckeho práva, v jeho vlastníctve, žalobca
vyzval dňa 27.11.2006 žalovaného v 2.rade na vydanie hnuteľných vecí. Žalovaný v 2.rade dlžnú sumu
vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami žalobcovi nezaplatil, ani mu neumožnil zobrať si veci , ktoré
boli pri vykonaní diela namontované v nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v 2.rade. Žalovaný
v 2.rade Kúpnou zmluvou zo dňa 31.10.2005, registrovanou pod č. V5422/2005, previedol vlastnícke

právo k výrobnej hale súpisné číslo XXXXX, postavenej na pozemku -parcele č. XXXX/XX., zapísanej
na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Prešov, na pána Pavla Pagurka. Pán Pavol Pagurko sa
stal vlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu, že nedošlo k uspokojeniu a vráteniu dlhu, na
ktorý táto budova slúžila ako zabezpečenie. V Zmluve o zabezpečovacom prevode práva, uzatvorenej
medzi spoločnosťou LANOFER s.r.o., teda žalovaným v 2.rade a Pavlom Pagurkom, sa v článku V.

uvádza, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, ani iné bremená, okrem práva
prechodu a prejazdu a prístupu k inžinierskym sieťam tak, ako je to uvedené na liste vlastníctve a
v záložných zmluvách. Pán Pavol Pagurko následne vložil predmetné nehnuteľností do spoločnosti
KOVLAN s.r.o., ako nepeňažný vklad spoločníka. Ani štatutárni zástupcovia tejto spoločnosti nevedeli
o nejakých právach tretích osôb týkajúcich sa vecí, ktoré tam boli dodané a zapracované.

Žalobca výzvou zo dňa 24.4.2008 vyzval žalovaného v 1.rade na vydanie hnuteľných vecí, ktoré boli
zabudované v prevádzkovej budove postavenej na parcele č. XXXX/XX. Žalovaný v 1.rade však žiadne
hnuteľné veci žalobcovi doposiaľ nevydal a ani nezaplatil žiadnu sumu predstavujúcu náhradu týchto
hnuteľných vecí.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo

a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,

oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho
pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody
na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného

príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale úžívali.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 446 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci
nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť,

vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho
predaja.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným v
2.rade ako objednávateľom dňa 1.12.2005 Zmluvu o dielo č. 15/05, predmetom ktorej bola realizácia
plynovej prípojky v rámci stavby prevádzkovej budovy FEVYLANT Prešov, Jilemnického 3. Následne

dňa 6.12.2005 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným v 2.rade ako objednávateľom Zmluvu o
dielo č. 16/05, predmetom ktorej bola plynoinštalácia v rámci stavby prevádzkovej budovy FEVYLANT
Prešov, Jilemnického 3 . Na základe uvedených zmlúv, žalobca dojednané diela aj zrealizoval.
Ustanovenie § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, určuje, že ak zhotovuje zhotoviteľ vec u
objednávateľa na jeho pozemku, alebo na pozemku, ktorý objednávateľ zaobstaral, nesie objednávateľ

nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci ak je jej vlastníkom, ak nestanoví zmluva niečo iné. Jedná
sa o dispozitívne ustanovenie, ktoré dáva priestor zmluvných stranám dohodnúť si výnimku zo zásady
uvedenej v prvej vete tohto ustanovenia. V dôsledku toho sa objednávateľ diela nestáva vlastníkom
diela v prípade, že nepochybne došlo k platnému a včasnému uzavretiu dohody o výhrade vlastníctva
zhotoviteľa a objednávateľ cenu diela nezaplatil. Posledná veta tohto ustanovenia je právne významná

v prípade, keď predmetom zmluvy o dielo má byť vznik samostatnej veci v právnom slova zmysle, ktorá
takouto samostatnou vecou v právnom slova zmysle zostane aj po jej odovzdaní objednávateľovi. Iná
situácia nastáva v prípade veci, ktoré boli v rámci zhotovenia diela „zapracované“ do nehnuteľnosti
objednávateľa. V takom prípade sa musí súd vysporiadať s tým, či takéto dielo je možné naďalej
považovať za samostatnú vec v právnom slova zmysle (§ 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka), resp.

aspoň za príslušenstvo veci (§ 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo či sa takéto dielo stalo
súčasťou inej veci (§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ dohoda o výhrade vlastníctva vylúči aplikáciu ustanovenia § 542 ods. 1 veta prvá Obchodného
zákonníka, pričom dielo sa stane súčasťou inej veci (stavby), nemožno považovať takéto dojednanie
zmluvných strán o výhrade vlastníctva za účinné. Zapracovaním diela do inej veci, ktorá je v konkrétnom

prípade vecou hlavnou , stáva sa dielo súčasťou tejto hlavnej veci, a teda je vlastníctvom toho subjektu,
kto vlastní vec hlavnú. Na tom nemôže dohoda zmluvných strán nič zmeniť.
V danom konkrétnom prípade má súd za to, že obe diela zhotovené na základe Zmlúv o dielo č. 15/05 a
16/05 sa stali ich zapracovaním súčasťou výrobnej haly súpisné č. XXXXX a pozemku - parcely č. XXXX/
XX. , a preto vlastnícke právo k týmto veciam nadobudol vtedajší vlastník stavby a pozemku. Dohoda

medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným v 2.rade ako objednávateľom o výhrade vlastníctva je
teda v takomto prípade neúčinná pre rozpor so zákonom § 39 a § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca sa teda nemohol domáhať voči objednávateľovi - žalovanému v 2. rade vydania hnuteľných
vecí, ktoré boli zapracovávane v rámci zhotovovania diel, ak objednávateľ cenu diela nezaplatil. Voči
objednávateľovi sa žalobca ako zhotoviteľ mohol teda domáhať len zaplatenia ceny vykonaných diel.

Zo zákonnej definície príslušenstva veci vyplýva, že príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a ten určil, aby sa trvalo užívali s vecou hlavnou, t.z. že príslušenstvom hlavnej veci
sú veci, ktoré tiež majú charakter samostatných vecí, len sú určené, aby sa trvalo užívali s vecou,
ktorá má tiež charakter samostatnej veci, ale je z pohľadu veci, ktoré tvoria jej príslušenstvo,
vecou dominantnou, teda vecou hlavnou. Jednotlivé pôvodne samostatné veci, z ktorých sa vytvorila

- vybudovala plynová prípojka a plynoinštalácia, nemajú po vytvorení diel, ktoré majú charakter
plynovej prípojky a plynoinštalácie v rámci výrobnej haly, charakter samostatných veci, ale naopak sú
vzájomne tak prepojené, zmontované, že tvoria jeden funkčný celok, ktorý len takto v celku možno
charakterizovať, že ide o plynoinštaláciu vo výrobnej hale , resp. plynovú prípojku slúžiacu na prívod
plynu do výrobnej haly v rámci priľahlého pozemku. Odobratím čo i len jednej súčasti tejto plynovej

prípojky a plynoinštalácie, by tieto diela stratili svoj charakter a určenú funkčnosť a došlo by zároveň
nepochybne aj k znehodnoteniu predmetnej výrobnej haly a príslušného pozemku , a to nielen z pohľadu
ich trhovej hodnoty, ale z pohľadu ich funkčného využitia. Z uvedeného vyplýva, že diela, ktoré realizoval
žalobca, sa stali súčasťou predmetnej výrobnej haly a pozemku.Je potrebné poukázať na to, že sú tu pochybnosti o platnom a včasnom uzavretí dohôd o výhrade
vlastníctva. Tieto pochybnosti existujú v preskúmanej veci od podania žaloby a nepodarilo sa ich
odstrániť ani v priebehu dokazovania. Relevantnosť dohody o výhrade vlastníctva môže v prejednávanej

veci zásadne ovplyvniť preukázanie časového okamihu, kedy sa zmluvné strany dohodli na zmene
pôvodného znenia jednotlivých zmlúv o dielo. Vzhľadom na to, že nedošlo k spresneniu časového
okamihu, kedy došlo k uzatvoreniu dohôd o výhrade vlastníckeho práva, je potrebné uviesť, že ak by
aj došlo k uzavretiu dohôd o výhrade vlastníckeho práva pred odovzdaním diel zo strany zhotoviteľa
objednávateľovi a veci by sa zapracovaním stali súčasťou veci hlavnej, čo sa aj v danom konkrétnom

prípade skutočne stalo, boli by dohody medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným v 2.rade ako
objednávateľom diela o výhrade vlastníctva neúčinné pre ich rozpor so zákonom (§ 39 a § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka), tak, ako to už konštatoval súd vyššie.
Ak by bol nesprávny predpoklad súdu v tom smere, že hnuteľné veci, ktoré dodal a zapracoval do
stavby žalobca, sa stali súčasťou hlavnej veci, t.j. predmetných nehnuteľnosti, ale stali by sa ich
príslušenstvom , tak by v prípade platnej výhrady vlastníckeho práva, bolo potrebné sa zaoberať tým,

či nezaniklo vlastnícke právo žalobcu k veciam , ktoré boli súčasťou predmetu plnenia v dôsledku ich
zapracovania do nehnuteľnosti patriacich v tom čase pravdepodobne žalovanému v 2.rade. Pokiaľ by
veci , ktorých vydania sa žalobca domáha, boli aj po ich zapracovaní do nehnuteľnosti patriacich v tom
čase pravdepodobne ešte stále žalovanému v 2.rade, spôsobilým predmetom vlastníckeho práva, musel
by sa súd vysporiadať aj s otázkou existencie vlastníckeho práva účastníkov z hľadiska ustanovenia

§ 446 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ teda žalovaný v 2.rade ako objednávateľ nesplnil podmienku pre nadobudnutia vlastníckeho
práva spočívajúcu v zaplatení ceny diela majúceho charakter veci v právnom slova zmysle, či jej
príslušenstva, nemohol realizovať právo svedčiace vlastníkovi veci - zhotovovaného diela , nemohol
s predmetom diela nakladať ani ho použiť pri plnení svojho záväzku voči Pavlovi Pagurkovi. Žalovaný

v 2.rade však s predmetom diela nepochybne disponoval a previedol ho na pána Pagurka. Pán
Pavol Pagurko mohol v takom prípade platne nadobudnúť vlastnícke právo k takémuto predmetu
diela iba za predpokladu, že nevedel, že žalovaný v 2.rade nie je vlastníkom predmetu zmluvy o dielo
vyhotovovaného žalobcom a že nie je oprávnený s týmto dielom nakladať. Vyhovieť žalobe na vydanie
zapracovanýchhnuteľnýchvecívovzťahukžalovanémuv1.rade bybolo možnolenzapredpokladu,že

Pavol Pagurko pri nadobudnutí vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam (ktoré neskôr použil ako nepeňažný
vklad do spoločnosti KOVLAN s.r.o.) vedel o výhrade vlastníctva k hnuteľným veciam zabudovaným na
základe predmetných zmlúv o dielo. Dôkazné bremeno na preukázanie takejto vedomosti bolo v takom
prípade na žalobcovi. Žalobca však neposkytol súdu také dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že pán
Pavol Pagurko pri nadobudnutí vlastníckeho práva k výrobnej hale súpisné číslo XXXXX a pozemku

parc.č. XXXX/X.1 vedel o dojednanej výhrade vlastníctva. Pán Pavel Pagurko teda mohol nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam aj v prípade, že by žalovaný v 2. rade nebol vlastníkom
hnuteľných vecí , ktoré boli predmetom diela zhotovovaného na základe zmluvy o dielo č. 15/05 a
č. 16/05 , keďže v čase, keď pán Pavel Pagurko mal nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam nebolo preukázané, že by pán Pavel Pagurko vedel, že predávajúci nie je vlastníkom

hnuteľných vecí zapracovaných do nehnuteľností a že nie je ani oprávnený s tovarom - hnuteľnými
vecami nakladať za účelom ich predaja. Z týchto dôvodov nie je možné vyhovieť žalobe žalobcu,
ktorou sa voči žalovanému v 1. rade domáha vydania hnuteľných veci ako aj náhrady za hnuteľné
veci zapracované v rámci realizácie diel, na základe zmlúv o dielo. Súd má za to, že nadobudnutie
veci tvoriacich súčasť hlavnej veci nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie, keďže p. Pavol

Pagurko nadobudol nehnuteľnosti, ktorých súčasťou sa stali diela realizované žalobcom v súvislosti
s uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, potom čo nebol uspokojený jeho nárok zo
zmluvy o pôžičke. Pán Pagurko teda za nadobudnuté nehnuteľnosti poskytol protiplnenie spočívajúce v
poskytnutej pôžičke. Ak by aj časť diela zo strany žalobcu bola zrealizovaná v čase keď žalobca bol už
riadnym vlastníkom predmetných nehnuteľnosti, nielen oprávneným držiteľom, na základe uzatvorenej

zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nebolo by možné priznať žalobcovi voči žalovanému v 1.rade
uplatnené peňažné nároky titulom bezdôvodného obohatenia, a to vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného v 1.rade. Žalobca realizoval diela v období mesiacov december 2005
- február 2006 a peňažné nároky si voči žalovanému v 1. rade uplatnil na súde v tomto konaní až dňa
19.10.2010, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Pre úplnosť je potrebné doplniť, že ak by došlo k uzatvoreniu dohôd o výhrade vlastníckeho práva až po
odovzdaní diela zo strany zhotoviteľa v prospech objednávateľa, boli by dohody o výhrade vlastníckeho
práva neplatné, keďže dohodou zmluvných strán nie je možné zmeniť čas prechodu vlastníckeho právav prípade, že k nemu už došlo v súlade so zákonnou úpravou, a to momentom odovzdania diela zo
strany zhotoviteľa objednávateľovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú

zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 151
ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.