Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201353
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6716201353.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcov G. U.

M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. I. XXX/XX, XXX XX X. Y. G. G.. P. M., A.. XX.XX.XXXX, S. W. W. XXXX/XX,
XXX XX O., obidvoch právne zastúpených advokátskou kanceláriou Ulianko & partners, s.r.o., IČO: 36
856 517, so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen proti žalovanému CHOVAGRO s.r.o., IČO: 36 621 021,
so sídlom ul. ČSA 963, 962 31 Sliač, právne zastúpenému advokátom JUDr. Františkom Vavračom, so
sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 47.675,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi I/ sumu 477,62 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi II/ sumu 213,84 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. V zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu I/ voči žalovanému z a m i e t a.

IV. V zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu II/ voči žalovanému z a m i e t a.

V. Žalobcovia I/ a II/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3
dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia I/ a II/ sa žalobou zo dňa 05.02.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 05.02.2016, domáhali
voči žalovanému zaplatenia sumy 47.675,18 Eur s príslušenstvom, konkrétne žalobca I/ zaplatenia sumy
32.930,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 06.02.2016 do zaplatenia
a žalobca II/ zaplatenia sumy 14.744,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy
od 06.02.2016 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca I/

je vlastníkom v celosti pozemkov evidovaných Okresnom úradom Zvolen, katastrálny odbor na D. Č..
XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území M.U., E. X., E. N., spolu o výmere 12380 m2, parciel
registra „C“ parc. č. 546/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc. č. 547/2 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 72 m2, parc. č. 554 zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2, parc. č. 558/8
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1516 m2, parc. č. 558/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere
598 m2, parc. č. 558/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 614 m2, parc. č. 558/38 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 8540 m2, parc.č. 558/43 zastavané plochy a nádvoria o výmere 653 m2.

Žalovaný je výlučným vlastníkom v celosti stavieb nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., E. X., E.
N., ktoré sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu I/, a to stavby súpisné číslo XXXX, ktorá
je postavená sčasti o výmere 653 m2 na pozemku parc. č. CKN 558/43, ktorá stavba je evidovaná na
D. Č.. XXXX, stavby súpisné číslo 1601, ktorá je postavená sčasti o výmere 44 m2 na pozemku parc.č. CKN 546/2, ktorá stavba je evidovaná na D. Č.. XXXX, stavby súpisné číslo 1602, ktorá je postavená
sčasti o výmere 72 m2 na pozemku parc. č. CKN 547/2, ktorá stavba je evidovaná na D. Č.. XXXX,
stavby súpisné číslo 1605, ktorá je postavená na sčasti o výmere 1516 m2 na pozemku parc. č. CKN

558/8, ktorá stavba je evidovaná na LV Č.. XXXX, stavby súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená sčasti
o výmere 598 m2 na pozemku parc. č. CKN 558/9, ktorá stavba je evidovaná na D. Č.. XXXX, stavby
súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená sčasti o výmere 614 m2 na pozemku parc. č. CKN 558/10, ktorá
stavba je evidovaná na D. Č.. XXXX, a stavby súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená na pozemku
o výmere 343 m2, ktorá stavba je evidovaná na D. Č.. XXXX. Tieto stavby zaberajú spolu zastavanú

plochu pozemkov vo vlastníctve žalobcu I/ o výmere 3840 m2. Okrem uvedenej plochy pozemkov
zastavanej stavbami, žalovaný užíva na svoju podnikateľskú činnosť aj celú plochu pozemku parc. č.
CKN558/38ovýmere8540m2.Zastavanépozemkyspolustýmtopozemkomparc.č.CKN558/38tvoria
súvislý celok užívaný žalovaným pre jeho podnikateľské aktivity, pričom samotné užívanie pozemkov
zastavaných stavbami bez toho, aby zároveň nedošlo k užívaniu okolitého pozemku parc. č. CKN 558/38
by nemalo žiadny zmysel. Žalovaný tak užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu I/ spolu o výmere 12380

m2. Tieto pozemky žalovaný užíva bez akéhokoľvek právneho vzťahu k nim nakoľko predchádzajúce
mimosúdne rokovania neviedli k úspešnej dohode o podmienkach užívania pozemkov. Žalobca II/ je
výlučným vlastníkom v celosti pozemkov evidovaných Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor na
D. Č.. XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., E. X., E. N., spolu o výmere 5543 m2, parciel
registra „C“ parc. č. 558/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parc. č. 558/40 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 410 m2, parc. č. 558/41 zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2, parc.
č. 558/42, zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2, parc. č. 558/44 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 4568 m2. Žalovaný je výlučným vlastníkom v celosti stavieb nachádzajúcich sa v katastrálnom
území M., E. X., E. N., ktoré sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu II/, a to stavby súpisné
číslo 1605, ktorá je postavená sčasti o výmere 410 m2 na pozemku parc. č. CKN 558/40, ktorá stavba

je evidovaná na D. Č.. XXXX, stavby súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená sčasti o výmere 247 m2 na
pozemku parc. č. CKN 558/41, ktorá stavba je evidovaná A. D. Č.. XXXX, stavby súpisné číslo XXXX,
ktorá je postavená sčasti o výmere 231 m2 na pozemku parc. č. CKN 558/42, ktorá stavba je evidovaná
na D. Č.. XXXX, a stavby súpisné číslo XXXX, ktorá je postavená o výmere 87 m2 na pozemku parc.
č. CKN 558/13, ktorá stavba je evidovaná na D. Č.. XXXX. Tieto stavby vo vlastníctve žalovaného

zaberajúspoluzastavanúplochupozemkovvovlastníctvežalobcuII/ovýmere975m2.Okremuvedenej
plochy pozemkov zastavanej stavbami žalovaný užíva na svoju podnikateľskú činnosť aj celú plochu
pozemku parc. č. CKN 558/44 o výmere 4568 m2. Zastavané pozemky spolu s týmto pozemkom parc.
č. CKN 558/44 tvoria súvislý celok užívaný žalovaným pre jeho podnikateľské aktivity, pričom samotné
užívanie pozemkov zastavaných stavbami bez toho aby zároveň nedošlo k užívaniu okolitého pozemku

parc. č. CKN 558/44 by nemalo žiadny zmysel. Žalovaný tak užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu II/
spolu o výmere 5543 m2. Uvedené pozemky vo vlastníctve žalobcu II/ užíva žalovaný bez akéhokoľvek
právneho vzťahu k nim, nakoľko predchádzajúce mimosúdne rokovania neviedli k úspešnej dohode
o podmienkach užívania pozemkov. Žalovaný nikdy nepopieral užívanie týchto pozemkov. Tých, že
ich užíva bez právneho dôvodu bezdôvodne sa obohacuje na ich úkor, pričom podľa § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka je povinný im toto obohatenie vydať. V žalobe ďalej uviedli, že majú za to,
že obvyklou a primeranou odplatou za užívanie týchto pozemkov je suma vo výške 1,33 Eur/m2/rok.
Pri jej určení vychádzali z výšky nájomného, za ktoré žalobca I/ prenajíma tretím subjektom pozemky
nachádzajúce sa v tom istom areáli ako pozemky, ktoré užíva žalovaný. Tiež znaleckým posudkom
č. 02/2012, ktorý bol vyhotovený znalcom Ing. Danou Kováčovou, znalkyňa stanovila výšku odplaty

za užívanie týchto pozemkov na sumu 1,64 Eur/m2/rok. Vzhľadom k tomu, že znalecký posudok bol
vyhotovený v čase, kedy ešte pozemky boli zapísané v registri „E“ (parc. č. EKN 596, 597 a 598), pre
identifikáciu pozemkov bol vyhotovený geometrický plán č. 31644314-102/2014 spoločnosťou GEODET
spol. s r.o., Za hronským mostom 3, 960 01 Zvolen, na základe ktorého došlo k zápisu pozemkov do
registra „C“. Žalobou sa domáhali tak vydanie bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie od 05.02.2014

do 05.02.2016 s tým, že za toto obdobie výška ich nároku predstavuje pre žalobcu I/ sumu 32.930,80
Eur a pre žalobcu II/ sumu 14.744,38 Eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.04.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 08.04.2016 uviedol, že
so žalobou nesúhlasí, lebo existuje relevantný dôvod na takýto nárok v danej súvislosti. Vzťahy so

žalobcami ohľadne nároku za užívanie poľnohospodárskych pozemkov v areáli pôvodného Družstva
Sliač vznikli ich faktických užívaním a na základe listu žalobcu I/, ktorý mu adresoval dňa 03.08.2011. Na
tento list žalobcu I/ reagoval tak, že zaslal návrhy samostatných zmlúv ním podpísané tak žalobcovi I/,
ako aj žalobcovi II/ dňa 25.08.2011. Išlo o návrhy nájomných zmlúv ohľadne týchto poľnohospodárskychpozemkov, pričom zmluvy resp. ich návrhy obsahovali aj spôsob výpočtu výšky nájomného. Zároveň
podľa požiadavky žalobcu I/ mu zaslal dňa 25.08.2011 nájom vo výške 1.278,12 Eur za 3 roky
(2009-2011)ažalobcoviII/zaslaltohoistéhodňanájomvovýške570,99Eurzarovnakéroky.Žalobcovia

I/ a II/ tieto sumy prevzali. Aj za roky 2012-2015 žalobcom I/ a II/ zaslal nájomné za tieto pozemky,
v roku 2012 „dňa 27.12.2013“, žalobcovi I/ v sume 426,04 Eur a žalobcovi II/ v sume 190,33 Eur,
ktoré sumy žalobcovia mu vrátili dňa 06.03.2013, v roku 2013 dňa 20.12.2013 v rovnakých sumách,
ktoré mu žalobcovia vrátili dňa 26.02.2014, v roku 2014 dňa 22.12.2014 v rovnakých sumách, ktoré
mu žalobcovia vrátili dňa 02.03.2015 a v roku 2015 dňa 21.12.2015 v rovnakých sumách, ktoré mu

žalobcovia vrátili dňa 29.02.2016. Ním stanovené výšky nájmov/výšky bezdôvodného obohatenia,
keďže návrhy nájomných zmlúv žalobcovia neakceptovali, boli tak riadne zaplatené a bez právneho
významu zostáva skutočnosť, že žalobcovia mu ich následne vrátili. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že
neexistuje pochybnosť o ním užívanom rozsahu pozemkov tak ako je to uvedené v žalobe. Je však
pochybnosť o tom, aká je výška bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov. K
tvrdenej obvyklej odplate žalobcami vo výške 1,33 Eur/m2/rok uviedol, že takto úvahovo stanovená

primeraná odplata by existovala len vtedy, ak by sa na užívacie vzťahy tohto druhu (poľnohospodárska
činnosť) nevzťahoval žiadny právny predpis. K tomuto doplnil, že podľa zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov v znení novely zákona č. 571/2007 Z.z., bol upravený § 1 ods. 2 tohto
zákona tak, že pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou,
alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991,

ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely, alebo časť tohto pozemku, ustanovenia
osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Z dikcie tohto ustanovenia je podstatná tá časť, že pokiaľ
je preukázané, že on užíva pozemky, ktoré sú zastavané stavbami na poľnohospodárske účely a
týmito stavbami boli zastavané do 24.06.1991, potom to znamená, že pokiaľ užíva tieto stavby na
poľnohospodárske účely, tak pozemky, ktoré sú predmetom žaloby spadajú do právneho režimu zákona

č.504/2003Z.z.onájmepoľnohospodárskychpozemkov.Žeotakétostavbyidejevkonanínepochybné,
lebo celý areál kde sa nachádzajú ním užívané stavby tvoril od polovice 60. rokov 20. storočia areál
Poľnohospodárskeho družstva Sliač. To v skutočnosti znamená, že tieto pozemky bez ohľadu na ich
deklarovanú kultúru v katastri nehnuteľností sú pozemkami poľnohospodárskeho určenia a považujú
sa za poľnohospodársku pôdu, a to so všetkými dôsledkami, a to najmä k výške odplaty za ich

užívanie. Uvedené pozemky sú nepochybne využívané na taký predmet činnosti, ktorý on má uvedený
vo výpise z Obchodného registra „poľnohospodárstvo a lesníctvo vrátane predaja nespracovaných
poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. V realite
ide v celom areáli o „chov mladých býčkov na mäso“. Druhý argument žalobcov uvádzaný v žalobe
o tom, že pri stanovení všeobecnej ceny v ich prípade brali do úvahy aj „výšku nájomného za ktoré

žalobca I/ prenajíma tretím subjektom pozemky nachádzajúce sa v tom istom areáli..“, k tomu možno
uviesť, že toto je možno pravda, čo však žalobcovia musia preukázať, ale pokiaľ on má vedomosť, tak
v jeho areáli sú využívané pôvodné budovy JRD Sliač na iný druh podnikania napríklad „autoservis“
a v tomto prípade je takáto odlišná všeobecná cena primeraná, ak došlo k dohode o jej výške, lebo
na tieto stavby na poľnohospodárskych pozemkoch sa ochrana zákona č. 504/2003 Z.z. nevťahuje.

Ďalej rozporoval i znalecký posudok Ing. Dany Kováčovej, ktorý v tejto súvislosti je listinným dôkazom,
pretože tento neberie do úvahy špecifickú ochranu poľnohospodárskeho podnikania. Vzhľadom k tomu,
že nájmy za rozhodné obdobie riadne zaplatil, a pokiaľ sa preukáže v konaní dôvodnosť jeho obrany
ohľadne stanovenia výšky za užívanie pozemkov, potom niet dôvodu na vyhovenie žalobe žalobcov,
lebo vrátením úhrad nájomného sa žalobcovia fakticky vzdali tohto práva a preto sa nemôžu domáhať

takéhoto plnenia opätovne.

3. V ďalšom vyjadrení zo dňa 12.07.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 14.07.2016 žalovaný doplnil
obranu v tom, že dáva do pozornosti ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy

preukáže, že vlastníkovi jej uzavretie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol, alebo
nevyzvalužívateľapozemkunajehovrátenieaprevzatie,predpokladása,žemedzinimivznikolnájomný
vzťah podľa tohto zákona. Minimálna výška nájomného v prípadoch, na ktorých dopadá špeciálna
právna úprava zákona č. 504/2003 Z.z., je stanovená zákonom. Tu treba vychádzať z § 10 ods.
1 tohto zákona kde sa uvádza, že na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely

pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného, alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu, ktorými sú zákon č. 330/1991 Zb., v znení zákona č. 549/2009 Z.z., s odkazom na Vyhlášku
č. 38/2005 Z.z., kde sú určené hodnoty pozemkov tvoriacich poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochupodľa bonitných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ). V tomto smere poukázal na viaceré dôkazy,
na list Slovenského pozemkového fondu Bratislava zo dňa 15.03.2011, v ktorom tento uviedol, že pri
prenájmoch pozemkov v správe a nakladaní SPF v uvedenej lokalite (išlo o Sliač) bola výška nájmu

stanovená na 2,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (BPEJ) pri všetkých pozemkoch v areáloch
hospodárskych dvorov, bez ohľadu na ich druh. Aktuálne jemu SPF prenajal pre roky 2014 a nasledujúce
zastavané plochy bez ohľadu na ich umiestnenie pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych
dvorov tieto pozemky vo výške ročnej sadzby 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (BPEJ), keď
sa v tomto vyjadrení odvolal aj na ďalšie dôkazy. Ak SR prostredníctvom SPF prenajíma najnovšie pre

rok 2014 a nasledujúce takéto pozemky za 3,667 % z hodnoty BPEJ a pred rokom 2014 za 2,5 % z
hodnoty BPEJ a následne sa poľnohospodárska pôda v najmenej 3 prípadoch na ktoré poukázal v tomto
vyjadrení prenajímala za 0,001 Eur/m2, 0,034 Eur/m2, 0,004 Eur/m2, tak všeobecná cena je v rozmedzí
od1%(zákonomstanovenávýška)do3,667%(aktuálnystavSPF),alevždyzceny„poľnohospodárskej
pôdy“ (BPEJ). Ak potom ponúkol žalobcovi I/ dňa 03.08.2011 návrhom nájomnej zmluvy výšku nájmu
10 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z., tak

to bolo nepomerne viac, ako preukazuje pri všeobecných cenách v danom mieste a čase. Opätovne
poukázal na to, že žalobcovia sa práva na zaplatenie odplaty za užívanie pozemkov vzdali tým, že vrátili
ním im poukázanú odplatu za užívanie pozemkov.

4. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 09.08.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.08.2016 uviedli, že

pokiaľ žalovaný má za to, že užíva pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, na základe čoho
sa na vzťah užívania pozemkov bude aplikovať zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy, oni majú
za to, že takýto názor je nesprávny. Definícia poľnohospodárskej pôdy vyplýva zo znenia zákona č.
220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o
integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých

zákonov,ktorýdefinujepoľnohospodárkupôduv§2písm.b/akoprodukčnepotenciálnupôduevidovanú
v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
Pozemky užívané žalovaným sú v katastri nehnuteľností evidované ako zastavané plochy a nádvoria,
t.j. pozemky, ktoré nespadajú pod definíciu poľnohospodárskej pôdy, a teda ani nie sú pozemkami na
účely zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, nakoľko sa jednoznačne nejedná o poľnohospodársku

kultúru pozemkov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dotknuté pozemky užíva na poľnohospodárske účely, táto
skutočnosť nemení charakter pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako
zastavané plochy a nádvoria. Údaje katastra sú údajmi verejnými a teda žalovaný vedel a vie, že
užíva pozemky, ktoré sú evidované ako zastavané plochy a nádvoria, a pokiaľ tieto pozemky užíva
ako pozemky poľnohospodárske, nemôže byť táto skutočnosť na ich ujmu ako vlastníkov pozemkov

(rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn. 3Cob/212/2012). Žalobcovia ďalej vo vyjadrení poukázali aj na
znenie § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého okrem iného aj druh pozemku je údajom
hodnoverným a záväzným, ak sa nepreukáže opak. Za pozemky užívané žalovaným platia daň z
nehnuteľnosti, pričom túto platia ako za zastavané plochy a nie ako za poľnohospodársku pôdu. Ročná

sadzba dane z pozemkov pre katastrálne územie M., E. X. je pritom určená pre poľnohospodárske
pozemky ako 0,45 % z hodnoty týchto pozemkov a pre zastavané plochy a nádvoria je to 1,40 %
z hodnoty týchto pozemkov, pričom sadzba dane je určená Všeobecne záväzným nariadením Mesta
Sliač č. 24/2015, ktoré je voľne dostupné na webovom sídle Mesta Sliač. Už aj z tohto dôvodu
pozemky užívané žalovaným nespadajú pod poľnohospodársku pôdu. Celý areál dnes už bývalého

roľníckeho družstva je využívaný viacerými podnikateľskými subjektmi na rôzne druhy podnikania, a
to napríklad autoservis, parkovanie automobilov, skladové priestory, stolárska dielňa, kompostáreň,
v minulosti tu bola aj triedička odpadu. Je teda zrejmé, že predmetný areál a pozemky ho tvoriace
neslúžia pre účely poľnohospodárske. Jedná sa o areál hospodárskeho a priemyselného charakteru,
pričom pozemky, ktoré tvoria nezastavanú časť areálu je možné využiť na rozšírenie zástavby, ako to

napokon vyplýva aj zo znaleckého posudku Ing. Dany Kováčovej. Ustanovenie § 10 ods. 1 zákona
o nájme poľnohospodárskej pôdy podľa nich nie je v danom prípade aplikovateľné na určenie výšky
nájmu, nakoľko predmetný zákon pri určovaní výšky nájmu vychádza z predpokladu, že sa jedná o
poľnohospodársku pôdu s určenou BPEJ. Hodnoty pozemkov tvoriacich poľnohospodársku pôdu a
ostatnú plochu podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) sú uvedené v prílohe č. 1

Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na
nich na účely pozemkových úprav. V predmetnom konaní sa však o takýto druh pozemkov nejedná,
keďže sa v celom rozsahu jedná o zastavané plochy a nádvoria. V zmysle uvedeného nemožno na
zastavané plochy vydať BPEJ, a teda ani nie je možné výšku bezdôvodného obohatenia určiť v zmysležalovaným uvedených zákonných ustanovení, ale je potrebné postupovať podľa Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čo predložený znalecký
posudok Ing. Dany Kováčovej plne rešpektuje. Neobstojí preto ani tvrdenie žalovaného o tom, že

znalecký posudok vychádza z nesprávneho základu pri stanovení výšky nájmu pozemkov, pretože
neberie do úvahy špecifickú ochranu poľnohospodárskeho podnikania. V zmysle týchto skutočností
žalovaným predložené nájomné zmluvy pre danú vec sú irelevantné nakoľko nimi žalovaný preukazuje
len nájom poľnohospodárskych pozemkov v zmysle nájme zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy.
Rovnako nepovažujú za podstatné ani potvrdenie Slovenského pozemkového fondu, ktoré sa tiež

týka len pozemkov poľnohospodárskych, navyše v správe SPF, ktorý spravuje pozemky štátu resp.
neznámych vlastníkov, u ktorého je predpoklad, že hoci výška nájomného je otázkou dohody, tento
nebude požadovať nájomné vyššie resp. neprimerané výške hodnoty poľnohospodárskych pozemkov.
Pokiaľ žalovaný ďalej vo svojej obrane uvádza, že sa vzdali svojho nároku keď vrátili žalovanému
uhradené sumy „nájomného“ za predchádzajúce roky 2009-2015 k tomu uviedli, že Občiansky zákonník
v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje inštitút vzdania sa práva jednostranným úkonom veriteľa.

V ustanovení § 547 Občianskeho zákonníka je uvedené, že veriteľ môže uzatvoriť s dlžníkom písomnú
dohodu o vzdaní sa práva alebo odpustení dlhu, avšak táto dohoda je dvojstranným právnym úkonom,
navyše obligatórne musí mať písomnú formu. Akékoľvek jednostranné vzdanie sa nároku alebo práva
zo strany veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi je preto bez právnych účinkov. Navyše medzi nimi a žalovaným
došlo v posledných rokoch k výmene viacerých písomných výziev, z ktorých obsahu žalovaný nemohol

vydedukovať, že by sa vzdali svojho nároku voči nemu ako dlžníkovi. Na preukázanie svojho nároku
predložili nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom I/ a nájomcom U. O. - H. (nájomné vo výške 1,33
Eur/m2/rok), nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom I/ s nájomcami G.. U. N. Y. X.. (nájomné vo
výške 1,64 Eur/m2/rok a nájomnú zmluvu uzatvorenú žalobcom I/ s nájomcom Mestom Sliač (nájomné
1,33 Eur/m2/rok).

5. Na predmetné vyjadrenie žalobcov žalovaný reagoval stanoviskom zo dňa 13.09.2016, ktoré bolo
doručené súdu dňa 14.09.2016, v ktorom uviedol, že pozornosti žalobcov ušlo, že definičným znakom,
ktorý sa viaže na vecnú pôsobnosť zákona č. 504/2003 Z.z., je aj pozemok zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely a stavba, ktorá bola vytvorená do 24.06.1991. V tomto definičnom znaku

vecnej pôsobnosti tohto zákona sa nič nehovorí o poľnohospodárskej pôde v tejto súvislosti, ani o
tom, ako je pozemok zastavaný takouto stavbou pre poľnohospodárske účely k danému momentu
evidovaný podľa kultúry v katastri nehnuteľností. Ak to zákon neberie do úvahy v prípade zastavaných
pozemkov, nemožno na takéto skutočnosti prihliadať. Je tiež bez právneho významu aj argument
žalobcov, že iné pôvodné stavby areálu družstva slúžia na účelové využitie ako napríklad autoservis,

dielne a iné nesúvisiace stavby s poľnohospodárskou činnosťou. V týchto prípadoch stavieb, ktoré sa
v areáli nachádzajú, tieto subjekty po nadobudnutí vlastníckeho práva k týmto stavbám dobrovoľne
opustili účelové využitie pôvodne poľnohospodárskych stavieb a tým odňali možnosť vecnej pôsobnosti
osobitného zákona o nájme vo vzťahu k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú. Preto argumenty vo
vzťahu k iným subjektom, iného účelového využitia stavieb s priloženými nájomnými zmluvami nie sú

argumentom proti vecnej pôsobnosti zákona. Po skutkovej stránke doplnil, že kultúra pozemkov je
relatívna skutočnosť. Podľa D. Č.. XXX zo dňa 13.05.2011 pre O..Ú.. M. žalobca II/ bol vlastníkom
parc. č. 598 orná pôda o výmere 11450 m2 a žalobca I/ podľa D. Č.. XXX F. O..Ú.. M. zo dňa
11.05.2011 bol vlastníkom parc. č. 596, orná pôda o výmere 16298 m2, parc. č. 597 orná pôda o výmere
11450 m2, všetko v registri „E“, na ktorých sa nachádza časť „kravínov“. Geometrickým plánom č.

058/2004 zo dňa 18.03.2004, ktorý názorne graficky uvádza konfiguráciu pozemkov a stavieb a ktorý bol
vyhotovený pre jeho potreby odčlenenia jeho poľnohospodárskeho areálu od ostatnej časti pôvodného
areálu Roľnícke družstvo Sliač ozrejmuje jeho argumentáciu o tom, že všetky pozemky boli pôvodne
pozemnoknižné a následne podľa stavu v registri „E“ ako poľnohospodárska pôda dovtedy, pokiaľ si
žalobcovia nedali účelovo zmeniť kultúru na zastavané plochy domnievajúc sa, že týmto pozemky vyjmú

z vecnej pôsobnosti osobitného zákona. Súdna ochrana žalobcov je preto nedôvodná, navyše keď je
ochotný kedykoľvek na požiadanie znovu uvedené sumy, ktoré žalobcovia za užívanie pozemkov vrátili,
zaplatiť.

6. Vo vyjadrení zo dňa 07.10.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.10.2016 žalovaný rozšíril právnu

argumentáciu svojej obrany v súvislosti s inštitútom práva družstevného užívania pozemkov, keď v
tomto smere poukázal na § 24 ods. 3 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotlivých roľníckych družstvách,
§ 37 ods. 3 písm. c/ zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve a na § 60 ods.
3 písm. c/ zákona č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Z týchto právnych úpravvyplýva podľa neho záver o oprávnenosti práva stavby roľníckeho družstva, a to z dôvodu existencie
inštitútu práva družstevného užívania, do ktorého rozsahu spadalo nielen užívanie poľnohospodárskej
pôdy na zabezpečenie poľnohospodárskej veľkovýroby, ale aj právo vykonávania rôznych úprav na

týchto pozemkoch, ktoré boli potrebné na zabezpečenie alebo zvýšenie poľnohospodárskej výroby
(meliorácie), ďalej právo obsahovali oprávnenie meniť podstatu združených pozemkov a v neposlednom
rade zriaďovať na týchto pozemkoch stavby potrebné na činnosť družstva. Iný druh právneho vzťahu k
stavbe takýto subjekt nemusel preukázať, napríklad vlastnícke právo alebo držbu. Uvádzané zakotvenie
práva stavby v týchto právnych predpisoch na poľnohospodárskej pôde odôvodňuje, prečo je poskytnutá

ochrana cez vecnú pôsobnosť zákona č. 504/2003 Z.z. aj na pozemky, na ktorých boli stavby postavené
do termínu 24.06.1991 a prečo len a jedine tieto stavby a tohto účelového využitia sú určujúcim kritériom
na vecnú pôsobnosť zákona k pozemku, na ktorom sa stavby nachádzajú, a to bez ohľadu na kultúru
pozemku.

7. Žalovaný v ďalšom stanovisku zo dňa 22.12.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.12.2016 uviedol,

že zotrváva na právnej argumentácii svojej obrany vo vyjadrení zo dňa 07.04.2016, zo dňa 12.07.2016
a zo dňa 13.09.2016. V tomto stanovisku ďalej doplnil právnu argumentáciu svojej obrany a vyjadril
sa k žalobcom predloženým rozhodnutiam odvolacích súdov, k rozsudku Krajského súdu Košice sp.zn.
3Cob/212/2012 zo dňa 30.07.2013 a k rozsudku Krajského súdu Trnava sp.zn. 24Co/327/2012 zo
dňa 11.12.2013. Podotkol, že nejde o rozhodnutia NSSR, a ani o rozhodnutia vyšších súdov, ktoré

by boli z dôvodu zjednotenia judikatúry uverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí. Z tohto dôvodu
nie sú všeobecne záväzné a nepôsobia ani svojou presvedčivosťou argumentácie. Pôsobia len v
konkrétnej veci vo vzťahu k stranám bez ohľadu na svoju vnútornú nepresvedčivosť a nedostatočnú
hĺbku argumentácie.

8. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 19.01.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.01.2017 k
obrane žalovaného ďalej uviedli, že k argumentácii žalovaného v otázke vzniku nájomného vzťahu
majú zato, že k zákonom upravenej právnej domnienke podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z.,
nedošlo a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým žalovaný od roku 2011 viackrát zasielal im návrhy
nájomných zmlúv na dotknuté pozemky, ktoré žalovaný užíval a užíva. Medzi nimi a žalovaným

prebehla pomerne rozsiahla písomná komunikácia, z ktorej je možné jednoznačne vyvodiť, že odmietli
uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným, pričom samotný žalovaný viackrát potvrdil skutočnosť,
že nájomné zmluvy z ich strany akceptované neboli. Pritom žalovanému vracali finančné prostriedky
uhrádzané žalovaným ako „nájomné“. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k stavbám nachádzajúcim
sa na ich pozemkoch už v roku 2003, pričom intenzívnu snahu o uzatvorenie nájomných zmlúv začal

prejavovať až v roku 2011. Z ich samotného konania nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť, že
došlo k vzniku nájomného vzťahu podľa § 12 ods. 5 zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy. Akt
„odmietnutia“ nájomnej zmluvy pritom zákonný predpis bližšie nedefinuje, avšak v danej veci nemožno
zaujať príliš formalistický výklad zákona, ktorý by požadoval vykonanie napríklad písomného úkonu
s uvedením konkrétnej slovnej formulácie „odmietnutia“. Samotné ich konanie a následné potvrdenie

neuzatvorenia nájomných zmlúv zo strany žalovaného v písomnej komunikácii dostatočným spôsobom
podľa nich preukazuje, že k odmietnutiu nájomných zmlúv došlo. Už samotná skutočnosť, že žalovaný
zasielal opakovane viackrát návrhy nájomných zmlúv potvrdzuje, že k uzatvoreniu nájomných zmlúv
nedošlo a sám žalovaný túto skutočnosť akceptoval. Pokiaľ ide o zdôrazňovanie žalovaného, že ho
nevyzvali na vrátenie a prevzatie užívaných pozemkov takýto postup by z ich strany „narazil“ na

skutočnosť, že na užívaných pozemkoch sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovaného, ktorých
legálnosť nemali prečo spochybňovať. Ide o stavby evidované v katastri nehnuteľností. Výzva na
akékoľvek vrátenie zastaveného pozemku by preto bola kontraproduktívna a to vzhľadom na existenciu
stavby vo vlastníctve žalovaného na týchto pozemkoch. Okrem uvedeného podľa § 11 ods. 1 zákona
o nájme poľnohospodárskej pôdy je na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely

pri prevádzkovaní podniku vyžadovaná dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu. Zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy v citovanom ustanovení len uvádza túto najmenšiu
sumu ako východiskovú hodnotu, ktorá môže byť podkladom pre dohodu medzi vlastníkom pozemku a
jeho užívateľom. Znalkyňa Ing. Kováčová v znaleckom posudku stanovila výšku obvyklého nájomného

v danom mieste a čase za uvedené pozemky. Táto zvolila metódu porovnávaciu, ktorú vyhodnotila
ako metódu objektívnejšiu pre daný posudok, nakoľko táto je metódou najobjektívnejšou, a použiteľnou
v danej lokalite odhliadnuc od skutočnosti, či sa jedná o pozemok zastavaný poľnohospodárskymi
stavbami alebo inými stavbami. Správne pritom prihliadla aj na charakter celého areálu bývalého JRDako aj na jeho využitie v zmysle územného plánu Mesta Sliač, ktorý lokalitu popisuje ako zástavbu s
plochami komerčného charakteru. Pokiaľ žalovaný uvádza, že znalecký posudok vychádza z chybného
predpokladu, kedy posudok vychádza len zo všeobecného kritéria, ktorým je evidencia pozemku

v katastri nehnuteľností, tu žalobcovia uviedli, že argumentácia žalovaného sa uberá nesprávnym
smerom. Ako znalkyňa uviedla, iný oceňovací predpis na dané pozemky než ten, ktorý bol použitý,
nebolo možné použiť. Týmto je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, a to bez ohľadu na to, či ide o pozemky sekundárne používané na
poľnohospodárske účely alebo nie. Pre postup znalca je pritom vždy záväzný údaj o pozemku v

katastri nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že pozemky, ktorých užívanie je predmetom sporu sú v
katastri nehnuteľností evidované ako zastavané plochy, teda inak ako pozemky poľnohospodárske, tieto
pozemky nemožno ohodnotiť ako poľnohospodárske z dôvodu absencie základného údaja, a to hodnoty
BPEJ. Hodnota BPEJ je stanoviteľná iba na pozemky, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností
v kultúrach: orná pôda, lúky, pasienky, chmeľnice, vinice a sady. Z tohto dôvodu znalkyňa nemohla
stanoviť výšku nájmu za pozemky iným spôsobom. Zo stanoviska Poľnohospodárskeho znaleckého

ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktoré predložili v konaní a ktoré je datované
dňom 11.01.2016 vyplýva, že pokiaľ sa jedná o nepoľnohospodársku pôdu, takéto pozemky nemajú
stanovenú BPEJ, a preto nie je možné vypočítať nájomné na základe bonity u takýchto pozemkov
s využitím zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy. Zároveň žalobcovia poukázali aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Mcdo/16/2010 zo dňa 28.06.2011, ktorým NSSR zamietol mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora SR voči rozhodnutiam nižších súdov a potvrdil záver odvolacieho a
tým pádom aj súdu prvej inštancie vo veci posudzovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemkov zastavaných stavbami. V uvedenom prípade sa jednalo o užívanie pozemkov
na poľnohospodárske účely. Rozhodným pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia tu však
bola evidencia pozemkov v katastri nehnuteľností, a to ako pozemkov druhu zastavané plochy a

nádvoria. Nájomné zmluvy uzatvárané medzi Slovenským pozemkovým fondom a rôznymi nájomcami
vykonávajúcimi poľnohospodársku činnosť, ktoré boli predložené žalovaným len potvrdzujú dohodu o
výške nájomného aj pre zastavané plochy a nádvoria. Na takéto zmluvy nemožno prihliadať v danom
spore nakoľko tieto sú výsledkom dohody medzi SPF u ktorého je vysoký predpoklad, že uzatvorí
nájomnú zmluvu za nájomné vo výške odpovedajúcej zákonu o nájme poľnohospodárskej pôdy. Ďalej k

argumentácii žalovaného uviedli, že pokiaľ by sa aj vzťahoval na vzťah medzi nimi a žalovaným zákon
o nájme poľnohospodárskej pôdy, tento by mohol byť aplikovaný len v rozsahu pozemkov zastavaných
stavbami (zákon hovorí o pozemku zastavanom stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991)
čo v danom prípade predstavuje pozemky o výmere 4815 m2. Pozemky nezastavané týmito stavbami
nemajú byť prečo dotknuté ustanoveniami zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy.

9. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 01.02.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 02.02.2017 uviedol, že
sledujúc zákonnú úpravu vecnej pôsobnosti zákona pri stanovení zákonnej výšky nájmu pri pozemkoch
zastavanýchstavbounapoľnohospodárskeúčelydo24.06.1991máVyhláškač.38/2005Z.z.pôsobnosť
pre výpočet výšky nájmu za užívanie poľnohospodárskej pôdy v prípade pôdy, ktorá je zastavaná

stavbami na poľnohospodárske účely, ak stavby boli postavené do 24.06.1991. Cena sa určuje podľa
prílohy č. 1 tejto vyhlášky, kde základom je „kód BPEJ“. Všetky poľnohospodárske pozemky na území
SR majú špecifické kódy a tieto sú zistiteľné z „kódového mapovania“. K svojmu vyjadreniu doložil mapu,
na ktorej bol znázornený areál pričom tento je zo všetkých strán obklopený poľnohospodárskou pôdou
so samostatnými kódovými označeniami týchto poľnohospodárskych pozemkov. Podľa prílohy č. 1 k

uvedenejvyhláškemožnostotožniťkonkrétnekódovéoznačeniepoľnohospodárskejpôdysvýškouceny
(sadzby) za poľnohospodársku pôdu v Eur/m2. On vzal do úvahy tú sadzbu uvedenú na jednotlivých
susediacich poľnohospodárskych pozemkoch, ktorá bola najvyššia a zodpovedá teda kódu 0506005,
pričom jej výška je 0,1929 Eur/m2. Túto sumu vynásobil výmerou žalobu I/ a žalobcu II/. Dostal hodnotu
poľnohospodárskej pôdy, z ktorej výšky navrhol nie „1 %“ ako stanovuje § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003

Z.z., ale 10 %. Ak sa táto výška porovná s výškou, ktorú stanovuje štát prostredníctvom SPF, pri nájme
u zastavaných pozemkoch pri vecnej pôsobnosti zákona, tak je to 3,667 % z hodnoty pozemkov. Už
porovnaním tejto výšky nájmu v % jeho ponuka znie takmer na trojnásobnú výšku. Ním stanovená
výška v návrhoch nájomných zmlúv bola mylne stanovená podľa zákona č. 582/2004 Z.z., teda podľa
zákona o miestnych daniach, pričom ale tento zákon stanovuje tieto výšky pre potreby stanovenia dane

z nehnuteľností, teda na odlišný účel, ktorým je zdaňovanie. V tejto prílohe táto výška je stanovená
podľa kódov príslušného katastrálneho územia, pričom v jeho prípade sa to týka katastrálneho územia
M., pričom vychádzal z vyššej hodnoty (ceny pôdy) v Eur/m2, ktorý je pre ornú pôdu 0,3435 Eur/m2.
Z tejto stanovil nie 1 % nájmu ako stanovuje zákon, ale navýšenú výšku 10 %, čo je 0,03435 Eur/m2 pri nájme. Takto stanovenú cenu vynásobil výmerou každého žalobcu a stanovil tak výšku nájmu.
Porovnaním týchto postupov v návrhoch nájomných zmlúv síce ponúkal nesprávne, ale oveľa vyššiu
výšku nájmu za 1 m2. Táto nesprávnosť je však nesprávnosťou len z hľadiska právneho dôvodu, lebo

jej stanovenie vychádzalo z takého zákona, ktorý sa nevzťahuje na určenie nájmu na poľnohospodárku
pôduprepotrebyúpravynájomnýchvzťahov,lebotujezákonnýmprávnympredpisomužuvedenýzákon
č. 504/2003 Z.z.. Z hľadiska výšky takto navrhovaná výška nájmu je však v poriadku, lebo dohodou
súkromnoprávnych subjektov možno dohodnúť akúkoľvek výšku. Z hľadiska rozhodovania súdu však
výška hranicu má, lebo výška nájmu je limitovaná „všeobecnou výškou nájmu“, ktorou je výška daná

v mieste a čase, ako výška obvyklá. V závere navrhol pri úvahe o výške nájmu pri vecnej pôsobnosti
zákona brať do úvahy výšku ním zvýšenú na 10 % ale podľa správneho právneho predpisu, ktorým je
Vyhláška č. 38/2005 Z.z..

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi ktoré predložili strany
sporu, znaleckým dokazovaním, svedeckou výpoveďou keď zistil tento skutkový a právny stav:

11. Podľa výpisu z D. Č.. XXX pre okres N., E. X., O. Ú. M. zo dňa 01.02.2016, žalobca I/ je výlučným
vlastníkom v celosti pozemkov parc. č. CKN 546/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2, parc.
č. CKN 547/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, parc. č. CKN 554, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 343 m2, parc. č. CKN 558/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1516 m2, parc.

č. CKN 558/9, zastavané plochy a nádvoria o výmere 598 m2, parc. č. CKN 568/10, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 614 m2, parc. č. CKN 558/38, zastavané plochy a nádvoria o výmere 8540 m2, parc.
č. CKN 568/43, zastavané plochy a nádvoria o výmere 653 m2.

12. Podľa výpisu z D. Č.. XXXX F. E. N., E. X., O. Ú. M. zo dňa 01.02.2016, žalovaný je výlučným

vlastníkom v celosti stavieb, ktoré sú postavené na parc. č. CKN 558/43, súpisné číslo XXXX (senník),
na parc. č. CKN 546/2, súpisné číslo XXXX (odchovňa), na parc. č. CKN 547/2, súpisné číslo XXXX
(kravín), na parc. č. CKN 558/8, súpisné číslo XXXX (výkrmňa), na parc. č. CKN 558/9, súpisné číslo
XXXX (silážne žľaby), na parc. č. CKN 558/10, súpisné číslo XXXX (silážne žľaby), podľa výpisu N. D.
Č.. XXXX F. E. N., E. X., O. Ú. M. zo dňa 01.02.2016, žalovaný je výlučným vlastníkom v celosti stavby,

ktorá je postavená na parc. č. CKN 554, súpisné číslo XXXX (sklad).

13. Podľa výpisu z D. Č.. XXX F. E. N., E. X., O. Ú. M. zo dňa 01.02.2016, žalobca II/ je výlučným
vlastníkom v celosti pozemkov parc. č. CKN 558/13, zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parc.
č. CKN 558/40, zastavané plochy a nádvoria o výmere 410 m2, parc. č. CKN 558/41, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 247 m2, parc. č. CKN 558/42, zastavané plochy a nádvoria o výmere 231 m2, parc.
č. CKN 558/44, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4568 m2.

14. Podľa výpisu z D. Č.. XXXX F. E. N., E. X., O. Ú. M. zo dňa 01.02.2016, žalovaný je výlučným
vlastníkom v celosti stavieb, ktoré sú postavené na parc. č. CKN 558/40, súpisné číslo XXXX (výkrmňa),

na parc. č. CKN 558/41, súpisné číslo XXXX (silážne žľaby), na parc. č. CKN 558/42, súpisné číslo
XXXX (silážne žľaby), podľa výpisu z LV č. XXXX pre okres N., E. X., O. Ú. M. zo dňa 01.02.2016,
žalovaný je výlučným vlastníkom v celosti stavby, ktorá je postavená na parc. č. CKN 558/13, súpisné
číslo XXXX (sociálna budova).

15. Žalobcovia v konaní predložili listinný dôkaz, znalecký posudok č. 2/2013 vypracovaný Ing. Danou
Kováčovou, znalkyňou z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa
04.01.2013 ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov „parc. č. EKN 596, 597 a 598“ v k.ú.
M., E. X., E. N. a nájmu za predmetné pozemky (vyčíslené pre 1 m2 pozemkov) za účelom súdneho
konania, ktorý bol zadaný žalobcami na základe objednávky zo dňa 01.12.2012. Znalecký posudok bol

vypracovaný ku dňu 04.12.2012, kedy sa uskutočnila ohliadka pozemkov. Znalecký posudok vychádza z
právnehoprepisu,ktorýmjeVyhláškaMSSRč.492/2004Z.z.,vzneníneskoršíchpredpisov,ostanovení
všeobecnej hodnoty majetku, prílohy č. 3- postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností
a stavieb. Znalecký posudok sa odvoláva aj na ďalšie použité právne predpisy špecifikované v
tomto znaleckom posudku. Znalkyňa v tomto znaleckom posudku pri porovnaní súladu popisných

a geodetických údajov katastra nehnuteľností so zisteným skutkovým stavom na základe miestnej
ohliadky skonštatovala, že právny stav pozemkov nie je v súlade so stavom skutočným, pozemky sú v
katastri nehnuteľností vedené v kultúre orná pôda, v skutkovom stave sú situované v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva a sú v časti zastavanej jestvujúcimi stavbami, v časti sú zastavanévnútroareálovými komunikáciami. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnotené pozemky sú parcelami
registra “E“, tieto v teréne nemajú jednoznačne označenú hranicu, ich kultúra a často aj výmera
má orientačný charakter. Na zosúladenie právneho a skutkového stavu podľa znalkyne je potrebný

geometrický plán. Z hľadiska príslušnosti k zastavanému územiu obce je rovnako v evidencii katastra
nehnuteľností nesúlad nakoľko pri evidencii pozemkov registra “C“, ktoré sú súčasťou hodnotených
parciel registra “E“ na evidenčných listoch je v KN uvedená príslušnosť k zastavanému územiu obce
(kód 1), pričom na liste vlastníctva k pozemkom registra “E“ je prevzatý historický údaj o príslušnosti
k zastavanému územiu obce, ktorý vyjadruje príslušnosť predmetných pozemkov mimo zastavaného

územia obce (kód 2). Na výpisoch z LV je uvedený záväzný druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie (pre parc. č. 596, 597), z čoho je zrejmé, že sa jednoznačne nejedná o poľnohospodársku
kultúru pozemku. Hodnotené pozemky sú situované v E. X., Q. O. Ú. M., evidencia pozemkov KNE
na liste vlastníctva uvádza, že sa jedná o pozemky mimo zastavaného územia obce, čo je však iba
prevzatý historický údaj. V blízkosti uvedeného areálu niekdajšieho hospodárskeho dvora je situovaný
cintorín a cca 150 m je súvislá obytná zástavba južnej časti M.U. (údaje prevzaté z textovej časti

územnéhoplánuMestaSliač).Areáljeoplotený,vjehovnútornejčastijezastavanýspravidlaniekdajšími
hospodárskymi stavbami roľníckeho družstva, v súčasnosti využívanými rôznymi vlastníkmi na rozličné
účely. Areál je prístupný spevnenou miestnou komunikáciou, vnútroareálové komunikácie sú taktiež
spevnené. Hodnotené pozemky sú pomerne rovinaté, v časti zastavané stavbami, v časti bez úpravy a v
časti zastavané spevnenými plochami. Z hľadiska územno-plánovacej dokumentácie predmetná lokalita

je popisovaná ako súčasná zástavba s existujúcimi plochami komerčného charakteru - toto využitie
územný plán nemení. Znalkyňa pri použití metódy polohovej diferenciácie určila všeobecnú hodnotu
pozemkov 25,80 Eur/m2. Pri použití porovnávacej metódy určila všeobecnú hodnotu pozemkov 25,11
Eur/m2. Za objektívnejšiu vzhľadom na predložené doklady znalkyňa považovala metódu porovnávaciu
pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Z tejto vychádzala aj pri stanovení všeobecnej hodnoty

nájmu pozemkov, ktorú stanovila 1,64 Eur/m2/rok.

16. Geometrickým plánom zo dňa 23.04.2014 vyhotovenom GEODET spol. s r.o., Zvolen, pre
okres N., E. X., O. Ú. M.Á., číslo plánu: 31644341-102/2014, úradne overeného Okresným úradom
Zvolen, katastrálny odbor dňa 24.04.2014 pod číslom 01-195/2014 došlo k zidentifikovaniu pôvodných

pozemkov parc. č. EKN 596, 597, 598, okrem iného i na sporné pozemky.

17. Žalobcovia ďalej predložili Zmluvu o nájme nehnuteľností, ktorá bola uzatvorená dňa 21.02.2011
medzi žalobcom I/ ako prenajímateľom a U. O. - H., IČO: 35 192 216, so sídlom Sliač ako nájomcom.
Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.03.2011 do 31.12.2020. Podľa tejto nájomnej zmluvy

žalobca I/ prenajal časť z pozemkov v tom čase ešte identifikovaných ako parc. č. EKN 596, 597 za
dohodnuté nájomné vo výške 1,33 Eur/m2/rok s tým, že plocha bola prenajatá za účelom jej užívania
nájomcom na výkon podnikateľskej činnosti. Podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.10.2010
žalobca I/ ako prenajímateľ prenajal Mestu Sliač, IČO: 00 320 277, Sliač ako nájomcovi z predmetných
pozemkov v tom čase ešte identifikovaných ako parc. č. EKN 596, 597 časť na dobu určitú od 01.07.2010

do 31.12.2020 za účelom užívania na výkon podnikateľskej činnosti za dohodnuté nájomné 1,33 Eur/
m2/rok.

18. Žalovaný v liste zo dňa 01.04.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalobcov Ulianko & partners s.r.o.,
Zvolen, čo bolo odpoveďou na list žalobcov zo dňa 18.03.2014 obdržaný žalovaným dňa 26.03.2014,

že uznáva fakt, že užíva časť pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcov s tým, že ich úvaha o
bezdôvodnom obohatení podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je formálne správna, ale výška
bezdôvodného obohatenia nimi stanovená je nepochybne nesprávna a tiež je nesprávny záver, že je v
omeškanísplatenímichnárokov.Akceptovanieichpredstavyovýškenárokubybolopreneholikvidačné
a preto v ich navrhnutej podobe neprichádza do úvahy.

19. Žalovaný v liste zo dňa 25.01.2011, ktorý adresoval žalobcovi I/ uviedol, že obdržal jeho návrh
zmluvy o prenájme nehnuteľností, ktorej predmetom má byť nájom pozemkov na D. Č.. XXX, F. O..Ú..
M., parc. č. EKN 596 o výmere 16298 m2, parc. č. EKN 597 o výmere 11138 m2. V tejto súvislosti žiadal
upriamiť pozornosť žalobcu I/ na skutočnosť, že problematika nájmu poľnohospodárskych pozemkov

je upravená zákonom č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Ďalej v tomto liste
poukázal na znenie § 1 ods. 2 a § 10 ods. 1 predmetného zákona. Podľa jemu dostupných informácii je
hodnota žalobcom I/ prenajímaných poľnohospodárskych pozemkov vo výške 0,3435 Eur/m2 (príloha č.
1 k zákonu č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), pričom všeobecne zaužívaná prax vychádzapri prenajímaní poľnohospodárskych pozemkov za sadzby nájomného, ktorej výška sa rovná 1-3 % z
hodnoty prenajímaného pozemku. Na základe týchto skutočností žalovaný požiadal o prehodnotenie
navrhnutej sadzby nájomného, ktorá je v pôvodnej výške neprimerane vysoká a fakticky pre neho

neprijateľná.

20. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka
číslo: 8677/S zo dňa 29.03.2016 (informatívny), žalovaný bol zapísaný do Obchodného registra dňa
20.10.2003, pokiaľ ide o predmet činnosti, okrem iného má zapísaný poľnohospodárstvo a lesníctvo

vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo
ďalšieho predaja.

21. Žalovaný v konaní predložil ústrižky poštových poukážok, z ktorých vyplýva, že dňa 27.12.2012
poukázalžalobcoviI/zaužívaniepozemkovsumu426,04EuražalobcoviII/sumu190,33Eur(rok2012),
ktoré sumy žalobcovia žalovanému vrátili dňa 06.03.2013, ďalej že dňa 20.12.2013 poukázal žalobcovi

I/ za užívanie pozemkov sumu 426,04 Eur a žalobcovi II/ sumu 190,33 Eur (rok 2013), ktoré sumy
žalobcovia žalovanému vrátili dňa 26.02.2014, ďalej že žalovaný dňa 22.12.2014 poukázal žalobcovi
I/ za užívanie pozemkov sumu 426,04 Eur a žalobcovi II/ sumu 190,33 Eur (rok 2014), ktoré sumy
žalobcovia žalovanému vrátili dňa 02.03.2015 a ďalej, že žalovaný dňa 21.12.2015 poukázal žalobcovi
I/ za užívanie pozemkov sumu 426,04 Eur a žalobcovi II/ sumu 190,33 Eur (rok 2015), ktoré sumy

žalobcovia žalovanému vrátili dňa 29.02.2016, ďalej že žalovaný dňa 25.08.2011 poukázal žalobcovi I/
za užívanie pozemkov sumu 1.278,12 Eur a žalobcovi II/ sumu 570,99 Eur (roky 2009-2011), ktoré sumy
žalobcovia žalovanému nevrátili, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami konania sporná. Ohľadne
platieb za rok 2016 doklady nepredložil, ale medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný žalobcom aj
tieto platby vyplatil a žalobcovia ich žalovanému vrátili.

22. Žalovaný listom zo dňa 03.08.2011, ktorý odoslal pre obidvoch žalobcov na pošte dňa 25.08.2011
oznámil obidvom žalobcom, že s poukázaním na skutočnosť, že užíva poľnohospodárske pozemky,
ktorých sú vlastníkmi bez nájomnej zmluvy, tak im oznamuje, že dnešným dňom uhrádza ním vypočítané
nájomné za roky 2009-2011. V liste je uvedené, že poľnohospodárske pozemky sa nachádzajú v

objekte bývalého PD Sliač Hájniky, ktoré sú geometrickým plánom č. 058/2004 zo dňa 19.03.2004
vypracovaným GEODET spol. s r.o. Zvolen rozdelené na fyzicky ním užívané pozemky slúžiace výlučne
na poľnohospodársku výrobu. Výška nájomného bola stanovená v súlade s § 10 ods. 1 zákona č.
504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a stanoviska Slovenského pozemkového fondu
Bratislava, číslo 474/2011/RO-21 zo dňa 15.03.2011. Obvyklú hodnotu - 2,5 % z ceny ornej pôdy navýšil

na 10 % z jej hodnoty, ktorá je stanovená v prílohe č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z.. Súčasne im oznámil,
že ak majú záujem o uzatvorenie zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov počnúc rokom 2012,
aby ho kontaktovali.

23. Žalovaný predložil i návrh nájomnej zmluvy pre žalobcu II/, z ktorého čl. III. vyplýva návrh ročného

nájomného za prenajaté pozemky výpočtom 10 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej v
prílohe č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z.. Hodnota poľnohospodárskej ornej pôdy v katastrálnom území
Hájniky je 0,3435 Eur/m2, keď potom navrhnuté nájomné predstavuje celkovú sumu 190,33 Eur za
kalendárny rok. K návrhu bol predložený i výpočet výšky nájomného.

24. Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor, Zvolen v liste č. 474/2011/RO-21 zo dňa
15.03.2011 žalovanému oznámil, že pri prenájme pozemkov v správe a nakladaní SPF v uvedenej
lokalite bola výška nájmu stanovená na 2,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy pri všetkých
pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh. Prílohou tohto listu bola i hodnota
poľnohospodárskej pôdy podľa jednotlivých katastrálnych území, ktorú tvorila príloha č. 1 k zákonu č.

582/2004 Z.z..

25. Žalovaný predložil Dodatok č. 03295/2013-PNZ-P41708/05.02 k nájomnej zmluve č. PNZ-
P41708/05.00 zo dňa 24.06.2013, ktorý bol uzatvorený medzi Slovenským pozemkovým fondom,
Bratislava ako prenajímateľom a ním ako nájomcom podľa zákona č. 504/2003 Z.z.. Týmto dodatkom

bolo dohodnuté ročné nájomné pre rok 2014 medzi prenajímateľom a nájomcom za prenajaté zastavané
plochy bez ohľadu na ich umiestnenie, ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov
bez ohľadu na ich druh vypočítanou sadzbou 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenejpodľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ústavom ekonomiky, poľnohospodárstva a
potravinárstva). Ročné nájomné takto bolo týmto dodatkom dohodnuté od 01.01.2014.

26. Žalovaný ďalej predložil Zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností, ktorá bola uzatvorená
dňa 21.01.2014 medzi neuvedeným prenajímateľom a AGROHORS s.r.o., IČO: 36 622 826, Kováčová,
z ktorej vyplýva, že s predmetom zmluvy je nájom poľnohospodárskej pôdy v k.ú. Kováčová vo
vlastníctve prenajímateľa podľa prílohy k zmluve, keď táto bola daná do nájmu za účelom chovu
hospodárskych zvierat a súvisiacich činností. Účastníci sa dohodli na nájme pozemkov, ktoré sú

zastavané hospodárskou stavbou o výmere 161 m2 a časti nezastavanej, kde išlo o poľnohospodársku
pôdu o výmere 970 m2. Cena nájmu v prípade zastavanej plochy bola dojednaná 0,034 Eur/m2/
ročne a v prípade nezastavanej plochy 50,- Eur/ha/ročne. Ďalej predložil nájomnú zmluvu nedatovanú,
nepodpísanú, ktorá mala byť uzavretá medzi neuvedeným prenajímateľom a Poľnohospodárskym
družstvom Badín, družstvo, IČO: 31 622 500, Badín ako nájomcom. Žalovaný mienil touto zmluvou
preukazovať dojednanie nájomného 0,01 Eur/m2/rok za predmet prenájmu, ktorým boli pozemky -

zastavané plochy a nádvoria, keď prenájom bol resp. mal byť dohodnutý za účelom poľnohospodárskej
prvovýroby.

27. Žalobcovia vyššie uvedený posledný dôkaz predložený žalovaným v konaní namietali, že je bez
výpovednej hodnoty, keďže nie je datovaný, ani podpísaný.

28. Žalovaný ďalej predložil i návrh nájomnej zmluvy pre žalobcu I/ ako prenajímateľa, z ktorého vyplýva
rovnako ako v prípade návrhu nájomnej zmluvy pre žalobcu II/, návrh ročného nájomného za prenajaté
pozemky vo výške 10 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej v prílohe č. 1 k zákonu č.
582/2004 Z.z. s tým, že hodnota poľnohospodárskej ornej pôdy v katastrálnom území Hájniky je 0,3435

Eur/m2, a teda nájomné predstavuje celkovú sumu 426,04 Eur za kalendárny rok.

29. Zmluvou o nájme nehnuteľností zo dňa 01.04.2015 žalobca I/ ako prenajímateľ prenajal G.. U. N.,
W. W. W. a spol., ako nájomcom pozemky špecifikované v článku I. tejto nájomnej zmluvy, okrem iného i
časť parciel parc. č. EKN 596, EKN 597 a ďalej pozemok parc. č. CKN 558/39 a to za účelom realizovania

podnikateľskej činnosti s účinnosťou od 01.04.2015 na dobu 10-tich rokov za dohodnuté nájomné vo
výške1,64Eur/m2/rok.Stranyvzmluvezhodnevyhlásili,ževprípadeparcelyregistraEKN596ovýmere
6341 m2 a EKN 597 o výmere 3339 m2 sa tieto považujú za zastavané plochy a nádvoria, keď vzali na
vedomie existenciu nesúladu druhu pozemku zapísaného na LV so skutočným stavom.

30. Žalovaný v prílohe listu zo dňa 01.02.2013, ktorý adresoval žalobcom, opätovne žalobcom zaslal
dňa 27.02.2013 návrhy nájomných zmlúv, dňa 21.12.2015 opätovne žalobcom zaslal návrhy nájomných
zmlúv, ktoré vychádzajú z ročného nájomného za prenajaté pozemky 0,03435 Eur/m2, čo v prípade
žalobcu II/ predstavovalo celkovú sumu ročného nájomného 190,40 Eur a pre žalobcu I/ celkovú sumu
ročného nájomného 425,25 Eur.

31. Žalovaný dokladal, že sporné pozemky ešte podľa D. Č.. XXX F. O..Ú.. M. zo dňa 13.05.2011 a podľa
D. Č.. XXX F. O..Ú.. M. zo dňa 13.05.2011 boli v katastri nehnuteľností zapísané ako parc. č. EKN 598,
orná pôda o výmere 11450 m2, parc. č. EKN 596, orná pôda o výmere 16298 m2, parc. č. EKN 597, orná
pôda o výmere 11138 m2, keď konfigurácia pozemkov a stavieb na nich postavených bola zameraná

geometrickým plánom vyhotovenom dňa 18.03.2004 GEODET spol. s r.o., Zvolen pre k.ú. Hájniky, číslo
plánu 058/2004, ktorého zadávateľom bol žalovaný, a ktorý bol žalovaným predložený v konaní avšak
bez úradného overenia podľa § 9 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii, tiež bez pečiatky a
podpisu geodetickej organizácie, ktorá geometrický plán vyhotovovala.

32. Žalobcovia I/ a II/ pri výsluchu zotrvávali na tom, čo uviedol ich právny zástupca.

33. Štatutárny zástupca žalovaného G.. Ľ. F., pri výsluchu zotrvával na tom, čo uviedol právny zástupca
žalovaného.

34. K znaleckému posudku č. 2/2013 zo dňa 04.01.2013, ktorý bol vyhotovený znalkyňou Ing. Danou
Kováčovou, a ktorý bol predložený žalobcami v konaní ako listinný dôkaz súd vypočul znalkyňu Ing.
Danu Kováčovú ako svedkyňu. Táto k znaleckému posudku doplnila, že znaleckým posudkom stanovila
všeobecnú hodnotu pozemkov v uzatvorenom areáli v k.ú. Hájniky. Závery jej znaleckého posudku súv súlade s platnou legislatívou a s právnymi predpismi, ktoré stanovujú postup pri zisťovaní hodnoty
majetku právnických a fyzických osôb. Pokiaľ ide o pozemky, tieto sú vedené druhovo podľa LV ako
sčasti zastavané stavbami, sčasti sú spevnenými plochami. Pozemky, u ktorých stanovovala všeobecnú

hodnotu nemali charakter poľnohospodárskej pôdy. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je použiteľné
pre stanovenie všeobecnej hodnoty majetku pre akýkoľvek subjekt. Iný právny predpis na stanovenie
všeobecnej hodnoty majetku nie je. Predpis č. 504/2003 Z.z. nevypovedá o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku, jediným takýmto predpisom je vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z., v znení neskorších

predpisov. Ak by išlo o poľnohospodársku pôdu, teda stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov a
nájmu pozemkov, keby tieto mali charakter poľnohospodárskej pôdy, odlišnosť by bola v tom, že by
sa vychádzalo z inej jednotkovej ceny pozemku a následne nájom by sa určil v zmysle vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z.z.. To znamená, že v takomto prípade by sa vychádzalo len z inej jednotkovej
ceny pozemkov, keď pri poľnohospodárskych pozemkoch je táto nižšia než napríklad pri pozemkoch
zastavaných stavbou, avšak pokiaľ ide o výšku nájmu, metodický postup zistenia by bol rovnaký, a to v

zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., ktorá je jediným predpisom na zistenie všeobecnej hodnoty
nájmu. Predmetné pozemky však nemajú charakter poľnohospodárskych pozemkov, v znaleckej praxi
nie je rozhodujúci účel využitia objektu na pozemku, ale je rozhodujúce, či pozemky sú zastavané,
nezastavané,aakýjeúzemnýplánobce,ktorýjevtomtosmerenajdôležitejší.Podľazákonač.504/2003
Z.z., nepostupovala, pretože nemá vedomosť o tom, že by tento zákon pojednával o všeobecnej hodnote

nájmu. V znaleckej praxi nie je rozhodujúce, kedy boli stavby na pozemkoch postavené, pričom zákon
č. 504/2003 Z.z. nie je rozhodujúci pre znaleckú prax. Pokiaľ súd stanoví, že by mal určiť všeobecnú
hodnotu ceny nájmu pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy, tak by to vykonala.

35. Žalovaný v konaní predložil list Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Bratislava,

sekcia legislatívy, číslo: 3991/2014-410 zo dňa 18.08.2014 adresovaný P.. Y. W., E. XX - H. E., F., z
ktorého vyplýva, že podľa právneho názoru ministerstva, je areál predmetného ranču hospodárskym
dvorom pre chov hospodárskych zvierat, keď podľa zákona č. 194/1998 Z.z., je totiž hospodársky chov
koňovitých zvierat chovom hospodárskych zvierat so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Jedným
z tých dôsledkov je i to, že uzavretý súbor zariadení je farmou, t.j. hospodárskym dvorom a zariadenia

sú stavbami slúžiacimi chovu hospodárskych zvierat, t.j. stavbami na poľnohospodárske účely. Tieto
skutočnosti majú zásadný význam pre určenie výšky nájomného za pozemky v takýchto zariadeniach.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, sa na účely úpravy
nájmu vrátane úpravy výšky nájomného považuje pozemok v areáli poľnohospodárskeho dvora za
poľnohospodársky pozemok za podmienky, že bol zastavaný pred 24.06.1991 bez ohľadu na to, v akom

druhu pozemku je zapísaný v katastri nehnuteľností. Dôsledkom toho je, že výška nájomného sa určuje
príslušným % z hodnoty pozemku určenej podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) (§
10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov) a príslušných sadzieb uvedených v
prílohe č. 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a
porastov na nich na účely pozemkových úprav a nie podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

36. Žalovaný predložil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava
ako prenajímateľom a QUEEN, s.r.o. Neded, so sídlom Neded, ako nájomcom, ktorá bola uzatvorená
podľa zákona č. 504/2003 Z.z., predmetom nájmu sú pozemky v katastrálnom území Neded,

účelom nájmu je poľnohospodárske využitie prenajímaných pozemkov pri prevádzkovaní podniku
na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, na pestovanie poľnohospodárskych plodín, rastlinnú a
živočíšnu výrobu, nájomná zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 01.01.2015 do 31.10.2029 s tým,
že ročné nájomné za prenajatú poľnohospodársku pôdu podľa jednotlivých druhov pozemkov bolo
dojednané za prenajatú poľnohospodársku pôdu ročnou sadzbou 2,20 % z hodnoty poľnohospodárskej

pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ústavom ekonomiky a
poľnohospodárstva a potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych pozemkov, vodných
plochách a ostatných plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov, ročné nájomné za
prenajaté zastavané plochy bez ohľadu na ich umiestnenie, ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch
hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh bolo vypočítané ročnou sadzbou 3,667 % z hodnoty

poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným
ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva). Nájomná zmluva nie je datovaná, ani
podpísaná. Ďalej predložil Dodatok k nájomnej zmluve, ktorý tiež nie je datovaný, ani podpísaný,
ktorý bol uzatvorený medzi Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava ako prenajímateľom a PDDobrá Niva, a.s., so sídlom Dobrá Niva, ako nájomcom. Dodatok bol uzatvorený tiež podľa zákona
č. 504/2003 Z.z., keď predmetom dodatku bola úprava výšky ročného nájomného pre rok 2015 a
nasledujúce roky na základe vykonanej inventarizácie skutočne užívanej výmery poľnohospodárskej

pôdy, zastavaných, vodných a ostatných plôch v správe a nakladaní SPF ku dňu 15.10.2015. Dodatok
sa odvoláva na prílohu č. 2 kde sú uvedené tabuľky k inventarizácii pôdy a výpočet nájomného
v k.ú. so zapísaným roeb a PPU. Z tejto prílohy vyplýva ročná sadzba nájmu 2,200, resp. 3,667.
Jednalo sa o pozemky nachádzajúce sa v k.ú. Jasenie, Podbrezová, Predajná. Ďalej predložil nájomnú
zmluvu nepodpísanú, nedatovanú medzi SPF, Bratislava ako prenajímateľom a Poľnohospodárske

družstvo Lieskovec, so sídlom Lieskovec ako nájomcom, keď zmluva mala byť uzatvorená na dobu
určitú s účinnosťou od 01.01.2013, a má trvať do 31.10.2022. Nájomné malo byť dojednané za
prenajatú poľnohospodársku pôdu ako 1,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy pri všetkých druhoch
poľnohospodárskych pozemkov, vodných a ostatných plôch mimo zastavaných areálov hospodárskych
dvorov určenej podľa 7. miestneho kódu BPEJ Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a
potravinárstva Bratislava, ročné nájomné za prenajaté zastavané plochy bez ohľadu na ich umiestnenie

akoajprivšetkýchpozemkochvareálochhospodárskychdvorovbezohľadunaichdruh,bolodojednané
najmenej 2,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Išlo o pozemky v správe a nakladaní prenajímateľa v
katastrálnych územiach Lieskovec, Slatinka, Zolná, Zvolen, Môťová, Lukové, Kráľová, Rybáre, Sampor
a Zvolenská Slatina. Ďalej predložil dodatok k nájomnej zmluve rovnako nepodpísaný a nedatovaný,
ktorý bol uzatvorený medzi Slovenským pozemkovým fondom Bratislava ako prenajímateľom a

Poľnohospodárskym družstvom Bátovce, so sídlom Bátovce, ktorý bol tiež uzatvorený podľa zákona č.
504/2003 Z.z., z ktorého vyplýva dojednanie ročnej sadzby nájomného vo výške 2,20 % z priemernej
hodnoty poľnohospodárskej pôdy, u zastavaných plôch a nádvorí bola priemerná sadzba nájomného
dohodnutá vo výške určeného 3,667 % priemernej hodnoty poľnohospodárskej pôdy s odkazom na
prílohu č. 2 tohto dodatku. Išlo o pozemky nachádzajúce sa v k.ú. Bátovce, Bohunice, Dolné Brhlovce,

Dolné Devičany, Dolné Jabloňovce, Drženice, Horné Devičany, Horné Jabloňovce, Horné Žemberovce,
Jalakšová, Kmeťovce, Pečenice, Tekovská Nová Ves a Veľké Krškany. Dodatok mal byť uzatvorený s
účinnosťou od 01.01.2014.

37. Žalovaný uzavrel k nájomnej zmluve č. PNZ-P41708/05.00 Dodatok č. 03420/2014-PNZ-

P41708/05.04 dňa 16.10.2014 ako nájomca so Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava ako
prenajímateľom. Predmetom dodatku bola úprava výšky ročného nájomného pre rok 2014 s tým, že
ročná sadzba nájomného bola dohodnutá vo výške určeného 2,2 % z priemernej hodnoty pôdy, u
zastavaných plôch a nádvorí, bola priemerná sadzba nájomného dohodnutá vo výške určeného 3,667
% priemernej hodnoty pôdy s odkazom na prílohu č. 2 tohto dodatku.

38. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu reagovali na list žalovaného zo dňa 25.01.2011
listom zo dňa 14.02.2011 v ktorom uviedli, že nesúhlasia s argumentáciou žalovaného v liste zo dňa
25.01.2011 i keď nie je vylúčené, že v prípade užívaných častí nehnuteľností v ich výlučnom vlastníctve
sa jedná o pozemok, ktorý je využívaný na poľnohospodárske účely, a teda že na jeho nájom sa vzťahujú

ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z.. Táto skutočnosť však nemá vplyv na prípadnú výšku nájomného
resp. výšku bezdôvodného obohatenia. Ďalej poukázali na to, že zákonodarca v § 10 ods. 1 uvedeného
zákona neobmedzil výšku nájomného maximálnou hranicou, iba stanovil minimálnu hranicu pričom
výšku nájomného ponechal na dohodu zmluvných strán. Z tohto dôvodu nesúhlasili s argumentáciou
o neprimeranosti ním navrhovaného nájomného a odmietli, že by sa primerané nájomné za užívanie

ich pozemkov malo pohybovať na úrovni 0,003 Eur až 0,01 Eur. Súčasne požiadali žalovaného, aby
v lehote do 7 dní od doručenia listu oznámil, či má záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy v nimi
navrhovanom znení alebo aby v tej istej lehote uhradil im sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie
časti nehnuteľností v období posledných 2 rokov vo výške 22.604,- Eur.

39. V ďalšom liste zo dňa 04.04.2011 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalobcom
prostredníctvom tiež ich právneho zástupcu, že má záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy avšak
nie za podmienok, ktoré boli navrhnuté žalobcami. V záujme toho aby dosiahol v predmetnej veci
reálny pokrok, vyžiadal si stanovisko od Slovenského pozemkového fondu Bratislava, podľa ktorého pri
prenájme pozemkov v správe a nakladaní SPF v danej lokalite predstavuje nájomné 2,5 % z hodnoty

poľnohospodárskej pôdy pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich
druh.Súčasnežalobcomoznámil,žebezdôvodnéobohatenievovýške22.604,-Euržalobcomneuhradí.40. V ďalšom liste zo dňa 18.03.2014 adresovanom žalovanému, žalobcovia prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalovanému zaslali posledný pokus o finančné vyrovnanie a návrh na uzavretie
nájomnejzmluvy.Vlistesaodvolalinaznaleckýposudokč.2/2013vypracovanýIng.DanouKováčovouv

zmysle záverov ktorého všeobecná hodnota pozemkov v užívaní žalovaného činí 25,11 Eur/m2, a nájom
pozemkov činí 1,64 Eur/m2/rok. Ďalej žiadali aby žalovaný v lehote 7 dní od doručenia listu oznámil,
či má záujem na uzatvorení nájomných zmlúv podľa návrhu aký oni predložili, a súčasne žiadali od
žalovaného uhradiť čiastku pre žalobcu I/ 40.681,84 Eur a pre žalobcu II/ čiastku 18.174,48 Eur titulom
bezdôvodného obohatenia.

41. Žalobcovia ďalej v konaní predložili stanovisko znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej
univerzity v Nitre zo dňa 11.01.2016 adresované OR PZ v Nitre, odbor kriminálnej polície Nitra, z
ktorého vyplýva, že v tam opísanej veci „z údajov katastra nehnuteľností ako aj z údajov znaleckého
posudku je zrejmé, že v prípade pozemkov evidovaných na D. Č.. XXXX O..Ú.. Q. A. Ž. sa jedná o
nepoľnohospodárskedruhypozemkov,atozastavanéplochyanádvoriapričomsútopozemkyčiastočne

aj úplne zastavané stavbami. Takéto pozemky sa nemôžu považovať za poľnohospodárske pozemky
v zmysle katastrálneho zákona, aj keď sekundárne slúžia poľnohospodárskej výrobe. Podľa § 4 vyhl.
MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov na
stanovenievšeobecnejhodnotypozemkov,akoajvšeobecnejhodnotynájmunanepoľnohospodárskych
druhoch pozemkov (zastavané plochy a nádvoria, čiže plochy pod budovami hospodárskeho dvora

a medzi budovami), ako pozemkov v hraniciach zastavaného územia obce je príslušný znalec z
odboru stavebníctvo“. Ďalej z tohto vyplýva, že „na stanovenie hodnoty nájomného pri prevádzkovaní
podniku podľa zák. 504/2003 Z.z. nie je potrebné vypracovať znalecký posudok, ale je možné výšku
nájmu dohodnúť podľa § 10 uvedeného zákona, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu - podľa BPEJ - vyhláška MP RV SR č.

38/2005 Z.z.“. Ďalej je tu uvedené, že 1 % je považované z dikcie zákona za najmenšiu sumu, resp.
je považované za východiskovú hodnotu k dohode nájomcu a prenajímateľa. Ďalej z tohto stanoviska
vyplýva, že v tam posudzovanom prípade pozemkov zastavané plochy a nádvoria sa nejedná o
poľnohospodársku pôdu, čiže dané pozemky nemajú stanovené BPEJ, a preto nie je možné nájomné
vypočítať na základe bonity s využitím zákona č. 504/2003 Z.z..

42. Žalovaný v konaní predložil snímok z mapy (č.l. 213 spisu), zdroj: www.podnemapy.sk
s kódovým označením BPEJ susediacich okolitých poľnohospodárskych
pozemkov v okolí sporných pozemkov, z ktorej vyplýva kódové BPEJ k týmto susediacim okolitým
poľnohospodárskym pozemkom 0571002, 0506005, 0557033.

43. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 28.04.2017, uzavretej medzi Slovenským pozemkovým fondom
Bratislava a žalovaným podľa zákona č. 504/2003 Z.z., od účinnosti zmluvy, čo bolo 10. deň
po nadobudnutí jej platnosti sa zmluvné strany dojednali na ročnom nájomnom za prenajatú
poľnohospodársku pôdu ročnou sadzbou 2,20 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy (stanovenej

podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a
potravinárstva) pri všetkých druhoch poľnohospodárskych pozemkov, vodných plochách a ostatných
plochách mimo zastavaných areálov hospodárskych dvorov a na ročnom nájomnom za prenajaté
zastavané plochy bez ohľadu na ich umiestnenie, ako aj pri všetkých pozemkoch v areáloch
hospodárskych dvorov bez ohľadu na ich druh s určením ročnej sadzby 3,667 % z hodnoty

poľnohospodárskej pôdy (stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky Výskumným
ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva).

44. Žalovaný v konaní dokladal, že i v roku 2017, konkrétne dňa 20.12.2017 zaslal žalobcom za užívanie
pozemkov, konkrétne žalobcovi I/ sumu 426,04 Eur a žalobcovi II/ sumu 190,33 Eur za rok 2017, keď

rovnaké sumy im zaslal i za rok 2018 dňa 19.12.2018, čo dokladoval ústrižkami poštových poukážok
z uvedených dní.

45. Na návrh žalobcov súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením sp.zn. 14C/26/2016-245
zo dňa 26.01.2018, keď za znalca ustanovil na splnenie znaleckej úlohy Ing. Annu Bešinovú, znalkyňu

z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných
prác. Znalkyňa vo veci podala písomný znalecký posudok č. 62/2018 zo dňa 14.08.2018. Zo záverov
tohto znaleckého posudku vyplýva, že obvyklá výška nájomného za užívanie pozemkov žalobcu I/
činí za posudzované obdobie sumu 19.327,93 Eur, u žalobcu II/ činí za posudzované obdobie sumu8.700,19 Eur. Znalkyňa vychádza pri spracovaní znaleckého posudku z vyhlášky MS SR 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov odvolávajúc sa aj na ďalšie použité
predpisy uvedené v znaleckom posudku. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov vychádzala

z metódy polohovej diferenciácie, keď výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávaním podľa
znalkyne nebolo možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemala k dispozícii podklady
pre porovnávanie. Posudzované pozemky sú zastavané poľnohospodárskymi stavbami, nezastavaný
pozemok je užívaný ako prístup k týmto budovám. Nachádzajú sa v poľnohospodárskom areáli, kde o
inom využití je ťažko uvažovať. Zároveň zaťaženie pozemkov stavbami, kde stavba a pozemok majú

dvoch vlastníkov je samotné riziko pri riešení možnosti iného využitia pozemkov. Zastavanie pozemkov
stavbami je veľkým rizikom, ktoré obmedzuje lukratívnejšie využitie pozemkov. Hodnotené pozemky
sa nachádzajú na okraji mesta v bývalom areáli poľnohospodárskeho družstva. Prístup k pozemkom
je zo štátnej komunikácie I/69 po mestskej komunikácii popri mestskom cintoríne, areálu bývalého
poľnohospodárskeho družstva. V rámci areálu je prístup po panelových alebo spevnených cestách. V
mieste je bežný hluk tam existujúcich prevádzok, chovu hospodárskych zvierat, z autoservisu. Znalkyňa

pri výpočte obvyklej výšky nájmu vychádzala z jednotkovej hodnoty pozemku 11,24 Eur/m2.

46. Žalobcovia voči znaleckému posudku znalkyne vzniesli námietky vo vyjadrení zo dňa 17.09.2018,
ktoré bolo doručené súdu dňa 17.09.2018. Vytýkali znaleckému posudku formálne nedostatky ako
i metodické nedostatky popísané v tomto vyjadrení. V zásade metodické nedostatky videli v tom,

že znalkyňa nedôvodne v znaleckom posudku uviedla, že zastavanie pozemkov stavbami je veľkým
rizikom, ktoré obmedzuje lukratívnejšie využitie pozemkov, a ďalej okrem iného namietali, že všeobecná
hodnota pozemkov nebola znalkyňou stanovená pre jednotlivé roky samostatne. Je nepravdepodobné,
že všeobecná hodnota pozemkov je nemenná počas celého rozhodného obdobia a naopak všeobecná
hodnota nájomného klesá. V znaleckom posudku videli aj formálne nedostatky v nedostatočnom

zdôvodnení použitia metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky ako i použitie
jednotlivých vstupných veličín pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu.

47. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.09.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 21.09.2018 tiež rozporoval
záverytohtoznaleckéhoposudku,keďpredovšetkýmnamietal,žeznalkyňaprenedostatokkompetencie

nebola oprávnená takýto znalecký posudok podať. Ak ho nebola oprávnená podať, tak aj prípadné
nesprávnosti vlastného znaleckého posudku, ktoré by bolo možné vytýkať, uvedené konzumuje. Žiadal
neprihliadnuť preto na predmetný znalecký posudok.

48. Na námietky žalobcov a námietky žalovaného voči znaleckému posudku reagovala znalkyňa

vyjadrením zo dňa 10.12.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.12.2018, ako i svojim výsluchom.
Námietky žalovaného voči znaleckému posudku sú v otázkach právnych, preto sa k nim bližšie
nevyjadrovala, pokiaľ ide o námietky žalobcov, že použila porovnávaciu metódu k tomu doplnila, že
znalecké dokazovanie bolo potrebné vykonať za obdobie od 05.02.2014 do 05.02.2016, čo znamená
2 až 4 roky dozadu. Realitné portály jednak v 90 % riešia predaj nehnuteľností, nie ich prenájom a

vo zverejnených zmluvách na portály Mesta Sliač v rokoch 2014 až 2016 sa nenachádzali vhodné
zmluvynaprenájompozemkov,ktorébymohlibyťpoužiténaporovnávaciumetóduprenájmupozemkov.
Nesúhlasila s tvrdením, že absentuje popis a zdôvodnenie použitej metódy na stanovenie nájmu
za pozemky, ako aj použitie vstupných veličín pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu. Mala za to,
že popísala všetky veličiny, ktoré použila pri výpočte. Pokiaľ žalobcovia nesúhlasia s analýzou rizík

uvedených v znaleckom posudku, na analýze rizík v znaleckom posudku, ktoré uviedla, trvala. Z jej
pohľadu sú predmetné pozemky rizikové. Koeficienty pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov
stanovila na základe odborných skúseností, zistenia skutkového stavu pri ohliadke. Metodika výpočtu
všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok je stanovená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004Z.z.,kdedotohtovýpočtuvstupujevšeobecnáhodnotapozemku,diskontnásadzba,koeficient

zohľadňujúci daňové zaťaženie a obdobie predpokladanej návratnosti. Keďže výpočet je závislý od
úrokovej sadzby, ktorá v priebehu 3 rokov menila, mala za to, že je výpočet potrebný rozdeliť na 3
roky. Čo sa týka všeobecnej hodnoty pozemkov v poľnohospodárskom areáli v rokoch 2014-2016 trvala
na tom, že sa nemenila, alebo nanajvýš klesala. Pozemky, ktoré posudzovala v znaleckom posudku
sa nachádzajú v zastavanom území obce. Na nezastavaných pozemkoch sa nachádzajú prístupové

komunikácie, buď panelové alebo spevnené, išlo o štrkovú cestu, a na niektorých cestách boli i skládky
napríklad hnoja alebo siláže. Nachádzali sa tam aj strojné zariadenia. Znalecký posudok bola oprávnená
podať. Ak by mala zadanú úlohu zo strany súdu určiť obvyklé nájomné pri pozemkoch, ktoré by mali
charakterornejpôdy,bolabytiežoprávnenápodaťtakýtoznaleckýposudok,alelenvzastavanomúzemíobce. Ak by to bolo mimo zastavaného územia obce, znalecký posudok by bol oprávnený podať znalec
na ohodnocovanie ornej pôdy, trvalých trávnatých porastov, teda poľnohospodárskych pozemkov, ktorý
využívajú metódu výnosov z pôdy.

49. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

50. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

51. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

52. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

53. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

54. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

55. Podľa § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy
neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu
1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

56. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších
predpisov, konkrétne v znení do 30.04.2018 (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.z.“), nájomná zmluva o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu o nájomnej
zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa vzťahuje na podnájom.

57. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok,
ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na
poľnohospodárske účely do 24.06.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely
alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

58. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti
prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

59.Podľa§9ods.1zákonač.504/2003Z.z.,nájomcajeoprávnenývyužívaťprenajatýpozemokriadnym
spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a v súlade
s osobitnými predpismi.

60. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske

účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia,
pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného
predpisu (§ 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z.).

61. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z., ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy,

preukáže, že vlastníkovi jej uzavretie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo
nevyzvalužívateľapozemkunajehovrátenieaprevzatie,predpokladása,žemedzinimivznikolnájomný
vzťah podľa tohto zákona; to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ
pozemku.62. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., v znení od 01.05.2018, nájomná zmluva o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve,

ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske
účely.

63. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom od 01.05.2018, pozemok na
poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je

a/ poľnohospodárskou pôdou,
b/ evidovaný v katastri nehnuteľností v registri ?C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na
poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo
c/ iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

64. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z., v znení účinnom od 01.05.2018, obvyklou výškou
nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška
nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej
pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé

katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14
ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

65. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., v znení účinnom od 01.05.2018, na vznik zmluvy
o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku

sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak
sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom
katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli
poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak
slúži na poľnohospodárske účely.

66.Podľa§24dods.3zákonač.504/2003Z.z.,účinnéhood01.05.2018,ustanoveniamitohtozákonasa
spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne
vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

67. Podľa § 559 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.

68. Podľa § 561 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo

voľby dlžník, ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.

69. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov.
Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

70. Podľa § 520 Občianskeho zákonníka, k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne
ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide
o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.

71. Podľa § 522 Občianskeho zákonníka, veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté

plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch
je veriteľ najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza
nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa náhradu iných
škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.

72. Podľa § 523 Občianskeho zákonníka, za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky.

73. Podľa § 568 Občianskeho zákonníka, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ
je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, aleboveriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do úradnej úschovy.
Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

74. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

75. Podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva

svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

76. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

77. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

78. V súdenej veci žaloba bola podaná na súde dňa 05.02.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473
CSP), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v
prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie

v súdenej veci, ktoré sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

79. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

80. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

81. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré strany v konaní navrhli vykonať, keď na poslednom
pojednávaní v súdenej veci dňa 26.02.2019 strany sporu nemali žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania.

82. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu I/ je dôvodná v časti o
zaplateniesumy477,62Euranedôvodnávčastiozaplateniesumy32.453,18Eursúrokomzomeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 32.930,80 Eur od 06.02.2016 do zaplatenia a že žaloba žalobcu II/ je
dôvodná v časti o zaplatenie sumy 213,84 Eur a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 14.530,54 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 14.744,38 Eur od 06.02.2016 do zaplatenia.

83. Žalobcovia si podanou žalobou uplatnili v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V konaní súdom bolo nesporne zistené, že v rozhodnom
období, za ktoré požadovali žalobcovia žalobou vydať bezdôvodné obohatenie t.j. od 05.02.2014 do
05.02.2016 (ďalej len „rozhodné obdobie“) žalobca I/ bol výlučným vlastníkom v 1/1-ine pozemkov

nachádzajúcich sa v k.ú. M., Q. E. X., parc. č. CKN 546/2, o výmere 44 m2, CKN 547/2, o výmere 72
m2, CKN 554, o výmere 343 m2, CKN 558/8, o výmere 1516 m2, CKN 558/9, o výmere 598 m2, CKN
558/10, o výmere 614 m2, CKN 558/38, o výmere 8540 m2, CKN 558/43, o výmere 653 m2, spolu o
výmere 12380 m2 zapísaných na D. Č.. XXX, druhovo ako zastavané plochy a nádvoria a žalobca II/ bol
výlučným vlastníkom v 1/1-ine pozemkov nachádzajúcich v k.ú. M., Q. E. X.Č., parc. č. CKN 558/13, o

výmere 87 m2, CKN 558/40, o výmere 410 m2, CKN 558/41, o výmere 247 m2, CKN 558/42, o výmere
231 m2, CKN 558/44, o výmere 4568 m2, spolu o výmere 5543 m2, zapísaných na D. Č.. XXX, druhovo
ako zastavané plochy a nádvoria, ktoré do apríla 2014 boli evidované v operáte EKN „druhovo“ ako orná
pôda, parc. č. EKN 596, 597 (LV č. 504) a parc. č. EKN 598 (D. Č.. XXX), ktoré skutočnosti vyplývajú
z D. Č.. XXX, D. Č.. XXX zo dňa 13.05.2011 a z geometrického plánu č. 31644341-102/2014 zo dňa

23.04.2014 vyhotoveného GEODET spol. s r.o., Zvolen, overeného OÚ Zvolen, odbor katastrálny dňa
24.04.2014 pod č. 01-195/2014 a napokon i z D. Č.. XXX, D. Č.. XXX zo dňa 01.02.2016.84. Za nespornú skutočnosť súdom v konaní bolo tiež ustálené, že žalovaný v rozhodnom období
užíval tieto pozemky, ktoré všetky sa nachádzajú v oplotenom areáli hospodárskeho dvora bývalého
Roľníckeho družstva Sliač. Žalovaný potvrdil tvrdenia žalobcov, že ich pozemky v rozhodnom období

užíval, preto súd z tejto skutočnosti vychádzal ako z nespornej. Žalovaný je výlučným vlastníkom
v 1/1-ine týchto stavieb, o čom svedčia výpisy z D. Č.. XXXX, XXXX O..Ú.. M., keď z týchto ďalej
vyplýva, že ide o stavby na poľnohospodárske účely (senník, odchovňa, kravín, výkrmňa, silážne
žľaby, sklad), o ktorých žalovaný tvrdil, že boli postavené do 24.06.1991. Žalobcovia toto tvrdenie
nerozporovali, preto súd ustálil, že ide u týchto stavieb o stavby na poľnohospodárske účely postavené

do 24.06.1991. Že ide o takéto stavby napokon vyplynulo i z vykonaného dokazovania. Žalovaný
nepochybne v rozhodnom období tieto stavby užíval na tento účel. Je spoločnosťou, ktorá bola
zapísaná do Obchodného registra 20.10.2003, pričom v predmete svojho podnikania má okrem iného
i poľnohospodárstvo a lesníctvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných
výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja, ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Banská Bystrica, vložka číslo 8677/S, Oddiel: Sro zo dňa 29.03.2016 (č.l. 57 spisu).

Že žalovaný sa zaoberá poľnohospodárskou činnosťou napokon vyplýva i z nájomných zmlúv, ktoré
žalovaný uzatvoril so Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorý žalovanému prenajal pozemky
v k.ú. Hájniky, za účelom poľnohospodárskeho využitia pri prevádzkovaní podniku na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti, pod stavbami a hospodárskym dvorom slúžiacimi poľnohospodárskej
výrobe a chovu hospodárskych zvierat. Časť týchto pozemkov je zastavaná vnútroareálovými v

hospodárskom dvore nachádzajúcimi sa komunikáciami, tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku č.
2/2013 zo dňa 04.01.2013 znalkyne Ing. Dany Kováčovej a ktorý ako listinný dôkaz v konaní predložili
žalobcovia, ako i zo znaleckého posudku č. 62/2018 zo dňa 14.08.2018 znalkyne Ing. Anny Bešinovej,
ktorý bol podaný v súdnom konaní na základe nariadenia súdom. Z týchto znaleckých posudkov
vyplýva, že nezastavané pozemky v areáli, ktoré sú tiež využívané v rozhodnom období žalovaným,

sú prístupovými cestami k stavbám slúžiacim k poľnohospodárskemu využitiu žalovaným, čo znalkyňa
Ing. Anna Bešinová potvrdila i pri svojom výsluchu, keď tieto tiež slúžia ako tzv. manipulačné priestory
k týmto stavbám.

85. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný užíval ich pozemky u žalobcu I/ v rozsahu 12380 m2, u žalobcu

II/ v rozsahu 5543 m2. Zahrnuli pritom do tejto výmery všetky pozemky, teda aj zastavané priamo
stavbami, ako aj nezastavané priamo stavbami, ktoré slúžia ako prístupové cesty a manipulačné
priestory. Žalovaný tento rozsah užívania nenamietal.

86. Ako základnú otázku v konaní bolo súdom posúdiť, či žalovaný užíval pozemky v posudzovanom

období z právneho dôvodu, alebo bez právneho dôvodu. Žalobcovia uplatnili nárok ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný pozemky užíval bez právneho dôvodu. Žiadali
svoj nárok hmotnoprávne posúdiť podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
žiadal nárok žalobcov hmotnoprávne posúdiť ako nájomný právny vzťah vzniknutý podľa § 12 ods.
5 zákona č. 504/2003 Z.z., o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a

lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení do 30.04.2018, ktorý v tomto znení platil a bol
účinný pre rozhodné obdobie (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.z.“). Súd vo veci nebol viazaný tým, ako
strany sporu žiadali nárok hmotnoprávne posúdiť. Táto patrí súdu na základe zisteného a preukázaného
skutkového stavu.

87. V súdenom prípade súd prijal záver, že nárok žalobcov je nárokom na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovo-právnym vzťahom,
ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu a to aj napríklad v prípade, ak sa niekto bez
právneho dôvodu obohatí. Predpokladom na vydanie bezdôvodného obohatenia je vznik bezdôvodného
obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách, a to na strane povinného, t.j. osoby, ktorá

sa obohatila, pričom k tomuto obohateniu došlo na základe právnej skutočnosti uvedenej v § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keď vznik takejto majetkovej ujmy postihuje inú osobu t.j. oprávneného, ktorej
takáto majetková ujma vznikla a má na ňu nárok. Táto pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný
bezdôvodne obohatil. Ten kto získal bezdôvodné obohatenie je povinný ho vydať, a to v takej výške,
v akej k bezdôvodnému obohateniu došlo. To znamená, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje

k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od
prospechu, ktorý získal obohatený (žalovaný) a toto je povinný vydať, t.j. že je povinný vydať sumu, ktorú
získal neoprávneným užívaním cudzej veci na úkor vlastníka. Uvedená otázka bola riešená napríkladv rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/1789/2000 zo dňa 02.11.2000, kde sa uvádza, že ak
niekto užíva cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v
tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal

plnením bez právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať.

88. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by medzi ním a žalobcami došlo k vzniku nájomného právneho
vzťahu k pozemkom podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z.. Z tohto zákonného ustanovenia
totiž vyplýva, že k vzniku nájomného právneho vzťahu dôjde z tohto zákonného dôvodu len v tom

prípade, ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie
navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho
vrátenie a prevzatie. Vtedy sa predpokladá, že medzi nimi vznikol nájomný vzťah podľa tohto zákona;
to neplatí, ak vlastník uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku. Žalovaný
síce žalobcom zaslal návrhy nájomných zmlúv v roku 2011, v roku 2013, i v roku 2015, ale žalobcovia
tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, čo potvrdil i samotný žalovaný, tieto návrhy neprijali. Z

písomnej korešpondencie medzi žalobcami a žalovaným doloženej v konaní (listy zo dňa 25.01.2011,
14.02.2011, 04.04.2011, 18.03.2014, 01.04.2014, 17.12.2015), ktorú predložili žalobcovia a sčasti i
samotný žalovaný vyplýva, že k uzavretiu nájomných zmlúv nedošlo, pretože žalobcovia a žalovaný
sa nedohodli na výške nájomného za pozemky, keď ohľadne tohto nájomného resp. výšky nájomného
vznikol medzi nimi spor. Tiež napokon z vykonaného dokazovania vyplynulo i to, že žalobcovia

žalovanému vrátili platby za užívanie pozemkov, a to od roku 2012 až do roku 2018, v roku 2016 podali
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na súd. Súd preto zdieľa názor žalobcov, že týmto ich
konaním došlo k neprijatiu návrhov nájomných zmlúv, ktoré im predložil žalovaný a tak v zásade k ich
odmietnutiu, a hoci v konaní nebolo zistené, že by žalobcovia žalovaného ako užívateľa pozemkov
vyzvali na ich vrátenie a prevzatie, tým že návrhy nájomných zmlúv neprijali a vrátili plnenie za užívanie

pozemkov, odmietli uzatvorenie nájomnej zmluvy a preto k vzniku právneho nájomného vzťahu zo
zákona podľa § 12 ods. 5 o nájme poľnohospodárskych pozemkov nedošlo. Nakoľko však žalovaný
užíval pozemky v posudzovanom období, užíval ich tak bez právneho dôvodu a preto došlo na jeho
strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
musí podľa zásad uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka žalobcom vydať.

89. Ďalšou spornou otázkou medzi stranami sporu zostala výška bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia
žiadali pri zistení výšky bezdôvodného obohatenia ako primeranej obvyklej odplaty za užívanie
pozemkov vychádzať vzhľadom na charakter pozemkov druhovo v katastri nehnuteľností vedených ako
zastavané plochy a nádvoria z nájmu 1,33 Eur/m2/rok. Pri stanovení vychádzali z nájomných zmlúv,

resp. z nájomného, za ktoré žalobca I/ prenajíma tretím subjektom pozemky nachádzajúce sa v tom
istom areáli hospodárskeho dvora bývalého Roľníckeho družstva Sliač, v ktorom užíval v posudzovanom
období a užíva doposiaľ pozemky i žalovaný (nájomná zmluva zo dňa 14.02.2011 uzatvorená s U. O.
- H.- nájomné 1,33 Eur/m2/rok, nájomná zmluva zo dňa 01.04.2015 uzatvorená s G.. U. N. Y. X.. -
nájomné 1,64 Eur/m2/rok, nájomná zmluva zo dňa 01.10.2010 uzatvorená s Mestom Sliač - nájomné

1,33 Eur/m2/rok). Na dôkaz predložili i znalecký posudok č. 2/2013 zo dňa 04.01.2013 znalkyne Ing.
Dany Kováčovej, ktorý stanovil výšku nájmu pozemkov (v tom čase ešte ako parc. č. EKN 596, 597, 598
ornápôda)1,64Eur/m2/rokvychádzajúczovšeobecnejhodnotypozemku25,11Eur/m2(akozastavanej
plochy a nádvoria, nakoľko bol zistený nesúlad druhu pozemkov v katastri nehnuteľností v porovnaní so
skutočným stavom), ktorá bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z., v

znení neskorších predpisov. Žalovaný žiadal pri zistení výšky „nájomného“ (bezdôvodného obohatenia)
ako primeranej odplaty za užívanie pozemkov vychádzať z právnej úpravy zákona č. 504/2003 Z.z., v
zneníúčinnomdo30.04.2018asúvisiacejvyhláškyMinisterstvapôdohospodárstvaSlovenskejrepubliky
č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav. Mal
za to, že pozemky slúžia na poľnohospodárske účely a boli využívané v súvislosti s chovom zvierat,

sú súčasťou areálu žalovaného a nachádzajú sa na nich stavby určené na poľnohospodárske účely
vybudované v 60.tych rokoch minulého storočia. Je teda nepochybné, že podľa § 1 ods. 2 zákona
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ide o pozemok na poľnohospodárske účely. Zákonodarca
rozlišuje v tomto prípade pozemok na poľnohospodárske účely, kde zaradil aj pozemky zastavané
stavbou do 24.06.1991 do poľnohospodárskej pôdy a pri výške nájmu je preto potrebné vychádzať

z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa BPEJ. Po zistení hodnoty poľnohospodárskej pôdy
podľa BPEJ sa táto hodnota potom aplikuje na všetky pozemky na poľnohospodárske účely v zmysle
zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov síce
nestanovuje povinnosť zisťovať BPEJ toho ktorého pozemku, ale ukladá povinnosť zistiť hodnotupoľnohospodárskej pôdy podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška MP SR č. 38/2005 Z.z., s
odkazom na prílohu č. 1 tejto vyhlášky. Zákon č. 504/2003 Z.z., v § 10 ods. 1 stanovuje iba minimálnu
výšku nájomného, pričom výška nájomného v zmysle tohto zákonného ustanovenia je najmenej 1 % z

hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb..
Podľa nájomných zmlúv, a ďalších dôkazov, ktoré v konaní predložil, štát prostredníctvom Slovenského
pozemkového fondu, Bratislava prenajímal pozemky v danej lokalite za nájomné 2,5 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy pri všetkých pozemkoch v areáloch hospodárskych dvorov bez ohľadu na
ich druh, tento mu od roku 2014 prenajíma pozemky v danej lokalite pokiaľ ide o zastavané plochy

bez ohľadu na ich umiestnenie, ako i všetky pozemky v areáloch hospodárskych dvoroch bez ohľadu
na ich druh za nájomné 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, keď ďalej dokladal, že štát
prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, Bratislava najmenej v 3 prípadoch prenajímal
poľnohospodársku pôdu za 0,001 Eur/m2/rok, 0,034 Eur/m2/rok a 0,004 Eur/m2/rok, teda nájomné sa
pohybuje v rozmedzí od 1 % do 3,667 % vždy z ceny „poľnohospodárskej pôdy“ (BPEJ), bez ohľadu na
charakter pozemkov, ktorá je uvedená v prílohe č. 1 vyhlášky č. 38/2005 Z.z..

90. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z., účinného od 01.01.2004 do 30.04.2018, nájomná zmluva
o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu (§ 663
- 684 Občianskeho zákonníka) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa
vzťahuje na podnájom. Podľa ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., pozemok na účely tohto zákona je taký

pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24.06.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely
alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

91. Na základe vyššej citácie zákona možno prijať záver, že pozemkom na účely tohto zákona, je

okrem poľnohospodárskej pôdy, aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely postavenou
do 24.06.1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely. Ako súd už dôvodí, z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pozemky, za užívanie ktorých žalobcovia požadujú
vydať bezdôvodné obohatenie sú zastavané stavbami na poľnohospodárske účely postavanými v 60.-
tych rokoch minulého storočia, teda boli postavené nesporne do 24.06.1991, tak ako to v konaní uvádzal

žalovaný. Že ide o stavby postavané do 24.06.1991 žalobcovia nerozporovali. Že ide o stavby ďalej
slúžiace na poľnohospodárske účely bolo v konaní tiež nesporne zistené. Napokon účel ich využitia
vyplýva z označenia týchto stavieb na D. Č.. XXXX, XXXX O..Ú.. M. ako senník, odchovňa, kravín a
ďalšie. Vlastníkom týchto stavieb je žalovaný. Že stavby slúžia tomuto účelu vyplýva i zo znaleckého
posudku č. 2/2013 zo dňa 04.01.2013 znalkyne Ing. Dany Kováčovej, i zo znaleckého posudku č.

62/2018 zo dňa 14.08.2018 znalkyne Ing. Anny Bešinovej. Z týchto dôkazov potom súdom bolo dôvodné
uzavrieť, že slúžia žalovanému na poľnohospodársku živočíšnu výrobu, ktorá je činnosťou žalovaného
i podľa údajov zapísaných v Obchodnom registri. V danom prípade sa tak výška bezdôvodného
obohatenia bude spravovať § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z..

92. V tejto súvislosti na podporu názoru súdu možno poukázať aj na novelu zákon č. 504/2003
Z.z., vykonanú zákonom č. 291/2017 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z.z.. Touto
novelou bolo doplnené znenie § 10 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého na vznik zmluvy
o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b/ na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak

sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom
katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli
poľnohospodárskehopodnikuzastavanomstavbaminapoľnohospodárskeúčelydo24.06.1991,akslúži
na poľnohospodárske účely. Podľa § 1 ods. 2 písm. b/ tejto novely, pozemok na poľnohospodárske účely
podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností v registri

“C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný
stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely. Z ustanovenia § 24d ods. 3 tejto novely síce vyplýva,
že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú však

podľa doterajších predpisov. Teda na právny vzťah aplikácia novely neprichádza, ale na podporu záveru
súdu v tejto veci môže táto novela slúžiť ako výkladové pravidlo i k zneniu resp. k výkladu zákona č.
504/2003 Z.z., v znení do 30.04.2018.93. Aplikačná prax odvolacích súdov v obdobných veciach, na ktorú poukazovali strany sporu je
síce rozdielna (rozsudok KS Košice sp.zn. 3Cob/212/2012 zo dňa 30.07.2013, rozsudok KS Trnava
sp.zn. 24Co/327/2012 zo dňa 11.12.2013 - odvolali sa na ne žalobcovia, rozsudok KS Prešov sp.zn.

20Co/167/2016 zo dňa 25.05.2017, uznesenie KS Nitra sp.zn. 9Co/181/2015 zo dňa 17.03.2016,
rozsudok KS Nitra sp.zn. 25Co/346/2017 zo dňa 10.10.2018 - odvolal sa na ne žalovaný), avšak
na správnosť záveru súdu v tejto veci súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.
II.ÚS 687/2017 zo dňa 10.11.2017, v ktorom sa riešila sťažnosť sťažovateľky týkajúca sa vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku zastavaného stavbou, na ktorý sa vzťahuje režim

zákona č. 504/2003 Z.z.. Sťažovateľka namietala aplikáciu zákona o nájme poľnohospodárskych
pozemkov na jej prípad s tým, že regulácia nájomného je protiústavná, pričom Ústavný súd SR
tu konštatoval, že sú správne závery všeobecných súdov v danej veci o aplikácii zákona o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, preto sťažnosť sťažovateľky bola ako nedôvodná odmietnutá. Z tohto
uznesenia vyplýva, že v dôsledku novelizácie zákona č. 504/2003 Z.z., od prvého januára 2008 je
potrebné považovať pozemok za poľnohospodársky, a to v dôsledku toho, že bol zastavaný stavbou

na poľnohospodárske účely, ktorá bola postavená do 24.06.1991. Uvedenou novelizáciou došlo k
rozšíreniu právnej definície pozemkov považovaných za poľnohospodárske pozemky. Preto sa javí ako
logické, že pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia (ktoré sa v zásade rovná výške nájomného
požadovaného v prípade, ak by došlo k uzavretiu zmluvy o nájme) bolo potrebné vzhľadom na
legislatívnu zmenu z cenového hľadiska rozlišovať medzi obdobím do 31.12.2007 a obdobím od

01.01.2008, keď vzhľadom na uvedené posudzovaný pozemok bolo potrebné do 31.12.2007 považovať
za nepoľnohospodársky pozemok v zmysle zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, a od
01.01.2008 ho bolo potrebné považovať za pozemok poľnohospodársky v dôsledku toho, že bol
zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely postavenou do 24.06.1991.

94. Pokiaľ žalobcovia poukazovali i na rozsudok NS SR sp.zn. 2MCdo/16/2010 zo dňa 28.06.2011,
tento nebolo možné na daný prípad aplikovať, pretože z tohto rozhodnutia nevyplýva záver použiteľný
pre danú vec, najmä nevyplýva, či hospodárske budovy bližšie neoznačené posudzované v danej veci
slúžili poľnohospodárskej výrobe a najmä kedy boli postavené, ale vyplýva, že žalovaný mal nadobudnúť
stavby kúpnou zmluvou z roku 1999, tiež nevyplýva, či ich žalovaný užíval osobne, alebo ich ďalej

prenajímal a za akým účelom.

95.Vzhľadomnauvedenésúdkonštatujepoukazujúcna§1ods.2zákonaonájmepoľnohospodárskych
pozemkov (zákon č. 504/2003 Z.z.), že v danom prípade výška bezdôvodného obohatenia sa spravuje
§ 10 tohto zákona. Predmetné stavby spĺňajú charakteristiku stavieb uvedených v tomto zákonnom

ustanovení po prijatí novely s účinnosťou od 01.01.2008, t.j. ide o pozemky zastavané stavbami
na poľnohospodárske účely do 24.06.1991, ako aj iné pozemky prenechané na poľnohospodárske
účely. Pokiaľ žalobcovia namietali, že nie všetky pozemky sú priamo zastavané stavbami, a teda,
že na ne sa právny režim tohto zákona nevzťahuje, súd tento názor nezastáva. Všetky sporné
pozemky sa nachádzajú v hospodárskom dvore bývalého Roľníckeho družstva Sliač, všetky slúžia

na poľnohospodárske účely. Tie, ktoré nie sú priamo zastavané stavbami, slúžia ako prístupové
cesty a manipulačné priestory k týmto stavbám. Napokon samotný žalobcovia v žalobe tvrdili, že
samotné užívanie pozemkov zastavaných stavbami bez toho, aby zároveň nedošlo k užívaniu okolitých
nezastavaných pozemkov - prístupových ciest a manipulačných priestorov (CKN 558/38, CKN 558/44)
„by nemalo žiadny zmysel“. Súd má preto za to, že i na tieto pozemky sa vzťahuje právny režim zákona

č. 504/2003 Z.z.. Preto rozhodol o bezdôvodnom obohatení za užívanie pozemkov žalobcu I/ v rozsahu
12380 m2 a u žalobcu II/ v rozsahu 5543 m2 v režime uvedeného zákona.

96. U sporných pozemkov bolo súdom ďalej nevyhnutné ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia.
Nebolo dôvodné pritom vychádzať ani zo znaleckého posudku Ing. Dany Kováčovej, ktorý vychádzal

z ceny nájmu pozemkov vypočítanej z všeobecnej hodnoty pozemkov 25,11 Eur/m2 (druhovo ako
zastavaná plocha a nádvorie), ani zo znaleckého posudku Ing. Anny Bešinovej, ktorý vychádzal z ceny
nájmu pozemkov vypočítanej z všeobecnej hodnoty pozemkov 11,24 Eur/m2 (druhovo ako zastavaná
plocha a nádvorie) pri použití vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z., o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, ani z nájomných zmlúv predložených žalobcami, ktoré žalobca I/ ako prenajímateľ uzavrel s

rôznymi subjektmi ako nájomcami ohľadne síce pozemkov nachádzajúcich sa v tom istom areáli, ale
nepochybne slúžiacimi nie na poľnohospodárske účely (ale na rôzne iné druhy podnikania napríklad
autoservis), čo v konaní nebolo sporné, kde sa cena nájmu pohybovala od 1,33-1,64 Eur/m2/rok.97. Dôvodné bolo vychádzať z hodnoty BPEJ (bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky) podľa § 10 ods.
1 zákona č. 504/2003 Z.z. s odkazom na zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a cez §
43 ods. 2 uvedeného osobitného zákona ďalej s odkazom na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva

SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav.
V prílohe tejto vyhlášky je základom ceny poľnohospodárskych pozemkov kód BPEJ, ku ktorému je
priradená cena. Žalovaný v konaní predložil mapu (č.l. 213), na ktorej sa nachádzajú najbližšie okolité
susediace poľnohospodárske pozemky k sporným pozemkom s určenou BPEJ 0571002, 0506005,
0557033. Najvyššia cena podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. 38/2005 Z.z. je priradená k BPEJ s kódom

0506005, 5,81 Sk/m2, t.j. 0,1928566, čo je približne 0,1929 Eur/m2. Z toho 1 % predstavuje 0,001929
Eur/m2. Ide o minimálnu výšku nájomného v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.. Žalovaný
súhlasil s určením výšky odplaty 10 % z hodnoty 0,001929 Eur/m2, t.j. 0,01929 Eur/m2. Pri výmere
u žalobcu I/ 12380 m2 ročná odplata potom predstavuje sumu 238,81 Eur a u žalobcu II/ pri výmere
5543 m2 ročná odplata predstavuje 106,92 Eur. Žalobcovia uplatnili nárok za obdobie od 05.02.2014 do
05.02.2016, t.j. za obdobie 2 rokov, keď potom u žalobcu I/ bolo dôvodné priznať titulom bezdôvodného

obohatenia sumu 477,62 Eur a žalobcu II/ sumu 213,84 Eur. V zvyšujúcej časti potom súd žalobu
žalobcov ako nedôvodnú zamietol. Zo zamietajúcej časti nároku súd žalobcom nepriznal ani nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania, keďže nepriznal istinu. Ešte k výške stanovenej odplaty súd dodáva,
že žiadna z nájomných zmlúv, ktorú predložil v konaní žalovaný a týkala sa danej lokality a daného
obdobia, nevychádza z vyššej výšky nájomného za poľnohospodársku pôdu, včítane zastavaných

plôch a dvorov hospodárskych dvorov slúžiacich na poľnohospodárske účely, než ako bola ustálená v
tomto súdnom konaní. Najsmerodatnejšia je nájomná zmluva, ktorou štát prostredníctvom Slovenského
pozemkového fondu Bratislava v rozhodnom období v danej lokalite prenajíma poľnohospodársku pôdu
za hodnotu 3,667 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy aj pri hospodárskych dvoroch slúžiacich k
poľnohospodárskym účelom.

98. Z priznanej časti nároku súd žalobcom ďalej nepriznal ani úroky z omeškania, keď dospel k záveru,
že žalovaný nie je v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia, pretože žalobcovia obdržali platby
od žalovaného za rozhodné obdobie za užívanie ich pozemkov, tieto žalovanému vrátili. Žalovaný
žalobcom bezdôvodné obohatenie vydal za roky 2014-2016, žalobcovia ho žalovanému vrátili, táto

skutočnosť nebola v konaní sporná, napokon bola žalovaným i preukázaná. Preto žalovaný sa nedostal
do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Podľa § 520 Občianskeho zákonníka, veriteľ je
v omeškaní, ak neprijme včas a riadne dlžníkom ponúknuté plnenie alebo mu neposkytne súčinnosť
potrebnú na splnenie dlhu. V prípade, keď sa veriteľ dostal do omeškania, jeho pohľadávka síce
nezaniká, ale nemôže dôjsť k omeškaniu dlžníka a dlžníkovi nevzniknú povinnosti podľa § 517 ods.

2, t.j. právo veriteľa požadovať od dlžníka úroky z omeškania. V súdenej veci išlo o takýto prípad.
Tým, že žalobcovia odmietli prijať plnenie nezanikla ich pohľadávka voči žalovanému, tak ako mylne
v konaní vykladal žalovaný, ale žalovaný sa nedostal do omeškania s úhradou dlhu, teda s vydaním
bezdôvodného obohatenia. Preto žalobcom nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z
prisúdených súm bezdôvodného obohatenia, keď potom súd žalobu žalobcov i v tejto časti zamietol.

99. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tejto súvislosti súd uvádza, že úspech
žalobcovvkonaníbolnepatrný,keďzcelkovejžalovanejsumy32.937,80EuružalobcuI/bolaprisúdená
suma 477,62 Eur a z celkovej žalovanej sumy 14.744,38 Eur u žalobcu II/ bola prisúdená suma 213,84

Eur. Úspech žalobcov je tak nepatrný, podstatný úspech v konaní mal žalovaný, ktorý od počiatku
konania zastával názor, že výška bezdôvodného obohatenia má byť určená postupom podľa zákona č.
504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Túto skutočnosť súd zohľadnil pri rozhodovaní
o nároku na trovy konania, a tak žalovanému vzhľadom na veľmi nepatrný úspech žalobcov v konaní,
prisúdil náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

100.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

101. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).