Rozhodnutie – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15C/446/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226341
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1314226341.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, žalobkýň: v 1. rade: D. L.,
rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX B. a v 2. rade: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX,
XXX XX B., žalobkyne v 1. rade a v 2. rade zastúpené JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom
Mandľová 90, 851 10, Bratislava, IČO: 42 185 726, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
X, XXX XX B., zastúpená Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova

14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, o zaplatenie 35.850 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 17.925 Eur spolu s 8,25 %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.925 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 17.925 Eur spolu s 8,25 %-

ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.925 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni v 1. rade a žalobkyni v 2. rade sa p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2014 sa právny predchodca žalobkyne v 1. rade, J. K., naposledy
bytom I. XX, 900 27 Bernolákovo, zomrelý dňa 16.10.2015 a jeho manželka, žalobkyňa v 2. rade,
domáhali spoločne a nerozdielne od žalovanej zaplatenia sumy 35.850 Eur s príslušenstvom z titulu
povinnosti žalovanej vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. Žalobu odôvodnili tým, že na základe Zmluvy o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2009 (ďalej aj len ako „ZOBZ“) v znení jej Dodatku

č. 2 uzatvoreného dňa 12.01.2014 (ďalej aj len ako „Dodatok č. 2“), uzatvorenej medzi žalovanou ako
budúcou predávajúcou na strane jednej a pôvodnými žalobcami ako budúcimi kupujúcimi na strane
druhej, žalobcovia vyplatili žalovanej podľa čl. III ods. 3.5 a 3.6 ZOBZ za predmet kúpy kúpnu cenu
spolu vo výške 35.850 Eur. Predmetom kúpy podľa ZOBZ je pozemok parc. č. 1603/208 o výmere
600 m2, orná pôda, nachádzajúci sa v obci Malinovo, v katastrálnom území Malinovo, pozemok je
evidovaný Okresným úradom Senec, Katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX (ďalej aj len ako

„predmetkúpy").Kúpnacenabolavyplatenávsplátkach:prváčasťkúpnejcenyvovýške17.000Eurbola
žalovanej zo strany pôvodných žalobcov vyplatená v hotovosti dňa 25.11.2009, čo žalovaná potvrdila
svojim podpisom na ZOBZ a druhá časť kúpnej ceny vo výške 18.850 Eur bola zo strany žalobcov
uhrádzaná v dohodnutých splátkach bezhotovostne na účet žalovanej, pričom splátky tejto druhej
časti kúpnej ceny v zastúpení pôvodných žalobcov vykonávala žalobkyňa v 1. rade (dcéra pôvodných
žalobcov) na základe splnomocnenia zo dňa 15.12.2009 v období od 18.12.2009 do 19.11.2013. Dňa

12.01.2014 bol medzi žalovanou a žalobcami uzatvorený Dodatok č. 2 a podľa čl. II. Dodatku č. 2
sa žalovaná so žalobcami písomne dohodla, že ZOBZ bude ukončená a že žalovaná vráti žalobcomzaplatenú kúpnu cenu vo výške 35.850 Eur, ak žalovaná ako budúca predávajúca a žalobcovia ako
budúci kupujúci neuzatvoria do troch kalendárnych mesiacov odo dňa podpísania Dodatku č. 2, t.j.
odo dňa 12.01.2014, kúpnu zmluvu na predmet kúpy, t.j. do 13.04.2014; k uzatvoreniu kúpnej zmluvy

nedošlo v dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej podľa čl. III ods. 3.4 ZOBZ,
nakoľko žalovaná na predmete kúpy nevybudovala inžinierske siete. Žalovaná sa zaviazala v prípade
ukončenia ZOBZ vrátiť žalobcom zaplatenú kúpnu cenu 35.850 Eur po 13.04.2014, teda žalovaná mala
vrátiť kúpnu cenu dňa 14.04.2014, túto i napriek opakovaným výzvam ani len z časti nevrátila, čím na
strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 až 459 Občianskeho zákonníka a nárok

na úroky z omeškania odo dňa omeškania 15.04.2014 vo výške podľa platných právnych predpisov za
každý deň omeškania až do zaplatenia.

2. Žalobcovia k žalobe pripojili nasledovné listiny: Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
uzatvorenej zo dňa 07.12.2009, Dodatok č. 2 zo dňa 12.01.2014, splnomocnenie zo dňa 15.12.2009,
potvrdenia o vklade v hotovosti za obdobie 18.12.2009 do 19.11.2013.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 39Ro/2620/2014 dňa 22.12.2014, proti ktorému doručila
žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu odpor dňa 06.03.2015, v dôsledku čoho sa platobný
rozkaz zrušil.

4. Žalovaná v odpore prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že je pravdou, že medzi stranami
sporu bola dňa 07.12.2009 uzatvorená ZOBZ podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ale že uvedená
ZOBZ zrejme nedbanlivosťou alebo z dôvodu nedostatočnej znalosti práva neobsahovala dobu, do
ktorej musela byť riadna kúpna zmluva uzavretá, preto namietala jej absolútnu neplatnosť od počiatku.
Žalovaná uviedla, že v zmysle článku III ods. 3.7 ZOBZ sa zmluvné strany sa dohodli, že po

uhradení šiestej splátky druhej časti kúpnej ceny, ktorá šiesta splátka bude splatná dňa 20.05.2010
(t.j. po uhradení spolu sumy 2.356,20 Eur) uzatvoria riadnu kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti
špecifikovanej v článku I ods. 1.1 tejto ZOBZ, z čoho je zrejmé, že nebol stanovený presný fixný dátum
do kedy mala byť riadna kúpna zmluva najneskôr uzavretá, a ZOBZ obsahuje iba údaj, po ktorom
dátume, teda najskôr kedy má byť uzavretá, pričom hraničný termín vyžadovaný zákonom pre jej

platnosť nestanovuje. Pokiaľ by aj žalovaná pripustila, že ZOBZ je platná a podľa ZOBZ riadna kúpna
zmluva mala byť uzavretá najneskôr dňa 20.05.2010 (čo však z obsahu ZOBZ nevyplýva), je tiež nutné
konštatovať, že táto ZOBZ by márnym uplynutím tohto dátumu zanikla, teda namieta aj platnosť Dodatku
č. 2, nakoľko ten bol vyhotovený k neplatnej alebo už zaniknutej ZOBZ a nemožno dodatkom zmeniť
obsah zaniknutej alebo neplatnej zmluvy. Všetky nároky žalobcov, pokiaľ by aj existovali, by boli nie

nárokom z bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatnej ZOBZ, prípadne zo ZOBZ, ktorá zanikla (t.j.
odpadnutím právneho dôvodu) a žalovaná vzniesla námietku premlčania, ktorá (objektívna) premlčacia
doba ohľadom sumy 17.000,- Eur začala plynúť v deň uzavretia neplatnej ZOBZ, t.j. dňa 07.12.2009
a uplynula najneskôr dňa 07.12.2012 a ak by ZOBZ bola platná, zanikla by dátumom 20.05.2010,
nárok na vrátenie plnenia sa premlčal (objektívne) dňa 20.05.2013. Vo vzťahu k nároku na vrátenie

jednotlivých splátok zvyšnej časti kúpnej ceny sa tieto premlčovali samostatne dňom ich úhrad na
účet žalovanej a je potrebné skúmať z hľadiska uplynutia premlčacej doby, aj uplynutie subjektívnej
premlčacej doby, či žalobcovia o neplatnosti ZOBZ vedeli a odkedy. Ohľadom sumy, ktorú mala vyplatiť
dcérapôvodnýchžalobcovvovýške18.850,-Eurvznieslažalovanánámietkunedostatkuaktívnejvecnej
legitimácie z dôvodu namietanej neplatnosti ZOBZ, keď aj predložené plnomocenstvo stráca v tomto

smere akúkoľvek relevanciu, pretože sa priamo vzťahovalo na neplatnú ZOBZ a je podľa žalovanej
potrebné skúmať, komu skutočne patrili peniaze, ktoré mali byť poukazované na účet žalovanej, keď
tieto boli preukázateľne vkladané D. L. a tá ich od žalovanej vo svojom mene aj aktívne vymáha ako
svoje vlastné peniaze.

5. Na výzvu súdu sa k odporu žalovanej vyjadrili žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu
podaním doručeným súdu dňa 20.07.2015, v ktorom uviedli k namietanej neplatnosti ZOBZ, že majú
za to, že pre určenie doby, do ktorej musela byť riadna kúpna zmluva uzavretá, nie je nevyhnutné, aby
bol v ZOBZ stanovený presný fixný dátum, do kedy mala byť riadna kúpna zmluva najneskôr uzavretá,
pričom je postačujúce, ak sú v ZOBZ jasne definované podmienky, po splnení ktorých je účastník ZOBZ

povinný uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu v prípade, ak ho o to druhý účastník ZOBZ požiada. Uviedli,
že z informácií uvedených v samotnom texte ZOBZ je možné za použitia logického a systematického
výkladu dostatočným spôsobom určiť dohodnutú dobu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy a výraz „do
dohodnutej doby" obsiahnutý v § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné v zmluve identifikovať včl. III. ods. 3.7 ZOBZ a čl. IV. ods. 4.1 ZOBZ, keď z ich obsahu logicky vyplýva dohoda o dobe, do ktorej
účastníci mali uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu. Táto dohodnutá doba pre uzavretie riadnej kúpnej zmluvy
začala plynúť dňa 20.05.2010 (čl. III. ods. 3.7 ZOBZ) a koniec plynutia dohodnutej doby na uzavretie

kúpnej zmluvy je deň, v ktorom bola jednej zmluvnej strane doručená písomná výzva druhej zmluvnej
strany na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy (čl. IV. ods. 4.1 ZOBZ). Dodatkom č. 2 bola na základe dohody
účastníkov podľa čl. II. Dodatku č. 2 dohodnutá nová doba na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, a to
do termínu 14.04.2014. Žalobcovia uviedli, že odhliadnuc od problematiky určitosti doby na uzavretie
riadnej kúpnej zmluvy majú za to, že ZOBZ je možné posudzovať aj podľa § 51 Občianskeho zákonníka

a že ide o súkromnoprávnu dohodu medzi účastníkmi zmluvy, ktorá v žiadnom prípade neodporuje
obsahu alebo účelu zákona. Účastníci zmluvy by teda najprv uzatvorili zmluvu podľa § 51 Občianskeho
zákonníka, a to aj napriek tomu, že táto zmluva bola označená ako zmluva o budúcej zmluve, a neskôr,
uzatvorenímDodatkuč.2,kdevčl.II.Dodatkuč.2bolexplicitnedohodnutýfixnýtermíndoktoréhomusia
uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, bola zmluva pôvodne uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka
účastníkmi „konvertovaná" na zmluvu uzatvorenú podľa § 50a Občianskeho zákonníka, teda na zmluvu

o budúcej kúpnej zmluve. Žalobcovia odkázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/20 14, z
ktorého vyplýva preferencia výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti, keď podľa Ústavného
súdu SR nespočíva úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov vo ,,vyhľadávaní" dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ale v poskytnutí
súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Poukázali tiež na judikatúru Ústavného súdu

SR týkajúcu sa pravidiel výkladu zmlúv (I. ÚS 243/07, I. ÚS 242/07, I.ÚS 26/2010, IV. ÚS 192/08,
IV. ÚS 15/2014), na aplikovateľnú judikatúru Ústavného súdu Českej republiky (I. ÚS 625/03, IV. ÚS
1783/11, III. ÚS 3900/12) a na výkladové pravidlá § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe
citovaného nálezu Ústavného súdu SR, majú za to, že je vylúčené nazerať na ZOBZ ako na absolútne
neplatnú. Strany nemali žiadnu pochybnosť o tom, kedy mala byť uzatvorená riadna kúpna zmluva a

pri uzatváraní Dodatku č. 2 sa dohodli na predlžení tejto doby na uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy,
teda medzi stranami bolo zrejmé, že ZOBZ je platná. Doba na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy bola
v ZOBZ identifikovaná takými individualizačnými prvkami (t.j. začiatok plynutia doby dňom 20.05.2010
podľa čl. III. ods. 3.7 a koniec plynutia doby dňom doručenia písomnej výzvy podľa čl. IV. ods. 4.1), ktoré
medzi účastníkmi ZOBZ nemohli vzbudzovať relevantné pochybnosti o tom, že doba na uzavretie riadnej

kúpnejzmluvyjedostatočneurčená.Poukázalinato,žejetrebavziaťzreteľnavšetkyokolnostisúvisiace
s prejavom vôle účastníkov ZOBZ, a to zvlášť za situácie, keď žalobcovia si plnili svoje povinnosti a
splácali kúpnu cenu podľa ZOBZ. Uviedli, že názor žalovanej o absolútnej neplatnosti zmluvy považujú
zjavne jednostranný a formalistický prístup k zákonným kritériám platnosti ZOBZ.

6. Podaním doručeným súdu dňa 18.01.2016 doručil právny zástupca žalobcov súdu uznanie dlhu
vykonané žalovanou dňa 08.12.2015, v ktorom uznala svoj dlh voči žalobcom aj napriek eventuálnemu
premlčaniu dlhu, a uviedol, že v dôsledku toho je bezpredmetná argumentácia právneho zástupcu
žalovanej ohľadne neplatnosti ZOBZ ako aj premlčania žalobcami uplatnenej pohľadávky. Ďalej uviedol,
že zo znenia uznania je zrejmé, že žalovaná uznala dlh i napriek prípadnému premlčaniu jej dlhu, pričom

žalobcovia naďalej neuznávajú premlčanie dlhu. K podaniu pripojil uznanie dlhu zo dňa 08.12.2015,
vyhotovené žalovanou.

7.Vpriebehukonaniadňa16.10.2015zomrelpôvodnýžalobcav1.rade,RóbertTakáč.Právnyzástupca
žalobcov po skončení dedičského konania sp. zn. 30C/1752/2015, Dnot 56/2015 po zomrelom Róbertovi

Takáčovi doručil dňa 12.07.2017 súdu návrh na zmenu účastníka konania podľa výsledkov dedičského
konania tak, aby v konaní namiesto pôvodného žalobcu v 1. rade, J. K. do konania vstúpila jeho dcéra, D.
L..Napojednávaníkonanomdňa14.03.2018súdvsúladesust.§63ods.2CSProzhodolopokračovaní
v konaní s dedičom po zomrelom žalobcovi v 1. rade, J. K., D. L., nar. XX.XX.XXXX.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.07.2017, 18.10.2017, 19.01.2018, 14.03.2018 a
09.04.2018.

9. Na pojednávaní konanom dňa 19.01.2018 žalobkyňa v 1. rade a zhodne žalobkyňa v 2. rade, uviedli,
že navštívili žalovanú, aby vrátila peniaze jej rodičom, na čo vždy povedala, že si rieši svoje pozemky a

keď ich dorieši, potom ich vyplatí. Žalovaná v 2. rade uviedla, že s manželom, pôvodným žalobcom v 1.
rade, chceli pomôcť deťom s kúpou pozemku, peniaze dávali dcére, ktorá ich posielala na účet žalovanej
a na začiatku zaplatili 17 000 Eur a keď sa nič nehýbalo, išiel manžel za žalovanou, ale nič sa nepohlo.10. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa v 1. rade prišla za ňou s kamarátkou, že majú záujem o pozemok,
asi na jeseň 2008, tak sa dohodli, že prvú polovicu vo výške 17 000 Eur zložia osobne - peniaze priniesol
otec spolu so žalobkyňou v 1. rade a druhá polovica mi chodila v splátkach v sume 400 Eur. Uviedla, že

jej právny zástupca oznámil žalobkyniam výsledok sporu pred Okresným súdom Pezinok s tým, že je
rada, že bude môcť peniaze vrátiť žalobkyniam v dohľadnej dobe. Právny zástupca žalovanej navrhoval
zmierlivé vyriešenie sporu v nadväznosti na výsledok sporu pred Okresným súdom v Pezinku, v ktorom
bola žalovaná úspešná.

11. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2018 a dňa 09.04.2018 právny zástupca žalobkýň uviedol,
že došlo k úhrade kúpnej ceny zo strany žalobcov príp. ich právneho predchodcu na základe ZOBZ.
Žalovaná podľa Dodatku č. 2 bola povinná k pozemkom, ktoré boli predmetom kúpy, zabezpečiť
vybudovanie inžinierskych sietí a tento pozemok následne previesť v prospech žalobcov, túto povinnosť
si žalovaná nesplnila, v dôsledku čoho žalobcovia od ZOBZ odstúpili. K uplatnenej námietke premlčania
nárokov žalobcov na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny uviedol, že táto je bezpredmetná, žalovaná dlh

písomne dňa 08.12.2015 uznala čo do dôvodu a výšky s tým, že dlh, ktorého zaplatenia sa žalobkyne
domáhajú v tomto konaní, uznala aj pre prípad, že by tento dlh bol premlčaný. K námietke žalovanej
ohľadne neuvedenia doby, do ktorej mala byť uzavretá kúpna zmluva podľa ZOBZ uviedol, že táto lehota
vyplýva z kontextu ZOBZ tak, že začiatok a koniec plynutia lehoty je ohraničený tým, že žalobca mal
požiadať o uzatvorenie kúpnej zmluvy, k takejto žiadosti v dôsledku nevybudovania inžinierskych sieti

na pozemku zo strany žalobcov nedošlo. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov -
či už pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade uviedol, že títo písomne splnomocnili súčasnú
žalobkyňu v 1. rade na to, aby vkladala na účet žalovanej splátky kúpnej ceny, a to z dôvodu zdravotných
problémov žalobcov, ktoré tvorili prekážku, aby títo osobne vkladali prostriedky na účet žalovanej a
poukázal na to, že pôvodný žalobca v 1. rade osobne vymáhal (požadoval vrátenie prostriedkov) od

žalovanej, pričom došlo aj k osobným stretom a konfliktom so žalovanou.

12. Právny zástupca žalovanej uviedol zhodne s vyjadrením, že považuje ZOBZ za neplatnú z dôvodu
neuvedenia doby, do ktorej má byť kúpna zmluva uzavretá t.j. z dôvodu nedostatku jej podstatných
náležitosti, aj uzavretý Dodatok č. 2 považuje za neplatný. Z rovnakých dôvodov je neplatné aj uznanie

dlhu vykonané žalovanou, nakoľko nemožno uznať dlh ktorý neexistuje. Namietal aktívnu legitimáciu
žalobcov keďže sa odvíja od neplatnej ZOBZ.

13. V nadväznosti na výsledok dedičného konania po poručiteľovi Róbertovi Takáčovi, súd na
pojednávaní konanom dňa 09.04.2018 súd pripustil na návrh právneho zástupcu žalobkýň zo dňa

16.03.2018 zmenu žaloby tak, že ďalej bude konať o žalobe: Súd ukladá žalovanej, aby do 3 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku zaplatila: žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 17.925 Eur
spolu s 8,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.925 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia a
žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 17.925 Eur spolu s 8,25 %-ným ročným úrokom z omeškania zo
sumy 17.925 Eur od 15.04.2014 do zaplatenia a žalobcom v 1. rade a v 2. rade trovy konania, a to trovy

právneho zastúpenia v plnom rozsahu tak, ako budú vyčíslené a iné trovy konania v sume 2.151 Eur
(žalobcami zaplatený súdny poplatok).

14. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2018 súd vyzval strany, aby v lehote 15 dní uplatnili prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, vrátane návrhov na doplnenie dokazovania; žiadna zo strán

návrhy na vykonanie alebo doplnenie dokazovania nepredložila a na pojednávaní konanom dňa
09.04.2018 strany zhodne potvrdili, že žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemajú.

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

18. Podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.19. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných
registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v
rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa ust. § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

21. Počas konania došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť CSP, ktorý okrem iného zrušil OSP. Táto nová právna úprava CSP vychádza z
princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (ust. § 470 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho platí,
že ustanovenia novej, od 01.07.2016 účinnej, právnej úpravy sa uplatňujú v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.

22. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu

vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s
vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP.

23. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to: Zmluva o

uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2009, Dodatok č. 2 ku zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy na nehnuteľnosti zo dňa 17.02.2009, datovaný 12.01.2014, splnomocnenie zo dňa 15.12.2009,
potvrdenia o vklade na účet vo VÚB, a.s. za obdobie od 18.12.2009 do 19.11.2013, uznanie dlhu podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 08.12.2015, úmrtný list J. K. zo dňa XX.XX.XXXX, osvedčenie
o dedičstve č.k. 30D/1752/2015, Dnot 56/2015, právoplatné dňa 31.03.2016, vydané JUDr. Oľgou

Folbovou ako súdnym komisárom.

24. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.2009 (ZOBZ) súd zistil a medzi stranami
nebolo sporné, že túto uzavreli manželia - pôvodný žalobca v 1. rade, J. K. a žalobkyňa v 2. rade ako
budúci kupujúci a žalovaná ako budúci predávajúci, predmetom ktorej bol predaj predmetu kúpy. Kúpna

cena predmetu kúpy bola stranami dohodnutá vo výške 35.850 Eur, ktorej prvá časť vo výške 17.000 Eur
bola uhradená v hotovosti k rukám žalovanej dňa 15.11.2009 a druhá časť vo výške 18.850 EUR mal byť
uhrádzaná formou mesačných splátok vo výške 392,70 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci v prospech účtu
žalovanej. Z čl. III ods. 3.6 ZOBZ a z potvrdení o vklade na bankový účet vo VÚB a.s., zhodný s účtom
uvedeným v ods. 3.6. ZOBZ a zhodných tvrdení strán sporu bolo v konaní preukázané a medzi stranami

nesporné, že došlo k úplnej, riadnej a včasnej úhrade kúpnej ceny vo výške 35.850 Eur v prospech
žalovanej. Zo splnomocnenia zo dňa 15.12.2009 udeleného žalobkyni v 1. rade pôvodným žalobcom
v 1. rade a žalobkyňou v 2. rade vyplýva, že splnomocnitelia splnomocnili žalobkyňu v 1. rade na to,
aby za nich a v ich mene vkladala na účet žalovanej, zhodný s účtom uvedeným v ods. 3.6. ZOBZ,
splátky kúpnej ceny za predmet kúpy podľa ZOBZ. Z výpovede žalobkyne v 2. rade na pojednávaní

dňa 19.01.2018 mal súd za preukázané, že išlo o finančné prostriedky pôvodného žalobcu v 1. rade a
žalobkyne v 2. rade.

25. Podľa čl. III ods. 3.7 ZOBZ sa zmluvné strany dohodli, že po uhradení šiestej splátky druhej časti
kúpnej ceny, ktorá bude splatná 20.05.2010 (t.j. po uhradení spolu sumy 2.356,20 Eur) uzatvoria riadnu

kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľnosti, špecifikovanej v čl. I ods. 1.1 ZOBZ. Podľa ods. 4.1 ZOBZ
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že ak ktorákoľvek zo strán odmietne uzavrieť z dôvodov
na jej strane budúcu kúpnu zmluvu v dohodnutej lehote, na základe písomnej výzvy ktorejkoľvek zo
zmluvných strán na uzavretie kúpnej zmluvy, adresovanej na adresu druhej zmluvnej strany uvedenej vZOBZ v zmysle čl. III ods. 3.7 ZOBZ, ZOBZ sa zrušuje dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty
na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy podľa čl. III ods. 3.7 ZOBZ. V prípade zániku ZOBZ podľa uvedeného
sa zmluvné strany vyporiadajú podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.

26. Z Dodatku č. 2 zo dňa 12.01.2014 súd zistil, že tento zmluvné strany uzavreli k zmluve o uzatvorení
budúcej zmluvy zo dňa 17.02.2009 a podľa čl. II Dodatku č. 2 sa strany dohodli na ukončení zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s tým, že ak do troch kalendárnych mesiacov od podpísania tohto
dodatku nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy k predmetu kúpy tak, ako bol pôvodne dohodnutý v zmluve

o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 07.12.2009, v znení dodatku č. 1 k pôvodnej zmluve, vyplatí budúca
predávajúca (žalovaná) budúcim kupujúcim (pôvodným žalobcom) sumu 35.850 Eur.

27. Z úmrtného listu J.Ó. K. zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že tento dňa 16.10.2015 v B. zomrel. Z
osvedčenia o dedičstve č.k. 30D/1752/2015, Dnot 56/2015, právoplatného dňa 31.03.2016, vydaného
JUDr. H. G. ako súdnym komisárom súd zistil, že po vyporiadaní BSM patria do dedičstva po zomrelom

Róbertovi Takáčovi práva a povinnosti poručiteľa ako účastníka tohto konania v podiele 1, t.j. v sume
17.925 Eur, ktoré nadobudla dcéra poručiteľa, žalobkyňa v 1. rade. Žalobkyni v 2. rade, ako pozostalej
manželke z majetku v BSM, pripadli práva a povinnosti účastníka tohto konania v podiele 1, t.j. v sume
17.925 Eur

28. Uznaním dlhu zo dňa 08.12.2015 vyhotoveného a podpísaného žalovanou ako dlžníkom, táto čo
do dôvodu a výšky uznáva svoj dlh vo výške celkovo 35.850 Eur voči veriteľom, ktorými sú zomrelý
pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade a ich právni nástupcovia, pričom dlh vznikol z dôvodu
ukončenia Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 07.12.2009, v znení dodatku č. 2 uzatvoreného
dňa 12.01.2014, pričom na základe Dodatku č. 2 sa žalovaná stala dňa 14.04.2014 povinnou zaplatiť

pôvodnému žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade sumu vo výške 35.850 Eur, ktorá predstavuje
vrátenie kúpnej ceny zaplatenej žalovanej, nakoľko žalovaná porušila svoje povinnosti a na predmete
kúpy nevybudovala inžinierske siete, v dôsledku čoho bola zmluva ukončená dňa 13.04.2014. Žalovaná
vyhlásila, že svoj dlh uznáva napriek premlčaniu a vyhlásila, že uznanie dlhu urobila na základe
vlastnéhorozhodnutia,beztiesneanátlaku,slobodneavážne,dôkladnesasjehoobsahomoboznámila,

je jej zrozumiteľný a nemá proti nemu žiadne výhrady.

29. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

30. Podľa ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do

dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

31. Podľa ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy,
možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.
Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

32. Podľa ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých
účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať,
aby sa zmluva uzavrela.

33. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

36. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.37. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39. Podľa ust. § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel

účastník prejaviť.

40. Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto
vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

41. Podľa ust. § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa
vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto
právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

42. Podľa ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a

počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

43. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

44. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

45. Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

46. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

47. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z.z“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

48. Podľa ust. § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá
dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

49. Občiansky zákonník v ust. § 50a zakotvuje pre zmluvu o budúcej zmluve jej podstatné náležitosti a

zároveň obligatórnu písomnú formu. Podstatnou náležitosťou a obligatórnou súčasťou zmluvy o budúcej
zmluvejeurčeniedoby,doktorejsamákonečnázmluvauzavrieťatátojetiežpredpokladomjejplatnosti.
K určeniu doby musí dôjsť nepochybným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý sa nemusí viazať
na konkrétny dátum, stačí, keď sa táto doba určí tak, že zmluva sa uzavrie do toho okamihu, keď nastane
určitá udalosť alebo právna skutočnosť, ktorá nepochybne nastane, avšak nevie sa, kedy nastane. V

prípade absencie podstatných náležitostí je zmluva o budúcej zmluve absolútne neplatná.

50. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku (ex tunc) a bez
ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd má prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu aj bez návrhu (ex offo). Strana v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto

úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Platí však tiež, že vzhľadom
na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že
skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou spojené, vyjdú v konaní najavo a že sa o dôvodeneplatnosti (napríklad z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu
uzavrieť, rozporu so zákonom) dozvie procesne korektným spôsobom.

51. Posúdením obsahu ZOBZ súd zistil, že táto je absolútne neplatným právnym úkonom, keď sa
stotožnil s argumentáciou žalovanej, že neobsahuje podstatnú náležitosť, a to určenie doby, do ktorej sa
má kúpna zmluva na predmet kúpy uzavrieť. Jednoznačné určenie doby, do ktorej sa má kúpna zmluva
uzavrieť je významné pre právo zmluvnej strany obrátiť na súd podľa ust. § 50a ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Toto právo je totiž možné uplatniť len v lehote jedného roka, ktorá začína plynúť uplynutím

doby, v ktorej mala byť zmluva uzavretá a ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu a právo na podanie
žaloby na súd zaniká uplynutím tejto doby. V tejto jednoročnej lehote sa právo na uzavretie zmluvy
stáva súdne vymáhateľným nárokom. Stanovenie tejto doby nie je možné podľa názoru súdu vyvodiť zo
znenia ods. 4.1 ZOBZ, tak ako tvrdia žalobkyne, že táto dohodnutá doba pre uzavretie riadnej kúpnej
zmluvy začala plynúť dňa 20.05.2010 (podľa ods. 3.7 ZOBZ) a koniec plynutia dohodnutej doby na
uzavretie kúpnej zmluvy je deň, v ktorom je jednej zmluvnej strane doručená písomná výzva druhej

zmluvnej strany na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy (podľa ods. 4.1 ZOBZ). Tomuto právnemu záveru
nezodpovedá ani v zásade protichodné a významovo rozporné znenie ustanovenia ods. 4.1. ZOBZ,
podľa ktorého bolo výslovne dohodnuté, že ak ktorákoľvek zo strán odmietne uzavrieť kúpnu zmluvu
v dohodnutej lehote na základe písomnej výzvy ktorejkoľvek zo zmluvných strán na uzavretie kúpnej
zmluvy, ZOBZ sa zrušuje dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na uzavretie riadnej kúpnej

zmluvypodľačl.IIIods.3.7ZOBZ,t.j.dňom21.05.2010.Zustanoveniaods.3.7ZOBZpodľanázorusúdu
jednoznačne vyplýva začiatok plynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy tak, že po splnení (odkladacej)
podmienky úhrady časti kúpnej ceny v celkovej výške 2.356,20 Eur uzavrú strany kúpnu zmluvu na
predmet kúpy. Podľa ods. 4.1 ZOBZ je uzavretie kúpnej zmluvy viazané na zaslanie písomnej výzvy
ktorejkoľvek zo strán druhej zmluvnej strane, pričom ak druhá strana odmietne zmluvu uzavrieť, ZOBZ

sa zrušuje dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy podľa
ods. 3.7 ZOBZ, t.j. dňom 21.05.2010. Tieto dve ustanovenia v zásade protichodne raz chápu dátum
20.5.2010 ako začiatok plynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy a na druhej strane ako koniec lehoty
na uzavretie kúpnej zmluvy, na márne uplynutie ktorej je viazaný aj zánik (zrušenie) ZOBZ ako celku.
Ods. 4.1 ZOBZ síce hovorí, že ak zmluvná strana odmietne uzavrieť kúpnu zmluvu „v dohodnutej lehote“

uvedenej v ods. 3.7 ZOBZ, čl. III ods. 3.7 ZOBZ žiadnu lehotu neurčuje (určuje len jej počiatok). Z dôvodu
neurčitosti a zásadného rozporu chápania momentu úhrady časti kúpnej ceny vo výške 2.356,20 Eur
dňa 20.05.2010 raz ako začiatku plynutia lehoty a raz ako lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy, má súd za
to, že ZOBZ neobsahuje jednoznačné, zrozumiteľné a určité stanovenie podstatnej náležitosti zmluvy
podľa § 50a Občianskeho zákonníka, a to určenie doby, do ktorej sa má kúpna zmluva na predmet kúpy

uzavrieť. Z dôvodu absencie tejto podstatnej náležitosti má súd za to, že ZOBZ je absolútne neplatným
právnym úkonom. Dodatok č. 2 uzavretý k absolútne neplatnej ZOBZ, ktorý nespĺňa náležitosti novej
(samostatnej) zmluvy alebo dohody strán je rovnako neplatným právnym úkonom, ktorý mimo iné
obsahuje viacero nepresností v dátume uzavretia ZOBZ (Dodatok č. 2 hovorí na viacerých miestach
nesprávne o dátume uzavretia ZOBZ dňa 15.11.2009 alebo aj 17.02.2009) a v uvedení skutočnosti, že

bol uzavretý Dodatok č. 1, ktorého uzavretie a existenciu strany sporu na pojednávaní dňa 09.04.2018
vylúčili.

52. Právnym následkom vyslovenia absolútnej neplatnosti ZOBZ je vznik povinnosti žalovanej vrátiť
žalobkyniam (ako právnym nástupcom pôvodných žalobcov) kúpnu cenu vo výške 35.850 Eur podľa ust.

§ 457 Občianskeho zákonníka a vzniku nároku žalobkýň na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia. I
napriek vyslovenej neplatnosti Dodatku č. 2 má súd za to, že z jeho znenia je možné vyvodiť, že žalovanú
pôvodní žalobcovia vyzvali na vydanie bezdôvodného obohatenia ku dňu 14.04.2014, čo potvrdila aj
žalovaná v uznaní dlhu.

53. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň
v tomto spore, keď vo vzťahu k prostriedkom, ktoré boli uhradené ako kúpna cena žalovanej mal súd
za preukázané, že tieto patrili pôvodnému žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade (masa BSM) a títo
písomne splnomocnili žalobkyňu v 1. na to, aby ich za nich a v ich mene vkladala na účet žalovanej ako
splátky kúpnej ceny za predmet kúpy podľa ZOBZ. V dôsledku zániku BSM smrťou pôvodného žalobcu

v 1. rade a následného dedenia sú aktívne vecne legitimované žalobkyne v tomto spore tak, že každá
z nich je veriteľom pohľadávky voči žalovanej vo výške 17.925 Eur (1/2 pôvodne žalovanej sumy vo
výške 35.850 Eur).54. Súd sa však nestotožnil s argumentáciu žalovanej ohľadne toho, že aj uznanie dlhu vykonané
žalovanou je neplatné, nakoľko nemožno uznať dlh ktorý neexistuje, keď ZOBZ a Dodatok č. 2 sú
neplatné. Neplatnosť ZOBZ a Dodatku č. 2 súd vyslovil až týmto rozhodnutím. V čase uznania dlhu

žalovanou nebola vyslovená ich neplatnosť, strany vychádzali z platnosti ZOBZ a Dodatku č. 2, a nebolo
medzi stranami pochýb, aký dlh z akého právneho úkonu je predmetom uznania. Navyše súd uvádza, že
k vykonaniu uznania dlhu vo výške 35.850 Eur žalovanou došlo až 08.12.2015, t.j. počas prebiehajúceho
súdneho konania, v ktorom sa uplatňuje nárok na zaplatenie tohto dlhu žalovanou (t.j. v čase, keď
bola obom stranám, a teda aj žalovanej, známa argumentácia strán v tomto konaní). Táto znalosť

námietok strán a stavu konania je plne zohľadnená aj v znení uznania dlhu, keď žalovaná uznáva dlh
aj voči právnym nástupcom veriteľov, vediac, že pôvodný žalobca v 1. rade zomrel dňa 16.10.2015 a
že uznáva svoj dlh aj napriek jeho prípadnému premlčaniu. Pri posudzovaní naplnenia predpokladov
pre platnosť uznania dlhu (uznávacieho prejavu žalovanej) podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka je
potrebné prihliadať na výkladové pravidlá obsiahnuté v ust. § 35 Občianskeho zákonníka. Komplexným
posúdením okolností, za ktorých došlo k vykonaniu uznania dlhu dňa 08.12.2015 žalovanou má súd za

to, že žalovaná platne uznala dlh voči žalobkyniam, a to aj prihliadnutím na to, že žalovaná vykonala
uznanie dlhu počas prebiehajúceho konania o zaplatenie sumy 35.850 Eur, a ešte aj na pojednávaní dňa
19.01.2018 žalovaná sama uviedla, že v nadväznosti na výsledok sporu pred Okresným súdom Pezinok
bude rada, že bude môcť peniaze žalobkyniam vrátiť. Určenie výšky dlhu a právneho dôvodu vzniku dlhu
je tiež jednoznačne určené a poznateľné (pre strany sporu ale aj pre tretie osoby), keď medzi stranami

nebolo sporné, že žalovanej bola uhradená kúpna cena celkovo vo výške 35.850 Eur podľa ZOBZ a
dlh v rovnakej výške a z rovnakého právneho dôvodu je predmetom uznania s odkazom na povinnosť
žalovanej vrátiť uhradenú kúpnu cenu. Súd naviac právne posudzoval a vyhodnocoval prejav žalovanej
- uznanie dlhu zo dňa 08.12.2015 tak, aby výsledkom jeho posúdenia a záveru súdu bolo rozumné a
spravodlivé usporiadanie vzťahov strán, prihliadajúc aj na korektív dobrých mravov.

55. Ako uviedol vo svojom náleze sp. zn. I ÚS 170/11 zo dňa 03.01.2012 Ústavný súd Českej republiky,
v materiálnom právnom štáte nejde len o formálnu aplikáciu práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o
dodržiavanie takých pravidiel správania, ktorá sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok
vybudovaný. Právo nikdy nemôže byť interpretované len striktne či mechanicky, pretože takýto prístup

so sebou spravidla prináša celkom neprijateľné dôsledky. Právo v spoločnosti neexistuje preto, aby
takéto nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a
spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami. Inak povedané, právo je spoločenský normatívny
systém, ktorého účelom je rozumné a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti.
Už z tejto základnej funkcie vyplýva, že riešenia, ktoré sa priečia tejto požiadavke rozumného či

spravodlivého usporiadania vzťahov, sú neprijateľné. Súdu teda prísluší, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická aplikácia zákona a inštrumentárií na jeho základe vytvorených nemôže priniesť nerozumné
a nespravodlivé dôsledky; v prípade, že tomu tak je, je potrebné, aby takú interpretáciu a aplikáciu
odmietol a aby zvolil výklad a aplikáciu, ktorá bude racionálna a spravodlivá.

56. V konaní bolo preukázané, že žalovaná od právneho predchodcu žalobkyne v 1. rade a žalobkyne
v 2. rade obdržala celú kúpnu cenu za predmet kúpy vo výške 35.850 Eur a k uzavretiu kúpnej zmluvy
na predmet kúpy nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti žalovanej spočívajúcej v nevybudovaní
inžinierskych sietí, čo sama v uznaní dlhu zo dňa 08.12.2015 potvrdila. Prílišný formalistický prístup pri
posudzovaní úkonov strán (ktoré zjavne vykazujú celý rad nepresností a aj formálnych nedostatkov), bez

prihliadnutia na vôľu strán, ktorá od počiatku nebola pochybná a sporná (nadobudnutie predmetu kúpy
za kúpnu cenu 35.850 Eur), na korektív dobrých mravov (uisťovanie žalobkýň žalovanou o snahe dlh
vyrovnať, vykonanie uznanie dlhu a uznanie povinnosti vrátiť kúpnu cenu) a na spravodlivé a rozumné
usporiadanie vzťahov, by v danom prípade mal za následok, že jeho aplikácia by bola výrazom zneužitia
práva žalovanou na úkor žalobkýň, čo by malo by za následok neprimerane tvrdý postih a poškodenie

žalobkýň.

57. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel v celom
rozsahu. Opäť, berúc do úvahy správanie žalovanej a okolnosti prejednávanej veci, opačný právny záver
by bol nesprávny a viedol by k nerozumným a nespravodlivým dôsledkom vo vzťahu k žalobkyniam.

58. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014
vo výške 0,05 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu 15.04.2014
ako prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol pred01.02.2013 je 8,25 % ročne. Žalovanej tak bola uložená povinnosť zaplatiť každej zo žalobkýň úroky
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 17.925 Eur odo dňa nasledujúceho po vzniku povinnosti
žalovanej vrátiť uhradenú kúpnu cenu až do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu

doposiaľ trvá.

59. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011). Dôkazy, ktoré súd považoval za potrebné, v tomto
písomnom vyhotovení rozsudku vyhodnotil.

60. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

61. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

62. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

63. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Nakoľkomalžalobcavkonaníplný
úspech, súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok č. II.
rozsudku), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak

povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.