Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 13, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212824
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115212824.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so

sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, pobočka Trnava, so sídlom
V. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: STRAKA s.r.o., so sídlom Severná
767/9, Cífer, IČO: 45 634 319, zastúpený: JUDr. Štefan Bugala, bytom Juraja Fándlyho 32, Trnava, o
zaplatenie sumy 14.854,69 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 20.05.2015, doručenou súdu dňa 26.05.2015, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 8.890,20 eur na základe toho, že protokolom Inšpektorátu práce D. č. X.-XX-XX-X.X/
P-JX-XX/XX zo dňa 19.02.2014 bolo žalovanému preukázané nedodržanie podmienok ustanovených v
prílohe č. 2 bod 5.3.4 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. (ďalej len „Nariadenie vlády“) a § 14 vyhlášky
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 147/2013 Z.z. (ďalej len „Vyhlášky“), čo je v rozpore s
§ 6 ods. 1 písm. o) spolu s § 16 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z.z., nedodržanie ustanovenia § 4 ods.
2 prílohy č. 2 bod 5.3.1 Nariadenia vlády a nedodržanie § 14 ods. 3 príloha č. 6 bod 3.4 Vyhlášky

v nadväznosti na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z., v príčinnej súvislosti s ktorými
spôsobil zranenia poistencovi žalobcu N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, na následky ktorých
bol poškodený odo dňa 23.10.2013 do 21.10.2014 uznaný práceneschopným. Za toto obdobie vyplatil
žalobca poškodenému dávky nemocenského poistenia vo forme nemocenského vo výške 2.516,90
eur a dávky úrazového poistenia vo forme úrazového príplatku vo výške 1.181,30 eur a vo forme
náhrady za bolesť vo výške 5.192 eur, t.j. spolu vo výške 8.890,20 eur. Žalobca vyzval žalovaného
na dobrovoľné uhradenie dávky nemocenského poistenia a úrazového poistenia, avšak tieto neboli zo

strany žalovaného uhradené.

Súd vo veci vydal dňa 16.06.2015 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 23Cb/288/2015-19, ktorým
žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Žalovanýpodalprotiplatobnémurozkazuodpor,vktoromuviedol,žeprávnepredpisycitovanéžalobcom
v žalobe ukladajú zamestnávateľovi poškodeného N. povinnosti zabezpečiť, aby pracovný prostriedok

po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám uvedených v prílohe č. 1, a v
osobitných predpisoch nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. zaraďovať zamestnancov na výkon
práce so zreteľom na ich zdravotný stav, na ich schopnosti, na ich vek, kvalifikované predpoklady
a odbornú spôsobilosť, podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti aochrany zdravia pri práci a dovoliť, aby vykonávali práce, ktoré zodpovedajú ich zdravotnému stavu
a schopnostiam a na ktoré majú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti
podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

nedovoliť zamestnávateľovi (zrejme malo byť zamestnancovi) obsluhovať určený pracovný prostriedok
a vykonávať určené činnosti ustanovené právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pri jeho prevádzke, len na základe platného osvedčenia na
vykonávanie činnosti alebo preukazu na vykonávanie činnosti vydaného oprávnenou právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, ďalej zamestnávateľ zabezpečujúci práce spojené s výstavbou je povinný okrem

povinnosti ustanovených zákonom č. 124/2006 Z.z. dodržiavať podmienky na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri príprave projektu stavby a uskutočňovaní stavby v rozsahu ustanovenom
osobitnými predpismi. Inšpektorát práce Bratislava nerešpektoval obranu žalovaného voči citovanému
protokolu, nevykonal žiadne dokazovanie, nesprávne konštatoval, že obhliadka miesta úrazu nebola
vykonaná z dôvodu, že v čase keď začal Inšpektorát práce vyšetrovať predmetný úraz, boli už práce
na uvedenej stavbe ukončené, pričom lešenie ešte stále bolo postavené, a tak mohol zisťovať po

technickej stránke jeho stav, spôsob jeho zakladania. Protokol založil Inšpektorát práce len na výpovedi
zamestnanca N., ktorá nebola zo žiadnych strán preverovaná, priamo pri momente vzniku úrazu nik iný
so zraneným pracovníkom nepracoval. Žalovaný nemá vedomosť, o spísanom zázname úraze, ktorý
spísal zamestnávateľ zraneného zamestnanca, a to TPS Strešné systémy, s.r.o. Trnava, ktorý oznámil
úraz až dňa 29.10.2013, pričom úraz sa stal 23.10.2013, a taktiež o skutočnostiach, čí zamestnanec

N. mal predpísané školenia a oprávnenie na výkon práce, ktoré realizoval. Okrem toho zamestnávateľ
poškodeného sám realizoval demontáž, presun, montáž predmetného lešenia na ďalšiu časť plnenia
objednanej objednávky pre žalovaného, a to bez reklamácií na kvalitu tohto lešenia. Inšpektorát práce
v správnom konaní spísal protokol príčin vzniku pracovného úrazu N. A., avšak nevydal o tomto
rozhodnutie, pričom ide o správne konanie, a odňal tak možnosť napadnúť jeho rozhodnutie v správnom

súdnictve.

Žalobca vo svojom vyjadrení odporu žalovaného uviedol, že na základe protokolu Inšpektorátu práce
Bratislava zo dňa 19. 02. 2014, č. X. v spojitosti s protokolom Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 25.
02. 2014 č. X. bol žalovaný uznaný vinným z pochybenia pri stavbe lešenia tým, že nedodržal podmienky

ustanovené v prílohe č. 2 bod 5.3.4. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z.. Na predmetnom lešení
vypadol podlahový dielec tým, že sa pri bežnom používaní posunul, čo je v rozpore s ustanovením §
4 ods. 2 príloha č. 2 bod 5.3.4. Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. Zo strany poškodeného, ako
aj zamestnávateľa poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by boli v priamej súvislosti s
úrazom. Vo vyššie uvedených protokoloch sa jednoznačne konštatuje, že poškodený pán N. pracoval

na lešení, ktoré vlastní a ktoré postavila firma žalovaného. Predmetné lešenie nebolo odovzdané a
prevzaté žiadnou z firiem, ktorej pracovníci na ňom pracovali. Bolo to pracovisko firmy žalovaného.
Na základe tohto konštatovania má žalobca za to, že Inšpektorát práce správne konštatoval porušenie
predpisov, ktoré sa viažu k zamestnávateľovi z dôvodu, že sa jednalo o pracovisko firmy žalovaného.
Zamestnanci firmy TPS - strešné systémy, s.r.o., t.j. aj poškodený N. vykonávali práce na predmetnej

stavbe na základe objednávky firmy žalovaného zo dňa 26. 08. 2013. Montáž lešenia, na ktorom sa stal
úraz nebola realizovaná fyzickými osobami s platným preukazom lešenára podľa § 14 vyhlášky MPSVaR
SR č. 147/2013 Z. z., čo je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. o) v nadväznosti na ustanovenie
§ 16 ods. 1 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. Príčinou vzniku pracovného úrazu pána N. A. bolo, že z
konštrukcie lešenia vypadol podlahový dielec, na ktorom sa práve nachádzal poškodený. Dôvodom jeho

vypadnutia bolo, že lešenie nebolo fixované a v jeho konštrukcii boli použité prvky dvoch rôznych typov
lešenia. Predmetné lešenie nespĺňalo technické podmienky, čo je v rozpore s § 14 ods. 3 prílohy č. 6
bod 3.4 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z.
Pracovný úraz bol oznámený listom zo dňa 28. 10. 2013, ktorý bol doručený Inšpektorátu práce Trnava
dňa 29. 10. 2013. Následne táto skutočnosť bola oznámená Inšpektorátu práce Bratislava. Ohliadka na

mieste nebola vykonaná z dôvodu, že v čase, keď začalo vyšetrovanie pracovného úrazu, boli práce
na uvedenej stavbe ukončené a miesto úrazu nebolo ponechané v pôvodnom stave. Ako dôvod bola
uvedená potreba dokončiť klampiarske práce, aby nedošlo k poškodeniu stavby. K záverom inšpektorátu
práce Bratislava sa mal možnosť vyjadriť aj konateľ spoločnosti žalovaného, ktorý nenamietal závery
Inšpektorátu práce Bratislava a ani sa voči vyššie uvedeným protokolom neodvolal.

Žalobca v priebehu konania, písomným podaním doručeným súdu dňa 16.11.2016 žiadal o pripustenie
zmeny žalobného petitu tak, aby bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške
14.854,69 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe toho súd rozhodol uznesením č.k.23Cb/288/2015-128 zo dňa 22.09.2017 o zmene žaloby tak, že ďalej bude rozhodovať o žalobnom petite
nasledovného znenia: „Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 14.854,69 eur“.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým potvrdením o
poberaní nemocenského za obdobie od 23.10.2013 do 22.10.2014, potvrdením o nemocenských
dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou a.s. za obdobie od 23.10.2013 do 22.10.2014, potvrdením
o vyplatení úrazového príplatku zo dňa 27.01.2015, Výzvou na uznanie a dobrovoľné splnenie
povinnosti nahradiť dávky poskytnuté z nemocenského poistenia, z dôchodkového poistenia a z

úrazového poistenia zo dňa 29.01.2015, protokolom Inšpektorátu práce Bratislava č. X.-XX-XX-X.X/
P-JX-XX/XX zo dňa 19.02.2014, protokolom Inšpektorátu práce Bratislava č. X.-XX-XX-X.X/P-JX-XX/
XX zo dňa 25.02.2014, rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. XXXX/XXX zo dňa 18.08.2015,
rozhodnutímNárodnéhoinšpektorátupráceč.V./D./XXXX/XXXXzodňa06.11.2015,potvrdenímovýške
vyplatených dávok dôchodkového poistenia, rozpisom vyplatených dávok za obdobie od 22.10.2014
do 21.01.2015, rozpisom vyplatených dávok za obdobie od 22.01.2015 do 21.10.2015, potvrdením o

vyplatení úrazovej renty za obdobie od 22.10.2014 do 30.09.2016, potvrdením o vyplatení náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného
inšpektorátu práce Košice č. V./D./XXXX/XXXX, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXS/XXX/
XXXX-XX zo dňa 03.05.2017, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a
právny stav:

Žalobca v konaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobného návrhu zo dňa 20.05.2015, ako
aj vyjadrenia k odporu zo dňa 10.05.2016.

Zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žaloba je založená len na protokole inšpektorátu práce

zo dňa 19.02.2014. Žalovaný vec napadol žalobou na Krajskom súde v Trnave. Žalobca nesprávne
posúdil vzťahy medzi dodávateľom TPS strešné systémy a žalovaným, kde ide o obchodnoprávny
vzťah, pretože pracovnoprávny vzťah medzi TPS strešné systémy s.r.o. a jeho zamestnancami upravuje
Zákonník práce. Zamestnávateľ - dodávateľ TPS strešné systémy, je zodpovedný za pracovný úraz
svojho zamestnanca, tým, že lešenie prevzal, pretože on sám doviezol na miesto výkonu práce svojich

zamestnancov, pri dohadovaní dodávky z jeho strany so žalovaným dohodli, že žalovaný má pripravené
lešenie, ktoré tam už dávno predtým stálo, a teda dodávateľ akceptoval podmienky, za ktorých má
na výkon práce nastúpiť. Jeho povinnosťou bolo preveriť stav lešenia, on mal zabezpečiť bezpečnosť
pri práci svojich zamestnancov. Nebolo zrejmé, či zamestnanci boli preškolení na tento výkon práce,
úraz sa stal až na záver práce, pri pokračovaní prác na opačnej strane objektu, lešenie sám dodávateľ

demontoval, a takisto ho zmontoval. Mal byť teda účastníkom správneho konania, preto žalovaný
nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, že zo strany poškodeného ako aj zamestnávateľa poškodeného neboli
zistenéžiadnenedostatky,ktorébybolivpriamejsúvislostisúrazom.Zástupcažalovanéhoďalejuviedol,
že Krajský súd v Trnave vydal rozsudok vo veci žaloby žalovaného proti Národnému inšpektorátu práce
Košice, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.07.2017 a rozhodol tak, že súd rozhodnutie Národného

inšpektorátu práce Košice zrušuje a vec vracia žalovanému (t.j. Národnému inšpektorátu práce Košice)
na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozsudku sa Krajský súd v Trnave v plnom rozsahu stotožnil s
obranou, ktorú žalovaný po celý čas preukazoval v tomto civilnom procese, v ktorom konštatoval, že
správny orgán podriadil zistený skutkový stav o právnu normu, ktorá sa na predmetnú vec nevzťahuje
s dôrazom na to, že je to práve zamestnávateľ, ktorý je povinný zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo

požiadavky na BOZP podľa príloh 1 a 2 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z.z.

Podľa protokolu Inšpektorátu práce Bratislava č. X.-XX-XX-X.X/P-JX-XX/XX zo dňa 19.02.2014 o
vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, vyšetrovanou udalosťou bol
pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví N. zamestnanca zamestnávateľa TPS-strešné systémy, s.r.o.,

ICˇO: 36 270 300, so sídlom Coburgova 35, Trnava. Úraz sa stal u žalovaného, kde poškodený N. vyšiel
na lešenie, kde si pripravoval pracovný materiál, keď spoločne s ním spadla podlážka lešenia. V príčinnej
súvislosti s udalosťou neboli zistené nedostatky zo strany poškodeného, zo strany zamestnávateľa
poškodeného. Boli zistené nedostatky u žalovaného a to, že žalovaný pochybil pri stavbe lešenia tým,
že nedodržal podmienky ustanovené v prílohe č. 2 bod. 5.3.4. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z.

Na predmetnom lešení vypadol podlahový dielec tým, že sa pri bežnom používaní posunul, čo je v
rozpore s ust. § 4 bod. 5.3.4. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., podľa ktorého podlahy lešenia
sa musia montovať tak, aby sa ich častí pri bežnom používaní neposúvali. T. I., konateľ spoločnosti
žalovaného realizoval montáž lešenia, na ktorom sa stal úraz, osobne spoločne s S. neabsolvovalivýchovu a vzdelávanie osôb na montáž a demontáž lešenia. Montáž lešenia, na nebola realizovaná
fyzickými osobami splatným preukazom lešenára, čo je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm.
o) v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. Pre predmetné lešenie nebol

vypracovaný výpočet pevnosti a stability lešenia, ktorý je potrebné vypracovať v prípade, ak lešenie
nie je zmontované v súlade so všeobecne uznávaným normovaným usporiadaním, čo je v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 2 príloha č. 2 bod. 5.3.1. nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z. Predmetné lešenie
nespĺňalo technické podmienky, čo je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 prílohy č. 6 bod 3.4. vyhlášky
č. 147/2013 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z.

Rozhodnutím Inšpektorátu práce Bratislava č. 2015/349 zo dňa 18.08.2015 správny orgán uložil
účastníkovi - žalovanému pokutu vo výške 33.300 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 19 ods.
1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, ktorého sa účastník konania dopustil tak, že pri stavbe lešenia na
stavbe haly v obci J. nedodržal podmienky ustanovené v prílohe č. 2 bod 5.3.4 nariadenia vlády SR
č. 392/2006 Z.z., keď podlaha lešenia nebola zmontovaná tak, aby sa jej časti pri bežnom používaní

neposúvali,keďženapredmetnomlešenívypadoldňa23.10.2013približneo8.hodinepodlahovýdielec,
ktorýsapribežnompoužívaníposunul,čímúčastníkkonaniaporušil§4ods.2nariadeniavládyvspojení
s bodom 5.3.4 prílohy č. 2 tohto nariadenia, a tým, že realizoval prostredníctvom svojho konateľa T. a
prostredníctvom S. I. montáž lešenia na stavbe haly v obci J., ktoré bolo pracoviskom účastníka konania
na ktorom došlo dňa 23.10.2013 približne o 8. hodine k úrazu poškodeného N. A. pričom uvedené osoby

vykonávajúce montáž lešenia nemali platný preukaz lešenára, čím účastník konania porušil § 6 ods.
1 písm. o) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v spojení s § 16 ods. 1
zákona o BOZP a § 14 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR č. 147/ 2013 Z.z.

Rozhodnutím č. V./D./XXXX/XXXX zo dňa 06.11.2015 Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán

odvolanie žalovaného zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. XXXX/XXX, XXXX/
XXXXX zo dňa 18.08.2015 potvrdil.

Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20S/121/2015-55 zo dňa 03.05.2017 rozhodnutie žalovaného
Národného inšpektorátu práce Košice č. V./D./XXXX/XXXX zo dňa 06.11.2015 a rozhodnutie

Inšpektorátu práce Bratislava č. XXXX/XXX, XXXX/XXXXX zo dňa 18.08.2015 zrušil a vec vrátil
žalovanému (t.j. Národnému inšpektorátu práce Košice) na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku
okrem iného konštatoval, že pokiaľ ide o predmetnú vec, Národný inšpektorát práce Košice
nespochybňoval, že sa jednalo o pracovný úraz poškodeného, ktorý v rozhodnom čase bol
zamestnancom zhotoviteľa (TPS-strešné systémy, s.r.o. Trnava) a poškodenie zdravia utrpel pri výkone

pracovných úloh, kde bol žalobca (v tomto konaní žalovaný) objednávateľom stavebných prác, ktoré
mala na základe objednávky vykonať ako zhotoviteľ spoločnosť TPS-strešné systémy, s.r.o. Podľa
názoru súdu konštatovanie správnych orgánov, že pracovisko, na ktorom sa mali objednané práce
realizovať, nebolo protokolárne odovzdané zhotoviteľovi a je potrebné ho považovať za pracovisko
žalobcu s tým, že tento nesie zodpovednosť za stav pracoviska a stav lešenia, nie je správne. Práve

ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o BOZP vymenováva povinnosti zamestnávateľa, ktoré je v záujme
zaistenia bezpečnosti zamestnávateľ povinný vykonať a zabezpečiť, a to sa vzťahuje aj na pracovisko,
t.j. miesto, ktoré je určené na výkon práce zamestnancov. Znamená to, že je to práve zamestnávateľ,
ktorý je povinný zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo požiadavky na BOZP uvedené v prílohách č. 1 a
2 Nariadenia vlády č. 391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na

pracovisku. V danom prípade pochybil zamestnávateľ poškodeného, ktorý nezistil a ktorý nezabezpečil,
aby pracovisko bolo v takom stave, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného

protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Citované ustanovenie zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú
splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Nárok podľa tohto ustanovenia je svojím charakterom

samostatným nárokom na náhradu škody a ide o občianskoprávny nárok, ktorý má povahu špeciálneho
ustanovenia vo vzťahu k všeobecným predpisom, t. j. k Občianskemu zákonníku, čo znamená, že
právny vzťah, ktorého sa uvedené ustanovenie týka, sa v otázkach, ktoré nie sú ním upravené, riadia
ustanoveniami všeobecných predpisov o náhrade škody.Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa citovaného ustanovenia je,
že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového

zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej
osoby proti poistencovi. Tretia osoba (v tomto prípade žalovaný) má povinnosť nahradiť poskytnuté
dávky alebo nahradiť škodu Sociálnej poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne
konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku
konania tretej osoby. V rozsahu, v akom sa na vzniku nároku poistenca na poskytnutie dávky

podieľali iné okolnosti, prípadne v akom rozsahu bol spôsobený spoluzavinením poistenca, tretia osoba
nezodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že pri nároku Sociálnej poisťovne na náhradu poskytnutých dávok
od tretích osôb, treba skúmať mieru zavinenia tretej osoby, lebo v rozsahu, v akom nebolo jej zavinenie
(spoluzavinenie) príčinou vzniku nároku na poskytnutie dávok, nemá tretia osoba voči Sociálnej
poisťovni povinnosť nahradiť poskytnuté dávky, resp. nahradiť škodu vzniknutú výplatou dávok. Pre
priznanie regresných nárokov Sociálnej poisťovne (resp. „náhrady škody“) vyplývajúcich z osobitného

občianskoprávneho vzťahu upraveného vyššie uvedeným zákonným ustanovením je vždy rozhodujúci
prvok zavinenia tretej osoby, a to bez zreteľa na to, či v prípade tejto tretej osoby prichádzala v inom
(napr. pracovnoprávnom) právnom vzťahu do úvahy jej objektívna zodpovednosť (napr. zodpovednosť
zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom). Zavinenie, ako subjektívna kategória, je v
prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu neopomenuteľným predpokladom vzniku

zodpovednosti. Keďže zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako osobitný právny predpis
otázku zavinenia (spoluzavinenia) v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravuje, treba vychádzať zo
všeobecnej úpravy (§ 420 Občianskeho zákonníka). (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 27. 11. 2003 sp. zn. 2 Cdo 91/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. 05. 2004 sp. zn. 4 Cdo
21/2004, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 01. 2009, sp. zn. 3 M Cdo 19/2008).

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „občiansky
zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že

škodu nezavinil.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia
protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym
úkonom spôsobil. Iba ak sú splnené všetky uvedené predpoklady tak objektívnej povahy [písm. a) až
c)], ako aj subjektívnej povahy [písm. d)], ide o zodpovednosť za škodu založenú na princípe zavinenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že

dňa 23.10.2013 došlo k pracovnému úrazu poškodeného N., ktorý bol zamestnancom zamestnávateľa
TPS-strešné systémy, s.r.o., a to počas výkonu pracovnej činnosti na pracovisku v sídle žalovaného,
následne dňa 28.10.2013 došlo k oznámeniu tohto úrazu zamestnávateľom poškodeného Inšpektorátu
práce Trnava. Tiež nebolo sporné vyplatenie dávok nemocenského poistenia, úrazového poistenia
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenému zo strany žalobcu. Žalobca založil

svoj nárok na vyplatenie poskytnutých dávok na záveroch protokolu Inšpektorátu práce Bratislava č.
X.-XX-XX-X.X/P-JX-XX/XX zo dňa 19.02.2014, ktorý podľa názoru žalobcu jednoznačne preukázal
protiprávnosť konania žalovaného.

Ako už bolo uvedené, vznik zodpovednosti za škodu je založený na nevyhnutných predpokladoch,

ktorými sú porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť), vznik škody a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ku ktorým sa ako štvrtý predpoklad v niektorých
prípadoch vyžaduje aj zavinenie. Súd má v tejto súvislosti za to, že v prejednávanej veci nebolo
sporné, že došlo k protiprávnemu konaniu (neodborné postavenie lešenia), následkom ktorého došlo
k vzniku škody (ťažká ujma na zdraví poškodeného N. a následné vyplatenie dávok nemocenského

a úrazového poistenia žalobcom poškodenému), pričom k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním (ťažká ujma na zdraví poškodeného a povinnosť vyplatenia dávok bola
spôsobená pádom poškodeného z neodborne postaveného lešenia). Pokiaľ však ide o otázku zavinenia,
žalobca v konaní nepreukázal, že by k vzniku škody došlo zavinením žalovaného. Práve naopak, zodôvodneniarozsudkuKrajskéhosúduvTrnaveč.k.XXS/XXX/XXXX-XXzodňa03.05.2017,ktorýmsúd
zrušil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice č. V./D./XXXX/XXXX zo dňa 06.11.2015, ako aj
rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. XXXX/XXX, XXXX/XXXXX zo dňa 18.08.2015 vyplýva, že

bolo povinnosťou zamestnávateľa poškodeného zabezpečiť, aby pracovisko, kde vykonával pracovnú
činnosť spĺňalo požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v zmysle Nariadenia vlády č.
391/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisku. V danom
prípade pochybil zamestnávateľ poškodeného, ktorý nezabezpečil, aby pracovisko bolo v takom stave,
aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie jeho zamestnancov. Súd sa so závermi Krajského súdu v

Trnave stotožňuje a keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané zavinenie žalovaného na spôsobení
ťažkej ujmy na zdraví poškodeného, nemohol vzniknúť ani regresný nárok žalobcu voči žalovanému na
uhradenie vyplatených dávok nemocenského a úrazového poistenia.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených stranami a na
základe vykonaných dôkazov žalobný návrh žalobcu považoval za nepreukázaný a teda nedôvodný.

Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne
úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný bol v konaní
úspešný v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).