Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225810
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115225810.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s.,

IČO: 35 910 739, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b, proti žalovanému W.. E. Ť., L.. XX.X.XXXX,
J. G., L. XXXX/X, právne zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19,
v konaní o zaplatenie 10.322,99 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 13.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
istiny 10.322,99 Eur s príslušným úrokom a k náhrade trov konania. Svoj nárok oprel o to, že žalovaný
ako odberateľ zemného plynu odobral plyn na odbernom mieste tak, že originálna zabezpečovacia
značka plynomera bola odstránená a nahradená falošnou. Dopustil sa teda neoprávneného odberu
plynu meraného meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 23.11.2015, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný s

návrhom od počiatku nesúhlasil.

3. Súd svojim rozsudkom zo dňa 12.10.2016 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 5.653 Eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 26.2.2014 do zaplatenia v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamieta a žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

4. Krajský súd svojim rozsudkom zo dňa 14.1.2017 potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené a zrušil rozsudok vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a o výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Vo svojom rozsudku krajský súd uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež nie je možné
zistiť, na základe čoho urobil tento súd skutkové zistenie, že skutočný odber nemohol prevýšiť viac
ako 3.000,- eur mesačne. Tento záver (skutkové zistenie) súd prvej inštancie nepodporil odkazom

na žiaden dôkaz, ktorý bol v konaní vykonaný. Nepreskúmateľné sú závery súdu prvej inštancie aj o
tom, že žalovaný len prevzal zmluvu o odbere plynu po svojom právnom predchodcovi a že neskúmal
čo je jej obsahom. Tieto závery súdu prvej inštancie sú nanajvýš problematické pokiaľ pripúšťajú,
že by žalovaný nevedel o tom, že má uzavretú zmluvu týkajúcu sa odberu plynu pre domácnosť zasituácie, že táto je platná vo vzťahu k nehnuteľnosti, kde sa nachádza podnikateľská prevádzka -
autolakovňa. Naviac z obsahu pripojenej zmluvy vyplýva, že túto uzatváral žalovaný a nie nejaký jeho
právny predchodca do právneho vzťahu, ktorého so žalobcom by žalovaný vstúpil. Úlohou súdu prvej

inštancie bude zaoberať sa okolnosťami, ktoré doposiaľ zostali v tomto konaní nezistené a závery
vo vzťahu k nim nepreskúmateľné, t.j. bude potrebné vyhodnotiť okolnosť, že žalovaný mal uzavretú
zmluvu pre domácnosť, avšak vo vzťahu k nehnuteľnosti, kde sa nachádzala podnikateľská prevádzka.
Pokiaľ sa súd prvej inštancie chce z titulu porovnania zaoberať aj skutočnou spotrebou, bude potrebné
v tomto smere dokazovanie doplniť a zistiť (napr. aj dotazom u žalobcu) alebo inými dostupnými

dôkaznými prostriedkami, aký mohol byť reálny odber plynu v predmetnej prevádzke pred rozhodným
obdobím, ktoré je kvalifikované ako obdobie neoprávneného odberu plynu. Taktiež sa bude súd prvej
inštancie argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že rozhodnutie Ústavného súdu ČR mohlo
vychádzať aj z rozdielnych právnych predpisov upravujúcich výpočet výšky náhrady škody, pričom
zváži, či toto rozhodnutie ústavného súdu iného štátu je v prejednávanej veci aplikovateľné. Vo svojich
úvahách súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj tým (v zmysle vyššie uvedeného), že ak sa v konaní

pripustí inšpirácia rozhodnutím súdneho orgánu iného štátu, musí byť rozhodovanie založené na takejto
inšpirácii aj zakotvené v konkrétnom ustanovení slovenského právneho poriadku. Taktiež bude potrebné
náležite vyhodnotiť okolnosť, že už pred samotným podaním žaloby žalobca znížil rozsah náhrady škody
na základe jeho výpočtov oproti tomu, čo reálne mohol požadovať podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Až
po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

6.Súdnariadilavykonaldokazovanievýsluchomžalovaného,listinnýmidôkazmi,znaleckýmposudkom,
výsluchom znalca, výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, na ktorého je pripojené odberné plynové zariadenie

žalovaného. Žalobca opieral svoju žalobu o skutočnosť, že so žalovaným uzavrel zmluvu SPP, a.s.
na odberné miesto Ľ., Ľ. X, odberateľ E. Ť.. Zmluva o dodávke plynu (č.l. 53) bola podpísaná
29.12.2008. Žalobca v žalobe tvrdil, že zamestnanci dňa 17.10.2013 pri kontrole odberného miesta
nadobudlipodozrenie,ženavyššieuvedenomodbernommiestedochádzakodberuplynumeradlom,na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Plynomer bol teda dňa 17.10.2013

demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi, ktorý potvrdil, že na plynomeri sa nenachádza plomba,
ktorú používa autorizovaná osoba - výrobca. S poukazom na ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o
energetike, odberateľ plynu je povinný uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu,
ktorá neoprávneným odberom vznikla. Výšku škody vypočítal žalobca na základe vyhlášky č. 449/2012,
ktorú mu následne vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.2.2014 a to na sumu 10.322,99 Eur.

8. Žalovaný najprv namietal to, že s navrhovateľom nemá zmluvný vzťah, pretože žalobca je distribútor
siete, avšak žalovaný je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom SPP, a.s.

9. Žalobca k tomu uviedol, že aktívna legitimácia vyplýva z § 82 zákona o energetike. Škodu si uplatňujú

z titulu škody, nie z titulu bezdôvodného obohatenia tak, ako im to umožňuje tento zákon.

10. Žalovaný namietal, že plynomer nebol zabezpečený, pretože plynomer sa nachádza vo vnútornom
areáli žalovaného, je to však nehnuteľnosť, ku ktorej má prístup verejnosť.

11. Žalobca upriamil, že podľa nich žalovaný porušil dve povinnosti a to, že nemal uzavretú zmluvu
s dodávateľom na podnikanie, ale len na domácnosť, pričom objekt slúži na podnikateľskú činnosť.
Druhým naplnením skutkovej podstaty nezákonného odberu je porušenie meradla, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie. Žalobca netvrdil, že to urobil žalovaný, ale faktom je, že tento plyn odoberal.
Poukazoval na judikatúru NS SR, že za porušenie zabezpečenia takého meradla zodpovedá ten, na

koho je odberné miesto bez ohľadu na to, či tú škodu spôsobil, či bola urobená s jeho vedomím, alebo
nie, je tam objektívna zodpovednosť. Pri metodike výpočtu v prípade neoprávneného odberu postupovali
podľa platnej vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Keď nie je možné zistiť skutočný odber, vyhláška vychádza z
príkonu spotrebičov, ktoré sa nachádzajú na odbernom mieste. V objekte sa nachádzal plynový horák,
ktorý sa používal v lakovni. Plynový horák má výkon 35 m3 za hodinu. Modifikovali to na 1 a vychádzali

zo 6 m3 na hodinu.

12. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je zhrozený a nechápe, ako sa toto všetko mohlo stať. On je
majiteľom budovy v priemyselnej zóne. Zmluvu podedil od právneho predchodcu, SPP, a.s. mu poslalozmluvu a jeho nezaujímalo, ako je to formulované, či na domácnosť alebo podnikanie, jednoducho
zmluvu ktorú mu predložilo SPP, a.s., tak túto podpísal. Čo sa týka plynomeru, tak žalovaný vo svojej
výpovedi potvrdil, že je v jeho objekte, ale môže sa k nemu dostať ktokoľvek. On určite nijaké značky

nefalšoval, ani nijakým spôsobom do neho nezasahoval. Pravidelne platil preddavky okolo 250 Eur
mesačne. Namietal aj to, že nebol prítomný pri tom, keď sa zistilo, že s plynomerom nie je niečo v
poriadku. Následne mu dalo SPP, a.s. pokutu 10.000 Eur, čo sa mu vidí nehorázne.

13. Vo veci bol vypočutý aj svedok E. T., ktorý sa pozná so žalovaným, pretože je u neho v prenájme

od roku 2008. Má v prevádzke lakovaciu kabínku, je to prevádzka autoservisu. Je to jediné, čo tam má
na plyn. V roku 2008 platil zálohové platby 120 Eur, v roku 2015 okolo 300 Eur, postupne sa to dvíha.
Je tam spotreba, presne nevie, možno od 4000 do 6000 kW. Nevedel o tom, že je nejaký problém s
plynomerom. Vie, že chodili každý rok odpisovať plyn a zrazu prišli za ním z plynárni, že berú hodiny.
Ukázali, že číslo sedí, odmontovali hodiny a naložili do auta. Pritom ešte povedal človek z plynárni, že
sa netočia kolieska, to počítadlo. Tento plynomer zabalili, zalepili a dali ho do auta. Nehovorili mu nič o

tom, že je tam vymenená plomba, hovorili len, že sa číselník netočí.

14. Svedok uviedol, že tam má autoservis a vykonáva drobné mechanické práce, ale prevažne
lakovanie. Prevádzka funguje od 8.00 hod. do 16.00 hod., mimo týchto hodín už len tak, že niečo v dielni
poskladá. Neeviduje presne dni, kedy kabínu spúšťa, alebo hodiny, to sa nedá. Svedok však uviedol, že

plyn v lete na lakovanie vôbec nepoužíva, pretože nie je potrebný. Tá kabína, na ktorú potrebuje plyn,
tak tá slúži výhradne na sušenie. Ak je vonku nad 20 °C, tak sušiť nepotrebuje v kabíne. Napríklad v
roku, kedy vypovedá na pojednávaní (2016), že od mája do pojednávania 12.10.2016 túto kabínu vôbec
nepoužíval. Spúšťa ho až na zimu. Svedok uviedol, že by bol ochotný zaplatiť nejakých 2.500 Eur alebo
3.000 Eur tak, ako bola predchádzajúca bežná ročná spotreba, ale 10.000 Eur je neprimeraná cena.

Pamätá si aj to, že za to obdobie riadne platili platby, ale potom prišiel preplatok, že tam nebol žiaden
odber a peniaze sa vrátili. Svedok ešte uviedol, že za elektrinu platí mesačne okolo 800 Eur až 1.000
Eur, pretože tá kabína ide hlavne na elektriku na kompresor. Plyn používa len sezónne na sušenie pol
roka z roka.

15. Bol vypočutý aj znalec, ktorý predložil posudok ohľadne plynomeru W.. G. B.. Pozná právneho
zástupcužalobcu,pretožeexternepracujeakoznalecpreSPP,a.s.anapojednávaniachodieva.Potvrdil
to, čo uvádzal v znaleckom posudku, že mu bol predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXXX,
na ktorom sa nachádza jedna nitová plomba s označením XXMXX. Túto nitovú plombu z meradla
demontoval a zistil optickým skúmaním a porovnaním s optickým otlačkom nezhodu v špecifických

znakoch nachádzajúcich sa na tejto plombe. Na tomto si znalec trval, že kontrolné a spodné otlačky
neboli vytvorené jedným a tým istým nástrojom. Plombovanie sa vykonáva v metrologickom stredisku,
keď sa dáva plynomer na kalibráciu pravidelne. Tento konkrétny plynomer bol na kalibrácii v roku 2007.
Vyplýva to z č. C., teda v ktorom to bolo stredisku a v ktorom roku to bolo kalibrované. Kontrolný
otlačok dostal od SPP, a.s., je to ten, ktorý urobili v metrologickom ústave. Znalec aj popísal odlišné

znaky na tejto plombe. S veľkou pravdepodobnosťou sa dá predpokladať, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené plombou. Je to s veľkou
pravdepodobnosťou hraničiacou k istote.

16. Súdu bol predložený zápis zo dňa 17.10.2013 o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa,

fotodokumentácia z tohto dňa, spomínaný znalecký posudok W.. G. B. Č.. G. XX-G.-XXXX.

17. Súd si na žiadosť strán dal predložiť z SPP, a.s. faktúru za roky 2013, vyúčtovanie za rok 2013, 2012,
zmluvu o dodávke plynu zo dňa 29.12.2008. SPP, a.s. zaslal písomné stanovisko (č.l. 50). Zabezpečoval
dodávku zemného plynu odberateľovi E. Ť. do odberného miesta Ľ., Ľubochnianska 3 na základe zmluvy

ododávkezemnéhoplynupreodberateľaplynudomácnostič.9103681286uzatvorenejdňa29.12.2008.
Zmluva bola uzatvorená v zmysle požiadavky zákazníka, SPP, a.s. neskúma, či je odberné miesto
zaradenévkategóriidomácnosťvyužívanénainéúčelyakobývanie,varenie,ohrevteplejvody.SPP,a.s.
fakturuje spotrebu zemného plynu na základe odpočtov dodaných prevádzkovateľom distribučnej siete
spoločnosťouSPP-distribúcia,a.s..TakjetomuajvprípadeodbernéhomiestaĽubotice,Ľubochnianska

3.

18. Žalobca na záver poukazoval na to, že bolo preukázané, že na odbernom mieste v období od
19.10.2012 do 17.10.2013 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a to na základe dvochskutočností: bez platne uzavretej zmluvy na účely podnikania a zároveň k odberu plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii. Takýto odber v zmysle ustanovenia § 82 ods. 1
písm. a) a § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je považovaný za neoprávnený.

Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní je približne 1/5 jeho zákonného nároku, ktorý by bol
vyčíslený v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Má teda za to, že nimi uplatnená výška
náhrady škody neodporuje dobrým mravom, resp. nejakým zásadám poctivého obchodného styku a
podľatvrdenížalobcuboldostatočneústretovýsvyčíslenímnárokovvočižalovanému.Poukazovalnato,
že ďalšie zníženie tejto sumy by poprelo preventívny charakter danej právnej úpravy, nakoľko v prípade,

ak by bol odberateľ povinný zaplatiť len nejakú priemernú spotrebu, nič by odberateľov nedemotivovalo
od toho, aby spôsobom, ktorý zákon označuje za neoprávnený odber, plyn odoberali.

19. Naopak žalovaný stále tvrdil, že nebolo preukázané neoprávnené odoberanie plynu ani manipulácia
s plombami a meracím zariadením. Podľa neho nie je možné potvrdiť, že plomby, ktoré boli predmetom
znaleckého skúmania sú tie isté plomby, ktoré boli na meracom zariadení v čase jeho demontáže, keďže

prítomný žalovaný pri tejto demontáži nebol. Podľa žalovaného došlo k poruche nejakého meracieho
zariadenia, nešlo teda o neoprávnený odber. Čo sa týka uzavretej zmluvy na domácnosť, poukázal na
to, že samotní pracovníci SPP, a.s., ktorí robili odpočty, vedeli, kde sa toto meracie zariadenie nachádza,
že sa nachádza v priemyselnej zóne a plyn je používaný na podnikateľské účely. Žalovaný platil tak,
ako mu fakturovalo SPP, a.s.. Navrhoval súdu, aby vyhovel iba v časti žaloby a to 3.500 Eur, ako bola

priemerná spotreba v predchádzajúcom období.

20. Po zrušujúcom rozsudku krajského súdu krajský súd konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaný
sa dopustil neoprávneného odberu, pretože došlo k manipulácii s meradlom plynu. Preto krajský súd
neakceptoval túto odvolaciu námietku žalovaného a poukazoval na to, že k neoprávnenému odberu

došlo. Úlohou súdu prvej inštancie tak podľa rozsudku zostali závery, na základe čoho súdu zistil, že
skutočný odber nemohol byť viac 3.000 Eur. Tento záver krajský súd považuje za nepreskúmateľný.
Preto podľa názoru krajského súdu je nutné zaoberať sa skutočnou spotrebou a v tomto smere doplniť
dokazovanie a zistiť, akým spôsobom znížil rozsah náhrady škody podľa jeho výpočtov.

21. Súd vyzval strany, aby doplnili dôkazy v naznačenom smere. Súd si žiadal od SPP (nie od žalobcu,
ktorým je SPP distribúcia a.s., ale od SPP a.s.) faktúry za obdobie od roku 2009 do roku 2016 na dané
odberné miesto. Tie sa nachádzajú na č. l. 139 a nasl. Z týchto faktúr vyplýva, že ročný odber nepresiahol
nikdy sumu 3.000 Eur.

22. Na záver žalobca argumentoval tým, že si voči žalovanému uplatňuje nižší nárok, ako bol skutočný
nárok, ak by sa striktne držal vykonávacej vyhlášky. Keďže nie je možné zistiť skutočné odobraté
množstvo plynu v rozhodnom období a nie je teda možné zistiť skutočnú výšku žalobcovi spôsobenej
škody, museli vychádzať z metodiky stanovenej príslušným vykonávacím predpisom a to vyhláškou
Ministerstva hospodárstva 449/2012. Na základe tejto metodiky si uplatnil legitímny nárok 10.322,99

Eur. Časť z toho bola priznaná rozhodnutím súdu prvej inštancie, čo bolo potvrdené aj odvolacím súdom
a vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalobca za to, že nárok je dôvodný ako celok, preto trvajú
na jeho priznaní.

23. Žalovaný naopak stále poukazoval na neúčasť jedného z účastníkov pri odbernom mieste, pri

spôsobezisťovania,žedošlokporušeniumeradla.Nato,žepriemernáspotrebabolazapredchádzajúce
obdobia maximálne 2.900 Eur, čo je predložené v listinných dôkazoch, všetko nad túto sumu už nie je
náhrada škody, ale sankcia. Suma vypočítaná metodikou z vyhlášky je zlý predpis a treba vychádzať
z ústavného princípu spravodlivosti.

24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej

samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.26. Podľa § 1 ods. 5 písm. a) vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému
dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie a plyn je tu používaný na výrobné účely,

technologické účely, v súvislosti s poskytovaním služieb či predajom tovarov alebo na iné účely
(napríklad výrobné podniky, reštauračné zariadenia, hotely, obchodné prevádzky), za denný počet
hodín používania plynového spotrebiča sa považuje v prípade výrobných prevádzok a technologických
objektov (napríklad kotolne) pri jednozmennej prevádzke 8 hodín denne, pri dvojzmennej prevádzke 16
hodín denne a pri trojzmennej prevádzke 24 hodín denne.

27. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet
a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

28. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o pripojení k prepravnej sieti
alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo prístupe do
prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

29. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.

30. Čo sa týka námietok žalovaného, s ktorými sa už vyporiadal krajský súd, súd uvádza poukazujúc

na rozhodnutie krajského súdu, že krajský súd potvrdil, že žalovaný sa dopustil neoprávneného odberu
plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) Zák. 251/2012. V tomto súd poukazuje na svoju predchádzajúcu
argumentáciu. Vo vzťahu k tomu, že žalovaný mal uzavretú zmluvu pre domácnosť, kde sa nachádzala
podnikateľská prevádzka, súd poukazuje na tú skutočnosť, že je to v konečnom rozhodnutí irelevantné,
keďže žalovaný sa dopustil neoprávneného odberu v zmysle citovaného § 82 ods. 1 písm. a) a d). Je

teda zrejmé, že k neoprávnenému odberu došlo. Na dôvažok súd chce ale uviesť, že to, akú zmluvu
dodávateľ predložil odberateľovi plynu, nezávisí od neho, ale od dodávateľa. Relevantné však je, že k
neoprávnenému odberu došlo, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí aj krajský súd.

31. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu bolo dôvodné zaoberať sa nárokom, v časti ktorej bol

rozsudok zrušený, teda nad priznanú čiastku 5.653 Eur. Po doplnenom dokazovaní súd konštatuje, že
právoplatne priznaná časť škody vo výške 5.653 Eur je primeraná.

32. Súd svoje rozhodnutie zdôvodňuje § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa názoru súdu nie
je možné, aby štát upravil škodu spôsobom, ktorá ani náznakovo neprihliada na skutočne spôsobenú

škodu. Podľa názoru súdu je vyhláška, ktorú súd cituje v tomto rozhodnutí nie v súlade s dobrými
mravmi. Súd opätovne poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR (PLÚS 29/2013) a už ustálenú
judikatúru v Českej republike. Súd zdôrazňuje, že pri tomto rozhodnutí nepoužil legislatívu cudzieho
štátu, ale dal sa inšpirovať rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky, nie aplikoval, ale inšpiroval
sa pri svojom rozhodovaní jeho rozhodovacou praxou tak, ako to v konečnom dôsledku pravidelne robia

súdu v Slovenskej republiky, nie len okresné, ale aj krajské, Najvyšší ako aj Ústavný súd Slovenskej
republiky. Inšpirácia judikatúrou Českej republiky spočíva v názore, ktorý súd si osvojil a pri tomto
rozhodovaní uplatnil § 3 Občianskeho zákonníka. Náhrada škody je upravená občianskym právom, má
mať reparačný, nie sankčný charakter. Súd má pri tomto rozhodovaní za to, že je potrebné zohľadniť
škodu, aby sa čo najviac priblížila škode skutočnej, aj keď to môže byť obtiažné. Pri takomto rozhodovaní

nemá prísť k nadkompenzácii poškodeného, v tomto prípade monopólnej spoločnosti pri dodávke plynu.
Súd má teda za to, že škodu treba náležite modifikovať aj v tomto prípade a poukazujúc na § 3
Občianskeho zákonníka, že priznanie takejto výšky škody v súlade s citovanou vyhláškou by odporovalo
dobrým mravom, súd k tejto modifikácii pristúpil.

33. Vychádzal z toho, že už právoplatne priznaná časť náhrady škody sa približuje ku škode, ktorá mohla
byť žalobcovi spôsobená. Súd mal k dispozícii od SPP a.s. prehľad faktúr za jednotlivé obdobia pred aj
po danej udalosti, ktoré nikdy nepresiahli sumu 3.000 Eur. Ak teda súd priznal náhradu škody vo výške
5.392,60 Eur (po odpočítaní nákladov, ktoré boli priznané v celom rozsahu 260,51 Eur), javí sa tátosuma ako primeraná náhrada škody. Súd nevidí priestor napriek existencii vyhlášky, aby priznal náhradu
škody nad túto čiastku poukazujúc na dobré mravy § 3 Občianskeho zákonníka.

34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP, keďže úspech žalobcu a žalovaného je čiastočne
v jednej polovici rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Prešov, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.