Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/135/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011620

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418011620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 02.04.2019, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

Obžalovaný W. T., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad V., trvale bytom W., okres Z. nad V., prechodne bytom B.,
ul. Y. č. XXX/XX, K. republika, nezamestnaný

je vinný, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti I. T., nar. XX.XX.XXXX, T. T., nar.
XX.XX.XXXX a I. T., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bol zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne sumou 100,- € na každé z
maloletých detí zvlášť, počnúc dňom 01.03.2018, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., okres Z. nad V., prechodne bytom W., P. XXX/X,

okres Z. nad V., avšak obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach
kde sa zdržiaval riadne a včas neplní od mesiaca marec 2018 do dňa hlavného pojednávania, dňa
02.04.2019, čím mu vznikol dlh na výživnom voči matke mal. detí I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W., okres Z. nad V., prechodne bytom W., P. XXX/X, okres Z. nad V., vo výške 2.759,- €, pričom matka
mal. detí nebola schopná zabezpečiť základné potreby mal. detí a museli jej vypomáhať priateľ a mama,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na
viacerých osobách,

tým spáchalprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona č.

300/2005 Zbierky zákonov, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa odcudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k trestu
odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá, určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody súd ukladá obžalovanému povinnosti, aby v skúšobnej dobe, podľa svojich schopností, zaplatil
dlh na výživnom vo výške 2.759,-€ poškodenej I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., ul. Veternícka č. 109/3,
okres Žiar nad Hronom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 20.12.2018 obžalobu na obvineného Karola
Medňanského, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo podľa § 252 ods. 2 písm. a), b), c) vykonané v neprítomnosti

obžalovaného W. T., bolo vykonané dokazovanie prečítaním podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku
zápisnice o výsluchu obvineného W. T., výsluchom svedka - poškodeného I. Z., prečítaním podľa § 269
Trestného poriadku listinných dôkazov.

Obžalovaný W. T., v zápisnici o výsluchu obvineného uviedol, že je otcom maloletých detí I. T., T. T. a

I. T., ktoré má s bývalou družkou poškodenou. V decembri 2017 sa rozišli. Sám si našiel prácu v K. G.,
kde si našiel tiež priateľku, s ktorou sa v roku 2018 oženil. Maloleté deti boli zverené do starostlivosti
poškodenej, sám bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 100,-€ mesačne, na každé dieťa zvlášť,
počnúc dňom 01.03.2018, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci, k rukám poškodenej. Do rozhodnutia
súdu o úprave styku a určení výživného dával finančné prostriedky na výživné do rúk poškodenej, potom

peniaze posielal na účet. Mesačne to mohlo byť minimálne vo výške 600,-€. Po odchode zo spoločnej
domácnosti to bolo minimálne vo výške 150,-€ mesačne. Poslednú sumu na výživnom uhradil v máji
2018 vo výške 300,-€. Sám od januára 2018 je práceneschopný, poberá nemocenské dávky vo výške
20.000,-Kč, čo predstavuje sumu približne 700,-€. Býva spolu s manželkou. Pred práceneschopnosťou
pracoval ako robotník, pričom mal mesačný príjem v sume 38.000,-Kč, čo predstavuje sumu 1.300,-Kč.

Mesačné náklady sú 12.000,-Kč. Manželka od novembra 2017 je bez práce, má príjem okolo 1.500,-
Kč. Manželka má dvanásťročnú dcéru a dvadsaťročného syna z jej predchádzajúceho manželstva, ktorí
žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Sumu 8.000,-Kč minú na stravu, hygienu a na potrebné výdavky.
Zdôraznil, že v apríli 2018 poslal na výživné sumu 300,-€, v máji 2018 sumu 300,-€, v júni 2018 sumu
76,-€, v mesiacoch júl a august 2018 neposlal žiadne finančné prostriedky, v septembri 2018 zaslal

sumu 195,-€, v októbri 2018 sumu 270,-€. Sám doposiaľ nepožiadal o zníženie výživného. Potvrdil, že
si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ktorú sa snaží plniť podľa svojich momentálnych možností.
Sám maloleté deti od decembra 2017, ako odišiel natrvalo od poškodenej, nevidel. Odvtedy sa mu
nepodarilo s deťmi stretnúť z dôvodu, že poškodená si vždy našla nejakú výhovorku. Sám tiež nemohol
kvôli práceneschopnosti deti navštíviť. Sám je so svojimi maloletými deťmi v telefonickom kontakte,

posledne len s najstaršou dcérou. V máji 2018 poslal deťom balík, boli tam darčeky pre maloletého T. a
maloletú I. k ich narodeninám. Mohlo to mať hodnotu okolo 100,-€.

Svedok - poškodený I. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spolu s obžalovaným majú tri maloleté
deti. Od marca 2018 si neplní obžalovaný riadne svoju vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe s ním

nie je v žiadnom vzťahu. Od podania obžaloby sa dlžná suma na výživnom zvýšila o sumu 900,-€. Samaje zamestnaná, jej príjem činí 520,-€ mesačne. Najmladšia dcéra má problémy s obličkami. Sama žije
v súčasnej dobe s priateľom. Na otázky súdu uviedla, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti
od narodenia najstaršej dcéry až pokiaľ najmladšia dcéra nedovŕšila tri roky, teda do roku 2016. Keď

obžalovaný odišiel za prácou v Českej republike, tak si tam našiel aj priateľku. Sama potvrdila, že od
marca 2018 obžalovaný párkrát poslal sumy na úhradu výživného. Naposledy v októbri 2018 sumou
270,-€,odvtedynič.Obžalovanýbolvdecembri2018vypočúvanýpolíciou,takvtedynavštívildeti.Pokiaľ
obžalovaný neuzavrel manželstvo, tak deťom posielal nejaké darčeky, po uzavretí manželstva nič, ani
sa im neozval. Sama pracuje v Domove dôchodcov W., ako pomocná sila v kuchyni. Mesačný príjem má

520,-€ v hrubom. Žije v prenajatom dvojizbovom byte. Priateľ zarobí mesačne sumu 620,-€, matka jej
mohla mesačne poskytnúť sumu 20,-€, pokiaľ deti potrebovali topánky, alebo niečo na oblečenie, tak im
kúpila. Obe staršie deti navštevujú Základnú školu v W., na H. ulici. Najmladšia dcéra je predškoláčka,
navštevuje Materskú školu.

Rozsudkom Okresného súdu v Z., zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXP XX/XXXX, boli maloleté deti T. T.,

nar. XX.XX.XXXX, I. T., nar. XX.XX.XXXX a I. T., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti
matky poškodenej, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať, ako aj spravovať ich majetok. Otec
obžalovaný je povinný platiť výživné na maloleté deti T. T., I. T. a I. T. vo výške po 100,-€ mesačne, na
každé z maloletých detí, so splatnosťou vždy do každého 15-teho dňa v mesiace, vopred k rukám matky
poškodenej, počínajúc od 01.03.2018. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11.04.2018.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Agentúra služieb pre občana, pracovisko Kremnica
súd zistil, že poškodená bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 16.04.2018, bola jej ponúknutá
aktivačná činnosť formou dobrovoľníckej služby, ktorú vykonávala od 01.06.2018 v Domove dôchodcov
a Domove sociálnych služieb W.. Poškodené poberá prídavok na každé dieťa v sume 23,68,-€.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom vyplýva, že obžalovaná nepožiadala o
poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je poberateľkou nemocenských dávok, dôchodku, úrazových
dávok a dávok garančného poistenia.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Agentúra služieb pre občanov, pracovisko Kremnica
vyplýva, že obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 10.03.2014 do 14.08.2014. V
súčasnej dobe nie je poberateľom žiadnych dávok.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Z. nad V. súd zistil, že obžalovaný sa nachádzal v evidencii

žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 15.02.2013 do 16.09.2013, dávka v nezamestnanosti nebola
priznaná, nakoľko nespĺňal podmienky na jej prijímanie. Obžalovaný nie je poberateľom nemocenských
dávok, dôchodku, úrazových dávok a dávok garančného poistenia.

Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané rodnými listami maloletých detí, potvrdením Z. školy W., ul. H. č.

XXX/XX, o návšteve školy maloletou I. T. a maloletým T. T., výpismi z účtu a ďalšími listinnými dôkazmi
na vec sa vzťahujúcimi.

Podľa§62ods.1Zákonaorodineč.36/2005Zb.vplatnomznení,plnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Zb. v platnom znení, pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa sa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného
bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná, doznaním sa obžalovaného W. T., svedeckou výpoveďou
poškodenej I. Z., listinnými dôkazmi. Obžalovaný si musel byť vedomý, že svojim konaním,

neplnením vyživovacej povinnosti na svoje tri maloleté deti, sa dopúšťa trestnej činnosti. Súd konanie
obžalovaného, ktorým najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, z nedbanlivosti neplnil zákonnú
povinnosťvyživovaťinéhoavydaloprávnenúosobudonebezpečenstvanúdze,činspáchalzávažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách, právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy
podľa§207ods.1,ods.3písm.a),b)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.j)Trestnéhozákona.

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu na viacerých osobách. Podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona viacerými osobami sa na účely tohto
zákona rozumejú najmenej tri osoby. Súd v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona upravil skutkovú
vetu, do dňa hlavného pojednávania.

Obžalovaný W. T. má základné vzdelanie, neukončil Stredné odborné učilište strojárske v V. B. V..
Mestský úrad W. v správe o povesti uviedol iba údaj o trvalom pobyte obžalovaného, v evidencii Mestskej
polície W. nemá zaznamenané žiadne priestupky, je otcom štyroch detí, na adrese trvalého pobytu
je evidovaný od 02.07.2017. Priestupkovo postihovaný nebol. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu v Z., zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT XX/XXXX, pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, k trestu odňatia
slobody v trvaní jedného roka, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
tri roky. Osvedčil sa dňa 31.07.2012, na páchateľa sa hladí, akoby nebol odsúdený.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, ods. 2 , ods. 3, ods. 4, ods.

6 Trestného zákona, pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ustálil, že
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 Trestného zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o
jednu tretinu.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Trestného zákona možno
uložiť páchateľovi trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností
podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na jeden rok až štyridsaťštyri mesiacov.

Podľa názoru súd postačuje uložil obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby v trvaní jedného roka, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1
Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v dolnej polovici zákonom stanovej trestnej
sadzby, bližšie ku stredu trestnej sadzby, pričom určil skúšobnú dobu na tridsať mesiacov. Podľa § 50

ods. 2 Trestného zákona zároveň súd v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody uložil obžalovanému povinnosti, aby v skúšobnej dobe, podľa svojich schopností, zaplatil dlh
na výživnom vo výške 2.759,-€, poškodenej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na tunajšom súde.