Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010101
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818010101.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia
senátu Mária Durčáková a Alena Letašiová v trestnej veci proti obžalovanému B. V., nar. XX. XX. XXXX
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,b/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona, § 138 písm. j/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. 12. 2018 v Námestove,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. V., nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom T. B. č. XX, t.č. v Ústave na výkon väzby Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom období niekedy od leta 2010 najneskôr do 18. 6. 2017 v rodinnom dome bez
popisného čísla v obci L. na ulici B., takmer vždy po príchode domov z dvojtýždňových a dlhších
pracovných turnusov, najmä počas víkendov, prevažne piatky v noci pod vplyvom alkoholu, opakovane

vulgárne nadával svojej manželke V. V., nar. XX. XX. XXXX, v prítomnosti mal. M. J. nar. XX. XX. XXXX,
mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. D. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. Š.J.,
nar. XX.XX.XXXX, mal. S. J., nar. XX.XX.XXXX, tiež opakovane vulgárne nadával aj svojím starším
maloletým deťom, ktorým okrem iného vykrikoval, že nie sú jeho, že sú naštigané, a to konkrétne mal.
M. J. nar. XX. XX. XXXX, mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. D. J. nar.
XX.XX.XXXX, mal. Š.J., nar. XX.XX.XXXX, mal. S. J., nar. XX.XX.XXXX a takýmto správaním vytváral

napäté a stresové situácie pre manželku a aj maloleté deti, ktoré reagovali plačom, neustálym krikom,
vulgarizmami a hádkami bránil manželke a mal. M. J. nar. XX. XX. XXXX, mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX,
mal. J. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. D. J. nar. XX.XX.XXXX, mal. Š.J., nar. XX.XX.XXXX, mal. S. J., nar.
XX.XX.XXXX v spánku a takto konal aj dňa 18.06.2017 v čase okolo 02:00 hod kedy zobudil svoju
manželku V. V. tak, že prišiel k nej do spálne, odhodil z nej perinu a kopol do zadnej časti tela a povedal
jej nech sa ide kurviť, následne vošiel do izby, kde spala mal. L.J. tiež z nej zhodil perinu na zem, kopal
ju do zadnej časti tela a kričal, že sú kurvy, nech sa idú kurviť, že nie sú jeho deti, opäť takýmto konaním

všetkých v dome zobudil,
čím takýmto konaním s prvkami šikanovania, ponižovania, bránením v spánku a verbálnou agresivitou
vyvolával u manželky V. V., nar. XX. XX. XXXX a mal. detí L. J., nar. XX. XX. XXXX, mal. J. J. nar.
XX. XX. XXXX, mal. D. J. nar. XX. XX. XXXX, mal. Š.J., nar. XX. XX. XXXX, mal. S. J., nar. XX. XX.
XXXX a W. V. nar. XX. XX. XXXX, permanentnú atmosféru napätia, stresu a strachu, čím im spôsoboval
psychické utrpenie,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval psychické utrpenie, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním
strachu, stresu, bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a takto konal závažnejším spôsobom - po
dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a lzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a./ písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zákona, s poukazom na ustanovenie na § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. d/, Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, na trest

odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2, písm. c/ d/ Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie

ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo doručila dňa 27. 03. 2018 obžalobu na B. V. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 27. 02. 2018 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný a následne využil
svoje právo a odmietol vypovedať. Na návrh prokurátorky bola postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný vypovedal, že dcéru Y. ťapol, lebo odvrávala
a nechcela pomáhať v domácnosti, pričom dcéra mu to vrátila. Synov nebil, X. ťapol, keď ukradol bicykel
a hodinky, syna O. ťapol len keď niečo vyviedol. Keď príde v noci z práce, nechá deťom cukríky na stole.

Manželku ťapol, keď sa hádali, ale skôr ona bije jeho, bije ho vechťom. V novostavbe v L. bývajú už asi
8 rokov, manželka sa zmenila keď začala chodiť do práce, ale rada si vypila aj predtým. Na manželku
žiarlil, vulgárne jej nadával, že je piča, kurva, že sa kurví. Do práce chodieval na turnusy, doma tak bol
málo, stalo sa asi 2-krát, že synov W. a O. zobudil, aby išli naklásť do pece, alebo aj X., bolo tak medzi
23.00-24.00 hod., alebo 02.00 hod., zobudil tak, že nimi nohou zakýval, perinu dal z nich dole, aby videli,

ako je to, keď je zima. Manželka sa na deti tiež sťažovala, že nechodia prikladať. Pripustil, že deťom
možno nadával, nepamätá si to. Keď ho bolela noha, tak sa mu nechcelo ísť zapáliť cigaretu, požiadal
O. alebo W., nech mu cigaretu zapália od plynu. Priznal, že posielal deti kúpiť cigarety, poslal W., X.,
O. alebo M., poslal ich kúpiť aj víno, ale nebolo to v noci, mohlo sa to stať okolo 19.00 hod. Pripustil,
že sa s manželkou háda, že deti nie sú jeho, ale tiež aj manželka pije a na deti hovorí, že sú kurvy.

Manželku budil, nevie ani prečo, ale nekopal ju, len nohou do nej štuchol, že nech sa ide kurviť tam,
kde bola, keď nenavarila. Možno pol roka dozadu ju zobudil 2 -3 razy. Dcére M. zo srandy povie, že je
Poľak, lebo kedysi keď bol v práci, chodil k nim Poliak a našiel ho ležať pri manželke v posteli, bolo to
pred jej narodením. Deťom neublížil pre nič za nič, ani manželke.

Svedkyňa poškodená V. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že čo je uvedené v obžalobe je pravda.
Obžalovaný pil, správal sa k deťom zle, vulgárne. Prichádzal z roboty opitý, nadával, psychicky týral deti.
Deti posielal na pálenku, prikladať do pece a jej nadával, že sa chodí kurviť. Manželstvo bolo o alkohole,
hádkach a nadávkach. Naposledy ako volala policajtov, nadával jej, kopal do zadku ju a aj dcéru Y.,
nadával jej, že je kurva, aby išla z domu preč, nadával aj dcére Y., nadával že sú všetci kurvy, potom

prišli policajti, ukľudnili ho a bolo ticho, bolo to asi o 22.30 hod. Obžalovaný chodil na turnusy, prišiel z
práce opitý, začal nadávať, že detí nie sú jeho, že sa chodí kurviť, potom začala hádka. Obviňoval ju, že
sa nestará o rodinu, o výchovu detí, neustúpil ani manžel a ani ona. Pri hádkach boli detí, staršie kričali,
aby sa ukľudnil a tie mladšie plakali. Keď bol triezvy správal sa k deťom dobre a keď bol opitý, tak mal
iba svoj svet a tým bol alkohol. Manžel deťom nadával, posielal ich na pálenku, O. mal vtedy 7-8 rokov,

bolo to okolo pol deviatej večer, posielal ho do pohostinstva do Or. Polhory, tiež mu kázal kúriť v peci,
bolo to o 01.00 hod., začal kričať, že nech ide nakúriť do pece. Tiež takto posielal kúriť aj X., ktorý sa
prvý zobudil, ten musel ísť. Deti plakali, lebo ich zobudil ako kričal, všetko to šlo stále dookola. Zároveň
uviedla, že obžalovaný je vo väzbe 8 mesiacov a ona chce, aby už bol doma, nie kvôli nej, ale kvôli
deťom. Obžalovaný chodieval opitý často, stále to boli nadávky a vyhrážky, posielal deti kúriť, zapáliť

cigarety, takto posielal tie detí, ktoré sa zobudili na krik. Fyzicky napadol deti len raz, deti jej ti povedali,povedali jej, že zbil Y. že mu nechcela dať nabíjačku do mobilu. Tiež kopol do zadku O., to tiež iba počula,
že O. nechcel ísť na pálenku do obchodu, malo sa to stať cez deň. Nevie o ďalších incidentoch, kedy by
mal zbiť detí. Ju zbil tak, že ju kopol do zadku, o čom sa už zmienila a raz ju chytil pri radiátore a dusil ju,

s pomocou detí sa oslobodila, stalo sa to asi pred dvoma rokmi v lete, zranenie žiadne nemala. Okrem
týchto prípadov jej manžel fyzicky neublížil, ublížil jej psychicky tak, že jej rozprával, že je kurva, že detí
nie sú jeho. Detí sa mu vyhýbali, kričal po nich kričal, ale na najmenšie deti nekričal. Po starších kričal
preto, lebo mu odpapuľovali, pyskovali, ale tie mladšie nie. Pokiaľ ide o tvrdenie v obžalobe, že sťahoval
periny z detí, stalo sa to dva krát, najstaršej dcére stiahol perinu a tiež O., bolo to večer, oni svietili, išlo

o elektrinu. Na deťoch modriny nevidela, mali nejaké modriny, ale to keď sa udreli.

Svedok W. V. (syn obžalovaného) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že chce, aby bol
otec s nimi doma. Niečo je pravdivé a niečo nie je pravdivé. Keď bol triezvy tak to bolo celkom v pohode,
ale keď sa chytil alkoholu, tak už sa hádali s mamou. Keď bol opitý kričal, ale mamu nikdy nebil a nebil ani
detí, niekedy im ťapol, ale to len vtedy, keď niečo vyviedli. Zakaždým keď prišiel z roboty, tak im doniesol

cukríky. Rodičia sa hádali, bol svedkom keď otec ťapol súrodencom, ale to len vtedy, keď niečo vyviedli,
napríklad keď brat ukradol telefón. Jeho poslal iba raz nakúriť do pece, vtedy sa hral na telefóne a prišiel
za ním, že má ísť naklásť. Otec poslal niekedy zakúriť do pece aj brata X., ale nevidel, že by im otec
sťahoval perinu. Posielal ich kupovať alkohol, najčastejšie jeho a brata X., ale bolo to cez deň a kúpili
si aj cukríky a také. Cigaretu žiadal pripáliť, žiadal to skoro vždy od neho, bolo to keď bol opitý a mal

narazenú nohu. Nebol svedkom, že by napadol mamu a súrodenci vždy čakali, keď mal prísť z práce a
ak niekoho zobudil, tak len mamu. Nadával iba mame, alkohol pil doma, keď prišiel opitý si ľahol a spal.

Svedkyňa F. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že prvý kontakt s rodinou V., mali na základe
podnetu základnej školy z 19. 05. 2017. Toho istého dňa bolo to v piatok poobede navštívili rodinu

V., boli vtedy doma, opekali a požívali sa tam aj alkoholické nápoje. Obžalovaný bol pod silným
vplyvom alkoholu, bol agresívny, správal sa agresívne voči nim, detí sa im z pozorovania javili byť
zastrašené, keď im položili otázku, vystupoval agresívne, že nech povedia, že to nie je pravda,
pamätá si že M. plakala, obžalovaného upozornili, aby nevystupoval agresívne že privolajú policajnú
hliadku. Obžalovaný pokračoval v nadávkach, matka potvrdila, že takéto správanie je bežné a časté, že

obžalovaný často požíva alkoholické nápoje. Tiež si všimli, že v dome kde bývali v tom čase neboli dvere
na izbách, boli tam len nejaké závesy, čo ich upútalo, pretože v prípade nejakého nebezpečia, boli deti
ohrozené, nemali by sa kde ukryť. Matku a deti predvolali na sociálny úrad a z pohovoru s nimi vyplynulo,
že obžalovaný im odopiera spánok, že detí posiela nakupovať alkohol, správa sa agresívne, detí chodia
nepripravenédoškoly,deťomvykrikuje,slušnepovedanéžepochádzajúzmimomanželskéhovzťahu,že

nie sú jeho. S rodinou začali pracovať, spolupracovali aj s obcou, základnou školu, ktorú detí navštevujú
a tiež aj z psychológmi, vypracovali plán sociálnej práce a napriek tomu, pri opakovaných návštevách
videli, že otec je pod vplyvom alkoholu a incidenty sa opakovali a na základe týchto zistení podali
podnet na trestné stíhanie. Tiež bolo rozhodnuté o uložení výchovného opatrenie. Bola tiež prítomná
pri výsluchu mal. detí, ktorých výsluchy boli vykonané na kameru, pričom detí uvádzali pri výsluchoch

rovnaké skutočnosti, ako pri pohovore na úrade. Momentálne je rodina naďalej v sledovaní, vykonáva
sa tam výchovné opatrenie a sociálny program o ktorom bolo rozhodnuté na dobu 12 mesiacov. Pri
ďalších návštevách v domácnosti obžalovaného sa nič nezmenilo, každý deň požíval alkohol, správal
sa agresívne voči celej rodine, mali vedomosti, že naďalej pokračuje vo svojom pôvodnom správaní,
nočné budenie, naďalej posielal detí kupovať alkohol, večerné zvady, kriky. Spravodlivo musí povedať,

že obaja rodičia nefungovali v rodine tak ako mali, podieľala sa aj matka, ale obžalovaný chodil do práce
a ona ostávala doma s deťmi, čo je náročné na výchovu.

Na návrh prokurátora, so súhlasom obžalovaného boli postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku čítané
výpovede svedkov V. W., V. N., B. T..

Svedkyňa V. W. v prípravnom konaní vypovedala, že jej telefonovala pani T., že M. bola u nich a plakala,
že nechce ísť domov, lebo ich vraj ocko bije. Vypýtala si číslo na pani V., lebo M. chcela u nich spať. Na
druhý deň uvedené oznámila riaditeľke, ktorá to oznámila na sociálne. Jej osobne M. povedala, že ocko
chodí domov opitý, v noci im sťahuje paplóny, budí ich, kope, hlavne mamu, že do mami hodil popolník.

Najviac robí zle X. a tiež u nich bola polícia.

Svedkyňa V. N. odmietla vypovedať.Svedkyňa B. T. uviedla, že koncom mája 2017 sa prišla k nim domov hrať M., ktorá sa rozplakala a
povedala jej, že aj ocko sa háda s mamou a chcela ostať u nich spať. Zavolala pani V. a ona jej uviedla,
že jej muž pije, že rozmýšľala nad rozvodom. Na M. videla, že sa bojí. Po nejakom čase volala pani

V. opäť, povedala jej, že k nim chodia zo sociálneho a že je to už lepšie. Začiatkom roka videla M. v
obchode, pri pulte platila za víno a čokoládu Milka, bolo to podvečer, bola už tma.

Prokurátor v návrhu na vykonanie dokazovania súdu navrhol rovnako postupom podľa § 263 ods. 1
Tr. poriadku čítať zápisnice o výsluchu maloletých detí, ktorých výpovede boli vykonané za pomoci

technických zariadení. Obžalovaný nesúhlasil s prečítaním prepisu obrazovo zvukových záznamov a
žiadal ich vykonať na technickom zariadení. Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, § 135 ods. 2 Tr.
poriadku oboznámil záznam z výsluchu maloletých detí L., J. a D. a z dôvodu, že súdu nebol predložený
obrazovo zvukový záznam z výsluchu mal. detí S. a Š., prokurátor záznam nepredložil ani dodatočne
na odročenom hlavnom pojednávaní postupom podľa § 270 ods. 2, § 135 ods. 2 Tr. poriadku, aj bez
súhlasu obžalovaného bolo pristúpene k prečítaniu písomného prepisu z ich výsluchu. Na výsluchy mal.

S. a Š. však súd v zmysle intencii zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu pri hodnotení dokazovania
už prihliadať nemohol, nakoľko neboli splnené procesné podmienky na ich prečítanie, pretože by došlo
k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Mal. L. (dcéra obžalovaného) vypovedala, že vzťah k otcovi nemá dobrý, lebo keď sa opije, tak ich

prezýva a hovorí, že nie sú jeho. Otec pije často, pije stále, je vulgárny, prísny, posiela ich do obchodu,
keď pošle ju, povie mu iba že nejde. Do obchodu posiela bratov X. a O., a to keď nemá pri sebe chľast,
stáva sa to nonstop, keď je opitý. Hocikedy po nociach ich budí, ju nebudí, ale počula, ako chlapcov
posieladoobchodu,zobudíichvnoci,nechidúnakúriťdopece,paplónyimberie.Jejtonerobí,iba2-krát
ju kopol v noci, nevie presne. Kopol ju a odišiel. Dal jej aj päsťovku do nosa, bolo to vtedy, keď sa spolu

hádali, keď mu nechcela dať nabíjačku. Dakedy keď kúpil mäso, tak im vyčítal, že jedia za jeho, veľký
nákup urobí raz za mesiac, a potom im to vyčíta. Mama s otcom sa nemusia, je to už dávno, kedysi sa
mali aj radi, oni sa nerozprávajú, iba si nadávajú. Pred pár rokmi videla ako otec napadol mamu, minule
ju kopol, vtedy keď ju kopol, kopol aj ju. Keby mohla, zmenila by v rodine otca, aby nepil. Ku N. a Y. sa
ocino správa normálne. Minule sa bil W. so O. a otcom, čosi sa pochytili a O. tam išiel akože zasiahnuť,

a potom mal hrču na čele. Ocina sa nebojí, aj sa mu niekedy postavila, že nech nerobí hlúposti.

Mal. D. (syn obžalovaného) uviedol, že otec pije, v nočných hodinách ich posiela klásť, že mu je zima,
tiež im bral paplóny, s otcom sa moc nerozpráva, no veď je zlý, bije ho a tak. Maminu bije tiež, do brucha
a tak. Minule ležala a z ničoho nič ju kopol, bil ju po bruchu, kopal ju, zvalila sa na zem, chcela volať

políciu, ale najstarší brat povedal, že nech nevolá, že bude hanba. Nerobí to často, iba keď je opitý, videl
ako ju zbil asi 3-4 krát. Naposledy keď bola u nich polícia, otec kľaje a pije skoro každý deň. Včera prišiel
z roboty, začal nadávať bratovi, no bratovi ešte vybavil robotu. Vzťah k ocovi má normálny, nerozprávajú
sa. Mama s ocom sa nerozprávajú. Keď bývali v Polhore, tak ich až tak nebil, bo boli u babky. Vie, že
peniaze dáva mame otcov šéf, otec spí pri nich v izbe a mama vo svojej s deťmi. Raz utiekol z domu,

lebo otec chcel, aby mu zapálil cigaretu a on nechcel, začal ho budiť, on mu povedal, že už spí a vyhnal
ho spať do bratranca. Budí ho aj preto, že mu je zima a že má ísť naklásť do pece. Berie im periny.
Naposledy sa to stalo asi pred 2 rokmi, teraz keď už chodia zo sociálneho, je to lepšie, do obchodu
mu chodí kupovať víno alebo borovičku. Dal mu facku, aj mamu bije, aj sestru, tú najstaršiu Y., minule
prišiel do izby a začal ju kopať. Mama občas zavolá policajtov. Keď doma nič nerobia otec sa hnevá a

hovorí, že nebudú jesť.

Mal. J. vo svojej výpovedi uviedla, že oco im nedá večer spať, berie im paplóny, vreští, kričí po nich.
Zobudí ju v noci a vraví, aby šla naklásť do pece, lebo mu je zima, skoro každého budí. Zoberie jej
paplón a zakričí „Vstávaj!“ V noci ju zobudil asi 3 razy, aj W. budí, nech ide naklásť do pece. Videla

ako dal sestre Y. facku, pretože rozsvietila v izbe a nechala rozsvietené, zvýšil hlas, prišiel k nej a dal
jej facku a ona mu facku vrátila, lebo bola nervózna. S maminou sa nerozprávajú, nadávajú si medzi
sebou. Minule začal vyrývať do mamy, tak mu dala facku, potom sa začali biť. Tak rok dozadu videla
ako sestru kopol, hľadal vtedy víno, kopol aj mamu a potom prišiel k nej, že kde je víno. Myslel si, že mu
ho schovali. Každý deň ich posiela do obchodu, aby mu šli na víno, no nie každý, každý druhý. Chodí

brat aj druhý brat, on im dáva peniaze.

Znalec PhDr. Ján Šútovec PhD. na hlavnom pojednávaní sa v celom rozsahu pridržiaval záverov
znaleckého posudku, ktoré predniesol súdu. Uviedol, že mal. L. je mentálne subnormná, výrazneemocionálne labilná. Jej osobnosť má extrovertovaný temperament, je povrchná, nestála, s vyššou
potrebou sociálneho styku, s nízkou úrovňou sebaregulácie a vôľových vlastností. Mal. J. je mentálne
retardovaná, dominuje jednouchá, málo modulovaná dráždivosť s nízkou schopnosťou tlmenia, jej

osobnosť je simplexná. Mal. D. je mentálne subnormný, jeho detská osobnosť je s poruchami správania
neprispôsobivá, impulzívna, dysnormatívna. Mal. Š. je mentálne subnormný, jeho detská osobnosť je
impulzívna,výbušná.Mal.S.jementálnesubnormná,detskáosobnosťmáextrovertovanýtemperament.
Jej prežívanie sa vyznačuje permanentným pocitom frustrácie potreby sociálneho styku. Mal. L.
je mentálne subnormná, detská osobnosť je simplexná, nesamostatná, citovo závislá na rodičoch,

najmä matky a citovo vydierajúca. Mal. K. vývinová úroveň komunikácie, samoobslužných činností,
samostatnosti zaostáva o tri mesiace oproti norme. Mal. L., mal. J., mal. D., mal. Š. a mal. S. sú spôsobilí
prežité udalosti správne vnímať, zapamätať si ich a neskôr v zhode s objektívnou realitou reprodukovať.
Mal. deti na jednej strane viac-menej zhodne reprodukujú okolnosti správania obžalovaného, na druhej
strane sa ich snažia zľahčovať tým, že ich situujú do minulosti, alebo zdôrazňujú, že im obžalovaný
chýba a majú ho radi. Okrem mentálneho zaostávania mal. deti trpia aj rôznymi formami porúch

adaptácie. U synov obžalovaného sú to poruchy správania a u starších dvoch dievčat úzkostné poruchy,
poruchy emocionality, u najstaršej dcéry ide fóbickú poruchu. Tieto poruchy správania u chlapcov
a u dievčat poruchy emócii sú výsledkom špecifickej rodinnej situácie, ktorými aktérmi sú obidvaja
rodičia, ale prvotným spúšťačom je opilecké správanie obžalovaného, ktoré obsahuje prvky šikanovania,
ponižovania, ale nejedná sa o fyzickú agresiu. Skôr ide o permanentnú atmosféru napätia. U deti ide

o istú mieru nepohodlia, ktorá trvá roky, čo možno považovať za zdroj stresu. Obaja rodičia sú aktérmi
vzniknutej atmosféry v rodine. Mal. detí netrpia postraumatickou stresovou diagnózou, ale stres plodí
obranné mechanizmy osobnosti, každý sa s ním vyrovnáva inak. Dôsledky stresu sú veľmi subtílne,
takéto konanie je niečo, čo spôsobuje celoživotné problémy.

Znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku
a vypovedala, že osobnosť vyšetrovanej V. V. je psychosexuálne nezrelá, simplexná, primitívna. Je
možné u nej badať počínajúcu osobnostnú degradáciu (napr. hygienické zanedbanie, vulgárny slovník,
emočné otupenie, ľahostajnosť, laxnosť a nezodpovednosť), ktorá často nastáva v priamej príčinnej
súvislosti s abúzom alkoholu. V oblasti afektemotivity dominuje emočná labilita a impulzivita. Intelekt sa

pohybujevpásmesubnormy.Fungovanievrolimatkyamanželkyjedeterminovanéslabýmintelektovým
fondom a jednoduchou osobnostnou štruktúrou. W. V. vo veku rannej dospelosti sa povahové črty,
vlastnosti a rysy ešte stále formujú a stabilizujú. Jedná sa o menej diferencovanú, nerovnomerne
rozvinutú osobnostnú štruktúru s mentálnou výkonnosťou v pásme hlbokého podpriemeru. Je stále
osobnostne nezrelý, simplexný, infantilný. Jeho afektemotivita je labilná, premenlivá. Intelekt sa

pohybuje v pásme hlbokého podpriemeru. Tak V. V. ako aj W. V. sú schopní správne vnímať prežité
udalosti, ukladať do pamäte a po časovom odstupe reprodukovať. Po začatí vyšetrovanie majú obaja
sklony k bagatelizácii, zľahčovaniu konania obžalovaného. W. V. účelovo zmiernil fakty o problémoch
v ich rodine. V. V. alibisticky zmierňuje manželov etylizmus, nakoľko sama ma afinitu k abúzu
alkoholu. Sklony k nepravde, zľahčovaniu, účelovej reinterpretácii vyplývajú z menej diferencovaných,

simplexných osobností, kedy si nie celkom jasne uvedomujú vlastnú rozporuplnosť. Na psychike V.
V. nie sú následky ani stopy po fyzickom alebo psychickom násilí, utrpení, nie je typickou obeťou
domáceho násilia. Je zjavné, že manželstvo je hlboko rozvrátené, dlhoročne disharmonické, plné
konfliktov a negatívnych emócií aj „prispením“ V. V.. W. V. je podľa psychodiagnostického zistenia ľahko
zneurotizovaný.Naneurotizáciisapodieľamateriálneapodnetovochudobné,bezútešnéprostredie,kde

je nielen finančná núdza, ale aj málo stimulujúcich emočných podnetov, na pozadí hlboko rozvrátených
konfliktných vzťahov medzi rodičmi, ktorí obaja majú afinitu k abúzu alkoholu. Výpovede oboch pôsobia
zhodne, autenticky - reálne.

Znalkyňa MUDr. Jana Bullová na hlavnom pojednávaní rovnako zotrvala na záveroch znaleckého

posudku a vypovedala, že u obžalovaného nezistila žiadnu duševnú chorobu, či poruchu v zmysle
psychózy. Zistila prítomnosť syndrómu závislosti od alkoholu s prejavmi psychickej a somatickej
závislosti s neschopnosťou dlhodobejšej abstinencie. Prítomná je alkoholová charakteropatia.
Zneužívanie alkoholu má negatívny dopad aj v sociálnej oblasti. Znalkyňa v prípade obžalovaného
zistila prítomnosť syndrómu závislosti od alkoholu v III. a IV. vývojovom štádiu s rozvinutou psychickou

aj somatickou zložkou. V psychickej oblasti je prítomná silná túžba po alkohole, strata kontroly v pití,
pretrvávanie pitia napriek jeho zrejmým negatívnym dôsledkom v sociálnej sfére. V čase spáchania
skutku nemal narušený kontakt s realitou. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre
spoločnosť nebezpečný, je však vysoko pravdepodobné, že na slobode bude naďalej zneužívať alkohola nedá sa preto vylúčiť ani jeho ďalšie neprimerané správanie v stavoch opilosti. Obžalovaný priznal,
že abstinovať sám už nedokáže a aktuálne proklamuje vôľu sa liečiť. Znalkyňa odporúčala nariadiť
ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou.

V rámci dokazovania boli oboznámené aj listinné dôkazy najmä správy sociálnej kurately, správy
školských zariadení, ktoré navštevujú mal. deti, správu zdravotníckeho zariadenia a správy o povesti na
obžalovaného, pracovný posudok, odpis z registra trestov a pod.

Súd odmietol návrh na vykonanie dôkazu - výsluchu svedka W.. B. M., keďže súd návrh nepovažoval za
dôvodný, v rámci listinných dôkazov mal súd k dispozícii správu zdravotníckeho zariadenia podpísanú
navrhnutým svedkom, že ako lekár nepozoroval na poškodených žiadne známky svedčiace o týraní,
nikto sa mu ani z rodiny obžalovaného na takéto skutočnosti nesťažoval.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
rozhodol tak, že dňa 22. 06. 2018 obžalovaného uznal vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor ako aj obžalovaný a na podklade podaných odvolaní
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. 3To/56/2018-520 zo dňa 11. 10. 2018 zrušil
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6T/36/2018 zo dňa 22. 6. 2018 a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu bolo, že prvostupňový súd

rozhodol predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd vytkol, že
zo skutkovej vety nevyplýva, akých konkrétnych útokov, voči ktorým deťom a najmä v akom rozsahu
sa mal obžalovaný dopúšťať, v rozsudku sú popísané viaceré útoky s tým, že ich mal páchať voči
všetkým deťom, tiež že ich mal páchať takmer každý deň, čo nevyplýva z vykonaných dôkazov.
Výpoveď manželky obžalovaného sa podstatne odlišuje od výpovedí jeho detí. Na tieto podstatné

rozpory podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd dostatočne neprihliadol a nevysporiadal sa s
nimi v napadnutom rozsudku. Je zrejmé, že z výpovedí detí obžalovaného nevyplýva taký skutkový
stav, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Manželka obžalovaného bola pomerne
podrobne vypočutá opakovane v prípravnom konaní, kde sa aj pomerne presne vyjadrila k jednotlivým
útokom zo strany obžalovaného voči poškodeným deťom a voči nej. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa

V. V. nebola vypočutá dostatočne, k jednotlivým útokom obžalovaného, najmä vo vzťahu k maloletým
poškodeným sa vyjadrovala nekonkrétne a všeobecne. Za takýchto okolností vzhľadom aj na obsah
výpovedí svedkov - poškodených maloletých detí, bolo potrebné, aby prvostupňový súd postupom
podľa § 264 Tr. por. odstránil rozpory vo výpovediach tejto svedkyne z hlavného pojednávania a
prípravného konania, bude tak potrebné doplniť dokazovanie opätovným výsluchom svedkyne V. V.

postupom podľa § 264 Tr. poriadku., resp. podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku. Pokiaľ ide o výpovede
maloletých svedkov S. J. a Š. J. na tieto dôkazy nemožno prihliadať, pretože na hlavnom pojednávaní
neboli prehraté audiovizuálne záznamy z výsluchu týchto svedkov, došlo tak k porušeniu práva
obžalovaného na obhajobu, keďže pri výsluchoch týchto svedkov nebol prítomný ani obžalovaný a
ani jeho obhajca, a obrazovo-zvukový záznam súd k dispozícii nemal. Pokiaľ neexistuje obrazovo-

zvukový záznam z výpovedí týchto svedkov z prípravného konania, nie sú splnené podmienky na
prečítanie prepisov ich výpovedí. Preto pokiaľ bude chcieť prvostupňový súd prihliadať aj na výpovede
maloletých svedkov M. a O. V., bude to možné len po ich vypočutí na hlavnom pojednávaní. Je vecou
aktivity prokurátora, či navrhne vykonanie tohto dôkazu alebo nie. Nie je dôvodné, aby prvostupňový
súd sám iniciatívne zabezpečoval dôkazy, ktoré majú usvedčovať obžalovaného z trestnej činnosti.

Takáto prípadná iniciatíva zo strany prvostupňového súdu by mohla opodstatnene vyvolať pochybnosť
o jeho nestrannosti. Námietku obžalovaného, že konanie, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie,
nemožno posúdiť ako psychické utrpenie vo vzťahu k poškodeným, považoval za neopodstatnenú
a najmä predčasnú, aj s poukazom na závery posudku znalca PhDr. Jána Šútovca PhD., z ktorého
vyplýva, že všetky maloleté deti boli obžalovaným šikanované, pričom voči 5 deťom mali útoky zo strany

obžalovaného charakter psychického násilia. Maloleté deti konanie obžalovaného zle prežívali. Znalec
u 5 detí konštatoval poruchy emocionality a u chlapcov aj poruchy správania. U maloletých detí znalec
konštatoval poruchy správania a úzkostné poruchy, ktoré sú v príčinnej súvislosti so životným štýlom
rodiny,ktorýjevýznamnoumierouovplyvnenýsprávanímobžalovanéhovopitosti.Pokiaľideomanželkuobžalovaného a jeho syna W., z výpovede znalca PhDr. Moniky Navrátilovej taktiež vyplýva, že konanie
obžalovaného, jeho hrubosť, šikanovanie, verbálnu agresivitu voči ostatným členom rodiny možno
považovať za páchanie určitej formy psychického násilia. V dôsledku konania obžalovaného najviac

trpeli najmenšie deti. Súd bude musieť dôslednejšie vyhodnotiť, v akom rozsahu sa mal obžalovaný
dopúšťať útokov voči jednotlivým členom rodiny a či u každého člena rodiny možno považovať konanie
obžalovaného za týranie v zmysle § 208 Tr. zák., nakoľko taký rozsah útokov, ako je uvedený v
napadnutom rozsudku vo vzťahu k všetkým poškodeným z doposiaľ vykonaných dôkazov objektívne
nevyplýva.

Súd na návrh prokurátora na hlavné pojednávanie dňa 6. 12. 2018 predvolal svedkyňu poškodenú V.
V., maloleté deti S.J. a Š.J., zabezpečil účasť znalca PhDr. Jána Šútovca PhD, tiež odmietol návrhy
obhajoby na doplnenie dokazovania, ktoré obhajoba navrhla v podanom odvolaní, a to návrh na výsluch
svedkov M. Jaššáka a O. O. a vo veci po doplnení dokazovania opätovne rozhodol odsudzujúcim
rozsudkom, pričom ako už bolo vyššie uvedené v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia neprihliadal

na už predtým prečítané výsluchy mal. svedkov S.J. a Š.J.. Pokiaľ súd odmietol návrh na výsluch
svedkov M. V. a O. O., bolo tomu tak z dôvodu, že svedkovia neboli očitými svedkami prejednávaných
incidentov, išlo o domáce násilie, ku ktorému dochádzalo za zatvorenými dverami v domácnosti
obžalovaného, svedkovia v tejto domácnosti nežili a skutočnosti, ku ktorým mali vypovedať tak neboli
podstatné pre ustálenie skutkového deja a rozhodnutie súdu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 6. 12. 2018 bolo pristúpené k výsluchu svedkyne poškodenej V. V., ktorá
po zákonnom poučení ako manželka obžalovaného využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať. Na
návrh prokurátora bola postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného
konania z 2. 11. 2017. Svedkyňa vypovedala, že spočiatku po uzavretí manželstva sa obžalovaný

nesprával agresívne. Po uzavretí manželstva bývali najskôr u jeho mamy, obžalovaný pil alkohol každý
deň, ale správal sa normálne. Pred 7 rokmi postavili dom v L., zlom nastal, keď sa nasťahovali do domu,
obžalovaný chodil stále na týždňovky, pil aj v práci, doma sa zdržal 3-4 dni. Z týždňovky chodil opitý,
zobudil deti a to tak, že z nich postŕhal periny, začal kričať, nadávať, že sú kurvy, že ani jedno dieťa
nie je jeho. Deti zobudil nech mu napríklad zapália cigaretu, nech idú naklásť do pece drevo. W. aj X.

chodili prikladať do pece. Toto vyžadoval od detí vždy, keď prišiel z týždňovky a bola zima, bolo okolo
polnoci. Snažila sa mu dohovoriť nech sa ukľudní, ale on stále kričal a nadával, trvalo to tak hodinu a
pol, možno aj viac. Párkrát zavolala aj políciu, prišli, usmernili ho trochu a odišli. K nej sa správal tak, že
jej nadával, že je kurva, že sa chodí kurviť, že deti nie sú jeho. Fyzicky ju napadol, ale už si nepamätá,
kedy to bolo presne. Prišiel opitý, kričal, nadával a rozbíjal poháre v kuchyni, zbil ju, fackoval ju po tvári,

začal ju dusiť, vytrhla sa mu zo zovretia, pričom jej pomohli deti. Vtedy zavolala políciu, bola zavolaná
aj záchranka, ktorá ju odviezla do Trstenej na psychiatriu, nemala žiadne zranenia, potom ju prepustili.
Vždy keď deťom kázal kúriť v peci, tak tí najstarší ho poslúchli a robili, čo žiadal. Aj napriek tomu po nich
kričal, nadával im do kuriev, žiadal, aby deti bežali v noci do krčmy mu kúpiť pivo alebo cigarety. Vždy
išli tí najstarší W. a X.. Časom si zvykli, že musia počkať, kým sa vykričí, kým ho prejde zlá nálada. Pil

sám, pil všetko, čo mu prišlo víno, borovičku a iné. Snažila sa mu dohovoriť, aby šiel na protialkoholické
liečenie. Fyzicky ju začal napádať asi pred 3 týždňami, bolo to v noci, budil všetky deti, pozhadzoval im
paplóny, nevie koľko bolo hodín, dala mu facku, aby deti nebudil, mali ísť na druhý deň do školy. On jej ju
vrátil. Strašila ho, že zavolá políciu a vtedy sa skľudnil. Od mája 2017 začal biť aj deti, M. zbil, ale nevie
prečo, O. a X.. Bije hlavne W., X. a O., minule ich kopol do zadku, zobral palicu a bil ich hocikde, mali aj

modriny. Už si nepamätá prečo to bolo, ale asi ho neposlúchli, buď mu odmietli ísť do krčmy kúpiť pivo,
alebo niečo také, inak ich deti nebije. Už asi pol roka sa s manželom nerozpráva, povedala mu, že deti
sa zle učia, že by sa im mal venovať, on sa opil a robil s nimi bordel, v noci, že nepočúvajú, že sa zle
učia, nepomáhajú. Na otázku, kedy býva manžel triezvy, odpovedala, že nevie, to asi nebýva, len keď
nemá peňazí a on si aj tak požičia na pálenku. Je objednaná k psychologičke, nakoľko jej to odporučili

zo sociálneho. Manžel jej občas dal peniaze na domácnosť, inak ostatné prepil, má 3 úvery, požičiava
si peniaze, aby mohla s deťmi vyžiť. Manželova agresivita sa stupňuje, minulú nedeľu spala v spálni s
najmenšími deťmi, okolo 02.00 hod. ju manžel zobudil a povedal jej, že nech sa ide kurviť, odhodil z nej
perinu a kopol ju 2-krát do zadku. Potom išiel k deťom do izby, z Y. zhodil perinu a tiež ju kopol do zadku,
pritom nadával, kričal po celom dome, všetky deti zobudil.

Prokurátor navrhol predvolať a vypočuť aj maloleté deti S. J. a Š. J., keďže na ich výsluchy z prípravného
konania nebolo možné prihliadať z dôvodu, že súdu neboli predložené audiovizuálne záznamy z ich
výsluchu, čím došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Súd na návrh obžaloby predvolalna hlavné pojednávanie maloleté deti, maloleté detí sa však na hlavné pojednávanie nedostavili, matka
detí sa vyjadrila, že ako ich zákonný zástupca nesúhlasí s ich opätovným výsluchom vzhľadom na ich
psychické rozpoloženie, maloleté deti v noci nespali, budili sa s tým, že nechcú ísť na súd. Rovnaké

stanovisko k opätovnému výsluchu maloletých detí zaujala aj prítomná kolízna opatrovníčka, ktorá
rovnako nesúhlasila s výsluchom mal. detí na hlavnom pojednávaní a zároveň v zhode s vyjadreniami
matky detí a kolíznej opatrovníčky mal. detí sa vyjadril aj psychológ PhDr. Ján Šútovec PhD., že z
dôvodu sekundárnej a terciálnej viktimizácie maloletých detí, neodporúča ich výsluch. Predovšetkým s
odvolaním sa na vyjadrenie psychológa PhDr. Ján Šútovec PhD., ktorý zároveň v tejto veci vykonával

znalecké dokazovanie práve za účelom posúdenia osobností maloletých detí, v snahe eliminovať
akékoľvek možné negatívne dôsledky výsluchu na psychický vývoj maloletých detí, pričom práve
opakovaný výsluch by mohol byť pre nich zvlášť zraňujúcim a mohli by byť vzhľadom k ich veku
vystavené neúmernej psychickej záťaži, keďže sú zvlášť zraniteľnými osobami, súd potom od výsluchu
maloletých detí upustil s tým, že v tomto štádiu konania výsluchy mal. detí nie je možné realizovať s
ohľadom na riziko ich sekundárnej a terciálnej viktimizácie.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm.
d) Tr. zákona sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove, spôsobuje fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,

vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním osobnej starostlivosti,
ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania a spácha takýto čin
závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. j) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
na viacerých osobách.

Podľa § 127 ods. 12 Tr. zákona sa viacerými osobami rozumie na účely tohto zákona najmenej tri osoby.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, ktorého skutkovú vetu oproti obžalobe
upravil, pričom prihliadal aj na výhrady uvedené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu ohľadom

popisu zisteného skutkového deja. Súd na základe výpovedí očitých svedkov: manželky V. V., syna W.
a mal. L.J., mal. D.J. a mal. J.J. mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný v presne nezistenom
období niekedy od leta 2010 najneskôr do 18. 6. 2017, takmer vždy po príchode domov z dvojtýždňových
a dlhších pracovných turnusov, a to najmä počas víkendov, prevažne piatky v noci pod vplyvom alkoholu
v denných a aj v neskorých nočných hodinách vulgárne nadával svojej manželke a tiež vulgárne nadával

aj svojím maloletým deťom, ktorým vykrikoval, že nie sú jeho, vytváral tak napäté a stresové situácie
pre všetky mal. deti, ktoré reagovali plačom a keďže sa takto správal aj v neskorých nočných hodinách
neustálym krikom, vulgarizmami a hádkami ich budil zo spánku, niekedy v presne nezistenom čase
staršie deti preukázateľne jedenkrát W. V. a dvakrát mal. D.J., mal. Š.J. budil, aby mu zapálili cigaretu,
aby išli nakúriť do pece, z tohto dôvodu z nich sťahoval prikrývku, tiež minimálne trikrát takto zobudil

aj mal. J. J., aby išla nakúriť do pece, v denných aj večerných hodinách, keď nemal alkohol, presne
nezistený počet krát posielal kúpiť alkohol mal. D.J., mal. Š.J. frekvenciu a ani obdobie takéhoto konania
obžalovaného sa vzhľadom na rozpory a všeobecné tvrdenia vo výpovediach svedkyne poškodenej a
vypočutých mal. detí, ktorí všeobecne tvrdili, že ich takto budil, sťahoval z nich prikrývku a posielal ich
tiež kupovať alkohol, vyjadrovali sa nekonkrétne a v množnom čísle, pričom následne na konkrétnejšie

otázky uviedli, že sa to stalo jeden, dva až trikrát, pričom vzhľadom na súdené obdobie 7 rokov,
nepopísanie konkrétnej situácie za akej ku konaniu obžalovaného došlo, súd v zmysle zásady in dubio
pro reo, súd potom takéto konanie obžalovaného považoval skôr za ojedinelé, ktoré nebolo tak spôsobilé
spôsobovať psychické utrpenie vo vzťahu k maloletým deťom a toto konanie vypustil zo skutkovej vety.V tomto smere súd poukazuje na všeobecné, nekonkrétne, všeobecné výsluchy či už poškodenej V., tak
aj vypočúvaných maloletých detí, nemožnosť ďalšieho odstránenia rozporov vo výpovediach svedkyne
poškodenej V. V., ktorá už na ďalšom hlavnom pojednávaní po zrušení prvostupňového rozhodnutia

súdu, po tom ako odvolací súd poukázal na existujúce rozpory v svedeckých výpovediach a skutočnosť,
že prokurátor nenavrhol čítanie svedeckej výpovede poškodenej V. V. z prípravného konania, svedkyňa
už využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať. Rozpory a nejasnosti v svedeckých výpovediach
tak ostali neodstránené.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, obžalovaný sa bránil, že sa nedopúšťal fyzického násilia ani voči
deťom a ani voči manželke, maloleté deti nebil, ak ich ťapol išlo o výchovné napomenutie, deti odvrávali,
nepočúvali, syn X. ukradol bicykel a hodinky, dcéra Y. mu facku vrátila a aj manželka sa na správanie deti
sťažovala. Priznal, že manželke vulgárne nadával, žiarlil na ňu, ale hádky boli vzájomné, manželka tiež
požívala alkohol, poprel, že by ju bil, to skôr naopak ona bila jeho. Pripustil, že mohol deťom nadávať.
Sám sa priznal, že sa stalo, že asi 2-krát zobudil W. a O., alebo aj X., aby išli naklásť do pece, zobudil

ich nohou a tiež z nich dal dole perinu. Keď ho bolela noha, poslal O. alebo W. zapáliť cigaretu a tiež
posielal deti do obchodu kúpiť cigarety, víno, čo ale nebolo v noci, mohlo sa to stať okolo 19.00 hod.
Manželku budil, keď spala, nohou do nej štuchol, že nech sa ide kurviť, dcére M. povie zo srandy, že je
Poľak, išlo iba o sporadické, ojedinelé jeho správanie, a to pod vplyvom alkoholu.

Obrana obžalovaného bola čiastočne bezpečne vyvrátená výpoveďami manželky obžalovaného-
poškodenej V. V., syna W. V. a výpoveďami maloletých detí L. J., J. J., D. J., ktorých výpovede boli
vykonané využitím technického zariadenia, išlo o výpovede očitých maloletých svedkov, ktorí zhodne
vypovedali, že obžalovaný bol takmer každý deň ako bol doma pod vplyvom alkoholu, správal sa
vulgárne, nadával aj v neskorých nočných hodinách tak im ako aj ich mame, tiež ich v noci budil,

zhadzoval z nich perinu, aby nemohli spať, posielal staršie deti zakúriť v peci, tiež aby mu išli
kúpiť alkoholické nápoje. Tak ako súd už vyššie uviedol, mal. svedkovia ohľadom frekvencie konania
obžalovaného, že obžalovaný im bral prikrývku, žiadal, aby mu pripaľovali cigaretu išli zakúriť a nakúpiť
alkohol vypovedali veľmi všeobecne, nebolo zrejmé ako často ich obžalovaný takto budil, či mal. deti
vypovedali len v súvislosti s tým, že ich posielal do obchodu kúpiť alkohol a cigarety, alebo aj vo vzťahu

k iným bežným nákupom, kedy sa stáva, že rodičia bežne posielajú deti do obchodu, vzhľadom na
všeobecnosť ich vyjadrení, keďže mal. svedkovia potom na konkrétne otázky odpovedali, že sa to za
celú dobu stálo len dvakrát až trikrát, zároveň tieto okolnosti popieral svedok W. V. a aj svedkyňa
V. V. o týchto skutočnostiach vypovedala veľmi všeobecne, na hlavnom pojednávaní vypovedala
rozporuplne a zhodne ako maloleté deti, že sa to stávalo skôr sporadicky súd tieto skutočnosti hodnotil

v zmysle zásady in dubio pro reo. V tejto časti obrana obžalovaného nebola vyvrátená, súd jeho obranu
vzhľadom na existujúce pochybnosti najmä ohľadom frekvencie jeho konania ( budenia maloletých detí
-sťahovaním prikrývok, posielaním ich do obchodu na alkohol a kúriť do pece) musel prijať a skutkové
tvrdenia v obžalobe vyhodnotiť v prospech obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný poukazoval na nejasnosti
a rozpory vo výpovediach maloletých detí, súd výpovede maloletých detí hodnotil aj vzhľadom na ich

vek, mentálne schopnosti reprodukovať prežité udalosti, ich výpovede boli hodnotené aj v kontexte
so závermi znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo psychológie, z ktorých vyplynulo, že mal.
deti vedia prežité skutočnosti správne reprodukovať a nemajú sklony k fabulácii. Svedkyňa poškodená
V. V. rovnako ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vo všeobecnosti vypovedala, že
obžalovaný sa správal k deťom zle, vulgárne, domov prichádzal opitý, nadával a psychicky ich týral,

do ich domácnosti bola opakovane volaná polícia. Svedok W. V. vo svojej výpovedi uviedol, že keď
bol obžalovaný triezvy, bolo to celkom v pohode, ale keď sa chytil alkoholu, boli to hádky. Z výpovede
svedka W. V., tak ako na to poukázali aj znalci z odvetvia psychológie, síce svedok je schopný
správne vnímať prežité udalosti a po časovom odstupe ich reprodukovať, má však sklony k zľahčovaniu
konania obžalovaného a účelovej reinterpretácii, svedok dokonca vyviňoval otca aj z konaní, ktoré

nepopieral ani samotný obžalovaný, jeho popis skutkového deja vo svetle iných dôkazov sa javil ako
tendenčný. Vina obžalovaného bola preukázaná aj výpoveďami svedkyne F. V., ktorá vypovedala,
že keď ako zástupcovia sociálneho úradu navštívili rodinu obžalovaného, obžalovaný bol pod silným
vplyvom alkoholu, správal sa agresívne voči nim a mal. deti sa im z pozorovania javili byť zastrašené,
mal. M. plakala. Obžalovaného upozornili, aby nevystupoval agresívne, inak bude privolaná policajná

hliadka. Aj z výpovede tejto svedkyne si možno vytvoriť obraz o správaní obžalovaného, frekvencii
a intenzite jeho útokov voči poškodeným, ak sa agresívneho správania dopustil aj pred zástupcami
orgánu na ochranu práv detí, ktorí prišli prešetriť rodinnú situáciu. Svedkyňa zároveň uviedla, že
manželka obžalovaného im povedala, že takéto správanie obžalovaného je bežné a časté, že častopožíva alkoholické nápoje, obžalovaný v nadávkach pokračoval aj v ich prítomnosti, bolo mu pohrozené
privolaním hliadky polície. V ďalšej časti výsluchu svedkyňa uviedla, že maloleté deti im správanie otca
popisovali tak, ako je to zachytené aj v ich výpovediach na technických zariadeniach. Vina obžalovaného

jeďalejpreukázanánepriamoajvýpoveďamisvedkýňV.W.,B.T.,ktorézvyjadrenímal.M.aajmanželky
obžalovaného mali informácie o správaní obžalovaného pod vplyvom alkoholu a dopade tohto správania
na mal. detí, obe svedkyne vypovedali, že mal. M. sa pred nimi zmienila o agresívnom alkoholickom
správaní obžalovaného. V neposlednom a veľmi podstatnom rade je vina obžalovaného preukázaná
aj závermi znaleckých dokazovaní z odboru zdravotníctva. Znalec PhDr. Ján Šútovec PhD. vo svojom

znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedí na hlavnom pojednávaní uviedol, že maloleté detí, ktoré
zároveň podali svedecké výpovede sú spôsobilé prežité udalosti správne vnímať, zapamätať si ich
a neskôr v zhode s objektívnou realitou reprodukovať. Mal. deti na jednej strane viac-menej zhodne
reprodukujú okolnosti správania obžalovaného, na druhej strane sa ich snažia zľahčovať tým, že ho
buď ich situujú do minulosti alebo zdôrazňujú, že im obžalovaný chýba a majú ho radi. Mal. deti trpia aj
rôznymi formami porúch adaptácie, u mal. chlapcov zistil poruchy správania a najstarších dvoch dievčat

úzkostné poruchy, poruchy emocionality, u najstaršej dcéry ide fóbickú poruchu. Poruchy správania
u mal. detí sú výsledkom špecifickej rodinnej situácie, ktorými aktérmi sú obžalovaný s manželkou,
ale prvotným spúšťačom je opilecké správanie obžalovaného, ktoré obsahuje prvky šikanovania,
ponižovania, nebola zistená fyzická agresia. Mal. deti netrpia postraumatickou stresovou diagnózou, ale
stres plodí obranné mechanizmy osobnosti, každý sa s ním vyrovnáva inak. Zo záverov znaleckého

posudku tak vyplynulo, že mal. deti sú ako svedkovia vierohodní, skôr so sklonmi k zľahčovaniu
správania sa otca. Znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová sa vyjadrovala k osobnosti vyšetrovanej V. V.
(manželky obžalovaného) a vyšetrovaného W. V. (najstarší syn obžalovaného) a tiež vierohodností ich
výpovedí a zo záverov jej znaleckého dokazovania vyplynulo, že V. V. ako aj W. V. sú schopní správne
vnímať prežité udalosti, ukladať ich do pamäte a po časovom odstupe reprodukovať, obaja však majú

sklony k bagatelizácii, zľahčovaniu konania obžalovaného. Sklony k nepravde, zľahčovaniu, účelovej
reinterpretácii vyplývajú z menej diferencovaných, simplexných osobností, kedy si nie celkom jasne
uvedomujú vlastnú rozporuplnosť. Zároveň znalkyňa uviedla, že na psychike V. V. nie sú následky ani
stopy po fyzickom alebo psychickom násilí, utrpení, nie je typickou obeťou domáceho násilia. Poškodený
W. V. je podľa psychodiagnostického zistenia ľahko zneurotizovaný, na čom sa materiálne a podnetovo

chudobné, bezútešné prostredie, kde je nielen finančná núdza, ale aj málo stimulujúcich emočných
podnetov, na pozadí hlboko rozvrátených konfliktných vzťahov medzi rodičmi, ktorí obaja majú afinitu
k abúzu alkoholu. Ich výpovede pôsobia zhodne, autenticky - reálne. Znalkyňa MUDr. Jana Bullová
tak v znaleckom posudku ako aj vo výpovedí uviedla, že u obžalovaného zistila prítomnosť syndrómu
závislosti od alkoholu v III. a IV. vývojovom štádiu s rozvinutou psychickou aj somatickou zložkou,

odporúčala nariadiť mu ochrannú protialkoholickú liečbu ústavnou formou. Výpovede tak súd považoval
za vierohodné, pretože sú v dobrom vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť a bez akýchkoľvek
pochybností usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku ustáleného v skutkovej vete výrokovej časti
tohto rozsudku. Intenzitu konania obžalovaného mal súd za preukázanú aj z pohľadu následkov, ktoré
jeho konanie vyvolalo aj na duševnom zdraví, psychike maloletých detí, a to s poukazom na závery

znaleckého dokazovania, pričom pre právnu kvalifikáciu nie je podstatným, či toto psychické utrpenie
spočívajúce v takmer permanentných vulgárnych nadávkach, znemožňovaním spánku, ponižovaním
mal. detí, sústavným vyvolávaním stavu neistoty a stresu, či toto psychické utrpenie prerástlo aj do
symptómov posttraumatickej stresovej poruchy. Zároveň bolo znalcom z odboru psychiatria preukázané,
že popísané konanie a správanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti rozsudku zodpovedá

osobnostnej štruktúre obžalovaného. Vykonané dôkazy tak tvoria ucelenú logickú reťaz, ktorá bezpečne
vedie k záveru o vine obžalovaného zo spáchania súdeného zločinu, keďže o okolnostiach súdeného
skutku tak ako to ustálil súd v skutkovej vete vyššie uvedení svedkovia vypovedali zhodne a o
ich vierohodnosť bola potvrdená aj znaleckým dokazovaním, zo záverov ktorých vyplynulo, že očití
svedkovia (manželka, syn W. a maloleté deti L. J., J. J., D. J.) mali skôr tendenciu zľahčovať správanie

obžalovaného. Z. tak preukázané, že obžalovaný sa pod vplyvom alkohol správal voči svojim maloletým
deťom spôsobom, že im permanentne vulgárne nadával, opitý ich budil zo spánku, nedovolil im tak spať,
účelovo ich budil a vystavoval ich tak nepretržitému stresu a napätiu, mal. deti ponižoval a šikanoval
nie len svojimi vulgárnymi nadávkami, ale aj tvrdením, že nie sú jeho, čo rovnako potvrdili aj svedkyňa
poškodená V. V., ako aj maloleté deti L. J., J. J., D.J. v rámci ich spontánneho výsluchu, čo svedčí o

tom, že tieto urážky u mal. detí rezonovali a nemožno povedať, ako to uviedol obžalovaný, že to hovoril
len z nejakého žartu. Podľa názoru súdu obžalovaný si zrejme ani doposiaľ neuvedomuje ako sa jeho
konanie podpísalo predovšetkým na psychickom zdraví maloletých detí, čo bolo potvrdené aj znaleckým
dokazovaním, u mal. deti sa vyskytli poruchy správania u chlapcov a u dievčat poruchy emócii, syn W. jepodľa psychodiagnostického zistenia ľahko zneurotizovaný. Obžalovaný svojim dlhodobo agresívnym,
vulgárnym, necitlivým a zlým zaobchádzaním dlhodobo maloletým deťom spôsoboval práve psychické
utrpenie, takéto jeho správanie trvalo minimálne 7 rokov.

Vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu bez pochybností nebolo preukázané ani použite fyzického
násilia v konaní obžalovaného tak, ako mu to bolo kladené za vinu obžalobou prokurátora, a preto
pristúpil k úprave skutkovej vety. Súd nemal dôvod neveriť obrane obžalovaného, že iba občas mal.
deti ťapol, nebolo to však bezdôvodné ťapnutie, ale súviselo to so správaním sa mal. detí, keď nechceli

pomáhať v domácnosti, alebo mali medzi sebou nezhody, odvrávali, mal. D. J. udrel, bolo to v súvislosti s
krádežou, čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedka W. V. a tiež správou zo základnej školy, ktorú maloleté
deti navštevovali, kde zo správy vyplynulo, že učitelia mali tiež problémy s agresívnym správaním sa
mal. synov obžalovaného a tiež v správe bolo poukázané aj na krádeže mal. D. J.. V tomto smere
obžaloba nepreukázala pravdivosť skutkových tvrdení ohľadom fyzického násilia, nebol dôvod neveriť
obžalovanému, že keď ťapol mal. L.J., ktorá mu odvrávala, dcéra mu to vrátila, čo potvrdila vo svojej

výpovedi aj mal. J.J., ktorá spontánne vypovedala, že videla ako obžalovaný dal facku L.J., pretože
nechala rozsvietené, zvýšil hlas, prišiel k nej a dal jej facku a ona mu facku vrátila, lebo bola nervózna.
Aj mal. L.J. sa vyjadrila, že z otca strach nemala a postavila sa mu. Poškodená V. V. rovnako potvrdila,
že mali výchovné problémy s mal. deťmi a tiež uviedla, že obžalovaný mal. deti nebil, boli to ojedinelé
prípady, keď deti nepočúvali a v prípravnom konaní vypovedala, že má viac menej len sprostredkované

informácie od maloletých detí, tiež v prípravnom konaní vypovedala, že deti mali aj modriny, čo následne
vyvrátila na hlavnom pojednávaní, rozpory nebolo možné odstrániť, keďže v ďalšom konaní využila
svoje právo a odmietla vypovedať. Súd uveril a nemal pochybnosti o výpovedi svedkyne poškodenej V.
V. ohľadom násilia dňa 18.06.2017, ktorým dňom bol aj súdom ohraničený skutok, keďže toto násilie
potvrdili svedeckými výpoveďami aj mal. deti. Konanie obžalovaného súd rovnako z dôvodu, že nebola

bezpečne vyvrátená obrana obžalovaného, že deti z výchovných dôvodov ojedinele ťapol, že ťapol aj
manželku, ale išlo o vzájomne napádanie, čo potvrdila aj svedkyňa poškodená V. V., svedok W. V. a aj
maloletí svedkovia, neposudzoval ako fyzické týranie, resp. utrpenie ako to tvrdila obžaloba. Je pravdou,
že mal. deti na všeobecné položené otázky pri výsluchu uviedli, že obžalovaný ich, alebo súrodencov aj
zbil, avšak potom, ak boli pri výsluchu vyzvané, aby doplnili za akej situácie, resp. v akých súvislostiach

a kde ich alebo súrodencov obžalovaný udrel (ak vôbec boli na tieto okolnosti dotazované), maloletí
svedkovia uvádzali, že ich ťapol, alebo udrel po zadku po tom, ako nepočúvali, alebo sa medzi sebou
bili, odvrávali. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia V. V. a W. V.. Rovnako zo správ zo základnej školy
vyplynulo, že si nikdy nevšimli poranenia na deťoch a rovnako sa vyjadril v správe aj lekár MUDr. Peter
Straňák, že nepozoroval známky zanedbávania a týrania, ani matka a ani deti sa na takéto správanie

nesťažovali. Zároveň znalec z odboru psychológia, ktorí osobne vyšetroval maloleté deti sa vyjadril, že
nezistil, že by vo vzťahu k deťom mala byť použitá fyzická agresia. Zároveň obžalovaný sa bránil, že
keď „ťapol“ dcéru L.J., dcéra mu to vrátila, čo potvrdili aj maloletá svedkyňa J.J., takže ťažko možno
hovoriť o preukázaní fyzického týrania detí a rovnako to platí aj vo vzťahu k manželke, ktorá sa rovnako
vyjadrila, že hádky s obžalovaným aj sama vyprovokovala a tiež že aj obžalovaného udrela, lebo bola

vynervovaná. Tiež znalec PhDr. Ján Šútovec PhD sa vyjadril, že v prípade obžalovaného sa nejedná o
fyzickú agresiu. Súd potom v zmysle zásady in dubio pro reo, vypustil opakované fyzické násilie z popisu
skutkového deja. Zároveň súd vypustil ako poškodených dve najmladšie deti obžalovaného mal. L.J. a
mal. K.J., nakoľko ani jedna svedecká výpoveď nepotvrdila, že by sa obžalovaný popisovaného konania
dopúšťal voči nim, skôr naopak, svedkovia tak V. V. ako aj maloleté deti sa v svedeckých výpovediach

vyjadrovali, že obžalovaný na najmladšie deti nekričal, že najmladšie deti mal rád a zároveň ani vo
vzťahu k najmladším deťom, a to aj vzhľadom k ich veku nebolo vykonávané znalecké dokazovanie.
Pokiaľ súd oproti obžalobe, ktorá skutok ohraničila dátumom do 2. 11. 2017, ohraničil skutok dňom 18.
6. 2017, bolo tomu tak z dôvodu, že obžalovanému bolo vznesené obvinenie dátumom 26. 10.2017 a
predmetom obžaloby tak nemohlo byť konanie po tomto dátume, keďže obžalovanému za toto obdobie

ani nebolo vznesené obvinenie.
Na základe takto vyhodnoteného dokazovania súd nemal pochybnosti, že skutok sa stal, spáchal
ho obžalovaný a vykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a./ písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie na § 138 písm. b/,
j/ Tr. zákona. Obžalovaný svojim konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane blízkych osôb a

osobitne maloletých osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku sú odkázané na starostlivosť a
výchovu rodičov. Ide najmä o ochranu pred domácim násilím, čo obžalovaný nerešpektoval. Pohnútkou
konania obžalovaného bolo, že nezvládol svoju závislosť na alkohole a následne výchovu a starostlivosť
o svoje maloleté deti. Zároveň súd nemal pochybnosti o trestnej zodpovednosti obžalovaného spoukazom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
vypracovaného znalkyňou MUDr. Janou Bullovou, z ktorého vyplynulo, že v čase spáchania skutku boli
rozpoznávacie schopnosti obžalovaného len ľahko, forenzne nevýznamne znížené a to výlučne pod

vplyvom dôsledku jednoduchej intoxikácie alkoholom, teda mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť a ovládacie schopnosti boli znížené len ľahko, teda mohol toto svoje konanie
aj ovládať. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania v plnej miere. Po subjektívnej stránke bolo
preukázané, že obžalovaný sa dopustil predmetného trestného činu úmyselnou formou v zmysle ust. §
15 písm. a/ Tr. zákona. Podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že v mieste trvalého
bydliska je známe, že požíva alkoholické nápoje a po požití alkoholu sa správa voči manželke agresívne,
jeho agresivitou trpia maloleté deti. V obci nebol prejednávaný za porušenie verejného poriadku.
Zamestnávateľobžalovanéhohodnotilakopracovitého,šikovnéhozamestnanca,nebolounehozistené,

že by na pracovisku mal požitý alkohol. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol súdom
trestaný, rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/154/93, z 15.12.1993 pre trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona,
odsúdený bol na podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou 12 mesiacov,
na toto jeho odsúdenie však súd neprihliadal, ako na priťažujúcu okolnosť, pretože sa naň vzťahuje

fikcia neodsúdenia. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že obžalovaný bol v
minulosti postihnutý za priestupok za porušenie pravidiel cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2

Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade
obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu a ani poľahčujúcu okolnosť.
Súd vyhodnocoval všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, prihliadal rovnako na
osobu obžalovaného, jeho doterajší život, skutočnosť, že trestnej činnosti sa dopúšťal najmä pod
vplyvom alkoholu, okolnosti, intenzitu skutku, tiež prihliadal na skutočnosť, že obžalovanému ukladal

popri treste aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Súd s prihliadnutím predovšetkým
na okolnosti prípadu aplikoval pri uložení trestu ust. § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zákona, t.j. obžalovanému
mimoriadne znížil dolnú hranicu trestnej sadzby na 3 roky nepodmienečne. Okolnosti prípadu súd videl
predovšetkým v intenzite konania obžalovaného, ktorý svojou hrubosťou nevykazoval až také znaky
bezcitnosti, ako tomu je zvyčajne pri tomto trestnom čine, tiež prihliadal aj na skutočnosť, že vyvolávanie

niektorých napätých a stresových situácii bolo aj za prispenia manželky obžalovaného, ktorá má rovnako
sklony k abúzu alkoholu. Tiež súd prihliadal na správanie sa obžalovaného sa k maloletým deťom,
keď nemal požitý alkohol, vyjadrenia maloletých detí, ktoré uviedli, že chcú aby sa otec vrátil domov,
pričom súd neverí, že by tieto ich vyjadrenia, vzhľadom na ich vek boli motivované ekonomickými
dôvodmi, ako sa s tým stretáva pri obdobných prípadoch domáceho násilia. Súd s ohľadom na vyššie

uvedené, ako aj na priaznivú prognózu nápravy obžalovaného prameniacu aj z doterajšieho spôsobu
života, (pred spáchaním súdeného trestného činu) vyjadruje presvedčenie, že obžalovanému uložený
trojročný nepodmienečný trest odňatia slobody, po absolvovaní aj protialkoholického liečenia ústavnou
formou, ktoré mu bolo uložené na základe návrhu znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria,
a to aj vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, že si niektoré veci uvedomil a chce svoju závislosť liečiť

je dostatočný, aby si obžalovaný uvedomil protiprávnosť a závažnosť svojho konania a uložený trest
ho povedie k tomu, aby sa v budúcnosti protiprávneho konania nedopustil. Takto uložený trest súd
považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu, vrátane individuálnej, generálnej
prevencie a zároveň odzrkadľuje morálne odsúdenie konania obžalovaného spoločnosťou.

Súd na výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže z odpisu z registra trestov vyplynulo, že doposiaľ ešte vo výkone trestu vôbec nebol.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.