Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9Cb/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416200091
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416200091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Fujerikom v spore žalobcu : SPP - distribúcia, a.s., so

sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom,
advokátom so sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti žalovanému : LOMNICA s.r.o., so sídlom Skalnatá
618, Veľká Lomnica, IČO: 36 703 231, právne zastúpenému Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka,
s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 1.105,71 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.01.2016 domáhal zaplatenia 1.105,71 Eur
spolu s úrokom z omeškania definovaným v petite žaloby, a to titulom náhrady škody za neoprávnený
odber zemného plynu. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný odoberal zemný plyn na
odbernom mieste D. G., R. XXX, Y. Z.. Pri kontrole toho odberného miesta vykonaného zamestnancom
žalobcu dňa 09.05.2014 bolo zistené, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo
porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol vyhotovený
zápis. Z tohto dôvod bol plynomer demontovaný a podrobený znaleckému skúmaniu, pri ktorom

znalec Ing. J. Z. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Z tohto dôvodu došlo
podľa žalobcu k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č.
251/2012 Z.z., pri ktorom nie je možné určiť výšku skutočnej škody a pri jej určení je vždy potrebné
vychádzať zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Preto žalobca vypočítal škodu v zmysle
vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. a túto vyúčtoval žalovanému
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 01.10.2014 a znejúcou na sumu 1.737,31 Eur, ktorej prílohou
bol aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Ako žalobca ďalej uviedol,

dňa 24.06.2015 došlo zo strany žalovaného k čiastočnej úhrade dlhu vo výške 631,60 Eur, čo žalobca
považuje za uznanie celého dlhu. Nakoľko žalovaný neuhradil zostávajúcu časť fakturovanej sumy vo
výške 1.105,71 Eur v lehote jej splatnosti, žalobca si okrem neuhradenej škody uplatnil aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.02.2015 pohľadávku žalobcu
neuznal čo do dôvodu a výšky. Potvrdil svoje napojenie na odber zemného plynu ako aj skutočnosť,

že na odbernom mieste bola zo strany žalobcu vykonaná kontrola. Faktúru žalobcu, ktorou mu žalobca
vyúčtoval sumu 1.737,31 Eur však žalobcovi vrátil s odôvodnením, že pohľadávku žalobcu neuznáva,
pretože mu nespôsobil žiadnu škodu. Žalovaný zdôraznil, že predmetný plynomer sa nachádza na
verejne prístupnom mieste a z jeho strany nebol vykonaný žiadny zásah do tohto plynomera. Nakoľkopred zistením poškodenia zabezpečovacej značky bol prítomný pri kontrole len pracovník žalobcu,
žalovaný vyslovil domnienku, že toto poškodenie mohlo byť rovnako spôsobené konaním samotného
povereného zamestnanca žalobcu. Vo vzťahu k vzniknutej škode žalovaný uviedol, že zákonným

predpokladom na uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie vzniku skutočnej škody, ktorá
neoprávneným odberom vznikla. Žiadne z ustanovení zákona o energetike podľa žalovaného nezbavuje
žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda vznikla v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného.
Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, aká škoda a v
akej výške žalobcovi vznikla porušením plomby meracieho zariadenia a či takéto zariadenie bolo v

určitom období nefunkčné alebo bola jeho funkčnosť obmedzená. Podľa žalovaného ani z rozhodnutí
krajských súdov v obdobných veciach, na ktoré poukázal nevyplýva, že samotným neoprávneným
odberom zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike dochádza bez ďalšieho
ku vzniku škody, pretože nie každé porušenie meradla má za následok vznik škody spočívajúcej v
odobratom ale neodmeranom množstve zemného plynu. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o uznaní
dlhu jeho čiastočnou úhradou, žalovaný zdôraznil, že v dôsledku omylu zo strany spoločnosti Slovenský

plynárenský priemysel, a.s. došlo k situácii, ktorú žalovaný podobne opísal a ktorej výsledkom bola
úhrada sumy 631,60 Eur na účet spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. za riadne odobratý
zemný plyn za fakturačné obdobie. Podľa žalovaného sa teda nejednalo o úhradu v prospech žalobcu
titulom škody, a preto poprel, že by svoj dlh voči žalobcovi touto čiastočnou úhradou aj uznal.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.03.2016 k vyššie uvedenému vyjadreniu
žalovanéhozotrvalnasvojejprávnejargumentáciiaskutkovýchtvrdeniachtak,akoichuviedolvpodanej
žalobe s tým, že poukázal na svoje postavenie prevádzkovateľa distribučnej siete zemného plynu a nie
dodávateľa zemného plynu. Zdôraznil, že za obdobie od 27.02.2014 do 09.05.2014 nebola vyúčtovaná
kúpna cena za zemný plyn, pretože poškodenie overovacej a zabezpečovacej značky malo za následok

stratu platnosti úradného overenia meradla, čím nebol k dispozícii relevantný údaj o spotrebe zemného
plynu. Poukázal na objektívnu zodpovednosť žalovaného za poškodenie tejto značky meradla a tým aj
na jeho zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla a nie za škodu, ktorú spôsobil. Žalobca tiež poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 107/2008, 4Cdo 30/2009 a 3Cdo
99/2012, ktorých výňatky v tomto podaní citoval.

4. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 01.06.2016 predstavujúcom reakciu na vyššie uvedené
vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej právnej argumentácii uvedenej vo svojom písomnom vyjadrení k
žalobe. Vo vzťahu k uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal žalobca,
žalovaný uviedol, že najvyšší súd sa v nich nezaoberal otázkami týkajúcimi sa škody, a preto túto

judikatúru nemožno aplikovať. Táto bola navyše podľa žalobcu prekonaná neskoršími rozhodnutiami
krajských súdov, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal.

5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2016 opätovne poukázal na objektívnu
zodpovednosť žalovaného, na neplatnosť meradla a tým aj na nutnosť vyúčtovať škodu v zmysle

vyhlášky.

6. Žalobca na podporu svojich tvrdení na pojednávaní konanom dňa 07.09.2016 navrhol vykonať
dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil spolu so žalobou a tiež na tomto pojednávaní.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.02.2016 a tiež na pojednávaní konanom dňa
07.09.2016 navrhol vykonanie dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré predložil spolu s týmto písomným
vyjadrením. Tiež navrhol výsluch znalca Ing. J. Z. a povereného zamestnanca žalobcu, ktorý vykonal
predmetnú kontrolu meradla. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 12.08.2016 navrhol vypočuť žalobcu
a konateľa žalovaného A.. G. H.. Na pojednávaní konanom dňa 07.09.2016 na výsluchu členov

štatutárneho orgánu žalobcu už netrval.

8. Súd vyhovel návrhu sporových strán a na pojednávaní konanom dňa 07.09.2016 vykonal dokazovanie
výsluchom konateľa žalovaného a listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložili a označili sporové
strany, a to: faktúry č. XXXXXXXXXX, zápisu zo dňa 9.5.2014, montážneho listu žalobcu zo dňa

9.5.2014, čiernobielych fotografií, znaleckého posudku č. 550/PL-2014 vyhotoveného znalcom Ing.
Petrom Leškom, vyúčtovania neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 17.9.2014, výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 17.9.2014, vyfakturovania škody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 17.09.2014, výpisu z účtu VÚB banky,vrátenie faktúry spolu s doručenkou adresovanou žalobcovi, námietky voči faktúre za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 07.01.2015, vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.1.2015
spolu s kópiou doručenky adresovanej žalobcovi, výzvy na zaplatenie - urgencia zo dňa 18.05.2015,

odpovede žalovaného na túto výzvu zo dňa 27.05.2015 spolu s doručenkou adresovanou žalobcovi,
vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX, oznámenia SPP zo dňa 18.9.2014, opravnej faktúry č.
XXXXXXXXXX, účtovného dokladu č. 50142/14 zo dňa 25.9.2014, výpisu z podnikateľského účtu
Slovenskej sporiteľne a.s., listu SPP zo dňa 2.10.2014, opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX, účtovného
dokladuč.50143/14zodňa30.9.2014,výpisuzpodnikateľskéhoúčtuSlovenskejsporiteľne,a.s.,detailu

obratu na účte Slovenskej sporiteľne, a.s., oznámenie o úhrade zo dňa 05.06.2015 spolu s doručenkou
adresovanou žalobcovi, montážneho listu meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2008, odpovede
žalobcu na opätovnú námietku voči faktúre za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného
plynu zo dňa 06.07.2015, vyúčtovania č. 550/2014 znalečného za znalecký úkon č. 550/PL-2014 zo dňa
05.09.2014, cenníkom žalobcu, interným listom žalobcu zo dňa 20.01.2014 a zistil tento skutkový stav:

9. Zo zápisu žalobcu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky zo dňa
09.05.2014 u žalovaného, ako odberateľa na odbernom mieste R. XXX, Y. Z. vyplýva, že plynomer
bol demontovaný, preplombovaný, pôvodné meradlo bolo uložené do zapečatenej krabice a odoslané
na expertízu, pričom bola vyhotovená fotodokumentácia. Zo zápisu pracovníka žalobcu na tomto
montážnomlistevyplýva,žeplynomerjeumiestnenývplotezulice.Bolarealizovanávýmenaplynomera,

pretesnenie a preplombovanie. Majiteľ neumožnil fotodokumentáciu spotrebičov zapojeného meradla.
Majiteľ umožnil len nahliadnutie na spotrebiče s tým, že fotodokumentáciu neumožnil z dôvodu
nepreukázania sa zdravotným preukazom. Uvedený zápis neobsahuje vyjadrenie žalovaného, ako
odberateľa zemného plynu. Z montážneho listu meradla zo dňa 09.05.2014 vyplýva, že v rovnaký deň,
kedy bola vykonaná kontrola, bola zároveň vykonaná aj demontáž pôvodného meradla a montáž nového

meradla.

10. Žalobca súdu predložil čiernobiele fotografie zachytávajúce umiestnenie plynomera a tiež jeho
detailnézábery.ŽalobcatiežsúdupredložilznaleckýposudokčísloXXX/PL-XXXXvypracovanýznalcom
A.. J. Z. na základe objednávky žalobcu, v ktorom znalec po preskúmaní dotknutého meradla dospel k

záveru, že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, pričom znaky
na overovacej/zabezpečovacej značke sú mechanicky poškodené. Na základe optického skúmania
znalec jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky
neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec s veľkou pravdepodobnosťou predpokladal, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou

plombou.Znalectiežvzáverochtohtosvojhoznaleckéhoposudkuuviedol,ženezistilpoškodeniekrytua
ani samotného meradla a tiež nezistil poškodenie ozubených koliesok meradla. Znalec zároveň uviedol,
že po odstránení plomby je možné demontovať kryt číselníka, čím sa podľa neho vytvorí možnosť
prístupu k číselníku meradla.

11. Žalobca vystavil dňa 17.09.2014 faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 01.10.2014,
ktorou vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 1.737,31 Eur. Táto suma pozostáva zo škody za
neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 27.02.2014 do 09.05.2014 vo výške 1.531,40 Eur a
z nákladov zisťovania vo výške 205,91 Eur. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 17.09.2014, označenou
ako „Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“ zaslal žalovanému

uvedenú faktúru a vyzval žalovaného na jej úhradu. Spolu s touto výzvou a faktúrou doručil žalovanému
aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu spracovaný dňa 12.09.2014 v
zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z.. V tomto výpočte
žalobca za použitia vyhláškou predpísaného spôsobu výpočtu určil celkové množstvo neoprávnene
odobratého zemného plynu na 3.744 m3 a uviedol výpočet škody a nákladov, ktoré vyúčtoval vo

vyššie spomenutej faktúre. Z výpisu z účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. predloženom
žalobcom spolu so žalobou vyplýva, že dňa 24.06.2014 bola na účet spoločnosti Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. pripísaná suma 631,60 Eur.

12. Z montážneho listu meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.06.2008 predloženého žalobcom na

pojednávaní konanom dňa 07.09.2016 vyplýva zhoda meradla namontovaného na odbernom mieste
žalovaného dňa 05.06.2008 s tým meradlom, na ktorom bolo žalobcom pri kontrole dňa 09.05.20104
zistené porušenie overovacej značky meradla (meradlo výrobné číslo XXXXXXX), pričom tento
montážny je podpísaný zástupcom odberateľa. Z ďalších listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil natomto pojednávaní vyplýva výška nákladov vynaložených na znalecké zisťovanie, ktoré však žalovaný
v priebehu konania nespochybňoval.

13. Súd vyhovel návrhu žalovaného a na pojednávaní konanom dňa 07.09.2016 vykonal dokazovanie
výsluchom konateľa žalovaného A.. G. H.. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi poukázal na
neštandardný priebeh kontroly zo strany pracovníka žalobcu, kedy bol k plynomeru týmto pracovníkom
zavolaný až keď už bola skrinka, v ktorej je umiestnený, otvorená. Podľa neho ho mal pracovník žalobcu
zavolať predtým, ako išiel skrinku otvárať. Konateľ žalovaného zdôraznil, že podľa podmienok žalobcu

musí byť plynomer umiestnený na verejne prístupnom mieste a v plote, a preto k jeho poškodeniu
mohlo dôjsť hocikedy a kýmkoľvek. Konateľ žalovaného potvrdil, že plynomer bol demontovaný a na
jeho miesto namontovaný nový plynomer. Tiež potvrdil skutočnosť, že pracovníkovi žalobcu neumožnil
kontrolu plynových spotrebičov, nakoľko sa nachádzajú v priestoroch kuchyne a pracovník žalobcu
nemal platný zdravotný preukaz. Fotodokumentáciu týchto spotrebičov umožnil inému pracovníkovi
žalobcu až následne, kedy kuchyňa nebola v prevádzke. Konateľ žalovaného tiež uviedol, že nebol

prítomný, keď sa montovalo dotknuté meradlo zemného plynu, pričom zdôraznil, že aj keby bol prítomný,
nevedel by uviesť, či plomba umiestnená na plynomery má všetky náležitosti a či nie je poškodená
tak, ako to nevie uviesť ani teraz. Zároveň poukázal na priemernú spotrebu plynu v jeho prevádzke
za predchádzajúce obdobia a tiež na to, že spotreba plynu nameraná dotknutým meradlom nebola o
nič nižšia, ako v minulosti. Rovnako, ako vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.02.2016

opísal okolnosti, za ktorých uhradil sumu 631,- Eur a tiež zdôraznil, že sa jednalo o úhrady za dodávku
zemného plynu v zmysle vyúčtovania, ktorú poukázal na účet SPP, a.s. a nie na účet žalobcu. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu sa nevedel vyjadriť, či podpis na montážnom liste zo dňa 05.06.2008 je jeho
podpisom.

14. Z listinných dôkazov, ktoré spolu s vyjadrením k žalobe predložil dňa 08.02.2016 žalovaný vyplýva,
že žalovaný faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú žalobcom neuznal z dôvodu, ktoré sú konzistentné s
dôvodmi uvedenými v jeho písomných vyjadreniach podaných v tomto spore. Okrem toho súdu predložil
listiny svedčiace o dôvode úhrady sumy 631,60 Eur, ktorými vyvracal tvrdenia žalobcu o čiastočnej
úhrade žalovanej pohľadávky s následkom uznania celého žalovaného dlhu.

15. Vo vzťahu k takto zistenému skutkovému stavu súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:

16. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

18. Podľa § 64 ods. 6 písm. h) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu vykonania
kontroly na odbernom mieste (09.05.2014) prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť
meranie distribuovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané
údaje alebo údaje určené na základe typového diagramu dodávky účastníkovi trhu s plynom, s ktorým

je uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu na danom odbernom mieste.

19.Podľa§70ods.2zákonač.251/2012Z.z.oenergetikevzneníúčinnomkudňuvykonaniakontrolyna
odbernom mieste (09.05.2014) odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi prepravnej siete
alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla vrátane telemetrického zariadenia

na prenos údajov a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete prístup k určenému meradlu a k telemetrickému zariadeniu.

20. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu vykonania
kontroly na odbernom mieste (09.05.2014) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným
meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.21. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu vykonania
kontroly na odbernom mieste (09.05.2014) odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

22.Podľa§82ods.3zákonač.251/2012Z.z.oenergetikevzneníúčinnomkudňuvykonaniakontrolyna

odbernom mieste (09.05.2014), ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

23. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníúčinnomkudňuvykonaniakontrolynaodbernommieste(09.05.2014)platnosťoverenia

určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia
značka alebo zabezpečovacia značka.

24. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nepochybne preukázané, že žalobca, ako
prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu, vykonal v zmysle zákona 251/2012 Z.z. o energetike

prostredníctvom svojho povereného zamestnanca dňa 09.05.2014 kontrolu meradla určeného na
meranie odobratého zemného plynu na odbernom mieste R. XXX, Y. Z., na ktorom odoberá zemný plyn
žalovaný do svojej prevádzky „. G.. Pri uvedenej kontrole bolo týmto pracovníkom žalobcu zistené, že
na meradle je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, tzv. plomba, o čom informoval
konateľa žalovaného A.. G. H., ktorý bezprostredne prišiel na miesto kontroly. Následne bolo

toto meradlo za prítomnosti konateľa žalovaného demontované, o čom bol spísaný zápis a toto meradlo
bolo zapečatené do krabice s tým, že pracovník žalobcu vyhotovil fotodokumentáciu daného meradla.
Ako vyplýva z montážneho listu zo dňa 09.05.2014, bolo na tomto odbernom mieste namontované
iné meradlo. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný a tento skutkový dej vyplýva aj z
vykonaných listinných dôkazov a vo svojej výpovedi ho potvrdil aj samotný konateľ žalovaného.

25. Uvedené meradlo bolo po jeho demontáži žalobcom zaslané znalcovi z odboru Kriminalistika a
Mechanoskopia A.. J. Z. za účelom preskúmania, či bolo na meradle porušené alebo odstránené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Znalec A.. J. Z. podal dňa 05.09.2014 znalecký posudok
č. XXX/PL-XXXX, v ktorom po preskúmaní predloženého meradla č. XXXXXXX dospel k záveru,

že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, pričom znaky
na overovacej/zabezpečovacej značke sú mechanicky poškodené. Na základe optického skúmania
znalec jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky
neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec s veľkou pravdepodobnosťou predpokladal, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou

plombou. Znalec však zároveň uviedol, že nezistil poškodenie krytu a ani samotného meradla a tiež
nezistil poškodenie ozubených koliesok meradla. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že po
odstránení plomby je možné demontovať kryt číselníka, čím sa podľa neho vytvorí možnosť prístupu
k číselníku meradla.

26. Úloha, ktorou bol znalec zo strany žalobcu poverený, zodpovedá obsahovej náplni znaleckého
odboru, v ktorom je tento znalec zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Predmetom jeho skúmania bolo mechanoskopické poškodenie overovacej značky
a samotného meradla. Nie je však v odbornej kompetencii tohto znalca, aby sa vyjadril aj k funkčnosti
meradla. Preto súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom tohto znalca.

Závery znalca vyslovené v tomto znaleckom posudku neboli zo strany žalovaného z odborného hľadiska
spochybnené a súd ich tak v procese rozhodovania považoval za relevantné, a to aj k následnému
právnemu posúdeniu veci.

27. Vychádzajúc z vyššie preukázaného skutkového stavu dospel súd k záveru, že došlo k naplneniu

skutkovej podstaty neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike. Uvedený právny záver súdu stojí na objektívne formulovanej zákonnej
skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu a postavenie žalovaného z hľadiska niektorej formy
zavinenia nemá na tento právny záver súdu žiaden vplyv.28. Za tento neoprávnený odber zemného plynu si žalobca v zmysle § 82 ods. 2 zákona č.
251/2012 Z.z. uplatnil nárok na náhradu škody vypočítanú v zmysle odseku 3 tohto ustanovenia na

základe vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.

29. Pri posudzovaní dôvodnosti žalobného nároku na náhradu škody súd vychádzal z postavenia
žalobcu, ako prevádzkovateľa distribučnej siete plynu a žalovaného, ako odberateľa plynu, ktorých

vzájomnéprávaapovinnostiupravujezákonč.251/2012Z.z.oenergetike.Právnyvzťah,ktorýjezmysle
§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka obchodnoprávneho charakteru, vznikol medzi stranami sporu na
základe zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike tým, že žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete ukladá tento zákon povinnosť prevádzkovať túto sieť zemného plynu a za tým účelom
mu dáva aj právo realizovať kontrolu meracích zariadení merajúcich množstvo odobratého zemného
plynu. Žalovanému, ako odberateľovi zemného plynu tento zákon ukladá, okrem iného, aj povinnosť

umožniť žalobcovi prístup k určenému meradlu za účelom jeho kontroly (§ 70 ods. 2 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike).

30. Zodpovednosť za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka je upravená len ako zodpovednosť
za porušenie povinnosti zo záväzku. Zároveň je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, kde sa pre

jej vznik nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti
zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom
existenciu týchto predpokladov musí preukazovať poškodený, v tomto prípade žalobca. Len ak sú
splnené všetky tieto predpoklady, vzniká poškodenému právo na náhradu škody. Tak, ako je náhrada
škody v zmysle všeobecnej právnej úpravy Obchodného zákonníka koncipovaná v podobe objektívnej

zodpovednosti, je na objektívnej zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie postavená aj zodpovednosť
za škodu v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalovaný tak zodpovedá za to, že odoberal
zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom
nie je rozhodujúce, či toto porušenie zabezpečenia spôsobil žalovaný, alebo ktokoľvek iný (tento názor
potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 99/2012 z 12. marca 2015).

Podľa názoru súdu je rovnako nespochybniteľné, že podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z.
o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnosť tohto meradla z tohto dôvodu zanikla.

31. Z dôvodu existencie objektívnej zodpovednosti za škodu súd zamietol návrh žalovaného na
vykonanie dokazovania výsluchom pracovníka žalobcu, ktorý vykonal kontrolu meradla, nakoľko jeho

výsluchom by sa nezistilo, kto a kedy poškodil plombu meradla. Táto otázka nespadá do kompetencie
pracovníka žalobcu.

32. V tejto súvislosti si súd (nespochybňujúc vyššie uvedené závery) dovoľuje poukázať na absurdnosť
situácie nastolenej zákonodarcom, kedy odberateľ zemného plynu objektívne zodpovedá za plynomer,

ktorý v zmysle zákona o energetike musí byť umiestnený na verejne prístupnom mieste a ku ktorému
má tak každý prístup. Nakoľko plynomer je vlastníctvom žalobcu, bolo by v záujme spravodlivého
usporiadania vzťahov náležité od žalobcu požadovať, aby si svoj majetok chránil. Za tejto situácie nie
je možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby v záujme predídenia zodpovednosti za škodu
pravidelne kontroloval, či plynomer vo vlastníctve žalobcu nie je poškodený, pričom je otázka, či by

žalovaný, alebo akýkoľvek iný priemerný odberateľ zemného plynu bez ohľadu na svoje podnikateľské
postavenie, bol schopný zistiť poškodenie zabezpečovacej značky. Takto koncipované povinnosti
neúmerne zaťažujú odberateľa plynu, ktorý je tak v nerovnovážnom postavení voči prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

33. Žiadne z ustanovení zákona o energetike, aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti
za škodu, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku poškodenia
plomby meradla. Samotné ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. predpokladá, že
pri neoprávnenom odbere plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi právo (a žalovanému povinnosť) na náhradu skutočne

vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie majetková ujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu žalobcu oproti majetkovému
stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk znamená zisk, ktorý by bol žalobca dosiahol, kedy nebola
nastala škodová udalosť. V danom prípade by táto škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorýby žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto
meradlom zaznamenaný vôbec alebo bol zaznamenaný nesprávne. Odstránenie resp. poškodenie
zabezpečovacej značky meradla neznámou osobou síce znamená neoprávnený odber v zmysle zákona

o energetike, ale na strane druhej ešte automaticky neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla
a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu.
Sám znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že nezistil poškodenie krytu meradla, ozubených
koliesok a ani samotného meradla. Poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj
skutočne došlo a možnosť z tohto vyplývajúca nepostačuje na záver súdu o tom, že týmto meradlom

bola žalobcovi skutočne spôsobená škoda. Rovnaká miera pravdepodobnosti svedčí napríklad aj tomu
záveru, že poškodenie plomby bolo spôsobené už výrobcom meradla, ktorý túto plombu označil znakom
a toto nemalo žiaden dosah na funkčnosť meradla a tým aj na správnosť údajov o odbere zemného
plynu zaznamenaného týmto meradlom.

34. Je dôkaznou povinnosťou žalobcu, ako poškodeného, aby preukázal, že mu vznikla skutočná škoda,

teda že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol
týmto meradlom zaznamenaný. Súd aj pri objektívnom charaktere zodpovednosti za škodu nemôže
akceptovať stav, kedy by len samotné poškodenie zabezpečenia meradla znamenalo vznik nároku na
náhradu škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením plomby bola ovplyvnená aj funkčnosť
meradla. Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení

meradla sa však už neprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť
žalobcom vždy preukázaný. Uvedený názor potvrdzuje aj názor vyslovený Krajským súdom v Prešove v
rozsudku sp. zn. 4Cob/52/2013 zo dňa 26.11.2013, v ktorom odvolací súd konštatoval, že „Vznik škody
nemôže byť viazaný výlučne na zistenie, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, čo síce rieši objektívnu zodpovednosť žalovaného za neporušený merač, ale žalobca musí

preukázať škodu, ak vznikla“.

35. Na priznanie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody, ktorá skutočne vznikla.
Túto škodu nie je možné nahradiť škodou určenou v zmysle vyhlášky, ktorej ustanovenia sa použijú
len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov, čo v danom prípade bolo možné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Aj z faktúr,
ktoré predložil žalovaný vyplýva, že tento za odobratý zemný plyn riadne platil aj v období zisteného
neoprávneného odberu. Aj tieto skutočnosti spolu s vyššie uvedeným názorom súdu vedú nutne
k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla škoda, čo v konečnom

dôsledku znamená, že v posudzovanom spore nie je splnený jeden zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Preto súdu s poukazom na vyššie zistený skutkový stav a pri aplikácii vyššie
citovaných právnych predpisov nezostávalo nič iné, ako žalobu zamietnuť.

36.Vovzťahukčiastočnejúhradesumy631,60Eurdospelsúdkzáveru,žeprostriedkyprocesnejobrany

použité žalovaným spočívajúce v predložených listinných dôkazoch a výpovedi konateľa žalovaného
A.. G. H. popreli skutkové a právne tvrdenie žalobcu o uznaní celého dlhu. Z dokazovania má súd
za preukázané, že táto suma bola zo strany žalovaného zaplatená na účet spoločnosti Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. za dodávku zemného plynu a nie žalobcovi titulom náhrady škody. Uvedené
potvrdzuje aj výpis z účtu Všeobecnej úverovej banky, a.s., ktorý predložil samotný žalobca a z ktorého

vyplýva pripísanie uvedenej sumy v prospech SPP, a.s.. Vzhľadom na uvedené nedošlo zo strany
žalovanéhokuznaniudlhuvzmysle§407ods.3Obchodnéhozákonníka,čopotvrdzujeajtáskutočnosť,
že žalovaný pohľadávku žalobcu z titulu náhrady škody neuznával ani pred podaním žaloby, čo žalovaný
deklaroval vrátením faktúry zo dňa 29.09.2014 a ďalšími písomnými prejavmi vo vzťahu k žalobcovi,
ktoré súdu žalovaný predložil spolu s vyjadrením k žalobe. Tieto listinné dôkazy v žiadnom prípade

nemôžu svedčiť o vôli žalovaného smerujúcej k uznaniu pohľadávky žalobcu.

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uzneseniach, na ktoré poukázal žalobca vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 29.03.2016, zaoberal otázkou objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu
za neoprávnený odber, pričom vychádzal z vtedy platnej (a dnes už inej) právnej úpravy. Súd z podstaty

týchto rozhodnutí vychádzal aj v tomto spore, keď posudzoval charakter a podmienky vzniku tejto
zodpovednosti za neoprávnený odber na strane žalovaného. Preto je rozhodnutie súdu konzistentné s
vyššie citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Uvedené uznesenia sa však vzhľadom na odlišný
skutkový a právny stav nevenovali potrebe preukázania vzniku skutočnej škody zo strany žalobcu.Zároveň ani z jedného z týchto uznesení nevyplýva povinnosť súdu nižšieho stupňa priznať žalobcovi
nárok na náhradu škody bez preukázania vzniku skutočnej škody.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

41. Žalovaný bol v tomto spore úspešný v celom rozsahu, pretože súd žalobu voči nemu v celom rozsahu

zamietol. Preto v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal súd žalovanému nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Kežmarok.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.