Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809205674
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7809205674.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej právnej veci oprávneného:
INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039,
právne zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Dr.
Herza 12, Lučenec, proti povinnému: L. Y., nar.: XX. XX. XXXX, bytom L. XX, vedenej pred súdnym

exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, Exekútorský úrad so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, pod spis.
zn. EX 5906/2009, pre vymoženie istiny 82,98 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25. 01. 2017 spis. zn. 6Er/450/2009-24 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu. Zároveň uviedol, že o trovách sa
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení súd uviedol, že dňa 17. 08. 2009 Okresný súd Rožňava poverením č. 5808 022412*
poveril súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, Exekútorský úrad so sídlom Jiráskova 12, Lučenec,

vykonaním predmetnej exekúcie oprávneného proti povinnému na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zo dňa 30. 06. 2009, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30. 06. 2009.

3. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Krajského
súdu v Košiciach č. k. 5Zm/469/1999-4 zo dňa 28. 07. 1999.

4. Následne súdny exekútor doručil súdu dňa 25. 01. 2016 doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o
vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou z dôvodu, že jeho právny

predchodca - spoločnosť TRANSINVEST, a. s., medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný
do 22. 12. 2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný
vzťah s povinným. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu
platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.

6. Súd s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku uviedol,
že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahus povinným. Odkázal iba na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nepredložil ani dôkazy na
osvedčenie týchto skutočností.

7. Keďže v konaní nebol preukázaný opak, v zmysle ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku a preto exekúciu zastavil.

8. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený. Uviedol,
že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ CSP), a taktiež z dôvodu, že súd účastníkovi konania jeho postupom odňal možnosť
konať pred súdom (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), a taktiež z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

(§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP). Ďalej uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že
preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré
sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi
povinnýmaspoločnosťouTRANSINVEST,a.s.,žesajednalooobchodnoprávnyvzťah,čopotvrdzujeto,
že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna,

že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by
umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST,
a. s., ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť

TRANSINVEST, a. s., medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a
právny stav platný do 22. 12. 2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemal
taktiež povinnosť zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie
vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na

skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských
zmlúv.

10. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu
retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v ustanovení § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu,
že právna úprava od neho do 22. 12. 2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným.
Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil

nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v
súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd
nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje
od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca
právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu

rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil
právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného
súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku
s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

11. Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote písomne nevyjadril.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len "CSP") po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa

ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP "a contrario" a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného zo dňa 01. 03. 2017 nie je dôvodné.13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

14. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie istiny vo výške 82,98 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je
právoplatnéavykonateľnérozhodnutie-zmenkovýplatobnýrozkazvydanýKrajskýmsúdomvKošiciach
dňa 28. 07. 1999, č. k. 5Zm/469/1999-4-.

17. Dňa 17. 08. 2009 bolo súdnemu exekútorovi Mgr. Štefanovi Marčekovi, Exekútorský úrad so sídlom
Jiráskova 12, Lučenec, vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 022412*.

18. S poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie
exekúcievlehote30dníodúčinnostizákonač.438/2015Z.z.,ktorýmbolzmenenýadoplnenýExekučný

poriadok.

19. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

20. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej
vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K

návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

21. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo

prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

22. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je
daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,

rozhodne o pokračovaní exekúcie.

23. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Krajského
súdu v Košiciach spis. zn. 5Zm/469/1999-4 zo dňa 28. 07. 1999, vydaného na základe originálu
predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v

zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie náležitosti podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa
ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

24. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 5Zm/469/1999.25. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

26. Túto povinnosť si súd prvej inštancie nesplnil, preto túto vadu odstránil odvolací súd a pripojil si
zmenkový spis Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 5Zm/469/1999.

27. Vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie, ale je postačujúce, ak sú
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho
založených listín, preto oboznamovanie sa s obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na
zastavenie exekúcie nemusí súd vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Cdo 345/2012). Z tohto dôvodu
odvolací súd nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods. 3 Exekučného poriadku a

contrario) za účelom vykonania dôkazu - oboznámenia spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach
pod spis. zn. 5Zm/469/1999.

28.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodol zmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to

výlučne na základe originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,
že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol

vymáhaný nárok, t. j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

29. Opak sa zo žiadneho dôkazu ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom nepreukázal a keďže
pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), neostávala súdu
iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť.

30. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t. j. v lehote 30 dní od

účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t. j. do 30 dní
odo dňa 23. 12. 2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp.
vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka
oprávneného neobstojí.

31. Zo všetkých uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto
ho odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

33.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).