Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716201412
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716201412.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: Q. Š., N..

XX.XX.XXXX, A. K.N. XXX/X, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpenej: JUDr. Peter Baláška, advokát,
Hviezdoslavova 48, 058 01 Poprad proti žalovaným: 1/ H. W., N.. X.X.XXXX, A. V. XXXX/XX, XXX XX
W., štátny občan SR, 2/ Q. K., N.. X.X.XXXX, C. A. Q.. E. XXX/XX, XXX XX W., C.. Č.. A. V. XXXX/XX,
XXX XX W., štátny občan SR, 3/ Q. W., N.. XX.X.XXXX, A. V. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, 4/
D. E., N.. XX.X.XXXX, A. Š. XXXX/XX, XXX XX W., štátny občan SR, všetci žalovaní zastúpení: Q.. Y. R.,
R..V.., W. D. X, XXX XX K. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.02.2016 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov s príslušenstvom medzi ňou a právnym predchodcom žalovaných neb. Q.
W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX/X, S., ako bývalým manželom.

2. Žalobu odôvodnila nasledovne.
BývalímanželiaQ.Š.aprávnypredchodcažalovanýchneb.Q.W.uzavrelimanželstvodňaXX.XX.XXXX
pred Obecným úradom M. M. R.. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 21C/177/2015-16 zo
dňa 30.09.2015 bolo ich manželstvo rozvedené. Posledné spoločné bydlisko mali bývalí manželia v
S., E. XXX/X a to od marca 2007 do 28.03.2015. O vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žiada žalobkyňa z dôvodu, že bývalý manžel sa odmietol dohodnúť na vysporiadaní spoločne
nadobudnutého majetku počas manželstva. V mesiaci 03/2015 ju bývalý manžel vyhodil z bytu. So

sebou si vzala z bytu trojdverovú skriňu zo spálne, komodu, osobné veci a veci, ktoré jej darovali rodičia
a známi. Trojizbový byt v S. na ulici E. XXX/X bývalý manžel nadobudol hypotekárnym úverom vo
februári 2007, ktorý splácali spoločne, pretože v tomto byte spolu žili ako partneri od marca 2007 a
od 20.10.2007 ako manželia. Hypotekárny úver platili mesačne v sume 212,- eur . Za čas od októbra
2007 do marca 2015 zaplatila žalobkyňa hypotekárny úver v sume 106,- eur x 89 mesiacov = 9.434,-
eur. V predmetnom byte majú spoločne nadobudnutý majetok. V júli 2009 prerábali byt a na to minuli
9.300,- eur. Do prerábania bytu patrili: výmena okien za plastové okná vo všetkých miestnostiach,

výmena podláh vo všetkých miestnostiach (okrem spálne), čiastočná výmena elektroinštalácie, výmena
vodoinštalácie, výmena vodovodných batérií, výmena radiátorov vo všetkých miestnostiach, výmena
stavebných priečok pri prerábaní kuchyne, kúpeľne a WC. V júli 2009 do kúpeľne kúpili skrinky za 250,-
eur, do WC kúpili skrinky za 200,- eur, do detskej izby kúpili vstavané skrine za 400,- eur. V auguste2010 kúpili vchodové dvere za 606,- eur. Za tieto veci spolu investovali 1.456,- eur. V marci 2007 do
bytu kúpili výhrevný kotol na ústredné kúrenie v sume 701,- eur. Žalobkyňa sama za kotol zaplatila 497,-
eur, ktoré dostala z dedičského konania od otca a zvyšných 204,- eur zaplatili spoločne. V auguste 2008

požičali sestre bývalého manžela sumu 1.000,- eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré im doteraz
nevrátila. V auguste 2015 bývalý manžel zrušil stavebné sporenie, ktoré si šetril zo spoločných peňazí,
čím získal 1.700,- eur. V septembri 2014 žalobkyňa osobne zaplatila 1.000,- eur na opravu strechy v
uvedenom byte. Túto sumu im požičala jej dcéra. V decembri 2007 kúpili osobný automobil Y. P. za
6.000,- eur, ktorý bývalý manžel predal v apríli 2015 a peniaze si nechal, nepodelil sa s ňou. Do bytu

doniesla gaučovú súpravu, ktorú kúpila v apríli 2006 za 1.050,- eur. V marci 2007 kúpili do obývačky
nábytkovú stenu za 827,- eur, do spálne posteľ za 331,- eur, kuchynskú linku za 421,- eur, práčku za
232,- eur, jedálenský stôl za 328,- eur. Všetko za peniaze, ktoré bývalý manžel dostal za predaj dvoch
garáží,ktorémupredaljehootec.Navrhujepretovydaťtentorozsudok:Zaplateniehypotekárnehoúveru
za predmetný byt je bývalý manžel povinný vyplatiť bývalej manželke sumu 9.434,- eur. Zo spoločne
nadobudnutého majetku, ktorý sa nachádza v byte, je bývalý manžel povinný vyplatiť bývalej manželke

polovicu sumy z prerábania bytu a to vo výške 4.650,- eur. V kúpeľni sú skrinky za 250,- eur, vo WC
sú skrinky za 200,- eur v detskej izbe sú vstavané skrine za 400,- eur, vchodové dvere sú za 606,- eur.
Bývalý manžel je povinný vyplatiť spolu polovicu zo sumy 1.456,- eur a to vo výške 728,- eur bývalej
manželkezatietoveci,ktoréostalivbyte.Bývalýmanželjepovinnývyplatiťbývalejmanželkesumu497,-
eur za výhrevný kotol, ktorý ostal v byte. Bývalý manžel je povinný vyplatiť bývalej manželke polovicu

sumy a to 500,- eur, ktoré bývalí manželia požičali sestre bývalého manžela. Bývalý manžel je ďalej
povinný vyplatiť bývalej manželke: polovicu sumy zo stavebného sporenia, t. j. 850,- eur; sumu 1.000,-
eur, ktoré si bývalý manželia požičali od dcéry bývalej manželky; celkom sumu 17.569,- eur v lehote
do jedného mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia; polovicu sumy za predaný
osobný automobil v lehote do jedného mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

Bývalý manžel je povinný vrátiť bývalej manželke gaučovú súpravu v lehote do jedného mesiaca po
nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Bývalý manžel si ponechá nábytkovú stenu za 827,-
eur, posteľ za 331,- eur, kuchynskú linku za 421,- eur, práčku za 232,- eur, jedálenský stôl za 328,- eur.

3. Pôvodný žalovaný dňa 30.06.2016 zomrel. Príslušný notársky úrad oznámil súdu s poukázaním

na § 196 Civilného sporového poriadku dedičov zo zákona v I. dedičskej skupine - deti poručiteľa t.j.
žalovaných 1/ až 4/ a T. T., nar. XX.X.XXXX, C. A. XX. P. XXX/XX, W., t. č. pravdepodobne na adrese
W., B. XXXX/XX - A. F. (u svojej mamy M. T.).

4. T. T. v písomnom podaní doručenom súdu dňa 24.02.2017 uviedol, že sa chce v dedičskom konaní

vzdať v plnom rozsahu svojho prípadného dedičstva, dedičstvo chce odmietnuť s tým, že dedičské
konanie ešte neprebehlo. K samotnej žalobe nemá čo uviesť, nemá žiadne relevantné informácie
týkajúce sa žalobkyne, resp. pôvodne žalovaného, ani prípadného nároku zo strany žalobkyne.

5. Žalovaní 1/ - 4/ v písomnom podaní doručenom súdu 28.02.2017 uviedli, že bývalí manželia Q. Š. P.

Q. W. uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX. Z prvého manželstva so D. W., rod. T. pochádzajú štyri deti.
Manželstvo bolo rozvedené 04.10.1995, v ktorom zohráva žalobkyňa nemalý podiel na ich rozpade.
Rozvodom ich rodičov došlo postupne k odcudzeniu sa otca s jeho deťmi. Až na sklonku jeho života,
po rozvode so žalobkyňou, sa tieto vzťahy opäť napravili. Podľa ich informácií otec bol nútený z dôvodu
ťažkej choroby svojho otca si zadovážiť nové bývanie, aby sa mohol oňho starať, nakoľko bol jeho stav

veľmi vážny. Hypotekárnym úverom získal byt v S. na E. XXX/X ešte pred uzavretím manželstva so
žalobkyňou a stal sa tak výlučným vlastníkom tohto bytu a taktiež na hypotekárnom úvere je vedený ako
dlžník. Žalobkyňa nefiguruje ani ako spoludlžník, z tohto dôvodu odmietajú uznať jej nárok na vrátenie jej
dožadovaných peňazí, ako uvádza žalobkyňa v návrhu. Taktiež čo sa týka prerábky predmetného bytu,
je zarážajúce, že sa v byte nenachádzajú žiadne doklady a faktúry. Preto sa žalovaní domnievajú, že

pri kúpnopredajnej zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 29.10.2007 v hodnote 200.000,-
Sk, sa tieto peniaz použili na prerábanie bytu, pretože ich otec si vzal do opatery svojho otca a byt bolo
potrebné prerobiť. Prerobenie bytu bolo vraj v júli 2009. Je známe z vyjadrení žalobkyne, že došlo už
k zobratiu si určitých vecných vecí z bytu a je známe, že si ich vzala už vtedy. Podľa informácií, ktoré
majú od určitých svedkov, došlo k tomu, keď otec bol hospitalizovaný v nemocnici a žalobkyňa sa v tom

byte už nezdržiavala z dôvodu, že ju otec vyhodil, ako to uvádza aj žalobkyňa. Čo sa týka jej ostatných
požadovaných vecných vecí, k tomu žalovaní uvádzajú, že sa dopustila činu zo dňa 03.07.2016, ktorý
mal dopad až na PZ v Kežmarku, kedy H. W. chcel podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa
krádeže. Privolaná hliadka však zistila z výpovedí susedov, že sa jedná o žalobkyňu. Je im veľmi ľúto, žeich otec ešte nebol pochovaný a dopustila sa takéhoto znevažujúceho činu. Keby bola počkala aspoň na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V auguste 2008 si vraj požičala otcova sestra
S. Q. 1.000,- eur a doposiaľ ich nevrátila. Je však rok 2017 a táto osoba ešte žije, preto žalovaní žiadajú,

aby si ich žalobkyňa vymáhala od nej. Podľa vyjadrenia dotyčnej osoby sú v tom nezrovnalosti. Čo sa
týka kúpy kotla v sume 497,- eur, tento bol kúpený v marci 2007, teda pred uzavretím manželstva. Preto
odmietajú vyplatenie tejto čiastky. Stavebné sporenie a kúpa auta. V spore o vrátenie dlhu, ktorý bol
podaný na súd dňa 13.10.2014 sa uvádza, že v januári 2007 bolo založené stavebné sporenie na meno
žalobkyne a zrušením tohto istého stavebného sporenia v apríli 2012 získala žalobkyňa 7.000,- eur,

ktoré použila na založenie firmy znejúcej na meno Q. W.. Otec v návrhu tvrdí, že do podnikania použili
7.000,- eur, ktoré si našetrili spolu na stavebnom sporení. Ďalej však použili sumu 5.000,- eur, ktorú dal
otec. Tieto peniaze získal za predaj dvojgaráže, ktorú vlastnil ešte pred uzavretím manželstva. Ale podľa
kúpnopredajnej zmluvy otec predal garáž za 7.000,- eur. Týmto sa domáhal vrátenia dlhu od žalobkyne
tvrdením, že mu je protivné si vymáhať svoj podiel násilím alebo krádežou. Čo sa týka automobilu, otec v
návrhu, ktorým žiada vyplatenie dlhu z podnikania uvádza, že to bol jeho majetok a bol nadobudnutý ešte

pred uzavretím manželstva. Predajom auta zo dňa 24.03.2015 získal finančné prostriedky na prežitie,
nakoľko žalobkyňa mu odkázala, aby si finančnú situáciu riešil za pomoci svojich detí a súrodencov.
Takže to vyriešil po svojom a predal auto. Žalobkyňa dala stanovisko, že sa odsťahovala 28.03.2015.
Žalobkyňa žiada vrátiť sumu 1.000,- eur, ktorú si vraj požičali spolu s ich otcom na strechu, ale na
priložených dokladoch je dosť zvláštne, že na doklade o uznaní dlhu sú podpísané len žalobkyňa a jej

dcéra Q. C.. Sporné sú aj dátumy. Na doklade o uznaní dlhu je napísané v Poprade dňa 10.9.2014 a
potvrdenie, že si žalobkyňa požičala spolu s otcom sumu od jej dcéry dňa 28.9.2014. Podľa ich uváženia
nik nepodpíše papier o požičaní peňazí skôr ako ich dostane. A tento papier nie je overený ani notárom.
Z tohto hľadiska odmietajú vyplatenie tejto sumy.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.04.2017 k vyjadreniam žalovaných uviedla, že podľa
vyjadrení nebohého bývalého manžela sa tento s prvou manželkou rozišiel kvôli jej nevere a následne
sa rozviedli. Žalobkyňa na ich rozvode nemá žiadny podiel. Byt v W. N. L. Š. XXXX/XX, v ktorom bývali,
ostal bývalej prvej manželke a ich spoločným deťom. Žalobkyňa s nebohým bývalým manželom žili
spoločne v jej byte v W. N. L. R.. B. XXXX/XX až do marca 2007, kedy kúpili na hypotekárny úver

na meno Q. W. byt v S.. O otca nebohého bývalého manžela sa nechcel nikto z jeho detí ani vnúčat
postarať. So žalobkyňou mal dedo dobrý vzťah, dôveroval jej a teda oni traja, dedo, žalobkyňa a nebohý
manžel sa dohodli, že sa o deda postarajú. Odišli bývať do S. a hlavne žalobkyňa sa o neho starala,
chodievala s ním k lekárom a v čase, keď boli s nebohým manželom v práci, o deda sa starala ich
suseda. Za čas, keď dedo býval s nimi do jeho smrti, neprišli ho navštíviť ani jeho deti ani jeho vnúčatá.

Nemali o neho záujem. Čo sa týka prerábania bytu, doklady a faktúry o prerábaní bytu má v úschove
ona, pretože ona sa starala o domácnosť, platila účty, nebohý bývalý manžel sa o domácnosť nestaral.
V júni 2014 zistila, že bývalý manžel sa začal stretávať so svojou prvou bývalou manželkou D. W..
V októbri 2014 sa od bývalého manžela dozvedela, že bol na súde v Kežmarku a požaduje od nej
vrátenie dlhu. Bývalý manžel bol od 10.07.2012 do 30.06.2013 vedený na úrade práce ako uchádzač

o zamestnanie. O prácu prišiel kvôli užívaniu alkoholu. Pracovný pomer vo firme Z. skončil dohodou,
ale len kvôli tomu, že ona osobne išla s ním do firmy a dohodli sa, že skončí u nich pracovný pomer
dohodou a nie kvôli alkoholu. V tejto firme zamestnanci v lete pracovali tak, aby si nadpracovali čas na
zimu, kedy nemali prácu a preto v zime boli doma. Pracovníčka firmy sa nemohla s bývalým manželom
skontaktovať, aby nastúpil do práce a preto poslali list žalobkyni, ktorý ona vybrala zo schránky a tak

sa dozvedela, že má nastúpiť do práce. On však kvôli alkoholu toho nebol schopný a preto s ním
firma rozviazala pracovný pomer. Alkohol užíval stále a jeho choroba srdca bola dôsledkom alkoholovej
choroby pečene, o čom má aj lekárske nálezy. V období od 17.09.2003 do 30.04.2013 bola žalobkyňa
zamestnaná vo firme Q. Ž. - B. v oblasti Y. Y.. V pracovnej zmluve v článku IX., bode 9.1 sa uvádza,
že zamestnanec sa zaväzuje, že nebude podnikať vo vlastnom mene, ďalej ako spoločník alebo tichý

spoločník v spoločnostiach s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti ako má zamestnávateľ
a neprezradí informácie týkajúce sa obchodného tajomstva spoločnosti a to počas trvania pracovného
pomeru a po dobu jedného roka odo dňa skončenia pracovného pomeru dohodnutého touto zmluvou.
Ak zamestnanec poruší tento záväzok, má zamestnávateľ nárok na peňažnú náhradu vo výške 50
% priemerného mesačného zárobku zamestnanca za každý mesiac trvania konkurenčného konania

zamestnanca. V apríli 2013 dala žalobkyňa výpoveď preto, lebo sa jej naskytla príležitosť otvoriť si s
kolegom vlastnú firmu s opravou obuvi a tým chcela dať prácu aj bývalému manželovi. Keďže mali s
kolegom v predchádzajúcej pracovnej zmluve obmedzenie podnikať v oprave obuvi na dobu jedného
roka, dohodli sa s bývalým manželom, že po dobu jedného roka bude firma napísaná na jeho meno.Od 01.07.2013 otvorili živnosť na práce spojené s opravou obuvi a koženej galantérie na meno Q.
W.. Živnosť na opravu obuvi a koženej galantérie si založila v dobre viere, že spolu s manželom budú
mať prácu a stály príjem, aby mali z čoho žiť. Bývalý manžel však pochopil založenie firmy tak, že

on bude majiteľ a žalobkyňa s kolegom budú pracovať. Neurobili žiadnu ústnu alebo písomnú dohodu
o tom, že mu vráti nejaké peniaze. Do tejto firmy vložili ako manželia 5.800,- eur a kolega 5.800,-
eur. V januári 2007 si založila žalobkyňa stavebné sporenie. V apríli 2013 stavebné sporenie zrušila a
získala tým 7.000,- eur. Manžel v apríli 2013 predal garáž, ktorú predtým kúpil od svojho otca. Garáž
predal za 5.000,- eur. Keďže od januára 2013 nemal žiadny príjem, peniaze museli použiť na chod

domácnosti a na hypotekárny úver na byt. Sumu 5.800,- eur teda investovali na chod firmy, pričom
celý chod firmy zabezpečovala ona a jej spoločník. Manžel pomáhal tým, že obsluhoval zákazníkov,
preberal zákazky a posúval ich. Takto bol ochotný pracovať deväť mesiacov. Od 07.06.2014 už do práce
neprišiel, vrátil sa k starému spôsobu života. Živnosť skončil 30.07.2014. Od 07.06.2014 manžel do
firmy prestal chodiť, na chod firmy ničím neprispieval, práve naopak, požadoval od nej peniaze a dňa
20.03.2015 ju vyhodil aj z bytu. Od tej doby, keď manžel prestal chodiť do firmy, všetky platby na chod

domácnosti a účty, teda aj hypotéku na byt, platila žalobkyňa. V konečnom dôsledku on dlhoval peniaze
jej a nie ona jemu. V marci 2015 ju bývalý manžel vyhodil z bytu. So sebou vzala z bytu trojdverovú
skriňu zo spálne, komodu, osobné veci a veci, ktoré jej darovali rodičia a známi. V marci 2016 bývalý
manžel prišiel za ňou do práce, dal jej kľúče od bytu a požiadal ju, aby sa k nemu vrátila. Kľúče si
ponechala, ale k nemu sa nevrátila. Dňa XX.XX.XXXX bývalý manžel zomrel a ona si z bytu vzala

ešte tieto veci: kúpeľňové skrinky, 3 lustre, televízor, chladničku, práčku, vešiakovú stenu. Zistila, že v
byte chýbajú veci, ktoré im darovala jej nebohá mama. V pivnici chýba rôzne náradie, stratila sa aj jej
zimná bunda. V byte ostali prerobené plastové okná vo všetkých miestnostiach, vymenené podlahy vo
všetkých miestnostiach okrem spálne, čiastočne vymenená elektroinštalácia, vymenená vodoinštalácia,
vymenené vodovodné batérie, vymenené radiátory vo všetkých miestnostiach, vymenené stavebné

priečky pri prerábaní kuchyne, kúpeľne a WC, vymenená vaňa, nové interiérové dvere, nové vchodové
dvere, výhrevný kotol na ústredné kúrenie, v detskej izbe vstavané skrine, v obývačke gaučová súprava,
nábytková stena, jedálenský stôl so stoličkami, v spálni posteľ, skrinky vo WC, kuchynská linka. V byte
v S. všetko, čo sa tam nachádzalo a nachádza, bolo kúpené za ich spoločné peniaze a teda patrí
jej a nebohému bývalému manželovi. Spoločne tam žili, bývali a zveľaďovali svoju domácnosť. Deti

nebohého bývalého manžela k nim na návštevy nechodievali a ani sa nijako nepodieľali na chode ich
domácnosti. Z uvedených dôvodov preto žiada súd rozhodnúť, že dediči sú povinní vyplatiť žalobkyni:
za platenie hypotekárneho úveru za byt na ulici E. XXX/X, XXX XX S. sumu 9.434,- eur; sumu 4.650,-
eur ako polovicu zo sumy 9.300,- eur, ktorú bývalí manželia minuli na prerobenie bytu; sumu 497,- eur
za výhrevný kotol, ktorý ostal v byte; sumu 500,- eur, polovicu zo sumy 1.000,- eur, ktoré bývalí manželia

požičali sestre bývalého manžela; sumu 1.000,- eur na opravu strechy v bytovom dome v S., ktoré si
bývalí manželia požičali od dcéry bývalej manželky. Dediči sú povinní vrátiť žalobkyni gaučovú súpravu
v lehote do jedného mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Dediči si ponechajú
nábytkovú stenu za 827,- eur, posteľ za 331,- eur, kuchynskú linku za 421,- eur, jedálenský stôl za 328,-
eur, skrinky vo WC za 200,-eur, vstavané skrine v detskej izbe za 400,- eur, vchodové dvere za 606,- eur.

7. Žalovaní 1/ - 4/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.06.2017 k vyjadreniu žalobkyne poukázali na ust.
§143 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že ako vyplýva z pôvodnej žaloby žalobkyne zo dňa 15.02.2016,
manželstvo žalobkyne a nebohého Q.N. W. bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a bolo ukončené rozvodom
manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom súdu zo dňa 30.09.2015, č. k. 21C/177/2015-16, a

to nadobudnutím právoplatnosti tohto rozsudku. Z toho vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov tvorí všetko, čo žalobkyňa s bývalým manželom, t. j. zosnulým Q. W. nadobudla v časovom
rozmedzí od 20.10.2007 do ukončenia manželstva, t. j. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Avšak ako vyplýva z predmetnej žaloby, ako aj z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 10.04.2017, ktoré smeruje
už voči žalovaným ako dedičom po poručiteľovi, t.j. zosnulom Q. W., žalobkyňa limituje bezpodielové

spoluvlastníctvo výlučne len na veci, ktoré sa týkajú predmetného bytu, ktorý, keďže bol nadobudnutý
nebohým Q. W. pred vznikom manželstva, patril do jeho výlučného vlastníctva, avšak opomenula, že do
majetkovej podstaty bezpodielového spoluvlastníctva patrí všetko to, čo taktiež nadobudla žalobkyňa
počas trvania manželstva, resp. všetko to, čo žalobkyňa nadobudla spoločne so zosnulým Q. W.
taktiež v rámci ich spoločnej podnikateľskej činnosti. Inými slovami žalovaní majú za to, že majetková

podstata, ktorá tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je omnoho väčšieho rozsahu, než
uvádzažalobkyňavosvojichpodaniach.Ztohtodôvodu,žalovanínavrhujú,abysúdvrámcidokazovania
zistil napr. cez sociálnu poisťovňu, orgány finančnej správy celkové príjmy žalobkyne a zosnulého Q.
W. v období trvania manželstva, t. j. od XX.XX.XXXX, do jeho ukončenia. Položka ad 2), t. j. suma vovýške 4.650,- eur, čo predstavuje 1/2 zo sumy 9.300,- eur, ktorú bývalí manželia minuli na prerobenie
bytu, žalovaná nepredložila súdu jediný dôkaz, ako k tejto sume dospela, pričom je povinná preukázať,
že pokiaľ došlo k presunu majetku z majetkovej podstaty, ktorá tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo

manželovdomajetkovejpodstaty,ktorátvorilavýlučnévlastníctvojednéhozmanželov,doložiťkonkrétne
vyúčtovanie, t. j. v tomto smere absentuje dôkaz. Položka ad 3), t. j. suma 497,- eur za výhrevný kotol,
ktorý zostal v byte. V danom prípade opäť absentuje dôkaz. Žalobkyňa tvrdí bez akéhokoľvek dôkazu,
že kotol stál 701,- eur. Pokiaľ by to tak bolo, potom by mohla byť potenciálne nárokovateľná suma len
vo výške 350,50 eur a nie suma 497,- eur. Položka ad 4) suma 500,- eur, čo predstavuje sumu 1/2

zo sumy 1.000,- eur, ktorú bývalí manželia požičali sestre bývalého manžela. Táto suma predstavuje
výlučne pohľadávku, ktorú môže mať žalobkyňa voči sestre zosnulého Q. W. a z tohto dôvodu si
túto pohľadávku má uplatňovať voči jeho sestre a nie požadovať plnenie od žalovaných. V tomto je
taktiež nutné poznamenať, že pri predmetnej pohľadávke už uplynula premlčacia doba, pokiaľ nebola
dohodnutá splatnosť pohľadávky. Položka ad 5) suma 1.000,- eur na opravu strechy v bytovom dome
v S., ktorú si bývalí manželia požičali od dcéry bývalej manželky. V tomto smere žalobkyňa predložila

dôkaz uznanie dlhu zo dňa 10.9.2014, v ktorom výlučne žalobkyňa v minulom čase uznala dlh, ktorý
vznikol dňa 28.9.2014. Je evidentné, že toto uznanie dlhu je neplatné, pretože nie je možné uznať dlh,
ktorý ešte len vznikne, pričom zosnulý Q. W. tento dlh neuznal a uznala ho výlučne len matka voči
dcére. Pokiaľ by aj takýto dlh skutočne vznikol, opäť je to pohľadávka dcéry žalobkyne voči žalovaným.
Napokon čo sa týka položiek ad 6) a ad 7), v ktorých sa žalobkyňa domáha, aby súd potvrdil jej svojvoľné

rozhodnutie, ktoré veci komu budú patriť, k tomu sa žalovaní vyjadria na pojednávaní.
Žalovaní sú si vedomí toho, že predmetom tohto súdneho konania je vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom do tohto konania vstúpili ako dediči po ich zosnulom otcovi Q. W..
Avšak vzhľadom na skutočnosť, že samotná žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 10.04.2017 zaťažila
súd z právneho hľadiska irelevantným balastom, ktorý sa však žalovaných citovo dotkol, považujú aj

žalovanínaniektorévyjadreniažalobkynereagovať.Žalobkyňatvrdí,ženemážiadenpodielnarozchode
zosnulého Q. W. so svojou bývalou manželkou a ich matkou D. W.. To žalobkyňa nevedela, že v dobe
kedy mu robila milenku, bol ženatý a mal 4 deti, pričom žalovanému 1/, t. j. H. W. bolo v tej dobe 8
rokov a žalovaná 4/ nemala ešte ani jeden rok a bola v tej dobe dojčaťom, ktorá otca poriadne ani
nepoznala. Žiadna charakterná žena, už aj z hľadiska všeobecnej morálky, t. j. „nepožiadaj manžela

blížneho svojho“, by nerobila milenku ženatému mužovi. Takže jej tvrdenie, že na rozvrate manželstva
ich zosnulého otca a ich matky nemá žiaden podiel, znie dosť „tragikomicky“. Žalobkyňa má navyše
ešte toľko bezočivosti, že bude poukazovať na to, že žalovaní nenavštevovali svojho otca, ktorý sa na
nich v dobe, keď ho najviac potrebovali „vykašlal“. Samozrejme žalovaní sú si vedomí toho, že hlavný
podiel viny na rozvrate manželstva s ich matkou má v prvom rade ich otec, t. j. zosnulý Q. W.. Čo sa týka

tvrdenia žalobkyne, že ju zosnulý Q. W. vyhodil z domu, je čistá bezočivá lož a osočovanie ich zosnulého
otca, ktorý už nemá možnosť sa brániť. Ako vyplýva už zo samotného rozsudku zo dňa 30.9.2015,
č. k. 21C/177/2015-16 žalobkyňa uviedla, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a nie že bola
vyhodená. Žalovaní v tomto smere disponujú listom žalobkyne, ktorý ich zosnulému otcovi zanechala
a môžu ho predložiť súdu v rámci len zachovania dobrého mena ich otca v tomto smere. Čo sa týka

tvrdenia žalobkyne, že zabezpečovala chod domácnosti, ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetného
rozsudku, zosnulý Q. W. popieral, že by bol vedený ako uchádzač o zamestnanie, a že to bola práve
žalobkyňa, ktorá bola ako uchádzač o zamestnanie evidovaná, z čoho vyplýva, že chod domácnosti
zabezpečoval zosnulý Q. W. a nie žalobkyňa. Žalovaní taktiež poukazujú na to, že v deň pohrebu ich otca
žalobkyňa svojvoľne vnikla do predmetného bytu, z ktorého odcudzila veci tak, ako to ešte uvádza vo

svojom podaní. V dôsledku toho aj zmenila žalobný petit v porovnaní s podaním zo dňa 15.2.2016, kedy
sa ešte domáhala práčky a ďalších kusov nábytku zo zariadenia predmetného bytu. To jasne svedčí o
charaktere a morálke žalobkyne. Žalobkyňa výrazne prispela a podieľala sa na rozvrate manželstva ich
zosnulého otca a ich matky v dôsledku čoho žalovaní vyrastali bez otca, čo mal taktiež na nich výrazný
negatívny ekonomický dopad, kedy boli nútení žiť vo veľmi skromných podmienkach. Jediné, čo im po

otcovi zostalo je byt, ktorý je navyše zaťažený hypotékou a tento súdny spor.
Žalovaní navrhujú, že vzhľadom na skutočnosť, že hlavný žalovaný je po smrti, t. j. nie je možné
sa zo strany žalovaných adekvátne vyjadriť k všetkým relevantným tvrdeniam žalobkyne, aby súd
zistil skutočný rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže sú presvedčení o tom, že
žalobkyňa rozsah bezpodielového spoluvlastníctva úmyselne limitovala čisto len na vybavenie spoločnej

domácnosti a opomenula uviesť aj majetok zo spoločného podnikania, prípadne aj iný majetok, ktorý by
mal spadať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.8. Žalovaní 1/ - 4/ následne súdu dňa 05.06.2018 predložili Uznesenie Okresného súdu v Kežmarku,
ktorý rozhodol v danej dedičskej veci prostredníctvom notára JUDr. Jaroslava Lišku, povereného
funkciou súdneho komisára, č. k. 10D 170/2016 - 64, D not 181/2016 zo dňa 13.06.2017.

Týmto rozhodnutím bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo
nadobudol žalovaný 1/ v celosti, bez povinnosti vyplácať všetkých ostatných ustupujúcich spoludedičov,
ktorí sa svojich dedičských podielov zriekajú v jeho prospech bez nároku na finančnú výplatu.
V odôvodnení rozhodnutia v bode 5 je uvedené: „ 5. Dedičia zhodne uviedli, že:
- Na Okresnom súde v Poprade sa pod sp. zn. 9C 22/2016 vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva poručiteľa a jeho bývalej manželky Q. Š., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., R.. B. XXXX/XX
(ďalej len „BSM“);
- bývalá manželka poručiteľa Q. Š.Á. nie je účastníčkou tohto konania o dedičstve, pretože o vyporiadaní
BSM sa vedie samostatné konanie na súde, v ktorom sa Q. Š. domáha voči poručiteľovi vyplatenia
čiastky 17.659,- eur a prikázanie niektorých hnuteľných vecí do vlastníctva poručiteľa;
- konanie o vyporiadanie BSM doposiaľ nie je právoplatne skončené;

- dedičia poručiteľa nárok bývalej manželky poručiteľa Q. Š. neuznávajú, považujú ho za sporný a
žiadajú, aby súd postupoval v súlade s ustanovením § 195 ods. 3 CMP a na tento sporný majetok aby
v dedičskom konaní neprihliadal. „
Ďalej je v odôvodnení rozhodnutia konštatované - keďže o vyporiadaní BSM poručiteľa a jeho bývalej
manželky Q. Š. začalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby Q. Š., BSM poručiteľa a

jeho bývalej manželky sa nemôže vyporiadať v rámci tohto konania o dedičstve.

9. Uznesením č. k. 9C/22/2016-79 zo dňa 14.06.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi
nástupcami pôvodného žalovaného: 1/ H. W., N.. X.X.XXXX, A. V. XXXX/XX, W., štátny občan SR, 2/
Q. K., N.. X.X.XXXX, C. A. Q.. E. XXX/XX, W., C.. Č.. A. V. XXXX/XX, W., štátny občan SR, 3/ Q.N.

W., N.. XX.X.XXXX, A. V. XXXX/XX, W., štátny občan SR, 4/ D. E., N.. XX.X.XXXX, A. Š. XXXX/XX,
W., štátny občan SR, 5/ T. T., N.. XX.X.XXXX, C. A. XX. P. XXX/XX, W., C.. Č.. A. B. XXXX/XX, A. F.,
W., štátny občan SR.
Ako súd uviedol v odôvodnení predmetného uznesenia, v zmysle citovaných zákonných ustanovení
vzhľadom na uznesenie č. k. 10D/170/2016 - 64 zo dňa 13.06.2017 ako aj vzhľadom na predmet

a charakter tohto sporu súd pokračuje v konaní so všetkými právnymi nástupcami poručiteľa
(pôvodne žalovaného), nakoľko v predmetnom dedičskom rozhodnutí bola schválená dohoda dedičov
o vyporiadaní dedičstva, ktoré nadobudol žalovaný 1/ v celosti bez povinnosti vyplatiť ostatných
ustupujúcich spoludedičov, samozrejme vo vzťahu k majetku, ktorý bol predmetom prejednania
dedičstva. Zo strany právnych nástupcov - dedičov nedošlo k odmietnutiu dedičstva. Podľa výsledku

tohto majetkového sporu bude prípadný ďalší majetok a dlhy predmetom dodatočného konania o
dedičstve. Nie je ani dôvod na postup podľa § 63 ods. 2 v časti, kde sa uvádza, že prípadne súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo
alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, nakoľko v tomto konaní
sarozhodujeoprávachapovinnostiach,ktorénebolipredmetomdedičskéhokonaniatakakojeuvedené

v bode 5 odôvodnenia uznesenia 10D/170/2016 - 64 zo dňa 13.06.2017, t. j. na tento sporný majetok
sa v dedičskom konaní neprihliadalo.

10. Na základe písomného podania žalobkyne doručeného súdu 26.10.2018 - Oznámenie o
neúspešnosti zmierovacieho konania, úprava petitu návrhu a predloženie listinných dôkazov k

žalobnému návrhu súd uznesením č. k. 9C/22/2016 - 127 zo dňa 06.11.2018 pripustil zmenu žaloby
v znení, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 14.796,-
eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia ako aj trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastupovania; v dôsledku späťvzatia konanie voči
žalovanému 5/ zastavil a vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 5/ náhradu trov konania nepriznal.

11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že po tom, čo nedošlo k dohode s nebohým
bývalým manželom pri vyporiadaní BSM, jeho klientka podala návrh na súd, ktorý následne upravila.
Žalobkyňa uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré trvalo do 10.11.2015, teda spolu 7 rokov a 7
mesiacov. Z manželstva si uplatňuje tieto finančné nároky: byt, v ktorom spoločne bývali, od októbra

do decembra 2007 sa podieľala na úhrade mesačnej splátky z hypotekárneho úveru vo výške 50
%, čo pre ňu bola suma 106,- eur mesačne, rok 2008-2014, ročne platila takto svoj podiel v sume
1.272,- eur. Potom čo ich manželstvo sa dostalo do krízy, tak od januára do apríla 2015 platila ešte
106,- eur mesačne. Medzitým jej zárobkové pracovné pomery boli také, že v čase, kedy vstupovala domanželstva až do konca apríla 2013 bol jej mesačný zárobok 390,- eur. Od 1.5.2013 bola nezamestnaná
a od 16.05.2013 urobila bezhotovostný vklad vo výške 7.439,- eur na podnikanie, ktoré začala so
svojím nebohým vtedy manželom. Od 24.07.2014 samostatne začala podnikať, kde priemerný mesačný

zárobok v daňovom priznaní predstavoval 400,- eur mesačne. Čo sa týka jej bývalého manžela, tak
ten pracoval v čase uzavretia manželstva v Z., ktorý bol jeho zamestnávateľ, so zárobkom 550,- eur.
Pracovný pomer ukončil dohodou v septembri 2012, odkedy bol nezamestnaný. Od 01.07.2013 podnikal
a podnikal do 30.06.2014, kedy ukončil podnikanie ako SZČO. Náklady na spoločné bývanie boli takéto:
212,- eur bola mesačná hypotekárna splátka, ktorú splácali v podiele každý 50 % plus ďalšie náklady

na služby spojené s užívaním bytu a na živobytie, ktoré boli vo výške 150,- eur na jedného, spolu 300,-
eur. Po započítaní všetkých nákladov súvisiacich s bývaním boli náklady cca 600,- eur mesačne, pričom
príjem do rodiny bol 900,- eur mesačne, čiže rozdiel bol vo výške 300,- eur mesačne. Bez ohľadu na to,
akým spôsobom sa vyvíjala majetková situácia, i z toho dôvodu, že spoločne začali podnikať, najskôr
nebohý manžel žalobkyne, ktorý jej prepožičal svoje meno v predmete činnosti, ktorá nemohla podnikať
z dôvodu, že po skončení pracovného pomeru bola viazaná v predmete svojej činnosti nepodnikať,

čo aj dodržala a z toho dôvodu začiatok jej podnikania ako SZČO bol od 24.07.2014. Do spoločného
podnikania vložili finančné prostriedky spoločne, žalobkyňa vklad vo výške 7.439,- eur a nebohý manžel
po predaji garáže vložil tento vklad do spoločného podnikania. Od 01.07.2013 do 31.12.2013 nebohý
manžel pri podnikaní ako SZČO vykázal stratu, ktorá je aj odovzdaná a nachádza sa v súdnom
spise. Od 01.01.2014 do 30.06.2014, kedy nebohý manžel žalobkyne ukončil podnikanie ako SZČO,

je takisto vykázaná strata, ktorá sa takisto nachádza v spise. Na základe týchto skutočností vzhľadom
k tomu, že pri uzavretí manželstva nepočítala s tým, že môže dôjsť aj k jeho ukončeniu rozvodom a
teda vlastne do manželstva vstupovala na základe žiadosti svojho nebohého manžela z dôvodu, že
jeho otec sa dostal do stavu, kedy potreboval celodennú starostlivosť, na základe čoho vlastne nebohý
manžel žalobkyne odkúpil predmetný byt, do ktorého sa spolu neskôr presťahovali aj spolu s otcom

nebohého manžela, o ktorého sa starala. Tento byt bol v stave, kedy bolo treba vykonať rekonštrukciu
a teda táto bola vykonaná na základe písomných dokladov, ktoré boli predložené, boli vymenené okná,
plávajúca podlaha, čiastočne elektroinštalácia, boli vymenené radiátory, boli vymenené a prestavané
steny kuchyne, kúpeľne, WC, bola vymenená sanitárna technika v týchto veciach a bol zakúpený
nový nábytok, ktorý bol potrebný na zariadenie tohto bytu ako aj veci, ktoré uľahčovali život svokrovi

žalobkyne. Uplatňuje si náklady vzhľadom k tomu, že jej chýbajú doklady preukazujúce vlastníctvo
k týmto veciam. Vychádza zo zásady, že tieto veci boli zadovážené počas trvania manželstva, boli
získané zo spoločnej práce a podnikania a teda na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
o rozvode má za to, že finančné prostriedky vložené do rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktoré ustálili v
zúženom rozsahu oproti pôvodnému návrhu, sú teraz upravené sumou 14.796,- eur, ktoré si uplatňuje

žalobkyňa ako za 7 rokov a 7 mesiacov 50 % podiel na úhrade mesačného hypotekárneho úveru, 50
% podiel z preukázateľných dokladov na rekonštrukciu a prestavbu bytu ako aj tie pôžičky, ktoré boli
nevyhnutné na opravu bytového domu, ktoré sú preukázané a nachádzajú sa v spise. Poukázal na
určité skutočnosti, na základe ktorých došlo ku chaotickému rozpoznaniu návrhu a to v tom zmysle,
že pri začatí dedičského konania JUDr. Liška, súdny komisár v dedičskej veci hovoril so žalobkyňou,

ale pre nesúhlas dedičov táto nebola zahrnutá do dedičského konania s tým, že si má uplatňovať
nárok súdnou cestou. Dňa 13.06.2017 súdny komisár rozhodol uznesením v dedičskej veci po neb.
Q. W., že účastníkmi sú pôvodne T. T., žalovaný 5/, ktorý aj on bol účastníkom tohto konania a toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.06.2017. Dňa 24.02.2017 žalovaný 5/ T. T. doručil do podateľne
svoje vyjadrenie o tom, že dedičské konanie ešte neprebehlo a chce sa vzdať v plnom rozsahu svojho

dedičstva a dedičstvo odmietol, ovšem v nesúlade s ustanoveniami OZ. Medzitým sa dal zastupovať
svojou nevlastnou sestrou. Po skončení dedičského konania Okresný súd Poprad schválil uznesením
dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nadobúda H. W. v celosti bez povinnosti vyplácať
všetkých ostatných ustupujúcich spoludedičov, ktorí sa svojich podielov zriekli v jeho prospech bez
nároku na finančnú výplatu. Poukázal, že medzitým podali návrh na úpravu petitu, kde žiadali, aby

žalovaní boli 1/-4/ a u žalovaného 5/ žiadali, aby bol vylúčený z tohto konania. Žalobkyňa má za
to, že podľa § 78 Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje nútené spoločenstvo a ktorý hovorí
o tom, že súd žalobu zamietne, ak nie sú splnené podmienky účasti všetkých subjektov, za subjekty
tohto konania sa považujú všetci dedičia, ktorí boli na základe rozhodnutia v dedičskej veci ustálení,
že sú účastníkmi tohto dedičského konania. Osobitný predpis vylučuje ustanovenie tohto núteného

spoločenstva a teda tvrdí, aby sa na neho neprihliadalo z dôvodu, že aj v dedičskej veci bol na základe
schválenej dohody nadobúdateľ celého dedičstva H. W. a teda i keď tento návrh na základe týchto
skutočnosti pôsobí neprehľadne, žalobkyňa na základe tých dokladov, ktoré bola schopná predložiť a
ktoré mala k dispozícii, je oprávnená, aby požadovala finančné plnenie v uvedenej výške z dôvodu, žesa podieľala peniazmi na získavaní majetku, nehnuteľného majetku svojho bývalého manžela a úprave
a rekonštrukcii nehnuteľného majetku, ktorý bol v jej vlastníctve. Má za to, že dôkazy, ktoré mala k
dispozícii, predložila, a teda si myslí, že by súd mal takýmto spôsobom zaviazať žalovaných, aby túto

sumu jej uhradili. Za daného stavu nechal právny zástupca žalobkyne na rozhodnutie súdu, aby sa
vysporiadal so stavom, ktorý vznikol po zmene petitu, po nadobudnutí dedičstva jednou osobou na
základe dohody a v súlade s osobitným ustanovením § 78 Civilného sporového poriadku. Má za to, že
tento nárok žalobkyni patrí a požaduje, aby súd v tomto rozsahu rozhodol.
Je pravdou, že žalobkyňa je v dôkaznej núdzi. Všetky platby, ktoré prebiehali pri rekonštrukcii a oprave

predmetného bytu, boli vykonávané pod menom nebohého manžela. Všetky faktúry a objednávky tovaru
boli na jeho meno. Nie je pravdou to, že nevedeli predložiť tieto dôkazy. Pravdou je to, že ich nemala,
lebo nemala prístup do bytu v čase, keď bolo potrebné, aby tieto dôkazy predložila. Je skutočne pravdou,
že rekonštrukcia bytu bola vykonaná. Tovar a služby boli vykonané v rozsahu ako uvádzajú. To, že majú
čiastkové doklady, tie charakterizujú len druh tovaru, ktorý mohol byť montovaný do rekonštrukcie bytu.
V tejto veci vôbec nie je podstatné, aby pod každou faktúrou alebo zakúpeným tovarom bolo uvedené

meno jej nebohého manžela. Čo sa týka platenia hypotekárneho úveru, kúpna zmluva aj so zriadením
záložného práva peňažnému ústavu bola zriadená na kupujúceho. Pokiaľ boli prevádzané mesačné
splátky hypotekárneho úveru, tieto boli robené spôsobom mesačnej splátky na jeho meno s tým, že
oni sa interne dohodli, že každý bude hradiť 50 % z výšky mesačnej splátky úveru. Za celé obdobie
manželstva viedla domáce účtovníctvo, pričom jej nebohý manžel sa o tieto veci absolútne nezaujímal.

V záverečnej reči zhrnul, že žalobkyňa si uplatňuje finančnú čiastku, ktorú vniesla počas trvania
manželstva do majetku a teda bezpochyby tento majetok bol tvorený aj pričinením a vnesením jej práce
a finančných prostriedkov a na základe týchto skutočností žiada, aby jej bola vrátená tá čiastka, ktorú v
podiele mesačnej splátky hypotekárneho úveru po dobu 7 rokov a 7 mesiacov platila, ako aj 50 % podiel
na rekonštrukčných prácach a prestavbe bytu ako aj sumu v čiastke 1.000,- eur, ktorá bola zložená na

opravu strechy. Je to spolu suma vo výške 14.796,- eur, ktorú žiada, aby súd v tejto čiastke zaviazal
žalovaných.

12. Splnomocnený zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že ako vyplýva z pôvodnej žaloby, táto
smeruje proti manželovi žalobkyne Q. W., ktorý zomrel v Q.. Táto žaloba v žiadnom prípade nesmeruje

ani voči jednej zo strán, ktorí v súčasnej dobe vystupujú na strane žalovaných. Tieto subjekty vstúpili
do tohto konania na základe uznesenia súdu. Z tohto dôvodu, že sú dedičmi po neb. Q. W., vzhľadom
na skutočnosť, že sú jeho dedičmi, tak z dedičského práva vyplýva, že dedičia zodpovedajú za dlhy
poručiteľa len do výšky majetku, ktorý zdedili. Pokiaľ okresný súd by aj vyhovel žalobe, tak by tento
petit mohol maximálne znieť, že tá suma, ktorú žalobkyňa požaduje, patrí do dedičstva po neb. Q. W.,

súd by neurčoval, kto v akej výške má čo platiť, čiže by nebola stanovená povinnosť platby, muselo
by prebehnúť opätovne dedičské konanie a vrámci tohto dedičského konania by sa rozhodovalo, kto z
dedičov a v akej výške bude povinný platiť žalobkyni. Vzhľadom na skutočnosť, ako aj právny zástupca
žalobkyne povedal, že tých dedičov je päť, budú piati aj v dobe, kedy súd rozhodne v dedičskom konaní,
ktoré bude nasledovať po ukončení tohto konania. Z toho dôvodu majú za to, že súd má povinnosť

konať so všetkými piatimi subjektmi, vrátane T. T., tieto subjekty tvoria nútené spoločenstvo a z tohto
dôvodu, pokiaľ žalobkyňa vzala žalobu späť voči jednému z nich, tak má to následky voči všetkým
ostatným. Čo sa týka T.Í. T., že tento nechcel z dedičstva nič, to platí aj o Q. K., Q. W. a D. E.. Teda
argumentácia vo vzťahu k T. T. platí aj vo vzťahu k Q. K., Q. W. a D. E., ktorí takisto nechcú participovať
na dedičstve po ich zosnulom otcovi a napriek tejto skutočnosti žalobkyňa trvá na tom, aby jej všetci

súrodenci,ktorímajúspoločnúmatkuD.W.,plnili.Točourobilažalobkyňa,tedavyselektovalazoskupiny
dedičov, kto je povinný plniť a kto povinný nie je, je v rozpore s právnym poriadkom ako aj so všeobecnou
morálkou. Žiadame, aby súd postupoval v zmysle § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku, t. j. žalobu
v celom rozsahu zamietol, keďže nie je splnená podmienka toho, aby v tomto konaní vystupovali všetci
dedičia po neb. Q. W.. To sa týka procesnej stránky veci. Čo sa týka spôsobu dokazovania, právny

zástupca žalobkyne mal dostatočný časový priestor na to, čo nadiktoval ústne na pojednávaní, aby
to doručil písomne, tak aby mohli k tomu zaujať stanovisko. Avšak to, čo majú v spise a čo im bolo
v októbri 2018 doručené, ide o podanie z 18.10.2018 spolu s prílohami, tak Civilný sporový poriadok
jasne ustanovuje, že žalobca má povinnosť tvrdiť a povinnosť dokazovať. Ani v jednom z podaní nie
je označený pomaly ani jeden jediný dôkaz. V žalobe by malo byť jasne napísané, ako prebiehali

jednotlivé platby týchto rekonštrukcií a označené dôkazy na preukázanie týchto platieb, čo však nie je
uvedené ani v žalobe ani v citovanom písomnom podaní. Čo im bolo predostreté v prílohách, nemá
žiadnu výpovednú hodnotu, sú tam nejaké dodacie listy, nie je tam žiadne meno, faktúry, nie je jasná
súvislosť s W.. Čiže to čo bolo predložené, nemá žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu, takže majú zato, že čo sa týka nároku žalobkyne ohľadne rekonštrukcie bytu, žiadnym spôsobom nie je preukázaná.
Z výpovede právneho zástupcu žalobkyne, vyplýva, že tá rekonštrukcia viac-menej bola hradená zo
spoločných peňazí, t. j. z peňazí nadobudnutých počas trvania manželstva. V praxi to znamená, že

aj keď jeden z manželov by bol ekonomicky činný a druhý by nemal žiadny príjem, tak by tu aj tak v
podstate vznikal nárok na vyporiadanie BSM v jednej polovici. S tým by sa aj súhlasiť dalo, avšak čo sa
týka ohľadne podnikania, právny zástupca žalobkyne to stavia do pozície, ako keby len žalobkyňa zo
svojich vlastných peňazí investovala do tohto spoločného podnikania a ako keby len žalovaný subjekt
investoval do tohto podnikania. Čiže ako keby do podnikania bola vložená majetková podstata, ktorá

by sa mala riadiť režimom výlučného vlastníctva toho - ktorého manžela, s čím zásadne nesúhlasia,
pretože faktom, že neb. Q. W. vložil do podnikania svoj výlučný majetok, žiadal vrátiť tieto peniaze
súdnou cestou. V tejto veci sa viedlo konanie na Okresnom súde Kežmarok, zatiaľ čo žalobkyňa tvrdí,
že do tohto spoločného podnikania vložila sumu 7.000,- eur, avšak neuviedla, aká je majetková podstata
týchto peňazí, t.j. či do týchto peňazí vložila spoločné peniaze nadobudnuté počas trvania manželstva
alebo svoje výlučné prostriedky. Čo sa týka hypotéky, žalobkyňa opäť nepredložila jediný dôkaz o tom,

akým spôsobom bola hypotéka splácaná. Je zrejmé, že bola splácaná z peňazí nadobudnutých počas
manželstva, čiže v tomto smere by mohlo byť právne irelevantné, kto sa pričinil o nadobudnutie týchto
peňazí. Skrátka bola splácaná zo spoločných peňazí, avšak táto hypotéka od roku 2007 do roku 2015,
kedy bolo manželstvo zrušené, sa výšky splátok menili, splátky neboli v stabilnej výške, o čom sú dôkazy,
výpisy z bankových účtov, ktoré žalovaní nepredkladali, ale vychádzajú z princípu, že ten kto žaluje,

ten dokazuje. Dáva súdu do popredia ustanovenia Civilného sporového poriadku o procesnej obrane a
procesnom útoku, tieto by mohol v plnej výške uplatňovať pôvodný žalovaný subjekt. Žalovaní z titulu,
že sú len dedičmi, sa logicky nemôžu vyjadrovať k niečomu, pri čom neboli, môžu len spochybňovať tie
dôkazy, ktoré predkladá žalobkyňa a môžu uviesť len také skutkové skutočnosti, ktoré sa dopočuli buď
zo strany svojho otca, pričom hlavnou osobou, ktorá komunikovala počas života neb. Q. W. je Q. K.,

ktorá by mala byť hlavne vypočutá v tejto veci a taktiež D. W., bývalá manželka Q. W., ktorá posledné
mesiace života žila s ním v spoločnej domácnosti, pričom ide len o tvrdenia, ktoré sú z druhej ruky,
ktoré rozprával neb. Q. W.. Z tohto dôvodu navrhujú, že pokiaľ súd nebude postupovať podľa § 78
ods. 2 Civilného sporového poriadku, budú musieť naštudovať to podanie, ktoré bolo na pojednávaní
prednesené právnym zástupcom žalobkyne a k tejto veci sa potom kvalifikovane vyjadriť. Avšak žaloba

by mala byť zamietnutá pre nedostatok procesných podmienok.
V záverečnej reči zotrval na tom, že nie sú splnené procesné podmienky tohto konania, pretože bolo
konanie voči jednému z dedičov zastavené.

13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

15. Podľa § 149 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia
povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie
nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané

rozhodnutímsúdu,platí,pokiaľideohnuteľnéveci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždý
z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti
výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o
ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v
rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.16. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas

konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie
zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

18. Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o
majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa

skončí konanie o dedičstve.

19. Podľa § 63 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní
pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

20. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 196 Civilného mimosporového poriadku ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
za života poručiteľa, vyporiada sa podľa § 195, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa

vyporiadanéaaksaojehovyporiadanínezačalozaživotaporučiteľakonanienasúdenazákladežaloby.
Podľa § 195 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie §
198 ods. 2 sa použije primerane.

22. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

23. Podľa § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v

ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

24. Podľa § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka
účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

25. Ak zanikne manželstvo rozvodom počas života poručiteľa, avšak medzi poručiteľom a bývalým
manželom nedošlo počas života poručiteľa k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a
ku dňu smrti poručiteľa neprešli tri roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom a
bývalý manžel nepodal žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva na súde, vyporiada sa
bezpodielové spoluvlastníctvo v konaní o dedičstve. Účastníkom dedičského konania je takto aj bývalý

manžel poručiteľa v časti konania, v ktorej dôjde k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva. V
prípade,akbývalýmanželpodážalobuovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvanasúde(takako
je to aj v tomto prípade), súd podľa konkrétneho predmetu vyporiadavania (veci, práva, iné majetkové
hodnoty, dlhy, t. j aktíva aj pasíva) tento vyporiada prikázaním do vlastníctva žijúceho manžela a do
dedičstva po zomrelom bývalom manželovi.

26. Ak určí žalobca okruh účastníkov sporového konania v návrhu na začatie konania odchýlne od
okruhu účastníkov konania o dedičstve a ako žalovaných označí len niektorých z nich, nemôže byť
žalobe vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúci z hmotného práva, pretože sa konania
neúčastnia všetci nerozluční spoločníci. (Najvyšší súd ČR sp. zn. 33Cdo 2374/2007; SJ 70/2004).

27. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z
hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané,
existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. Ak ide o nútenéprocesné spoločenstvo, teda o takú procesnú situáciu, keď si hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu
procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné. Naopak to však
neplatí. Nie každé nerozlučné spoločenstvo musí byť svojou povahou aj spoločenstvom núteným. V

tomto prípade sa však jednoznačne jedná o spoločenstvo nútené.
Na základe horeuvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení je teda zrejmé, že nakoľko
žalobkyňa namiesto núteného procesného spoločenstva všetkých dedičov žalovala len štyroch, teda nie
všetkých nútených spoločníkov, žaloba musela byť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie podľa §
78 ods. 2 Civilného sporového poriadku zamietnutá.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

30. Podľa citovaných zákonných ustanovení súd právo na náhradu trov konania úspešným žalovaným
voči žalobkyni nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.