Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418200384
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418200384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.ŠtefanomJuhásomvprávnejvecižalobkyne:

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému: T. V., W.. XX. X. XXXX, M. T. V. XXX/X, Ž., o zaplatenie 129,86 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 76,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 75,34 € od 22. 8. 2017 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) 5. 2. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 131,41 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 129,86 € od 22. 8. 2017 do zaplatenia.

2. Dôvodom na podanie žaloby bolo nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného oznámiť žalobkyni
ako zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť
preukaz poistenca do 8 dní od skutočnosti rozhodujúcej pre zánik poistenia. U žalovaného došlo k zániku

verejného zdravotného poistenia v období od 6. 1. 2014 do 28. 2. 2015 a dňom 2. 3. 2015 ako osobe,
ktorá má trvalý pobyt v SR a je zamestnaná u zamestnávateľa a zdravotne poistená na území štátu, v
ktorom sídli jeho zamestnávateľ (Česká republika). Žalovaný si zákonnú oznamovaciu povinnosť voči
žalobkyni splnil až 20. 9. 2016.

3. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný nesplnil včas svoju oznamovaciu povinnosť, žalobkyňa za obdobie
od 6. 1. 2014 do 28. 2. 2015 a od 2. 3. 2015 do 11. 5. 2016 hradila za žalovaného zdravotnú starostlivosť

a kapitačný paušál v odbore všeobecné lekárstvo vo výške 129,86 €. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na
úhradu vynaloženej sumy 31. 7. 2017, ktorú si prevzal 4. 8. 2017, a opakovane výzvou z 7. 11. 2017.
Spolu s uvedenou sumou si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a náklady na poštovné v sume 1,55
€ za výzvu z 31. 7. 2017. K žalobe ako prílohy predložila žalobkyňa odhlášku poistenca z 11. 5. 2016,
čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom štáte z 27. 4. 2016, vykázanú zdravotná starostlivosť
za obdobie od 6. 1. 2014 do 28. 2. 2015 a od 2. 3. 2015 do 11. 5. 2016, výzvu na úhradu pohľadávky
z 31. 7. 2017 a 7. 11. 2017.

4. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadril
k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak do dnešného dňa okresnému súdu nebolo doručené
vyjadrenie zo strany žalovaného.5. Podľa § 219 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom

uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Vo veciach,
v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Okresný súd vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1 CSP dňa 3. 5. 2018 o
9:50 hod. bez nariadenia pojednávania podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP.

7. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených
listinných dôkazov pripojených k žalobe (ods. 3), z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Z listiny o vykázanej zdravotnej starostlivosti žalobkyňou za obdobie od 6. 1. 2014 do 28. 2. 2015
a od 2. 3. 2015 do 11. 5. 2016 bolo zistené, že žalobkyňa vyplatila kapitačný paušál lekárovi MUDr.
H. L. v sume 54,52 €. Zvyšná časť pohľadávky predstavuje uhradenú zdravotnú starostlivosť MUDr.
R. T., u ktorej sa nechal žalovaný v uvedenom období ošetriť. Kapitačná platba predstavuje mesačnú

paušálnu platbu, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca bez ohľadu na
to, či lekára navštevuje alebo nie (na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej
medzi lekárom a poistencom).

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.

95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoZP“), poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne
poistená podľa tohto zákona.

10. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZoZP, verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt

na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani
nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na
území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.

11. Podľa § 9 ods. 7 písm. d) ZoZP, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného
poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c) ZoZP.

12. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) ZoZP, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni
najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods.

2 a 3).

13. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.

14. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.16. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované ustanovenia dospel okresný súd k
záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti v sume
75,34 €, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky v sume 1,55 € a úroku z omeškania.

17. Žalobkyňa preukázala predloženými písomnými dôkazmi, že žalovaný bol ako poistenec vyňatý z
povinného verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike v období od 6. 1. 2014 do 28. 2.
2015 a od 2. 3. 2015 do 11. 5. 2016 a v tom čase mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť MUDr. R.
T. vo výške 75,34 € (za odstránenie zubného povlaku, ošetrenie zubného kazu a výplň zuba v dňoch 17.

3. 2014, 31. 3. 2014 a 22. 4. 2014), ktorú uhradila žalobkyňa. Z uvedených skutočností priznal žalobkyni
uvedený nárok v súlade s § 9 ods. 7 písm. d) ZoZP a taktiež sumu poštovného vo výške 1,55 € ako
poštovné za výzvu na úhradu dlžnej pohľadávky v súlade s § 121 ods. 3 OZ.

18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného
s plnením záväzku (platná od 16. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej stránke www.nbs.sk) bola 0

%. Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 5,00 % ročne, a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa
z dlžnej sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho
mu okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z
omeškania v zákonom stanovenej výške. Súd žalobkyni priznal úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnila
v žalobe z priznanej časti dlžnej sumy 75,34 €.

18. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne o zaplatenie tzv. kapitačného paušálu vo výške 54,52 €, v tejto časti
okresný súd žalobu zamietol z nasledujúcich dôvodov. Kapitačný paušál alebo kapitačná platba tak,
ako už bolo uvedené v bode 8. odôvodnenia, nie je náklad na vynaloženú zdravotnú starostlivosť za
žalovaného, pretože ide sumu, ktorú poisťovňa vypláca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na

základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti. Ustanovenia ZoZP pojem kapitačná platba (paušál) nepozná, neupravuje ho a ani
nepriznáva žalobkyni nárok na jeho úhradu od žalovaného v prípade, ak ho platila v čase po zániku
povinného verejného zdravotného poistenia.

19. Žalobkyňa v predmetnej žalobe neuviedla, z akého titulu požaduje od žalovaného úhradu kapitačnej
platby, iba uviedla, že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť oznámiť žalobkyni v súlade s § 23 ods.
1 písm. c) ZoZP skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia. Pre nesplnenie
uvedenej zákonnej povinnosti zákon neukladá žalovanému povinnosť uhradiť tzv. kapitačnú platbu
(paušál) žalobkyni ako zdravotnej poisťovni. Za nesplnenie uvedenej povinnosti zákonu umožňuje uložiť

žalovanému pokutu (§ 26 ods. 1 písm. b) ZoZP), ktorú je však oprávnený uložiť Úrad pre dohľad nad
zdravotnou poisťovňou, nie žalobkyňa.

20. Žalobkyňa neodôvodnila iný nárok na peňažné plnenie voči žalovanému, ktorý by bolo možné podľa
platnej právnej úpravy žalobkyni priznať. Aj v prípade, že by si kapitačné platby uplatňovala žalobkyňa z

titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ (čo však žalobkyňa v žalobe neuviedla, pozn.)
bol by dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie,
pretože kapitačné platby žalobkyňa platila v čase zániku povinného verejného zdravotného poistenia
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a nie žalovanému. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť,
že žalobkyňa uvedenú sumu platila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že si žalovaný

nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa ust. § 23 ZoZP.

21. Okresný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia vyšších súdov, ktoré v obdobnej skutkovej
veci rozhodli rovnako (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/256/2013 z 12. 2. 2014, rozsudok
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/856/2014 z 25. 6. 2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.

zn. 10Co/256/2013 z 12. 2. 2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/182/2016 z 28. 6.
2017), keď potvrdili rozhodnutia okresných súdov, ktoré zamietli žalobu žalobkyne, ktorá sa domáhala
zaplatenia kapitačných platieb od žalovaných, ktorí boli jej poistencami. Do úvahy preto prichádza
bezdôvodné obohatenie na strane poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čo zároveň vylučuje nárok na
náhradu škody voči žalovanému, pretože existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia

vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy.22. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Vzhľadom k tomu, že si žalobkyňa, ktorá mala v konaní pomerný úspech, nárok na náhradu trov

konania neuplatnila a zároveň žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky jej v
predmetnom konaní nevznikli, okresný súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

25. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti okresný súd rozhodol tak, ako
je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.