Rozhodnutie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/2/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409010010
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6409010010.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiari nad Hronom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Tomu a
prísediacich Anny Rihovej a Evy Lalíkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

P.. G. P., nar. XX.XX.XXXX v T., okres F., trvale bytom T., Ul. S. č. XXX/XX, podnikateľ konateľ, Aniva

Trans s.r.o. Nitra,

M. N., nar. XX.X.XXXX v T. nad D., trvale bytom T. nad D., Ul. L. a Z. č. XXX/XX, nezamestnaný,

sú vinní, že

v presne neurčenom čase, v septembri roku 2005, sa obžalovaný M. N. kontaktoval s R. K. ohľadom
kúpy nehnuteľností a to rodinného domu v F., na Ul. O. XXX/X a rodinného domu v obci C. č. 3 aj s
pozemkami, vlastníkmi ktorých boli R. K., nar. XX.X.XXXX a Q. K., nar. XX.X.XXXX, pričom obžalovaný
M. N. navrhol R. K. predbežnú kúpu cenu nehnuteľností a to za dom v C. vo výške 23.235,74 eur
(700.000,- Sk) a za dom v F. XX.XXX,XX eur (1.000.000,- Sk), aby sa neplatilo veľa právnikovi za

vyhotovenie zmlúv s tým, že po prevode domov im bude ešte uhradený doplatok okolo 66.387,84 eur
(2.000.000,- Sk), asi týždeň pred podpisom zmluvy sa obžalovaný M. N. vyjadril, že kupujúcim bude iná
osoba z Levíc, dňa 28.9.2005 obžalovaný M. N. zaviezol na svojom motorovom vozidle zn. Mercedes R.
K. a Q. K. do F., kde ich predstavil obžalovanému P.. G. P., ktorý vystupoval ako kupujúci predmetných
nehnuteľností, následne toho istého dňa na Notárskom úrade v Leviciach podpísali obžalovaný P.. G.
P. ako kupujúci a R. K. a Q. K. ako predávajúci kúpnu zmluvu o predaji uvedených nehnuteľností a

návrhy na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, pričom R. K. a Q. K. sa
dohodli s obžalovaným P.. G. P. a obžalovaným M. N., že finančné prostriedky za prevod nehnuteľností
obžalovaný P.. G. P. uhradí na číslo účtu Q. K. a obžalovaný M. N. doplatok kúpnej ceny na účet
R. K. s tým, že až po obdržaní dohodnutých finančných prostriedkov pôjdu spoločne podať návrhy
na vklad na správu katastra, toho istého dňa 28.9.2005, v čase okolo 15.30 hod. doposiaľ nezistený
páchateľ v kaviarni Bonjuar, na Ul. C. v Leviciach odcudzil z ruksaku, ktorý mal Q. K. pri sebe kúpne

zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností, osvedčenie o dedičstve, list vlastníctva a ďalšie doklady
súvisiace s prevodom nehnuteľností, následne dňa 29.9.2005 obžalovaný P.. G. P. predložil odcudzené
kúpne zmluvy s návrhmi na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v zrýchlenom konaní na Správu
katastra v Banskej Štiavnici a v Žiari nad Hronom v rozpore s dohodou s predávajúcimi a v úmysle
nevyplatiť kúpnu cenu, k vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho však
nedošlo, nakoľko predávajúci vzali z dôvodu odcudzenia dokladov, ako aj neuhradenia kúpnej ceny

obžalovaným P.. G. P. a doplatku obžalovaným M. N. späť, v prípade vkladu by podľa znaleckého
posudku bola R. K. a Q. K. spôsobená škoda za dom v F. vo výške 56 429,66 eur (1.700.000 eur) a
za dom v C. vo výške 20.912,17 eur (630.000,- Sk), celkom by im bola spôsobená škoda vo výške
77.341,83 eur (2.330.000,- Sk),

t e d aspoločným konaním dopustili sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle na škodu cudzieho majetku, seba obohatiť
tým, že uvedú niekoho do omylu a spôsobia tak na cudzom majetku značnú škodu, k dokonaniu

trestného činu však nedošlo,

t ý m s p á c h a l i,

trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods.

1, 4 písm. b) Tr. zákona číslo 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov,

Za to sa odsudzujú

Obžalovaný P.. G. P.

Podľa § 250 ods. 4 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Obžalovaný M. N.

Podľa § 222 ods. 4 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. d)
Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch)
rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušuje výrok o treste
uloženompáchateľoviskoršímrozsudkomOkresnéhosúduvPrievidzi z31.8.2016,sp.zn.1T274/2012,
ktorým bol odsúdený pre zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 222 ods.
1, 4 Tr. zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov, na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v
trvaní 3 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá zároveň ukladá probačný dohľad, pričom ustanovuje skúšobnú dobu na
4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. g) Trestného zákona zároveň súd ukladá obžalovanému povinnosti
spočívajúce najmä v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 22.3.2016 sp. zn. 2T 2/2009 boli obžalovaný P..
G. P. a obžalovaný M. N. podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby Okresného prokurátora v
Žiari nad Hronom z 8.1.2009 sp. zn. 2Pv 693/05 pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva v
štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona číslo 140/61 Zb. v znení
zmien a doplnkov na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku

oslobodený

Prvostupňový súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že:

Obžalovaný P.. G. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku

uviedol „ som nevinný“. Na svoju obranu uviedol, že celé to bolo postavené na tom, že neznámy
páchateľ ukradol kúpnopredajné zmluvy. Neznámy páchateľ ich dal zavkladovať. Sám s týmto nesúhlasí
z dôvodu, že po podpise a overení kúpnopredajnej zmluvy si tieto zobral a dal ich zavkladovať. Na
otázky prokurátora uviedol, že nevie povedať konkrétnu osobu, od ktorej sa dozvedel, že predmetné
nehnuteľnosti sú na predaj. Nevedel uviesť, kto bol prvým impulzom na kúpu nehnuteľnosti, mal však

potom dobrého kupca, tak sa mu to javilo, ako výhodný obchod, kúpiť a následne dobre predať. Ako sasám dozvedel o týchto nehnuteľnostiach, kupec neprišiel hneď, hľadal ho, nakoniec sa mu ho podarilo
nájsť. Kupca hľadal, ako sa to zvykne robiť medzi známymi. Už si nepamätá meno osoby, od ktorej
sa dozvedel, že nehnuteľnosti sú na predaj. Javilo sa to však ako výhodná kúpa a výhodný predaj.

Takýchto obchodov bolo uskutočnených veľa. Bol na ohliadke predmetných nehnuteľností, bol sa tam
pozrieť sám. Zdôraznil, že kolovali fotokópie listov vlastníctva, na základe týchto sa rozhodol, že to kúpy
a predá. Ako náhle mal potenciálneho záujemcu bol si pozrieť nehnuteľnosti. Listy vlastníctva kolovali
na „nejakej partii vo Zvolene, tam som ich dostal“. Sám poškodených dovtedy nepoznal, rozhodol sa na
základe listov vlastníctva. Dospel na základe predmetných fotokópií listov vlastníctva, že nehnuteľnosti

sú na predaj. Zdôraznil, že v tom čase predávajúcich nemusel poznať. S predávajúcimi poškodenými sa
po prvýkrát stretol v Žiari nad Hronom pred Orangom na autobusovej stanici. Predávajúcich nepoznal,
nevedel „kto to je, čo to je“. Už si nepamätal, či sa stretol vtedy s oboma poškodenými, alebo len s
jedným. Pre odstup času si dátum nepamätal. Keď si bol nehnuteľnosti pozrieť tak našiel tam jedného z
poškodených, pričom jeden z poškodených mu otvoril a povedal, že sú dvaja, sám reagoval na toto: „ v
poriadku, stretneme sa pred Orangom a dohodneme sa.“ Sám jednal „s bratmi“ a predbežnú cenu. O

predbežnej cene sa prvýkrát rozprávali pri stretnutí pred Orangom v Žiari nad Hronom. Bolo dohodnutá
cena nehnuteľnosti 1.700.000,- Sk. Kritický deň 28.9.2005 si pre odstup času nepamätal. Kúpne zmluvy,
návrhy na vklad vyhotovoval svedok Z.. E.. Zmluvy sa podpisovali na notariáte v Leviciach. Zmluvy a
návrhy na vklad boli asi v 5 vyhotoveniach, za každú nehnuteľnosť. Kúpnopredajné zmluvy po podpise
si vzal sám z dôvodu, že ich potreboval zavkladovať. Sám mal kúpnopredajnú zmluvu v 5 vyhotoveniach

a „K.“ si dali vyhotoviť jednu overenú fotokópiu. Poškodeným teda originály kúpnopredajných zmlúv
nemali z dôvodu, že sám potreboval originály odovzdať na kataster, pri zavkladovaní. Kúpna cena bola
uhradená. Spoluobžalovaného N. „tu spoznal“, svedka R. F. „to nevie“. Sám pokiaľ vie tak s obžalovaným
N. netelefonoval. K. užíva telefónne číslo, ktoré predtým bolo manželkine. Pripustil, že z predmetného
telefónneho čísla sa nakoniec telefonovalo na telefónne číslo obžalovaného N.. Mohlo to byť v období,

keď dcéra mala mať stužkovú, sám v tom čase pracoval vo Zvolene, pričom obiehali predajne, kde
by našli vhodné oblečenie, pričom do niektorých predajní aj telefonoval. Potvrdil, že pri výsluchu v
prípravnom konaní na túto otázku skolaboval z dôvodu, že bol nevhodne oblečený a strašne mu bolo
teplo. Poškodeným už na notariáte bolo povedané, že načo im je overená fotokópia, keď „kataster im
pošle“. Zdôraznil, že keď „ sedím v reštaurácii príde niekto, zoberie mu zmluvy, resp. zoberie ruksak, v

ktorom sú zmluvy, sám odíde 100 km domov a tam to ide nahlásiť a to ako oni vysvetlia“. Po podpise
zmlúv na notariáte v Leviciach išli zapiť obchod, sám zaplatil a následne odišiel. Sám zaplatil rundu.
Zdôraznil, že nepožíva alkoholické nápoje, potom odišiel.

Obžalovaný P.. G. P. v prípravnom konaní v zápisnici o výsluchu obvineného uviedol, že sa mu dostali

do rúk kópie listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú na predaj, bolo to vo Zvolene, nepamätal
si pri akej príležitosti. Následne išiel predmetné nehnuteľnosti sám pozrieť. Najprv išiel pozrieť rodinný
dom v Baďani, následne k poschodovému rodinnému domu v F., kde zazvonil, niekto mu otvoril, túto
osobu videl po prvýkrát, sám sa opýtal, či je tento rodinný dom na predaj, osoba mu odpovedala, že
áno s tým, že tento rodinný dom predáva so svojim bratom, tento uvádzal, že sám nemôže predať

túto nehnuteľnosť. Ohľadom ceny nepadla zmienka, dohodli sa, že sa stretnú na druhý deň. Bolo to v
období leto, jeseň roku 2005. Stretli sa všetci traja, pričom okrem osoby, s ktorou sa po prvýkrát stretol,
prišiel aj jeho brat, bolo to na autobusovej stanici v Žiari nad Hronom. Osoby doniesli originály listinné
materiály k nehnuteľnostiam, nakoľko sám mal len kópie. Dohodli sa na cene 1.700.000,- Sk, ktoré im
zaplatí v hotovosti pri podpise kúpnopredajných zmlúv. Osoby mu dali nacionále, aby mohol vyhotoviť

kúpnopredajné zmluvy. Už si pre odstup času nevedel spomenúť mená poškodených. Dohodli sa deň,
miesto a čas, kedy poškodení prídu do Levíc, bolo to asi o týždeň, pričom poškodení mali prísť na
parkovisko pred advokátsku kanceláriu svedka A.. E.. Dohodli sa, že sám dá vyhotoviť kúpnopredajné
zmluvy a návrhy na vklad do katastra nehnuteľností, pričom toto mali finacovať poškodení. Sám dal
listinné materiály vyhotoviť u svedka JUDr. E.. Sám si nepamätal, či poškodení prišli s niekým iným.

Jeho zaujímali len poškodení, vzal ich do kancelárie svedka MUDr. E., ktorý sa tam už nenachádzal,
bola prítomná jeho pracovníčka menom „Maťka“, sám priezvisko uviesť nevedel. Pracovníčka doniesla
kúpnopredajné zmluvy, asi v 5 vyhotoveniach a návrh na vklad do katastra nehnuteľností, pričom tieto
boliv2alebo3vyhotoveniach,ktorésipoškodenípreštudovali.Pracovníčkavtomčaseprítomnánebola.
Poškodení zmluvy študovali približne pol hodiny, po ich odsúhlasení išli k notárke svedkyni A.. E. na

podpis. Po príchode na miesto do budovy notariátu pri schodišti odovzdal poškodeným dohodnutú sumu
peňazívovýške1.700.000,-Sk,ktorúsispočítali,pričombolovšetkovporiadku,peniazesivzali,odložili.
Pre odstup času si nepamätal, kde poškodení peniaze si odložili, následne išli hore po schodoch na
podpis. Pred svedkyňou A.. E. podpísali poškodení kúpnopredajné zmluvy. Okrem neho bol prítomnýešte svedok JUDr. E., ktorému uhradili aj 25.000,- Sk, ako odmenu za vyhotovenie zmlúv a návrhu
na vklad do katastra. Tu boli dané na podpis poškodeným príjmové a výdavkové doklady k prevzatiu
peňazí vo výške 1.700.000,- Sk, pričom jeden doklad si ponechal sám a druhý poškodení. Poškodení

si dali vyhotoviť 1 ks overenej kópie kúpnopredajnej zmluvy, túto si odložili, sám vzal 5 ks originálov
kúpnopredajných zmlúv a návrhy na vklad do katastra nehnuteľností, následne odišiel s poškodenými
do reštaurácie pri autobusovej stanici v Leviciach, kde išli zapiť obchod. Bol s nimi pár minút, nikto iný
z poškodenými tam nebol, následne sa rozlúčil a odišiel. Na druhý deň išiel zavkladovať nehnuteľnosti
do katastra v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici. Na otázky uviedol, že pri preberaní peňazí mal so

sebou svedka D., s ktorým sa dohodol, že s odstupom pár krokov pôjde za nimi do budovy notariátu,
tento ho čakal na parkovisku advokátskej kancelárie svedka A.. E.. Svedok D. mal dávať pozor, aby sa
mu peniaze nestratili. O tejto osobe poškodení nevedeli. Svedok D. bol prítomný pri prebratí peňazí, kde
stál na schodišti nad nimi. Pričom keď všetko prebehlo v poriadku, tak následne odišiel. So svedkom
D. sa vopred dohodol 1 až 2 dni predtým. Pozná ho z obchodných vzťahov. Finančné prostriedky si
požičal od svedka Proxu zo Zvolena. Pozná ho z obchodných vzťahov, tento na základe jeho požiadavky

súhlasil, že požičia 2.000.000,- Sk, sám mu uviedol, že peniaze potrebuje na kúpu nehnuteľnosti. Spísali
zmluvu o pôžičke. Pri preberaní peňazí v jeho kancelárii bol prítomný aj jeho brat. Dátum je uvedený
na zmluve, tento sa zhoduje so skutočným dátumom. Z tejto sumy vyplatil poškodeným 1.700.000,- Sk.
Bolo to v 4 obálkach, v 3 bola hotovosť po 500.000,- Sk a v 1 200.000,- Sk, bankovky boli v nominálnej
hodnote5.000,-Sk.Sámvopredpoškodenýmpresneoznačilcestu,kdejekanceláriasvedkaA..E..Sám

s poškodenými netelefonoval, nemal s nimi žiadny telefonický kontakt. Potvrdil, že poškodení zaplatili
svedkoviA..E.25.000,-Sk,notárkeA..E.asi1.000,-Sk.Sámpoprel,žebybolvkontaktesobžalovaným
N. a svedkom R. F., alebo inými osobami ohľadom kúpy predmetných nehnuteľností. Potvrdil, že v
predmetnom období mohol používať telefónne číslo 0915 XXX XXX. Sám nevedel uviesť komu patrí
telefónne číslo XXXX XXX XXX, nevedel sa vyjadriť, či v období vybavovania úveru a podpisovania

kúpnopredajných zmlúv telefonoval na toto číslo. Svedkyňu M. N. E. nepozná. Sám sa nevedel vyjadriť
či telefonoval svedkovi JUDr. E. dňa 28.9.2005. Originály kúpnopredajných zmlúv a návrhy na vklad
do katastra nehnuteľností si vzal sám, poškodení si vzali overenú fotokópiu kúpnopredajnej zmluvy.
Pri podpise zmlúv boli ďalej prítomní svedok JUDr. E., svedkyňa JUDr. E.. Svedkovi S. zatiaľ vrátil na
úrokoch okolo 500.000,- Sk. Pôžičku zatiaľ nespláca. Originál listu vlastníctva predložený poškodenými

sám „až tak neskúmal“. Tento následne predložil svedkovi JUDr. E..

Na otázky prokurátora obžalovaný P.. G. P. ďalej uviedol, že trvá na svojich výpovediach z prípravného
konania s tým, že svoje skolabovanie náležite vysvetlil. Ďalej uvádzal, že kto vyvolával hrubý nátlak na
svedkov, aby zmenili výpoveď. Na otázky obhajoby uviedol, že s poškodenými absolvoval v Leviciach

trasu pomalou chôdzou 15 až 20 minút, od advokátskej kancelárie svedka JUDr. E. po notariát. Po
odchode z notariátu išli zapiť obchod do bonjouru, čo je odtiaľ 20 až 30 minút. Sám odtiaľ odišiel preč.
Sám potom už s poškodenými nikde inde nebol V čase keď vyplácal peniaze poškodeným v budove
notariátu bol prítomný svedok Z. D.. Na otázky obhajcu spoluobžalovaného uviedol, že v kritickom
čase sa s obžalovaným N. nepoznal. Spoluobžalovaného mu predstavili na súdnom konaní o uznaní

kúpnopredajnej zmluvy. Súd vtedy skonštatoval, že táto je platná, s čím poškodení súhlasili. Do roku
2005 súdne trestaný nebol. Následne dostal podmienečný trest odňatia slobody za pomoc dvom bratom.
Obvineniemubolovznesenépovyšerokuodspáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe.Sámsasťažoval
pred vznesením obvinenia, na tú skutočnosť, akým podivným spôsobom sa dostávali kúpnopredajné
zmluvy z katastra nehnuteľností v Žiari nad Hronom na políciu a podobne. Na postup v konaní sa

sťažoval na polícii. Či sa sťažoval na prokuratúre nevedel uviesť. Na otázky splnomocnenca uviedol,
že dvere v rodinnom dobe v F. mu otvoril muž. Sám nemá pamäť na tváre, tak si nepamätá, ktorý
z 2 poškodených mu dvere otvoril. Sám vysvetlil poškodeným pri stretnutí v Žiari nad Hronom na
autobusovej stanici, ako sa dostanú z autobusovej stanice v Leviciach ku kancelárii svedka JUDr. E..
Kúpna cena rodinného domu v F. sa mu zdala výhodná, pre neho. Spolu s rodinným domov v Baďani

„hovorím, že bola dobrá cena“. Zdôraznil, že peniaze sa odovzdávali poškodeným v budove notariátu pri
schodisku v 4 obálkach. Poškodení si to počítali, potom išli hore, podpísali kúpnopredajné zmluvy, sám
sa nestaral kde stál v tom čase svedok D., sústreďoval sa na to, že poškodeným odovzdával peniaze a
títosiichprepočítali.Poškodenítrvalinatom,abypredpodpisomkúpnopredajnejzmluvydostalipeniaze.
Zdôraznil, že to bolo na žiadosť poškodených, aby sa peniaze odovzdali ešte pred notárom. Svedok D.

pri odovzdaní peňazí, ak bol na schodoch, tak bol „nado mnou“. Sám sa nestaral o to, bola to vec svedka
D., aby niekde išiel a dával pozor. Sám nesľúbil poškodeným, že ešte pôjdu do banky a vybaví ďalšie
peniaze prevodom na účet. Keď boli peniaze odovzdané v hotovosti, nemohli byť na účte. Poškodení
platili poplatok notárovi a svedkovi JUDr. E. z obdržaných peňazí. Poškodení zaplatili svedkovi JUDr. E.na notariáte 25.000,- Sk v bankovkách. Podľa neho v jeho konaní nebolo nič unáhlené, je to normály
postup, keď niečo kúpim, tak si to idem dať zavkladovať. Kúpnopredajné zmluvy robil právnik svedok
JUDr. E., ktorého sám pozná, z toho dôvodu nešiel k žiadnemu advokátovi v Žiari nad Hronom, pretože v

tomto meste nepoznal žiadneho advokáta. Sám mal tiež isté množstvo voľných finančných prostriedkov,
predtým ako sa rozhodol kúpiť predmetné nehnuteľnosti, predtým podnikal. Toľko vlastných peňazí, aby
dokázal kúpiť tieto nehnuteľnosti však nemal. „Ako náhle som dohodol toto, tak som zháňal človeka,
ktorý mi na to požičia“. Finančné prostriedky si požičal od svedka S., ktorého pozná dosť dlhú dobu.
Obchodovali spolu „rôzne, človek nemôže vymenovať všetko“. Poskytnutie predmetnej pôžičky 3 krát

preveroval u svedka S. príslušný daňový úrad. Na otázky súdu uviedol, že svedkovi S. dosiaľ vrátil z
požičanej sumy 700.000,- až 800.000,- Sk. Telefonický kontakt v kritickom čase na spoluobžalovaného
N. vysvetľoval tým, že „možnože som nevolal ja, možnože volala moja manželka“. „Ak to bol telefón
nejakej M., možno telefonovala za tie šaty“. Sám nevie, kto je svedkyňa M. N. E.. Nehnuteľnosť v Baďani
už podľa listu vlastníctva bola výhodná z dôvodu, že patrí k nej veľa pozemkov. Sám nevie rozčleniť,
aká suma by bola za nehnuteľnosť v Baďani a za nehnuteľnosť v Lutile, „ja som sa dohodol am blok“.

Obžalovaný M. N. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku
uviedol,„somnevinný“. Nasvojuobranuďalejuviedol,ževôbecniejepravdou,čomujekladenézavinu.
Potvrdil, že predmetný dom chcel kúpiť, sám však nevyhľadal poškodeného K., vyhľadal ho poškodený
K. so svedkom F. v reštaurácia Madona v Žiari nad Hronom. Poškodený K. mu ponúkal dom na predaj.

SámsaišielnapredmetnýdomdoobceF.pozrieť.Dojednalisaajnacene.S.potrebovalzabezpečiťešte
nejaké doklady, nemal však na to zdroje, poskytol preto poškodenému finančné prostriedky „aby išiel
vytiahnuť LV“. Následne sám chcel „spraviť papiere“ a kúpnopredajnú zmluvu u notára JUDr. E. v Žiari
nad Hronom. Potom prišiel brat poškodeného aj z jeho manželkou, zasa bola iná cena nehnuteľnosti,
tak sa nedohodli. Sám poprel, že by išiel do Levíc, žiadneho advokáta v Leviciach nevyhľadal, ani

notára. Obžalovaného P.. P. spoznal až na polícii v Žiari nad Hronom. Na otázky prokurátora uviedol, že
kontaktoval ho starší z poškodených. „Ten čo má dlhšie vlasy“. Poškodený prišiel za ním so svedkom F.
do Madony s tým, že chce predať dom. Sám v uvedenom čase mal záujem o kúpu lacnejšieho rodinného
domu. Sám išiel dom pozrieť, dohodli sa na cene. O týždeň alebo dva prišiel druhý poškodený s
manželkou prvého poškodeného a uvádzali vyše 4.000.000,- Sk. Sám s takouto sumou nesúhlasil. Sám

spoluobžalovaného Ing. P. nepozná. V Leviciach nikdy nebol, ohľadom prevodu týchto nehnuteľností.
Mobilné číslo XXXX XXX XXX nevie, či sám niekedy užíval, alebo niekto z rodinných príslušníkov z
dôvodu, že čísla si nepamätá. Zdôraznil, že sám obžalovanému Ing. P. z predmetného telefónneho
čísla „100 %“ nevolal. Sám sa dozvedel u policajtov, že predmetné nehnuteľnosti boli predané. Bol
vtedy predvolávaný, ako svedok, potom dlho bolo ticho, nakoniec mu prišiel papier, že je obvinený.

Poškodení ho preto obviňujú, lebo starší z poškodených požíval alkoholické nápoje, často chodil do
hutníckeho bufetu v Žiari nad Hronom, „ kde jazdieval opitý na aute a všetci viete, že hutnícky bufet je
cigánska krčma“. Na otázky splnomocnenca uviedol, že v roku 2005 vlastnil osobné motorové vozidlo
značky Mercedes striebornej farby a čiernej. V obci C. bol obhliadnuť dom so svedkom F. a poškodeným
starším. V kritickom čase sa často zdržiaval v Madone z dôvodu, že bol jej spolumajiteľom. Parkoval

svojim vozidlom pred Madonou. Sám nevie, kde sa v kritickom čase nachádzal, v Leviciach však nebol.
Na otázky súdu zdôraznil, že sám predmetné telefónne číslo nevlastnil, sám obžalovanému P.. P.
netelefonoval, v Leviciach s poškodenými nebol.

Poškodený Q. K. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 28.9.2005 s bratom podpísal u notárky v

Leviciach kúpnopredajné zmluvy, ohľadom predaja nehnuteľností rodinného domu v obci F. číslo XXX/X
a rodinného domu v C. číslo X aj s pozemkami. Predaj uvedených nehnuteľností vybavoval brat, sám s
tým najskôr nesúhlasil, lebo zmluvy chcel dať vypracovať v Žiari nad Hronom, ale brat uvádzal, že všetko
dobre dopadne. Sám nevedel s kým to brat vybavuje, asi týždeň pred 28.9.2005 mu brat predstavil
kupca, tento bol predstavený, ako Dušan. Pri ďalšom stretnutí mu M. povedal, že sprostredkuje predaj,

že to bude napísané na „nejakého inžiniera z Bratislavy“. Najskôr uvádzal sumu 3.700.000,- Sk, ako sa
blížil termín podpísania zmluvy, tak uvádzal, že táto suma nemôže byť v zmluve z dôvodu, že treba veľa
vyplatiť právnikovi. Sám zmluvu nechcel podpísať, M. povedal, že sa mu to nepáči, žiadal ho, aby mu
poskytol kópie zmlúv, aby sa sám mohol ísť poradiť s právnikom, tento mu na to povedal, že mu to pošle
na 2 deň. Keď sa pýtal, či mi to poslal, tak M. povedal, že mu zmluvy nemôže dať, že právnik to nechce

dať z ruky, sám odpovedal, že zmluvy nepôjde podpísať, načo M. povedal, že si bude vymáhať všetky
náklady, ktoré mal ako sprostredkovateľ, že to bude okolo 300.000,- Sk. Toto tvrdil M. ešte predtým, ako
išli do Levíc a povedal mu to, aj dňa 28.9.2005 dopoludnia v Žiari nad Hronom, kde mu M. povedal, že
to bude od neho vymáhať z dôvodu, že dal už príkaz do banky, že bude vyberať vyššiu sumu, a keď tútonevyberie, tak bude musieť platiť penále. Brat ho tiež presvedčil, že všetko dobre dopadne, aby išiel do
Levíc. Išli tam preto, lebo M. tvrdil, že ten inžinier a „oni“ majú právnika v Leviciach, že sú tam pripravené
zmluvy.DoLevícprišlivpoludňajšíchhodinách.Najskôrišlidojednejkaviarne,kdeM.ukázalnajedného

chlapa a povedal, že je to kupujúci, ten sa ani nepredstavil a M. im povedal, aby si išli inde sadnúť. Do
Levíc išiel spolu s M., bratom a jedným Rómom, ktorého M. volal Z.. Z kaviarne išli do budovy, kde pán,
čo vystupoval, ako kupujúci predložil zmluvy, tieto si prečítal, no nedali mu na ne veľa času. M. povedal,
že idú k notárovi, že sa to ide podpísať, že je veľa hodín, aby stihli ísť do banky. Predtým než išli k
notárovi, tak M. aj s kupujúcim uvádzali, že peniaze prevedú na jeho a bratov účet. Nepamätal si presne,

ale kupujúci tvrdil, že peniaze bude prevádzať z OTP Banky a M. z TATRA banky. Sám si nepamätal,
čo bolo v kúpnej zmluve napísané, len si skontroloval, či sú tam uvedené nehnuteľnosti, aká je tam
uvedená suma. Potvrdil, že pri zmluve na dom v F. bola uvedená suma 1.000.000,- Sk a na dom v obci
Baďan 700.000,- Sk. Uvádzali mu, že preto je tam takáto suma, aby sa neplatilo veľa právnikovi s tým,
že ostatok „ zaplatia pomimo“. Sám sa do toho „nejako nerozumiem“ tak súhlasil, že idú podpísať zmluvy
a chcel mať všetko za sebou. Prišli na notárky úrad, kde bol prítomný aj právnik kupujúceho, aspoň tak

vystupoval, ten bol prítomný aj pri podpise, lebo predkladal zmluvy na podpísanie, notárka overovala
jeho a bratov podpis. Pred notárkou podpísali kúpne zmluvy, návrhy na vklad a nejaké príjmové doklady,
ktoré dostať kúpiť aj v obchode. Pamätal si, že notárka poslala kupujúceho prefotiť jednu zmluvu, lebo
ich bolo málo, pričom mu tikala. Jemu potom notárka dala 8 zmlúv, z každej po 4, dala mu ešte aj nejaké
iné papiere, všetko mu dali do obalu, ktorý si dal do ruksaku. Po jednej zmluve si nechal kupujúci, boli

tak dohodnutí, že keď budú vyplatené peniaze na účty, sám s bratom so zmluvami pôjdu na kataster
a dajú návrh na zavkladovanie nového vlastníka. Keď odchádzal od notárky, vonku pred notárstvom
napísal číslo účtu, na ktorý mu majú poslať peniaze, potom všetci 5 išli k M. vozidlu Mercedes, M. s
kupujúcim išli ďalej, rozprávali sa, potom spolu odišli, asi na 15 minút preč, nič nepovedali, išli pešo,
keď sa vrátili tak M. hovoril, že je málo zmlúv, že sa musia prefotiť, že sa to pôjde ešte podpisovať, sám

sa pýtal na dôvod, M. mu povedal, že ich je málo. Kupujúci odišiel, čakali ho asi 25 minút, keď sa vrátil
nič nepovedal, zmluvy prefotené nemal. Išli na aute, nevedel presne kde, zastali na parkovisku pred
nejakým podnikom, prešli asi 200 metrov, išli tam 5. Sám s bratom a Z. si sadli na terasu, M. s kupujúcim
išli dnu, asi za 20 minút vyšli M. s kupujúcim a kupujúci povedal, že ide od OTP Banky v Nitre spraviť
prevod, M. si sadol ku nim a povedal, že niekoho čaká. M. sa dohodol s bratom, že pôjdu do TATRA

banky,abysitamonzaložilúčet,žemutamM.prevediepeniaze,zvyšnúsumu,čonebolavzmluve.Sám
ostal s Z.. Asi po 10 minútach čo odišli, prišiel ku nemu neznámy chlap po veku 25 až 30 rokov, nebol
to Róm, bol špinavý blondiak, vysoký do 180 cm, tento bez slova mu zobral ruksak, ktorý mal položený
na kolenách, otvoril ho, vybral z neho všetky papiere, povedal v tom zmysle „kšefty mi tu v Leviciach
robiť nebudete“, rýchlym krokom odišiel preč. Trvalo to pár sekúnd, sám sa nestihol ani postaviť, Z. len

sedel, nič nepovedal, keď prišiel brat s M., povedal im čo sa stalo. M. povedal, že to je nič, že peniaze sa
prevedú a zmluvy sa dajú vypracovať nové. M. sľúbil, že do 2 dní by mali byť peniaze na účte, najneskôr
do pondelka. Potom sa vrátili všetci 4 do Žiaru nad Hronom, sám išiel podať trestné oznámenie. Peniaze
im neboli zaslané, ani neboli vyplatené. Sám bol podať v Banskej Štiavnici návrh na späťvzatie súhlasu
na zavkladovanie nehnuteľnosti. Takýto návrh chce podať aj na katastrálny úrad v Žiari nad Hronom.

Sám nebol kontaktovaný ani M., ani kupujúcim. Na katastri v Žiari nad Hronom a v Banskej Štiavnici mu
povedali, že boli podané návrhy na zavkladovanie v zrýchlenom konaní. Kupujúci bol starší pán, trochu
plešatý, nakrátko ostrihaný, vek do 50 rokov, vysoký do 180 cm, chudej postavy, s M. si tykal. M. je Róm,
vysoký do 180 cm, silnejšej postavy, vek okolo 40 rokov, má čierne vlasy, jazdí na vozidle Mercedes.
Z. má vek do 50 rokov, chudšej postavy, je Róm. Potvrdil, že na všetkých zmluvách, aj na návrhu na

zavkladovanie, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu a boli predtým zaistené z katastrálnych úradov
v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici je jeho podpis.

Poškodený Q. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že finančné prostriedky nedostali. Tieto mali prísť na
účet, kde však neprišli. Ďalej uviedol, že rodičia zomreli, zostali po nich nehnuteľnosti, dohodli sa, že tieto

predajú a peniaze sa rozdelia. Brat prišiel s tým, že našiel kupca na obe nehnuteľnosti. Meno neuviedol,
neskôr začali chodiť do Madony v Žiari nad Hronom. Sám neinzeroval žiadnym spôsobom predaj
nehnuteľnosti,sámnevieakýmspôsobomsabratskontaktoval.Bratkeďuvádzal,ženašielkupca,taksa
rozhodol, aby nehnuteľnosti predali a peniaze si rozdelili. Brat uvádzal sumu za nehnuteľnosť v Baďani
700.000,-SkazanehnuteľnosťvLutile3.000.000,-Sk.Vedel,žekupcommalbyťskôrDušan,priezvisko

v tom čase ešte nevedel. Počas rozhovoru v Madone obžalovaný N. povedal, že kupcom nebude, že
bude len sprostredkovateľ. Uvádzal, že kupujúcim bude „nejaký pán inžinier z Bratislavy“. O tom, že
bude iný kupec sa dozvedel na 2 alebo 3 sedení s obžalovaným N.. Bolo to ešte pred podpisom zmluvy.
Pri jednaniach v Madone bol prítomný obžalovaný N., ďalej Z., ktorého priezvisko uviesť nevie, ďalejbrat. Stretávali sa takto 4, Z. chodieval pre nich, obžalovaný Ing. P. tam nebol. Toho videl po prvýkrát
až v Leviciach. Nevedel jednoznačne uviesť, či sa brat stretol predtým s obžalovaným Ing. P.. Uviedol,
že pravdepodobne nie. V Madone sa takto dohodli na sume 3.700.000,- Sk za obe nehnuteľnosti.

Dohodli sa, že pôjdu do Levíc s tým, že tam majú nejakého právnika, ktorý vypracuje zmluvy, ktoré
sa následne v Leviciach aj podpíšu. V Madone sa spolu stretli asi 4 krát. Kritického dňa sa ráno tiež
stretli v Madone, strieborným Mercedesom odišli do Levíc. Do Levíc prišli v poludňajších hodinách.
Dohodli sa, že finančné prostriedky budú vyplatené na účty. Dohodli sa, že z OTP Banky mu obžalovaný
P.. P. má poslať 1.700.000,- Sk, obžalovaný N. má poslať peniaze bratovi z TATRA banky, brat ešte

nemal v tom čase žiadny účet. Tento chceli ísť založiť v Leviciach. Bratovi mala prísť na účet suma
2.000.000,- Sk. V kúpnej zmluve boli nižšie ceny z dôvodu, aby sa neplatila vysoká suma právnikovi za
vypracovanie zmlúv. Do Levíc ich bral obžalovaný N. svojim vozidlom Mercedesom striebornej farby, vo
vozidla bol ďalej brat, Z.. V Leviciach išli do kaviarne nejakého hotela, kde 1krát videl obžalovaného P..
P.. V uvedenej kaviarni sa nedohodli na ničom išli 1 krát pozrieť zmluvy. Mal možnosť si zmluvy prečítať,
tieto si pozrel, pozrel sumy, zdôraznil, že sám sa do zmlúv veľmi nerozumie, odtiaľ išli na notárstvo

zmluvy podpísať. Na notárstve pri podpise zmlúv boli prítomní právnik, obžalovaný P.. P., notárka a
okrem neho ešte brat. Nespomínal si, či predtým na chodbe notárskeho úradu sa o niečom rozprávali,
niečo dohadovali. Po podpise zmlúv sám prevzal 4 zmluvy na jednu nehnuteľnosť a 4 zmluvy na druhú
nehnuteľnosť. Obžalovaný P.. P. si ponechal po 1 zo zmlúv, ostatné doklady si sám prevzal. Dohodli
sa, že keď peniaze budú mať na účet, tak sa spolu stretnú a zmluvy pôjdu zavkladovať na kataster. Po

podpísaní zmlúv vbehli do nejakej predajne, kde si napísali na papier číslo účtu, potom išli vozidlom
obžalovaného N. do nejakej kaviarne, sedeli na terase, obžalovaný P.. P. išiel do OTP banky spraviť
prevod, brat s obžalovaným N. odišli do TATRA banky, že spravia účet, sám zostal sedieť s Z.. Potom
prišiel ku nemu neznámy chlap vytrhol mu ruksak, v ktorom mal všetky papiere, tieto ukradol a odišiel.
Ruksak mal buď pri sebe na stoličke, alebo položený na kolenách. Sám oznámil odcudzenie ruksaku

na polícii v Žiari nad Hronom, sám si neskôr to vysvetli tak, že „oni dali zmluvy ukradnúť a išli si ich dať
zavkladovať“. Zdôraznil, že peniaze na účet neprišli. Sám sa následne nekontaktoval s obžalovaným.
Potvrdil, že neskôr išli na katastre a návrhy na vklad stiahli. Zdôraznil, že niekedy mal taký pocit, že „to
chceli rýchlo“. Zdôraznil, že peniaze vyplatené obžalovaným Ing. P. neboli. Keby boli vyplatené, tak by to
videl na svojom účte. Na otázky obhajoby uviedol, že sám má stredné odborné vzdelanie bez maturity, je

vyučený.Potvrdil,ževofotolabevLeviciachboliposkytnutékúpnopredajné zmluvy,tietočítal.Napriamu
otázku čo je pre predávajúceho najdôležitejšie na kúpenej zmluve, uviedol „ to ja neviem“. Potvrdil, že
na kúpnej zmluve bola suma 1.000.000,- Sk za Lutilský dom a 700.000,- Sk za Baďanský dom. Sumu
1.700.000,- Sk neprevzal. „Keby som ich dostal, tak tu nestojím“. Nespomínal si, akým spôsobom bolo
v kúpnopredajnej zmluve popísané akým spôsobom sa dostanú k peniazom. Nespomínal si, či bolo

napísané, že peniaze prídu na účet, boli však tak dohodnutí. Zmluvy od notára bral sám. Pripustil, že
istú dobu pol minúty ich mohol mať brat pri sebe. Nakoniec ich však bral sám. Každá zo zmlúv bola
v 4 vyhotoveniach, potom ešte notárka požiadala, aby išli jednu prefotiť. Nepamätal si presne, či to
povedala notárka, vie však, že ešte jedna zmluva sa išla prefocovať. Kto dal vyhotovovať kópie zmlúv
nevedel nakoniec jednoznačne uviesť „z našej strany to však určite nebolo, bolo to z druhej strany“.

Právnikovi vyplatil svojich 25.000,- Sk, ktoré podal obžalovanému N.. Poplatky u notára platila kupujúca
strana. Po podpise zmluvy konzumoval borovičku „zo dve“, spolu s malinovkou alebo sódou. Terasa bola
tvaru štvorca, približné rozmery nevedel uviesť, obsluhujúci personál bol vo vnútri v kaviarni. Čo bolo
vzdialené asi 15 metrov od miesta kde sedel. Sám nevolal po vytrhnutí ruksaku pomoc. Zostal v šoku.
Po odcudzení ruksaku z tých priestorov odišiel o 5 až 10 minút, resp. do 5 minút, pričom zaplatil nápoje,

ktoré skonzumoval. Potom išiel do vozidla obžalovaného N. a následne odišli do Žiaru nad Hronom. V
tom čase keď mu neznáma osoba vytrhal ruksak, bol prítomný Z., ktorého priezvisko uviesť nevie. Na
terasu ešte prišiel brat a obžalovaný N., presný čas, koľko to bolo po odcudzení ruksaku nevedel uviesť.
Sám išiel oznámiť odcudzenie ruksaku na políciu v Žiari nad Hronom z dôvodu, že Levice nepozná.
Obžalovaný N. po vrátení sa na terasu povedal, že všetko bude v poriadku, vypracujú sa nové zmluvy.

Neboli dohodnutí, či obžalovanému N. dajú províziu z predaja. Tento vystupoval, ako sprostredkovateľ.
Sám nevie, prečo to obžalovaný N. robil. Potvrdil, že spolu s bratom išli neskôr na katastre v Žiari
nad Hronom a v Banskej Štiavnici vklady do katastra stiahnuť. Potvrdil, že v Banskej Štiavnici boli na
katastrálnom úrade spolu s bratom, v Žiari nad Hronom im poradil prípadne napísal papier pán F., na
katastroch boli asi o 2 dni po Leviciach. Pripustil, že na katastri v Žiari nad Hronom boli aj s pánom

F.. Predaj nehnuteľnosti začal najskôr brat, už si nepamätal či brat kontaktoval alebo jeho kontaktovali,
potom už chodili spoločne. Pred podpisom zmluvy sa s obžalovaným N. stretol v Madone 2 až 4 krát.
Dojednávala sa suma, dohodli sa, že sa to vypracuje v Leviciach. V ruksaku okrem kúpnych zmlúv mal
aj osvedčenie o dedičstve, osobné doklady v ruksaku nemal. Vytrhnutie ruksaku videl Z., s ktorým sedelna terase. Priezvisko tejto osoby nevedel uviesť, bol mu predstavený, ako Z.. Po vytrhnutí ruksaku sa
personálu neposťažoval. Osobu, ktorá mu ruksak vytrhla, už popísať nevedel, bol to moment, vytrhol a
odišiel. Tá osoba bol špinavý blondiak, Róm to nebol. Osobu, ktorá mu ruksak vytrhla predtým nevidel.

Podľa neho tento neznámy muž išiel na istotu. Pred podaním trestného oznámenia telefonoval svojej
tete, maminej sestre, s ňou sa poradil. Trestné oznámenie podával aj brat, sám nevedel uviesť kedy,
bolo to nezávisle od neho. Na otázky splnomocnenca uviedol, že muž, ktorý mu vzal ruksak povedal, že
kšefty v Leviciach aby nerobil, nech ťahá preč, nech si zaplatí účet. Ponadával, nech kšefty v Leviciach
nerobí, nech ťahá preč. Z. bol prítomný pri rokovaniach v Madone, vozieval ich na osobnom motorovom

vozidle značky Lada z Lutily do Madony a späť. Počas stretnutí v Madone boli v reštaurácii aj iný hostia,
sem tam si niekto aj prisadol, ale či práve v tom čase rozprávali o predaji nehnuteľnosti nevedel uviesť. Z
fotolabu k notárke išiel spolu s bratom, obžalovaným N., Z. a kupujúcim. Obžalovaný N. a Z. v kancelárii
notárky neboli, zostali na chodbe. Na chodbe sedeli ľudia, nevšimol si, či niekto išiel za nimi. Skôr si
mysli, že nikto ďalší „s nimi nešiel“. Nikto im neodovzdával peniaze na schodišti alebo pod schodišťom.
Zdôraznil, že sám sumu vyše milióna Sk nebude rátať na schodoch. Ruksak v Leviciach mu zostal, zmizli

len papiere. Potvrdil, že pri jednom stretnutí v Madone bola prítomná aj švagriná, bratova manželka.
Na otázky súdu uviedol, že obžalovaného Ing. P. videl, až v Leviciach. Potvrdil, že kedy si bol zmluvy
poriadne prečítal, aj „tak by som im poriadne neporozumel“. Z. obžalovaný N. tikal. Na terase sedel sám
s Z., sám po odcudzení dokladov zostal v šoku, nezmohol sa ani na slovo. Obžalovaní si tikali. Na otázky
prokurátora uviedol, že po príchode do Žiaru nad D. volal maminej sestre Emílii D.. Táto mu povedala,

aby išiel vec oznámiť polícii. Na otázky obhajoby ďalej uviedol, že s pánom F. sa stretol na druhý deň
alebo o dva dni. Vtedy sa kontaktovali, na spôsobom akým to bolo si už nespomínal. Potvrdil, že sám
má právnika, veľmi dobrého kamaráta pána F..

Poškodený R. K. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 28.9.2005 spolu s bratom uzatvoril kúpnopredajnú

zmluvu ohľadne predaja nehnuteľností rodinného domu v obci Lutila a rodinného domu v obci Baďan v
oboch prípadoch aj s pozemkami. Uvedené nehnuteľnosti zdedil spolu s bratom od rodičov. Začiatkom
septembra 2005 sa skontaktoval s obžalovaným N., ktorého bližšie nepoznal, len vie, že vlastní
strieborný Mercedes. Skontaktoval sa s ním z dôvodu, že chcel predať osobné motorové vozidlo značky
Mazda, záujemcom bol Z. a jeho syn, Z. ho potom nakontaktoval na obžalovaného N.. O možnosti

predaja domu sa zmienil Z.. Obžalovaný N. prišiel do obce Lutila s Z. a Z. synom, tak sa pýtal, či je
na predaj rodinný dom. Sám mu odpovedal, že bude na predaj ak sa dohodnú na rozumnej cene s
tým, že sa o tom musí porozprávať aj so svojim bratom. V uvedený deň žiadnu konkrétnu sumu, za
ktorý by dom predal nepovedal. Obžalovanému N. spomenul, že na predaj má aj rodinný dom v obci
Baďan. Tento prejavil záujem aj o kúpu uvedeného domu. Asi týždeň potom, sa išiel s obžalovaným N.

na jeho vozidle pozrieť na rodinný dom do obce Baďan. Obžalovaný N. navrhol predbežnú cenu za dom
v Baďani 700.000,- Sk a za dom v Lutile sám pýtal od obžalovaného 1.000.000,- Sk. Obžalovaný N. cenu
odôvodňoval tým, aby neplatili veľkú sumu za právnika, sám súhlasil lebo obžalovaný N. prisľúbil, že
rozdiel ceny doplatí po prevode domov, rozdiel mal byť okolo 2.000.000,- Sk. Obžalovaný N. povedal, že
pripraví zmluvu na prevod nehnuteľností. Sám bol v domnení, že obžalovaný N. vystupuje, ako kupujúci.

Obžalovaný N. povedal, že má svojho právnika v Leviciach, kde pôjdu podpísať zmluvy, ktoré sa pôjdu
osvedčiť notárke. Pár dní predtým než išli do Levíc, obžalovaný N. povedal, že bude vystupovať, ako
sprostredkovateľ a kupujúci bude inžinier z Levíc. Asi týždeň pred podpisom zmluvy sa bol na dom v
Lutile pozrieť znalec, ktorého pravdepodobne zabezpečil obžalovaný N.. Pri tejto príležitosti obžalovaný
N. povedal, že kupujúci v oboch nehnuteľnostiach bude nejaký inžinier. S obžalovaným N. sa dohodli tak,

žesumuzaobenehnuteľnosti,ktorábolauvedenávkúpnopredajnejzmluveprevediezúčtukupujúceho,
na účet brata Q.. Dňa 28.9.2005 spolu s bratom nastúpili do vozidla obžalovaného, kde bol aj Z. a
všetci 4 išli do Levíc, lebo obžalovaný N. povedal, že kupujúci je z Levíc a má právnika a tam budú
pripravené zmluvy. Ešte v Žiari nad Hronom v reštaurácii Madona, kde sa zastavili, obžalovaný N.
uvádzal niečo v tom zmysle, že nech nevymýšľajú, či majú 100.000,- Sk na to, aby mu uhradili náklady

za vybavovanie, ak by od zmluvy odstúpili. Obžalovaný N. to uvádzal preto, lebo brat chcel najskôr
vidieť zmluvy a chcel sa poradiť s právnikom v Žiari nad Hronom a z toho dôvodu nechceli ísť do
Levíc. Nakoniec potom, čo povedal obžalovaný N. išli do Levíc s tým, že obžalovaný N. prisľúbil, že
všetko bude v poriadku. V Leviciach sa stretli v nejakej kaviarni s kupujúcim, následne išli do sídla firmy
kupujúceho kde predložil kúpnopredajnú zmluvu na obe nehnuteľnosti a návrh na vklad do katastra.

Zmluvy si prečítali, súhlasili s nimi, brat ich však nechcel podpísať zmluvy, nesúhlasil s nimi a obžalovaný
N. s Z. začali robiť krik. Obžalovaný N. začal vykrikovať, že náklady, ktoré s týmto mal si bude od neho
vymáhať. Nakoniec išli na notársky úrad, kde zmluvy s bratom podpísali a notárka ich overila. Zdalo
sa mu, že tam podpísali aj príjmové pokladničné doklady, že prevzali peniaze. Na začiatku podpísali 9zmlúv, na každý dom malo byť po 5 zmlúv, jedna zmluva chýbala, nevedel uviesť, na ktorý dom. Notárka
krstným menom oslovila kupujúceho, ktorému tikala, povedala mu, aby si išiel jednu zo zmlúv prefotiť,
podala mu ju, zatiaľ na neho čakali. Keď sa kupujúci vrátil, tak mu notárka prefotenú zmluvu zviazala,

niečo potvrdila. Kupujúci si po jednej zo zmlúv nechal, brat vzal ostatných 8 zmlúv, návrhy na vklad a
potvrdenia a dal si ich do ruksaku. Potvrdil, že podpisovali popri zmluvách aj návrhy na zavkladovanie
uvedených nehnuteľností, no tieto neboli okolkované. Vie, že vonku dal brat kupujúcemu lístok, kde bolo
napísané číslo účtu, kam mu mal zaplatiť kúpnu cenu, tak ako bola uvedená na zmluve. Dohodli sa s
obžalovaným N. a s kupujúcim, že návrhy na zavkladovanie na nového vlastníka dajú potom, čo prídu

peniaze na účet jemu aj bratovi. Kupujúci povedal, že ide do OTP Banky v Nitre, kde mohol spraviť
prevod peňazí. Ešte predtým, než odišiel, išli všetci spolu do reštaurácie, kde vedľa bola buď Unibanka
alebo Union poisťovňa. Tam spolu s bratom a Z. ostali na terase a obžalovaný s kupujúcim išli dovnútra.
Po chvíli odišiel kupujúci preč s tým, že ide do OTP Banky v Nitre odoslať peniaze. Obžalovaný N. si
prisadol, povedal mu, aby išli otvoriť účet do TATRA banky, nakoľko mu chcel poslať peniaze, ktoré
boli nadrámec kúpnej zmluvy, čo sa ústne dohodli. Brat zostal s Z. v reštaurácii na terase sám. V Tatra

banke účet nezaložili, lebo nemal pri sebe občiansky preukaz, iba pas. Keď sa vrátil do reštaurácie
tak mu brat povedal, že mu nejaký chlap ukradol z ruksaku všetky doklady, teda kúpne zmluvy, návrh
na vklad, osvedčenie o dedičstve a príjmové doklady. Keď sa o tomto obžalovaný N. dozvedel, tak
volal kupujúcemu, pýtal sa na ďalší postup, následne obžalovaný N. povedal, že nie je problém, že
sa urobia nové zmluvy, že kupujúci peniaze uhradí. Obžalovaný N. ich odviezol do Žiaru nad Hronom,

brat podal ešte toho dňa trestné oznámenie. Sám dňa 29.9.2005 podal totožné trestné oznámenie,
ako brat. Peniaze doposiaľ neboli uhradené (do 6.10.2005). Potvrdil, že mal informáciu, že kupujúci
dal návrh na zavkladovanie oboch nehnuteľností na katastrálne úrady v Žiari nad Hronom a v Banskej
Štiavnici. Podľa neho sa kupujúci musel dostať k ukradnutým zmluvám, lebo ich musel predložiť pri
zavkladovaní. Brat dňa 30.9.2005 podal na správe katastra v Banskej Štiavnici späťvzatie návrhu na

vklad vlastníckeho práva. Spolu s bratom vybavujú žiadosť na späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho
práva aj na katastri v Žiari nad Hronom. Sám sa pokúšal kontaktovať s obžalovaným N., pričom bolo
mu oznámené, že je hospitalizovaný. Počas telefonického rozhovoru mu obžalovaný N. povedal, že on
nevie prečo je to zavkaldované, kto to bol zavkladovať, tiež nevie prečo mu neboli zaplatené peniaze.
Sám na kupujúceho kontakt nemal. V prípade, že by došlo k zavkladovaniu nehnuteľnosti na nového

vlastníka, bola by jemu aj bratovi spôsobená škoda vo výške najmenej 1.700.000,- Sk, čo bola suma
uvedená na zmluvách. Zdôraznil, že zmluvy pre kupujúceho pripravil jeho právnik, ktorý bol prítomný
pri ich podpise u notárky. Triedil zmluvy a podával ich k podpisovaniu. Kupujúci bol vo veku okolo 50
rokov, výška 180 cm, štíhlej postavy, vlasy sivej farby, nosil dioptrické okuliare. Obžalovaný N. je vo
veku asi 40 rokov, silnejšej postavy, vysoký 180-185 cm. Z. má 40-45 rokov, vysoký okolo 175 cm.

Nevedel sa vyjadril k obsahu zmlúv, ktoré mu boli dané k nahliadnutiu z dôvodu, že originál zmluvy boli
dané len na krátku dobu k prečítaniu, na notárstve zmluvy nečítali, boli dané k podpisu len posledné
strany, na ktorých je jeho podpis. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní dňa 2.8.2007 na otázky uviedol,
že sám splnomocnený nebol, spolu s bratom však mali ústnu dohodu, že nehnuteľnosti predajú. Malo
to byť za sumu 3.700.000,- Sk s tým, že obžalovaný N. doplatí rozdiel. Sám bol v domnení, že cena

za obe nehnuteľnosti bude 3.700.000,- Sk, až do podpisu kúpnej zmluvy v Leviciach bol v tom, že
kupcom je obžalovaný N.. Obžalovaného P.. P. prvýkrát videl až v Leviciach, prie podpise zmluvy, kde
sa dozvedel, že on je kupujúci. Sám v minulosti nekupoval ani nepredával nehnuteľnosť. Má stredné
všeobecné vzdelanie. Kúpnopredajné zmluvy nepredkladal právnik, tieto predložil obžalovaný P.. P.
vo fotolabe v Leviciach. Mali čas na ich preštudovanie asi 1 hodinu do podpisu. Sám týmto zmluvám

porozumel. Finančné prostriedky mali byť vyplatené na bratov účet vo VUB. Suma 2.000.000,- Sk mala
byť poukázaná na jeho účet, na tom sa dohodol s obžalovaným N., pri obhliadke domu v Lutile. Sám si
účet išiel otvárať až 28.9.2005 z dôvodu, že dovtedy účet nepotreboval. Potvrdil, že v kúpnej zmluve bolo
uvedené, že peniaze prebrali pred podpisom zmluvy, bolo to na základe dohody medzi ním, bratom a
obžalovanými vo fotolabe, sám si myslel, že sa jedná o korektné jednanie zo strany obžalovaných. Sám

cenu 3.700.000,- Sk za obe nehnuteľnosti oznámil bratovi a ten s cenou súhlasil. Predtým na konkrétnej
cene neboli dohodnutí, brat mu povedal, že nech to dohodne a potom sa uvidí, či nehnuteľnosti sa
predajú.Bratvedelotom,žemubudevyplatenásuma2.000.000,-Sk.Bratstýmsúhlasil,bolidohodnutí,
že peniaze si neskôr aj tak rozdelia na polovicu. Pred cesto do Levíc nastúpili do vozidla pred barom
Madonou, vo vozidle bol obžalovaný N., brat a Z. F.. Kupujúci mal právo podať návrh na vklad do katastra

nehnuteľnosti, s obžalovaným P.. P. sa však dohodli, že keď budú vyplatené finančné prostriedky na
bratov účet, tak zavkladovať „pôjdeme návrh spoločne“. Nepamätal si, či takáto dohoda bola písomne
uvedená aj v návrhu na vklad do katastra. Sám nevie, aké dôvody ho viedli k tomu, že návrh na vklad
do katastra pôjdu podať spoločne, proste sa tak dohodli. Spolu s bratom a obžalovaným Ing. P. sadohodli zavkladovať obe nehnuteľnosti spoločne. Návrh na vklad do katastra mal podávať obžalovaný
P.. P., spolu s bratom mali byť len prítomní. Všetky písomnosti vyhotovoval advokát v Leviciach, sám
všetko riešil s obžalovaným N.. O tom, že kupujúcim bude obžalovaný Ing. P., sa dozvedel až v deň

podpisu zmlúv. Obžalovaný N. dal vyhotoviť kúpnopredajné zmluvy s tým, že sa pôjdu podpísať do
Levíc. Sám bol v tom čase presvedčený, že zo strany obžalovaného N. a zo strany obžalovaného
Ing. P. ide o korektné jednanie. Všetko dohadoval s obžalovaným N., ktorému veril, bol presvedčený o
tom, že kupujúci je takisto čestný a bude čestne jednať. Po jednom vyhotovení kúpnopredajnej zmluvy
si ponechal obžalovaný Ing. P. a 4 exempláre z každej zmluvy si ponechal brat. V ďalšej výpovedi v

prípravnom konaní 7.10.2008 uviedol, že bol v hutníckom bufete v Žiari nad Hronom, prisadol si svedok
A. O., pýtal sa ho čo je s tým domom, či je to už vyriešené, sám mu povedal, že beží vyšetrovanie. Sám
mu neposkytol nejaké informácie ohľadne predaja nehnuteľností, ani to, že mali s tým problémy. Sám
vie, že svedok A. O. je kamarátom obžalovaného N., dozvedel sa to od neho, alebo od P. F.. Svedok
A. O. ďalej uvádzal, že mu chce pomôcť o všetkom vie, keď mu dá nejaké peniaze, tak pôjde svedčiť.
Poprel, že by sám núkal svedkovi A. O. peniaze za jeho svedeckú výpoveď.

Poškodený R. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v hutníckom bufete v Žiari nad Hronom sa
zoznámil s „Z.“ F.. Z. chcel kúpiť od neho osobné motorové vozidlo, preto sa bol u neho dom pozrieť,
medzitým spomenul, že majú na predaj nehnuteľnosti s tým, že by predali nehnuteľnosti v Lutile aj v
Baďani.Z.honakontaktovalnaobžalovanéhoN..Inýmspôsobomnezverejnil,žepredávanehnuteľnosti.

Obžalovaný N. sa potom bol pozrieť na nehnuteľnosti v Lutile aj v Baďani. Obžalovaný N. povedal,
že nehnuteľnosti by kúpil s tým, že kúpnopredajné zmluvy pôjdu podpísať do Levíc. Obžalovaného
P.. Ivaniča spoznal až v Leviciach, vtedy ho po prvýkrát videl. O kúpenej cene prvýkrát hovorili vtedy,
keď obžalovaný si bol pozrieť nehnuteľnosti. Dohodli sa, že spolu to bude 3.700.000,- Sk. Dohodli
sa tak, že obžalovaný Šarközi doplatí za nehnuteľnosť v Baďani bratovi na účet, za nehnuteľnosť v

Lutile jemu s tým, že vyplatí 1.000.000,- Sk a potom doplatí ešte 2.000.000,- Sk. Sumu 2.000.000,-
Sk obžalovaný N. odôvodňoval tak, že aby sa neplatila veľká suma za vypracovanie kúpnopredajných
zmlúv a pri nižšej cene budú aj nižšie notárske poplatky. Sumu uvedenú v kúpnopredajnej zmluve
pokladal za podhodnotenú. Preto hovoril s obžalovaným N. o tom doplatku. Zdôraznil, že obžalovaného
Ing. P. videl po prvýkrát v Leviciach, keď mu ho obžalovaný N. predstavil. Kritický deň 28.9.2005 sa

stretli ráno v reštaurácii Madona v Žiari nad Hronom. Okrem neho boli prítomní brat, obžalovaný N. a
F.. Na vozidle obžalovaného N. odišli do Levíc. V hoteli Zlatý Lev v Leviciach obžalovaný N. jeho aj
brata zoznámil s obžalovaným P.. P., sám tohto stretol prvýkrát. Odtiaľ odišli do fotolabu, kde jemu a
bratovi obžalovaní dali prečítať kúpnopredajné zmluvy, odtiaľ odišli ku notárke. Bol prítomný aj právnik.
Po podpise zmlúv boli ešte v reštaurácii, kde bratovi z ruksaku ukradli kúpnopredajné zmluvy. Z každej

kúpnopredajnej zmluvy bolo vyhotovených 5 ks, z toho 1 ks z kúpnopredajnej zmluvy za rodinný dom v
Lutile a 1 ks kúpnopredajnej zmluvy za rodinný dom v C. si prevzal obžalovaný Ing. P. s obžalovaným
N., 4 ks z každej kúpnopredajnej zmluvy si odložil brat do ruksaku. Obžalovaný P.. P. mal ísť ešte
v ten istý deň do banky v Nitre. Obžalovaný N. mal vyplatiť peniaze na druhý deň. Obžalovaný N.
mal vyplatiť 1.000.000,- Sk na jeho účet, sám však vtedy účet ešte otvorený nemal. Účet si mohol

otvoriť sám až na druhý deň. Bratovi mal previesť obžalovaný Ing. P. sumu 700.000,- Sk z VUB banky
v Nitre. Sumu 2.000.000,- Sk mal obžalovaný N. potom doplatiť ešte jemu za nehnuteľnosť v Lutile.
Finančné prostriedky neboli vôbec vyplatené. Po podpise kúpnopredajných zmlúv sa vrátili naspäť k
vozidlu obžalovaného N., čakali tam asi 1 hodinu, obidvaja obžalovaní niekde odišli. Potom išli do
reštaurácie, na ktorej názov si už nespomína, chvíľu tam sedeli, sám si chcel ísť otvoriť účet do pobočky

Tatra banky, mal však pri sebe iba pas, účet mu preto neotvorili, lebo v pase nie je uvedené trvalé
bydlisko. Keď sa vrátili naspäť brat mu povedal, že mu boli odcudzené kúpnopredajné zmluvy z ruksaku.
Sadli do vozidla obžalovaného N. a odišli preč. Brat to bol oznámiť ešte v ten istý večer na polícii,
sám nezávisle od brata to oznamoval polícii na druhý deň. Následne kontaktovali katastre, aby sa dali
zmluvy zastaviť, potom sa „niejak“ dozvedeli, že už je to zavkladované zrýchleným konaním. Dohoda

znela, že nehnuteľnosti pôjdu zavkladovať spolu s obžalovaným Ing. P.. Zmluvy, ktoré boli odcudzené
sa potom našli na katastri. Podľa neho účelom bolo zrýchleným konaním na katastroch ich pripraviť
o nehnuteľnosti. Sám sa dozvedel, až v Leviciach, že kupcom bude obžalovaný Ing. P., dopredu o
tom nevedel. Dozvedel sa o tom, až keď obžalovaný N. predstavil obžalovaného Ing. P.. Svedok F.
sedel s bratom keď mu boli zmluvy ukradnuté z ruksaku. Po odcudzení kúpnopredajných zmlúv sa

nikomu cudziemu nezmieňoval, vedeli o tom len rodinní príslušníci. Na otázky obhajoby uviedol, že sám
zdravotné problémy nemá. Potvrdil, že kúpnopredajné zmluvy o prevode nehnuteľnosti čítal v Leviciach,
ohľadom úhrad kupujúcim nebolo uvedené číslo účtu, na ktorý má prebehnúť platba. S., že v kúpnych
zmluvách sa o účtoch nepísalo. Nevedel uviesť, čo bolo napísané v kúpnopredajných zmluvách, akosa zaplatí cena za nehnuteľnosti. Pred podpisom kúpnopredajných zmlúv žiadne peniaze nedostali.
Na priamu otázku obhajoby, prečo podpísal kúpnu zmluvu, keď žiadne peniaze nedostal, uviedol, že
ešte stále veril v to, že finančné prostriedky budú vyplatené, že nebudú odcudzené zmluvy. Obžalovaný

P.. P. mal ísť od Nitry spraviť prevod z VUB banky na bratov účet. Na priamu otázku obhajoby prečo
podpísal účtovný doklad v kancelárii notárky, že prevzal sumu 1.700.000,- Sk uviedol, že veril, že to bude
uhradené. Mala byť vyplatená sumu 700.000,- Sk bratovi na účet, 1.000.000,- Sk jemu za nehnuteľnosť v
obci Lutila, keby si bol na druhý deň otvoril účet + doplatok 2.000.000,- Sk. S obžalovaným N. sa dohodli
1.000.0000,- Sk za nehnuteľnosť v Lutile + ústna dohoda doplatok 2.000.000,- Sk, suma 700.000,- Sk

mala byť za 2. nehnuteľnosť v Baďani. Po príchode z Levíc do Žiaru nad Hronom brat išiel pešo na
políciu, sám išiel domov, na políciu išiel na druhý deň ráno. Potvrdil, že sa ho dotklo, že bratovi niekto
ukradol kúpnopredajné zmluvy, nešiel s ním preto v ten deň na políciu, lebo brat uvádzal, že pôjde
pešo domov a sám nevedel, že pôjde hneď na políciu. Od reštaurácie Madona v Žiari nad Hronom, kde
vystúpil brat po obec Lutila je 4-5 km. Sám išiel podať trestné oznámenie nezávisle od brata, brat mu
nepovedal, že už bol na polícii. Sám sa bol následne pýtať na katastri, kde mu povedali, že musí byť

predbežné súdne rozhodnutie, aby sa to dalo zastaviť. Nevedel presne uviesť, či to vybavil vyšetrovateľ,
alebo advokát pán F.. Sám bol na katastri v Žiari nad Hronom. Na druhý deň bol aj na katastri v Banskej
Štiavnici s tetou. Bol s nim pravdepodobne aj brat. Na správe katastra v Banskej Štiavnici mu povedali,
že nehnuteľnosť v Baďani je zavkladovaná, zrýchleným konaním. Ďalej to zrejme stopol vyšetrovateľ
polície. Na priamu otázku obhajoby uviedol, že po príchode do Žiaru nad Hronom navštívil advokáta

pána F., nie ohľadom ceny, ale ohľadom zavkladovania. Informoval sa, ako sa to dá stopnúť. Nebolo
to však v deň 28.9.2005. Trval na tom, že trestné oznámenie bol podávať na druhý deň (zápisnica o
jeho trestnom oznámení je 3.10.2005). Pri ohliadke nehnuteľnosti sa ho obžalovaný N. pýtal, čo za
jednotlivé nehnuteľnosti. Sám mu navrhol cenu 4.000.000,- Sk, obžalovaný N. povedal, že to je veľa.
Uviedol sumu 3.700.000,- Sk za obe nehnuteľnosti s tým, že 7.000.000,- Sk za nehnuteľnosť v Baďani

a 3.000.000,- Sk za nehnuteľnosť v Lutile. Potvrdil, že v trestnom oznámení uviedol 700.000,- Sk za
nehnuteľnosť v Baďani a sumu 1.000.000,- Sk za nehnuteľnosť v Lutile. V trestnom oznámení uvádzal
sumy, ktoré boli oficiálne napísané v kúpnopredajných zmluvách. Na priamu otázku obhajoby, prečo
v trestnom oznámení neuvádzal, že treba doplatiť ešte nejakú sumu uviedol „neviem odpovedať“. Po
vrátení sa z Levíc, si nepamätal kedy najbližšie sa s bratom o týchto problémoch rozprával, či to bol hneď

na druhý deň, alebo o dva dni. Brat mu pritom povedal, že podal trestné oznámenie. Zdôraznil, že rozdiel
nevie vysvetliť, ale trestné oznámenie podával hneď na druhý deň po príchode z Levíc. O ďalšie dva dni
sa dozvedeli, že je to zavkladované. Pred podpisom zmluvy bol obe nehnuteľnosti pozrieť obžalovaný
N., bol prítomný aj pán F.. Nehnuteľnosti bola pozrieť ešte jedna osoba „ktorý sa hral na znalca, meno
neviem“. Tento sa mu však nepreukázal, niečo si po dome pofotil. Chcel vidieť kolaudačné rozhodnutie,

ktoré mu predložil. Prišiel na osobnom motorom vozidle Škoda Fabia s banskobystrickou značkou.
Bratovi po podaní trestného oznámenia vyšetrovateľ poradil, aby sa išiel informovať na kataster, či je
to zavkladované, aby sa to dalo predbežným opatrením stopnúť. Potvrdil, že po príchode do Žiaru nad
Hronom išli za určitou viackrát spomínanou osobou, ktorá im poradila, čo treba spraviť, peniaze však
nedostali žiadne. Svedok O. si pýtal finančné prostriedky z dôvodu, aby potvrdil jeho verziu. Na otázky

súdu uviedol, že v Leviciach išli z fotolabu rovno k notárke, nikde sa nezastavili. Po odcudzení listín
bratovi nechceli ísť preto na políciu v Leviciach, lebo dotyčný pán, ktorý ukradol bratovi predmetné listiny
sa vyhrážal bitkou. Sám prítomný nebol, pri stole sedel brat a pán F., pričom padli nejaké tvrdé slová,
„že tu sa žiadne kšefty robiť nebudú“. Niečo ďalej zanadával. Sám nevedel, že po príchode do Žiaru nad
Hronom, brat pôjde hneď v ten večer podávať trestné oznámenia.

Svedok Z. D. v prípravnom konaní uviedol, že osobne pozná obžalovaného P.. P.. Sám je živnostník.
Spolu s obžalovaným mali obchodné aktivity. V septembri roku 2005 ho obžalovaný Ing. P. oslovil, či
by nešiel dávať pozor nakoľko, tento bude mať pri sebe väčší obnos peňazí. Sám prišiel kritického dňa
do Levíc medzi 12.00 hod. až 12.30 hod. pričom prišiel na parkovisko kde sa nachádza „foto“. Zavolal

obžalovanému P.. P. v čase okolo 13.00 hod. videl, ako vychádzajú z budovy obžalovaný Ing. P. aj s
dvoma pánmi. Išiel za nimi na vzdialenosť 10-15 m. Išlo sa smerom na pešiu zónu, kde mali ísť k notárke.
Vošli do budovy, sám vošiel tiež dovnútra, videl ako obžalovaný Ing. P. dával nejaké obálky, pamätal si,
že tam prerátavali peniaze, počul, ako povedali, že v poriadku. Odišli hore, sám odišiel preč. Na otázky
uviedol, že obžalovaný Ing. P. mu predtým uviedol, že sa jedná o nejaké nehnuteľnosti, sám priamo

nevidel, že majú v rukách peniaze, videl v rukách obálky, tieto boli 3 alebo 4, pričom niečo s nimi robili.
Vyzeralo to, ako keby počítali peniaze. Sám bol vzdialený 3-5 m, bol nad nimi, pretože schodisko išlo
smerom hore. Sám potom zišiel dole schodiskom, keď požul, že je to v poriadku. Osoby, s ktorými bol
obžalovaný Ing. P. veľmi popísať nevedel. Vie, že boli dosť tenký. Sám nevidel s obžalovaným a dvomipánmi iné osoby v priamom styku. Sám ich nepozoroval dlho, mohlo to byť maximálne do 20 minút.
Obžalovaný P.. P. mu povedal, že bude mať pri sebe 1.700.000,- Sk. Uvedených pánov predtým ani
potom už nestretol. Nevedel sa vyjadriť, či uvedené dve osoby ho mohli vnímať, snažil sa pozorovať ich

obďaleč. Jeho úlohou bolo dať pozor na obžalovaného Ing. P., aby mu nikto nezobral peniaze. Vedel o
tom, že obžalovaný Ing. P. mal požičané peniaze od svedka S.. Bol svedkom, keď svedok S. odovzdával
obžalovanému Ing. P. v kancelárii svedka S. peniaze v 5.000,- Sk bankovkách vo viacerých obálkach.
Podpísali pritom zmluvu, sám bol svedkom. Obžalovaný P.. P. ho po prevzatí peňazí rovno požiadal o
túto službu, aby dával pozor, keď bude odovzdávať peniaze v Leviciach. V ďalšej výpovedi v prípravnom

konaní na otázky uviedol, že sám nevie, aké v kritickom čase používal telefónne číslo. Tiež nevie, aké
telefónne číslo používal obžalovaný P.. P.. Potvrdil, že bol prítomný pri prevzatí peňazí, obžalovaný P.. P.
odsvedkaS..Kedypresnektomudošlonevedeluviesť,bolatosuma1.700.000,-Sk,ktorésiobžalovaný
P.. P. riadne prepočítal, či sa tam podpisovalo prevzatie peňazí sa nevedel vyjadriť. Sám išiel stále za
obžalovanýmIng.P.advomiosobami,pričompopríchodedobudovyzostalstáťnachodbepodschodmi,
ktoré vedú na poschodie. Títo stáli nad ním v časti kde vedú schody na poschodie. Boli vzdialení 2-4

metre. Sám videl obálky, boli v počte 3-4 ks. Odovzdával ich obžalovaný Ing. P. týmto osobám, konkrétne
peniaze nevidel. Tieto osoby boli otočené k sebe. Medzi sebou sa rozprávali. Keď počul, že je všetko v
poriadku tak odišiel, ako to ďalej prebiehalo sa vyjadriť nevedel. Sám vie, že tie osoby od obžalovaného
Ing. P. zobrali obálky z rúk, nevedel sa vyjadriť či ich odkladali a kde. S obžalovaným Ing. P. sa stretol pri
obchodných aktivitách. Bola podpisovaná zmluva o prevzatí peňazí obžalovaným Ing. P. od svedka S..

Sám túto listinu tiež podpísal. Bolo to vo firme svedka S. vo Zvolene. Sám bol v tom čase obchodne u
neho. Svedok S. ho požiadal, aby bol prítomný pri prevzatí peňazí. Obžalovaný P.. P. ho požiadal, či by
mu nešiel spraviť ochranu, v ten deň to však nebolo. Dohodli sa, že sa stretnú v Leviciach, kde spraví
obžalovanému Ing. P. ochranu, že bude mať pri sebe peniaze. Len okrajovo mu povedal, že sa to týka
kúpy nehnuteľnosti. Za službu obžalovanému Ing. P. nedostal žiadne peniaze. Na hlavnom pojednávaní

uviedol, že bol prítomný keď svedok S. požičiaval obžalovanému Ing. P. peniaze, bol to vo firme svedka
S. vo Zvolene. Už si nepamätal, pre odstup času, o aký obnos peňazí sa jednalo. Obžalovaný Ing.
P. ho požiadal, či by mu nešiel urobiť ochranku. Sám v minulosti trénoval karate. Nespomínal si, či o
prevode nehnuteľností mu obžalovaný Ing. P. niečo viac spomínal. Jeho úloha spočívala len v tom, aby
išiel s obžalovaným Ing. P., lebo sa bál ísť s takým veľkým obnosom peňazí. Sám prišiel na miesto za

obžalovaným Ing. P., bola to budova súdu „alebo také niečo to bolo“. Pravdepodobne tam sídlili aj notári.
Už nevedel uviesť kto prvý vstúpil do budovy. Nespomínal si, či do budovy išiel s obžalovaným Ing. P.,
alebo vošiel potom. Keď vošiel do budovy poškodení pravdepodobne už boli s obžalovaným Ing. P.,
prešiel okolo nich a pozeral zhora, ako obžalovaný Ing. P. im odovzdával peniaze. Sám pozeral zhora
s chodiska, stáli pod ním v chodbičke. Obžalovaný Ing. P. s poškodenými stáli na prízemí, sám bol o

jedno poschodie vyššie nad nimi. Sám videl, ako obžalovaný Ing. P. odovzdával poškodeným peniaze,
obálky, keď povedali, že je všetko v poriadku, tak sám odišiel. Sám videl len obálky, koľko bol vzdialený
nevedel uviesť. Sám nevie, či pri odovzdávaní peňazí sa niečo spisovalo. Zdôraznil, že sám videl obálky,
potom sa o niečom rozprávali, keď počul, že je všetko v poriadku, tak odišiel. Ohľadom rozporných
výpovedí v prípravnom konaní uviedol, že sa mu to plietlo, už si na to nespomína. Už si nespomínal, kde

všade sa sám po odovzdávaní peňazí s obžalovanými Ing. P., poškodení pohybovali. Keď jeho úloha
skončila, sám nevie, kam odišiel. Ohľadom prevodu predmetných nehnuteľností nevedel nič uviesť. Sám
si nespomína, či za túto službu od obžalovaného Ing. P. dostal nejakú odmenu. Keďže boli známi, prečo
by si nepomohli. Na otázky splnomocnenca uviedol, že mal za úlohu dávať len pozor, keď niekto nesie
moc peňazí, aby sa nič nestalo. Na mieste, kde stál keď sa nahol tak mohol vidieť obžalovaného Ing. P. a

poškodených. Títo stáli na mieste pod schodišťom. Zdôraznil, že sám nehovoril pred svojimi výpoveďami
so žiadnymi osobami. Výpovede menil preto, lebo sa mu to plietlo. Sám podnikal v oblasti nákupu,
predaja. Na otázky súdu uviedol, že si nespomína s čím obchodoval so svedkom S.. Už si nespomínal,
kde kritický deň sa stretol s obžalovaným Ing. P. v Leviciach. Zdôraznil, že vošiel za obžalovaným Ing.
P. a dvomi poškodenými do budovy „či to bol súd, alebo niečo iné neviem“. Sám prešiel v budove popri

obžalovanom Ing. P. a poškodenými, nevedel uviesť v akej vzdialenosti. Z budovy odišiel, ako prvý, bol
tam len jeden východ. Teda znova prechádzal popri obžalovanom Ing. P. a poškodených, čo robili v tom
čase, nevedel uviesť.

Svedok B.. mal. A.. A. E. v prípravnom konaní uviedol, že sám pripravil kúpne zmluvy, ktoré si mohol

prečítať obžalovaný Ing. P., tento neprišiel, prišiel až na hotové zmluvy, ktoré pripravil koncom septembra
2005, spolu s návrhom na vklad do katastra, pretože obžalovaný Ing. P. mu oznámil, že príde s
predávajúcimi. Jednalo sa o kúpu dvoch nehnuteľností v Lutile a v obci Baďan, pričom boli zvlášť
vypracované kúpnopredajné zmluvy, na každú nehnuteľnosť s dohodnutými kúpnymi cenami 1 za1.000.000,- Sk a 2 za 700.000,- Sk, kde ku kúpnej cene sa nevie presne vyjadriť, aké tam boli podmienky
zaplatenia, ale podľa jeho názoru tam asi bolo uvedené, že kúpna cena bude zaplatená pri podpise,
alebo pred podpisom kúpnej zmluvy. Na tento termín, ako sa dohodli sa zastavili u neho v realitnej

kancelárii, prišli však neskôr, ako boli dohodnutí, tak sám odišiel k notárke JUDr. E. s tým, že nechal
odkaz svojej pracovníčke, aby im odovzdala vyhotovené podklady, aby si ich aj prípadne preštudovali.
Pracovníčka mu potom telefonicky oznámila, že už tam prišli predávajúci aj s kupujúcim s tým, že ak si
preštudovali kúpnopredajné zmluvy a súhlasili s podmienkami, aby prišli k notárke JUDr. E. na overenie
podpisov. K svedkyni JUDr. E. sa dostavili všetci 3, nikto iný s nimi nebol, pričom po dostavení sa, sa

pýtal predávajúcich, ako aj kupujúceho, či si preštudovali zmluvy a či s textom súhlasia. Ešte sa ich
pýtal, či sa vysporiadali, kde mu povedali predávajúci, ako aj kupujúci, že je všetko v poriadku, že sa
vysporiadali, a potom pristúpili k osvedčovaniu podpisov na kúpnopredajných zmluvách. Sám ich vyzval,
že kto zaplatí za úkony, pričom vyšší z predávajúcich bratov mu vyplatil v hotovosti 25.000,- Sk. Sám
mu vystavil príjmový výdavkový doklad, ktorí si obidvaja predávajúci podpísali a zároveň aj zaplatil vyšší
z predávajúcich notárke JUDr. E. za overenie podpisov. Tiež tam podpísali predávajúci návrh na vklad

do katastra, následne žiadali fotokópie kúpnych zmlúv, hoci sám aj svedkyňa JUDr. E. predávajúcim
vysvetľovali, že kúpnopredajné zmluvy originály dostanú v lehote približne 30 dní po zavkladovaní do
katastra nehnuteľností. Aj tak si žiadali vyhotoviť kópiu kúpnopredajných zmlúv a ich overiť. Originály
kúpnopredajných zmlúv predávajúci odovzdali do rúk kupujúceho obžalovaného Ing. P., ako aj s návrhmi
na vklad do katastra nehnuteľností, pričom vyhotovené kópie kúpnopredajných zmlúv si nechali. Čo

sa týka podpisovania dokladu ohľadne prevzatia peňazí počas jeho prítomnosti u notárky JUDr. E. sa
nepodpisoval. Po týchto úkonoch všetci 3 odišli a sám zostal u notárky JUDr. E.. Sám mal znalosť, že z
katastra nehnuteľností neprišla nijaká námietka, pričom sa nevedel vyjadriť, ako bolo s nehnuteľnosťami
naložené. Sám nevie, či v tejto veci vystupoval sprostredkovateľ. Ako prišli predávajúci a s kým, k tomu
sa nevedel vyjadriť. Na otázky uviedol, že z telefónneho čísla 0915 XXX XXX mu telefonoval obžalovaný

Ing. P., tiež mu z neho volala jeho manželka. Sám osobne pozná svedkyňu P.. Pripustil, že 28.9.2005
mu mohol volať z telefónneho čísla XXXX XXX XXX na jeho telefónne číslo 3 krát obžalovaný Ing. P.
v súvislosti s kúpnopredajnou zmluvou, mohlo to byť v čase keď sa už nachádzal u notárky JUDr. E.,
pričom posledný hovor bol asi ten, že už sa nachádzali u neho v kancelárii a boli pripravení na odchod
k notárke. Sám nevidel z kancelárie svedkyne JUDr. E. či prichádzali s predávajúcim a kupujúcimi

nejaké iné osoby. Sám obžalovaného N. nepozná. Nikdy sa s ním nestretol, nebol v žiadnom kontakte.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol oslovený obžalovaným Ing. P., aby pripravil kúpnopredajné
zmluvy. Sám dostal podklady pravdepodobne poštou, dedičské rozhodnutie, potom mu obžalovaný
Ing. P. doniesol listy vlastníctva, iniciály poškodených, pozemnoknižné vložky, na základe toho pripravil
predmetné zmluvy. Informácie mu poskytol obžalovaný Ing. P., takže v tom zmysle zmluvy pripravil.

Po príprave kúpnopredajných zmlúv, návrhu na vklad do katastra nehnuteľností ich nechal u seba v
kancelárii s tým, že musel odisť ku svedkyni JUDr. E., s odkazom pre svoju pracovníčku s tým, ak
príde obžalovaný Ing. P. s predávajúcimi, majú si zmluvy prečítať, majú sa k nim vyjadriť, respektíve
ak by nesúhlasili, aby mu jeho pracovníčka svedkyňa Macková oznámila skutočnosť či súhlasia, alebo
nesúhlasia s textom. Pracovníčkou mu bolo povedané, že si sadli, preštudovali zmluvy, prečítali, zrejme

súhlasili s textom zmluvy, tak prišli k svedkyni JUDr. E. spoločne. Sám už u nej sedel. Spýtal sa ich,
či rozumejú textu zmluvy, či súhlasia čo je v zmluve uvedené, či sú vysporiadaní tak, ako je v zmluve
uvedené. Nevyjadrili žiadny rozpor, alebo zápor, že by sa prejavili v tomto smere, pristúpili k podpísaniu
zmlúv,overovali,akopredávajúci.Keďpodpísali,overilizmluvy,takjedenzpredávajúcichnakoniecvyšší
z nich, vytiahol 5 5.000,- Sk bankoviek, sám mu samozrejme predložil príslušný doklad, odovzdal mu

peniaze. Sám mu samozrejme odovzdal príjmový doklad. Týmto to považoval za ukončené. Prekvapilo
ho, keď jeden z poškodených si vyžiadal fotokópiu zmluvy. Prekvapilo ho to, uvádzal, že po zavkladovaní
dostane každý z účastníkov zmluvu z katastra, samozrejme orazené, overené. Išla sa preto urobiť
fotokópia kúpnej zmluvy, ktorá sa overila, lebo si to žiadali, aby sa overila. Táto zmluva bola odovzdaná
jednému z poškodených a kúpnopredajné zmluvy, ktoré boli overené v počte 5 ks, podľa účastníkov

konania, boli odovzdané obžalovanému Ing. P., aj s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností s
tým, že vysvetlil, ak chcú zrýchlený prevod, je tam poplatok 8.000,- Sk, keď nie, tak 2.000,- Sk. Tieto
zmluvy boli všetky odovzdané obžalovanému Ing. P. a tým považoval vec za uzavretú. Taktiež zaplatili
svedkyni JUDr. E. za jej úkony. Jeden z poškodených si jednu kúpnopredajnú zmluvu zobral, obžalovaný
Ing. P. odišiel spolu s predávajúcimi, sám zostal ešte so svedkyňou JUDr. E.. Na otázky prokurátora

uviedol, že sám vyhotovoval kúpnopredajné zmluvy na základe inštrukcií, ktoré boli dohodnuté medzi
predávajúcimi a kupujúcim s tým, že obžalovaný Ing. P. mu povedal kúpnu cenu, ktorú doplnil. Sám
ju už teraz povedať nevedel. V zmluvách bolo uvedené, že pred podpísaním kúpnopredajných zmlúv
budú finančne vyrovnaní. Akým spôsobom sa vysporiadali, k tomu sa absolútne nevedel vyjadriť. Sámpredpokladá, že dokiaľ by neboli veci dohodnuté, tak by neboli pristúpili k podpisu kúpnopredajných
zmlúv. Či to tak skutočne bolo s finančnými prostriedkami, k tomu sa relevantne vyjadriť nevedel. Kúpne
zmluvy sa v jeho prítomnosti a v prítomnosti notárky JUDr. E. aj podpisovali aj overovali. Zdôraznil, že

sám nemá vedomosť, či bola kúpna cena zaplatená, alebo nie, sám sa na to nepýtal, sám za právne
úkony dostal zaplatené. Zaplatil mu to vyšší z poškodených, jeho meno uviesť nevie. Na otázky obhajoby
uviedol, že na žiadosť dvoch osôb s tým, že sú to vyšetrovatelia sa s nimi po svojom výsluchu v
prípravnom konaní stretol, pričom jeden odišiel, sám požiadal druhého, aby preukázal svoju totožnosť,
tento to však odmietol. Sám mu následne uviedol, že tieto veci sú nelegálne a neverí tomu, že je „z

vyšetrovačky“. Táto osoba tvrdila, že ak je z vyšetrovačky, že žiada, aby skutočne povedal, ako to
bolo, či Ing. P. peniaze vyplatil, alebo nie. S tým, že pokiaľ bude im nápomocný, tak mal prisľúbenú
nejakú odmenu. Reagoval, že túto záležitosť nebude ďalej komentovať. Pokiaľ by sa ešte raz niekto
objavil, tak to bude riešiť cez orgány činné v trestnom konaní. Sám následne volal obžalovanému Ing.
P., že mal takýto incident a podľa všetkého tieto osoby mali ísť následne aj za svedkyňou JUDr. E..
Na otázky splnomocnenca uviedol, že uvedené dve osoby, ktoré sa predstavili, že sú z vyšetrovačky,

chceli vedieť iba to, či peniaze boli vyplatené, alebo neboli vyplatené s tým, že oni majú informáciu, že
vyplatené neboli. Potvrdil, že fotokópiu dedičského osvedčenia dostal poštou, od ktorého z poškodených
to prišlo, nevedel uviesť. Jeho adresu mohli poznať, pravdepodobne od obžalovaného Ing. P.. Ďalšie
podklady mu neskôr doniesol obžalovaný Ing. P.. S poškodenými nekomunikoval. Ku notárke JUDr. E.
prišli obžalovaný Ing. P. a 2 poškodení, nikto ďalší tam nebol Sám nevie o tom, či obžalovaný Ing. P.

spomínal, že odovzdal peniaze a že ho niekto strážil. Príjmové doklady podpísali obidvaja poškodení.
Sám nemohol predpokladať, že poškodení s obžalovaným Ing. P. sa nejakým iným spôsobom dohodli,
akobolouvedenévkúpnopredajnejzmluve,ohľadomfinančnéhovyrovnania.Vzmluvebolouvedené,že
pred podpisom a overením zmlúv sa vysporiadajú. Nechápal, prečo poškodení žiadali, aby sa vyhotovila
1 fotokópia kúpnopredajných zmlúv, ale overená. Sám sa pýtal poškodených na čo im to bude, keď

overené zmluvy idú do katastra nehnuteľností, poškodení uvádzali, že „oni to chcú“. Na otázky súdu
uviedol, že poštou mu prišlo dedičské osvedčenie, bola to fotokópia, neskôr mu dedičské osvedčenie
doniesol aj obžalovaný Ing. P.. Z jeho kancelárie do kancelárie notárky JUDr. E., je vzdialenosť 250 až
300 metrov. Budova kde sídli notárka JUDr. E. má 1 poschodie, táto sídli na poschodí. Vyššie sa už z
tohto poschodia nedá dostať. Od posledného telefonátu obžalovaného Ing. P., že už sú v jeho kancelárii

do príchodu k notárke A.. E. ubehla pol hodina.

Svedkyňa JUDr. E. E., notárka Notárskeho úradu v Leviciach, Ul. Na pašte č. 1, v prípravnom konaní
uviedla, že overovala podpisy poškodených dňa 28.9.2005, ktoré zaevidovala v osvedčovacej knihe
z roku 2005 pod poradovým číslo 1339 a 1340 a pod príslušnými číslami v notárskom centrálnom

registri. Na podrobnosti si nepamätala. Nevedela sa vyjadriť, či okrem týchto dvoch osôb bol s nimi
v kancelárii prítomný aj niekto iný. K osvedčovaniu podpisov vedela uviesť len to, že sa osvedčovali
kúpnopredajné zmluvy, koľko ich bolo k tomu sa vyjadriť nevedela. Bolo by to možné však zistiť z dokladu
o zaplatení úhrady za osvedčovanie podpisov. Kto uhrádzal poplatok za osvedčovanie podpisov sa
nevedela vyjadriť. Na otázky uviedla, že pri osvedčovaní podpisov mohol byť prítomný aj svedok JUDr.

E., nevedela sa vyjadriť, či sa podpisovali aj príjmové pokladničné doklady, ohľadom prevzatia peňazí,
pred podpísaním a osvedčovaním podpisov kúpnopredajných zmlúv. Overené kúpnopredajné zmluvy
po osvedčení prevzali účastníci, nevedela uviesť, či to boli predávajúci alebo kupujúci. Dá sa to zistiť
na príjmovom pokladničnom doklade. Nevedela sa vyjadriť, či svedok JUDr. E. organizoval overenie,
či tento bol predtým u nej v kancelárii, ako prišli účastníci k osvedčeniu podpisov. Potvrdila, že sama

sídli na 1. poschodí, pričom po pravej a ľavej strane je úzka chodba, pred jej kanceláriou sú lavice. Na
hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetnej veci iba overovala podpisy, bola to jej bežná, rutinná
robota. Na okolnosti si už bližšie nepamätá, len vie, že boli prítomní, overili sa podpisy. Vie, že v jej
kanceláriiboloviacosôb,bližšiesavšakužvyjadriťnevedela.Vkanceláriiboliprítomnéasivšetkyosoby,
ktorým overovala podpisy. Na otázky prokurátora uviedla, že si nepamätá, akým spôsobom sa odovzdali

overené zmluvy. Ohľadom peňazí kúpnej ceny tam žiadna zmienka nebola. Keby boli námietky zo strany
účastníkov, tak to neoverí. Na otázky splnomocnenca uviedla, že po overení zmlúv, tieto položila na stôl
a kto kúpnopredajné zmluvy zo stola vzal nevedela uviesť, ak ju požiadali, tak určite sa vyhotovovali aj
kópie, sama sa na to však už nepamätá. Na otázky súdu uviedla, že v kritickom čase pracovala u nej
asistentka G. D.. Sídlila však v druhej kancelárii, pričom obe kancelárie boli prepojené. S obžalovaným

N. sa doposiaľ nestretla.

Svedkyňa S. P., bývalá manželka obžalovaného Ing. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že majiteľkou
mobilného telefónu XXXX XXX XXX v minulosti niekedy dávno bola. Je možné, že koncom septembra2005 kontaktovala isté osoby, pričom mala záujem o kúpu rôznych tovarov. Potvrdila, že sama je
vyučená kaderníčka, v kritickej dobe vykonávala kadernícke práce. Pripustila, že v tej dobe sa pravidelne
telefonovalo na číslo osoby, ktorá má obchod s textilom z dôvodu, že pre dcéru hľadali spoločenské šaty.

Potvrdila, že chodili po rôznych obchodoch a v jednom butiku vo Zvolene jej dala pani telefónny kontakt,
že keď predmetné šaty prídu, tak zavolá. Predmetný butik bol vo Zvolene na pešej zóne. Majiteľkou,
resp. predavačku predmetného butiku nepoznala, len pri nákupe bola ochotná. Dala jej telefonický
kontakt. Mohlo sa sťať, že na toto telefónne číslo telefonovali 2-3 krát. Konkrétne meno majiteľky alebo
predavačky nevie. Na otázky prokurátora uviedla, že spoločenské šaty zháňala aj v Nových Zámkoch,

Komárne. V predmetnej predajni majiteľka alebo predavačka po prezretí tovaru, sa sama ponúkla, že
keď prídu šaty, o ktoré má dcéra záujem, tak aby zavolali, poprípade ona zavolá im. Potvrdila, že na
predmetné číslo volala minimálne 1 krát. Dcéra potrebovala šaty na venček. Šaty v uvedenom butiku
nakoniec dcére kúpili. Na otázky splnomocnenca uviedla, že dcéra v tom čase mala 14 rokov. Blok od
kúpy šiat si neodložila. Potvrdila, že v kritickom čase obžalovaný Ing. P. podnikal, v čom presne nevedela
uviesť. Sama nevie o tom, či obžalovaný Ing. P. mal záujem kupovať nehnuteľnosť. Sama nevedela

uviesť, či obžalovaný Ing. P. bol v obciach Lutila a Baďan. Obžalovaný Ing. P. jej ani nikdy nepovedal,
že kúpil nehnuteľnosť. Pripustila, že z butiku vo Zvolene bolo aj jej telefonované, zdôraznila, že si to už
nepamätá, lebo to bolo dávno. Na otázky súdu uviedla, že v tom čase hľadali na viacerých miestach
a boli sa pozrieť aj v predmetnom butiku. V tejto predajni sa predávali dámske šaty konfekcia. V tejto
predajni bola s dcérou pravdepodobne 2 krát. Z jej telefónneho čísla mohli telefonovať aj syn alebo

dcéra, nevedela o tom, že by telefonoval z jej mobilného telefónu aj obžalovaný Ing. P..

Svedkyňa M. N. E. manželka obžalovaného N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2005 mal jej
manžel prevádzku, bol to obchod s dámskym oblečením. Bolo to vo Zvolene na V. N. č. XX. Telefónne
číslo XXXX XXX XXX si nepamätá. Zdôraznila, že sama sa často zdržiavala v predmetnej predajni. Malo

na ňu kontakt veľké množstvo telefónnych čísel, hlavne zo Zvolena. Potvrdila, že konkrétne si pamätá
na svedkyňu P.. Pamätala si ju z predajne. Potvrdila, že svedkyňa P. bola v predajni s dcérou, ktorá
mala nejakú slávnosť stužkovú, maturitný ples alebo venček, už si nepamätala. Svedkyňa P. bola u nich
nakupovať, potom ju už nevidela, skončili s obchodom. Potvrdila, že tváre ľudí si pamätá. Potvrdila, že
niektoré zákazníčky v predajni, chceli vedieť, kedy bude konkrétny tovar, takže si brávala ich telefónne

čísla. Na otázky prokurátora uviedla, že dcéra svedkyne P. bola štíhla slečna, dlhovlasá. Mala záujem
o dlhé šaty, nepamätala si koľkokrát bola svedkyňa P. s dcérou v predajni. Keď prišiel nový tovar,
tak sa obtelefonovávali zákazníčky, ktoré čakali na ten tovar. Na otázky splnomocnenca uviedla, že si
nepamätákoľkomaladcérasvedkyneP.rokov.Nepamätala,naakúpríležitosťšatyboli.Napredmetných
šatách sa upravovala dĺžka, na farbu šiat si nepamätala. Vylúčila, že by z jej mobilného telefónu mohol

telefonovať aj niekto iný než ona sama. Manžel má svoj mobilný telefón. Obžalovaný P.. P. bol zrejme
s manželkou nakupovať. Do predajne mohol prísť obžalovaný Ing. P. s manželkou aj s dcérou, ďalej
tam mohla byť svedkyňa P. s dcérou a zo začiatku mohol prísť sám aj obžalovaný Ing. P.. Na otázky
súdu uviedla, že predajňa mala názov Salón Sisy. V predajni mala predavačku, či táto prišla do kontaktu
so svedkyňou P. a jej dcérou si nepamätala. Koncom septembra 2005 bola v predajni zamestnaná jej

mama. S obžalovaným Ing. P. prišla do osobného kontaktu v predmetnej predajni, nikde inde sa s ním
nestretla.

Svedok A. O. v prípravnom konaní uviedol, že poškodený R. K. mu povedal, že predáva svoje vozidlo,
toto si bol pozrieť u neho doma so svedkom R. F., vtedy mu poškodený R. K. povedal, že by chcel

predať aj rodinný dom v Lutile. Sám nemal záujem. Túto skutočnosť spolu so svedkom R. F. povedal
obžalovanému N.. Následne sa oni dvaja nejako spojili, ďalej jednali bez jeho prítomnosti. Vie, že sa
stretávali v reštaurácii Madona, po predaji mu poškodený R. K. uviedol, že majú nejaké nezhody ohľadne
predaja nehnuteľností, pričom ho požiadal, aby išiel vypovedať. Poškodený R. K. mu uviedol jeho verziu,
žehomalinapadnúťniekdevLeviciach,čibymutonešielpotvrdiť,núkalmufinančnúodmenu,nedohodli

sa na jej výške. Sám uviedlo, že vypovedať bude, avšak len to, čoho bol svedkom. Sám nevidel v
Madone nátlak obžalovaného N. na poškodených. Na otázky uviedol, že kritického dňa určite nebol v
Madone v Žiari nad Hronom, nevedel sa vyjadriť k tomu, že mali ísť od Levíc ani k osobám, ktoré tam
mali ísť. Potvrdil, že vie o tom, že obžalovaný N. si bol nehnuteľnosť pozrieť, pričom mal o ňu záujem.
Vedel to od poškodeného R. K.. Sám povedal obžalovanému N., že „K.“ má na predaj dom. Či si ho bol

obžalovaný N. pozrieť k tomu sa vyjadriť nevedel. Sám si nepamätal či pri stretnutiach obžalovaného
N. a poškodených videl svedka R. F.. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná
obžalovaného N.. Sám nevie, aké telefónne číslo obžalovaný N. používal, chodieval s ním do rôznych
pohostinstiev. Sám nebol prítomný jednania obžalovaného N. s poškodenými v Madone, vždy sedel o2-3 stoly ďalej, nevie preto o čom sa jednali. Poškodený R. K. mu tvrdil, že bol vydieraný, sám nevedel
ako mu pomôcť. Na otázky splnomocnenca uviedol, že do Madony chodil aj svedok R. F.. Stretával sa
aj s obžalovaným N.

Svedok R. v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný Šarközi jednal ohľadom kúpy nehnuteľnosti
s poškodeným R.. Či jednal aj s poškodeným Q. k tomu sa vyjadriť nevedel. Sám sa s poškodenými
ohľadom prevodu nehnuteľnosti nerozprával. V kritickom čase obžalovaný N.i vlastnil Mercedes a
Škodu Super B. Poprel, že by bol dňa 28.9.2005 spolu s obžalovaným N. a poškodenými v Leviciach.
Obžalovaného P.. P. nepozná. Sám nemal vedomosť, či obžalovaný N. bol s poškodenými v Leviciach

ohľadne prevodu ich nehnuteľností. Pripustil, že dňa 28.9.2005 mu mohol telefonovať obžalovaný N..
Nepamätal si však z akého telefónneho čísla. V kritickom období so svedkyňou N. E. nekomunikoval.

Svedok A. S. v prípravnom konaní uviedol, že v roku 2005 požičal obžalovanému P.. P. finančné
prostriedky vo výške 2.000.000,- Sk. Obžalovaného Ing. P. v tom čase poznal 10 až 12 rokov z
obdobných aktivít. Už predtým mu požičiaval finančné hotovosti od 100.000,- Sk do 300.000,- Sk,

bolo to v septembri 2005, kedy na základe predošlej dohody s obžalovaným Ing. P. sa stretli v sídle
firmy spoločnosti ECO TRADING s.r.o. vo Zvolene, kde v jeho kancelárii došlo k prevzatiu finančných
prostriedkov. Hotovosť obsahovala bankovky nominálnej hodnoty 5.000,- Sk, ktoré boli rozdelené po
500.000,- Sk. Prítomní boli brat Z. a svedok D., ktorý prišiel s obžalovaným Ing. P.. Už pri preberaní
peňazí bola pripravená zmluva o pôžičke na 2.000.000,- Sk, ktorú podpísal obžalovaný P.. P., svedok

D., brat a on sám. Obžalovaný Ing. P. mu uvádzal účel pôžičky na kúpu rodinného domu v Lutile. Zmluva
bola vyhotovená v 2 vyhotoveniach, jednu si sám ponechal, druhú si vzal obžalovaný Ing. P..

Svedkyňa Z. Z. bývalá predavačka, fotografka Fotoprimi v Leviciach, ktorá patrila svedkovi JUDr. E.,
v prípravnom konaní uviedla, že dňa 28.9.2005 prišiel do foto predajne obžalovaný Ing. P. s dvomi

osobami, ktoré predtým nepoznala, títo sa nepredstavovali. Obžalovaného P.. P. pozná, ako klienta
svedka JUDr. E.. Obžalovaný P.. P. si mal prísť pre zmluvy, ktoré nechal svedok JUDr. E. v kancelárii a
odišiel k svedkyni JUDr. E.. Keď tieto osoby prišli, tak vzala listinné materiálny, ktoré boli pripravené a
tieto odovzdala obžalovanému Ing. P.. Uvedené osoby zostali vo vyhradenom priestore pre zákazníkov.
Sama sa venovala svojej práci. Dve osoby, ktoré prišli s obžalovaným Ing. P. prišli samé, nevedela uviesť

s kým však prišli k budove. Týmto osobám nevenovala pozornosť, počas ich prítomnosti mala ďalších
zákazníkov. Tieto osoby odišli s tým, že viac ako polhodinu sa nezdržali, počas ich prítomnosti jej volal
svedok JUDr. E., či si už prišli po papiere. Sama mu povedala, že už sú prítomní a čítajú podklady. Ako
sa ďalej presunuli k svedkyni A.. E. a s kým sa nevedela vyjadriť. Na otázky uviedla, že by si všimla,
kdebymalineznámimužisobžalovanýmIng.P.menšierečovénedorozumenie,aleboniektorýbyhovoril

zvýšeným hlasom. Všetko prebehlo v klude. Svedka R. F. nepozná. Sama nevedela s určitosťou povedať
či 2 osoby, ktoré prišli s obžalovaným Ing. P. si preštudovali listinné materiály. Pri odchode týchto 3 osôb
sa pri vchode nenachádzala ďalšia osoba.

Svedkyňa A. K. manželka poškodeného R. K., v prípravnom konaní uviedla, že deň predtým, ako išiel

manžel aj s bratom do Levíc prišiel ku nim domov Róm v okuliaroch, ktorého manžel volal Z., tento už bol
za manželom viackrát, pričom sa jednalo o predaj nehnuteľností. Chodieval už asi 3 mesiace dozadu.
Milan povedal, že je potrebné, aby prišiel manžel aj s bratom do Madony, že ich tam čaká M.. Následne
na druhý deň išla s manželom a s jeho bratom do Žiaru nad Hronom, pričom ich prišiel vziať Z., mala
vedomosť, že kupujúcim bude M., priezvisko nevedela uviesť s tým, že sa stretnú v Madone. Tento asi

po polhodine prišiel, začal následne vysvetľovať ohľadne zmlúv s tým, že budú vyhotovené právnikom
v Leviciach, pričom manželov brat si tieto chcel dať preštudovať u právnika v Žiari nad Hronom. V tom
čase ešte zmluvy neboli vypracované. M. mu na to povedal, že čo sa bojí, že zmluvy budú u manželovho
brata, pričom tieto bude mať pri sebe s tým, že pokiaľ sa neprevedú peniaze na účet, nehnuteľnosť
sa neprevedie. K. sa dozvedela pri tom, že kupujúci nebude M., ale podnikateľ z Levíc. Na druhý deň

následne odišli do Levíc s tým, že dohoda bola taká, že pôjdu osobným motorovým vozidlo, ktoré patrí
M., pôjde s nimi aj Z.. Pre ňu už vo vozidle nebolo miesto. Po príchode domov jej bolo povedané, že
manželovmu bratovi ukradli v Leviciach zmluvy, keď išli od notára na kávu. Vie, že ohľadne tejto veci boli
na polícii. Na otázky uviedla, že Z.o rozhovorov nezasahoval, na iných stretnutiach ohľadom predaja
nehnuteľností nebola. Sama nevedela uviesť či manžel alebo švagor uviedli nejakú konkrétnu sumu,

za ktorú sa budú nehnuteľnosti predávať. Sama nevedela o obsahu zmlúv pred podpisom. Manžel jej
potom povedal, čo bolo obsahom zmlúv, už si však nespomínala, čo konkrétne povedal.Z výpisov prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov mobilných operátorov Orange a.s. Slovensko a
T-Mobile Slovensko a.s. vyplýva, že užívateľom telefónneho čísla XXXX XXX XXX bol obžalovaný N.,
telefónneho čísla XXXX XXX XXX svedok F., XXXX XXX XXX svedok S., XXXX XXX XXX obžalovaný

P.. P.. Z legendy k výpisom prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov je zrejmé, že pred kritickým
obdobím, v kritickom období aj po kritickom období sa vzájomne kontaktovali obidvaja obžalovaní, ďalej
obžalovaný N. so svedkom S., obžalovaný N. so svedkom F.. Z vykonaného priestorového odposluchu
poškodeného R. K., svedka O. a nestotožnenej osoby vyplýva, že svedok O. vedel dôležité skutočnosti
pre trestné konanie, ktoré však neskôr v procesnom postavení svedka neuviedol.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctva, pozemné stavby odhad hodnotu nehnuteľností
vyplýva,ževšeobecnáhodnotanehnuteľnostirodinnéhodomuvBaďanyspríslušenstvomčiní630.000,-
Sk, všeobecná hodnota rodinného domu v Lutile s príslušenstvom činí 1.700.000,- Sk. Zo znaleckého
posudku znalca z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling
vyplýva, že v účtovníctve spoločnosti ECO Trading s.r.o. Zvolen pôžička obžalovanému Ing. Ivaničovi

bola zaúčtovaná, zápisy však bolo možné vykonať najneskôr k 31.3.2006, čo je termín pre podanie
daňového priznania k dani z príjmov za rok 2005.

Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi poškodenými a kupujúcim obžalovaným P.. P. ohľadom
nehnuteľnosti v Baďani vyplýva, podľa článku III.:

predávajúci predávajú a kupujúci kupuje nehnuteľnosti popísané čl. 1 za kúpnopredajnú cenu 700.000,-
Sk, slovom sedemstotisíc korún slovenských, ktorá bola určená dohodou v súčinnosti s účastníkmi tejto
zmluvy a túto hodnotu považujú zmluvné strany za všeobecnú hodnotu prevádzaných nehnuteľností.
Kupujúcitietonehnuteľnostizatútocenuvýslovnekupujeapreberádosvojhospoluvlastníckehopodielu.

Predávajúci prehlasujú, že celú dohodnutú kúpnu cenu im kupujúci zaplatil v hotovosti v deň podpísania,
overenia podpisov na tejto kúpnej zmluve, čo títo potvrdzujú svojimi úradne overenými podpismi, ako
i príjmovým dokladom.

Z kúpnej zmluvy predávajúcich poškodených a kupujúceho obžalovaného Ing. P. na nehnuteľnosť v obci

Lutila vyplýva, podľa článku III.:

predávajúci predávajú a kupujúci kupuje nehnuteľnosti popísané čl. 1 za kúpnopredajnú cenu
1.000.000,- Sk, slovom jeden milión korún slovenských, ktorá bola určená dohodou v súčinnosti s
účastníkmi tejto zmluvy a túto hodnotu považujú zmluvné strany za všeobecnú hodnotu prevádzaných

nehnuteľností. Kupujúci tieto nehnuteľnosti za túto cenu výslovne kupuje a preberá do svojho výlučného
vlastníctva v podiele 1/1. Predávajúci prehlasujú, že celú dohodnutú kúpnu cenu im kupujúci zaplatil v
hotovosti v deň podpísania, overenia podpisov na tejto kúpnej zmluve, čo títo potvrdzujú svojimi úradne
overenými podpismi, ako i príjmovým dokladom.

Osvedčenia o pravosti podpisov poškodených na notárskom úrade svedkyne JUDr. E. sú zaznamená
aj v osvedčovacej knihe.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 30.11.2006 sp. zn. 13C 81/06 bol návrh navrhovateľa
obžalovaného Ing. P. proti odporcom poškodeným o zaplatenie 1.700.000,- Sk zamietnutý, ďalej bolo

rozhodnuté o náhrade trov konania. Okresný súd v dôvodoch okrem iného uviedol, že došlo iba k
jednostrannému odstúpeniu od zmluvy, pričom jeho opodstatnenosť je medzi účastníkmi sporná, keďže
odporcovia od zmluvy neodstúpia, na tejto ďalej trvali, musel súd riešiť otázku, či došlo k zrušeniu
zmluvy a či v dôsledku toho pôvodný dôvod plnenia skutočne odpadol. Medzi účastníkmi konania
nebola dohodnutá možnosť odstúpenia od zmluvy, a preto súd zisťoval, či uvedený prípad, alebo dôvod

nebol upravený občianskym zákonníkom, prípadne v inom zákone. Súd nezistil, že by skutočnosť po
uzavretí kúpnopredajných zmlúv bolo podané trestné oznámenie pre odcudzenie prípadných zmlúv a
nevyplatenie kúpnej ceny odporcom bolo dôvodom pre odstúpenie od kúpnopredajných zmlúv zo strany
navrhovateľa, ktorý ako sám tvrdil predmetnú kúpnu cenu odporcom vyplatil a mal v čase uzavretia
zmluvy za to, aby zmluvy boli riadne zavkladované katastrálnym úradom. Skutočnosť či došlo alebo

nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny mohla byť dôvodov odstúpenia od zmluvy odporcami, ktorí takýto
úkon do rozhodnutia súdu neuskutočnili ani navrhovateľa, ktorý trval na tom, že kúpnu cenu vyplatil.
Súd nezistil žiadny iný dôvod, ktorý by umožňoval odstúpenie od zmluvy navrhovateľom, súd preto
predurčujúcu otázku vyhodnotil tak, že odstúpenie od zmluvy navrhovateľom je neplatné s tým, žeodporcoviatrvalinatom,žekúpnopredajnédôvodyboliriadneuzavretéanedošlopodľanichkvyplateniu
kúpnej ceny zo strany navrhovateľa odporcom. Skutočnosť, že sa vedie trestné konanie v dôsledku čoho
neboli kúpnopredajné zmluvy zavkladované, nie je prekážkou riadneho vkladu po ukončení trestného

konania, ktoré nemá vplyv na túto vec pokiaľ ide o otázku platnosti kúpnopredajných zmlúv.

Z návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na nehnuteľnosť v Baďani vyplýva, že
tento bol Správe katastra Banská Štiavnica doručený 29.9.2005. Z návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností v obci Lutila vyplýva, že Správe katastra v Žiari nad Hronom bol doručený

29.9.2005. Z príjmových pokladničných dokladov z 28.9.2005 vyplýva, že poškodený Q. K. prevzal od
obžalovaného Ing. P. 700.000,-Sk a 1.000.000,- Sk, z výdavkových pokladničných dokladov z 28.9.2005
vyplýva, že obžalovaný Ing. P. vyplatil poškodeným sumu 1.000.000,- Sk a sumu 700.000,- Sk.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaných nebola
jednoznačne a bez pochyby preukázaná.

Podľa verzie obžalovaného N. tento mal, ako 1. záujem o kúpu nehnuteľností poškodených, nakoniec
však pre cenu od zámeru nehnuteľnosti kúpiť odstúpil. Sám poprel kontakt na obžalovaného P.. P..

Obžalovaný Ing. P. tvrdil, že k predmetné nehnuteľnosti mu neodporučil obžalovaný N., dostal sa k nim

iným spôsobom. Tvrdil, že s poškodenými sa osobne skontaktoval v Žiari nad Hronom.

Obidvaja poškodení zhodne tvrdili, že o kúpu nehnuteľností mal najskôr záujem obžalovaný N., tento
oboch poškodených so svedkom F. kritického dňa odviezol do Levíc, kde ich predstavil obžalovanému
Ing. P..

Kontakt obžalovaného N. s poškodenými potvrdil aj svedok F..

Poškodení tvrdili, že do Levíc cestovali osobným motorovým vozidlom obžalovaného N., v prítomnosti
obžalovaného N. a svedka F.. Obžalovaný N. a svedok F. túto skutočnosť popreli. Obžalovaný Ing. P.

potvrdil stretnutie s poškodenými.

Vo fotolabe svedka JUDr. E. boli predložené obžalovanému Ing. P. a poškodeným kúpnopredajné
zmluvy a návrhy na vklad do katastra nehnuteľností, čo potvrdila priama svedkyňa Z.. Poškodení mali s
obžalovaným Ing. P. isté časové obdobie na preštudovanie kúpnopredajných zmlúv. Sama svedkyňa Z.

nezaregistrovala na ich strane zvýšené hlasy, respektíve nespokojnosť.

Ďalej po presune do budovy notárskeho úradu mali byť na chodbe podľa obžalovaného Ing. P. a
svedka D. vyplatené finančné prostriedky, poškodení túto skutočnosť popreli, svedok S. potvrdil, že
poskytol obžalovanému Ing. P. finančné prostriedky v sume 2.000.000,- Sk na kúpu nehnuteľností. Túto

skutočnosť potvrdil aj prítomný svedok D.. Svedok S. predmetnú pôžičku zahrnul do svojho účtovníctva.

Po presune do notárskej kancelárie svedkyne JUDr. E. za prítomnosti svedka JUDr. E. došlo k podpisu
kúpnopredajných zmlúv, došlo k overeniu podpisov poškodených čo je uvedené v osvedčovacej knihe
notárky JUDr. E.. V prítomnosti nestranných svedkov JUDr. E. a JUDr. E. nedošlo k žiadnym námietkam

zo strany poškodených k uzavretiu predmetných kúpnopredajných zmlúv, resp. k vyplateniu finančnej
hotovosti za ne.

Je zrejmé, že v kúpnopredajných zmluvách v článkoch III je uvedené, že k vyplateniu ceny nehnuteľnosti
došlo pred podpisom kúpnopredajných zmlúv.

Podľa názoru súdu je nepochopiteľné, že by si poškodení takúto dôležitú skutočnosť nevšimli, neoverili.

Podľa verzie poškodených si kúpnopredajné zmluvy prevzal poškodený Q. K., tieto uložil do ruksaku.
Bola mu vyhotovená ešte fotokópia kúpnopredajných zmlúv, následne počas pobytu na terase

reštaurácie, v prítomnosti svedka F., mu boli z ruksaku predmetné kúpnopredajné zmluvy spolu s
ďalšímipodkladmiosvedčenímodedičstve,listomvlastníctvaaďalšímidokladmisúvisiacimisprevodom
nehnuteľností odcudzené s tým, že neznám osoba uvádzala, že žiadne kšefty v Leviciach sa robiť
nebudú.Poškodený Q. K. na túto situáciu na mieste samom nejakým spôsobom nereagoval, neurobil rozruch na
teraseavpriestorochreštaurácie,nežiadalokontaktnapolíciu,neinformovalsaokamerovomzázname,

či majú umiestnený na prevádzke alebo nie s tým, že by žiadal o jeho prehratie.

Podľa tvrdení poškodených poškodený R. K. si iba išiel založiť účet v Leviciach, na ktorý mu mali byť
prevedené finančné prostriedky, nemal však so sebou preukaz totožnosti. Takže k tomu v kritický deň
nedošlo.

Obžalovaný P.. P. opustil, ako prvý poškodených a spoluobžalovaného N. s tým, že ide podľa
poškodených, previesť finančné prostriedky zo svojho účtu v Nitre, podľa tvrdenia obžalovaného P.. P.
„po zapití predaja“ sa sám vzdialil.

Obžalovaný Ing. P. a svedok D. tvrdili, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo v budove notariátu

svedkyneJUDr.E. vpriestorochschodiska,predjejkanceláriou.SvedokD.vypovedalrozporneohľadne
miest kde stál, potvrdil však, že odovzdanie peňazí videl, pre odstup času si na podrobnosti nepamätal.
Naproti tomu poškodení odovzdanie peňazí pred podpisom zmlúv popreli.

Svedok A.. E. tvrdil, že kúpnopredajné zmluvy na notárskom úrade po podpise a overení prevzal

obžalovaný P.. P.. Túto skutočnosť potvrdil aj obžalovaný P.. P.. Na druhej strane poškodení tvrdili,
že všetky podklady prevzal poškodený Q. K. z dôvodu, že spolu s obžalovaným Ing. P. boli vopred
dohodnutí, že sa vyplatia finančné prostriedky na ich účty a následne budú zmluvy zavkladované.
Svedkyňa JUdr. E. si nepamätala kto prevzal kúpnopredajné zmluvy.

Z výpovedí svedkýň P. a N. E. vyplýva, že v kritickom období si mohli telefonovať viackrát ohľadom kúpy
šiat pre dcéru svedkyne P..

Podľa názoru súdu nemožno jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uzavrieť, že vina
obžalovaných bola jednoznačne a bez pochyby preukázaná. Neboli produkované doposiaľ v konaní

jednoznačné dôkazy, ktoré by potvrdzovali verziu poškodených.

Za takejto dôkaznej situácie súd preto podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oboch obžalovaných spod
obžalobyokresnéhoprokurátorvŽiarinadHronomz8.1.2009sp.zn.2Pv693/05pretrestnýčinpodvodu
formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona

číslo 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku oslobodil.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.10.2016 sp. zn. 3To 95/2016 bol podľa § 321 ods. 1
písm. b),d) Tr. por. zrušený napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1

Tr. por. vec sa vrátila súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Druhostupňový súd svoje uznesenie odôvodnil tým, že pri prejednávaní trestnej veci sa prvostupňový
súd dôsledne neriadil § 2 ods. 10, ods. 12, § § 168 ods. 1 Tr. poriadku, odvolací súd ďalej zistil chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, ako aj preto,

že sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie pričom
naviac bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Krajský súd si plne osvojil odvolacie námietky prokurátora. Prvostupňový súd dostatočne nevyhodnotil
dôkazy vyplývajúce výrazne v neprospech oboch obžalovaných, majúc na mysli najmä podrobné

výpovede svedkov poškodených Q. K. a R. K.. Hodnotiac obhajobné tvrdenia oboch obžalovaných
bude preto potrebné, aby sa prvostupňový súd dôsledne s touto dôkaznou situáciou vyrovnal, vykonané
dôkazy zákonným spôsobom vyhodnotil, najmä z dôvodu, že tieto si navzájom odporujú. Spôsob, akým
bol odôvodnený oslobodzujúci výrok rozsudku je nedostatočný, nerešpektujúci obsah ust. § 2 ods. 10, §
168 ods. 1 Tr. por. a je zjavné, že okresný súd usvedčujúce výpovede svedkov R. K. a Q. K. bagatelizuje,

pričom naopak bez ďalšieho uveril obhajobným tvrdeniam oboch obžalovaných. Pokiaľ prvostupňový
súd dôvodil tým, že vo veci neboli produkované jednoznačné dôkazy, ktoré by potvrdzovali verziu
poškodených, toto nie je pravda, takýmito dôkazmi sú práve podrobné výpovede oboch poškodených
nielen v štádiu prípravného konania, ale i v konaní pred súdom. Nemožno pritom bez povšimnutiaponechať kriminálnu minulosť oboch obžalovaných, pričom z odpisov z registra trestov, týkajúcich sa
ich osôb je zistiteľné, že obžalovaný M. N. bol v minulosti v dvoch prípadoch riešený súdom práve
pre trestné činy podvodu podľa § 250 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a taktiež obžalovaný Ing. G. P.

bol súdom postihnutý v minulosti v jednom prípade za trestný čin úverového podvodu podľa § 250a
Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Na druhej strane však je nutné zdôrazniť, že v týchto prípadoch sa
na oboch obžalovaných hľadí, akoby odsúdení neboli. Bude povinnosťou prvostupňového súdu si v
rámci nového rozhodovania vo veci zadovážiť aktuálne odpisy z registra trestov na oboch obžalovaných,
prípadne zadovážiť si spisy o ich predchádzajúcich odsúdeniach. Druhostupňový súd zdôrazňuje,

že hodnotiac dôkaznú situáciu vo veci, obsah vykonaných dôkazov, neobstojí záver prvostupňového
súdu v tom smere, že ,,vina obžalovaných nebola jednoznačne a bez pochyby preukázaná“, naopak,
vychádzajúc z obsahu svedeckých výpovedí oboch poškodených, zatiaľ je daný vo veci skôr záver,
že obidvaja obžalovaní sa dopustili konania, obsiahnutého v obžalobe. Ako už bolo skôr uvedené,
pokiaľ prvostupňový súd neuverí tvrdeniam oboch poškodených, taký svoj postup bude povinný náležite
zdôvodniť,vopačnomprípaderozhodnúťvdôsledkuodvolaniaprokurátoravneprospechobžalovaných.

Krajský súd ponecháva na zvážení prvostupňového súdu to, či bude potrebné vo veci vypočuť v
procesnom postavení svedka Mgr. F., ktorého výsluch navrhol splnomocnenec poškodených.

Z týchto dôvodov druhostupňový súd na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom, podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.

por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por., súd ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadi.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.2.2017 bolo vykonané dokazovanie prečítaním listinných
dôkazov, výsluchom svedka Z.. B. F., oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu
Levice sp. zn. 4T 294/09, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3T 108/08, 13C 81/06, Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T 170/04, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2017 bolo vykonané

dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, výsluchom svedka A. O., oboznámením sa s obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T 274/12.

Svedok Z.. B. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti niekedy dávno asi pred 10 rokmi, presne
netuší, mu volal poškodený Q. K. s tým, že s bratom by mali záujem predať rodinný dom. Tomuto zrejme

povedal, ak má záujem, nech príde, s tým, že takúto vec vie vyhotoviť. Následne nevie s akým odstupom
mu opätovne volal poškodený Q. K., povedal mu, že je v Leviciach, v nejakej reštaurácii, pričom povedal,
že boli uzavrieť kúpne zmluvy, boli niekde overiť podpisy a keď čakali v nejakej reštaurácii, že tam čakali
sám nevie uviesť na koho, s tým, že niekto tam prišiel a papiere im zobral. Následne prišiel poškodený
Q. K. do jeho kancelárie, pričom tomuto povedal, že je potrebné podať trestné oznámenie. Bola to

klasická porada, čo robiť v danej veci. Sám, keďže predpokladal, že by mohol v predmetnej veci byť v
budúcnosti vypočutý, ako svedok, požiadal splnomocnenca JUDr. A. S., či by sa tejto veci neujal, keďže
zjavne potrebovali právnu pomoc. Na otázky uviedol, že určite povedal, že poškodení by mali podať
trestné oznámenie, začať vec riešiť tým nech prídu do jeho kancelárie. Keď uvádzal, že poškodení majú
podať trestné oznámenie, pravdepodobne povedal na polícii v Leviciach, kde sa stal skutok. Nevedel

uviesť či mu poškodení uviedli, prečo vec neoznamovali ihneď na polícii v Leviciach, resp. nevolali
linku 158. Potvrdil, že meno obžalovaného M. N. počas rozhovoru s poškodenými padlo, nevedel si už
však spomenúť v akej súvislosti. Poškodení nakoniec uvádzali, že zmluvy ku nemu neprišli, preto do
jeho advokátskej kancelárie spísať, lebo zmluvy zabezpečila druhá strana s tým, že stačí keď sa pôjdu
podpísať k notárovi v Leviciach.

Svedok A. O., ktorého opätovne žiadal vypočuť obžalovaný Ing. G. P. na hlavnom pojednávaní uviedol,
že v čase keď sa vec vyšetrovala na polícii sa raz stretol s poškodeným R. K.. Sám sa ho pýtal v akom
je vec štádiu, vie že sám bol vypovedať vo veci v prípravnom konaní. Poškodený R. K. mu ponúkal
nejaký obnos, aby tvrdil na obžalovaného M. N., že „ho do niečoho nútili, alebo ja neviem“. Podľa neho

bola to kamufláž, pričom poškodeného R. K.u mal nútil do toho obchodu obžalovaný M. N., že to bolo
všetko podvod, aby to potvrdil. Sám nemohol nič potvrdiť, pretože priamo nebol prítomný pri žiadnom
ich stretnutí. Poškodený R. K. mu núkal vtedy sumu 100.000,- Sk. Sám to neprijal v žiadnom prípade.Povedalmu,žepovielento,čohobolsvedkom.UvedenéstretnutiebolovkrčmeHutníckybufet.Pripustil,
že pri stole mohol byť v tom čase prítomný aj svedok R. F..

Obžalovaný M. N. v záverečnej reči uviedol, že sa priznáva, cíti sa byť vinným. V práve posledného
slova obžalovaný M. N. znovu uviedol, že priznáva sa, cíti sa byť vinným.

Pri vyhodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku rešpektujúc právny názor druhostupňového
súdu súd uzavrel, že vina obžalovaných bola preukázaná doznaním na obžalovaného M. N., svedeckými

výpoveďami poškodených R. K. a Q. K., listinnými dôkazmi, svedeckou výpoveďou Mgr. B. F..

Poškodený R. K. a poškodený Q. K. zhodne uvádzali, že predaj predmetných nehnuteľností nikdy
nezverejňovali, pričom obžalovaný Ing. G. P. nevedel vierohodne vysvetliť akým spôsobom získal
informácie o ich predaji, zároveň však poprel, že by poznal obžalovaného M. N., ako aj to, že sa s
ním kontaktoval, práve v súvislosti s predajom uvedených nehnuteľností. Tvrdenie obžalovaného Ing.

G. P. bolo vyvrátené výpoveďou poškodených R. K. a Q. Sekerku, ktorí označili obžalovaného M. N.,
ako pôvodného kupca nehnuteľnosti. Tento však neskôr vystupoval, ako sprostredkovateľ a kupujúcim
bol nakoniec obžalovaný Ing. G. P. s tým, že obidvaja obžalovaní sa aktívne podieľali na spáchaní
trestného činu. Poškodený R. K. a poškodený Q. K. podrobne popísali vo svojich výpovediach spôsob
spáchania trestného činu s tým, že stále verili, že finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti im

budú vyplatené. Napokon však žiadne peniaze neobdržali, naviac neznámym páchateľom im boli v
reštaurácii v Leviciach odcudzené zmluvy vo viacerých vyhotoveniach, ktoré mali neskôr predložiť k
zavkladovaniu. Túto skutočnosť oznámili podaním trestného oznámenia na políciu v Žiari nad Hronom
a neskôr sa snažili na radu právnika svedka Mgr. B. F. predaj nehnuteľností zastaviť, pričom zistili, že
na základe odcudzených zmlúv už boli v zrýchlenom konaní zmluvy zavkladované, čo bolo preukázané

výpoveďami pracovníčok katastrálneho úradu. Je bežné, že poškodení si v zmluve riadne neprečítajú,
čo má pre nich neskôr katastrofálne následky. V tomto prípade svedkom odovzdávania peňazí mal
byť svedok Z. D., ktorého výpovede však boli rozporné a odlišovali sa v otázke určenia a popisu
miesta kde sa mal predávajúci nachádzať pri odovzdávaní peňazí, pričom zmenu výpovedí svedok
odôvodňoval tým, že sa mu to poplietlo. Pokiaľ ide o výpovede ďalších nepriamych svedkov, tieto

neprispeli k objasneniu skutkového stavu. Niektoré vyzneli v prospech obžalovaných, a to výpoveď
svedka Akad. mal. A.. A. E. a svedkyne notárky A.. E. E., pričom je potrebné uviesť, že vyhotovenie
kúpnopredajných zmlúv zabezpečoval obžalovaný Ing. G. P. prostredníctvom svedka Akad. mal. JUDr.
A. E., ktorý zapracoval do zmluvy, že finančné prostriedky budú odovzdané predávajúcim pred ich
podpisom a aj to, že podpisy boli overované u notárky svedkyne JUDr. E. E., ktorá si podľa výpovede

poškodených R. K. s obžalovaným P.. G. P. tikala. Dôležitým dôkazným prostriedkom, ktoré preukazujú
skutkový stav sú výpisy prichádzajúcich ako aj odchádzajúcich hovorov zo spoločnosti Orange a.s.
Slovensko a T - mobile, ktoré preukazujú, že pred spáchaním skutku, v čase spáchania skutku i po jeho
spáchaní sa vzájomne kontaktovali obžalovaný M. N. s obžalovaným Ing. G. P..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.4.2017 obžalovaný M. N. v záverečnej reči a pri poslednom
slove sa ku skutku doznal, svoje konanie oľutoval. Obranu obžalovaného Ing. G. P. za takejto dôkaznej
situácie súd musel pokladať za účelovú, tendenčnú so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Konanie obžalovaných, ktorým spoločným konaním dopustili sa konania nebezpečného pre spoločnosť,
ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle na škodu

cudzieho majetku, seba obohatiť tým, že uvedú niekoho do omylu a spôsobia tak na cudzom majetku
značnú škodu, k dokonaniu trestného činu však nedošlo súd právne kvalifikoval, ako trestný čin podvodu
formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr.
zákona číslo 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov.

ObžalovanýIng.G.P.máukončenévysokoškolskévzdelanie.Mesto(mestskýúrad)Želiezovcevspráve
o povesti uviedlo, že osobné, rodinné a majetkové pomery obžalovaného nie sú im známe, v komisii na
ochranu verejného poriadku pri mestskom zastupiteľstve nebol riešený, iné skutočnosti o menovanom
nie sú im známe. Doposiaľ bol 7 krát priestupkovo postihovaný, vo všetkých prípadoch pre priestupky
na úseku dopravy, naposledy Mestskou políciou Levice dňa 30.5.2016 pre spáchanie priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 Zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch
v platnom znení, pričom mu bola uložená bloková pokuta v sume 20 eur. Doposiaľ bol 2 krát súdne
trestaný, z toho v 1 prípade v cudzine, naposledy rozsudkom Okresného súdu v Leviciach z 11.2.2010
sp. zn. 4T 194/09 pre pokračovací trestní čin úverového podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250a ods. 1,4 Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zákona č. 227/05 Z. z. k trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov,
výkon ktorému mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obvinenému uložil aj trest

zákazu činnosti spočívajúci v zákaze podnikať v trvaní 3 roky, osvedčil sa 8.8.2013 s účinkom zahladenia
odsúdenia.

Obžalovaný M. N. má základné vzdelanie. Mestský úrad Žiar nad Hronom v správe o povesti uviedol,
že povahové a charakterové vlastnosti obžalovaného nepoznajú, bližšie informácie o jeho správaní,

rodinných a majetkových pomeroch poskytnúť nevedia. Doposiaľ bol 9 krát priestupkovo postihovaný,
vo všetkých prípadoch pre priestupky na úseku dopravy, naposledy 2.3.2016 pre porušenie § 16 ods.
5 Zákona č. 8/09 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách - rýchlosť jazdy, pričom v blokovom
konaní dopravným inšpektorátom Zvolen mu bola uložená pokuta vo výške 200 eur. Doposiaľ bol 5 krát
súdne trestaný z toho v 3 prípadoch pre majetkovú trestnú činnosť, naposledy rozsudok Okresného súdu
v Prievidzi z 31.8.2016 sp. zn. 1T 274/2012, pre zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva

podľa § 20, § 222 ods. 1, 4 Tr. zákona č. 300/05 Z. z. v znení zákona č. 650/05 Z. z. pričom s poukazom
na § 51 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák., mu bol uložený trest odňatia slobody s
probačným dohľadom v trvaní 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 roky a podľa § 51
ods. 2, 4 písm. g) Tr. zák. súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúce najmä v príkaze podrobiť

sa počas skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
17.9.2016, skúšobná doba plynie do 17.9.2019.

Pri trestnom čine podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. možno uložiť páchateľovi trest odňatia

slobody na 2 roky až 8 rokov.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu obžalovaného Ing. G. P. súd prihliadol k ustanoveniam § 3 ods. 4,
§ 23 ods. 1, § 31 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr. zák. pričom poľahčujúcu okolnosť podľa § 33 a priťažujúcu
okolnosťpodľa§34Tr.zák.nezistil,pričomjetohonázoru,ževzhľadomnadobuviac,ako11rokov,ktorá

uplynula od spáchania skutku, postačuje uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 rokov, výkon ktorého podľa § 58 ods. 1 písm.a), § 59 ods.
1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v strede dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej
sadzby v trvaní 2 rokov.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu obžalovaného M. N. súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2,
3, 4, 5 písm. a), c), 6 Tr. zák. pričom ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. uzavrel, že
obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Tr. zák. zistil, že spáchal viac trestných činov, preto podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný.

Prizločineúverovéhopodvodupodľa§222ods.4Tr.zák.možnouložiťpáchateľovitrestodňatiaslobody
na 5 rokov až 12 rokov.

Podľa názoru súdu vzhľadom na dobu 11 rokov, ktorá uplynula od spáchania skutku, tiež nakoniec na

doznanie sa obžalovaného, boli splnené podmienky § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody.

Súd preto s poukazom na § 46 Tr. zák. uložil obžalovanému podľa § 222 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37
písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v

trvaní3rokov.Podľa§42ods.2Tr.zák.spolusuloženímsúhrnnéhotrestuzrušilvýrokotresteuloženom
páchateľovi skorším rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z 31.8.2016, sp. zn. 1T 274/2012, ktorým
bol odsúdený pre zločin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 222 ods. 1, 4 Tr.
zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov, na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. súd obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu v strede hornej polovice
zákonom stanovej trestnej sadzby, zároveň mu bol uložil probačný dohľad, pričom ustanovil skúšobnú
dobu na 4 roky. Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. g) Trestného zákona zároveň súd obžalovanému uložilpovinnosti spočívajúce najmä v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 1, 2 Tr. poriadku).
Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku)
- poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm.c) Tr. poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm.d) Tr. poriadku).
- osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Tr. poriadku).