Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, February 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233278
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113233278.13

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu H. P., F..
X.X.XXXX, T. Ž. XX, XXX XX H., právne zastúpeného JUDr. Rastislavom Strakom, advokátom so sídlom
Hviezdoslavova 9, 085 01 Bardejov proti žalovanému O.. Ľ. G., F.. XX.X.XXXX, T. H., I.. G.. J. XX,
právne zastúpenému JUDr. Lukášom Polákom, advokátom so sídlom ul. Hlavná č. 137, 080 01 Prešov,
o zaplatenie sumy 37.000,- eur s prísl. a protižalobe, takto

r o z h o d o l :

I. Vzájomnúžalobuozaplatenieúrokuzomeškaniavovýške9%ročnezosumy7.500,-eurod24.6.2009
do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 7.833,33 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 27.833,33 eura od 29.4.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu žalobcu prevyšujúcu sumu 27.500,- eur z a m i e t a.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 23,96%, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V. Súdna znalkyňa O.. P. P. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči žalobcovi v
rozsahu 61,98% a voči žalovanému v rozsahu 38,02%.

VI. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 61,98% a voči žalovanému v
rozsahu 38,02%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 18.6.2010 domáhal určenia, že zmluva o budúcej kúpnej

zmluve zo dňa 9.6.2009 uzavretá so žalovaným je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.6.2009
uzavreli účastníci konania zmluvu o budúcej zmluve, kde v bode I. sa zaviazal žalovaný, že uzavrie
kúpnu zmluvu so žalobcom na predaj nehnuteľnosti zapísaných v A. Č.. XXXX ležiacich v Prešovskom
kraji, okrese XXX Prešov, obci XXX XXX Prešov v
katastrálnom území 857 301 Solivar ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. XXXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3179 m2 a č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere

1684 m2, v lehote najneskoršie do 45 dní od uzatvorenia zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy žalobca
vyplatil žalovanému titulom zábezpeky sumy 27.500,- eur a 10.000,- eur, ktoré odovzdal zamestnancovi
žalovaného J. M.. Po vybavení ďalších náležitosti žalobca zistil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet
budúcej kúpnej zmluvy sú zaťažené ďalšími ťarchami, ktoré žalovaný neuviedol, ktoré vznikli pred
uzavretím predmetnej zmluvy, a to uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. XXCb XXX/XX, ktorým
bolo žalovanému zakázané predať, scudziť alebo zaťažiť právom tretích osôb nehnuteľnosti č. XXXX/X

anásl., bolo zriadené záložné právo pre Istrobanku Bratislava na základe zmluvy, ktorá bola zapísaná
pod R. XXXX/XXXX, boli zriadené ďalšie exekučné príkazy. V súvislosti so zaťažením nehnuteľnostizáložný veriteľ M. P. podnikol kroky vedúce k vydraženiu nehnuteľnosti. Dôvodom neplatnosti je rozpor
s dobrými mravmi, rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka.

2. Neskôr na pojednávaní dňa 28.2.2011 žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 37.000 eur
ako vrátenie záloh vyplatených žalobcom v zmysle zmluvy z 9.6.2009, ktorá je neplatná. Na tomto
pojednávaní súd pripustil rozšírenie žaloby.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V priebehu konania, podaním doručeným súdu dňa 24.5.2011, podal

protižalobu na doplatenie sumy 7.500,- eur ako zábezpeku v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
a tiež sumu 27.833,33 eura titulom úhrady nájomného za užívanie nehnuteľností po dobu 10 mesiacov
od 24.6.2009 do 29.4.2010 spolu s 9 % úrokom z omeškania.

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.3.2012, č.k. XC/XX/XXXX - XXX určil, že zmluva o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 9.6.2009, žalobca Peter Koľšovský, nar.

8.3.1968, bytom Župčany 11, 080 01 Prešov a žalovaný Ing. Ľ. G., F.. XX.X.XXXX, bytom H., I.. G.. J.
XX o uzavretí kúpnej zmluvy na nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, okres Prešov, obec Prešov,
k.ú. Solivar, parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1684 m2 je neplatná. Naliehavý
právny záujem na určený neplatnosti zmluvy videl súd v tom, že v zmluve boli dohodnuté sankcie, ktoré
by mohli byť uplatňované v predmetnom konaní. Ostatné nároky žalobcu a žalovaného, rozhodnutie o

trovách štátu a trovách konania vylúčil na samostatné konanie.

5. Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 26.2.2013, č.k. XC/XX/XXXX - XXX zrušil rozsudok v znení
opravného uznesenia, okrem výroku o vylúčení ostatných nárokov žalobcu a žalovaného o trovách
štátu a trovách konania na samostatné konanie a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I. stupňa na

ďalšie konanie. Odmietol odvolanie žalovaného proti výroku o vylúčení ostatných nárokov žalobcu a
žalovaného, o trovách štátu a trovách konania na samostatné konanie.

6. Predmetom tohto konania je teda rozhodnúť o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 37.000,- eur s
príslušenstvom, nároku žalovaného na doplatenie sumy 7.500,- eur ako zábezpeku v zmysle zmluvy o

budúcej kúpnej zmluve a tiež sumu 27.833,33 eura titulom úhrady nájomného za užívanie nehnuteľností
po dobu 10 mesiacov od 24.6.2009 do 29.4.2010 spolu s 9 % úrokom z omeškania.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, listinnými dôkazmi a znaleckými posudkami a
to návrhom na vykonanie dokazovanie na č.l. 46-47, znaleckým posudkom č. 223/2015 na č.l. 55-73,

vyjadrením žalovaného k znaleckému posudku na č.l. 83-85, vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku
na č.l. 86, vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného na č.l. 94, fotokópiami inzercií na č.l. 119-120,
porovnaní skladovacích priestorov na č.l. 121, inzerátom na č.l. 122-126, doplnením č. 1 Znaleckého
posudku na č.l. 132-142, Znaleckým posudkom č. 33/2010 na č.l. 145-157, odborným stanoviskom na
č.l. 158-190, Znaleckým posudkom č. 115/208 na č.l. 191-209, vyjadrením Znaleckým posudkom na č.l.

210-211, vyjadrením žalobcu na č.l. 212, vypovedaním zmluvy na č.l. 221, výzvou na splnenie záväzku
zo zmluvy a na vypratanie nehnuteľnosti na č.l. 222, fotokópiou doručenky na č.l. 223, zo spisu XC/XX/
XXXX: Znaleckým posudkom č. 14/2010 na č.l. 80-115, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 28.2.2011,
odvolaním na č.l. 339-345, vyjadrením žalobcu k odvolaniu na č.l. 362-363 a zistil tento skutkový stav:

8. Strany konania uzavreli dňa 9.6.2009 Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len ako
„Zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že uzavrie so žalobcom kúpnu na nehnuteľností
zapísané na LV č. XXXX, okres Prešov, obec Prešov, k.ú. J., parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 3179 m2 a č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1684 m2 v lehote
najneskôr do 45 dni od uzatvorenia zmluvy. Ostatné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzali na LV, neboli

predmetom Zmluvy.

9. V bode III. Zmluvy sa strany dohodli, že žalobca vyplatí žalovanému pri podpise Zmluvy sumu 7.000,-
eur, do 7 dní od podpisu 8.000,- eur, do 14 dní od podpisu 3.000,- eur, do 21 dní od podpisu sumu 3.000,-
eur,do28dníodpodpisu3.000,-eur,do35dníodpodpisu3.000,-eurado42dníodpodpisu8.000,-eur.

10. Podľa bodu 4.11 Zmluvy V prípade, že by k uzavretiu zmluvy nedošlo v dôsledku nedodržania lehôt
na potvrdenie a doplnenie návrhu kúpnej zmluvy z viny kupujúceho, má predávajúci právo požadovaťzmluvnú pokutu až do výšky dohodnutej zábezpeky na kúpu nehnuteľnosti v plnej výške, na iné sankcie,
úrok z omeškania, ani náhradu škody nemá nárok.

11. Listom zo dňa 20.4.2010 (č.l. 79 spisu XC/XX/XXXX) bol žalobca vyzvaný k úplnému vyplateniu
zábezpeky vo výške 35.000,- eur, uzatvoreniu kúpnej zmluvy a k zloženiu dohodnutej kúpnej ceny.
Zároveň týmto listom žalovaný od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy odstúpil a vyzval žalobcu na
vypratanie nehnuteľnosti. List bol doručený žalobcovi dňa 23.4.2010

12. Znalec O.. E. G. v znaleckom posudku č. 14/2010 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za obdobie
od 1.6.2009 do 31.5.2010 za sklad bez súpisného čísla na par. č. XXXX/X vo výške 4.901,11 eura,
za spevnenú plochu na parc. č. XXXX/X a XXXX/XX (4.373 m2) vo výške 2.283,81 eura, za pozemok
na parc. č. XXXX/X (H. J.) vo výške 2.608,20 eura a za pozemok na parc. č. XXXX/X, XXXX/XX pod
spevnenou plochou 4.373 m2) vo výške 23.614,20 eura.

13. Žalobca na pojednávaní dňa 28.2.2011 (č.l. 130 spisu XC/XX/XXXX) uviedol, že nehnuteľnosti užíval
12 mesiacov, pričom kúpnu zmluvu neuzavrel, pretože ho žalovaný
vyzval, aby nehnuteľnosti vypratal. Taktiež uviedol, že vyplatil viac peňazí ako mal potvrdenie, pretože
zamestnanec žalovaného bol prostredníkom, pričom mu nebol vydaný doklad.

14. Podľa príjmových pokladničných dokladov (č.l. 201 - 204 spisu XC/XX/XXXX) žalobca zložil
zábezpeky na nehnuteľnosti a to dňa 6.4.2009 vo výške 4.500,- eur, dňa 3.6.2009 vo výške 7.000,-
eur, dňa 23.6.2009 vo výške 2.000,- eur, dňa 30.6.2009 vo výške 2.000,- eur, dňa 29.7.2009 vo výške
1.000,- eur, dňa 6.8.2009 vo výške 3.000,- eur a dňa 9.9.2009 vo výške 8.000,- eur. Spolu 27.500,- eur.
Vo vyjadrení zo dňa 11.4.2011 (č.l. 200 spisu XC/XX/XXXX) žalobca uviedol, že 10.000,- eur odovzdal

zamestnancovi žalovaného, J. M., ktorý mu nevystavil pokladničný doklad.

15. Svedok J. M. pri svojom výsluchu dňa 9.11.2011 (č.l. 304 spisu XC/XX/XXXX) uviedol, že prebral od
žalobcuprežalovanéhopeniazeccavovýške20.000,-Sk,čoajurobil.Žalobcoviotomvydalpotvrdenku.
Nikto pri tom nebol prítomný. Neskôr sa opravil, že išlo o 20.000,- eur.

16. Svedok E. P., brat žalobcu, pri svojom výsluchu dňa 7.3.2012 (č.l. 325 spisu XC/XX/XXXX) uviedol,
že bol prítomný pri odovzdávaní sumy 10.000,- eur J. M., ktorý mal pripravený príjmový doklad na sumu
12.000,- eur. Tento volal buď žalovanému alebo jeho manželke, či bude prerobený príjmový doklad na
sumu 10.000,- eur, na čo mu bolo povedané, že áno. Svedok J. M. na tom istom pojednávaní poprel,

aby E. P.Ý. bol prítomný pri odovzdávaní peňazí.

17. Rozsudkom zo dňa 10.3.2014, č.k. XC/XX/XXXX - XXX súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti Zmluvy zamietol a to z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2014.

18. Žalobca pri výsluchu dňa 14.11.2014 (č.l. 32) uviedol, že v spise sa nachádzajú pokladničné doklady
o tom, že žalovanému vyplatil 27.500,- eur a zvyšných 9.500,- eur mali tvoriť pohonné látky. Zároveň
potvrdil, že nehnuteľnosti užíval 10 alebo 12 mesiacov.

19. Žalovaný pri výsluchu dňa 14.11.2014 (č.l. 32) potvrdil, že žalobca mu vyplatil 27.500,- eur. Poukázal
na výpoveď žalobcu, ktorý najprv uviedol, že peniaze vyplatil J. M. a dňa 14.11.2014 uviedol, že sa
jednalo o pohonné látky.

20. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

21. Podľa § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), účastníci sa
môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej
podstatných náležitostiach.

22. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.23. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

24. Podľa § 451 ods.1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

27. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

29. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

31.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

32. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

34. Podľa § 146 ods. CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

35. Keďže žalovaný zobral vzájomnú žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 7.500,- eur od 24.6.2009 do zaplatenia a žalobca so späťvzatím súhlasil, súd v tejto časti konanie
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zastavil.36. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 37.000,- eur ako vyplatenú zálohu pre účely
uzavretia zmluvy o budúcej zmluvy a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný tento nárok poprel
a navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti zábezpeky. Súd po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je v tejto časti čiastočne dôvodný. Medzi stranami nebolo
sporné, že strany dňa 9.6.2009 uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Podľa článku III.
Zmluvy bol žalobca povinný zložil v dohodnutých termínoch zábezpeku v celkovej výške 35.000,- eur. V
konaní nebolo sporné a bolo aj preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca zložil zábezpeku v celkovej
výške 27.500,- eur. Podľa bodu 3.3 v prípade, že kupujúci nezloží zábezpeku podľa dohodnutého

splátkového kalendára, predávajúci má právo okamžite odstúpiť od tejto zmluvy, resp. odstúpiť od
podpisukúpnejzmluvyzvinynastranekupujúceho.Predávajúcivtakomtoprípademáprávonazmluvnú
pokutu vo výške kupujúcim už zloženej zábezpeky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný
vyzval žalobcu na splnenie záväzku, pričom z obsahu tohto listu vyplýva, že zo strany žalovaného došlo
k odstúpeniu od Zmluvy. Odstúpením od Zmluvy sa zmluva ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ účastníci
sa nedohodnú inak. Žalovaný si teda mal byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy,

dôjde k jej zrušeniu, pričom účastníci Zmluvy si nedohodli iný časový okamih, od ktorého sa Zmluva
ruší. Odstúpením od Zmluvy zanikajú všetky vedľajšie záväzky, ktoré sú viazané na hlavný záväzok, t.j.
aj povinnosť žalobcu doplatiť zvyšok zábezpeky. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže toto odstúpenie
od zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušila,
pričom v súlade s ust. § 457 OZ ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému

všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy
navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne stanovuje § 457 OZ,
ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
Keďže žalobca vyplatil žalovanému sumu 27.500,- eur je žalovaný povinný žalobcovi túto sumu vydať.
Pokiaľ ide o zvyšný nárok na zaplatenie 9.500,- eur tak žalobca v tejto časti neuniesol dôkazne bremeno.

Žalobca tvrdil, že J. M. zaplatil sumu 10.000,- eur, pričom tento mu o tom nevydal žiaden doklad. Neskôr
vypovedal, že J. M. odovzdal sumu 9.500,- eur na nákup pohonných látok. Bol vypočutý ako svedok
J. M., ktorý potvrdil, že prebral od žalobcu spolu 20.000,- eur, avšak na všetky prevzaté sumy vydal
žalobcovi pokladničný doklad. Žalobca navrhol vypočuť svedka svojho brata E. P., ktorý uviedol, že bol
pri odovzdávaní 10.000,- eur, pričom J. M. mal príjmový doklad na sumu 12.000,- eur, ktorý mal byť

„prerobený“ na sumu 10.000,- eur. Svedok J. M. poprel, aby bol svedok E. P. pri odovzdávaní peňazí.
Súd zhodnotil tieto výpovede a dospel k záveru, že nebolo preukázané odovzdaniu zvyšnej sumy a
to 10.000,- eur, resp. 9.500,- eur. Súd prihliadol na rozporuplné výpovede žalobcu, ktorý raz tvrdil, že
odovzdal 10.000,- eur a neskôr 9.500,- eur. Taktiež pôvodne tvrdil, že to bola vyplatená záloha a neskôr
to boli finančné prostriedky na nákup

pohonných hmôt. Taktiež sa súdu nezdá pravdepodobné, aby žalobca nežiadal od žalovaného
vystavenie dokladu na takúto sumu, keď predtým pri všetkých zložených zálohách mu doklad bol
vystavený. Pokiaľ ide o výpoveď E. P. tak súd prihliadol aj skutočnosť, že tento je blízkym príbuzným
žalobcu, a preto je veľký predpoklad, že bude vypovedať v jeho prospech. Keďže žalobca iné návrhy
na doplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení nemal, súd v časti uplatnenej sumy 9.500,-

eur jeho žalobu zamietol. Rovnako súd zamietol aj nárok na príslušenstvo zo sumy 37.000,- eur, keďže
žalobca nešpecifikoval, o aké príslušenstvo sa má jednať a na základe čoho si ho uplatňuje, a preto v
tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

37. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.500,- eur, ktorú odvodzoval jednak od

povinnosti žalobcu doplatiť zvyšok zálohy, ale aj od zmluvnej pokuty dojednanej v ustanovení čl. IV
bod 4.11.. Pokiaľ ide o povinnosť doplatiť zvyšok zálohy tak súd už vyššie uviedol, že odstúpením od
Zmluvy tento záväzok žalobcu zanikol. Nárok je však dôvodný ako zmluvná pokuta dojednaná v čl.
IV bod 4.11 Zmluvy. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. E. B. XXX/XXXX nárok na
zmluvnú pokutu v dôsledku odstúpenia od zmluvy nezaniká, ak vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy

z dôvodu jej skoršieho porušenia povinnosti. K porušeniu povinnosti došlo pred odstúpením od Zmluvy,
preto nárok na zmluvnú pokutu nezanikol. Podľa čl. IV bod 4.11 Zmluvy v prípade, že by k uzavretiu
zmluvy nedošlo v dôsledku nedodržania lehôt na potvrdenie a doplnenie návrhu kúpnej zmluvy z viny
kupujúceho, má predávajúci právo požadovať zmluvnú pokutu až do výšky dohodnutej zábezpeky. V
konaní nebolo sporné, že zo strany žalobcu nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom tento sa bránil

tým, že nehnuteľnosti boli zaťažené ťarchami, ktoré neuviedol žalovaný pred uzavretím Zmluvy. Z tohto
dôvodu podal žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy. Súd túto obranu vyhodnotil ako nedôvodnú a to
z dôvodu toho, že žalobca mal pred uzavretím Zmluvy zistiť všetky ťarchy, ktoré sa na nehnuteľnosti
nachádzajú. Ak tak neurobil tak táto skutočnosť nemôže mať vplyv na platnosť Zmluvy a rovnako najeho povinnosť uzavrieť v dohodnutej lehote kúpnu zmluvu. Keďže kúpnu zmluvu neuzavrel porušil svoju
zmluvnú povinnosť, a preto je povinný zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu, ktorú si žalovaný uplatnil vo
výške 7.500,- eur. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu tak túto súd vyhodnotil ako platne dojednanú, keďže bola

dohodnutá písomné, obsahovala vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a
bola dohodnutá aj výška zmluvnej pokuty, ktorá zodpovedala dohodnutej výške zábezpeky. Keďže si
žalovaný uplatnil zmluvnú pokutu iba vo výške 7.500,- eur súd mu tento nárok priznal.

38. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na úhradu nájomného za užívanie nehnuteľností po dobu 10

mesiacovod24.6.2009do29.4.2010,takmedzistranaminebolosporné,žežalobcaužívalnehnuteľnosti
žalovaného v období 10 mesiacov. Žalobca nerozporoval, aby nehnuteľnosti, za ktoré si žalovaný
uplatňuje nárok neužíval a potvrdil to aj na pojednávaní dňa 28.2.2011 a aj 14.11.2014. V konaní nebolo
preukázané a nakoniec ani tvrdené, aby žalobca predmetné nehnuteľnosti užíval na základe nájomnej
alebo inej zmluvy. Ak niekto užíva cudziu vec bez toho, aby mal k tomu zákonný dôvod vzniká na
jeho strane bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodným obohatením podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ

je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného
rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu
inak došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie

nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na
mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného.

39. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom súd vzhľadom k tomu, že sa jedná o

sporové konanie umožnil stranám, aby formulovali otázky pre znalca. Znalkyňa sa v znaleckom posudku
porovnávala cenu nájmu skladovacích priestorov a hál, kde uviedla cenu mesačného nájmu za 1 m2
v rozpätí od 0,83 eura do 3,90 eura. Žalobca požiadal v tejto časti o doplnenie znaleckého posudku,
kde znalkyňa prebrala ceny od spoločnosti CBRE, pričom na základe predložených údajov boli ceny
nájmov plechových hál od 1,02 eura do 1,08 eura mesačne za m2. Pokiaľ ide o cenu prenájmu zvyšných

nehnuteľnosti tak táto iba konštatovala, že vykonala miestne šetrenie, kde jej súčasný vlastník oznámil,
že nehnuteľnosti sa prenajímali za sumu 1.000,- eur mesačne.

40. Súd v danom prípade vychádzal pri stanovení obvyklého nájmu nehnuteľnosti zo znaleckého
posudku O.. E. G. č. 14/2010. Tento stanovil cenu nájmu za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2010, t.j.

obdobie 1 roka, za halu spolu s pozemkom vo výške 4.901,11 eura, za spevnenú plochu na parc. č.
XXXX/X I. XXXX/XX (4.373 m2) vo výške 2.283,81 eura, za pozemok na parc. č. XXXX/X (pod skladom)
vo výške 2.608,20 eura a za pozemok na parc. č. XXXX/X, XXXX/XX pod spevnenou plochou 4.373 m2)
vo výške 23.614,20 eura. Spolu po zaokrúhlení 33.400,- eura, čo za obdobie 10 mesiacov predstavuje
sumu 27.833,33 eura. Súd v danom prípade vychádzal z tohto znaleckého posudku, keďže znalec

popísalspôsob,akosanájmudopracoval,akúmetódupoužil,pričomznalkyňaO..P.P.ibaprebralúdaje,
ktoré jej boli poskytnuté od realitných kancelárii. Pri nájme ostatných nehnuteľnosti sa iba uspokojila s
tvrdením súčasného vlastníka a žalobcu, že nehnuteľnosti prenajímal za 1.000,- mesačne bez toho, aby
tieto skutočnosti boli iným relevantným spôsobom preukázané. Súd však poukazuje aj na to, že ročný
nájom za sklad spolu s pozemkom (483 m2) je vo výške 7.509,31 eura, čo prestavuje mesačne za 1

m2 sumu 1,30 eura, čo je v rozmedzí nájmov skladovacích priestorov a hál, tak ako uviedla znalkyňa
O.. P. P.. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 27.833,33 eura
titulom bezdôvodného obohatenia.

41. K námietke žalobcu, že za obdobie 10 mesiacov užíval iba časť nehnuteľnosti, pričom zvyšnú

časť mal užívať žalovaný súd uvádza, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal tvrdené skutočnosti. Pri svojej výpovedi dňa 28.2.2011 uviedol, že nehnuteľnosť
užíval v období 12 mesiacov a to až do vtedy, kedy ho žalovaný vyzval na vypratanie nehnuteľnosti. V
tejto výpovedí sa nebránil tým, že užíval iba časť. Túto obranu žalovaný použil až potom, čo si žalovaný
uplatnil bezdôvodné obohatenie. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz, nenavrhol

žiadny svedkov a to aj napriek tomu, že súd odročil pojednávanie, aby žalobca navrhol svedkov na
preukázanie svojich tvrdení. Keďže žalobca žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal súd dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.42. Žalobca vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd túto
námietku preskúmal a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalovaný
si nárok uplatnil na súde dňa 24.5.2011, pričom si uplatnil bezdôvodné obohatenie od 24.6.2009 za dobu

10 mesiacov. Z vedeného je teda nesporne, že neuplynula ani 3 ročná objektívna premlčacia doba a
ani 2 ročná subjektívna premlčacia doba.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalobca úspešný v časti zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
7.500,- eur a bezdôvodného obohatenia vo výške 27.833,33 eura. Spolu bol teda úspešný vo výške

35.333,33 eura. Od tejto sumy súd odrátal bezdôvodné obohatenie vo výške 27.500,- eur, ktoré má
žalobcovi vydať. Vzhľadom na uvedené preto zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 7.833,33 eura.

44. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a
preto je dlžník, v tomto prípade žalobca, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ju

veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval list zo dňa
20.4.2010, ktorým bol žalobca vyzvaný na zloženie peňažných prostriedkov za užívanie nehnuteľnosti
do 3 dní od jeho doručenia. List bol doručený dňa 23.4.2010, a preto sa dňom 27.4.2010 dostal do
omeškania. Keďže žalovaný si uplatnil úrok z omeškania od 29.4.2010 súd mu priznal od tohto dňa
zákonný úrok z omeškania zo sumy 27.833,33 eura.

45. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu
38,02% (27.500 eur z celkovej sumy 72.333,33 eura (37.000,- eur + 7.500,- eur + 27.833,33 eura)) a
žalovaný v rozsahu 61,98% (+ neplatnosť Zmluvy). Úspech žalovaného, ktorý prevyšuje úspech žalobcu
je preto 23,96%. Súd preto uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
23,96%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

47. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48.Pokiaľideoznalečné,súdznalkyniuvedenýmvovýrokovejčastirozsudku priznalnáhraduvýdavkov

v príslušnom pomere 61,98% proti žalobcovi a 38,02% proti žalovanému. O výške náhrady trov konania
za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

49. Súd rovnako priznal štátu náhradu trov v príslušnom pomere 61,98% proti žalobcovi a 38,02%
proti žalovanému. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).