Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221500
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114221500.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti odporcovi: Q. G., nar. XX.XX.XXXX,
W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
občianske združenie, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený: JUDr. Patrik
Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie sumy 680,58 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 119,33
eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.12.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.08.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 680,58 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 14.08.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 28.09.2006 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.361,08
eura. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa odporca zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške
75,62 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti odporcu sa navrhovateľ
s odporcom dohodli na odklade splatnosti splátok č. 38, 39, 40, a tieto sa odporca zaviazal splatiť ako
splátky č. 61, 62, 63. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi revolving dňa

29.09.2008 vo výške 1.814,88 eura, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo
výške 75,62 eura v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporca sa dostal do
omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 4, do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil
len sumu 3.856,62 eura. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v omeškaní s úhradou splátky č. 38 o
viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.
okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 680,58 eura dňa
14.08.2011, túto sumu neuhradil ani čiastočne. Navrhovateľ si zároveň uplatnil úrok z omeškania s

poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
k prvému dňu omeškania.

Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 11.12.2014, k tomuto sa nevyjadril.Podaním zo dňa 18.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2014, oznámilo občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, že

vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv odporcu. Na základe námietky
navrhovateľa rozhodoval o prípustnosti jeho vstupu do konania Okresný súd Trnava, ktorý uznesením
č.k. 11C/120/2014-43 zo dňa 25.03.2015 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo uvedeného občianskeho
združenia je prípustné; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16.04.2015.

Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril v podaní zo dňa 20.01.2015, kde uviedol, že s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 634/1992 Zb. a zákona č. 258/2001 Z.z. jednoznačne
vyplýva, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho
zákonníka. Má za to, že odporca ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinu úveru a z
tohto dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 OZ. V zmysle uvedeného navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 2.236,84 eura, no keďže

odporca zaplatil navrhovateľovi spolu 3.856,62 eura, nemá navrhovateľ s poukazom na § 3 ods. 1 a §
53 OZ nárok na zaplatenie žiadnej sumy od odporcu. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje neprimerane
vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto
sú neplatné. Navrhovateľ sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru.
Vedľajší účastník ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, a to celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, a preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže odporca vrátil z poskytnutého
úveru vo výške 2.236,84 eura sumu 3.856,62 eura, zanikla povinnosť odporcu vrátiť finančné prostriedky
v celej žalovanej výške, keďže si odporca splnil svoj záväzok. Vedľajší účastník vzniesol tiež námietku

premlčania, nakoľko odporca sa ocitol v omeškaní so zaplatením už pri splátke č. 41. Navrhovateľ
si mohol svoje právo na súde uplatniť už počas neplnenia povinnosti odporcu. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ podal návrh na súd až 18.08.2014, teda po uplynutí premlčacej doby, vedľajší účastník
vznáša námietku premlčania celého nároku. Navrhovateľ právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru
požaduje od 14.08.2011, je zjavné, že uplynula všeobecná premlčacia doba podľa OZ. Záverom navrhol,

aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu
ide o drobný spor.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP s poukazom na § 200ea

OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo
dňa 18.12.2013, Oznámením o zosplatnení zo dňa 03.07.2011, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2006, Zmluvnými dojednaniami
zmluvyorevolvingovomúverespoločnostiProfirealSlovakiaspol.sr.o.,Oznámenímveriteľaoschválení
úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8000047927, fotokópiou obálky č.l. 6, Kartou

klienta zo dňa 19.12.2013, Výpisom z Obchodného registra, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo
dňa 20.01.2015, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení
rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 28.09.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 82.008,00

Sk (2.722,17 eura), ktorý sa odporca zaviazal splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 2.278,00 Sk
(75,62 eura) splatných 19. dňa v mesiaci. Nakoľko bol odporca so splácaním v omeškaní viac ako tri
mesiace, žalobca uplatnil svoje právo v zmysle § 565 OZ a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo
dňa 03.07.2011, zaslanú odporcovi na poslednú známu adresu, s tým, že k zosplatneniu malo prísť pouplynutí 15 dní od doručenia oznámenia, ku ktorému doručeniu došlo 08.07.2011 (v súlade s čl. 15 ods.
15.2 zmluvných dojednaní), a teda k zosplatneniu došlo dňa 23.07.2011. Odporca z úveru čerpal sumu
2.236,84 eura, pričom zaplatil navrhovateľovi z poskytnutého úveru sumu 3.856,62 eura.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“)
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa§52ods.1-3Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahomalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007

Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola

uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, ktorou navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi
spotrebiteľský úver vo forme revolvingu. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou
zmluvoujeprávnymvzťahomzaloženýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielen
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.). K

uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou,
nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných zmluvných dojednaní. Súd vychádzal
aj z toho, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 23a
zák.č. 634/1992 Zb.) sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka,

a že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa
predpisov občianskeho práva. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania

podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

V konaní vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania, na ktorú bol súd povinný
prihliadnuť, keď vedľajšieho účastníka považuje za oprávneného vzniesť námietku premlčania, nakoľko

tento je zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník s výnimkou
dispozície s konaním a jeho predmetom, o ktorý dispozičný úkon pri námietke premlčania nejde, pričom
tieto úkony robí v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Zároveň
je súd v zmysle ustanovenia § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný prihliadať na premlčanie pri nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy aj ex offo.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,

jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.V konaní bolo preukázané, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a to dňa 23.07.2011, a
teda navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 24.07.2011, pričom dňa 24.07.2014 (štvrtok)
uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde

dňa 18.08.2014, teda v čase, keď boli jeho nároky zo zmluvy premlčané. Za premlčané považoval súd aj
uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno
usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Z uvedených dôvodov súd návrh v časti zaplatenia istiny a príslušenstva vo výroku I. zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd ju
odôvodňuje nasledovne.

Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, hoci je ako zmluvný
typ upravená v Obchodnom zákonníku (§ 497 a nasl.) a predstavuje „absolútny obchod“, sa ako
spotrebiteľská zmluva spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň

vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy,
vznikli medzi účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu
odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Keďže použitie Občianskeho zákonníka
je pre spotrebiteľa zásadne priaznivejšie ako použitie Obchodného zákonníka, dojednanie o použití

Obchodného zákonníka (čl. 19 ods. 19.10 zmluvných dojednaní) je potom podľa § 39 OZ z dôvodu
odporovania zákonu absolútne neplatné. Nie je preto možné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu
podľa Obchodného zákonníka, ale je potrebné posúdiť otázku premlčania podľa všeobecného právneho
predpisu, ktorý upravuje spotrebiteľské právo, a to podľa Občianskeho zákonníka.

Zároveň má súd za to, že v prípade, že existuje duplicitná právna úprava rovnakých inštitútov
súkromného práva (v tomto prípade úprava premlčania) a zároveň boli následne do právneho poriadku
SR zavedené ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (a to najmä ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a § 52
ods. 2 OZ), súd má za to, že použitie právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka nie je
namieste. Z hľadiska historického výkladu a súvislostí medzi ustanoveniami § 54 ods. 1 OZ a § 261

ods. 6 OBZ (pôvodne § 261 ods. 3) je zrejmé, že v čase „vzniku“ ustanovenia Obchodného zákonníka
(o tom, že „absolútne obchody“ sa spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka), neexistovali ani len
základy spotrebiteľského práva, keď pojem spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku zavedený až
zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Ak teda neskôr zavedené ustanovenia Občianskeho
zákonníka (rozumej po účinnosti ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d), teraz 261 ods. 6 písm. d) OBZ)

ukladajú pri kolízii viacerých ustanovení použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie,
súd má za to, že tým nie vylúčený takýto postup ani v prípade „absolútnych obchodov“. Ustanovenia
§ 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 OZ pritom možno zároveň považovať za súčasť špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré ustanovenia majú špeciálne postavenie vo vzťahu k
ustanoveniam Obchodného zákonníka, nakoľko riešia práve situáciu kolízie na jednej strane ustanovení

príp. zmluvných dojednaní, ktoré nie sú na prospech spotrebiteľa (v tomto prípade premlčacia doba
4 roky podľa OBZ) a na druhej strane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkých iných
ustanovení upravujúcich právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (premlčacia doba 3 roky podľa
OZ), práve v prospech tejto druhej skupiny ustanovení. Súd zastáva názor, že neskoršia právna úprava v
rámci spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1 OZ), teda vylučuje odchýlenie sa od Občianskeho

zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že aj v prípade otázky premlčania sa použijú „všetky
iné ustanovenia upravujúce práve vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“, t.j ustanovenie § 101
OZ, pretože občianskoprávna úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby je pre odporcu ako spotrebiteľa
priaznivejšia, nakoľko je vystavený hrozbe donucujúceho zákroku zo strany súdov po kratšiu dobu.

Nakoľko súd prihliadol na námietku premlčania, nezaoberal sa ďalej nárokom navrhovateľa, a teda ani
náležitosťami zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z..

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1
OSP, keď plne úspešnému odporcovi vo výroku II. právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si
toto právo v konaní neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane plne úspešného
odporcu, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 142 ods. 1 OSP v spojení s 151 ods. 1 OSP,
keď vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania
v sume 119,33 eura pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby á 51,45 eura (prevzatie a
príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 20.01.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004

Z.z., 1x režijný paušál á 8,04 eura (nakoľko k prevzatiu právneho zastúpenia došlo v roku 2014), 1x
režijný paušál á 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z..

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že
nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporcu a vystupoval na strane

odporcu, ktorému právo na náhradu trov konania vzniklo, nakoľko bol v konaní úspešný. Zároveň súd
považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené trovy,
keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa
v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za
akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním,

a to s poukazom na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 24 OSP, ako aj ustanovenie
§ 47 ods. 2 a 3 ÚSR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o
úkony smerujúce k ochrane práv odporcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia

cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.