Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115212852
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115212852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmenkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobkyne A.. R. J., H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, XXX XX L. F., zast. JUDr. Margitou Medveczkou, advokátkou so sídlom
Havlíčkova 34, 811 04 Bratislava, proti odporcovi: Kongsberg Automotive, s.r.o., so sídlom Hlavná 48,
952 01 Vráble, IČO: 34 122 583, zast. BARRISTER LEGAL s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 46 225 234, o zaplatenie 3.000 eur, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. decembra 2015 č.k. 10Cpr/2/2016 - 106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku m e n í tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.900 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
3.000 eur a náhrady trov konania. V dôvodoch uviedla, že žalovanú sumu si uplatňuje na základe
dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 22.04.2013 so žalovaným predmetom ktorej bolo urovnanie nárokov
z neplatného skončenia pracovného pomeru uplatňovaných v konaní vedenom na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 10Cpr/2/2013. Podľa čI. 2 bodu 6, 7 Dohody mal žalovaný žalobkyni zaplatiť sumu vo
výške 35.000,- eur a vzniknuté trovy právneho zastúpenia vo výške 1.874,37 eura,do 3 dní odo dňa

podpísania Dohody oboma zmluvnými stranami. Dohoda o urovnaní bola podpísaná dňa 22.04.2013,
to znamená, že uvedená suma jej mala byť zaplatená najneskôr dňa 25.04.2013. Zaplatená však
bola až o 11 dní neskôr, t. j. dňa 06.05.2013. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak ktorákoľvek
strana poruší svoje záväzky vyplývajúce z tejto dohody o urovnaní, čo i len z časti, zaväzuje sa uhradiť k
rukám druhej zmluvnej strany zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- eur; pričom zmluvné strany sa dohodli,
že s ohľadom na predmet tejto dohody je takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty primeraná. Nakoľko
žalovaný nedodržaním lehoty na zaplateni dohodnutej sumy porušil zmluvne dohodnuté záväzky, v

súlade s čl. 1 bod 4 dohody si uplatnila zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur, teda nižšej ako bola
dohodnutá a na akú má nárok, ktorá sa jej vzhľadom na všetky okolnosti javí ako primeraná.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti ( 2.900 eur) súd žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť náhradu trov konania vo výške 929,52
eur právnemu zástupcovi žalovaného BARRISTER LEGAL s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie a po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 544 ods. 1, 2, § 545a Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platne uzavretej dohode o
urovnanízáväzkovvsúvislosti sožalobou podanoužalobkyňou,ktorousadomáhalaurčenianeplatnostiskončenia zamestnaneckého pomeru zo strany žalovaného. Súčasťou dohody bola aj dojednaná
zmluvná pokuta vo výške 10.000 eur, ktorú si mohla uplatniť každá zo zmluvných strán v prípade
nedržania, čo i len časti záväzku, ktoré vyplývajú z uzavretej dohody. Súd považoval dojednanie o

zmluvnej pokute sa platne uzavreté. Je nepochybné, že zmluvná pokuta bola medzi stranami platne
dohodnutá, pretože bola dohodnutá písomne, dostatočne presne a určito identifikuje povinnosti, ktorých
splnenie zabezpečuje a je určená aj jej výška. Zmluvná pokuta zabezpečovala plnenie povinností a
to zo strany žalovaného zaplatiť sumu 35.000 eur a späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne. Súčasťou
záväzkov boli aj lehoty na plnenie jednotlivých strán, pričom súd má za to, že zmluvná pokuta bola

stanovená vzhľadom na tú časť záväzkov, ktorá sa týka konkrétnych plnení ako primeraná. Súd však
v súdenej veci rozhodoval o výške zmluvnej pokuty v čase, kedy už záväzok ako taký bol splnený zo
strany obidvoch strán a teda vo vzťahu k dĺžke omeškania s jeho plnením zo strany žalovaného sa javila
zmluvná pokuta ako neprimeraná a preto súd pristúpil k jej zníženiu s využitím moderačného práva. Súd
prvej inštancie konštatoval, že práve žalovaný mal záujem na vyšpecifikovaní presného času plnenia v
dohode kvôli auditu, ktorý u neho prebiehal, pričom súd považuje za právne významné aj to, že plnenie

žalobkyne - vziať žalobu späť - bolo viazané až na splnenie povinnosti zo strany žalovaného a teda
ak práve tento sa oneskoril s plnením zaplatiť odstupné vo výške 35.000 eur o 11 dní, mohlo to mať
negatívny dopad práve na pozíciu žalovaného, pričom žalobkyňa mohla splniť svoj záväzok až potom,
ak ho splní žalovaný. Preto omeškanie so zaplatením sumy 35.000 eur o 11 dní súd nepovažoval za
tak významné z pozície zabezpečovanej povinnosti, aby priznal žalobkyni ňou žiadanú zmluvnú pokutu.

Súd prihliadol na druh zavinenia žalovaného s omeškaním svojho záväzku, keď ho odôvodnil tým, že
nemohol plniť skôr kvôli hromadnému spracovaniu miezd a odvodov, čo má svoju logiku. Je zrejmé, že si
tejto skutočnosti mal byť žalovaný vedomý už pri uzatváraní dohody, ale faktom zostáva, že žalobkyňa
poznala dôvod oneskorenia platby. Súd pri určení výšky zmluvnej pokuty vychádzal z inštitútu úrokov
z omeškania a prijal záver, že oneskorením plnenia by vzniklo žalobkyni právo na úrok z omeškania,

ktorý by z oneskorene poskytnutej platby predstavoval sumu 50 eur. Súd prvej inštancie preto priznal
žalobkyni zmluvnú pokutu ako násobok tejto sumy, ktorú považoval za primeranú závažnosti porušenia
záväzku zo strany žalovaného plniť včas. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a
v konaní úspešnejšiemu žalovanému priznal náhradu trov konania. Náhrada trov právneho zastúpenia
určil podľa § 13a ods. 1, písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. na sumu 999,48

eur. Keďže úspech žalovaného v konaní bol 96,50 %, tak náhrada trov konania predstavovala sumu
929,52 eur.

3/ Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať jej sumu 3 000 eur alebo ho zrušiť a vrátiť na ďalšie

konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že už pri podaní tejto žaloby prihliadla na to, akého
porušenia sa žalovaný dopustil a na mieru zavinenia, a preto si voči žalovanému uplatnila len 30% z
dohodnutej zmluvnej pokuty 10.000 eur len sumu 3 000,- eur. Namietala, že súd nevzal na zreteľ výšku,
ktorúsi uplatnilanasúdeoprotivýškezmluvnejpokuty,naktorúmalanárokvzmysledohody.Uviedla,že
z vykonaného dokazovania a rozhodnutia súdu je zrejmé, že iniciátorom ustanovení o zmluvnej pokute

bol žalovaný. Súd však nedostatočne vyhodnotil povahu zmluvnej pokuty a to, čo mala chrániť. Úlohou
zmluvnej pokuty je nielen reparácia ale aj prevencia. Má za to, že v danom prípade 100,- € nepredstavuje
pre žalovaného absolútne žiadny postih, ani nespĺňa sankčnú, či preventívnu funkciu. Odvolateľka ďalej
poukázala na to, že nie je správne odvodzovať výšku zmluvnej pokuty od výšky úrokov z omeškania,
nakoľko ide o dva rozličné inštitúty. Celková suma, ktorá bola podstatou urovnania bola 45 000 eur +

1887,37 eur ako trovy právneho zastúpenia, preto dohodnutá zmluvná pokuta predstavovala 21,33%
ceny plnenia, čo bolo primerané k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Z uvedeného dôvodu
neexistoval zákonný dôvod pre použitie ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Nakoniec žalobkyňa
poukázala aj na výrok súdu, ktorým ju zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, ktoré sú
takmer desaťnásobne vyššie ako zmluvná pokuta, ktorú jej súd priznal. Súd sa touto skutočnosťou

nezaoberal a nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď na jednej strane uznal, že má právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty zo strany žalovaného a na druhej strane tvrdil, že nemala úspech v spore. Takýmto
postupom súd vlastne potrestal žalobkyňu za porušenie povinnosti žalovaného. Súd mal jej priznať
náhradu trov konania v plnej miere.
4/Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobkyneuviedol,žepredmetná Dohodaourovnaníbola

uzatvorená z titulu, že žalobkyňa voči žalovanémuíomáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru žalobou na Okresnom súde Nitra v 3naní vedenom pod sp. zn. 16Cpr/2/2013. Napriek tomu,
že k prejednaniu veci o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ešte nedošlo, bolo jeho
záujmom, aby situáciu riešil zmierlivo a aby spor bol ukončený v čo najkratšom možnom čase.V tom čase prebiehalo veľa zmien, došlo ku kompletnej výmene celého manažmentu spoločnosti
a tiež pre účely audítorskej správy bolo potrebné, aby vykazoval čo najmenej súdnych sporov.
Zmluvná pokuta bola z jeho strany navrhnutá z dôvodu, že bolo v jeho záujme , aby žalobkyňa

po tom, čo jej budú vyplatené dohodnuté finančné prostriedky, vzala žalobu späť. Teda žalovaný
mal plniť ako prvý v poradí, a to finančný záväzok v nemalej výške a žalobkyňa mala plniť až
ako druhá v poradí, po prijatí platby od žalovaného, a to nepeňažný záväzok v podobe späťvzatia
žaloby. Žalobkyňa s uvedenou zmluvnou pokutou súhlasila avšak s tým, že zmluvná pokuta musí byť
dohodnutá aj na zabezpečenie záväzku žalovaného. Skutočnosť, že bude niekoľko dní v omeškaní s

platením finančného záväzku, riadne žalobkyni oznámil. Dňa 02.05.2013 právny zástupca žalovaného
oznámil právnemu zástupcovi žalobkyni, že predmetná platba podlieha riadnemu spracovaniu miezd, čo
znamená, že bude uskutočnená najneskôr do 10.05.2013. Nakoniec žalovaný poukázal na skutočnosť,
že jeho omeškanie trvalo 11 dní, z čoho bolo iba 5 dní pracovných. Zdôraznil, že musel finančný záväzok
z Dohody o urovnaní zahrnúť do hromadného spracovania miezd, nakoľko z nej museli byť odvedené
platby poistného do sociálnej poisťovne, na všeobecné zdravotné poistenie, ako aj daň z príjmu.

Predmetnéfinančnéplneniemalo charakterodstupnéhoatedajeobjektívnenemožné,abytakátoplatba
bola spracovaná prednostne, ako to žalobkyňa tvrdí v podanej žalobe, keďže žalovaný musí odvody
vykonávaťlenformouhromadnýchpríkazov.Pretomalzato,žepostupovalvzmysleprávnychpredpisov
a s odbornou starostlivosťou a teda k miernemu omeškaniu s platením finančného záväzku nedošlo jeho
zavinením, ale objektívnymi okolnosťami. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne

správny a žiadal ho potvrdiť, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4/ Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a
viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozsudku ( § 219 CSP) a po prejednaní veci

dospel k záveru, že odvolanie žalobkyni je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
ustanovenie § 388 CSP zmenil.

5/ Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

rozhodol dňa 16.12.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol
Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6/ Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7/Predmetomkonaniaježaloba,ktorousažalobkyňavočižalovanémudomáhalazaplateniasumy3000
eurztituluzmluvnejpokuty.Svojnárokodôvodnilatým,žedňa22.4.2013uzavrelasožalovanýmdohodu

o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru.
Podľa čl. 2 bodu 6 a 7 dohody mal žalovaný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 35.000 eur do 3 dní odo
dňa podpísania dohody. Podľa čl. 2 bodu 7 dohody mal žalovaný zaplatiť aj vzniknuté trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.874,37 eur do 3 dní od podpísania dohody. Dohoda bola podpísaná 22.4.2013,
teda uvedená suma mala byť žalobkyni zaplatená najneskôr dňa 25.4.2013, v skutočnosti však došlo

k jej úhrade až o 11 dní neskôr, t.j. 6.5.2013 ( rovnako aj v prípade úhrady trov konania). V čl. 2 bod 1
bol vymedzený záväzok žalobkyne, ktorá sa zaviazala vziať späť žalobu o neplatnosť výpovede podanú
na Okresnom súde v Nitre, a to najneskôr do troch dní odo dňa splnenia záväzkov žalovaného podľa
bodu 6 a 7. Zmluvné strany sa v čl. 1 bod 4 dohody dohodli, že v prípade, ak ktorákoľvek strana poruší
svoje záväzky vyplývajúce z dohody čo i len z časti, zaväzuje sa uhradiť k rukám druhej zmluvnej strany

zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur, pričom zmluvné strany sa dohodli, že s ohľadom na predmet
dohody je takto dohodnutá výška zmluvnej pokuty primeraná a nárok na náhradu celej vzniknutej škody
niejenijakodotknutý.Pretožežalovanýporušilzmluvnedohodnutézáväzky,žalobkyňavzmysledohody
mala nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000 eur. Uplatnila si však voči žalovanému
zmluvnú pokutu vo výške 3.000 eur, t.j. v sume nižšej, než bola dohodnutá.

8/ Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.9/ Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
10/ Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak

nesplní záväzok. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že nesplní vôbec, alebo
nesplní včas alebo nesplní riadne. Porušenie povinnosti môže byť spôsobené tak konaním, ako aj
opomenutím. Dohodu o zmluvnej pokute môže uzavrieť len dlžník s veriteľom. Zmluvná pokuta plní
nasledujúce funkcie:
1. zabezpečuje splnenie zmluvy, respektíve zmluvnej povinnosti. Poskytuje ochranu veriteľovi a to tým,

že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby svoj záväzok splnil včas a riadne.
2.jepaušalizovanánáhradaškody,čímuľahčujeodškodnenievprípadevznikuškodytým,žepoškodený
nemusí dokazovať vznik a výšku škody. Pôsobí preventívne, reparatívne i represívne.
3. je pokutou za porušenie povinnosti. Vyplýva to z toho, že zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká
záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou. Má preventívne a represívne účinky.
Veriteľ si musí veľmi zreteľne uvedomiť dôležitosť zmluvných povinností pre jeho záujmy a určiť, ktoré z

nich je potrebné zabezpečiť zmluvnou pokutou. Naopak, dlžník musí zvažovať svoje možnosti pri plnení
zmluvných povinností a nezaväzovať sa k zmluvnej pokute v prípade, keď nemôže dostatočne predvídať
prekážky plnenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom výslovne obmedzená
- maximalizovaná. Je to prirodzené, pretože je veľmi ťažké vopred finančne ohodnotiť záujem strany
na splnenie záväzku. Vo vzťahu k významu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou mohlo by ísť

o sumu príliš vysokú alebo neúmerne nízku. Neprimerane nízku zmluvnú pokutu nemôže súd svojím
rozhodnutím zvýšiť. Na druhej strane je nemenej dôležité dbať o to, aby zmluvná pokuta bola primeraná
hodnote a významu zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Ak je zmluvná pokuta v tomto ohľade privysoká,
môže ju súd znížiť. Pamätať na primeranosť zmluvnej pokuty má význam aj pri stanovení jej výšky
formou pevnej finančnej sumy. Táto by mala byť určená práve s pohľadom na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti.

11/ Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyne dospel k záveru , že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil výšku zmluvnej pokuty, na ktorú zaviazal žalovaného za porušenie jeho povinností vyplývajúcich
z dohody o urovnaní. V konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili platnú dohodu o urovnaní, ktorej

súčasťou bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie vychádzajúc z tejto dohody prijal záver,
žežalovanýsíceporušilzáväzokvlehoteplnenia,naktorésazaviazalažalobkyňamáprávonazmluvnú
pokutu, avšak len v sume 100 eur, ktorú výšku považoval za primerané okolnostiam za ktorých došlo
k nesplneniu povinnosti žalovaným včas. V zostávajúcej žalovanej časti ( 2.900 eur) žalobu zamietol
z dôvodu, že využil moderačné právo týkajúce sa zníženia výšky zmluvnej pokuty s poukazom na §

545a OZ ( neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti). Sumu 100 eur odvodil súd prvej inštancie od dvojnásobku výšky úrokov z
omeškania, na ktoré by mala žalobkyňa nárok v dôsledku omeškania žalovaného s plnením. S týmto
názorom sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko ide o dva úplne rozdielne právne inštitúty, na ktoré by mal
veriteľ právo popri sebe, to znamená, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevylučuje súčasne aj

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobkyňa si však uplatnila len nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty s poukazom na § 544 OZ a uzatvorenú dohodu o urovnaní, ktorá v čl. 1 bod 4 uvádzala: „V
prípade ak ktorákoľvek strana poruší svoje záväzky, z tejto dohody vyplývajúce voči druhej zmluvnej
strane čo i len z časti , sa zaväzuje uhradiť k rukám druhej strany zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-
EUR; pričom zmluvné strany sa dohodli, že s ohľadom na predmet tejto dohody je takto dohodnutá výška

zmluvnej pokuty primeraná; a nárok na náhradu celej vzniknutej škody nie je nijako dotknutý“. Súd prvej
inštancie neprimerane znížil výšku žalovanej zmluvnej pokuty na sumu 100 eur, pričom takáto suma
nemôže mať preventívne a represívne účinky zvlášť vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti na strane
žalovaného, ktorý mal uhradiť včas sumu 35 000 eur + trovy právneho zastúpenia vo výške 1.874,37 eur.
Prirozhodovaníonárokužalobkynesúdprvejinštancienezohľadnilskutočnosť,žežalobkyňasiuplatnila

zmluvnú pokutu už v moderovanej výške, t.j. namiesto sumy 10 000 eur žiadala od žalovaného zaplatiť
sumu3000eur.Žalobkyňasamatakznížilasvojnároknazmluvnúpokutuna30%zpôvodnedohodnutej
zmluvnej pokuty. Tým bola aj podľa názoru odvolacieho súdu zohľadnená skutočnosť, že žalovaný si
síce svoju povinnosť - zaplatenie dohodnutej sumy, ktorá bola predmetom urovnania - splnil, avšak
oneskorene. K úhrade tejto sumy došlo s omeškaním 11 dní, pričom v dohode o urovnaní bolo výslovne

uvedené, že žalovaný je povinný svoj záväzok splniť do 3 dní od podpísania dohody (do 25.4.2013) a
žalobkyňa zase do 3 dní od splnenia záväzkov žalovaného.12/ Odvolací súd obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že predmetné plnenie malo charakter
odstupného a muselo byť zahrnuté do hromadného spracovania miezd, a preto nebolo možné, aby táto
platba bola spracovaná prednostne, nepovažoval za dôvodnú. Bol to práve žalovaný, ktorý pripravil

predmetnú dohodu a pri jej uzatváraní si mal byť vedomý toho, že plnenie pre žalobkyňu nebude môcť
uskutočniť skôr, ako prebehne spracovanie miezd, nakoľko z vyplácanej sumy museli byť odvedené
platby poistného ako aj daň z príjmu. Jeho obrana neobstojí aj preto, lebo žalovaný v stanovenom
termíne nevyplatil ani trovy právneho zastúpenia, ktoré nepodliehajú spracovaniu hromadných miezd a
ani nie sú viazané na vyplatenie odvodov.

13/ Odvolací súd nakoniec poukazuje aj na to, že dojednanie o zmluvnej pokute a jej výške je
vecou zmluvných strán a pokiaľ zaplatenie zmluvnej pokuty v dohode viazali na porušenie povinnosti
dojednanej v článku 2 bod 1, 6, 7 dohody, nemôže súd v tomto smere nahrádzať vôľu strán. Povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ z dohody nevyplýva niečo iné, zaväzuje dlžníka okrem prípadu, že
porušenie zmluvy nezavinil, čo v tomto prípade nebolo splnené. Pokiaľ účastník zmluvy sa zaviazal
zaplatiť zmluvnú pokutu ak nedodrží dojednané podmienky, je povinný záväzok splniť. Aj keď žalobkyni

nevznikla v tejto súvislosti žiadna škoda, povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť Občiansky zákonník ukladá
aj v prípade, keď nevznikne škoda.
14/ Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku podľa § 388 CSP zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.900 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku ( výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur nebol

odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť).

15/ O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, pretože v
konaní mala plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

16/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).