Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/193/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113223016
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113223016.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. L., narodená
XX.X.XXXX, bytom A. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Harakály, so sídlom Kováčska 28,
Košice, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so
sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava zastúpená advokátkou : JUDr. Danuše Tichá, Nám. M. Benku

6, 811 070 Bratislava, o náhradu škody, o trovách konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 10C/221/2013-226 zo dňa 3. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým priznal v zastavujúcej časti
žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100% p o t v r d z u j e.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že žalobkyni v zastavujúcej časti 29 952 eur s
úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 37 728 eur od 7.7.2013 do zaplatenia priznal náhrada trov
konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (výrok I.). Ďalším výrokom II. žalobkyni vo vyhovujúcej časti
14890eurpriznalprotižalovanémunáhradutrovkonaniavrozsahu100%. Svojerozhodnutieodôvodnil
ust. § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a uviedol,
že žalobkyňa žalobou požadovala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 37 728 eur

s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 37 728 eur od 7.7.2013 do zaplatenia a po rozšírení žaloby
aj sumu 18 864 eur, titulom náhrady škody. Uviedol, že žalobkyňa vzala žalobu v časti sumy 29 952 eur
späť,pretožežalovanýjejuvedenúsumuzaplatilpozačatíkonania.Súdvtejtočastikonanieprávoplatne
zastavil uznesením z 20.11.2013 č.k. 10C/221/2013-86 a rozhodol aj o náhrade trov konania, ktoré
rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Nitre z 29.11.2013 č.k. 10C/221/2013-86. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa vzala žalobu späť aj v časti 11 750 eur, v dôsledku

čoho potom súd konanie v tejto časti právoplatne zastavil a rozhodol aj o náhrade trov konania tak,
že žalovanému túto náhradu nepriznal rozsudkom z 12.11.2014 č.k. 10C/221/2013-138. Žalobkyňa
následne vzala späť žalobu aj v časti úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 37 728 eur od 7.7.2013
do zaplatenia. Súd prvej inštancie konanie v tejto časti právoplatne zastavil a rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni sumu 14 890 eur a to rozsudkom z 23.5.2016 č.k. 10C/221/2013-200, ktorým
rozhodol aj o náhrade trov konania v časti súm 29 952 eur a 14 890 eur jedným výrokom tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni trovy 4268,61 eur, pretože žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie
14 890 eur a žalovaný zavinil zastavenie konania v časti 29 952 eur t.j. spolu 79,24 %. Žalobkyňa
zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie 11 750 eur t.j. 20,76 % a preto žalobkyni patrí náhrada
v rozsahu 58,48 % (79,24-20,76). Žalobkyňa podala proti výroku o trovách konania odvolanie, v ktorom
požadovala aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu
s odôvodnením, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná a to aj v časti, ktorú vzala späť podaním z

22.10.2014, ktoré mal súd posúdiť podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP a analogicky aplikovať aj § 142
ods. 3 OSP. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie uznesením z 25.októbra 2017č.k. 7Co/622/2016-218 zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým,
že súd má o trovách konania rozhodnúť dvoma samostatnými výrokmi v zastavujúcej časti a vyhovujúcej
časti.

2. Rozhodnutie o náhrade trov konania v zastavujúcej časti 29 952 eur s úrokom z omeškania 8,50 %
ročne zo sumy 37 728 eur od 7.7.2013 do zaplatenia a vyhovujúcej časti sumy 14 890 eur bolo zrušené
odvolacím súdom, preto rozhodoval súd prvej inštancie po vrátení veci opäť o nároku na náhradu trov
celého tohto konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania
dvoma samostatnými výrokmi a to tak, že v zastavujúcej časti priznal náhradu trov konania žalobkyni

v rozsahu 100 %, pretože zastavenie konania v časti istiny v celom rozsahu zavinil žalovaný tým, že
plnil žalobkyni po začatí konania a preto má žalobkyňa podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému. V druhej - vyhovujúcej časti priznal náhradu trov konania žalobkyni proti
žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %, pretože žalobkyňa bola celkom úspešná. Ďalej
dôvodil, že odvolací súd síce uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa v novom rozhodnutí aj odvolacími
dôvodmi žalobkyne, tieto sa však týkali jej nároku na náhradu trov v časti o zaplatenie sumy 11 750 eur,

ktorú vzala žalobkyňa späť podaním z 22.10.2014, o ktorom nároku na náhradu už bolo právoplatne
rozhodnuté rozsudkom z 12.11.2014 č.k. 10C/221/2013-138. Na záver uviedol, že o výške trov rozhodne
vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I. o trovách konania podal písomne v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že konanie bolo zastavené (na základe čiastočného

späťvzatia žaloby žalobcom) tak v časti istiny v sume 29.952 eura ako i v časti nároku žalobcu na
úrok z omeškania (8,5% ročne z 37.728 eura od 07.07.2013 do zaplatenia). Zastal názor, že súd
prvej inštancie zrejme opomenul, že nárok na úrok z omeškania je samostatný nárok, popri nároku
na zaplatenie (29.952 eur z titulu SSU a popri nároku na zaplatenie 14.890 eur z titulu mimoriadneho
zvýšenia SSU), a preto ak žalobca na pojednávaní (dňa 23.05.2016) vzal žalobu späť v časti nároku

na úrok z omeškania bez udania dôvodu - žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti. Zavinenie
žalovaného v tejto časti (zastaveného konania) je preto vylúčené a preto ani nárok žalobcu na náhradu
trov konania vo výške 100% nie je daný. Záverom žalovaný pripomenul ohľadom údajného zavinenia
žalovaného, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 29.952 eur dňa 22.07.2013 bezprostredne po tom, ako
bolo ustálené bodové ohodnotenie, a to bez ohľadu na podanú žalobu (zo dňa 10.07.2013), o ktorej v

tom čase žalovaný nevedel a objektívne ani nemohol vedieť (táto mu bola doručená až dňa 02.09.2013),
t.j. žalovaný plnil sumu 29.952 eur bezodkladne po tom, ako v tejto časti mal všetky podklady nevyhnutné
pre ukončenie šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný teda neplnil v tejto časti na základe podanej žaloby,
preto nezavinil zastavenie konania v tejto časti. Dal na zváženie odvolaciemu súdu, či je správne,
spravodlivé a vykonateľné, ak v tej istej veci je o nároku žalobcu rozhodnuté dvoma samostatnými

výrokmi, pretože pokiaľ žalobca bude mať nárok na náhradu trov konania dvakrát v rozsahu 100%,
potom by si žalobca mohol zrejme uplatňovať dvakrát napríklad cestovné výdavky, čo je neprípustné.
Na základe uvedeného navrhol uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť tak, že rozhodne o
nároku žalobcu na náhradu trov konania s prihliadnutím na vyššie uvedené (o.i. aj na zavinenie žalobcu
pri zastavení konania), príp. aby uznesenie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že samotná dôvodnosť nároku v konaní
nebola sporná, čo napokon potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná krátko po podaní žaloby časť
žalovaného nároku uhradila. Pokiaľ ide o výšku nároku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
ako aj výšku zvýšenia tejto náhrady, tieto žalobkyňa preukázala lekárskym posudkom o sťažení

spoločenského uplatnenia zo dňa 3.3.2013. Z toho plynie jediný záver, že žalobkyňa podala žalobu
nielen čo sa týka samotného právneho základu, ale aj čo sa týka ich výšky, plne dôvodne. Zdôraznila, že
nezobrala žalobu späť preto, že jej žalobou uplatnené nároky neboli dôvodné, ale z dôvodu vznesených
námietok zo strany žalovanej týkajúce bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia,
ktoré by viedlo k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu, čo by však konanie značne predĺžilo. Žalovaná

nespochybňovala ohodnotenie na 2000 bodov, preto žalobkyňa vo zvyšku v časti sumy 11 750 eur
zobrala žalobu späť. Ďalej k dôvodnosti žaloby a na druhej strane k zavineniu zastavenia konania zo
strany žalovanej uviedla, že žalovaná bola od uplatnenia nároku žalobkyne zo dňa 5.4.2013 pasívna,
nakoľko aj napriek dôvodnosti a preukázaniu nároku zo strany žalobkyne neplnila tento nárok v lehote
podľa § 11 zákona č. 381/2001 Z. z., hoci to bolo jej zákonnou povinnosťou. Rovnako nesúhlasila s

tvrdením žalovanej, že na uplatnený úrok z omeškania je potrebné prihliadať ako na samostatný nárok
žalobkyne,pretoževzmysle§121ods.3OZjeúrokzomeškaniapríslušenstvompohľadávky.Poukázala
na to, že za samostatný nárok by bolo možné úrok z omeškania a považovať len vtedy, pokiaľ by bol
úrok z omeškania v súdnom konaní uplatnený samostatne a nie spolu s istinou ako jej príslušenstvo. Akžalobkyňazobralaspäťistinujelogické,žepristúpilaajkspäťvzatiupríslušenstvatohtonároku. Navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil skutočnosť, že v konaní uhradil len časť nároku, preto bola

sporná aj samotná dôvodnosť nároku žalobkyne. Opätovne vyzdvihol skutočnosť, že plnil žalobkyni
sumu 29 952 eur bezprostredne potom ako bol preukázaný nárok žalobkyne, t.j. ustálené bodové
ohodnotenie, pričom v tom čase ešte žalovaný nevedel o tom, že už je podaná žaloba, teda neplnil na
základe podanej žaloby a nezavinil zastavenie konania. Ďalej poukázala na ust. § 4 zákona č. 381/2001
Z.z. podľa ktorého poisťovateľ hradí poškodenému iba preukázané nároky. Preto žalovaný poskytol

žalobkyni plnenie až po tom, ako žalobkyňa predložila všetky potrebné doklady. Ďalej namietal, že pokiaľ
ide o nárok na úrok z omeškania, tento nebol vôbec daný, bez ohľadu na to, či žalobkyňa zobrala žalobu
v tejto časti späť. Zdôraznila, že je vylúčené, aby bol v omeškaní, lebo povinnosť žalovanej podľa § 11
ods. 6,7 sa vzťahuje len k uplatneným a preukázaným nárokom a žalovaný plnil hneď po ich preukázaní.
Navyše z vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že táto zobrala žalobu späť v časti práve z dôvodu vznesených
námietok žalovanou. K späťvzatiu úrokov z omeškania žalovaný uviedol, že nárok na úrok z omeškania

je nárokom, ktorý je možno uplatniť samostatne popri istine s poukazom na § 517 ods. 2 OZ. Uviedol,
že samostatnosť nároku na úrok z omeškania nie je daná len v zmysle procesných okolností, ale aj tým,
ide o nárok , ktorý musí byť daný a dôvodný, a to čo do právneho titulu, ako i výšky.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho v napadnutom výroku, ktorým priznal v zastavujúcej
časti žalobkyni nárok na náhradu trov konania 100%, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
6. Podľa § 256 ods. 1,2 CSP ak strana procesné zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.
7. V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom
je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie

dochádzakzastaveniukonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby.Aksapresprávaniežalovanéhovzalaspäť
žaloba,ktorábolapodanádôvodne,ježalovanýpovinnýnahradiťtrovykonania,pretoženespornezavinil
zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho
žalobcavzalžalobuspäť.Dôvodnosťžalobysaposudzujeprocesneabezohľadunato,akýbolvýsledok
konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa

žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Civilný sporový poriadok neobsahuje
ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo
všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej
zásady existovali dve výnimky, ktoré sa do ustanovenia § 256 ods. 1 CSP premietli ako pravidlo.
8. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že predmetom odvolacieho konania zostala náhrada

trov konania a to v zastavujúcej časti týkajúcej sa sumy 29.952 eur (uznesenie zo dňa 20.11.2013 č.k.
10C/221/2013-86), ktorú sumu žalovaný zaplatil až po začatí konania. Ďalej je premetom odvolacieho
konania náhrada trov konania v zastavujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy
37.728 eur od 7.7.2013 do zaplatenia (rozsudok zo dňa 23. 05. 2016 č.k. 10C/221/2013-200).
9. Žalovaný v odvolaní namietal, že nezavinil späťvzatie žaloby v časti sumy 29 952 eur, pretože

plnil dňa 22.07.2013 bezprostredne po tom, ako bolo ustálené bodové ohodnotenie, a to bez ohľadu
na podanú žalobu (zo dňa 10.07.2013), o ktorej v tom čase žalovaný nevedel. Odvolací súd sa s
touto námietkou žalovaného nestotožnil, pretože zo spisu je zrejmé, že žalobkyňa podaním zo dňa
5.4.2013 si uplatnila u žalovaného zaplatenie sumy 56.592 eur na základe lekárskeho posudku MUDr.
Danice Caisovej. V žalobe poukázala na to, že uplatnený nárok na náhradu škody nebol žalovaným

v zákonnej trojmesačnej lehote uspokojený (podľa ust. § 11 ods. 6 - do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia). Preto bola
žaloba doručená súdu dňa 10.7.2013. Podľa oznámenia o plnení bol nárok žalobkyne vo výške 29
952 eur uspokojený dňa 22.7.2013, pričom k ukončeniu poistnej udalosti došlo až dňa 19.7.2013. Z

uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa dôvodne podala na súd žalobu dňa 10.7.2013, keďže zo strany
žalovaného nedošlo v zákonnej lehote k vyrozumeniu o poistnom plnení. Skutočnosť, že žalovaný
nevedel o podaní žaloby nemá žiaden vplyv na to, že žalobkyňa si procesne úspešne uplatnila žalovanú
časť nároku 29 952 eur žalobou dňa 10.7.2013 a po plnení tohto nároku žalovaným dňa 22.7.2013zobrala žalobu v uvedenej časti späť. Procesne úspešnou stranou v tejto časti späťvzatia bola nesporne
žalobkyňa.
10. Žalovaný ďalej namietal, že v časti nároku žalobkyne na úrok z omeškania 8,5% ročne zo sumy

37.728 eur od 07.07.2013 do zaplatenia, nebola žalobkyňa úspešná, pretože žalobkyňa na pojednávaní
(dňa 23.05.2016) vzala žalobu späť v tejto časti nároku na úrok z omeškania bez udania dôvodu, a
teda žalobkyňa zavinila zastavenie konania v tejto časti. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobkyňa síce
zobrala v tejto časti žalobu späť bez udania dôvodu, avšak nestotožnil sa s názorom žalovaného, že
nárok na úrok z omeškania je samostatným nárokom popri žalovanej istine pri posudzovaní nároku

na náhradu trov konania. Uvedený úrok z omeškania bol viazaný na istinu (sumu 37 728 eur), pričom
žalobkyňa bola v základe, t.j. v istine 29 952 eur a 14 890 eur úspešná. Skutočnosť, že by jej bolo možné
pripísať procesné zavinenie za späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania 8,5% ročne z 37.728 eur od
07.07.2013dozaplatenianemávplyvnato,žejejpatrívzastavujúcejčasti(výrokI.)plnýúspech.Vdanej
veci úrok z omeškania nemá žiadny vplyv na výšku trov konania, pretože nie je súčasťou výpočtového
základu.

11. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného v časti uznesenia, ktorým bol zaviazaný v
zastavujúcej časti na náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100% dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo vecne správne, preto uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná,

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).