Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200680
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5814200680.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobkyne: P. O., nar.

X.X.XXXX, bytom H., XXX XX H., proti žalovaným: 1/ G.. U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. XXXX/
X, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Šárka Kapičáková - advokátka so sídlom Mútne 233, 029 63
Mútne, 2/ T. S., nar. 6.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX A., 3/ P. O., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX/
XX, XXX XX H., 4/ P.. P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX H., 5/ Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXXX, XXX XX H. a 6/ F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. W. XXX, XXX XX N. - žalovaní v rade
5/ a 6/ právne zastúpení: JUDr. Daniel Šintaj - advokát, so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanej 2/ z a s t a v u j e.

II. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaní 1/ až 6/ majú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. pustné (§ 355 ods. 2 CSP ého povinný zaplatiť v stanovenej ;e, ktoré sa konalo 15.2.2017 na tunajšom

okresnom súde, a to:, č.1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 30.1.2014 domáhala
(č.l. 17 p.v. - 18), aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom
území (ďalej len „k.ú.“) a obci H.:
- E-KN parc. č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 442 m2, zapísanej na liste vlastníctva (ďalej aj len
„LV“) č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 955 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C- KN par. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- (C-KN pôvodne parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 351 m2 zapísaná na LV č. XXXX) po oprave na
č.l. 168 - C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 180 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 171 m2 - obidve zapísané zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3752 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5034 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
s tým, že ak by súd konštatoval čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy tak, že túto by považoval za platnú
len vo vzťahu k predaju časti sporných pozemkov žalovaným v rade 3/ a 4/ (vo vzťahu k ostatnýmžalovaným by ju vyhodnotil ako neplatnú, tak alternatívne (č.l. 19 p.v. - 20) žiadala, aby súd určil, že je
výlučnou vlastníčkou pozemkov:
- C- KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5.034 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
a zároveň podielovou spoluvlastníčkou pozemkov:

- E-KN parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 442 m2, zapísanej na LV č. XXXX a
- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 955 m2, zapísanej na LV č. XXXX
s tým, že výška jej spoluvlastníckeho podielu predstavuje 2/3 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3
bude prináležať žalovaným v rade 3/ a 4/.

2. Podaniežalobyodôvodnilavpodstatetým,žekúpnazmluvauzatvorená25.1.2010medzižalobkyňou

ako predávajúcou a žalovanými 1/ až 4/ ako kupujúcimi je absolútne neplatná, pretože dohodnutá kúpna
cena sa prieči dobrým mravom.
V októbri 2009 navštívila geodetickú kanceláriu u žalovaného 1/ z dôvodu, že mala problém s hranicou
lesa a chcela si dať zamerať pozemok. Do geodetickej kancelárie prišla aj so svojím LV č. XXX a
potom čo ho žalovaný 1/ uvidel namiesto toho aby jej poskytol geodetické služby začal sledovať

svoj osobný záujem a dával jej návrhy, aby mu predala les. Ako geodet bol informovaný v akej
hodnote sa pohybuje cena lesných pozemkov, presvedčil sa, že je v tejto veci neskúsená, nevedomá
a zneužil jej neskúsenosť. V tom čase bola v geodetickej kancelárií žalovaného 1/ príbuzná a jeho
zamestnankyňa žalovaná 2/ a taktiež ju požiadala o odpredaj pozemku, pretože taktiež chcela zneužiť
jej neskúsenosť a kúpiť od nej aj iné pozemky. Po nej opäť žalovaný 1/ od nej vylákal ďalšie pozemky

za neprimerane nízku cenu zneužívajúc jej neskúsenosť ohľadom hodnoty pozemkov. Neskôr žalovaný
1/ kontaktoval aj známych - žalovaných 3/ a 4/, ktorým navrhol neprimerane nízku cenu. Dôkazom toho,
že žalovaný 1/ mal dobré informácie o hodnote pozemkov je aj to, že vyhľadával informácie cez realitné
kancelárie. Ona navštívila realitnú kanceláriu, ktorú požiadala o sprostredkovanie predaja pozemkov na
poľnohospodárske účely za ceny aké sú v tej oblasti. Po preverení jej LV jej v realitnej kancelárii uviedli,

že po nájdení kupca ju budú kontaktovať. Po krátkej dobe asi 2 týždne, keď bola v geodetickej kancelárii
žalovaného 1/ tento jej začal hovoriť, že by chcel od nej kúpiť pozemky, ktoré vyhľadal v „realitke“ a
navrhol neprimerane nízku cenu. Žalovaná 2/ sa pridala a taktiež aj žalovaný 3/ a 4/, ktorí však nemali zlý
úmysel ani ju vedome nezneužili. Kúpna zmluva uzatvorená 25.1.2010 medzi ňou a žalovanými 1/ až 4/
na základe, ktorej previedla vlastnícke právo k predmetným pozemkom - parcelám „E-KN“ je absolútne

neplatný právny úkon, pretože sa prieči dobrým mravom. Nielenže kúpna cena za tieto pozemky je v
rozpore s dobrými mravmi, ale aj konanie žalovaných a to najmä žalovaného 1/ a žalovanej 2/, ktorí
museli vedieť o hodnote pozemkov a z ich strany išlo najmä o nepoctivosť a zneužívanie jej osoby. U
žalovaných 3/ a 4/ to bola nedbanlivosť.
Žalovaní jej sľúbili, že predmetné pozemky nevyužijú na účel výstavby, ale oni to aj geometrickými

plánmi previedli do registra „C-KN“. Takéto pozemky majú v H. všeobecnú hodnotu okolo 33,19 Eur/m2.
Žalovaný1/ažalovaná2/jejnavrhlismiešnenízkucenuzataképozemkyatoiba0,20Eurzam2trvalých
trávnych porastov a 0,23 Eur za m2 ornej pôdy. Aj samotná orná pôda na účely poľnohospodárstva
má v rámci SR vysokú hodnotu od 6,64 Eur/m2 - 66,38 Eur/m2. Cieľom tejto kúpnej zmluvy bolo
znevýhodnenie jej osoby, parazitovaním na jej úkor, zneužitie jej osoby. V rámci slušnosti a mravnosti

účelom kúpnej zmluvy je zaplatiť za prevádzanú nehnuteľnosť primeranú kúpnu cenu, a nie tak hrubo
zneužívať druhú zmluvnú stranu. V eurách to predstavuje obohatenie o 301.505 Eur. Žalovaná 2/ sa
na nej obohatila o 135.208,-Eur. Žalovaný 1/ sa na nej obohatil o 16666 % oproti všeobecnej cene. Na
žalovaných 1/ a 2/ podala aj trestné oznámenie nakoľko sa domnievala, že ide o podvod, ale neskôr to
zmenila na podozrenie z trestného činu úžery podľa § 235 Trestného zákona. Orgány činné v trestnom

konaní však dospeli k záveru, že ide o občianskoprávny vzťah, ktorý sa má riešiť v civilnom konaní.
Žalovaní 1/ a 2/ sa na nej dopustili úžerníckeho konania a zneužili svoje povolanie na špekulácie. Čo sa
týka úžery tu je hranica hrubého nepomeru už o 20% oproti všeobecnej cene. V čase podania žaloby
chýbala samostatná skutková podstata pre úžeru v civilnom práve. Úžeru zastrešovali iba dobré mravy,
pre rozpor s dobrými mravmi v tejto veci stačí už samotný hrubý nepomer v plnení. V posudzovanom

prípade ide o 50% hrubého nepomeru od všeobecnej ceny. Ak tento hrubý nepomer prevyšuje 50% tak
potom už cieľ - účel tej zmluvy je znevýhodniť poškodenú osobu, teda šikanózny výkon práva. Takáto
kúpnazmluvavedievzmyslejudikatúrykneprijateľnýmdôsledkomprejavujúcimsaakovovzťahumedzi
účastníkmi kúpnej zmluvy, tak na postavenie niektorého z nich navonok.Všeobecná trhová cena je reálna, dokázateľná. Akékoľvek súhlasné subjektívne motivované vyhlásenie
zmluvných strán nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v rozpore s dobrými mravmi alebo
nie. Pre rozpor s dobrými mravmi v tejto veci stačí hrubý nepomer plnení. Dohoda zmluvných strán

nesmiebyťzaloženánanepoctivostianedbanlivosti.Okolnostiakonepoctivosťanedbanlivosťzakladajú
zodpovednosť za škodu pokiaľ je výsledkom tej dohody hrubý nepomer plnení. Pokiaľ sú zmluvné strany
teda účastníci kúpnej zmluvy poctiví a informovaní, tak dohodnú len tú najpravdepodobnejšiu cenu.
Vyhláška nijako neobmedzuje právo dohodnúť cenu, ale nesmie to byť založené na nepoctivosti. Právo
dohodnúť kúpnu cenu mal každý účastník tejto kúpnej zmluvy. Taktiež mal právo k dohode či kúpnej

zmluve nepristúpiť.
Hrubý nepomer je v prospech žalovaných a v jej neprospech. Absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy
spôsobili žalovaní, pričom jej nedbanlivosť je oproti okolnostiam na strane žalovaných zanedbateľná.
Žalovaný 1/ na základe úžerníckej kúpnej zmluvy kúpil od nej les z čoho asi 200 kubíkov dreva vyrúbal
a predal z čoho utŕžil 16.596,-Eur, z čoho niečo investoval do pozemkov, ktoré neskôr od nej odkúpil a
teraz namieta, že si pozemky zhodnotil na vlastné náklady. Právo dohodnúť cenu nesmie byť zneužité

a vykonávané za okolností, ktoré zakladajú zodpovednosť za škodu.
Táto kúpna zmluva je absolútny neplatný právny úkon, pretože je v rozpore aj s § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ktorého právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Obsahom kúpnej zmluvy sú
pre ňu veľmi nevýhodné podmienky čo sa týka kúpnej ceny. Lenže v rozpore s touto skutočnosťou je
v zmluve uvedené na inom mieste, že o nevýhodné podmienky nejde a nie je to nejako aspoň stručne

zdôvodnené. Preto je to neurčitý právny úkon. Za neurčitý právny úkon považuje predmetnú kúpnu
zmluvu aj preto, že „z obsahu tejto zmluvy nie je isté, či ide o nevýhodné podmienky alebo nejde o
nevýhodné podmienky“.
Kúpnu zmluvu pripravil žalovaný 1/ a ju zaviazal, že ručí za prevádzané nehnuteľnosti ich právnu
„nezávadnosť“, bezchybnosť po všetkých stránkach, ale ako odplatu za to jej žalovaný poskytol smiešne

nízku cenu. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon nemohli sa stať vlastníkmi predmetných
nehnuteľností, uvedených v zmluve, žalovaní 5/ a 6/, keďže nevlastník nemôže takého nehnuteľnosti
predať ďalšej osobe nemožno tu uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, čo aj dobromyseľného
nadobúdateľa. V ďalšom citujúc § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona poukázala na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 10.2.2010 č.k. I. ÚS 50/2010-11, v zmysle ktorého „ak bol správou katastra

povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len
modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda
nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.“
Všeobecná neregulovaná cena nie je ľubovôľa je dokázateľná a to tak znaleckým posudkom, ako aj

informovanosťou o všeobecnej trhovej cene.
Žalovaní z titulu kúpnej zmluvy parcelu č. XXX kúpili do spoluvlastníctva, ale dňa 1.4.2010 podielové
spoluvlastníctvo (ktoré mali v spoluvlastníckych podieloch o veľkosti 1/3) zrušili a pozemky si medzi
sebou vyporiadali na 3 časti, v dôsledku čoho vznikli nové parcely v ich výlučnom vlastníctve výlučného
vlastníctva vznikom nových parciel. Aj parcelu č. XXX rozdelili geometrickým plánom. Žalovaná 2/

predala parcelu C-KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4103 m2 žalovanej 5/. Žalovaná 2/, ktorá jej pri
podpise zmluvy nasľubovala, že si tam postaví chatku, a hoci je výlučnou susedou tých parciel, ktoré
predala žalovanej v rade 5/, žalovaná 2/ jej nič nepovedala o predaji a políciou bolo neskôr zistené, že do
kúpnych zmlúv uviedli veľmi nízke kúpne ceny, ale medzi sebou si v skutočnosti previedli vysoké sumy.
Medzi žalovanými okrem žalovaných v rade 3/ a 4/ sú podnikateľské zväzky - rodinná prepojenosť.

3. K žalobe priložila:
- kópiu kúpnej zmluvy uzatvorenú 25.1.2010 podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanými v rade 1/ až 4/ ako kupujúcimi z 25.1.2010, predmetom
ktorej predaj nehnuteľností v tom čase zapísaných na LV č. XXX, k.ú. a obec H. - pozemky parciel E-

KN parc. č. XXX, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. XXX;
- zápisnice z trestného konania iniciované žalobkyňou, a to: zápisnicu o výsluchu žalovanej 2/ ČVS:
ORP-287/OEK-DK-2013 PO zo 17.6.2013 (č.l. 23), taktiež zápisnicu o výsluchu žalobkyne ČVS:
ORP-287/OEK-DK-2013 PO zo dňa 17.6.2013 (č.l. 24); zápisnicu o výsluchu žalovaného 1/ ČVS:
ORP-287/OEK-DK-2013 PO zo dňa 17.6.2013 (č.l. 25).

4. V písomnom podaní doručeným tunajšiemu súdu 7.4.2014 (č.l. 36-43) žalobkyňa opätovne uviedla,
že predmetná zmluva je úžernícka. Popri hrubom nepomere sú tu aj závažné okolnosti ako hlboko
podhodnotený predaj a zneužitie jej osoby žalovanými. Žalovaní zneužili jej dôverčivosť ako jejneskúsenosť.Vďalšomuviedla,žeideocivilnoprávnuúžeru.Lenúradnácenastavebnéhopozemkujev
H.19Eur/m2,trhovácenajeokolo33Eur/m2. Civilnoprávnaúžeraprichádzadoúvahyajznedbanlivosti.
Kupujúci a predávajúci si znalecký posudok môžu dať vyhotoviť a nemusia. Dohoda v zmysle zákona

o cenách sa nezakladá na ľubovôli a svojvôli. Žalovaní sa len tak nemôžu zbaviť zodpovednosti za
neprimerané podmienky voči osobe, lebo v zmluve mali pristupovať svedomite, informovane a dojednať
tu najpravdepodobnejšiu cenu.
V zmysle § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. dojednanie medzi predávajúcim a kupujúcim založené
na poctivosti, informovanosti a obozretnosti - výsledkom čoho je najpravdepodobnejšia cena. Záleží

aj na súde ako posúdi čo žalovaní vlastne zneužili. Za závažnú okolnosť považuje čo vyplýva z jej
zápisnice o výsluchu ako i zo zápisnice o výsluchu žalovanej 2/ (v trestnom konaní), že k žalovaným
prišla za účelom geodetických služieb a oni začali sledovať vlastné záujmy. Žalovaní sa nemali zaujímať
o také informácie a v zmysle zákona o Komore geodetov i kartografov mali vykonávať povolanie čestne,
svedomito a zahŕňa to vzťah k zákazníkom, čiže keď sa takto ku nej správali mali počítať s tým, že môže
byť neskúsená, dôverčivá, rozrušená a podobne.

5. Dňa 1.12.2017 bol tunajšiemu súdu doručené ďalšie rozsiahle písomné podanie žalobkyne (č.l. 74 -
86),ktorýmžiadalaoodročeniepojednávaniavytýčeného natermín19.12.2017naneurčitozdôvodu,že
vpodobnejvecizožalovanýmiužjedensporprehrala,avšakprostredníctvomprávnehozástupcupodala
dňa 31.7.2017 proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 5Co/76/2017-177 z 25.4.2017 dovolanie (čl.

87 - 89). V tomto svojom rozsiahlom písomnom podaní sa opätovne vyjadrovala k dobrým mravom a
hrubému nepomeru v plnení v kúpnej zmluve. Uviedla, že slovenské súdy vrátane Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nerozumejú tejto právnej otázke a keďže dobré mravy si pletú s civilnou úžerou.
Nesprávne si tiež vykladajú rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej aj len „NS ČR“), ktorý
vychádzal z nemeckej právnej jurisdikcie z rozhodnutí Spolkového súdneho dvora v Nemecku. V zmysle

§ 138 ods. 1 BGB právne úkony, u ktorých je nápadný nepomer medzi plnením a protiplnením sú
absolútne neplatné.
Českýnajvyššísúdvuznesenízodňa17.6.2008sp.zn.30/Cdo/1776/2007judikoval,ževšeobecneplatí
a je samozrejmosťou, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaní, či obmedzení v zjednaní výšky
kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom; môžu si tak i zjednať cenu, ktorá sa odchyľuje

od obvyklej trhovej, i podstatne nižšiu. Platné právo nemá žiadne ustanovenie o zjednaní príliš nízkej
kúpnej ceny, pokiaľ taká cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Nemožno ale vylúčiť, že okolnosť
hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana môže v spojitosti s ďalšími
okolnosťami toho ktorého prípadu napĺňať znaky jednania, ktoré už je v rozpore s dobrými mravmi.
Slovenské súdu si tento rozsudok nesprávne vykladali tak, že je potrebné dokazovať okolnosti ako

zneužitie, čo však Najvyšší súd Českej republiky nemohol mať na mysli, keďže posudzoval výlučne v
zmysle § 39 rozpor s dobrými mravmi a mal teda na mysli objektívne okolnosti napr. hrubo podhodnotený
predaj pozemku alebo nehnuteľnosti. Zneužitie je podmienka civilnej úžery a nie je podmienkou
nemravného právneho úkonu. Nemravný právny úkon je popri zneužití podmienkou civilnej úžery.
Trestnoprávna úžera nie je podmienkou civilnej úžery, ale podľa § 39 Občianskeho zákonníka bude mať

za následok rozpor so zákonom.
Okrem podania dovolania ako druhý dôvod na odročenie pojednávania uviedla, že v tejto právnej veci
nie je právne zastúpená a právny zástupca, ktorý ju zastupuje v dovolacom konaní ju zastupuje iba v
tamtom konaní a bola by rada, keby ju zastupoval aj v predmetnom konaní.

6. K tomuto podaniu (bod vyššie tohto rozsudku) žalobkyňa priložila aj a potvrdenie obce H. z 13.9.2017
(č.l. 91) k funkčnému využitiu pozemkov spadajúcich pod §2 ods. 2 písm. b) a písm. c) bod 1) zákona č.
140/2014 z. z o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmena a doplnení niektorých
zákonov, v ktorom obec H. uvádza, že parcely v katastrálnom území obce H.: C- KN parc. č. XXXX/
X, C-KN parc. č. XXXX/X, C-KN parc. č. XXXX/X, C-KN parc. č. XXXX/XX, CK-N parc. č. XXXX/XX,

CK-N parc. č. XXXX/X sú určené na výstavbu v rámci ÚP obce H., schválenom Krajským pozemkovým
úradom v Žiline zo dňa 26.9.2008 - až po vyňatí z pôdneho fondu a napojení na inžinierske siete na
vlastné náklady stavebníka. Parcely C-KN XXXX/X ostatná plocha o výmere 955 m2 je cesta k parcelám.
Parcela C-KN XXXX/X je už zastavaná plocha, na ktorej sa nachádza rodinný dom č. XXX. Parcela E-
KN XXX o výmere 442 m2 LV XXXX nie je určená na výstavbu, nakoľko zasahuje do koryta rieky Q..

7. V písomným podaní doručenom súdu 13.12.2017 (č.l. 99-104) žalobkyňa opätovne uviedla, že súdy
si nesmú zamieňať nemravný právny úkon s civilnou úžerou. V tomto svojom podaní duplicitne uvádzala
tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcich podaniach, konkrétne sa odvolávala na právnu úpravu vNemeckej republike s tým, že do pozornosti dala aj rozsudok Najvyššie súdu Českej republiky sp. zn
30Cdo/21/2012 z 27.3.2012, týkajúci sa neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu dojednania príliš nízkej
kúpnej ceny.

8. K žalobe sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril písomným podaním doručeným súdu
10.4.2014 žalovaný 1/ (č.l. 44 - 48) a to tak, že s predmetnou žalobou nesúhlasí. Poukázal na
to, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 25.1.2010 medzi zmluvnými stranami a to žalobkyňou
ako predávajúcou a žalovanými 1/ až 4/ ako kupujúcimi došlo k prevodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. H. v tom čase evidovaných na LV č. XXX. O návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto kúpnej zmluvy, vtedajšia správa
katastra Námestovo rozhodnutím povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaná 2/
pozemky, ktoré pôvodne nadobudla na základe tejto kúpnej zmluvy previedla viacerými kúpnymi
zmluvami na ostatných žalovaných, v dôsledku čoho vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej 2/ v tomto konaní. On žalovaný 1/ je presvedčený, že uzatvorením kúpnej zmluvy

dňa 25.1.2010 nebola narušená zmluvná sloboda ani jednej zo zmluvných strán a táto zmluva sa
zhoduje s ich súhlasnou, slobodne a vážne prejavenou vôľou, zmluvu neuzavierali v tiesni alebo za
nápadne nevýhodných podmienok, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. Je pravdou to, čo
uvádza žalobkyňa, že v roku 2009 ho navštívila v sídle jeho geodetickej kancelárie, aby jej poskytol
geodetické služby. Nie je však pravdou skutočnosť uvádzaná žalobkyňou, že namiesto toho, aby jej

poskytol geodetické služby, začal sledovať svoj osobný záujem a mal jej dávať návrhy smerujúce k
predaju nehnuteľnosť v katastrálnom území H. v jeho prospech. Práve žalobkyňa už pri prvej návšteve
prejavila záujem predať pozemky. On vedel o záujme žalobkyne predať svoje pozemky, či už z ústneho
podania od tretích osôb, ako aj inzerátu uverejneného na webovej stránke www.topreality.sk . Na základe takto prejaveného záujmu žalobkyne predať aj iné pozemky prijal túto

ponuku žalobkyne a uzatvoril aj iné kúpne zmluvy, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. So
žalobkyňou uzatvoril kúpnu zmluvu už dňa 25.1.2010 a keby bola žalobkyňa presvedčená o narušení
zmluvnej slobody a dobrých mravov tak, ako to tvrdí vo svojom žalobnom návrhu, tak by pravdepodobne
s ním neuzatvorila aj ďalšie kúpne zmluvy. Pri predaji predmetného sporného pozemku v jeho prospech
nechal žalobkyni časový priestor na rozmyslenie výšky kúpnej ceny a toho na koho vôbec prevedie

svoje vlastnícke právo, pričom následne výšku kúpnej ceny sama potvrdila a na základe toho sa
dohodli na vyhotovení a následnom uzatvorení kúpne zmluvy. Rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy
a samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy dňa 25.1.2010 boli úplne štandardné a rozhodne sa nepriečili
dobrým mravom. Žalobkyňa je svojprávnou osobou a predať predmetné sporné nehnuteľnosti okrem
iných aj jemu bolo jej slobodným rozhodnutím. Rovnako bolo slobodným rozhodnutím žalobkyne predať

aj ďalšie pozemky v jej vlastníctve iným osobám za rovnakú alebo podobnú kúpnu cenu. Na margo toho,
že žalobkyňa prostredníctvom webového portálu www.topreality.sk ponúkala
na predaj svoje vlastníctvo, musela vedieť za akú cenu chce predávať, resp. pri zadávaní inzerátu
na predaj svoje vlastníctvo musela vedieť za akú cenu ponúka svoje nehnuteľnosti na predaj. Je
absolútne zmätočné tvrdenie žalobkyne, že on ako prvý prejavil záujem kúpiť jej patriace nehnuteľnosti,

keď sama svojim konaním prejavovala svoju vôľu predať jej patriace nehnuteľnosti tretím osobám.
Žalobkyňa svojim konaním v priebehu tohto roku zhoršuje jeho postavenie nielen v jeho súkromnom, ale
ajprofesijnomživote.Najskôrtoboloobvinenie,okreminého,zklientelizmupodanécezÚradegeodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktoré sa v žiadnom prípade nepotvrdilo, ďalej podanie na
Národný bezpečnostný úrad Slovenskej republiky pre údajné protiprávne čerpanie eurofondov, ďalej ho

obvinila z podvodného konania, čo bolo riešené v trestnom konaní a napokon ho obviňuje, že ako geodet
konal v rozpore so stavovskými predpismi, pričom všetky obvinenia žalobkyne boli vyhodnotené buď ako
neopodstatnené alebo zamietnuté. On sa cíti takýmto počínaním žalobkyne dotknutý. Nie je si vedomý
toho,žebypriuzatváraníkúpnejzmluvyzodňa25.1.2010konal,čiužvrozporesozákonomalebozákon
obchádzal alebo konal v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že v súkromnom práve platí zásada

zmluvnej voľnosti, teda zásada slobodne si vybrať zmluvného partnera a typ zmluvy, ktorý s vybraným
zmluvným partnerom uzavrieme, ako aj slobodne určiť obsah zmluvy a teda aj kúpnu cenu. Trvá na
tom, že pokiaľ žalobkyňa neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2010 odôvodňuje neprimeranosťou
kúpnej ceny a teda, že tu je rozpor s cenovými predpismi tak daná skutočnosť spôsobuje relatívnu
a nie absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa však

žalobkyňa mohla dovolať len v trojročnej zákonnej lehote počítanej odo dňa uzatvorenia napadnutej
kúpnej zmluvy a v súčasnosti je jej právo domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 25.1.2010 už premlčané. Je presvedčený, že kúpna zmluva zo dňa 25.10.2010 bola
uzatvorená slobodne, vážne, je dostatočne určitá, zrozumiteľná, pričom plnenie, ktoré je predmetomtejto zmluvy je možné. Kúpna zmluva bola uzatvorená písomne, čím bola dodržaná aj forma ustanovená
zákonom pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Obsah tejto kúpnej zmluvy a jej účel
neprieči zákonu, zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Kúpnou zmluvou zo dňa

25.1.2010došlokplatnémuprevoduvlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiam,pretosadomnieva,
že žalobkyni v súčasnosti nesvedčí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa sa v inom
konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C/140/2013 žalobným návrhom, ktorý bol žalobkyňou
postavenýnaobdobnýchdôvodochakopredmetnýžalobnýnávrh,domáhalaurčeniavlastníckehopráva
k iným nehnuteľnostiam v katastrálnom území H. voči žalovanému v rade 1/, avšak neúspešne nakoľko

jej žalobný návrh bol týmto súdom zamietnutý. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ žiada žalobný návrh
v celom rozsahu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na úhradu trov jej konania.

9. K žalobe sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili aj žalovaní 5/ a 6/ a to písomným podaním
doručeným tunajšiemu súdu 14.4.2014 (čl. 56 - 57), ktorým namietali žeby uvedená kúpna zmluva
zo dňa 25.1.2010 mala byť neplatná z uvedených dôvodov. Podľa ich informácií predmetná kúpna

zmluva bola uzatvorená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Obsah uvedenej kúpnej zmluvy, teda
najmä jej podstatné náležitosti - predmet a kúpna cena, boli zmluvnými stranami riadne dohodnuté.
Podľa im dostupných informácií nie je pravdou, žeby žalovaný v rade 1/ a ostatní kupujúci nejakým
spôsobom ovplyvňovali žalobkyňu resp. ju nútili, aby im predmetné nehnuteľnosti predala. Žalobkyňa
od momentu, keď prvýkrát navštívila kanceláriu žalovaného 1/, uzatvorila následne viacero kúpnych

zmlúv so žalovaným 1/ a inými osobami. Žalobkyňa mala dostatok času preveriť si všetky skutočnosť
týkajúce sa uzatvorenia jednotlivých kúpnych zmlúv a v prípade, ak by nesúhlasila s výškou kúpnej ceny,
nemusela žiadnu z kúpnych zmlúv vôbec uzatvárať. Rokovania o uzavretí všetkých kúpnych zmlúv,
teda aj tejto a dohoda o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy prebiehali podľa úplne štandardným
spôsobom, pričom kúpna cena bola určená na základe vzájomnej dohody žalobkyne a kupujúcich.

Žalobkyňa je plne spôsobilou na právne úkony a teda vie posúdiť následky svojho konania. V súčasnej
dobe je predsa množstvo možností preveriť si skutočnosti potrebné k rozhodnutiu sa, či nejaký úkon
subjekt vykoná alebo nie. Namietanie platnosti kúpnej zmluvy, po niekoľkých rokoch, vnáša len právnu
neistotu do postavenia žalovaných. Nesúhlasia s názorom žalobkyne, že samotné dojednanie nižšej
kúpnej ceny, oproti napríklad cene znaleckej, bez ďalších skutočností, spôsobuje jej neplatnosť pre

rozpor s dobými mravmi. Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, teda vyjadruje vôľu predávajúceho
a kupujúceho, pričom v tomto prípade mala predávajúca vôľu predať kupujúcim uvedenú nehnuteľnosť
a to za dohodnutú kúpnu cenu. Žalobkyňa nekonala ani pod nátlakom, ani pod vplyvom iného nútenia,
teda konala slobodne a vážne. V čase podpisu kúpnej zmluvy žiadna zo strán nemala pochybnosť
o vôli strán. Žalobkyňa mala dostatok možností a času zistiť si a overiť si skutočnosti, ktoré boli pre

jej rozhodovanie rozhodujúce. Žalobkyňa sama prejavovala záujem svoje nehnuteľnosti predať a na
základe uvedeného aj došlo k uzatvoreniu viacerých kúpnych zmlúv, a to vo viacerých časových
termínoch (5.11.2009, 1.4.2010, 5.11.2010). Konanie žalovaného 1/ prípadne iných osôb nemožno v
žiadnom prípade považovať za konanie, ktoré by sa malo považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, pre ktoré by mala byť kúpna zmluva neplatná. Skutočnosti, že následne sa vytvorili z pôvodného

pozemku parcely registra „C“, prípadne, že sa pozemok môže v súčasnosti zastavať, považujeme za
irelevantné. Taktiež vzniesli námietku premlčania pre podanie žaloby s ohľadom na dôvod relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy v rozpore s § 589 Občianskeho zákonníka, nakoľko žaloba bola podaná
po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie na vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu. Žalovaní nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne, v dobrej viere v nespornosť vlastníctva, teda

so žalobou v žiadnom prípade nemôžu súhlasiť. Na základe uvedeného navrhli, aby súd žalobu zamietlo
a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania.

10. Dňa 1.12.2017 došlo tunajšiemu súdu aj podanie žalobkyne označené ako ,,Návrh na odstúpenie
účastníka nastranežalovanýchatopani2/T.S.zdôvodu,žeužniejevlastníčkoužiadnehozosporných

pozemkov ” (čl. 93 - 94), súd podľa obsahu posúdil ako späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/, v ktorom
žalobkyňa uviedla, že žalovaná 2/ nie je vlastníčkou sporných parciel, a teda mala by vystupovať len
ako svedkyňa, ktorá s ňou uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorú považuje za absolútne neplatný právny úkon.

11. Podaním označeným ako ,,Návrh na znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty pozemkov“ (č.l.

95-96), žalobkyňa navrhla znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty predmetných pozemkov, v
dôsledku čoho by bolo jasné o aké ,,hlboké podhodnotenie ide teda, že tie sporné pozemky boli predané
hlboko pod hodnotu (skutočnú cenu)”.12. V podaní doručenom súdu 15.12.2017 (č.l. 105 - 116) žalobkyňa navrhla zmenu žalobného petitu
tak, že žalovaným v rade 3/ a 4/ sú povinní navrhovateľke za parcely C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/
XX a XXXX/X (zapísané na LV č. XXXX k.ú. a obec H.) povinní vyplatiť finančnú náhradu s tým, že

tieto naďalej zostávajú v ich vlastníctve a zároveň, aby súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú a obci H. (č.l. 106 p.v. - 107), a to parciel:
- E-KN parc. č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 442 m2, zapísanej na liste vlastníctva (ďalej aj len
„LV“) č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 955 m2, zapísanej na LV č. XXXX,

- C- KN par. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2.000 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5.034 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
- C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4.103 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
a zároveň, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť nahradiť jej trovy konania.

13. Vzhľadom k tomu, že všetky ďalšie písomné podania žalobkyne (č.l. 110-113, 142 - 148)
boli v podstate len duplicitným opakovaním predošlej argumentácie obsiahnutej v predchádzajúcich
podaniach, súd považoval za nadbytočné a neúčelné opätovne ich tu citovať, resp. robiť z nich rešerš.
Ako nové tvrdenie žalobkyňa uviedla len to, že žalovaná 5/ sa ešte pred podaním žaloby usilovala ďalej

predávať pozemky, ktoré kúpila od žalovanej 2/ (ktorá je jej sesternica), čoho dôkazom má byť kópia
inzerátu (č.l. 114) s tým, že žalovaná 5/ to ďalej predávala mnohonásobne drahšie ako to od nej žalovaná
2/ kúpila a ide tu o organizovanú skupina, ktorá ju zneužila.

14. Vzhľadom na to, že vec je súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od

1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších
procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), pričom v súlade s procesnou terminológiou
nového civilného kódexu označil návrh na začatie konania ako žalobu, navrhovateľku ako žalobkyne a
odporcov ako žalovaných.

15. V predmetnej právnej veci nariadil súd predbežné prejednanie sporu, a to prioritne za účelom
vyslovenia predbežného právneho posúdenia smerujúcemu k aplikácii § 138 CSP. Vzhľadom na
skutočnosť, že po predbežnom právnom posúdení a výzve na späťvzatie žaloby žalobkyňa zotrvala na
podanej žalobe súd kontinuálne prešiel do pojednávania.

16. Súdnapojednávaníkonanom30.1.2018vneprítomnostižalovaných3/,5/a6/vykonaldokazovanie
prednesmi sporových strán, resp. ich právnych zástupcov sporových strán a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, ktoré neboli sporovým stranám doručené, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 CSP
súd upustil od čítania i oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania

doručené a listiny alebo ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán spochybnené a s ktorými sa súd
oboznámil v rámci prípravy pojednávania.

17. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvávajúc na podanej žalobe uviedla, že má za to, že to bol nemravný
právny úkon § 39 Občianskeho zákonníka, hrubo podhodnotený predaj pozemku a tiež, že ide o civilnú

úžeru a že ju zneužili - zneužili jej neskúsenosť a dôverčivosť. Zmenu žaloby navrhla preto, lebo žalovaní
3/ a 4/, keď si tam už postavili dom. Vlastníčkou nehnuteľností sa stala začiatkom roku 2008 a nebola
vtedy skúsená v tomto. Do geodetickej kancelárie prišla s požiadavkou na vymeranie pozemkov a oni
museli byť skúsení, lebo žalovaný 1/ mal už 13 kúpnych zmlúv uzatvorených. Podľa jej názoru geodézia
je blízka k povolaniu znalcovi. Pri lesných pozemkoch zistili, že je v tom neskúsená a potom jej navrhovali

ďalšie kúpne zmluvy a nízke ceny hlboko podhodnotené. Zároveň stále trvá na nariadení znaleckého
dokazovania.

18. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom uviedol, že so žalovanou sa stretli tak, že, ona vyhľadala ich,
ponúkla im cenu a potom jej povedali áno, že súhlasia. Odišla domov a nechali jej pár dní, kým si

pripravia zmluvu. Keď si zmluvu pripravili, tak ona sa opäť vrátila do geodetickej kancelárie do A.,
vyplatili jej peniaze pri podpise zmluvy. Tú cenu, ktorú jej vyplatili uviedli v kúpnej zmluve. Podľa
jeho názoru to bola cena primeraná. Vo vzťahu k sporným pozemkom uviedol, že tam nebolo nič
vybudované, jednalo sa o roľu - trvalý trávnatý porast, nebola tam cesta, voda. K tvrdeniu žalobkyne,že nemala práve povedomie a že sa nemala kde informovať, uviedol, že brat žalobkyne je podpredseda
urbáru a žijú v spoločnej domácnosti a jej krstný otec je starosta obce - to sú jej najbližšie osoby, s
ktorými sa mohla porozprávať. Nič jej v tom nebránilo. Na žalobkyňu nevytváral žiaden nátlak a všetky

údaje uvedené v kúpnej zmluve sú pravdivé. Ohľadom slabého právneho povedomia žalobkyne, ktoré
prezentuje poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody na Európskom súde v Štrasburgu,
kde sťažnosť podala v roku 2009, na základe čoho jej bolo v roku 2013 vyplatených 5.500,- Eur.

19. Na uvedené reagovala žalobkyňa, že je to tak, lenže ona vtedy bola v tejto veci neskúsená a brat

si sleduje svoje záujmy, s bratom sa nemala čo radiť a starosta ani jej brat nie sú znalci. Žalovaný 1/
klame, keď tvrdí, že ona im navrhla cenu. To oni (žalovaní 1/ a 2/) jej hneď takéto nízke ceny navrhli.
Žalovaní 1/ a 2/ ju kontaktovali aj ohľadne uzavretia zmluvy na kúpu pozemkov „pri lese“ a žalovaná 2/,
keď odo nej kupovala pozemok jej navrhla takú nízku cenu. Ohľadom toho, že cena je nízka nadobudla
podozrenie postupne. Aj pri poslednom súdnom pojednávaní minulý rok som bola za znalcom, ktorý jej
povedal, že pozemky, ktoré obec označuje za stavebné pozemky sú vysoko hodnotné.

20. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že keď kupovali pozemky nikto žalobkyňu nenútil. Ona im
najskôr ponúkala pozemky, lebo to je za potokom, oni ich kupovať nechceli, ale žalobkyňa ich potom
ponúkala cez realitnú kanceláriu, ale asi to nepredala, tak potom zase im volala a oni ich potom už kúpili.
Kúpili to v tretinách aj so žalovanými 3/ a 4/ aj so žalovaným 1/ a potom si to rozdelili. Ale nebolo tam

nič - prístup cez rieku, potok - bola to tam doslova katastrofa. Nebola tam elektrina ani voda. Bola to
iba roľa, ktorú možno miestni na základe dotácií iba kosili. Tak možno aj preto tá cena bola taká nízka.
Bolo to v kopci, je tam ťažký prístup. Cena nemala byť taká vysoká, lebo je to orná pôda. A zastavané
pozemky ani v rámci toho čo vie to neboli a nespadalo to pod žiadny územný plán.

21. Žalovaná 4/ uviedla, že so žalovaným 3/ kupovali ornú pôdu na základe toho, že na internete našli
inzerát. Chceli si postaviť chatu a našli na internete inzerát, že sa predáva orná pôda cez „realitku“ -
nepamätásipresnecezakú.KupovalipozemokvH.nachatuvúplneinejčastiabolimtoprávežalovaný
1/ merať. Bolo to také neprístupné, lebo chceli chatu niekde mimo ľudí a potom zistili, že sa toto predáva
cez realitku, tak tam chceli volať, lenže nejakým spôsobom, keď im bol žalovaný 1/ merať na „W.“ sa

dozvedeli, že to žalobkyňa predáva cez realitku. Tak to kúpili v 1/3 ako ornú pôdu. K ich pozemku sa bez
terénneho auta nedá dostať, robili tam 3 mosty v hodnote 60.000,-Eur. Na to aby si postavili dom, tam 2
roky robili most, aby sa dostali k pozemkom cez päť metrovú roklinu. Je tam 2400 m2 spevnenej plochy,
na ktorej je navozený štrk. Minulý rok tam naviezli asfalt a tento rok tam pôjde zas. Tie pozemky sú
zhodnotené, ale aby tam niekto staval dom, musel splniť podmienky životného prostredia - drevodom a

šindľovástrecha.Jetoochrannépásmo-2.alebo3.stupeň.Onikúpiliornúpôdu,kdebolasamákrovina.
Pokiaľ by aj prišiel súdny znalec ukáže mu fotky. Dva roky kroviny dávali preč a ten potok zasypávali,
aby sa tam vôbec dostali. Prístupová cesta k pozemkom nebola žiadna a dodnes okrem ich cesty k
domu je cesta zarúbaná. Tam sú ostatné pozemky bez prístupu. Nevie ako má vyčísliť teraz hodnotu
takýchto pozemkov. Ona osobne zaplatila za elektrickú prípojku žalobkyne, aby ju mala pred domom,

dotiahli tam na vlastné náklady obecnú vodu ku každému pozemku, čiže pozemky sú momentálne v
úplne inej hodnote ako bola orná pôda bez prístupu. V súčasnosti po zhodnotení by tam boli krásne
stavebné pozemky. K procesu uzatvárania kúpnej zmluvy pokiaľ ide o cenu žalovaná 4/ uviedla, že prišli
do kancelárie a tam bola už cena dohodnutá. Tam sa žalovaný 1/ so žalovanou 2/ dohodli na cene a
oni (so žalovaným 3/) boli prizvaní. Ona sa pýtala žalobkyne, keď jej dávala peniaze, čo bolo skôr ako

podpísali zmluvu, či je spokojná, na čo žalobkyňa odpovedala, že je spokojná. Žalobkyňa je jej suseda
a je to dobrá suseda. Žalobkyňa by mala pochopiť, že je rozdiel medzi cenou pozemku druhu orná pôda
bez prístupových ciest, cez 3 potoky a pozemku, na ktorom sú dotiahnuté siete a sú tam spevnené
plochy, čím sa pozemky zhodnotili. Taký pozemok nemôže mať dnes takú hodnotu akú mal vtedy.

22. Právny zástupca žalovaných 5/ a 6/ poukázal na to, že žalobkyňa uzatvárala niekoľko zmlúv v
priebehu jedného roka a mala možnosť kedykoľvek si zhodnotiť ten právny vzťah, ktorý bude uzatvárať.
Ak zmluvu uzatvorila za takýchto podmienok, bola to jej slobodná vôľa. Neboli preukázané žiadne iné
okolností, ktoré by vplývali na jej vôľu, ktoré by mohli negatívnym spôsobom ovplyvniť to, že by bola
uvedená do omylu, či nejakým spôsobom podvedená alebo podobne. Nie sú tu žiadne okolnosti, ktoré

by boli v rozpore s dobrými mravmi a ktoré by spôsobovali neplatnosť tejto zmluvy. Žalobkyňa si možno
neuvedomuje, že pozemky v čase keď ich predávala mali iný charakter aký majú po 3-4 rokoch, keď sa
zhodnotili tým, že sa urobili inžinierske siete, rôzne investície a podobne. Podľa jeho názoru v tom čase
ani ta cena nebola nejaká podhodnotená. Bez ohľadu na to však, ak si takú cenu slobodne dojednali,bola to ich slobodná vôľa a ak nie sú preukázané v tomto konaní iné okolnosti tak treba žalobu zamietnuť
v plnom rozsahu. Žalobkyňa už v čase predaja pozemkov viedla súdne konania voči štátu o náhradu
škody, na okresnom a krajskom súde dokonca dávala podnet do Štrasburgu. Nedala sa zastupovať

právnikom,onamásvojepredstavyopráveaalebozákonysivykladásama.Jeosobou,ktorásanehodlá
s nikým radiť. Žalovaní 5/ a 6/ nemôžu byť postihovaní takýmto prístupom žalobkyne, ktorá si nepreverila
okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej rozhodnutie. S poukazom na právnu istotu poukázal na to, že
žalovaní 5/ a 6/ boli dobromyseľní, keď následne nadobúdali tie pozemky.

23. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2010 (č.l. 21-22) vyplýva, že žalobkyňa predmetnou zmluvou ako
predávajúca previedla na žalovaných 1/ až 4/ ako kupujúcich nasledujúce pozemky evidované (v tom
čase) na LV č. XXX v k.ú a obci H.:
- na žalovaného 1/: časť pozemku E-KN parc. č. XXX - orná pôda o výmere 26146 m2, ktorá podľa
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného Geodetickou kanceláriou žalovaného 1/
zo dňa 7.12.2009 zodpovedal dielu „4“ lesné pozemky o výmere 5034 m2, ktorý vytvára novovytvorenú

parcelu č. XXXX/X- trvalé trávne porasty o výmere 5034 m2 (č.l. II. odsek prvý predmetnej zmluvy); ďalej
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na týchto pozemkoch: E-KN parc. č. XXX - orná pôda o výmere
12009 m2, E-KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1387 m2 a E-KN parc. č. XXX/X trvalé
trávne porasty o výmere 310 m2 (č.l. II. odsek štvrtý predmetnej zmluvy) - a to všetko za kúpnu cenu
2232,-Eur;

- na žalovanú 2/: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na týchto pozemkoch: E-KN parc. č. XXX - orná
pôda o výmere 12009 m2, E-KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1387 m2 a E-KN parc.
č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 310 m2 (č.l. II. odsek štvrtý predmetnej zmluvy) - a to všetko
za kúpnu cenu 1062,-Eur;
- na žalovaných 3/ a 4/: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na týchto pozemkoch: E-KN parc. č. XXX

- orná pôda o výmere 12009 m2, E-KN parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 1387 m2 a E-KN
parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 310 m2 (č.l. II. odsek druhý predmetnej zmluvy) - a to
všetko za kúpnu cenu 1062,-Eur.
V bode VIII. predmetnej kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilí na právne úkony a že sú
oboznámení s obsahom tejto zmluvy, ktorá bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich slobodnej

vôle,určite,vážneazrozumiteľne,nebolauzatvorenávtiesniaanizanápadnenevýhodnýchpodmienok.

24. Zo zápisnice o výsluchu žalobkyne zo 17.6.2013 (v ňou iniciovanom trestnom konaní vedenom pod
ČVS: ORP-287/OEK-DK-2013 PO) /č.l. 24/ vyplýva, že keď navštívila geodetickú kanceláriu žalovaného
1/ za účelom zamerania jej pozemku, žalovaný 1/ jej začal robiť návrhy, aby predala les, ona sa nevedela

rozhodnúť, či mu predá ten les. Na druhý deň žalovaného 1/ oslovila, že má záujem predať les, takže
prišla do jeho kancelárie a žalovaný 1/ jej povedal, že by to kúpil tak za 5,-Sk/m2, ona chcela viac, ale
žalovaný 1/ trval na tejto cene. Rozprávali sa o cene, žalovaný 1/ navrhoval neskôr 400.000,-Sk za obe
parcely vo výmere 7,7 ha. Ona mu povedala, že by chcela aspoň 500.000,-Sk, ale on trval na tom, že
viac ako 400.000,-Sk nedá. Potom povedal, že vyhotoví zmluvy. Asi za 2-3 dni jej žalovaný 1/ volal, že

zmluvy sú hotové a ona prišla do jeho kancelárie pozrieť si zmluvy, cena sedela tak ako sa dohodli tých
400.000,-Sk. V deň, keď prišla podpisovať zmluvu so žalovaným 1/, tak ju oslovila žalovaná 2/, že má
záujem o pozemok - trvalý trávny porast v celkovej výmere asi 0,5 ha a navrhla jej cenu 6,-Sk/ m2 a tiež
mala záujem o 700 m2 lesa, kde jej navrhla rovnakú cenu. Žalovanej 2/ povedala, že si to ešte rozmyslí,
či vôbec chce predať tie pozemky. Ešte v ten večer sa rozhodla, že tie pozemky predá, tak žalovanej

2/ zatelefonovala a ona jej povedala, že vyhotoví zmluvy a za 2 - 3 dni jej povedala, že je to hotové,
že má prísť podpísať zmluvy. Tak prišla do geodetickej kancelárie, kedy žalovaný 1/ mal záujem o ďalší
pozemok, a to o 0,5 ha trvalého trávneho porastu a navrhol jej cenu 6,-Sk/m2. Vtedy žalovanému 1/
povedala, že to predá a on povedal, že vyhotoví geodetické plány a zmluvu a povedal jej, že keď to bude
hotové tak jej zavolá. Žalovaný 1/ zavolal asi tak za 2 dni. Čo sa týka predaja pozemkov žalovaným 3/

a 4/ tu žalovaný 1/ navrhol cenu 10,-Sk/m2. Ona mu povedala, že si to rozmyslí, nech zavolá na druhý
deň, on zavolal a ona súhlasila. Asi za dva dni sa jej žalovaný 1/ ozval, že má zmluvy, geometrický plán
a ona za ním prišla do kancelárie. Potom sa jej asi za mesiac ozvali žalovaní 3/ a 4/, že by chceli ďalší
pozemok, informovali o tom aj žalovaného 1/. Asi za 2-3 dni na to sa ozval žalovaný 1/ a navrhol cenu
7,-Sk/m2 a ona s uvedenou cenou súhlasila. Z tejto zápisnice tiež vyplýva, že žalovaní 1/ až 4/ chceli

kúpiť ešte jednu cestu, ale ona im navrhla vecné bremeno a tak podpísali zmluvu o vecnom bremene,
kde žalovaný 1/ navrhol jeho bezodplatnosť s čím ona súhlasila.25. ZaktuálnehovýpisuzLVč.XXXXmalsúdpreukázané,žežalovaný1/(podB3),žalovaní3/a4/(pod
B1) a žalovaná 5/ (pod B4) sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci (každý o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/3) i spornej parcely C-KN, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 955 m2, ktoré žalovaný

1/ a žalovaní 3/ a 4/ nadobudli kúpnymi zmluvami, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
pod sp. zn. V XX/XX - XX/XX a V XXX/XX - XX/XX. Žalovaná 5/ nadobudla predmetný spoluvlastnícky
podiel k spornej parcele kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V XXX/XXXX z 9.5.2013
- XX/XXXX. Len pre úplnosť súd uvádza, že na tomto liste vlastníctva už nie je evidovaný pozemok
parcely registra „E“ - E-KN parc. č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 442 m2 tak ako to v žalobe

uvádza žalobkyňa, na čo bola žalobkyňa súdom upozornená.

X6. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaná 5/ (pod B2) je zapísaná ako
výlučná vlastníčka i sporných parciel C-KN: parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1000 m2 a parc. č.
XXXX/XX - orná pôda o výmere 1103 m2, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
pod sp.zn. V XXX/XXXX z 9.5.2013 - XX/XXXX.

27. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaný 6/ (pod B1) je zapísaný ako
výlučný vlastník spornej parcely C-KN parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2000 m2, ktoré nadobudol
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod sp.zn. V XXXX/XXXX z 24.6.2013 - XX/XXXX.

28. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaní 3/ a 4/ (pod B1) sú zapísaní
ako vlastníci i sporných parciel C-KN: parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 180 m2, parc. č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2 a parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere
3752 m2, ktoré nadobudli kúpnymi zmluvami, ktorých vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod
sp. zn. V XX/XX - XX/XX a V XXX/XX - XX/XX.

X9. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaný 1/ (pod B1) je zapísaný ako
výlučný vlastník i sporných parciel C-KN: parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5034 m2 a
parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4103 m2, ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami, ktorých vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený pod sp. zn. V XXXX/XX - XXX/XX, V XXX/XX - XX/XX, V XXX/XX

- XX/XX, V-XXXX/XXXX - vklad povolený dňa 28.11.2017 - XXX/XX.

30. Súduznesenímvyhlásenýmnapojednávanínepripustilzmenužalobyvzneníobsiahnutomvpodaní
z 15.12.2017 (viď bod 12. tohto rozsudku), a to prioritne z dôvodu neúčelnosti tohto procesného úkonu
ako i v súlade so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko navrhovaná zmena sa v podstate týkala

len iného usporiadania vlastníckych vzťahov k sporným pozemkom (prevedených predmetnou kúpnou
zmluvou) v spojení s čím žalobkyňa chcela v podstate zachovať status quo vo vzťahu k žalovaným 3/
a 4/, od ktorých za pozemky, ktoré na základe predmetnej kúpnej zmluvy od nej nadobudli, požadovala
zaplatenie finančnej náhrady (bez presnej konkretizácie jej výšky). Vzhľadom k tomu, že v predmetnom
konaní bol súd povinný prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, posúdenie čoho

malo zásadný vplyv na meritórne rozhodnutie v súdenej veci, po konštatovaní (prednesenom v rámci
predbežného právneho posúdenia na predbežnom prejednaní sporu predchádzajúcom pojednávanie vo
veci), že na základe skutočností prezentovaných žalujúcou stranou nie je dôvod považovať predmetnú
kúpnu zmluvu za (absolútne) neplatnú, súd nepovažoval za účelné pripúšťať zmenu žaloby (s ktorou by
musel byť oboznámený aj žalovaný 3/, ktorý na pojednávaní nebol prítomný - čo by viedlo v rozpore s

hospodárnosťou konania k jeho odročeniu), nakoľko ani takýto (odhliadnuc od toho, že neurčitý petit v
časti návrhu na zaviazanie žalovaných 3/ a 4/ na zaplatenie bližšie nekonkretizovanej finančnej náhrady)
ani inak formulovaný žalobný petit, na základe ktorého by sa žalobkyňa snažila dosiahnuť to, čo v tomto
konaní, by neviedol k inému meritórnemu rozhodnutiu, než ku akému súd dospel.

K zastaveniu konania voči žalovanej 2/

31. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.32. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobkyne - späťvzatie žaloby voči žalovanej 2/ (viď bod 10.
tohto rozsudku) z dôvodu nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie (nakoľko táto už nie je ako vlastník
sporných nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností), s ktorým žalovaná 2/ výslovne vyjadrila svoj

súhlas (č.l. 150 p.v.), súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP predmetné konanie voči
žalovanej 2/ zastavil.

K zamietnutiu návrhu žalobkyne na prerušenie konania

33. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne o odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu, že v podobnej veci
prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 31.7.2017 proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k.
5Co/76/2017-177 z 25.4.2017 dovolanie, súd tento návrh posúdil ako návrh na prerušenie predmetného
konania až do právoplatného skončenia označeného dovolacieho konania. Vzhľadom na skutočnosť,
že žaloba bola podaná na tunajšom súde pred 4 rokmi a právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd), podstatou, účelom a cieľom ktorého je odstránenie stavu právnej neistoty, je aj
právom žalovanej strany nielen právom strany žalujúcej, súd nepovažoval za potrebné v predmetnom
konaní vyčkávať na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré bude záväzné len v tam posudzovanej veci.
Len pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa ako druhý dôvod na odročenie pojednávania (bod 5.
tohto rozsudku), že v tejto právnej veci nie je právne zastúpená a bola by rada, keby ju právny zástupca,

ktorý ju zastupuje v dovolacom konaní, zastupoval aj v predmetnom konaní, tak v rámci predbežného
prejednania sporu žalobkyňa v podstate uviedla, že právny zástupca ju v tomto konaní nezastupuje
preto, že predmetnej problematike nerozumie (nestotožňuje sa s jej názormi). Z tohto dôvodu považoval
súd aj túto žiadosť žalobkyne za bezpredmetnú.

K zamietnutiu žaloby

34. Z hľadiska právneho posúdenia súd predmetnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti (predmetná žaloba) posúdil ako určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP (predtým §
80 písm. c/ O.s.p.). Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle zákona je danosť

(existencia)naliehavéhoprávnehozáujmu,ktorýmusísúdskúmaťexoffo.Vzmyslejudikatúryzákladnou
podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalujúcej strany,
ktorý musí byť kvalifikovaný - naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej
kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.

35. V súlade s ustálenou súdnou praxou súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňa na
požadovanom určení naliehavý právny záujem má, nakoľko tento je daný vždy, ak má byť súdne
rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností, a týmto spôsobom má
byť dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Potom,

čo súd ustálil, že na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení požadovanom žalobou,
v ďalšom skúmal, či žalobkyni svedčí vlastnícke právo, a teda či je možné žalobe vyhovieť.

36. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.37. V predmetnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo treba prejudiciálne
riešiť otázku platnosti predmetnej kúpnej zmluvy (bod 23. tohto rozsudku). Otázka platnosti uvedenej

zmluvy bola následne podstatnou predbežnou otázkou pre určenie či žalobkyni svedčí vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania.

38. V prípade kúpnej zmluvy ide o dvojstranný právny úkon. Právne úkony plnia v súkromnom práve
úlohu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ktoré následky právne predpisy

s takýmto prejavom spájajú. Nedostatky právneho úkonu sankcionuje právny poriadok absolútnou,
prípadne relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a
to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Právne účinky, t.j.
subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z absolútne neplatného právneho úkonu
vôbecnevzniknú.Naabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonusúdprihliadaexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.
Absolútna neplatnosť je dôsledkom chýb právnych úkonov, ako sú nedostatok slobodnej a vážnej

vôle, jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť plnenia, ktoré je predmetom právneho úkonu (§
37 Občianskeho zákonníka), konanie osoby v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka), rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so
zákonom alebo obchádzanie zákona či rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) a
nedostatok požadovanej formy právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Absolútnu

neplatnosť právneho úkonu nie je možné zhojiť.

39. V zmysle judikatúry pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi
dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť žalujúcou stranou tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti,
rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada ex offo (nedostatok formy,

neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod. (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Cdo/208/2010 z 30.7.2012).

40. Žalobkyňa v predmetnom konaní v podstate namietala absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej
zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to predovšetkým

s poukazom na neprimerane nízku kúpnu cenu, resp. hrubý nepomer vzájomných plnení, či hlboko
podhodnotený predaj.

41. S určitým zjednodušením, ale vystihujúcim iniciovanie posudzovaného prípadu možno uviesť, že
žalobkyňa v rokoch 2013 - 2014 zistila, že pozemky, ktoré v roku 2010 odpredala žalovaným sa možno

dali predať za lepšiu cenu. Žalobkyňa v konaní ako procesná strana prioritne zaťažená bremenom
tvrdenia a dôkazným bremenom nepreukázala, že sporné pozemky by mali mať v danom čase vyššiu
predajnú trhovú hodnotu než akú dostala za predané pozemky žalobkyňa. Žalobkyňa neuviedla a
neoznačila dôkazy, ktoré by mali potvrdzovať jej pomerne všeobecné tvrdenia o trhovej cene dotknutých
pozemkov v roku 2010. V konaní nebolo preukázané žeby v súvislostí s kúpnou zmluvou z roku 2010,

malo ísť o nevýhodný predaj pozemky žalobkyňou. Z daného hľadiska preto nie je na mieste ani
hypotetický konštatovať rozpornosť predmetnej zmluvy s dobrými mravmi.

42. Rozpor s dobrými mravmi nie je daný ani v spojitosti s posudzovaním konania žalovaného
1/.Tento v rámci procesu uzatvárania zmluvy v roku 2010 nezneužil žiadne informácie získané z

jeho ,,služobnej” činnosti. Údaje o vlastníkoch nehnuteľnosti sú totiž verejne prístupné. Napríklad aj
na katastrálnom portáli prevádzkovanom Úradom geodézie, kartografie a katastra SR. Hoci žalobkyňa
a žalovaný 1/ odlišne uvádzajú kto ako prvý spomenul možnosť odpredaja sporných pozemkov,
podstatné je, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo bezprostredne pri prvom stretnutí - kontakte týchto
sporových strán. Žalovaný 1/ ju žiadnym spôsobom neurgoval, nevyhľadával, nepodmieňoval uzavretie

dohody, neprimerane krátkou, resp. žiadnou lehotou a pod. Za daných okolností vykonanie rokovaní
v geodetickej kancelárií žalovaného 1/ nemá žiaden podstatný význam. Zodpovedá priebehu stretnutí
sporových strán konštatovanie, že žalobkyňa mala dostatočný priestor preveriť si výhodnosť ceny
ponúkanej žalovanými 1/ až 4/. Pokiaľ v rámci svojho vlastného rozhodovania nebola dôsledná, či
podcenila niektoré súvislostí nemožno uvedené pričítať na ťarchu správania žalovaných. Je nutné

zdôrazniť, že zo strany žalovaného 1/ nebolo na žalobkyňu vyvíjaný žiaden nátlak v zmysle naliehania
na uzavretie zmluvy a už vôbec nie v zmysle protiprávneho fyzického či psychického donucovania,
čo vyplýva tak z tvrdení samotnej žalobkyne tak v tomto civilnom sporovom konaní ako i v jemu
predchádzajúcom trestnom konaní (bod 24. tohto rozsudku.)43. Žalobkyňa údajné zneužitie jej osoby zo strany žalovaných 1/ a 2/ dokresľovala len veľmi vágnym
a lakonickým tvrdením, že žalovaní 1/ a 2/ vedeli, že je neskúsená a tak podobne. Pripustenie takejto

maximálne vágnej všeobecnej argumentácie by znamenalo možnosť napadnúť kedykoľvek, akýkoľvek
právny úkon, čo je však v právnom štáte neprijateľné. Taktiež samotný fakt, že dotknutý predaj bol nie
prvým predajom nehnuteľností zo strany žalobkyne relevantne nespochybňuje predmetnú kúpnu zmluvu
(a jej platnosť).

44. Žalobkyňa mala dostatok času aj možností, aby si zistila akýmkoľvek spôsobom aká je obvyklá cena
za pozemky, ktoré predala žalovaným 1/ až 4/. Pokiaľ tvrdí, že v tom čase bola ohľadne ceny pozemkov
neskúsená a nezorientovaná a pokiaľ ide o cenu tak dôverovala žalovaným 1/ a 2/ ako pracovníkom
geodetickej kancelárie a odborne spôsobilým osobám, ktoré jej dôveru zneužili s cieľom obohatiť sa
na nej, tak súd poznamenáva, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ z titulu svojho zamestnania v geodetickej
kancelárií nie sú odborníkmi na ceny pozemkov, pretože geodeti sa z titulu výkonu svojho povolania

prioritne venujú iným otázkam ako oceňovaniu nehnuteľností, prípadne vyhotovenie prevodných zmlúv
na nehnuteľnosti. V tomto smere by mohli byť odborníkmi pracovníci realitných kancelárií alebo znalci
v odbore odhad hodnoty nehnuteľností, nie však geodeti. Súd konštatuje, že nebolo preukázané žeby
počas rokovania so žalovanými ohľadne kúpnej ceny žalovaný 1/ a 2/ zneužili nejakú informáciu, ktorú
získali v rámci výkonu svojho povolania.

45. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na svoju neznalosť a neskúsenosť v danej oblasti, tak súd konštatuje,
že väčšina osôb, ktoré realizujú predaj alebo kúpu nehnuteľností, nie sú odborníkmi na ich oceňovanie
a je obvyklé, že sa v otázke ceny zaujímajú o ponuky predaja v inzerátoch, o ceny za iné realizované
predajealebospolupracujúsrealitnýmikanceláriami,ktoréimporadiaajvotázkeceny.Predajpozemkov

nie je bežnou záležitosťou a preto mu zmluvné strany venujú osobitnú pozornosť. Sama žalobkyňa
uviedla, že sa neskôr (v súvislosti so súdnym konaním) skontaktovala ako so znalcami z odboru
oceňovania nehnuteľností, vyhľadala si ponuky predaja pozemkov na internete, takže súd nevidí dôvod,
pokiaľ tak urobila neskôr (po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy), aby tak neurobila aj v čase keď
pozemky predávala. Žalobkyni teda objektívne nič nebránilo aby si cenu za pozemky vopred náležite

overila a to či už zistením ponúk z inzerátov zverejnených v tlači alebo na internete, na obci, u
znalcov, v realitnej kancelárií, prostredníctvom, ktorej ako uviedla ponúkala tieto pozemky na predaj
alebo akýmkoľvek iným spôsobom. V nadväznosti na uvedené súd len poznamenáva, že dostupnosť
internetového pripojenia vrátane dostupnosti na verejných miestach - obecné úrady, knižnice v roku
2010 bola v rámci SR dostatočná na to, že v prípade reálneho záujmu ktokoľvek mohol bez zásadnejších

problémov vyhľadať požadované údaje na internete. Žalobkyňa nepochybne mala aj možnosť poradiť
sa ohľadne primeranosti kúpnej ceny aj s inými osobami, či už z kruhu blízkych, resp. z oblasti týkajúcej
sa obchodovania s realitami. Pokiaľ žalobkyňa otázke ceny pozemkov nevenovala patričnú pozornosť
musí znášať následky svojho konania. Skutočnosť, že obvyklá cena pozemkov hoci aj niekoľkonásobne
presahuje dohodnutú cenu nie je sama o sebe dôvodom, ktorý by spôsoboval rozpor dohody o cene

s dobrými mravmi.

46. Pojem dobré mravy patrí k pružným právnym pojmom. Dobré mravy sú objektívnou hodnotovou
kategóriou o tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi nerozhoduje názor jednotlivca, ale
objektívne hľadisko, ktoré sa vyhovuje z konkrétnych okolností. Skutočnosť, či sa určitý právny úkon

prieči dobrým mravom musí byť preto zisťovaná vždy nezávisle od vôle účastníkov daného právneho
úkonu. Pri hodnotení toho, či je konkrétny právny úkon v súlade s dobrými mravmi je vždy potrebné
prihliadať na čas, miesto a okolností za ktorých došlo ku konaniu. Dobré mravy možno považovať
za klauzulu, vďaka ktorej sa zaisťuje väzba právnych pravidiel na morálnu hodnotovú stupnicu. Za
nemravné sa považuje zneužitie určitého subjektívneho momentu na strane zmluvného partnera za

účelom vlastného majetkového prospechu.

47. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo nehnuteľností, je okrem
presného vymedzenia nehnuteľností údajmi z katastra nehnuteľností aj určenie kúpnej ceny. Občiansky
zákonník, ktorý upravuje kúpnu zmluvu nelimituje výšku kúpnej ceny. V ustanovení § 589 Občianskeho

zákonníka sa uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
inak je zmluva neplatná. Týmto všeobecnými záväznými právnymi predpismi sa rozumie najmä zákon
č. 18/1996 Z.z o cenách, ktorý však v zásade nereguluje dohadovanie výšky ceny v súkromnoprávnych
vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľností. Platné právo teda v zásade nezakazuje uzavrieť takúkúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá vo výške, ktorá nereflektuje
reálnu trhovú hodnotu nehnuteľností a to ani v prípade, ak je kúpna cena dohodnutá extrémne nižšie
ako je hodnota nehnuteľností alebo naopak extrémne vyššie. Dohodu o kúpnej cene ponecháva zákon

na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. Napriek uvedenému však nemožno
bez výhrad uzavrieť, že znevýhodnenej či poškodenej strane platné právo nepriznáva žiadnu ochranu.
Neprimerané protiplnenie však bez ďalšieho nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi. K
vyhláseniu rozpornosti s dobrými mravmi vždy musia v zmluvnom procese pristúpiť ešte ďalšie vady.
Teda právny úkon kde jeden dostane podstatne viac než získa druhý môže byť pre rozpor z dobrými

mravmi vyhlásený za neplatný, ale len vtedy ak týmto právnym úkonom sledovali zmluvné strany
nemravný cieľ, alebo tento úkon mal nemravné následky.

48. Súd v súlade s judikatúrou poukazuje na to, že neprimerane nízka kúpna cena sama osebe nemôže
viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu
slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 412/2016 z 21.6.2016).

49. I keď v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka môže nastať situácia, že v dôsledku príliš nízkej
kúpnej ceny môže byť právny úkon, v danom prípade kúpna zmluva, v rozpore s dobrými mravmi, nie
je tomu vždy. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, na čo poukazovala i žalobkyňa (body 5. a 7.
tohto rozsudku), že samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena, pokiaľ táto bola výsledkom

zmluvného jednania účastníkov konania, sa neprieči dobrým mravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy
nemá vplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej by sa také konanie priečilo dobrým mravom alebo sa týmto
postupom sledoval nemravný cieľ (obdobne rozhodnutia NS ČR: sp. zn. 30Cdo 21/2012 z 27.3.2012,
sp.zn. 30Cdo 1776/2007, sp.zn. 30Cdo 1653/2009).

50. Žalobkyňa sa v podstate snaží prostredníctvom resp. cez zadné dvierka drobných mravov pretlačiť
zásadu tzv. laesio enormis (t.j. príliš nízka kúpna cena, resp. neobyčajne veľké poškodenie). Urobiť
zmluvu (absolútne) neplatnou na základe neprimeranosti plnení bez iných procedurálnych nedostatkov
ako napr. omyl, tieseň nie je v súlade s inými zásadami napr. vigilantibus iura scripta sunt.

51. Inštitút „neúmerného skrátenia“, či „neprimerane nízkej kúpnej ceny“ je modifikovane obsiahnutý
len v § 39a Občianskeho zákonníka upravujúceho civilnoprávnu úžeru v podobe „plnenia, ktorého
majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere“ (bod 52. tohto rozsudku).
Ako už bolo konštatované vyššie podhodnotený predaj nehnuteľností žalobkyňou preukázaný nebol.
Zo spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (bod 49. tohto rozsudku) jednoznačne

vyplýva, že môžu si tiež zjednať aj cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej - trhovej, najmä ak ide
o cenu podstatné nižšiu. Platné právo nemá žiadne ustanovenia o zjednávaní príliš nízkej kúpnej ceny
(laesio enormis) pokiaľ taká cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. V zmysle týchto rozhodnutí
nemožnovylúčiť,žeokolnosťhrubéhonepomeruplneníjednejzostranyktomu,čoposkytladruhástrana
môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami daného prípadu, nie však sama o sebe už napĺňať znaky konania

kolidujúceho s dobrými mravmi. Nízka kúpna cena pokiaľ bola výsledkom zmluvného dojednania
účastníkov, a bez toho aby uzatvorenie právneho úkonu doprevádzalo resp. na uzavretie zmluvy mala
vplyv aj okolnosť, v ktorých dôsledku by takéto dojednanie sa priečilo dobrým mravom, pochopiteľne
nesleduje nemravný cieľ, ani nemravný dôsledok. Rovnako tak uzatvorenie viacerých kúpnych zmlúv
medzi rovnakými účastníkmi by s výrazne odlišnými kúpnymi cenami nepredstavuje okolnosť, ktorá by

mohla zakladať úvahy o absolútnej neplatnosti, toho ktorého právneho úkonu z dôvodu, že sa prieči
dobrým mravom.

52. Len pre úplnosť súd uvádza, že platnosť predmetnej zmluvy posudzoval aj podľa § 39a
Občianskeho zákonníka, upravujúceho tzv. súkromnoprávnej úžeru (účinného od 1.6.2014, ktoré pôsobí

aj retroaktívne (nepravá retroaktivita), podľa ktorého neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

53. V posudzovanom prípade nielenže nebola preukázaná objektívna stránka tejto skutkovej podstaty
(spočívajúca v plnení, ktorého majetková hodnota bola vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom
nepomere), nakoľko žalobkyňa súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz, aká bola obvyklá, resp.trhová hodnota predmetných pozemkov v čase ich predaja, ale žalobkyňa relevantne nepreukázala ani
naplnenie subjektívnej stránky tejto skutkovej podstaty, t.j. že by žalovaná strana zneužila jej tieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, či finančnú závislosť.

54. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na svoju neskúsenosť, ktorou sa v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia rozumie nedostatok skúseností pri konkrétnom druhu obchodu, nedostatočná
znalosť cien alebo nákupných možností a teda predovšetkým neskúsenosť pri vybavovaní majetkových
záležitostí sú poukazuje na to, že neskúsenosť býva spojená spravidla s nízkym vekom konajúceho (čo

nie je daný prípad, keďže žalobkyňa mala v čase uzavretia zmluvy 41 rokov), prípadne so špecifickým
charakterom úkonu, ktorý nie je bežným úkonom a zároveň na vykonanie ktorého sú potrebné osobitné
znalosti alebo informácie, čo sa taktiež na daný prípad nevzťahuje, nakoľko ako už bolo uvedené
vyššie predaj ani kúpa nehnuteľností vo všeobecnosti nevyžaduje osobitné (či kvalifikované) znalosti
(alebo informácie) a môže ho realizovať každá osoba spôsobilá na tento právny úkon. Taktiež u osôb
spôsobilých na právne úkony sa predpokladá rozumová vyspelosť. Vo všeobecnosti z hľadiska platnosti

právnych úkonov sa rozumová vyspelosť posudzuje u neplnoletých vzhľadom na ich vek, ale ak ide o
dospelú osobu tak, ak plnoletá osoba nie je obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, tak je spôsobilá
a predpokladá sa aj jej priemerná rozumová vyspelosť. Dôvodová správa rozumovú nevyspelosť
vymedzuje ako „neschopnosť poškodeného rozpoznať hodnotu svojho plnenia alebo sľubu k hodnote
vzájomného plnenia páchateľa; príčinou môže byť slabomyseľnosť, strata intelektových schopností aj

iné poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, prípadne oneskoreného vývoja,
prejavujúci sa hlavne v neschopnosti logického uvažovania a myslenia.“ Žalobkyňa je nepochybne
osobou rozumovo vyspelou s plnou (neobmedzenou) spôsobilosťou na právne úkony. Vo vzťahu k
žalobkyňou prezentovanej dôverčivosti súd len stručne podotýka, že i keď výklad tohto pojmu nevyplýva
zo žiadneho predpisu rozumie sa ňou stav a konanie osoby, ktorá objektívne nemá dispozíciu na

kvalifikované posúdenie prezentovaných skutočností a ktorá nedisponuje takou mierou obozretnosti,
ktorá by jej zaručila ochranu jej práv s tým, že dôverčivosť sa spája so vzťahom nadriadenosti a
podriadenosti. Žalobkyňa okrem lakonického konštatovania, že žalovaní 1/ a 2/ zneužili jej dôverčivosť
nijako bližšie nezdôvodnila akým spôsobom sa tak malo stať. Podľa názoru súdu vzhľadom na výsledky
dokazovania žalobkyňa nespadá ani do kategórie osôb, ktorých dôverčivosť by mohla byť zneužitá

v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Súd opätovne zdôrazňuje, že nedostatok obvyklej
starostlivosti, ktorú zmluvné strany venujú právnemu úkonu prevodu nehnuteľností však nemožno
považovať zo strany druhého zmluvného partnera za zneužitie. Samotná žalobkyňa vo svojej žalobe
tiež uviedla, že právo dohodnúť kúpnu cenu mal každý účastník tejto kúpnej zmluvy a taktiež mal právo
k dohode či kúpnej zmluve nepristúpiť (č.l. 11).

55. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že
by uzavretá kúpna zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 4/, ktorou došlo k prevodu sporných
nehnuteľností bola v rozpore s dobrými mravmi a teda nebolo preukázané, že by v danom prípade išlo o
absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39, resp. § 39a Občianskeho zákonníka. Súd taktiež nezistil

ani iný dôvod absolútnej neplatnosti, nakoľko na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že kúpna zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, táto je dostatočne určitá (argumenty žalobkyne
spochybňujúce jej určitosť /bod 2. strana 3. tohto rozsudku/ sú právne irelevantné) a zrozumiteľná,
pričomplnenie,ktoréjepredmetomzmluvyjemožné.Obsahkúpnejzmluvyajejúčelsanepriečizákonu,
kúpna zmluva bola uzavretá písomne a teda bola dodržaná aj forma ustanovená zákonom.

56. Vzhľadom k tomu, keďže nebola preukázaná (absolútna) neplatnosť kúpnej zmluvy medzi
žalobkyňou a žalovanými 1/ - 4/ nebolo potrebné bližšie posudzovať otázky prevodu medzi žalovanou
2/ a žalovanými 5/ a 6/.

57. V nadväznosti na dôvody zamietnutia žaloby súd zamietol návrh žalobkyne (návrh z čl. 95-96 a
prednesený i v konaní pred súdom) na vykazovanie dokazovania znaleckým posudkom zameraným na
určenie všeobecnej hodnoty resp. trhovej ceny pozemkov, ktoré sú predmetom žaloby ako nadbytočný.
Pokiaľ by sa totiž aj preukázalo, že dohodnutá kúpna cena nie je zhodná z obvyklou cenou pozemkov na
rozhodnutí súdu by to nič nezmenilo, pretože samotná skutočnosť, že dohodnutá cena nie je zhodná s

obvyklou hodnotou pozemkov, nespôsobuje jej rozpor s dobrými mravmi. Taký dôkaz by súdu nemohol
priniesť ani podstatný poznatok k veci aj z dôvodu, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby boli oproti
času kedy prebiehali rokovania o cene a podpis kúpnej zmluvy zhodnotené a zmenili sa z lesných na
stavebné (bod 6. tohto rozsudku), takže ich aktuálna cena nemôže byť smerodajná vo vzťahu k tvrdeniužalobkyne, že je niekoľkonásobná vyššia než bola dohodnutá cena. V danom prípade totiž žalovaná 4/
tvrdila,ževčasekeďpozemokodžalobkynekupovalitakbolbezinžinierskychsietíatiebolinapozemok
dotiahnuté až neskôr, čo žalobkyňa nerozporovala, takže je zrejme, že parcely registra „E“ žalovaní

zhodnotili tým, že ich dali zamerať geometrickým plánom v dôsledku čoho boli zaevidované v katastri
ako parcely registra „C“. Žalovaní 3/ a 4/ zabezpečili napojenie sporných pozemkov na inžinierske siete,
čímsastalpozemokstavebným.Ztohovyplýva,žecenazastavebnýpozemok,ktorýžalovaná2/neskôr
previedla na žalovaných 5/ a 6/ je odlišná - vyššia než za pozemok, ktorý od žalobkyne kúpila.

58. Vzhľadom na to, že žalobkyňou tvrdený dôvod (neplatnosť kúpnej zmluvy) existencie jej vlastníctva
nebol preukázaný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

K rozhodnutiu o náhrade trov konania

59. O trovách konania (výrok II. tohto rozsudku) rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods.

1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalovaná strana bola v celom rozsahu úspešná, keďže žalobe
žalobkyne nebolo vyhovené (bola zamietnutá), preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu. O výške náhrady trov konania, pokiaľ tieto budú jednotlivými žalovanými uplatnené (čo
je ponechané na ich vôli), bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).