Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618201255
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618201255.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: AG-STAVELMAT, s.r.o., Spišská
Nová Ves, Ing. Straku 1335/1, Spišská Nová Ves, IČO: 31 684 823, zast. JUDr. Peter Fábry, advokát,
Starosaská 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému SABAR, s.r.o., Pod Stožkami 10, Markušovce, IČO:
36 191 621, o zaplatenie 5.688,39 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu

Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/12/2018-16 z 20.4.2018 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že stranám sporu náhradu trov
prvoinštančného konania nepriznáva.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Fábryho, 100% náhrady trov konania do
troch dní od ich vyčíslenia súdom (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
istiny 5.688,39 eur s príslušenstvom. Podaním z 5.3.2018 žalobca opravil žalobu v časti žalovanej sumy.

Zároveň vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a žalovaného zaviať na náhradu
trov právneho zastúpenia.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 470, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) zastavil konanie bez ohľadu na súhlasné,
či nesúhlasné stanovisko žalovaného, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo ešte skôr, než sa začalo

predbežné prejednanie tohto sporu podľa § 168 CSP a ani pojednávanie o tomto spore ešte neprebehlo,
a z obsahu žaloby je zrejmé, že sa nejedná o spor, v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami sporu by mal vyplývať z osobitného predpisu.

4. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP, a keďže žalovaný
svojim správaním spočívajúcim v úhrade žalovanej sumy po podaní žaloby, procesne zavinil zastavenie

konania, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto žalobca má nárok na plnú
náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu (výroku II.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací
súd v zmysle § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že náhradu trov
konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.d/, f/ a

h/ CSP t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a žerozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na priznanie náhrady trov konania v
celom rozsahu žalobcovi nie sú splnené zákonné podmienky.

6. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.688,39 eur s prísl., pričom
jeho skutočný nárok činil sumu 188,82 eur, preto možno žalovanému pričítať procesné zavinenie na
zastavení konania len v tejto časti sporu (t.j. sumy 188,82 eur) a nie v sume 5.499,57 eur. Zastavenie
konania v tejto časti možno pričítať žalobcovi, ktorý predmet žaloby a žalobný nárok uplatnil v nesprávnej
výške, kde by v prípade pokračovania v spore bol procesne neúspešný. Ak by konanie prebiehalo aj

naďalej, tak je zrejmé, že žalobca by každopádne bol nútený v priebehu sporu zobrať žalobu v časti
o zaplatenie 5.499,57 eur späť, pričom za zastavenie v tejto časti sporu by bol výlučne zodpovedný
žalobca. Na uvedenú skutočnosť bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade
trov konania, a to najmä po zohľadnení v akej výške bol skutočný nárok žalobcu a ktorý žalovaný uhradil
po začatí konania a aký nárok si žalobca žalobou uplatnil.

7. Procesnú zodpovednosť za žalobu, jej formuláciu znáša v plnej miere žalobca a nemožno chyby
žalobcu, ktorý predmet sporu vymedzí nesprávne, prenášať bez prihliadnutí na ostatné okolnosti na
ťarchu žalovaného. Iný výklad by popieral zásady materiálneho právneho štátu a súčasne by nebol
spravodlivý. Akceptovaním postupu žalobcu, ktorý by chybne alebo úmyselne uplatnil nárok, prevyšujúci
skutočný existujúci nárok alebo neexistujúci nárok, by boli následky takéhoto konania v časti náhrady

trov konania nespravodlivo prenášané na žalovaného, pričom na takýto postup niet žiadneho dôvodu.
Ad absurdum by potom žalobca mohol umelo navyšovať trovy konania tým, že žalobou uplatní svoj
nárok v nesprávnej výške (teda viac), pričom po úhrade jeho nároku žalovaným po začatí konania
(procesne zavinené zastavenie konania) by mal nárok na plnú náhradu trov konania (teda aj trov
právneho zastúpenia), a to aj nad rámec jeho skutočného nároku, ktorý bol oprávnený žalovať. Takýto

postup však nemožno hodnotiť ako súladný s právnymi predpismi a dobrými mravmi a v zmysle čl. 5
CSP považovať takýto postup ako zjavné zneužitie práva.

8. Teda žalobca nesprávne formulovanou žalobou by si bol uplatnil trovy konania vo výške 761,12 eur
(zo žalovanej sumy 5.688,39 eur), oproti skutočným trovám v prípade správne podanej žaloby vo výške

71,44 eur (zo sumy 188,82 eur), z čoho vyplýva zrejmý a badateľný rozdiel vo výške trov konania, ktoré
by pri akceptovaní postupu súdu prevyšovali skutočnú pohľadávku žalobcu cca štvornásobne. Takému
výkladu však nemožno v právnom štáte prisvedčiť.

9. Pomer úspechu žalobcu je s ohľadom na pôvodne žalovanú sumu zanedbateľný (cca 3,32% z

celkovejžalovanejsumy)avtomtorozsahumožnožalovanémupričítaťprocesnézavinenienazastavení
konania.

10. Po zohľadnení všetkých skutočností je tu podľa žalovaného dôvod na nepriznanie náhrady trov
konania žiadnej zo strán sporu, a to v zmysle § 255 ods. 2 CSP resp. možno uvažovať o priznaní náhrady

trov konania žalovanému, ktorému však žiadne trovy nevznikli.

11.Výrok,ktorýmbolokonaniezastavenénebolnapadnutýodvolaním,nadobudolprávoplatnosť,apreto
nebolodvolacímsúdompreskúmavaný.Predmetomodvolaciehoprieskumubolvýrokotrováchkonania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné.

13. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody sú dané.

14. Žalobca sa totiž podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 5.688,39 eur, avšak po jej
podaní zistil, že jeho nárok je len 188,82 eur, a preto vzal žalobu späť.15. Za takejto situácie v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že zaplatenie konania zavinil žalovaný a je
preto povinný nahradiť trovy konania.

16. Zastavenie konania zavinil žalobca, ktorému prislúchal nárok 188,82 eur a napriek tomu žaloval
sumu 5.688,39 eur.

17. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozhodol o odvolaní žalovaného tak, že zmenil uznesenie súdu
prvej inštancie tak, že stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný trovy odvolacieho
konania nežiadal priznať a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).