Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/221/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211962
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312211962.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: K.. E. T. K., Š. XX, XXX
XX Š., správca konkurznej podstaty úpadcu: MLZ invest, s.r.o., Hlavná 29, 917 01 Trnava, IČO: 43 942
482 proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653,
zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07

Bratislava, IČO: 35 886 624 o zaplatenie sumy 481.717,50 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20Cb 68/2012-440 zo dňa 26.4.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20Cb/68/2012-440 zo dňa
26.4.2016 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20Cb/68/2012-412 zo dňa 8.2.2016 z r u š
u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania si vymienil rozhodnúť
do 15 dní po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca (IK-STAV s.r.o.) sa žalobou zo dňa
22.8.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 481.717,50 eur s príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 20Cb/68/2012-412 zo dňa 8.2.2016 uložil žalobcovi povinnosť
zložiť v lehote 45 dní od doručenia sumu 24.085,87 eur ako preddavok na trovy konania. Žalovaný zložil
sumu 24.085,87 eur ako preddavok na trovy konania dňa 3.5.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania a žalovaný túto povinnosť splnil, prvoinštančný
súd uznesením, č.k. 20Cb/68/2012-440 zo dňa 26.4.2016 konanie v zmysle § 141a O.s.p. (účinného
do 30.6.2016) zastavil.

4.Protiuzneseniuozastaveníkonania,č.k.20Cb/68/2012-440zodňa26.4.2016podalvzákonnejlehote
odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016).
Poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20Cb/68/2012-387 zo dňa 16.12.2015, ako
aj na uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20Cb/68/2012-412 zo dňa 8.2.2016 (ktorými bola
žalobcovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania) a namietal, že tieto sú v rozpore s §

141a ods. 1 a 2 O.s.p., so zámerom zákonodarcu a tiež so zásadou rovnosti účastníkov konania. Ďalej
namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal účelnosťou a dôvodmi návrhu žalovaného na zloženie
preddavku. Súčasne vytýkal prvoinštančnému súdu, že nezdôvodnil stanovenú výšku preddavku s
ohľadom na typovú zložitosť, závažnosť konania a až urobených alebo plánovaných úkonov, ktoré
mali byť podľa úvahy súdu porebné na zabezpečenie ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
konania. Žalobca mal ďalej za to, že v uznesení o uložení povinnosti zložiť preddavok absentujú

skutočnosti, na základe ktorých prvoinštančný súd dospel k záveru, že u žalobcu nie sú v konaní
splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. v celom rozsahu.V tejto súvislosti žalobca namietal, že súd prvej inštancie v rozpore so záväzným pokynom súdu
vyššieho stupňa a zákonnou úpravou obsiahnutou v § 138 O.s.p. neskúmal majetkové pomery úpadcu
v čase rozhodovania o návrhu žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania.

Poukázal na odôvodnenie uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 20Cb/68/2012-412 zo dňa
8.2.2016, v ktorom konajúci súd len jednoducho a vágne konštatoval, že žalobca nie je oslobodený od
povinnosti zaplatiť súdny poplatok, pričom splnenie tejto podmienky súd nielenže nezdôvodnil, ale ani
fakticky neskúmal aktuálne majetkové pomery úpadcu, majúce podstatný vplyv na uloženú povinnosť
zložiť preddavok na trovy konania. Predmetné uznesenie je tak podľa názoru žalobcu založené iba na

dohadoch, resp. predpokladoch o majetkových pomeroch úpadcu bez akéhokoľvek reálneho zistenia
o týchto skutočnostiach. Okrem uvedeného považuje žalobca uloženie povinnosti zložiť preddavok na
trovy konania v konaní, v ktorom sa ako správca domáha zaplatenia pohľadávky patriacej do konkurznej
podstaty úpadcu, za hrubé a nezákonné znemožnenie „povinnosti správcu vykonávať svoju funkciu s
odbornou starostlivosťou speňažovať majetok patriaci do konkurznej podstaty, a tým aj uspokojovať
nároky veriteľov úpadcu v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní“. Na záver odvolania žalobca uviedol,

že pohľadávku, ktorá tvorí predmet konania, nadobudol ešte v čase pred vyhlásením konkurzu a že
podľa jeho mienky spĺňa zákonné podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa §
138 O.s.p. a podľa § 4 ods. 2 písm. m) zákona o súdnych poplatkoch. Na základe uvedených skutočností
žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, č.k. 20Cb/68/2012-440
zo dňa 26.4.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 4.11.2016 uviedol, že obranu žalobcu považuje
za účelovú, pričom sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nespĺňa ani jeden z dvojice
zákonných predpokladov vyžadovaných pre priznanie úplného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa
§ 138 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru žalovaného uvedené konštatovanie je výsledkom komplexného

posúdenia všetkých obštrukčných úkonov, ktorými sa žalobca, resp. osoby s ním majetkovo alebo
personálne spriaznené, počas viac ako štyroch rokov trvajúceho konania usilovali dosiahnuť nedôvodné
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov za súčasného marenia povinnosti zložiť preddavok na
trovy konania. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu dochádza dlhodobo k zneužívaniu inštitútu
oslobodenia od súdnych poplatkov a k obchádzaniu zákona O.s.p., zákona o konkurze a vyrovnaní

a zákona o súdnych poplatkoch. Takisto zastáva názor, že majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú
a nikdy neodôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Poukázal pritom na skutočnosť,
že žalobca nadobudol údajnú pohľadávku zakladajúcu aktívnu legitimáciu v tomto konaní na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky za odplatu 600.000 eur. Podľa žalovaného je absurdné, aby žalobca
v jednom momente disponoval sumou 600.000 eur na nadobudnutie pohľadávky, pričom následne už

nie schopný uhradiť preddavkov na trovy konania vo výške 24.085,87 eur. Na základe uvedených
skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v

rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 141a ods. 1 O.s.p. (účinného
do 13.6.2016). Tomuto uzneseniu predchádzalo uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k.
20Cb/68/2012-412 zo dňa 8.2.2016, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť v lehote 45 dní od doručenia
uznesenia zložiť preddavok na trovy konania vo výške 24.085,87 eur.

8.Prvoinštančnýsúdvsúvislostisuloženímpovinnostizložiťpreddavoknatrovykonaniaskúmalpomery
žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobca nespĺňa
podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. V uznesení č.k. 20Cb/68/2012-412 zo dňa
8.2.2016 pritom poukázal na postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z pôvodného

žalobcu (IK-STAV s.r.o.) na spoločnosť MLZ invest, s.r.o. a súčasne citoval rozhodnutie Najvyššieho
súduČRsp.zn.21Cdo73/2015zodňa12.8.2012,vzmyslektorého„akuplatňujeúčastníkvobčianskom
súdnom konaní pohľadávku, ktorú nadobudol postúpením alebo iným prevodom, je nepochybne v
rozpore s účelom a zmyslom § 138 ods. 1 O.s.p., aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnychpoplatkov,akkpostúpeniudošlopreto,abysapostupiteľvyvliekolzpovinnostiplatiťsúdnepoplatkyainé
náklady a aby tak bolo pre uplatnenie práva dosiahnuté oslobodenie od súdnych poplatkov“. Súd prvej
inštanciemalzato,žebybolovrozporesúčelomazmyslom§138O.s.p.,abybolosúčasnémužalobcovi

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a z tohto dôvodu neuložená povinnosť zložiť preddavok
na trovy konania, keďže vzhľadom na dobu postúpenia v konaní uplatnenej pohľadávky na súčasného
žalobcu je veľmi pravdepodobné, že k postúpeniu pohľadávky došlo preto, aby sa pôvodný žalobca
vyvliekol z povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
nespĺňa podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov aj z dôvodu, že je podnikateľský

subjekt, ktorý vznikol za účelom podnikania dosahovania zisku, a preto znáša v plnom rozsahu riziko
svoje podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že sa ocitol v dôsledku podnikania v nepriaznivej finančnej
situáciieštenezakladápodľanázorukonajúcehosúdudôvodnajehooslobodenieodsúdnychpoplatkov.
Prvoinštančný súd prezentoval tiež v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.4.2013,
podľa ktorej žalobca ako postupca po začatí konkurzného konania postúpil spoločnosti BBK AGRO,
s.r.o. ako postupníkovi pohľadávku, ktoré je predmetom tohto konania s tým, že žalobca bude postúpenú

pohľadávku aj naďalej vymáhať sám, vo svojom mene, ale na účet postupníka domnienku, že ide zo
strany žalobcu o šikanózny návrh a zneužitie práva na oslobodenie od súdnych poplatkov.

9. Predmetom konania je náhrada škody formou poddlžníckej žaloby, pričom žalobca je v takomto
prípade podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. od platenia súdnych poplatkov oslobodený.

Keďže v zmysle § 141a O.s.p. (účinného do 13.6.2016) nebolo možné odôvodniť splnenie tohto
predpokladu osobným oslobodením od súdnych poplatkov podľa zákona č. 71/1992 Zb., bolo nutné
skúmať, či u žalobcu sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p.
v celom rozsahu. Odvolací súd nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že v danom prípade ide o
šikanóznynávrhžalobcunaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,atedažepodľanázorukonajúcehosúdu

ideozrejmébezúspešnéuplatňovaniealebobráneniepráva.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujena
zmluvu o postúpení pohľadávky medzi postupcom IK-STAV, s.r.o. a spoločnosťou MLZ invest, s.r.o. ako
postupníkom, ktorá bola uzavretá dňa 22.2.2013, pričom konkurz na majetok spoločnosti MLZ invest,
s.r.o.bolvyhlásenýaždňa6.8.2013Navyšeakobolouvedenévyššieaakouviedolajsúdprvejinštancie,
napriek skutočnosti, že žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa zákona č. 71/1992

Zb., je potrebné skúmať jeho majetkové pomery podľa § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s rozhodovaním
o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy konania.

10. Preskúmaním napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci formálno-právne rozhodol aplikujúc ustanovenie §

141a ods. 1 O.s.p. (účinného do 13.6.2016), avšak bez tohto, aby preskúmal a následne odôvodnil
naplnenie všetkých jeho atribútov, resp. predpokladov jeho uplatnenia. Zo štrukturálnej formulácie a
obsahovej gradácie ustanovenia § 141a ods. 1 O.s.p. (účinného do 13.6.2016) vyplýva podmienenosť
jeho použitia iba v príčinnej súvislosti s preskúmaním dvoch základných predpokladov, ktoré musia byť
kumulatívne naplnené, a to jednak preskúmaním predpokladu na oslobodenie od súdnych poplatkov

v zmysle § 138 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) a jednak aj preskúmaním výšky žalovaného nároku
vzhľadom na sumu životného minima.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu až faktickým (nie iba formálnym) preskúmaním uvedených
predpokladov na strane dotknutého účastníka konania môže rezultovať záver o splnení predpokladov

na uloženie povinnosti tomuto účastníkovi konania spočívajúcej v nutnosti zložiť preddavok na trovy
konania, avšak pri rešpektovaní princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby zásahy do majetkových
práv účastníka konania boli minimalizované na najnižšiu možnú rozumnú mieru, ktorou by vždy mala
byť odhadnutá výška budúceho priznaného nároku v rámci náhrady trov konania, nesmie byť teda len
mechanickým určením do 5% z predmetu konania.

12. Z predloženého spisu vyplýva, že prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal, resp. nezohľadnil
a napokon fakticky ani vôbec neskúmal aktuálne majetkové pomery žalobcu majúce podstatný vplyv
na jemu uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v
súvislosti so skúmaním majetkových pomerov žalobcu rezignuje iba na konštatovanie, že žalobca je

podnikateľský subjekt, ktorý vznikol za účelom podnikania a dosahovania zisku, a preto znáša v plnom
rozsahu riziko svoje podnikateľskej činnosti. V rozhodnutí konajúceho súdu absentujú akékoľvek reálne
skutkové zistenia o majetkových pomeroch žalobcu, čo nemožno označiť za súladné s § 141a O.s.p.
(účinného do 13.6.2016) v spojení s § 138 ods. 1 O.s.p.13. Odvolací súd ďalej nesúhlasí s interpretáciou uznesenia Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 145/2013
- 12 zo dňa 8.3.2013 súdom prvej inštancie. Ako vyplýva z obsahu označeného rozhodnutia Ústavného

súdu SR, tento odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu, že sťažnosť (proti uzneseniu o uložení
povinnosti zložiť preddavok na trovy konania) podal sťažovateľ predčasne, keďže podľa mienky
Ústavného súdu SR k zásahu do práv sťažovateľa by mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia
o zastavení konania v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety O.s.p. Preto nemožno označiť záver
prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého „uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

správcovi konkurznej podstaty úpadcu neznamená porušenie jeho práva na prístup k súdu a na
spravodlivý súdny proces“ za záver vyplývajúci z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR.

14. Keďže súd prvej inštancie neskúmal dostatočným spôsobom majetkové pomery žalobcu v súvislosti
s uložením povinnosti zložiť preddavok na trovy konania a následným zastavením konania podľa § 141a
ods. 1 O.s.p. (účinného do 13.6.2016), odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa

389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a súčasne
podľa § 389 ods. 2 CSP zrušil aj právoplatné uznesenie, č.k. 20Cb/68/2012-412 zo dňa 8.2.2016, ktoré
rozhodnutiu o zastavení konania predchádzalo, pretože odvolacie dôvody sa vzťahujú aj na predmetné
uznesenie súdu prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).