Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/102/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513204729
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2513204729.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Teréziou Mecelovou v právnej veci žalobkyne

CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/1, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO:
264 29 705, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421 proti žalovanému Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. O. XXX, Y. Č. G. XX, o zaplatenie 237,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 308,- eur od 05.03.2010 do
05.09.2010, zo sumy 237,- eur od 06.09.2010 do zaplatenia, zastavuje.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013 sa žalobkyňa domáhala na tlačive podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie č. 861/2007“) voči žalovanému zaplatenia
zmenkovej sumy 237,- eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 308,- eur od
05.03.2010 do 05.09.2010, čo predstavuje 142,45 eur, zo sumy 307,- eur od 06.09.2010 do zaplatenia,

6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 308,- eur od 05.03.2010 do 05.09.2010, čo predstavuje 5,58
eur, zo sumy 307,- eur od 06.09.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 1,03 eur a náhrady trov konania. Žalobkyňa uviedla, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 30.04.2009 na zmenkovú sumu 308,- eur, pričom
sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 05.03.2010. Indosovaná zmenka
je vistazmenkou s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil
zmenku na zaplatenie. Vystaviteľ doposiaľ zaplatil 71,- eur na zmenkovú sumu a na úroky uhradil sumu

0,- eur. Žalobkyňa nežiadala nariadiť pojednávanie a k návrhu pripojila listinné dôkazy a to výpis z
obchodného registra a zmenku vystavenú žalovaným dňa 30.04.2009 na zmenkovú sumu 308,- eur.

2. Súd príslušným tlačivom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vyzval
žalovaného na odpoveď k žalobe. Žalovaný písomne na žalobu nereagoval.

3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 22.12.2015, pred začatím prvého pojednávania vo veci,

vzala žalobkyňa žalobu späť v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 308,- eur od
05.03.2010 do 05.09.2010, zo sumy 237,- eur od 06.09.2010 do zaplatenia. Súd podľa § 145 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ktorého, ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví konanie, v späťvzatej časti konanie zastavil tak,ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia. Súd súhlas žalovaného nezisťoval, pretože na nesúhlas so
späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

4. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,

či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá
aj poskytovaním spotrebiteľských úverov.

5. Pre úplnosť sa uvádza, že v zmysle nariadenia (čl. 9 ods. 1), súd určí spôsob a rozsah vykonávania

dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže
nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia
je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Je povinnosťou súdu ex offo skúmať, či
nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje takéto skúmanie
spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak

je žalovaný prípadne nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7
ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj napriek nečinnosti žalovaného konať a vydať
rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde
o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s
nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v

konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov
je jedným zo základných princípov Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (Zmluva o
fungovaní Európskej únie, Charta základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania

nesúvisí so spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti
spotrebiteľa musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak
práva a povinnosti oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.03.2012 sp. zn.
6Cdo 1/2012). Súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu

pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených
zo zmenky so zákonom, čím napĺňa príkaz vyplývajúci z ochrany práv spotrebiteľa. Podľa čl. 5 ods.
1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné, súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to

považuje za potrebné. Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to považoval za potrebné pre
vykonanie dokazovania - oboznámením sa so zmluvou o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom
žalobkyne t. j. spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí so spotrebiteľskými
vzťahmi s tým, aby sa účastníci konania mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

6. V zmysle čl. 3 nariadenia č. 861/2007 sa jedná o cezhraničný spor, keďže žalobkyňa má sídlo v Českej
republike, teda v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Právomoc súdov
Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je daná podľa čl. 16 bod 2 nariadenia
č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach,

podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko. Vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie danej veci je v zmysle čl.
25 bod 1 písm. a/ nariadenia č. 861/2007 okresný súd, nakoľko táto skutočnosť bola oznámená Komisii.

7. Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd

dospelkzáveru,žebezohľadunato,čibudetotokonaniepovažovaťzasporsúvisiacisospotrebiteľskou
zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky - alebo výlučne za spor zo zmenky - a
vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom právesúkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si
strany zvolili rozhodné právo) - daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky,
nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v Slovenskej republike a aj

sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa dostal do tohto právneho
vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo, ktorým bolo od začiatku právo
Slovenskej republiky.

8. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní oboznámením sa s podaným návrhom/žalobou, vlastnou

zmenkouvystavenoužalovanýmdňa30.04.2009,výpisomzobchodnéhoregistra,podstatnýmobsahom
exekučného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Er/3085/2010 (najmä zmluva o úvere č. 2311216
uzavretou medzi predchodcom žalobkyne spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným, vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
06758/10 z 02.08.2010) a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Dňa 30.04.2009 uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ so žalovaným ako fyzickou
osobou, identifikovanou v zmluve rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu, na
predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. 2311216, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 400,- eur (ďalej len "zmluva o úvere"). Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver zvýšený o
poplatok, spolu 710,- eur v 10 mesačných splátkach po 71,- eur, počnúc dňom 28.05.2009. V zmluve

o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani ročná percentuálna miera nákladov (RPMN). Žalovaný
podpisom v osobitnom rámčeku tejto formulárovej zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti
uvedenej v zmluve o úvere 30.04.2009 a zároveň je v zmluve zaškrtnutá kolónka, podľa ktorej žalovaný
vyhlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V kolónke obchodné meno, IČO,
miesto podnikania, zápis v živnostenskom registri nie je uvedený žiaden údaj.

10. V bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú písané mimoriadne drobným
písmom a splývajúcim textom, je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník
(vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej

sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa
stanecelýdlhsplatnýokamžite,zmenkovásumabudepozostávaťzosumyvšetkýchpeňažnýchnárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

11. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 30.04.2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do
zmenky bola vpísaná suma 308,- eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 05.03.2010. Zmenka bola
splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia". V ľavom dolnom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 2311216. Zároveň súd zistil, že
práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom

na žalobkyňu. Žalovaný uhradil sumu 71,- eur.

12. V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Er/3085/2010 bola predložená
vyššie špecifikovaná úverová zmluva, ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave z sp. zn. SR 06758/10 z 02.08.2010. V danom exekučnom

konaní bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá.

13. V zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/, l/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

20. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu
spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na

spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia
vlastníckehoprávaktomutotovarualeboslužbespotrebiteľom,d)adresupredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú
službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu

tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú
sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré
sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2
písm. c) prvom až piatom bode ,
ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška
týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie

celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku
za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov
nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 , q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a

adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

23. V zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

24. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním úveru od
spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

27. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu

zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre
neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§
69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).

28. Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o

cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27),
o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

29. Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

30. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

31.Podľačl.I§14ods.1zákonač.191/1950Zb.,indosamentomsaprevádzajúvšetkyprávazozmenky.32. Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

33. Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb., v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý
čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka
za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za

nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

34. Podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné
úroky odo dňa zročnosti.

35. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bodu 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru

(dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy
o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi
v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd
dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobkyňou bola vystavená žalovaným ako
zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. 2311216, pričom bola vystavená v súlade s bodom 17.

všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy mali byť do zmenky doplnené dodatočne.

36. Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy resp. pri
prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o

spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená vzhľadom na výslovný zákaz splnenia
dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel
od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná
až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú
žalobkyňou, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej

len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu.

37. Predmetom tohto konania je teda nárok žalobkyne vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe

ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky.

38. Uvedená zmluva o úvere č. 2311216 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri

ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a
žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom
prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú vopred pripravené a ktoré
dlžník - žalovaný nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. Aj z tohto dôvodu má súd dôvodné
pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie
toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý žalovanému za účelom výkonu podnikania, zaťažuje toho,

kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže takýto účel súdu preukázaný nebol (žalobkyňa možnosť zúčastniť sa
pojednávania a žiadať výsluch a pri ňom klásť otázky žalovanému nevyužila), súd vychádza z toho, že
uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania,
podnikania). Navyše v zmluve o úvere v kolónke obchodné meno, IČO, miesto podnikania, zápis v
živnostenskom registri nie je uvedený žiaden údaj.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť
spôsobomznámympredôkaznékonanie,čoznamená,žeajnespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyť
preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázanímnemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania,
zamestnania a lebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti, podnikaním odberateľa vôbec uzavretie

príslušnej zmluvy má. V danej veci má súd za to, že dlžník - žalovaný neuzavrel zmluvu o úvere s
veriteľom za účelom výkonu podnikania, ale na súkromné účely, z čoho vyplýva, že predmetná zmluva
má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Označenie v zmluve, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon podnikania, súd považuje za účelové. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN), úrok, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované

zákonomospotrebiteľskýchúveroch.Ichneuvedeniemázanásledok,žeúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov.

39. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel
súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích

prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň
sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky
len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči

dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva
prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie
blankozmenky podľa bodu 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak
zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa

na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti
vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených
dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06.05.2008 sp. zn.
4 Obo 161/2007.

40. Aj v prípade, že by zmluva o úvere ako celok nebola považovaná za neplatnú, právo na
vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je
neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti

so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 01.01.2011, to neznamená,
že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o
použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie
dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať

sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s
nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho
zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť
niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.). Na
rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky v

rozpore s tým, čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek
neplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností
vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa
vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol
indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na žalobkyňu. Ak by súd pripustil,

že neexistencia dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak
znamená právo majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom
by súd musel konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním
úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto
oblasti a mala by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku

s vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu
spotrebiteľa, nie je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10
zákonač.191/1950Zb.).Pretoževdanejvecižalobkyňouužniejedodávateľ-Pohotovosť,s.r.o.,navyše
uvedený dôvod nie je jediným, prečo súd žalobe nevyhovel, a nárok žalobkyne je odvodzovaný odzmenky a nie od zmluvy o úvere, súd podmienku používanú v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
ako neprijateľnú nevyhlasoval.

41. Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 29.02.2012 sp. zn. 16CoE/164/2011, v
ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a o/ Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do
výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške
zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia
zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby
bolatátovýškapreskúmateľná,keďžezmenkajeabstraktnýprávnyúkon,čosúdpovažovaljednoznačne
za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa
v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

42. Súd napokon poukazuje aj na to, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola vyplnená podstatne
vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa uvedené ustanovenie zákona, keďže vzhľadom na absenciu
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval daný spotrebiteľský úver za

poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, preto zmenková suma mohla byť vyplnená maximálne na
sumu istiny poskytnutého úveru 400,- eur a zákonného úroku z omeškania. Okrem toho bol na zmenke
uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.
Nie je možné akceptovať také konanie veriteľa, ktorý by síce aj vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu
tvorí len istina s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % poskytnutého úveru, ale súčasne by prijal

zmenku s takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t. j. s úrokom 91,25 % ročne).
Takýto vysoký zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100%-né navýšenie dlhu za jeden rok.
Takéto konanie veriteľa by bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru. Konanie, ktorým by veriteľ prijal zmenku s takto vysokým úrokom,
nie je možné považovať za výkon práva, ktorý by nebol v rozpore s dobrými mravmi, resp. - ak by išlo
o režim Obchodného zákonníka - v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda ktorý by
mal požívať právnu ochranu.

43. Vzhľadom k tomu, že pôvodného remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, ani právo zmenku
vyplniť,nevzniklomuztakejtozmenkyaniprávonažiadneplnenie.Pretoanižalobkyňa,ktoránadobudla
rubopisomzmenku,naktorejvyplnenieprávonevzniklo,aktoráaninemohlabyťvôbecoddlžníkaprijatá,
sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia.

44. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť a preto ju zamietol.

45. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou strán sporu, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

48. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. a konštatoval, že
žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala a v
späťvzatej časti zavinila z procesného hľadiska zastavenie konania. Súd však úspešnému žalovanémunáhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne v tomto konaní nevznikli a navyše ich náhradu
nepožadoval (súd postupoval s odkazom na čl. 17 C.s.p. - hospodárnosť konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude
rozhodovať Krajský súd v Trnave.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.