Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618200784
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618200784.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho, vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36
837 857 a S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Z. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Alenou Pečenkárovou,
advokátkou, so sídlom Pažiť 188, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv k maloletému,
na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 5. septembra 2018, č.k.

2P/43/2018-100, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že striedavá osobná
starostlivosť rodičov o dieťa sa bude realizovať tak, že maloletý S. bude v každý kalendárny týždeň v
čase od nedele od 17:00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 17:00 hod. v osobnej starostlivosti matky
a následne od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. v osobnej starostlivosti otca dieťaťa.
Preberanie striedavej osobnej starostlivosti druhého rodiča bude realizované v mieste bydliska toho
rodiča, ktorý má maloleté dieťa práve v striedavej osobnej starostlivosti a bude ho realizovať druhý rodič,

ktorý bude mať maloleté dieťa v ďalšom období v striedavej osobnej starostlivosti.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku VI. z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd s účinnosťou od vykonateľnosti rozsudku zveril maloletého S.
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Výrokom II. určil, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o
dieťa sa bude realizovať tak, že s účinnosťou od vykonateľnosti výroku o striedavej osobnej starostlivosti
bude v každý kalendárny týždeň v čase od nedele od 17:00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 17:00 hod.
maloletý v osobnej starostlivosti otca dieťaťa a následne od štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 17:00
hod. v osobnej starostlivosti matky dieťaťa s tým, že preberanie striedavej osobnej starostlivosti druhého

rodiča bude realizované v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má maloleté dieťa práve v striedavej
osobnej starostlivosti a bude ho realizovať druhý rodič, ktorý bude mať maloleté dieťa v ďalšom období v
striedavej osobnej starostlivosti. Výrokom III. zaviazal rodiča, ktorý dieťa odovzdáva povinnosťou dieťa
na odovzdanie a stretnutie s druhým rodičom riadne pripraviť. Výrokom IV. rozhodol, že obaja rodičia
budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom V. výživné rodičov počas trvania
striedania osobnej starostlivosti neurčil. Výrokom VI. rozhodol, že maloleté dieťa bude mať trvalý pobyt
na adrese miesta bydliska otca dieťaťa. Výrokom VII. rozhodol, že prídavky a iné štátne dávky na

maloleté dieťa je oprávnená žiadať matka dieťaťa. Výrokom VIII. rozhodol, že daňový bonus na maloleté
dieťa je oprávnený žiadať otec dieťaťa. Výrokom IX. nariadil výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou
maloletého S..2. V rozhodnutí konštatoval, že otec maloletého sa podaným návrhom domáhal zverenia maloletého
do jeho osobnej starostlivosti o úpravy styku matky so synom v každý nepárny týždeň od piatka do
nedele. Na súdnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní otec navrhol širokú úpravu styku matky

s otcom, výživné nenavrhol určiť. Návrh otec odôvodnil tým, že po narodení syna sa u matky začali
prejavovať psychické problémy, bola pacientom psychiatrickej ambulancie ešte pred počatím. Súčasťou
psychických problémov boli zmeny nálad, výbušnosť, agresivita, vyhrážky, verbálne útoky, výpadky
pamäte, čo sa prejavovalo aj tým, že matka zabúdala, kedy bolo maloletému podávané jedlo. Pravidelne
neužívala lieky, klamala o tom. Dňa 02.05.2018 matka opustila spoločnú domácnosť a odišla do V.

k matke, potom komunikovala len cez SMS správy. Dňa 03.05.2018 po dohode s matkou a starou
matkou zo strany matky otec dieťa prevzal a odvtedy sa oňho stará, kým sa matka bude liečiť. Má
vytvorené podmienky na výchovu dieťaťa, s výchovou mu môže pomôcť jeho matka. Matka maloletého
trvala na zverení syna do jej osobnej starostlivosti s rozšírenou úpravou styku otca so synom a určením
vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu vo výške 70,- eur mesačne. Kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu
matky, návrh odôvodnil tým, že matka sa o dieťa vie postarať. Súd vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov, svedkov X. P. a Q.. Q. S., vyžiadal si lekárske správy od ošetrujúceho lekára matky Q.. Q.
S. a Q. P. Q. a uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tak matka, ako aj otec vo svojej
schopnosti osobne a najmä samostatne bez pomoci tretích osôb sa o dieťa starať a vychovávať ho sa
nijako zásadne nelíšia. Podľa lekárskej správy matkin zdravotný stav nie je prekážkou v starostlivosti
o dieťa, prekážkou nemôže byť ani tá skutočnosť, na ktorú poukazovala matka, že otec pracuje v

trojzmennej prevádzke. Rodičia prakticky nikdy nežili v spoločnej domácnosti bez prítomnosti a podpory
svojich rodičov, neosamostatnili sa ako pár, počas ich spolužitia ich podporovali rodičia, a to ako z
otcovej, tak z matkinej strany, túto podporu aj v súčasnosti využívajú. Podľa názoru súdu táto potreba
rodičov účastníkov konania bola dobrá v tom, že všetky potreby dieťaťa boli zabezpečené, nakoľko zo
správania rodičov vyplynulo, že títo bežné problémy vyplývajúce zo spolužitia a výchovy rodičov neboli

pripravení riešiť. Ďalej uviedol, že rodičia sa doposiaľ vedeli aj bez rozhodnutia súdu dohodnúť na určitej
forme starostlivosti o dieťa, ktorá sa blížila striedavej starostlivosti, pričom súd mal za to, že tento stav nie
je dôvod meniť, iba ho vhodne upraviť. Konštatoval, že tak ako neexistuje dôvod zvýhodniť matku, tak
neexistuje dôvod zvýhodniť ani otca, a pretože pri súčasnom veku dieťa a vzdialenosti bydlísk rodičov
nie je ani žiadna praktická prekážka v realizovaní striedavej starostlivosti, súd ju nariadil. Striedavú

starostlivosť upravil v kratších intervaloch, z potreby stanovenia kratších časov odlúčenia dieťaťa od
jedného z rodičov. Ďalej uviedol, že hoci zdravotný stav matky ju nediskvalifikuje, pokiaľ ide o osobnú
starostlivosť o dieťa, má ochorenie a psychiatrická liečba matky význam, pokiaľ ide o potrebný dohľad
nad ňou. Z dokazovania je zrejmé, že matka zle znáša záťažové situácie, v podstate svojvoľne vysadila
počas tehotenstva a kojenia medikamentóznu liečbu, nemožno vylúčiť, že v istom období blízkych

zavádzala, že lieky užíva. Na základe uvedeného uzavrel, že pokiaľ ide o stanovenie obdobia v týždni,
kedy bude vhodnejšia starostlivosť matky, sú vhodnejšie dni štvrtok až nedeľa, keď väčšinu času bude v
domácnosti aj stará matka dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť počas striedavej starostlivosti neurčil. Ostatné
praktické otázky, ktoré vyplývajú z modelu striedavej starostlivosti riešil tak, ako je uvedené vo výrokoch
rozsudku s tým, že pokiaľ prídavky a iné štátne dávky bude poberať matka, tak jej to uľahčí možnosť

úhrady výdavkov dieťaťa; a naopak keďže matka nie je zamestnaná, daňový bonus si uplatní otec
dieťaťa. Pokiaľ ide o trvalý pobyt dieťaťa, zohľadnil to, že dieťa bude väčšinu týždňa u otca dieťaťa,
pričom pri aktuálnom veku dieťaťa a mieste, kde rodičia pred rozchodom žili, nemožno hovoriť o tom, že
by obvyklý pobyt dieťaťa bol na inom mieste ako v mieste bydliska otca. Keďže rodičia dieťaťa doposiaľ
nepreukázali samostatnosť v starostlivosti o dieťa, nariadil aj výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm.

b) Zákona o rodine a to dohľad, keď súd uviedol, že vzhľadom k zdravotnému stavu matky a tiež ku
skutočnosti, že by sa vzájomné vzťahy rodičov mohli zhoršiť z dôvodu neuvážených zásahov zo strany
rodín rodičov, je takéto výchovné opatrenie potrebné.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Žiadala o zmenu (výmenu)
striedavej osobnej starostlivosti tak, že dieťa by bolo v jej osobnej starostlivosti od nedele od 17,00

hod. do nasledujúceho štvrtka do 17,00 hod. a následne od štvrtka 17,00 hod. do nedele do 17,00
hod. v osobnej starostlivosti otca, pričom uviedla, že najreálnejšia vhodná úprava striedavej osobnej
starostlivosti by bola taká, že od nedele od 17,00 hod. do nasledujúceho piatka do 17,00 hod. by
bolo dieťa v osobnej starostlivosti matky a následne od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00
hod. v osobnej starostlivosti otca. Poukázala pritom najmä na skutočnosť, že maloleté dieťa má vek

niečo viac ako Y. a V., preto má byť hlavne s matkou, i keď práva a povinnosti otca a matky v
zmysle rodinného práva sú rovnaké. Otec maloletého pracuje 8 hodín v trojzmennej prevádzke, počas
jeho neprítomnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletému dieťaťu stará matka, čomu vôbec
nerozumie, pretože dieťa má byť najmä v starostlivosti rodičov. Uviedla, že je pravdou, že má diagnózua že počas tehotenstva a dojčenia lieky neužívala, aby vynosila a porodila zdravé dieťa, väčšina
povinností a starostlivosti o maloletého aj počas spoločného bývania s otcom u jeho rodičov však bola
na nej a iba v dôsledku správania rodiny otca dieťaťa sa jej zdravotný stav zhoršil. V súčasnosti je jej

zdravotný stav plne stabilizovaný, lieky užíva pravidelne a nie je potrebný ani dohľad, čo môže preukázať
lekárskymi správami alebo osobnou výpoveďou ošetrujúceho lekára, alebo súdnym znalcom. Vie sa o
dieťa postarať a jej zdravotný stav je stabilizovaný. Nebráni otcovi maloletého pri preukazovaní jeho
osobnej starostlivosti o syna, ale v čase, keď otec je doma, a nie že určená osobná starostlivosť bude
vykonávaná inou osobou. Nevidí žiadnu logiku v tom, aby sa o maloleté dieťa starala stará matka, keď

dieťa má oboch rodičov. Z jej pohľadu sa jedná o diskrimináciu, keď dieťa má byť iba tri dni s matkou,
ktorá je schopná postarať sa o svoje dieťa. Odvolaním napadla tiež výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým zmenil trvalý pobyt maloletého dieťaťa. Vyslovila počudovanie nad tým, ako toto vôbec súd
mohol urobiť, keď s touto zmenou bola oboznámená až pri doručení rozsudku, na pojednávaniach sa
vôbec trvalý pobyt maloletého dieťaťa neriešil, ona ako matka maloletého nebola vôbec oboznámená ani
dotazovaná či súhlasí alebo nesúhlasí so zmenou trvalého pobytu. Bez jej vedomia bol zrazu zmenený

trvalý pobyt maloletého, čím sa jej aj rodina otca dieťaťa vyhrážala. S navrhovateľom nie sú zosobášení,
v takomto prípade pri pôrode podľa matričného zákona sa trvalý pobyt určuje podľa trvalého pobytu
matky. V situácii, keď dvaja rodičia žijú usporiadane v domácnosti, tak sa dohodnú o trvalom pobyte, ale
aby súd zobral právo rozhodnutia matke, ktorá má zabezpečovať dieťaťu výchovu, starostlivosť a hájiť
práva maloletého dieťaťa, tak takémuto rozhodnutiu nerozumie.

4. Otec prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd intervaly
striedavej starostlivosti určil správne; správne prihliadol na to, že matke maloletého bude pomáhať so
starostlivosťou o maloletého jej matka, ktorá v prípade potreby zhoršenia zdravotného stavu matky môže
ihneď zasiahnuť, keďže u matky je dôvodná obava z možného zhoršenia jej zdravotného stavu, či z
dôvodunáhlehostresu.Otecvždypostupovalvzáujmemaloletého,ododsťahovaniamatkyzospoločnej

starostlivosti sa s touto snažil na forme starostlivosti o maloletého dohodnúť, avšak matka sa sama
nevedela presne vyjadriť, akú formu starostlivosti by si predstavovala, svoje názory neustále menila, čo
trvá doposiaľ. V časovom odstupe iba niekoľko hodín po vyhlásení rozsudku matka kontaktovala otca
správou, či si môže prísť pre maloletého v súlade s rozsudkom a taktiež v súčasnosti systém striedavej
osobnej starostlivosti rodičia vykonávajú tak, ako je upravený napadnutým rozsudkom. Uvedeným je

preukázané, že forma starostlivosti tak, ako je upravená napadnutým rozsudkom vyhovuje maloletému,
ako aj obom účastníkom konania. Podané odvolanie matky hodnotil ako určitú pomstu matky voči otcovi
a snahu o konštruovanie nezmyselných problémov a komplikácií. Pokiaľ ide o určenie trvalého pobytu
maloletého, plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením s tým, že pokiaľ
maloletý bude v osobnej starostlivosti otca väčšinu pracovného týždňa, je vhodné, aby maloletý bol

evidovaný na trvalý pobyt v mieste bydliska otca, pričom nie je možné spochybniť, že maloletý má v
mieste bydliska otca obvyklý pobyt, a preto je vhodné, aby trvalý pobyt maloletého bol zosúladený s
jeho obvyklým pobytom.
5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v procese dokazovania
nebolo jednoznačne preukázané, že by sa matka aktuálne nebola schopná o dieťa postarať. Odborný

lekár z odboru psychiatrie uviedol, že matka je stabilizovaná a jej aktuálny zdravotný stav nie je
kontraindikáciou k zvereniu dieťaťa do jej starostlivosti. Rozhodnutie súdu síce rešpektuje zachovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, má však za to, že
je potrebné zohľadniť aj vývinové potreby dieťaťa. Podľa poznatku z odboru psychológie je pre zdravý
psychický vývin dieťaťa a pre vytvorenie kvalitnej citovej väzby nevyhnutná prítomnosť jednej stabilnej

osoby a skoré odlúčenie od tejto osoby môže mať nepriaznivý vplyv na vývoj dieťaťa. Z informácii
o predchádzajúcom spolužití rodičov sa javí, že touto stabilnou osobou bola matka, ktorá prevažne
zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa, i keď s pomocou ďalších osôb a otec bol osobou, ktorá
bola zaradená v pracovnom procese a finančne zabezpečovala rodinu. Na základe uvedeného odporučil
prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádzala matka a na základe toho rozhodnúť.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len CMP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
(Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti výroku II. podľa § 388 CSP zmeniť a v napadnutej časti výroku VI. podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušiť. Výroky I., III., IV., V., VII., VIII. a IX., ktoré neboli napadnuté odvolaním,

odvolacísúdnepreskúmaval,pretožeprotitýmtovýrokomodvolaniematkynesmerovalo,ataknadobudli
právoplatnosť (§ 367 CSP).
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj beznávrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
10.Zcitovanéhoustanovenia§24ods.2Zákonaorodinevyplýva,žepredpokladminarozhodnutiesúdu
o striedavej osobnej starostlivosti, sú: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov; lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej
starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať
dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosti a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone
rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a vždy musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
11. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletého od narodenia
dieťaťa bývali v domácnosti matky otca dieťaťa, pričom dňa 02.05.2018 matka maloletého opustila
spoločnú domácnosť a odišla spolu s dieťaťom do V. k svojej matke. Dňa 03.05.2018 po dohode s
matkou a starou matkou zo strany matky si otec dieťa prevzal a odvtedy sa o neho stará. Z výsluchu

účastníkov na pojednávaní vyplynulo, že následne sa rodičia o dieťa striedavo starali tak, že dieťa
od júna 2018 bývalo od piatku do nedele u matky a počas týždňa u otca. Na pojednávaní dňa
05.09.2018 otec uviedol, že si dieťa odovzdávajú v týždňových intervaloch, pričom si ho matka alebo
otec preberajú v piatok v poobedňajších hodinách. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že
matka maloletého mala v minulosti zdravotné problémy, od leta 2007 je psychiatricky liečená, pričom

podľa správy ošetrujúcej lekársky od hospitalizácie v r. 2007 je matka v kvalitnej remisii a bola nastavená
na neuroleptickú liečbu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka v čase otehotnenia
a dojčenia svojvoľne vysadila lieky, zo správy ošetrujúcej lekárky MUDr. P. Q., psychiatričky však
vyplynulo, že v súčasnosti matka liečbu dodržuje, psychiatrička nenašla kontraindikáciu k zvereniu
dieťaťa do starostlivosti matky.

12. Keďže v priebehu konania z výsluchu účastníkov konania vyplynulo, že rodičia maloletého sa po
odchode matky zo spoločnej domácnosti vedeli dohodnúť na forme starostlivosti o dieťa, ktorá sa blíži
k striedavej osobnej starostlivosti a zároveň otec v konaní zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti navrhol, pričom matka s ňou nevyslovila nesúhlas, súd prvej inštancie správne rozhodol o
zverení maloletého do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Tak ako už bolo uvedené vyššie,

výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov matka dieťaťa odvolaním ani nenapadla; v podanom odvolaní sa domáhala iba inej úpravy formy
striedavej osobnej starostlivosti ako rozhodol súd prvej inštancie.
13. Preskúmaním obsahu spisu, odvolania matky, následných vyjadrení otca a kolízneho opatrovníka
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Z vykonaného dokazovania totiž

vyplynulo, že matka a otec maloletého sú vo svojej schopnosti osobne a samostatne sa postarať o
dieťaťa v zásade rovnocenní, obaja pri starostlivosti o dieťa doposiaľ potrebovali pomoc svojich matiek.
V konaní tiež bolo preukázané že matkin zdravotný stav nie je prekážkou v starostlivosti o dieťa, čo
bolo preukázané predloženou lekárskou správou ošetrujúcej lekárky matky MUDr. P. Q.. Predpoklady
obidvoch rodičov na starostlivosť o maloletého sú tak v zásade rovnaké. Rovnako ako matka bol však

aj odvolací súd toho názoru, že je prirodzenejšie a pre dieťa potrebnejšie, aby vzhľadom k útlemu veku
dieťaťa (X roky), väčšiu časť týždňa starostlivosti o dieťa venovala jeho matka, ktorá nepracuje, je
v domácnosti a ktorá tak môže zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, ako otec, ktorý pracuje
v trojzmennej prevádzke a ktorého starostlivosť počas jeho neprítomnosti musí nahradiť jeho matka.Odvolací súd preto výrok II. rozsudku o úprave výkonu striedavej osobnej starostlivosti zmenil tak, že
matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa po dlhšiu dobu ako otec, a to od nedele od 17:00
hod. do nasledujúceho štvrtka do 17:010 hod. a otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa od

štvrtka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Pri tomto rozhodnutí odvolací súd prihliadol aj k vyjadreniu
kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by sa matka aktuálne nebola
schopná o dieťa postarať a uviedol, že podľa informácií o predchádzajúcom spolužití rodičov, bola to
práve matka, ktorá prevažne zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa, i keď s pomocou ďalších
osôb. Odvolací súd bol pritom toho názoru, že aj nariadené výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou

maloletéhoS.,jeopatrenímzabezpečujúcimkontrolunadvýkonomosobnejstarostlivostirodičovodieťa.
14. Výrok VI. napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol o zmene trvalého pobytu na adresu miesta
bydliska otca dieťaťa, odvolací súd zrušil, pretože pre zmenu trvalého pobytu maloletého odvolací súd
nevidel žiaden dôvod. Tak ako už bolo uvedené, dieťa bude v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, jeho doterajší trvalý pobyt je na drese matky, kde sa bude zdržiavať aj väčšiu časť týždňa,
pričom rodičia sa na zmene trvalého pobytu nedohodli. Je pritom potrebné vytknúť súdu prvej inštancie,

že účastníkov konania k tejto otázke vôbec nevypočul, rozhodol bez návrhu a bez toho, aby sa k tejto
otázke mali účastníci konania možnosť v konaní vyjadriť, a preto jeho rozhodnutie o zmene trvalého
pobytu dieťaťa je tak pre účastníkov konania nepochybne aj rozhodnutím prekvapivým.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v zmysle ustanovenia § 57 CMP, nakoľko
neboli uplatnené.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).