Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106214713
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106214713.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Tepláreň Košice,
a.s. v skratke TEKO, a.s., Teplárenská 3, 042 92 Košice, IČO: 36 211 541, zast. JUDr. Jaroslav Čollák,
advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti odporcovi: ALSTOM Slovakia, s.r.o., Prievozská 4/16633,
821 09 Bratislava, IČO: 31 587 569, zast. JUDr. Jaroslav Viglaský, advokát, Mlynská 54, 974 09

Banská Bystrica, o zaplatenie 205.772,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/279/2006-338 zo dňa 21.1.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/279/2006-338 zo dňa
21.1.2014 v časti výroku, ktorým súd návrh v celom rozsahu zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 159,36 eur p o t v r d z u j e .

V časti výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 17.077,09 eur rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v tejto časti
mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi
uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 17.077,09 eur k rukám

právneho zástupcu odporcu, a tiež zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 159,36 eur.

V odôvodnení súd uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 3.5.2006 navrhovateľ žiadal, aby mu
odporca uhradil istinu vo výške 205.772,09 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej
navrhovateľovi odporcom z dôvodu nekvalitne vykonanej opravy ľavého rotačného ohrievača vzduchu,
ktorá spôsobila haváriu so škodou v žalovanej výške.

V žalobnom návrhu navrhovateľ svoj nárok koncipoval ako nárok na náhradu škody, ktorá vznikla
haváriou ľavého rotačného ohrievača vzduchu po generálnej oprave vykonanej odporcom v zmysle
Zmluvy o dielo. K havárii podľa navrhovateľa prišlo z dôvodu, že odporca nesprávne navrhol a
zrealizoval systém tesnenia, čo viedlo k zadrhávaniu ľavého rotačného ohrievača vzduchu LJU a
tým k nekontrolovateľnému zanášaniu košov nespálenými časťami bríd a následnej havárii ľavého
LJU vytavením košov. Odporca odmietol reklamáciu navrhovateľa. Dňa 28.1.2006 zaslal navrhovateľ

odporcovi žiadosť o náhradu nákladov na opravu v žalovanej výške, na ktorú odporca nereagoval. Tým
mal navrhovateľ svoj nárok za preukázaný a žiadal súd, aby zaviazal odporcu na náhradu žalovanej
istiny a náhrady trov konania.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 8.2.2007 ako dôvod neuznania reklamácie zo dňa 27.1.2005 uviedol, že
plnenie zo ZoD nemalo vplyv na vznik požiaru. Uviedol, že vyhorenie ľavého LJU spôsobil navrhovateľ

nesprávnou prevádzkou kotla a porušením predpisov k zabráneniu požiaru a preto náklady opravyvyhoreného ohrievača vzduchu musí znášať navrhovateľ. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd návrh
zamietol v celom rozsahu.

Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 373, § 376, § 377 ods. 1 a 2, § 382, § 384 ods. 1, § 536
ods. 1 a 2, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že dôvodom havárie v zmysle záverov znaleckého
posudku a poskytnutých odborných posudkov bolo najpravdepodobnejšie zahorenie ľavého LJU kotla

HK3 z dôvodu nadmerného zanesenia teplovýmenných plôch ohrievača nevyhoreným palivom. Ako
najpravdepodobnejší dôvod vzniku zahorenia znalec označil nesprávne nastavenie vôlí medzi rotorom
a statorom, pri ktorom rotor po zahriatí zväčšil svoj objem tak, že sa zadrhával o stator a tak spôsobil
vzplanutie zanesených bríd. Navrhovateľ priamo v konaní ako jediný dôvod vzniku požiaru priamo
označil omyl odporcu, ktorý vôle tesniaceho systému nastavil na teplú zálohu a nie na studenú, takže pri
zahriatí rotora sa tento roztiahol viac ako boli kalkulované vôle tesnenia a spôsobil zadrhávanie ľavého

LJU a následne požiar.

Súd mal však súčasne za nesporné, že dôvodmi výpadkov ľavého LJU v dňoch 1.1.2005, 16.1.2005
a 17.1.2005 bolo vždy zadrhávanie ľavého LJU z dôvodu zle nastavených vôlí. Taktiež mal súd za
nesporné, že navrhovateľ v rozpore so záväzkom zo ZoD a preberacieho protokolu nikdy nevyzval

odporcu (v lehote 14 dní vopred) na účasť pri plnej prevádzke kotla HK3 z dôvodu umožnenia merania
vôle tesnení a hodnoty prefukov. Taktiež súd ako nesporné vyhodnotil, že navrhovateľ do 17.1.2005
prevádzkoval HK3 v značne neštandardnom režime, nakoľko ho prevádzkoval len občas a na plyn. Plná
prevádzka kotla HK3 bola navrhovateľom spustená až 17.1.2005 na uhlie. Do uvedenej doby nebolo
možné zistiť správanie kotla a hlavne rotačných ohrievačov LJU pri plnej prevádzke kotla na uhlie.

Súd teda zistil, že navrhovateľ preukázateľne porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 384 ods. 1
ObZ, keďže ako osoba, ktorej hrozila škoda, bol povinný s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť
opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Navrhovateľ preukázateľne dňa
17.1.2005 ráno zistil, že kotol HK3 nie je schopný bezporuchového fungovania za plnej prevádzky na

uhlie, vedomý si tejto skutočnosti závadu u odporcu reklamoval, dohodol s ním termín odstránenia
závady na 18.1.2005 (bezodkladný vzhľadom na vzdialenosť sídla odporcu od sídla navrhovateľa).
Následne napriek uvedenému v ten istý deň dvakrát spustil ľavý LJU pričom pri druhom spustení
došlo k havárii a poškodeniu ľavého LJU. Navrhovateľ teda podľa názoru súdu porušil prevenčnú
povinnosť v zmysle ust. § 384 ods. 1 ObZ, nakoľko napriek predpokladateľnej odbornosti (dlhoročný

prevádzkovateľ kotla) nevyčkal na príchod pracovníkov odporcu (druhý deň po nahlásení vady), sám a
svojvoľne sa rozhodol uviesť kotol s reklamovanou závadou opätovne do plnej prevádzky. Týmto svojim
konaním prevzal navrhovateľ zodpovednosť za všetky škody, ktoré vznikli po nahlásení závady ráno
17.1.2005 a v súlade s ust. § 382 ObZ navrhovateľ ako poškodená strana nemá nárok na náhradu škody,
ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom

predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Podľa súdu neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že musel pristúpiť k plnej prevádzke kotla HK3
vzhľadom na poveternostné podmienky v regióne a neschopnosť zabezpečiť teplo pre mesto Košice
iným spôsobom. Na jednej strane nepreukázal kritickú situáciu v meste v rozhodnom čase a ani vlastnú

nespôsobilosť zabezpečiť výrobu tepla inými zariadeniami, na druhej strane aj v prípade preukázania by
porušil povinnosť ustanovenú § 377 ods. 1 ObZ. V zmysle uvedeného ustanovenia bol navrhovateľ ako
strana, ktorá porušuje svoju povinnosť predchádzať škode povinný oznámiť odporcovi povahu prekážky,
ktorá mu bránila v dodržaní prevenčnej povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správu bol navrhovateľ povinný
podať odporcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tvrdenej nutnosti spustenia HK3 napriek

reklamovanej závade dozvedel, čo preukázateľne podľa súdu nespravil.

Súdtiežuviedol,žekonanienavrhovateľapohláseníreklamáciedňa17.1.2005sadátaktiežposudzovať
ako naplnenie liberačného dôvodu na strane odporcu ako škodcu v zmysle ust. § 376 ObZ. Na základe
tohto ustanovenia navrhovateľ ako poškodená strana nemá nárok na náhradu škody z dôvodu, že

nesplnenie povinností odporcu odstrániť reklamovanú závadu bolo spôsobené konaním navrhovateľa
ako poškodenej strany.Podľasúdujenesporné,žeakbynavrhovateľnespustilprevádzkukotlaHK3resp.ľavéhoLJUpohlásení
závady a dohode s odporcom na bezodkladnom odstránení závady, k škode by neprišlo a navrhovateľ by
nemusel vynaložiť náklady v žalovanej výške na odstránenie následkov havárie spôsobenej požiarom.

Týmto svojim úmyselným konaním navrhovateľ súčasne znemožnil odporcovi plnenie jeho povinností v
zmysle ZoD a príslušných ustanovení ObZ tak, že mu neumožnil odstrániť reklamovanú závadu.

Súd v tejto súvislosti vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú argumentáciu odporcu (pozn. správne mal
uviesť navrhovateľa), že k havárii v žalovanom rozsahu by došlo aj v prípade ak by počkal zo spustením

kotla na príchod pracovníkov odporcu a odstránenie závady z dôvodu, že totožná závada sa vyskytla aj
pred17.1.2005,odporcajuodstraňovalvrámcireklamácieanadôvodzadrhávaniaľavéhoLJUneprišiel.
Podľa súdu je absurdné predpokladať konanie pracovníkov odporcu pri odstraňovaní závady.

Súd poukázal na to, že základným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
formou žaloby je zo strany navrhovateľa preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti odporcom, škodu

a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou. Je nesporné, že medzi porušením zmluvnej
povinnosti odporcom zhotoviť dielo riadne a škodou predstavujúcou náklady odstránenia havárie nie je
priama príčinná súvislosť, nakoľko prejavením závady ľavého LJU ráno dňa 17.1.2005 preukázateľne
nevznikla škoda v žalovanom rozsahu (o uvedenom podľa súdu svedčí skutočnosť, že jednoduchým
vychladnutím ľavého LJU bol tento schopný ďalšej prevádzky - dvakrát v uvedený deň). Z dôvodu, že

navrhovateľ porušil prevenčnú povinnosť a nevyčkal na odstránenie vady pracovníkmi odporcu, prerušil
plynutie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti odporcom a škodou v žalovanej výške.
Súd bral do úvahy aj predpokladateľnú odbornosť navrhovateľa, ktorý si ako dlhoročný prevádzkovateľ
kotla HK3 mal a musel byť vedomý následkov jednostranného a nekonzultovaného rozhodnutia spustiť
kotolHK3,resp.ľavýLJUshlásenouzávadou,čobolopodľanázorusúdupriamoupríčinouvznikuškody.

Súd uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho úkonu
škodcu, t.j. ak jeho protiprávne konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Musí
byť tvrdené a predovšetkým preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, bez ktorej by škodlivý následok nevznikol a ktorá konkrétnu ujmu

(vo forme škody) priamo vyvolala, či spôsobila. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia
príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho.
Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba
sprostredkovaný. Škodlivý následok nemusí byť vždy vyvolaný jedinou príčinou. Môže ísť len o jednu
z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide, vždy však musí ísť o

príčinu podstatnú. V takomto prípade už z pôsobenia prvotnej príčiny sa musí dať vyvodiť existencia
vecnej súvislosti so vznikom škodlivého následku. Nie je totiž rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku (R 21/1992).

O skutočnosti, že sám navrhovateľ vyhodnotil závadu na ľavom LJU zo 16.1.2005 ako zásadnú

a spôsobujúcu nemožnosť riadnej prevádzky HK3 na uhlie svedčí podľa súdu skutočnosť, že ju
bezprostredne po zistení ráno 17.1.2005 u odporcu reklamoval a vymienil si okamžitý zásah odporcu
smerujúci k jej odstráneniu (nástup zástupcov odporcu na jej odstránenie dňa 18.1.2005 o 7:30 -
najbližší časovo možný termín nástupu vzhľadom na vzdialenosť, ktorú museli zástupcovia odporcu
prekonať). O to nepochopiteľnejšie vyznieva podľa súdu následné rozhodnutie navrhovateľa napriek

uvedenémuLJUopätovnespustiť(dokoncaniev„testovacom“režimealepriamonaplnývýkon),atobez
zvýšenej kontroly vzhľadom na závadu. Na základe toho navrhovateľ nemá nárok na náhradu tej časti
škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jeho povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými
za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že
prejavením závady dňa 16.1.2005 nevznikla žiadna časť škody predstavujúcej žalovaný nárok a táto v

celom uplatnenom rozsahu vznikla až opätovným spustením ľavého LJU po reklamácii závady a pred
jej odstránením odporcom, nevznikol podľa súdu navrhovateľovi nárok na žiadnu časť žalovanej škody,
nakoľko táto v celom uplatnenom rozsahu vznikla nesplnením povinnosti navrhovateľa ustanovenej
§§ 382 a 384 ObZ, teda právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo
obmedzenia jej rozsahu.

Súd pri rozhodovaní vo veci interpretoval ustanovenia ObZ z hľadiska ich účelu a zmyslu a bral do úvahy
skutočnosť, že rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Súd v rámci rozhodovania o trovách konania uviedol, že krátil vyčíslené trovy právneho zastúpenia

odporcu o:
- úkony nahliadnutia do spisu, nakoľko účastníkovi vzniká nárok na náhradu trov konania len za účelne
vynaložené náklady a odporca nepreukázal účelnosť týchto nákladov - 3 úkony
- návrhy na uzavretie dohody o urovnaní a list PZN, nepreukázal účelnosť ich vynaloženia, súd priznal
odporcovi len úkony osobných rokovaní s protistranou - 7 úkonov

- vypracovanie právneho rozboru na základe žiadosti klienta - odporca nepreukázal nevyhnutnosť tohto
úkonu právnej služby nakoľko jeho výsledkom nebola zmena procesného postupu v konaní - 1 úkon
- ďalšia porada s klientom vo veci vypracovania záverečnej reči - odporca nepreukázal nevyhnutnosť
tohto úkonu právnej služby nakoľko jeho výsledkom nebola zmena procesného postupu v konaní - 1
úkon.

Na základe uvedeného súd krátil vyčíslené trovy právneho zastúpenia odporcu o sumu 16.399,70 eur
a cestovné, náhrady za stratu času a ostatné hotové výdavky za úkony mimo sídla kancelárie o sumu
1.228,60 eur, celkom o sumu 17.628,30 eur.

Celkovú náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatnenie nároku preukázal navrhovateľ podľa

súdu vo výške 17.077,09 eur.

Súčasne súd zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka na náhradu trov štátu nekrytých
preddavkami vo výške 159,36 eur predstavujúcich znaleckú odmenu znalca za prípravu a účasť na
pojednávaní dňa 12.11.2013.

Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j. že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uviedol, že k havárii a poškodeniu ľavého LJU došlo tak, ako to uviedol aj vo svojom
záverečnom návrhu, po odstavení kotla, po niekoľkých hodinách, a nie pri druhom spustení LJU, ako to z
jemu neznámych príčin uvádza v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa. Ohnisko požiaru sa vytvorilo
vplyvom vysokej teploty spalín, kedy začali nánosy bríd, ktorými boli nekontrolovateľne zanesené koše z
dôvodu zadrhávania ľavého rotačného ohrievača vzduchu LJU, tlieť, a po odstavení kotla, po niekoľkých

hodinách, kedy sa v tomto priestore objem spalín s obsahom kyslíka cca 8 % prevetral a zamenil s
objemom vzduchu s obsahom kyslíka 21 %, vznikli optimálne podmienky pre zahorenie, k čomu aj
došlo. To znamená, že k zahoreniu bríd, a tým aj k havárii ľavého LJU mohlo dôjsť aj bez spustenia
kotla 17.1.2005 zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ tiež uviedol, že skutočnosť, že po nahlásení vady
17.1.2005 nevyčkal na jej opravu a kotol zapálil, nemala vplyv na vznik škody aj z nasledovného

dôvodu. Odporca sa o tom, na aký stav rotačného ohrievača vzduchu LJU boli nastavené vôle tesnenia,
dozvedel až po havárii, t.j. ani pri vybavovaní reklamácie zo 17.1.2005 by odporca uvedenú vadu s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou neopravil. Až po havárii, keď sa odporca dozvedel o tom, na
aký stav rotačného ohrievača vzduchu LJU boli nastavené vôle, vykonal opravu celkom iným spôsobom.
Keďže by odporca z dôvodu, že nevedel o tom, na aký stav rotačného ohrievača vzduchu LJU boli

vôle nastavené, vadu po jej nahlásení 17.1.2005 neopravil (tak, ako sa to nestalo ani pri reklamácii z
3.1.2005, kedy rovnaká vada nebola odporcom odstránená) a iniciátor požiaru sa tam dostal 1.1.2005
v podobe nánosov bríd počas snahy namlieť uhoľný prášok, k požiaru mohlo dôjsť kedykoľvek počas
prevádzky kotla na vyšší výkon aj po „vybavení“ reklamácie zo 17.1.2005.

K tvrdeniu súdu, že sa navrhovateľ rozhodol svojvoľne uviesť kotol do prevádzky, navrhovateľ uviedol, že
odporca neoznačil túto vadu za vadu, ktorá bráni v prevádzke, a odporca navrhovateľovi prevádzku kotla
nezakázal ani sa tak nedohodli. Ani v prípade reklamácie z 3.1.2005 odporca nezakázal navrhovateľovi
kotol prevádzkovať a tento bol taktiež uvedený do prevádzky. Navrhovateľ poukázal aj na to, že
prevádzkové predpisy boli v čase havárie zariadenia neaktuálne a nedostatočné, čo potvrdil aj znalec,

a bremeno poskytnutia informácií na aktualizáciu prevádzkového poriadku zaťažuje výrobcu kotla,
teda odporcu. Podľa navrhovateľa znalec na pojednávaní dňa 12.11.2013 taktiež potvrdil, že odporca
prevádzkové predpisy nedopĺňal, hoci ich ako výrobca mal doplniť, a prevádzkové predpisy doplnil len
navrhovateľ na základe prevádzkových skúseností.K tvrdeniam súdu prvého stupňa navrhovateľ tiež uviedol, že s kotlom HK3 po jeho generálnej oprave
nemal skúsenosti a už vôbec nie dlhoročné, keďže sa nejednalo o klasickú generálnu opravu, ale aj o

inováciu, čo potvrdil aj znalec.

Navrhovateľ poukázal aj na to, že v čase, keď spustil kotol dňa 17.1.2005 nevedel, že mu hrozí
škoda, ktorá mu následne vznikla. Znalec pri svojom výsluchu potvrdil, že navrhovateľ nemal na
základe čoho vykonať ofuky, keď neprevádzkoval kotol na uhlie a pri nahlásenej prvej reklamácii

odporca konštatoval, že tam nie sú nánosy. Pri vizuálnej kontrole LJU do 17.1.2005 nebolo možné
zistiť prítomnosť najjemnejších častíc - nánosov v košoch LJU, ktoré boli zdrojom vzniku požiaru. Ak
navrhovateľ nemal po konštatovaní samotného odporcu vedomosť o nánosoch, nemohol predpokladať,
že môže dôjsť k zahoreniu ľavého LJU kotla HK3 z dôvodu nadmerného zanesenia teplovýmenných
plôch ohrievača nevyhoreným palivom. Navrhovateľ skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že
odporca neoznačil reklamovanú vadu za vadu, ktorá bráni v prevádzke a odporca mu prevádzku kotla

nezakázal a navrhovateľ nevedel, že mu hrozí škoda, nemohol sa dopustiť ani porušenia povinnosti
ustanovenej § 377 ods. 1 ObZ, a to oznámiť odporcovi povahu prekážky, ktorá mu bráni v dodržaní
prevenčnej povinnosti, a o jej dôsledkoch.

Navrhovateľ sa nestotožnil ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že by uviedol kotol s reklamovanou

závadou opätovne do plnej prevádzky. Podľa tvrdenia navrhovateľa, neuviedol kotol ani do plnej ani do
trvalej prevádzky. Kotol HK3 bol prevádzkovaný krátkodobo pri potrebe vyššieho tepelného výkonu do
siete.

Navrhovateľ sa tiež nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, že v rozpore so záväzkom zo ZoD a

preberacieho protokolu nikdy nevyzval odporcu (v lehote 14 dní vopred) na účasť pri plnej prevádzke
kotla HK3. Zmluva o dielo uvedenú povinnosť pre navrhovateľa vôbec nestanovuje a v zmysle protokolu
o odovzdaní a prevzatí diela sa táto povinnosť vzťahovala na oznámenie uvedenia kotla do prevádzky
pri meraní prefukov, a nie na ostané prevádzkovanie kotla.

Navrhovateľ má za to, že napadnutý rozsudok je bez náležitého odôvodnenia argumentácie
navrhovateľa a je len všeobecným konštatovaním bez toho, aby toto všeobecné konštatovanie bolo
podoprené konkrétnymi skutočnosťami.

Navrhovateľ konštatoval, že v danom prípade nebyť nie riadne vykonanej opravy kotla, t.j. nebyť

zle nastaveného systému tesnenia, ktorá je nesporná, spustenie kotla navrhovateľom 17.1.2005 by
nespôsobilo haváriu kotla, a teda škodu. Vytavenie košov je v priamej príčinnej súvislosti s nie riadne
vykonanou opravou v rámci generálnej opravy HK3 a reklamácie z 3.1.2005. Keďže táto vada nebola
odstránená ani napriek reklamácii navrhovateľa z 3.1.2005 a reklamácie navrhovateľa vykonané po
predmetnej havárii odporca dňa 2.2.2005 neuznal, podľa navrhovateľa mu vznikla škoda vo výške

nákladov na opravu kotla HK3.

Navrhovateľ z opatrnosti, pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa
o nároku odporcu na náhradu trov konania, nesúhlasí s priznanou výškou trov konania, ktorú má
podľa napadnutého rozsudku odporcovi nahradiť. Okrem krátenia trov konania súdom prvého stupňa

uvedeného v napadnutom rozsudku, majú byť podľa názoru navrhovateľa krátené trovy konania aj o
nasledovné úkony právnej služby a s nimi spojeného režijného paušálu, cestovného, náhrady za stratu
času a ostatných hotových výdavkov za úkony mimo sídla kancelárie:
- navrhovateľ neeviduje údajné písomné podanie odporcu z 28.4.2008,
- pojednávanie zo 16.3.2010 bolo bez prejednania veci samej,

- navrhovateľ nemá vedomosť o rokovaní s protistranou v Bratislave,
- navrhovateľ nemá vedomosť o osobnom rokovaní právneho zástupcu navrhovateľa so znalcom v sídle
odporcu 6.12.2011, za ktorý si odporca vyúčtoval dvojnásobok tarifnej odmeny a trojnásobok režijného
paušálu,
- navrhovateľ neeviduje údajné vyjadrenie odporcu k vyjadreniu navrhovateľa z 19.10.2012.

Navrhovateľ tiež napadol tú skutočnosť, že výška cestovného, náhrady za stratu času a ostatných
hotových výdavkov za úkony mimo sídla kancelárie vo výške 3.327,73 eur je bez ich špecifikácie
nepreskúmateľná.Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 205.772,09 eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania, alebo alternatívne, aby

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
navrhovateľovi uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania odporcu. Uviedol, že nánosy
horľavých bríd, ktorými boli nekontrolovateľne zanesené koše, by pri dodržaní predpísaných ofukov,

ktoré mal pravidelne vykonávať navrhovateľ, vôbec neboli vznikali, a teda by ani nebolo malo čo začať
horieť. Ofukovanie zariadenia je predpísané za účelom odstraňovania vznikajúcich nánosov horľavých
bríd, aby nedošlo k ich vznieteniu. K samotnému požiaru došlo až po spustení ventilátora v dôsledku
existencie nánosov horľavých bríd vo výhrevných náplniach, ktoré tam boli preto, že navrhovateľ riadne
nevykonával ofukovanie, v dôsledku čoho neboli výhrevné elementy čisté a obsahovali horľavý materiál.

Odporca tiež poukázal na to, že dňa 16.1.2005 navrhovateľ zapálil kotol dvakrát, pričom už pri prvom
zapálení bolo zrejmé, že kotol treba opraviť, čo vyplýva zo samotnej žaloby a z dôkazov predložených
navrhovateľom. Bez zapálenia kotla po nahlásení poruchy dňa 17.1.2005 (teda keď navrhovateľ
preukázateľne aj podľa jeho vlastného tvrdenia vedel, že kotol má poruchu) by k požiaru nedošlo, lebo
v studenom zariadení by k žiadnemu vznieteniu horľavých bríd ani dôjsť nemohlo.

Odporca vyjadril súhlas s názorom súdu prvého stupňa, že je absurdné predpokladať, že odporca by ani
pri vybavovaní reklamácie zo 17.1.2005 reklamovanú vadu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
neopravil. Z vyjadrenia znalca, na ktoré poukazuje odvolateľ, takáto absurdita podľa odporcu nevyplýva.

Podľa odporcu pokiaľ odvolateľ tvrdí, že iniciátor požiaru sa tam dostal 1.1.2005 v podobe nánosov
horľavých bríd počas snahy namlieť uhoľný prášok, tak sa za iniciátora požiaru musí považovať
navrhovateľ samotný, lebo k spusteniu kotla a k namletiu prášku navrhovateľ pristúpil v rozpore s
dohodou zo dňa 28.9.2004, podľa ktorej mal navrhovateľ vyzvať odporcu 14 dní vopred k účasti
kontrolovaného merania prefuku a kontrole nastavenia vôlí za plnej prevádzky kotla. Odvolateľ si

sám podľa odporcu odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že nánosy horľavých bríd sa dostali do
ľavého LJU už 1.1.2005 počas snahy namlieť uhoľný prášok, a súčasne tvrdí, že nemal na základe
čoho vykonávať ofuky LJU (pravidelné preventívne čistenie LJU od takýchto nánosov), ktoré sa podľa
prevádzkových predpisov nachádzajúcich sa v spise pri nabiehaní parného kotla zo studeného stavu
majú v prvých 24 hodinách vykonávať každé 4 hodiny a v normálnej prevádzke každých 8 hodín, ale

pri prevádzkovom režime vyžadujúcom časté nabiehanie do prevádzky (čo bolo aj v inkriminovanom
čase) majú byť ohrievače vzduchu ofukované v kratších časových intervaloch - v krajnom prípade
i po každých 4 hodinách prevádzky. Po získaní skúseností so zanášaním výhrevných článkov za
daných prevádzkových podmienok treba podľa odporcu stanoviť presnejšie intervaly ofukovania. Pri
odstaveníparnéhokotlazprevádzkytrebavykonaťofukovanieohrievačoveštepredodstavenímkúrenia

z prevádzky.

Odporca tiež uviedol, že keby bol navrhovateľ postupoval aj podľa neaktualizovaných predpisov,
k požiaru by nikdy nedošlo. Za aktualizáciu miestnych predpisov je v plnom rozsahu zodpovedný
navrhovateľ, ktorý si vyžiada informácie od výrobcu kotla, avšak odporca nie je výrobcom kotla.

Navrhovateľ ako prevádzkovateľ si musí byť vždy vedomý, že nesprávnym prevádzkovaním kotla môže
vzniknúť škoda. Odporca poukázal aj na to, že klimatické podmienky nemožno nadradiť bezpečnostným
predpisom.

Odporca tiež konštatoval, že odvolateľ v podanom odvolaní celkom abstrahuje od zákonného

predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinnej súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym
správaním odporcu a tvrdenou škodou, ako to podrobne vysvetlil súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na R 21/1992. Tvrdenie tejto príčinnej súvislosti nemôže byť
vymedzené negatívne: „nebyť zle nastaveného systému tesnenia“.

Odporca v doplnení svojho vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ má pravdu, že
privyčíslenípaušálnejnáhradyhotovýchvýdavkovkudvomúkonomprávnejslužbyzaosobnérokovanie
zástupcu odporcu s ustanoveným znalcom Ing. Dušanom Ďuriačom v sídle odporcu v Bratislave dňa
6.12.2011 zástupca odporcu urobil chybu v písaní a počítaní a namiesto správne 2 x 7,41 eur, spolu14,82 eur, vyčíslil nesprávne 3 x 7,41 eur, spolu 22,23 eur, pričom túto chybu preniesol do rozsudku
aj súd.

K tvrdeniam odvolateľa v podanom odvolaní, týkajúcim sa odporcovi priznanej náhrady trov konania
odporca uviedol, že zástupca odporcu vypracoval na základe uznesenia prvostupňového súdu
vyhláseného na pojednávaní konanom dňa 11.4.2008, písomné podanie týkajúce sa veci samej. Dňa
2.5.2008 ho poštou odoslal prvostupňovému súdu a je založené v spise, teda prvostupňový súd správne
priznal odporcovi náhradu trov konania za tento úkon právnej služby. Pojednávanie pred súdom prvého

stupňa dňa 16.3.2010 nebolo podľa odporcu odročené bez prejednania veci. Na tomto pojednávaní súd
v súlade s ust. § 127 O.s.p. vypočul účastníkov pred ustanovením znalca, a preto prvostupňový súd
správne priznal odporcovi náhradu trov konania za tento úkon právnej služby. Odporca uviedol, že riadne
doložil písomné potvrdenia o všetkých úkonoch právnej služby, ktoré vykonal jeho zástupca a za ktoré
súd správne priznal odporcovi náhradu trov konania.

Ku skutočnosti, že navrhovateľ nevykonával predpísané ofuky LJU (pravidelné preventívne čistenie LJU
od nánosov horľavých bríd) odporca uviedol aj to, že išlo o požiar na horúcovodnom kotle HK3 a v
dôsledku odstavenia parného kotla PK4 v čase pred požiarom (čo konštatuje samotný navrhovateľ v
podanej žalobe), navrhovateľ ani nemal k dispozícii paru na ofukovanie LJU od bríd, a teda chýbal
základný predpoklad na správne ofukovanie LJU, čím dochádzalo k usadzovaniu horľavých nánosov

(uhoľného prášku z bríd) vo výhrevných náplniach LJU.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dňa 9.6.2015, teda po verejnom vyhlásení rozsudku v tejto veci,
mu bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k uvedenému vyjadreniu odporcu a k jeho doplneniu.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 27.5.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými
argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v
rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku vo veci samej a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza
nasledovné:

Odvolací súd poukazuje na rozpor v tvrdeniach navrhovateľa, keď na strane 2 odvolania uvádza, že
k zahoreniu bríd, a tým aj k havárii ľavého LJU mohlo dôjsť aj bez spustenia kotla 17.1.2005 zo

strany navrhovateľa, pričom na strane 6 odvolania zase uvádza, že nebyť zle nastaveného systému
tesnenia, ktoré je nesporné, čo uviedol aj súd, spustenie kotla navrhovateľom 17.1.2005 by nespôsobilo
haváriu kotla a teda škodu. Tu teda už sám navrhovateľ pripustil, že spustenie kotla 17.1.2005
spôsobilo predmetnú haváriu a teda škodu. Navrhovateľ po nahlásení vady 17.1.2005 mal vyčkať na
jej opravu a kotol nezapaľovať aj s ohľadom na skúsenosti s problémovou prevádzkou zariadenia z

predchádzajúcich dní. Bez zapálenia kotla po nahlásení vady 17.1.2005 by k požiaru nedošlo, lebo v
studenom zariadení by k žiadnemu vznieteniu horľavých bríd dôjsť nemohlo. Tvrdenie navrhovateľa, že
aniprivybavovaníreklamáciezo17.1.2005byodporcauvedenúvaduspravdepodobnosťouhraničiacou
s istotou neopravil, je len jeho dohadom.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že k zahoreniu bríd a tým aj k havárii ľavého LJU mohlo dôjsť
aj bez spustenia kotla 17.1.2005 navrhovateľom, nepreukázal, že skutočnosť, keď po nahlásení vady
17.1.2005 nevyčkal na jej opravu a kotol zapálil, nemala vplyv na vznik škody. Zo samotnej žaloby
vyplýva, že už v dňoch 15. a 16.1.2005 bol kotol prevádzkovaný dvakrát, pri druhom prevádzkovaní
bol kotol poruchovo odstavený z dôvodov poruchy LJU. Dňa 17.1.2005 bola ráno opakovaná závada

reklamovaná a termín nástupu pracovníka odporcu bol dohodnutý na 18.1.2005. Napriek tomu, že
navrhovateľ mal dohodnutý termín nástupu pracovníka odporcu na odstránenie závady, zariadenie
prevádzkoval. Aj zo znaleckého posudku vyplýva záver, že navrhovateľ nemal prevádzkovať zariadenie,
u ktorého sa vyskytla tá istá porucha a mal vyčkať na jeho opravu.Podľa § 384 ods. 1 Obch. zák. osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu
urobiť opatrenia potrebné na odstránenie škody alebo jej zmierenie. Povinná osoba nie je povinná

nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený tieto povinnosti nesplnil.

Povinnosť odstrániť alebo zmierniť hroziacu škodu predstavuje zakročovaciu povinnosť proti hroziacej
škode, a táto povinnosť je uložená tomu, komu škoda hrozí. Zvolené opatrenie na odstránenie hroziacej
škody sa posudzuje objektívne na základe okolností prípadu vrátane možností osoby, ktorej škoda

hrozí. Ak ten, komu hrozí škoda, neurobil opatrenia proti hroziacej škode vyplývajúce zo zakročovacej
povinnosti, povinná osoba nemusí nahradiť škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.

Priamou a bezprostrednou príčinou havárie kotla, a teda škody, bolo tak nekonzultované a jednostranné
spustenie kotla s hlásenou závadou.

Navrhovateľ teda svojím konaním po nahlásení vady 17.1.2005 porušil prevenčnú povinnosť v zmysle
ust. § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tým prerušil plynutie priamej príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti odporcom a škodou v žalovanej výške, čo úplne správne konštatoval súd prvého
stupňa.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým súd návrh
v celom rozsahu zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške
159,36 eur, podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V časti výroku, ktorým prvostupňový súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 17.077,09 eur, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a v
tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.

Odôvodnenie výroku o trovách právneho zastúpenia nie je dostatočne určité, keďže súd prvého stupňa
jasne nevymedzil úkony právnej služby, za ktoré priznáva náhradu trov a výšku priznanej náhrady za ten

ktorý úkon právnej služby. Súd taktiež nevyšpecifikoval priznanú výšku cestovného, náhrady za stratu
časuaostatnýchhotovýchvýdavkovzaúkonymimosídlakancelárie.Vtejtočastipretorozhodnutiesúdu
prvého stupňa trpí nepreskúmateľnosťou. Úlohou súdu prvého stupňa teda bude opätovne rozhodnúť
o trovách právneho zastúpenia s tým, že v rozhodnutí presne vyšpecifikuje každý úkon právnej služby,
za ktorý prizná náhradu trov, a výšku priznanej náhrady za daný úkon právnej služby. Zároveň súd

presne vymedzí úkony právne služby, za ktoré náhradu trov nepriznáva, výšku nepriznanej náhrady za
ten ktorý úkon a dôvod nepriznania. Súd prvého stupňa tiež vyšpecifikuje priznanú výšku cestovného,
náhrady za stratu času a ostatných hotových výdavkov za úkony mimo sídla kancelárie, aby bolo
možné preskúmať správnosť ich vyčíslenia. Súd prvého stupňa zároveň pri opätovnom rozhodovaní
o trovách právneho zastúpenia posúdi námietky a vyjadrenia účastníkov konania k uvedeným trovám

prezentované v odvolaní proti rozsudku a vo vyjadrení k tomuto odvolaniu, resp. v doplnení tohto
vyjadrenia.

V novom rozhodnutí o trovách právneho zastúpenia súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3
O.s.p. aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.