Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 5, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817010920
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7817010920.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Dezidera

Mátého a Jána Šmelka, v trestnej veci obžalovaného H. P., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.
apríla 2019 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný H. P., V. A., J.. XX.XX.XXXX I. Z., Y.
G. Z. XX, P., t.č. vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody v Ilave v inej trestnej veci,
invalidný dôchodca,

j e v i n n ý,

že dňa 03.02.2017 v čase okolo 11.00 h v Rožňave, časť J., po predchádzajúcej vzájomnej dohode
s doposiaľ nestotožnenou osobou, zastali osobným motorovým vozidlom pred rodinným domom č.
XX a zatiaľ čo obžalovaný dával pozor, nestotožnená osoba neoprávnene vnikla cez neuzamknutú
bránku na riadne oplotený dvor a následne aj do vnútorných priestorov domu, kde poškodeného X.

U., nar. 1941, pod zámienkou vrátenia peňazí za minulý predražený nákup, požiadala o rozmenenie
500 € bankovky, aby zistila, kde má poškodený uložené peniaze a po tom, čo poškodený vybral v
obálke uložené úspory, rozmenil 500 € bankovku a položil úspory v obálke na stolík v spálni, ho pod
zámienkou predaja tovaru vylákala na ulicu k motorovému vozidlu, kde obžalovaný odviedol pozornosť
poškodeného prezentovaním rôzneho tovaru v aute, zatiaľ čo sa táto osoba vrátila do domu a odcudzila
obálku s peniazmi vo výške najmenej 6050,- €, všetko ku škode poškodeného X. U.,

t e d a

spoločným konaním
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu, závažnejším spôsobom
konania - ľsťou a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z. z.
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. a) ods. 4 písm. b), f) citovaného Trestného zákona v súbehu
s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 citovaného Trestného zákona a súd o
treste takto

r o z h o d o l :Súd podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu k trestu odňatia slobody v trvaní
80 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, ktorý mu bol pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. f) Trestného zákona

uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 1T/26/2018-593 zo dňa 21.05.2018 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2To/31/2018-681 zo dňa 31.10.2018.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu
poškodenému X. U., J.. XX.XX.XXXX, G. V., J. XX, vo výške 6050,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2017 bola tunajšiemu súdu doručená obžaloba na obvineného H. P., stíhaného pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a zločin krádeže podľa § 212 ods.
1,3 písm. a) ods. 4 písm. b), f) Trestného zákona. Súd v pôvodnom konaní o tejto obžalobe na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov, oboznámením
spisového materiálu a po takto vykonanom dokazovaní boli zistené nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný H. P. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, uvedeného
v obžalobe a využil svoje právo a vo veci nevypovedal. Po splnení zákonom stanovených podmienok
súd prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania zo dňa 20.04.2017 a bolo zistené, že v
prípravnom konaní odmietol vo veci vypovedať a dodal, že sa necíti byť vinným z toho, čo sa mu kladie

za vinu a skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia on nespáchal.

Súd vypočul aj poškodeného X. U.. Na hlavnom pojednávaní spočiatku uviedol, že obžalovaného
predtým nikdy nevidel, no vzápätí dodal, že videl „ich“ dva alebo trikrát, pretože už predtým boli u neho
a predávali hrnce. Vypovedal, že ten mladší pán (teda nie obžalovaný) vošiel k nemu do domu a navrhol

mu, aby si kúpil na prikrývanie poriadnejšiu deku. Zároveň mu oznámil, že mu prišiel vrátiť peniaze,
pretože minulý predaj prehodnotili, konkrétne jeho šéf a preto mu má vrátiť peniaze. Požiadal ho, aby
mu zmenil 500-eurovú bankovku. Poškodený vošiel do izby, rozmenil bankovku z nasporených peňazí
(mal tam celkovo 6550,- €), vzal z nich 400,- € a odovzdal ich tomu mužovi, ktorý medzitým vošiel za ním
do spálne. 500-eurovú bankovku odložil bokom na gauč a vtedy ho ten muž zavolal vonku, že mu ešte

niečo ukáže. Odviedol ho k autu, kde bol ďalší pán, ktorý mu chcel ukazovať nejaké veci, no keďže ten
prvý sa ihneď vrátil späť do dvora s tým, že mu len niečo položí na schody, poškodený sa otočil a vybral
sa za ním. Stretol ho už len vo dverách. Obaja potom odišli preč. Následne zistil, že mu chýbajú peniaze
a preto hneď zašiel za susedom, ktorý je policajt. Poškodený už v prípravnom konaní nevedel popísať
osobu muža, ktorý čakal pri aute (t. č. obžalovaný) a bližšie popisoval len toho muža, s ktorým jednal

v dome. Pokiaľ ide o skutočnosť, kedy mu v minulosti mali predávať hrnce, tak poškodený uviedol, že
to bolo asi pred piatimi rokmi. Hrnce neskôr dal svojej sestre. Pokiaľ ide o obžalovaného, tento mal sa
nachádzaťnadruhejstranevozidlazaautom,kdeotvorildvereastrčilhlavudoauta.Pretosapoškodený
nevedel vyjadriť bližšie k jeho popisu a ani čo mal na sebe oblečené. Domnieva sa, že obžalovaný mal
byť vodičom toho auta. Pokiaľ ide o opoznávanie - rekogníciu osôb z prípravného konania, poškodený

uviedol, že nikto nemôže povedať, že opoznáva osobu na 100 % a v prípravnom konaní jednoducho
povedal nejaké číslo. Vozidlo, na ktorom muži prišli popísať nevedel, uviedol, že to bola Škodovka, taká
dlhšia a nevšimol si ani evidenčné číslo.

Svedok Mgr. V. G. zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania a uviedol, že keď prišiel domov,

prechádzal okolo stojaceho osobného motorového vozidla typu Octavia dvojkovej rady a svetlejšej farby.
Tvrdil, že keď sa pozrel do vozidla, videl tam sedieť obžalovaného. Pozdravil sa mu a vošiel do brány.
Ešte raz sa za ním pozrel a zdalo sa mu, že vtedy akosi znervóznel a všimol si, že stiahol zadné okno na
aute a niečo volal do dvora. Vtedy počul, ako sa sused s niekým rozpráva vo dvore. Po chvíli ku nemu
prišiel sused a oznámil mu, že ho okradli. Vzápätí to oznámil operačnému stredisku OR PZ. Evidenčné

číslovozidlasinevšimol.Kpriebehuudalostídodal,žekeďprichádzaldomov,svedoktelefonovalataksa
mimovoľne obzrel na to auto, neskôr obedoval, keď počul z vonka krik a potom prišiel sused. S určitosťou
tvrdil na hlavnom pojednávaní („milión dvestotisíc %“), že vo vozidle bol práve obžalovaný. Na hlavnom
pojednávaní poprel, že by bol registroval nejaké trúbenie. Ku skutočnosti, že nervozitu obžalovaného v
prípravnom konaní nepopisoval, uviedol, že nejak na to zabudol a nikto sa ho na to nepýtal.Svedkyňa M. Š., sestra poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného nepozná,
alevidelaho,lebochodiapredávaťvecinasídlisku.Priamovkontaktesobžalovanýmvšaknikdynebola.
S bratom - teda poškodeným hovorili o kúpe riadu vtedy, keď ho kúpil a potom jej ho dal. Mohlo to byť

niekedy v roku 2012, teda asi pred šiestimi rokmi. K osobe obžalovaného neskôr dodala, že videla, ako
ku susede niesli taký istý riad, ako kúpil brat, ale nie je si celkom istá, či to bol práve obžalovaný. Mala
vedomosti o tom, že brat má doma peniaze, ako každý starý človek, a že ich mal uložené v jednej knižke.

Súd sa podrobne oboznámil aj s obsahom zápisníc o rekognícii osoby a ďalšími listinnými dôkazmi

v spisovom materiáli. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v priebehu dokazovania
neboli zadovážené, vykonané a zistené také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochýb preukazovali, že
obžalovanýH.P.jetýmpáchateľom,ktorýsadopustilskutkuuvedenéhovobžalobe,pretohorozsudkom
zo dňa 17.01.2018 oslobodil v celom rozsahu spod obžaloby, a konštatoval, že nebolo dokázané, že
tento skutok spáchal obžalovaný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením sp.zn. 6To/34/2018-273 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 29.05.2018 zrušil uvedený rozsudok a vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že napadnuté
rozhodnutie je predčasné a založené na jednostrannom vyhodnotení dôkazov v prospech obžalovaného
H. P.. Predovšetkým poukázal na to, vykonaním neodkladného úkonu, akým v tomto prípade má

byť rekognícia, sa začína trestné stíhanie. Vyslovil názor, že zo spisového materiálu nevyplýva, aby
spoznávaná osoba bola ukázaná ešte pred rekogníciou stotožňujúcej osobe - Mgr. V. G.. Čo sa však týka
tvrdenia I.stupňového súdu v napadnutom rozsudku ohľadom nepreukázania dohody o krádeži medzi
neznámym páchateľom a obžalovaným, je potrebné uviesť, že z výpovede svedka Mgr. V. G. vyplýva,
že potom ako vošiel neznámy muž do dvora poškodeného, počul ako zatrúbilo auto, ktoré stálo pred

domom poškodeného, vodič stiahol okno spolujazdca a niečo kričal do susedovho dvora na neznámu
osobu. Je teda zrejmé, že medzi obžalovaným a neznámym mužom existovala dohoda o krádeži a
svoj postup vzájomne koordinovali. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že až po citlivom
vyhodnotení jednotlivých dôkazov ako aj v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku bude možné
vo veci spravodlivo a zákonne rozhodnúť.

Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie sa súd oboznámil s obsahom zrušujúceho
rozhodnutia tak, aby mohol postupovať podľa ustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku, podľa
ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom,
ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie

odvolací súd nariadil.

Ako bolo citované z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia, odvolací súd vyslovil názor, že existencia
dohody o krádeži a vzájomnej koordinácie postupov je založená na skutočnosti, že „...vodič stiahol okno
spolujazdca a niečo kričal do susedovho dvora na neznámu osobu...“. V tomto smere nariadil citlivé

vyhodnotenie jednotlivých dôkazov ako aj v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Vzhľadom na vyslovený predchádzajúci právny názor I.stupňového súdu a v záujme naplnenia obsahu
zrušujúcehorozhodnutiaodvolaciehosúduI.stupňovýsúddoplnildokazovanienajmävýsluchomsvedka
Mgr. V. G., pričom dopočul poškodeného a novonavrhnutú svedkyňu.

Poškodený X. U. na hlavnom pojednávaní znova potvrdil, že obžalovaný vôbec nebol dnu v dome,
kde bol len jeho „partner“. Z toho vyplýva, že obžalovaný nemohol vedieť a ani vidieť, kde má uložené
peniaze. Túto skutočnosť sa podľa jeho názoru snažil zistiť neznámy páchateľ. Poškodený nepočul
nič také, že by bolo vozidlo zatrúbilo, alebo že by bol vodič niečo kričal. Stále bol s tou neznámou

osobu spolu. Po výmene peňazí ho neznámy volal vonku k autu, aby mu ukázal ďalší tovar na predaj.
Poškodený bol rád, že opúšťajú dom. No keď podišiel k autu, všimol si, že ten neznámy už takmer
vchádza k domu. Preto na neho zakričal a pohol sa za ním. Poškodený nemal vedomosti, či v tom čase
bol jeho sused - Mgr. G. doma alebo nie.Svedok Mgr. V. G. zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi. Zopakoval, že keď prišiel domov, všimol
si, že tam stála Škoda Octavia a vodičom bol p. P.. Vošiel dnu do dvora cez bránu, vytiahol telefón v

úmysle skontrolovať čas, čo si zrejme podľa neho všimol obžalovaný a potom konal v strachu, stiahol
okno a niečo zakričal. Svedok nevedel povedať, čo menovaný zakričal, či to bolo jedno slovo, veta,
výzva alebo podobne. Slovám vôbec nerozumel. V tom čase nikoho na dvore poškodeného nevidel.
Obžalovaný ho zaregistroval vtedy, keď prišiel domov, pretože zastal s vozidlom oproti nemu a pozreli si
do očí. Obžalovaný nijak nereagoval a správal sa kľudne. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol novú

skutočnosť, a to, že keď potom prišiel za ním poškodený, svedok sa už ako policajt pýtal susedy, ktorá
býva oproti poškodenému, či niečo videla, konkrétne najmä evidenčné číslo vozidla. Zdalo sa mu, že
mu hovorila, že videla vodiča z profilu, teda z boku. S odstupom času si nepamätal, čo robil obžalovaný
vtedy, keď sa pozrel do telefónu a zotrval na tom, že sedel vo vozidle, ale nevie, kde sa pozeral. Boli
to len sekundy.

Vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré uviedol svedok G., bola stotožnená osoba susedy poškodeného
S. K.. Menovaná svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodeného X. U. nepozná, i keď sa
prisťahovaladomiestajehobydliskavroku2008.OprotitomuvšakpoznáMgr.G.,pretožebývalatakmer
oproti nemu. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nikdy nevidela a nepozná
ho. Poprela tiež, že by bola videla vodiča tam stojaceho motorového vozidla. Na konkrétne udalosti si so

slabou určitosťou spomenula a potvrdila, že pán G. sa ju prišiel spýtať, či videla nejaké auto. Nič bližšie
mu nevedela povedať, spomenula si na auto bielej farby, avšak evidenčné číslo vozidla si nevšimla.
Predvolaná na výsluch na polícii nebola a nebol s ňou spísaný žiadny záznam.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.11.2018 dospel k nasledovným záverom:

I.stupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, najmä, čo sa týka hodnotenia výsledkov
vykonanej rekognície. V tomto smere však je nutné poukázať na to, že v priebehu dokazovania vzniklo
viacero vážnych pochybností, ktoré v zmysle platných zásad trestného konania svedčia v prospech

obžalovaného. Opätovne je nutné poukázať na skutočnosť, že v prípade poškodeného ide o staršiu
osobu narodenú v r. 1941 a tak, ako to vyplynulo aj z výsledkov prípravného konania, jeho schopnosti
detailne, verne a presne vnímať rozhodné skutočnosti, sú z tohto prirodzeného dôvodu oslabené.
Okrem toho poškodený zdôraznil, že pokiaľ by bol vedel, že jeho sused - policajt Mgr. G. je doma,
konal by určite inak. Preto je potrebné opäť poukázať na skutočnosť, že k vzneseniu obvinenia došlo

H. P. dňa 28.02.2017. Poškodený bol vypočutý až 20.06.2017. Je potrebné zdôrazniť, že svedok V.
G., ktorý bol postavený do úlohy korunného svedka, je policajtom a taktiež v určitom slova zmysle
pre poškodeného autoritou. V čase, keď bol obžalovaný H. P. uznesením vyšetrovateľa PZ obvinený,
bol páchateľ určený výhradne na základe rekognície svedka G.. Až potom, keď už bolo jasné, kto je
pravdepodobný páchateľ (v zápisnici o výsluchu svedka-poškodeného zo dňa 20.06.2017 o 11.45 h

na prvej strane je jasne uvedené, že bude vypočúvaný v trestnej veci obvineného H. P., V.. A., J..
XX.XX.XXXX, stíhaného za ...), bol poškodený k veci vypočutý a až následne o 12.40 h sa podrobil
rekognícii. Uvedené postupy vzbudzujú prinajmenšom pochybnosti o hodnovernosti úkonu stotožnenia
obžalovaného H. P. ako páchateľa skutku, popísaného v obžalobe poškodeným.

Na ďalšom mieste je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že tak poškodený ako aj jeho sestra M. Š.
uviedli, že pravdepodobne obžalovaný im predával hrnce niekedy v roku 2012. Z obsahu odpisu registra
trestov však vyplýva, že obžalovaný H. P. bol rozsudkom Okresného súdu Martin z 11.12.2008 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.03.2009 odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6
rokov a 6 mesiacov, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený až 07.03.2013. Je teda zrejmé, že

nemohlo ísť osobu, ktorá predávala tovar v mieste bydliska svedkyne Š., ale zrejme ani u poškodeného.

Ďalšou okolnosťou, ktorá vzbudzuje pochybnosti je aj skutočnosť, že podľa vyjadrenia svedka G., ale aj
poškodeného, obžalovaný mal byť vodičom tohto vozidla. Zo správy OR PZ, ODI Lučenec však vyplýva,
že v čase činu obžalovaný nevlastnil popísané motorové vozidlo a taktiež, že vôbec nie je držiteľom

vodičského oprávnenia (č.l. 218 spisu). Rozpory vznikli aj vo výpovediach svedka G. a poškodeného
U. o tom, kde sa mal nachádzať v čase činu obžalovaný a čo mal robiť, teda či sedel na mieste vodiča
alebo bol za vozidlom alebo bol zohnutý dnu vo vozidle. Je zrejmé, už aj z výpovede poškodeného,
že obžalovaný ako páchateľ nemohol na silu nútiť poškodeného, aby si prezeral nejaké veci, pretože,ako vyplýva z výpovede poškodeného, keď poškodený došiel k vozidlu a zistil, že tá neznáma osoba
sa vzápätí otočila a vchádzala späť do dvora, aj poškodený sa ihneď otočil a šiel za ním, pretože tušil
niečo nekalé. Nie je pravdou teda tvrdenie obžaloby, kde sa hovorí, že „...obvinený odviedol pozornosť

poškodeného prezentovaním rôzneho tovaru v aute, zatiaľ čo sa táto osoba vrátila do domu a odcudzila
obálku s peniazmi vo výške najmenej 6050,- €...“. Takáto okolnosť žiadnym priamym ani nepriamym
dôkazom preukázaná nebola.

Jediný pomenovaný dôkaz, ktorý považuje odvolací súd vo svojom rozhodnutí za dôkaz preukazujúci

existenciu dohody o krádeži a vzájomnej koordinácie postupov, je to, že potom, ako vošiel neznámy muž
do dvora poškodeného, vodič stiahol okno spolujazdca a niečo kričal do susedovho dvora na neznámu
osobu.

Výsledky dokazovania svedčia o tom, že svedok Mgr. G. vôbec nevie, čo tá osoba kričala, či to
bola výzva, veta, slovo alebo niečo podobné a vôbec slovám nerozumel. Okrem toho súd upriamuje

pozornosť na výpoveď svedka Mgr. G., ktorý nikoho na dvore poškodeného nevidel a teda nie je
možné konštatovať, že by vodič bol kričal na neznámu osobu, ktorá vošla do dvora. Nezanedbateľnou
skutočnosťou je, že uvedený svedok nad rámec svojich oprávnený vyhľadával dôkazy, keď, ako uviedol,
oslovil susedu a ako policajt zisťoval, či niekoho nevidela, či si nevšimla evidenčné číslo vozidla
resp. konkrétne vozidlo. Ako svedok udalosti mal vec oznámiť polícii, ktorá by vo veci konala podľa

zákona procesne spôsobilým spôsobom. Mimo toho túto svedkyňu nestotožnil, neoznámil, čo zistil, resp.
neuviedol, že by mohla byť svedkyňou udalostí, a to tak, aby mohla byť riadne v prípravnom konaní
vypočutá.

Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti existujú dôkazy priame a nepriame. Priamy dôkaz potvrdzuje

alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť. Nepriamy dôkaz potvrdzuje alebo vyvracia skutočnosť pomocou
inej skutočnosti, ktorá s dokazovanou súvisí len nepriamo. Jeden nepriamy dôkaz nestačí na
preukázanie dokazovanej skutočnosti, dôkaznú silu má len v spojení s inými dôkazmi. Nepriame
dôkazy musia tvoriť sústavu - harmonický celok. Medzi každým nepriamym dôkazom a dokazovanou
skutočnosťou musí byť príčinný vzťah. Aj každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne preukázaný.

Sústava nepriamym dôkazov musí byť uzavretá, t.z. že dôkazy musia vo svojom súhrne viesť k jedinému
záveru a musia vylučovať iný záver.

Aj po mimoriadne citlivom vyhodnotení jednotlivých dôkazov, ako aj v ich súhrne v súlade s ustanovením
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade

neexistujú také priame dôkazy, ale ani súhrn nepriamych dôkazov, ktoré by nepochybne preukazovali, že
by medzi obžalovaným a neznámou osobou existovala predchádzajúca vzájomná dohoda, že okradnú
poškodeného a ktoré by svedčili o vzájomnom koordinovaní ich postupov. To, že obžalovaný, ak vôbec
bol na mieste činu, mal ako vodič motorového vozidla niečo kričať smerom do dvora poškodeného,
nemôže zákonite slúžiť ako jediný usvedčujúci dôkaz z toho, že by existovala nejaká dohoda medzi ním

a neznámou osobou na vyššie uvedenom spôsobe konania. K tomuto nehodnovernému dôkazu (nikto
nevie, že ak vodič kričal, čo a vlastne na koho kričal) totiž nie je možné priradiť žiadny iný ani nepriamy
ani priamy dôkaz. Uznanie viny nie je možné v zmysle platnej legislatívy vysloviť len na základe pocitu,
predpokladu alebo vnútorného presvedčenia, ktoré však nie je podložené žiadnym priamym dôkazom
alebo súborom nepriamych dôkazov, ktoré by súčasne vylučovali iný záver.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok,
ktorý je vo vzťahu k obžalovanému H. P. popísaný v konkrétnej forme a spôsobe spáchania v obžalobe
prokurátora, spáchal práve obžalovaný Koloman Fekete.

Preto ho súd spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil a o nároku poškodeného na náhradu spôsobenej
škody rozhodol v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku.

Na základe odvolania okresného prokurátora odvolací súd na verejnom zasadnutí konanom dňa
24.01.2019 uznesením 6To/98/2018-373 opäť zrušil napadnutý rozsudok a vrátil súdu I. stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vo svojom odôvodnení uvádza, že
napadnuté rozhodnutie je predčasné a je založené na jednostrannom vyhodnotení dôkazov v prospech
obžalovaného H. P.. Odvolací súd vyslovil právny názor, že nie sú presné tvrdenia, keď súd konštatuje,
že nie je pravdou tvrdenie obžaloby, že by obvinený odvádzal pozornosť poškodeného prezentovanímrôzneho tovaru v aute, pretože poškodený v prípravnom konaní (na č.l. 31) mal vypovedať o konaní
obžalovaného pri aute, kde mu mal ukazovať tovar. Preto vyslovil názor, že poškodený bol v konaní
pred súdom na túto okolnosť nedostatočne vypočutý a preto ho bude potrebné opäť k tejto skutočnosti

vypočuť.

Na základe takto formulovaného právneho názoru odvolacieho súdu bol k veci dopočutý poškodený X.
U., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 05.04.2019 uviedol, že neznámy muž, keď vychádzali z domu, mu
povedal, aby sa šiel ešte pozrieť na veci, ktoré majú v aute. Následne podišli k motorovému vozidlu, kde

obžalovaný vystúpil z vozidla z 2.strany, otvoril ľavé zadné dvere a nahol sa do vnútra. Keďže však ten
neznámy sa ihneď vracal späť k tomu, poškodený s obžalovaným vôbec neprehovoril, i keď sám otvoril
pravé zadné dvere a pozrel sa do vnútra. Ihneď sa však otočil a vracal sa do domu za tým neznámym.
Preto sa domnieva, že obžalovaný vystúpil z vozidla preto, aby upútal jeho pozornosť.

Súd na hlavnom pojednávaní okrem vyššie uvedeného oboznámil aj podstatné rozhodnutia spisu

1T/26/2018 Okresného súdu Stará Ľubovňa, a to najmä rozsudok 1T/26/2018-593 zo dňa 21.05.2018 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove 2To/31/2018-681, ktorým bol obžalovaný H. P. uznaný
vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. f) Trestného zákona a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní 80 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudok sa stal právoplatný a vykonateľný dňa 31.10.2018.

S prihliadnutím na všetky vykonané dôkazy a najmä na vyslovené právne názory odvolacieho súdu,
súd po zhodnotení okolností prípadu, priamych a nepriamych dôkazov vyslovil záver, že obžalovaný
H. P. sa v popísanom rozsahu ako je to uvedené v obžalobe zúčastnil konania s doposiaľ neznámym
páchateľom počas ktorého spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, spôsobili

tak väčšiu škodu závažnejším spôsobom konania, a to ľsťou a na chránenej osobe (osobe vyššieho
veku) a zároveň neoprávnene vnikli do obydlia iného. To, že sa obžalovaný zúčastnil na mieste činu
a existovala medzi ním a neznámym páchateľom dohoda, preukazuje súhrn nepriamych dôkazov,
ktoré boli v priebehu konania pred súdom vykonané. Svedčí o tom reakcia obžalovaného po príchode
svedka G. domov, keď volal na uvedenú neznámu osobu z motorového vozidla v dôsledku čoho v

krátkom čase neznámy páchateľ nastúpil do vozidla a odišli preč, ale najmä opoznanie obžalovaného
svedkom G. a jeho správanie v čase, keď poškodený s neznámym páchateľom vychádzali z domu.
Z toho, že vystúpil z vozidla v úmysle upútať pozornosť poškodeného prezentovaním tovaru, vyplýva
skutočnosť, že s neznámym páchateľom bol na takejto činnosti dohodnutý a bola medzi nimi v tomto
smere súhra. Odhliadnuc aj od vyššie popísaných pochybností súhrn týchto dôkazov svedčí o tom, že

obžalovaný sa citovaným spôsobom spolupodieľal na okradnutí poškodeného vzhľadom na okolnosti,
ktoré bezprostredne nasledovali po tom, ako poškodený podišiel k motorovému vozidlu. Z týchto
dôvodov súd uznal obžalovaného vinným z vyššie citovaného zločinu a prečinu tak, ako je to uvedené
v obžalobe.

Pri rozhodovaní o treste však súd vzhľadom aj na dôkaznú situáciu v tomto prípade dospel k záveru, že
trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove v trvaní 80 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu
sostrednýmstupňomstráženia,jedostačujúcinaochranuspoločnostianápravupáchateľa.Keďžeteraz
posudzovanú trestnú činnosť obžalovaný spáchal pred tým, ako bol vyhlásený rozsudok Okresného

súdu Stará Ľubovňa 1T/26/2018-593, súd v súlade s ust. § 44 Trestného zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu.

Poškodený X. U. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody a preto súd uložil
obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 6050 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.