Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220020
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214220020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa Bratislava,
so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: G. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom B. č.. za účasti intervenienta na strane žalovaného: G. poisťovňa a. s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, IČO: 47 236 060, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, zastúpený:
JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o
zaplatenie 3 831,73 eura, o odvolaní intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie"), zo dňa 15. februára 2018 č.k. 10C/293/2014-129 (ďalej len

„rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o
t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému a intervenientovi v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2
554,49 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov

konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34%.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný dňa 21. 01. 2012 zákonom nepovolenou
rýchlosťou viedol osobné motorové vozidlo, pričom tesne pred obcou B. v ľavotočivej zákrute dostal
šmyk,nezvládolriadenie,prešieldoprotismeru,odkiaľsamanévrovanímdostalspäťdosvojhojazdného
pruhu, kde ho vynieslo mimo vozovku a narazil do priekopy, následkom čoho sa viackrát s vozidlom
prevrátil. Spolujazdkyňa žalovaného B. K., nar. XX. XX. XXXX, sediaca na zadnom sedadle, utrpela
zranenia s trvalými následkami. Vykonaním dychovej skúšky bolo zistené, že žalovaný mal v čase skutku

v dychu najmenej 0,53 mg/l alkoholu. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 11T/49/2012-190 zo
dňa 18. 06. 2012 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví ako aj z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov
nepodmienečne a bol mu súdom uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v
cestnej premávke v trvaní 5 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. 10. 2012. Poškodenej B.
K. v dôsledku ťažkej ujmy na zdraví s trvalými následkami spôsobenej žalovaným pri dopravnej nehode,
žalobca s účinnosťou od 21. 01. 2012 priznal invalidný dôchodok. Žalobca vyzval G. G. poisťovňu, a.s.

ako poisťovňu, v ktorej bolo vozidlo, ktorým bolo poškodenej spôsobené ublíženie na zdraví, poistené,
ako aj žalovaného na náhradu spôsobenej škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dôchodkových dávok
(invalidného dôchodku) za obdobie od 21. 01. 2012 do 30. 04. 2013 vo výške 2 756,03 eura a za
obdobie od 01. 05. 2013 do 20. 05. 2014 vo výške 2 352,95 eura. Z uvedenej škody vo výške 2 756,03eura a vo výške 2 352,95 eura, spolu v sume 5 108,98 eura poisťovňa Groupama Garancia uhradila
žalobcovi dňa 20. 06. 2014 čiastku 1 277,24 eura, keď odpočítala za nepoužitie bezpečnostných pásov
poškodenou 25%, t.j. sumu 1 277,24 eura a za zavinenie poškodenej (spoluvina) 50%, t.j. sumu 2

554,45 eura. Poškodenie zdravia, ktoré poškodená utrpela bolo zapríčinené aj jej zavinením tým, že
porušila prevenčnú povinnosť a sadla si do motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný pod vplyvom
alkoholu. Z uvedeného dôvodu poisťovňa krátila poistné plnenie o 50%. Poškodená ďalej porušila
aj povinnosť použitia bezpečnostných pásov, za čo poisťovňa krátila poistné plnenie o ďalších 25%.
Výpoveď poškodenej ako svedkyne v trestnom konaní, na ktorú poukazuje žalobca, nepreukazuje,

že poškodená vedela o tom, že si sadla do auta k vodičovi, ktorý požil alkoholické nápoje, ale túto
skutočnosť ani nevyvracia.
1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 zákona číslo 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), § 415,
§ 441 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
1.4. Konštatoval, že žalobca sa svojho nároku domáha podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o

sociálnom poistení, podľa ktorého má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla
výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Citované ustanovenie zakladá
regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady, v ňom
uvedené. Poskytnutím dávok z dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávnený nárok v
dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vznikla Sociálnej poisťovni nepochybne

majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Preto je uvedený
regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa Občianskeho
zákonníka, svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody, vyplývajúcim z citovaného
ustanovenia, majúceho z toho dôvodu povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Vychádzajúc z uvedeného, žalobcovi vznikol regresný nárok

voči žalovanému, ako tretej osobe, na náhradu dávok poskytnutých z dôchodkového zabezpečenia v
dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného.
1.5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal mierou spoluzavinenia poškodenej na vzniku škody.
Ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka upravuje prípad, keď škoda bola spôsobená aj zavinením
poškodeného. V takomto prípade je potrebné zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody,

najmä to, či poškodený aj svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej
rozsahu. Hodnotenie miery zavinenia poškodeného na spôsobení škody závisí od súdnej úvahy, ako
aj od okolností, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou. Intervenient ako poisťovňa, v ktorej malo
vozidlo, ktorým bola poškodenej spôsobená škoda na zdraví, v súvislosti s ktorou bola poškodená
invalidizovaná,včasedopravnejnehodyuzavretúzmluvuopovinnomzmluvnompoistenízodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, krátil poistné plnenie o 75%, z ktorých 25%
predstavovalo krátenie za to, že poškodená ako osoba sediaca na sedadle, vybavenom bezpečnostným
pásom, porušila svoju povinnosť toto zariadenie použiť. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne
preukázané, že poškodená skutočne porušila povinnosť stanovenú v ustanovení § 8 ods. 1 zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého osoba sediaca

na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná
toto zariadenie použiť. Porušenie tejto povinnosti poškodenou vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu,
ktorý je súčasťou trestného spisu Okresného súdu Komárno 11T/49/2012, kde priamo poškodená, ako
aj svedok G. H., vypovedali, že poškodená nepoužila bezpečnostný pás. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že miera spoluzavinenia poškodenej na škode za nepoužitie bezpečnostných pásov zodpovedá

25%. Intervenient ďalej krátil poistné plnenie o ďalších 50% z dôvodu, že poškodená vedela, že si sadá
do vozidla, ktoré šoféruje vodič, ktorý je pre požitie alkoholických nápojov v stave nespôsobilom na
vedenie motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie nemal preukázané,
že by poškodená o skutočnosti, že žalovaný pred vedením motorového vozidla pil alkoholické nápoje,
vedela. Výsluch poškodenej na bližšie objasnenie tejto skutočnosti nebolo možné vykonať, keďže

poškodená dňa 14. 12. 2017, teda pred tým, ako bol na deň 15. 02. 2018 nariadený jej výsluch, zomrela.
Súd prvej inštancie preto vychádzal z výpovede poškodenej v trestnom konaní, v ktorej sa uvádza,
že poškodená nevidela, či žalovaný pil, resp. či pil alkohol. Z uvedeného teda vyplýva nevedomosť
poškodenej o tom, že žalovaný nebol spôsobilý viesť motorového vozidlo, nemožno jej teda v tomto
ohľade pripočítať spoluzavinenie na vzniknutej škode. Súd teda vzhliadol spoluzavinenie poškodenej

len za nepoužitie bezpečnostných pásov, ktoré voľnou úvahou určil v rozsahu 25%.
1.6. Žalobcom bola vyčíslená škoda za obdobie od 21. 01. 2012 do 30. 04. 2013 vo výške 2 756,03 eura,
z ktorej intervenient uhradil 25%. Súd z tejto sumy odpočítal spoluzavinenie poškodenej v rozsahu 25%
a na úhradu teda zostáva ešte suma 1 378,01 eura. Za obdobie od 01. 05. 2013 do 20. 05. 2014 žalobcavyčíslil škodu vo výške 2 352,95 eura, z ktorej intervenient uhradil 25% a z ktorej súd za spoluvinu
poškodenej odpočítal 25%. K úhrade teda zostala suma 1176,48 eura. Spolu má teda žalobca nárok na
náhradu škody vo výške 2 554,49 eura, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a zaviazal na jej úhradu

žalovaného ako tretiu osobu zodpovedajúcu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dávok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaného. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú, z dôvodu
spoluzavinenia poškodenej na vzniknutej škode, zamietol.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže súd žalobe v časti

o zaplatenie sumy 2 554,49 eura s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti (1 277,24 eura) žalobu
zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3 831,73 eura s príslušenstvom.
Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 66,67%, hrubý úspech
žalovaného v rozsahu 33,33% a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 33,34% (66,67%
- 33,33%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania napadol odvolaním
intervenient na strane žalovaného. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožni
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere^ že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP).
2.1.Súd prvej inštancie pri uplatnenom občianskoprávnom nároku napriek konštatovanej zodpovednosti
žalovaného v trestnom konaní mal v rámci vyhodnotenia okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo,

vychádzať až z dodatočne zisteného skutkového stavu a mal sa zaoberať aj spoluzavinením poškodenej
na vzniku dopravnej nehody a toto spoluzavinenie napriek zodpovednosti žalovaného, pri rozhodovaní
o žalobou uplatnenom nároku, právne relevantne vyhodnotiť. Súd prvej inštancie videl spoluzavinenie
poškodenej len za nepoužitie bezpečnostných pásov, za čo priznal žalobcovi krátenie žalobného nároku
o 25%. Súd takto postupoval na základe svojej voľnej úvahy, pričom toto rozhodnutie ďalej nevysvetlil.

Uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko súd nevysvetlil, prečo
stanovil mieru spoluzavinenia poškodenej práve vo výške 25%.
2.2.Intervenient počas konania zdôrazňoval, že je potrebné pri nároku žalobcu prihliadať aj na
spoluzavinenie poškodenej v tom zmysle, že poškodená si sadla do vozidla s vodičom, ktorý bol opitý,
preto sa aj sama pričinila na vzniku škody na jej zdraví, na toto súd prvej inštancie vôbec neprihliadal.

Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými intervenientom, a preto
pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia. Podľa intervenienta nebolo súdom prvej
inštancie jednoznačne preukázané, že by poškodená nevedela o tom, že žalovaný pil alebo nepil alkohol
pred jazdou motorovým vozidlom, je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Intervenient vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 21. 02. 2017 navrhoval výsluch žalovaného, ale k tomuto výsluchu počas

konania nedošlo, pričom žalovaný ako jediný môže súdu ozrejmiť, či poškodená mala vedomosť o
tom, že žalovaný ako šofér bol pod vplyvom alkoholu, alebo nie. V zmysle namietanej skutočnosti
považuje intervenient tento výsluch žalovaného za dôležitý pre toto konanie, pričom súd pri vydávaní
prvostupňového rozhodnutia sa s týmto výsluchom žalovaného neoboznámil a teda nevyužil všetky
možné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti.

2.3.Spoluzavinenie poškodenej vidí intervenient v tom, že poškodená nastúpila do motorového vozidla
s vodičom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Poškodená mohla poškodeniu zdravia predísť tým, že by
do motorového vozidla s vodičom pod vplyvom pod vplyvom alkoholu nenastúpila. Poškodená sa ale
pre jazdu so šoférom pod vplyvom alkoholu rozhodla sama preto bolo nutné túto mieru spoluzavinenia
poškodenej zohľadniť súdom prvej inštancie.

2.4.Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia nesprávnych skutkových zistení,
považuje intervenient za nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré vychádzajú z nesprávnych
úvah súdu prvej inštancie pri vydávaní rozhodnutia.
2.5. Tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil spoluzavinenie poškodenej pri jej jazde vo vozidle opitým
vodičom - žalobcom, považuje intervenient rozhodnutie prvej inštancie vychádzajúce nesprávneho

právneho posúdenia stavu veci tak, ako aj z neprávneho skutkového zistenia súdu.
2.6. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 CSP zrušil a priznal
intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania.3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že súd prvej inštancie uvedeným
rozsudkom správne rozhodol, že predmetom konania je regresný nárok žalobcu voči žalovanému ako
tretej osobe, ktorý svojim protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví B. K., ktorej bol rozhodnutím

Sociálnej poisťovne s účinnosťou od 21. 02. 2012 priznaný invalidný dôchodok. Ustanovenie § 238
ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. zakladá regresný nárok Sociálnej poisťovne voči tretím osobám, ak sú
splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Poskytnutím dávok z dôchodkového poistenia, a ktoré
vznikol oprávnený nárok poškodenej v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby vznikla
Sociálnej poisťovni nepochybne majetková ujma. Súd prvej inštancie sa taktiež právne vysporiadal s

mierou zavinenia poškodenej B., keď ustálil, že miera zavinenia poškodenej na škode je v rozsahu 25%,
a to za nepoužitie bezpečnostných pásov a vychádzajúc z výpovede poškodenej v trestnom konaní,
zachytenejvzápisniciovýsluchusvedka-poškodenéhozodňa26.01.2012,vktorejpoškodenáuviedla,
že nevidela, či žalovaný pil, resp. či nepil alkohol, zaviazal žalovaného na zaplatenie regresnej náhrady
žalobcovi vo výške 50% t.j. v sume 2 554,49 eura.
3.1.Žalobca sa nestotožnil s tvrdením intervenienta, že zápisnica o výsluchu svedka v trestnom konaní

zo dňa 26. 01. 2012, ktorá je pripojená k spisu ako dôkazný prostriedok, je len stručné vyhlásenie
poškodenej, na základe ktorej nebolo súdom prvej inštancie jednoznačne preukázané, že by poškodená
nevedela o tom, že žalovaný pil alebo nepil alkohol pred jazdou motorovým vozidlom.
3.2. Žalobca je toho názoru, že pri krátení poistného plnenia rozsahu o 50% intervenient vychádzal
len z domnienky, že poškodená B. K. mala vedomosti o tom, že žalovaný pred jazdou požil alkohol.

Uvedená skutočnosť v priebehu súdneho konania nebola preukázaná, je to teória intervenienta, ktorá
nie je podložená právnymi faktami. Intervenient vedome zneužíva situáciu, že poškodená dňa XX. XX.
XXXX zomrela a robí prieťahy v konaní, nakoľko právna zástupkyňa intervenienta na pojednávaní dňa
15. 02. 2018 na dotaz sudkyne v súlade s procesným poučením podľa § 153,154 CSP, či má ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania uviedla, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá (strana č.3

zápisnice o pojednávaní v právnej veci č.k..10C/129/2014 zo dňa 15. 02. 2018).
3.3. Navrhuje zamietnuť odvolanie intervenienta na strane žalovaného s tým, že náhradu trov
odvolacieho konania znáša intervenient a potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v celom rozsahu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal s verejným

vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na

tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, ktorou sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3 831,73 eura, ako náhrady škody,
ktorá jej vznikla výplatou dávok. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu
Komárno zo dňa 18. 06. 2012 č.k. 11T/49/2012-190 uznaný vinným spáchania prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. Poškodená B. K., sediaca na zadnom

sedadle utrpela ťažké zranenia s trvalými následkami. S účinnosťou od 21. 01. 2012 jej bol priznaný
invalidný dôchodok a za obdobie od 21. 01. 2012 do 30. 04. 2013 vyplatila žalobkyňa poškodenej
dôchodkové dávky - invalidný dôchodok v sume 2 756,03 eura, ktorú intervenient na základe výzvy
žalobkyne neuhradil. Ďalšia škoda, ktorá žalobkyni vznikla výplatou invalidného dôchodku za obdobie
od 01. 05. 2013 do 20. 05. 2014 bola vo výške 2 352,95 eura. Poisťovňa Groupama z uvedenej škody

vo výške 2 756,03 eura a 2 352,95 eura, spolu v sumke 5 108,98 eura, uhradila dňa 20. 06. 2014 sumu
1 277,24 eura, pričom za nepoužitie bezpečnostných pásov poškodenou odpočítala plnenie v rozsahu
25% a za jej údajnú vedomosť o tom, že žalovaný riadil vozidlo pod vplyvom alkoholu, odpočítal plnenie
v rozsahu 50%.6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 2 554,49 eura, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 33,34%. Dôvodil tým, že vykonaným dokazovaním nemal preukázanú

vedomosť poškodenej o požití alkoholu vodičom motorového vozidla, t.j. žalovaným.
6.2. S rozsudkom súdu sa nestotožnil intervenient, ktorý namietal jednak nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku v časti rozsahu zníženia plnenia za nezapnutie bezpečnostných pásov
poškodenou v rozsahu 25% z dôvodu neuvedenia dôvodov tohto zníženia a tiež namietal nepriznanie
zníženia za vedomosť poškodenej o požití alkoholu vodičom, žalovaným v rozsahu 50%.

7. Intervenient v podanom odvolaní namietal vadu konania, spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto, predtým ako preskúmal napadnutý
rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti
konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo

zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl.
Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku
súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k
záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých

dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
7.1.V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobkyňa
domáhala a z akých dôvodov. Uviedol, ako sa k veci vyjadrili žalovaný a intervenient. Jasne a
zrozumiteľnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažovalza preukázané,zktorýchdôkazovvychádzalaakými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych

predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Citoval ustanovenie § 238 zákona o sociálnom poistení,
správne aplikoval ustanovenia § 415 a § 441 Občianskeho zákonníka. V napadnutom rozsudku tiež
zdôvodnil spoluzavinenie poškodenej, spočívajúcej v nezapnutí bezpečnostných pásov v rozsahu 25%.
Spoluzavinenie poškodenej, spočívajúce v jej údajnej vedomosti o tom, že vodič motorového vozidla
a žalovaný bol pod vplyvom alkoholu, počas riadenia motorového vozidla, preukázané, z dôvodov

uvedených v odôvodnení rozsudku, nemal. Intervenientom vytýkané nedostatočné odôvodnenie
rozsahu spoluzavinenia poškodenej v rozsahu 25%, nie je opodstatnené, nakoľko ide o voľnú úvahu
súdu, ktorú súd prvej inštancie nepoužil svojvoľne, nakoľko práve intervenient v oznámení žalobcovi zo
dňa 16. 06. 2014 o poistnom plnení (č.l. 27 spisu) krátil poistné plnenie za nepoužitie bezpečnostných
pásov v rozsahu 25%. Vzhľadom na skutočnosť, že sám intervenient tento rozsah spoluzavinenia

poškodenej použil pri krátení poistného plnenia, nie je možné hovoriť o svojvoľnej úvahe súdu, bez
riadneho odôvodnenia a riadneho zváženia všetkých okolností. Odvolací súd preto nezistil namietanú
vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu
prejednaniu veci.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.
8.1. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej akoaj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj
odvolania intervenienta, dospel k záveru, že v danej veci súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne
potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyporiadal so všetkými,
žalobkyňou, žalovaným ako aj intervenientom namietanými skutočnosťami, uvedenými v priebehu
konania, ako aj v podanom odvolaní. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil

žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti poukazuje
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s
odôvodnením napadnutého rozhodnutiam môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa s dôvodmi, uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej

inštancie, v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie podľa § ustanovenia §
220 CSP, uviedol všetky podstatné skutočnosti a úvahy, ktoré ho viedli k danému rozhodnutiu. Odvolací
súd, stotožniac sa s týmito dôvodmi, podľa § 387 ods. 2 CSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

10. Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na

náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku
škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o
výške vyplatených dávok.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa
v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. (§ 238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z.).

10.1.Vyššie citované zákonné ustanovenia zakladajú regresný nárok sociálnej poisťovne voči tretím
osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady v nich uvedené. Poskytovaním dávok z nemocenského
poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, na ktoré vznikol oprávneným osobám nárok v dôsledku
zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká sociálnej poisťovni nepochybne majetková
ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Tento regresný nárok je svojím

charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúci z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, majúci z toho dôvodu povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Keďže ustanovenie § 238 zákona o sociálnom poistení
neupravuje dôsledky vyplývajúce z prípadného spoluzavinenia, treba pri posudzovaní týchto otázok
vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho zavinenie na spôsobení škody (§ 441). Z

uvedeného vyplýva, že sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu dávok poskytnutých
z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konaniavrozsahupodľamieryzavinenia(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky z29.januára
2004, sp.zn. 5Cdo/71/2003). .
10.2.V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne posudzoval existenciu stanovených predpokladov

zodpovednosti žalovaného za škodu uplatňovanú žalobkyňou v konaní. Niet totiž sporu o tom, že
žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 18. 06. 2012 č.k. 11T/49/2012-190 uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky, ktorých sa dopustil riadením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a následným zavinením
dopravnej nehody, pri ktorej poškodená B. ako spolujazdkyňa, utrpela ťažké zranenia s trvalými

následkami.
10.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku sa správne v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zaoberal mierou spoluzavinenia poškodenej. Vykonaným
dokazovaním bolo nesporne zistené, že poškodená ako spolujazdkyňa v inkriminovanej dobe nebola
pripútaná bezpečnostným pásom, čím porušila povinnosť stanovenú § 8 ods. 1 zákona číslo 8/2009 Z.z.

o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, osoba, sediaca na sedadle povinne
vybavenom bezpečnostným pásom, alebo iným zadržiavacím zariadením, je povinná toto zariadenie
použiť. Skutočnosť, že poškodená bezpečnostný pás nepoužila, nezapla si ho pred jazdou motorovýmvozidlom, ktoré riadil žalovaný, bola nesporne preukázaná už v trestnom konaní a zo strany strán sporu
táto skutočnosť v priebehu konania na súde prvej inštancie nebola spochybnená a bola teda nesporná.
10.3.1. Súd prvej inštancie preto správne určil mieru spoluzavinenia poškodenej, spočívajúce nepoužití

bezpečnostných pásov, v rozsahu 25%. Výška tohto spoluzavinenia je na úvahe súdu, avšak súd prvej
inštancie zrejme pri jej určení vychádzal jednak z trestného konania a jednak z oznámenia intervenienta
žalobkyni zo dňa 16. 06. 2014 (č.l. 27 spisu), v ktorom sám intervenient znížil rozsah poistného plnenia
žalobkyni za nepoužitie bezpečnostných pásov o 25%. Keďže v priebehu konania ani sám intervenient
tento rozsah nenamietal, súd prvej inštancie ho považoval za nesporný a preto z tohto rozsahu zníženia

aj pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd, vzhľadom na nespornosť tohto zníženia medzi stranami
sporu, sa s týmto znížením súdom prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a naďalej ho považoval
za nesporný.
10.4. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku aj správne vyporiadal z tvrdením intervenienta
o ďalšom spoluzavinení poškodenej, a to o jej vedomosti o požití alkoholických nápojov žalovaným.
Súd prvej inštancie podrobne v napadnutom rozsudku uviedol, prečo sa s týmto tvrdením intervenienta

nestotožnil a túto mieru spoluzavinenia poškodenej neuznal. Odvolací súd sa s dôvodmi, uvedenými
v napadnutom rozsudku, týkajúcich sa tohto zdôvodnenia, v plnom rozsahu stotožnil a na tieto ďalej
iba poukazuje.V tejto súvislosti odvolací súd iba dodáva, že aj miera spoluzavinenia poškodeného musí
byť v konaní nespochybniteľne a jednoznačne preukázaná. V danej veci však vedomosť poškodenej o
tom, že žalovaný pred jazdou požil alkoholické nápoje, jednoznačne preukázaná nebola a túto nebolo

už možné ďalej objektívne dozisťovať aj z dôvodu, že poškodená zomrela.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru o správnosti
napadnutého rozsudku a preto zvolil postup podľa § 387 ods. 1 CSP a tento ako vecne správny potvrdil.

12. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu pri posudzovaní danej veci zaoberať sa
podstatnými námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní.
12.1.Odvolateľvpodanomodvolanínamietanepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudkuvčastizníženia
rozsahu plnenia o 25% pre spoluzavinenie poškodenej z dôvodu nepoužitia bezpečnostných pásov, a
to pre nevysvetlenie, prečo stanovil túto mieru spoluzavienia.

12.1.1. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, spisového materiálu, ako aj s poukazom na vyššie
uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, vyhodnotil predmetnú námietku ako účelovú a neopodstatnenú.
Tak, ako odvolací súd už vyššie zdôvodnil, rozsah zníženia plnenia za spoluvinu poškodeného,
nie je upravený žiadnym právnym predpisom, ide o voľnú úvahu súdu. V danom prípade však už
sám intervenient v oznámení, adresovanom žalobkyni, o poistnom plnení, sám stanovil tento rozsah

zníženia plnenia za spoluvinu poškodenej, keď poistné plnenie žalobkyni krátil o 25% za nepoužitie
bezpečnostných pásov. Žalobkyňa, keďže v zamietajúcej časti napadnutého rozsudku odvolanie
nepodala, tento rozsah nenamietala. V priebehu konania na súde prvej inštancie ho nenamietal ani sám
intervenient a preto nie je odvolaciemu súdu zrejmý dôvod tejto námietky v podanom odvolaní.
12.2. Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nesprávne vyporiadal

s ďalším návrhom na zníženie rozsahu plnenia v dôsledku spoluzavinenia poškodenej, a to krátenia
plneniao50%preúdajnúvedomosťpoškodenejotom,žežalovanýpredjazdoupožilalkoholické nápoje
anapriektomumupoškodená,zvlastnejvôle,sadladomotorovéhovozidlaanechalasaodviesť. Dodal,
že navrhoval výsluch žalovaného v tomto smere, avšak k výsluchu nedošlo.
12.2.1. Súd prvej inštancie neuznal spoluzavinenie poškodenej v tomto rozsahu. Vychádzal pritom z

výpovede samotnej poškodenej v trestnom konaní zo dňa 26. 01. 2012, kedy sama uviedla, že nevidela,
že žalovaný pil alkohol. Táto zápisnica o výsluchu svedka, jej opis, je súčasťou predmetného spisu. Tak
žalovaný, ako aj sám intervenient v priebehu konania skutočnosť, že poškodená túto vedomosť o požití
alkoholu pred jazdou žalovaným mala, nepreukázali. Je pravdou, že intervenient v písomnom podaní zo
dňa 24. 02. 2017, navrhol výsluch žalovaného, ako aj poškodenej a svedka G. H., súd prvej inštancie

vypočul svedka H., ktorý skutočnosť, že poškodená vedela o požití alkoholu žalovaným pred jazdou,
nepotvrdil.Poškodenúsúdprvejinštancieužnemoholvypočuť,nakoľkotátodňaXX.XX.XXXXzomrela.
Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa iba dodáva, že ustanovenie § 185 ods. 1 CSP umožňuje súdu
rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Za situácie, že v danej veci by súd prvej inštancie aj
výsluch žalovaného vykonal, jeho prípadné protitvrdenie, že poškodená vedela o tom, že pred jazdou

požil alkoholické nápoje, by nebolo možné objektívne posúdiť a overiť, keďže poškodená zomrela. Preto
správne súd prvej inštancie vychádzal z jej tvrdenia v trestnom konaní. Odvolací súd túto námietku
odvolateľa vyhodnotil ako účelovú, neopodstatnenú, založenú iba na subjektívnom pocite intervenientaa hypotetickom posúdení, že poškodená o požití alkoholu žalovaným mala vedieť. Žiadnym spôsobom
však túto skutočnosť nepreukázal.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a
v časti trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom
konaní úspešná, nakoľko zmeňujúci výrok týkajúci sa splnenia uloženej povinnosti jej úspech v spore
neovplyvnil. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).