Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709208944
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7709208944.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne E. X., bytom J., Y. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom
Hospodárom, advokátom, so sídlom Michalovce, Nám. Slobody 13, proti žalovanej Y. Š. Z., J., Š. XX,
zastúpenej JUDr. Želmírou Varjassyovou, advokátkou, so sídlom Michalovce, kpt. Nálepku 20, za účasti
vedľajšieho účastníka Y. R., pobočka J., Q.. K. XX, J., o náhradu škody z pracovného úrazu, o odvolaní
žalobkyne a žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 13.11.2015 č.k. 21C 119/2009-187

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) uznesením priznal štátu náhradu trov konania 751,68 €, žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce na trovách konania 722,21 € a žalovanej
(pôvodne označenej ako K. I. Z. J.) sumu 29,47 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo 14.5.2014 č. k.
21C/119/2009-176 tak, že žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 79,66 € s 13 % úrokom z
omeškania od 19.3.2003 do zaplatenia a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Súd takto rozhodol o
nároku na priznanie bolestného vo výške 79,66 € (2 400 Sk) so 7-násobným navýšením vzhľadom na
bolestivý spôsob liečby vo výške 557,66 € (16 800 Sk) a sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 1
394,15 € (42 000 Sk), spolu vo výške 2 031,47 € (61 200 Sk). Ďalej uviedol, že uznesením z 13.1.2012,

č. k. 21C/119/2009-103 bolo znalcovi J.. R. T. priznané za vypracovanie znaleckého posudku č. 032/10
znalečné vo výške 376,16 €, z toho 176,16 € zo štátnych prostriedkov. Uznesením z 10.10.2012, č.k.
21C/119/2009-130 bolo znalkyni J.. J. F. priznané za vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2012
znalečné vo výške 575,52 € zo štátnych prostriedkov. Po právnom posúdení podľa § 148 ods. 1 O.s.p.,
súd konštatoval, že štátu vyplatením znalečného vznikli celkové trovy v sume 751,68 €. Ani jeden z
účastníkov nebol v konaní úspešný celkom, preto súd ich účasť na úhrade trov štátu rozdelil podľa ich

úspechu v konaní. Podľa právoplatného výroku rozsudku zo dňa 14.5.2014, žalobkyňa bola úspešná
do výšky 3,92 % a neúspešná do výšky 96,08 % (žiadala priznať 2 031,47 €, súd priznal 79,66 €).
Každý účastník sa preto na trovách konania má podieľať percentom svojho neúspechu. Žalobkyňa
bola neúspešná do výšky 96,08%, preto je povinná uhradiť 96,08 % trov štátu, čo zo sumy 751,68 €
predstavuje sumu 722,21 €. Percento úspechu žalobkyne sa tak rovná neúspechu žalovanej, teda 3,92
%, čo z trov štátu predstavuje sumu 29,47 €, ktorú je žalovaná povinná uhradiť. K spôsobu rozdelenia

trov súd uviedol, že pri ich výpočte nevychádzal z pomerného rozdelenia trov, pretože ustanovenie §
142 ods. 2 O.s.p. sa týka účastníkov konania, a nie štátu. Ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. nehovorí
o pomere úspechu účastníkov, ale o výsledku konania. Trovy preto rozdelil podľa úspechu účastníka v
konaní, čo u žalobkyne predstavuje 3,92 % a u žalovanej 96,08 %, pretože pri pomernom výpočte by
štát nemal uhradené celé trovy, ktoré mu vznikli, čo je vzhľadom na znenie ustanovenia § 148 ods. 1
O.s.p. neprípustné.

Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobkyňa a žalovaná.Žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvého stupňa a navrhla, aby ho odvolací súd zmenil tak,
že ju nezaviaže na náhradu trov konania štátu a súčasne žiadala, aby odvolací súd rozhodol o vrátení

ňou zaplatených preddavkov vo výške 365,96 €. Zdôraznila, že predmetom konania vo veci samej bola
náhrada škody z pracovného úrazu a v tomto konaní je podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená od súdneho poplatku a podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa
výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, iba proti účastníkovi,
u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej

pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené podmienky
na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka podľa výsledku
konania, znáša štát, pričom nie je rozhodujúce, či sa účastníkovi rozhodnutím súdu priznalo oslobodenie
od súdnych poplatkov, ale to, či sú inak splnené podmienky na priznanie oslobodenia podľa § 138
O.s.p. Poukázala na to, že už v podaní z 19.11.2013, čiže pred rozhodnutím vo veci samej, žiadala
vrátiť preddavky, neprávom zaplatené na trovy znaleckého dokazovania v úhrnnej výške 365,96 €. Ďalej

namietala, že súd nesprávne určil poplatkovú povinnosť nielen z toho dôvodu, že ona ako žalobkyňa
vôbec nemala byť zaviazaná na zaplatenie týchto trov, ale aj preto, že súd nezapočítal úhrady, ktoré
zaplatila, nevysporiadal sa s povinnosťou žalovanej zaplatiť prvý preddavok na trovy znaleckého
dokazovaniavovýške5000,-Sk(166€)azdôvodunesprávneurčenéhopomeruúspechuaneúspechu,
resp. výsledku konania. Uviedla, že celkovo mali účastníci konania zložiť na účet súdu preddavky na

trovy znaleckého dokazovania v úhrnnej výške 1 332 € (každý po 666 €). Ona zaplatila preddavky spolu
vo výške 365,96 €. Znalcom bolo spolu priznané znalečné vo výške 1 127,68 €. Súd nesprávne určil
pomer úspechu a neúspechu vo veci, pretože opomenul, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.
k. 7C 42/2003 zo 6.6.2005, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4Co 414/2005
z 3.4.2007, rozhodol, že ide o pracovný úraz, takže v tomto konaní o predbežnej otázke žalobkyňa mala

100 % úspech. V konaní o náhradu škody žalobkyňa vyčíslila svoj nárok spolu vo výške 4 109,40 € (z
toho bolestné 557,65 €, strata na zárobku 2 157,60 € a sťaženie spoločenského uplatnenia 1 394,15
€). Dňa 11.5.2009 súd žalobkyni priznal z titulu straty na zárobku sumu 1 166,80 € s 13 % úrokom z
omeškania od 19.3.2003 do zaplatenia. Nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu
v sume 1 951,80 € (a nie 2 031,47 € ako uviedol súd prvého stupňa) vylúčil na samostatné konanie,

v ktorom malo byť rozhodnuté o trovách celého konania. Okresný súd Michalovce jej rozsudkom č.k.
21C 119/2009 zo 14.5.2014 priznal na bolestnom 79,66 € s 13 % úrokom z omeškania od 19.3.2003
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z pôvodne žalovanej sumy na náhradu škody 4
109,40 € jej súd priznal 1 246,46 € + úroky z omeškania, ktoré boli vyčíslené a vyplatené vo výške 1
078,80 €, teda celková náhrada škody priznaná súdom predstavuje sumu 2 325,26 €. Vychádzajúc z

tohto bola v konaní úspešná vo výške 30 % (a nie 3,92 % ako uviedol súd prvého stupňa) a žalovaná
bola úspešná vo výške 70 % (a nie do výšky 96,08 %), resp. pri započítaní úrokov z omeškania bola
úspešná do výšky 56 % a žalovaná do výšky 44 %, súd preto nesprávne určil podiel účastníkov na
výsledku konania. Bez ohľadu na to, má žalobkyňa za to, že sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie
od povinnosti nahradiť trovy konania štátu.

Žalovaná v odvolaní namietala, že je štátnou rozpočtovou organizáciou, a preto podľa § 4 ods. 2 písm.
a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je oslobodená od poplatku, na čo poukazovala už aj
v odvolaní proti uzneseniu o zložení zálohy na trovy dôkazu. Žiadala zrušiť napadnuté uznesenie ako
nesprávne.Poukázalanaskutočnosť,žebolivypracovanédvaznalecképosudky,sktorýmisažalobkyňa

stotožnila, napriek tomu trvala na vypracovaní kontrolného posudku, ktorý žalovaná nenavrhla, preto
podľa názoru žalovanej by tieto trovy mala znášať výlučne žalobkyňa.

Vedľajší účastník uviedol, že žalovaná ako štátna rozpočtová organizácia je oslobodená od súdnych
poplatkov. Od súdnych poplatkov je podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená aj

Sociálna poisťovňa ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Vzťahuje sa na nich zákonné oslobodenie
od súdneho poplatku, preto trovy, ktoré by inak na nich pripadli podľa výsledku konania, znáša štát.
Vedľajší účastník nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že bola úspešná do výšky 30 % a žalovaná bola
úspešná do výšky 70 %. Navrhol, aby napadnuté uznesenie bolo zmenené tak, že žalovanej nevznikla
povinnosť nahradiť štátu trovy konania.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že trvá na skutočnostiach uvedených
vo svojom odvolaní. Poukázala na to, že svojho práva sa nedomáhala svojvoľne alebo nedôvodne,
naopak jej nárok bol dôvodný čo do základu v plnom rozsahu a pokiaľ ide o výšku, táto bola poníženápredovšetkým z dôvodu nepriznania navýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Tvrdenie, že by trovy štátu mala znášať ona, neobstojí právne, ale ani skutkovo.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 219
O.s.p.), ani na jeho zmenu v napadnutom výroku (§ 220 O.s.p.), preto uznesenie vo výroku o trovách
konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že štát má právo na vzniknuté trovy, ktoré

platil, avšak iba proti účastníkom, u ktorých nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov
a v závislosti od výšky zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledkov konania. V prípade, ak na
strane účastníka sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak
pripadli na tohto účastníka podľa výsledku konania, znáša štát. Nie je rozhodujúce, či účastníkovi bolo
rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ale to, či inak sú splnené podmienky

pre priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p. Z hľadiska aplikácie § 148 ods. 1 O.s.p. takisto nie je
rozhodujúce, že konanie bolo vecne oslobodené od súdnych poplatkov, ale vždy sa treba zaoberať
zisťovaním predpokladov pre oslobodenie podľa § 138 O.s.p. toho z účastníkov, ktorému má byť
podľa výsledkov konania náhrada trov konania uložená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. novembra 1994, sp. zn. 2 So 56/94). Znamená to, že skôr ako súd uloží účastníkovi

povinnosť nahradiť štátu trovy, musí sa zaoberať otázkou možnosti splnenia podmienky oslobodenia
tohto účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok, teda musí skúmať, či pomery účastníka odôvodňujú
oslobodenie, a súčasne či nejde o svojvoľné alebo zrejme neúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva.

Pre posúdenie dôvodnosti podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. sú
rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery žalobkyne, ale i výška náhrady a povaha
uplatneného nároku. Tieto okolnosti treba skúmať aj z hľadiska prípadného posúdenia veci podľa § 150
O.s.p., pretože nemožno vylúčiť, že sa pri zisťovaní týchto skutkových okolností nevyskytnú dôvody
hodné osobitného zreteľa, aby súd náhradu štátu nepriznal.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách štátu dospel k záveru, že v súlade s
§ 148 O.s.p. boli splnené zákonom stanovené podmienky pre uloženie povinnosti žalobkyni a žalovanej
nahradiť štátu trovy konania, ktoré mu vznikli zaplatením trov súvisiacich s nariadeným znaleckým
dokazovaním. Súd prvého stupňa pri posudzovaní dôvodnosti tejto povinnosti však prihliadal len na

výsledok konania a vecou sa z hľadiska vyššie uvedených kritérií nezaoberal, najmä nezisťoval, či na
strane žalobkyne (ale aj žalovanej) nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Súdprvéhostupňavychádzalznesprávnejinterpretácie§148ods.1O.s.p.anezabezpečenímvšetkých
okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov štátu podľa tohto ustanovenia, rozhodol vo veci

predčasne.

Odvolací súd preto zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v
ktorom bude jeho úlohou odstrániť vytknuté nedostatky, a po prípadnom zistení, že u účastníkov nie sú
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto sú povinní nahradiť trovy štátu, zaoberať sa

aj námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a týkajúcimi sa zloženia a započítania ňou zložených
preddavkov na trovy znaleckého dokazovania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5. 2011).

Poučenie:Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.