Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 10, 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/48/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010197
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8710010197.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Rotha a členov Michala Havaša a

Štefana Babiča, v trestnej veci obž. P.. H. U., trestne stíhaného pre zločin sexuálneho násilia podľa §
200 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b)Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. g)Tr. zákona, § 139 ods. 1
písm. a)Tr. zákona a pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a, ods.
3 písm. a)Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 10. decembra 2012 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P.. H. U. J. H. Í. O. , nar. XX.XX.XXXX Q. D., trvale bytom W. Č.. XX, okres

Levoča, t.č. Č. X, okres Tvrdošín, C. Y.
W. Ú. X. T., Č.,

j e v i n n ý , ž e

v období od presne nestotožneného dňa mesiaca august 2008 najneskôr do mesiaca december 2008

podával a umožňoval v objekte C. na J.. U. XX Q. P. X., okres Poprad, požívať alkoholické nápoje
mladistvému P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Š. XXX/XX, študentovi SOŠ S. Q. P. F. a v presne
nestotožnený deň vo večerných hodinách v mesiaci október 2008 po podaní a požití alkoholických
nápojov v množstve cca 3 litre červeného vína, vo svojej izbe v objekte H.-O. C. na Ul. U. XX Q. P. X.,
okres Poprad, začal mať narážky na veľkosť penisu poškodeného P. O. s tým, aby si obaja tieto odmerali
za účelom zistenia ich veľkosti, začal mu rozopínať nohavice a následne mu tieto spolu so spodným
prádlom stiahol do oblasti kolien, pričom si rovnako stiahol aj svoje vrchné šatstvo a spodné prádlo a
začal pred týmto masturbovať s tým, že k tejto aktivite vyzýval aj poškodeného, kde tomuto chytil pravú

ruku do svojej a začal ju prikladať ku svojmu penisu a touto sa hladkať po svojom penise s výzvou, aby
ho poškodený začal ukájať svojou rukou, pričom mu ukazoval časopisy
6T/48/2010
-2-

s obnaženými ženami, pričom potom, čo poškodený odtiahol svoju ruku od jeho pohlavného orgánu,
tento sa začal ďalej ukájať sám a opakovane vyzýval poškodeného k samoukájaniu, načo mu tento

povedal, že vzhľadom k tomu, že je opitý „sa neurobí a nebude pred ním masturbovať“, kde na toto tento
reagoval tak, že svojou rukou chytil penis poškodeného a touto mu prechádzal hore a dole po penise,
následkom čoho došlo k stoporeniu penisu poškodeného, ktorý mu opätovne hovoril, že sa neukojí,
nakoľko je opitý, na čo sa tento znovu začal ukájať sám až do ejakulácie semena, ktoré ejakuloval
do svojho spodného prádla a pred ejakuláciou kričal, že „bude strieľať“, následne po tomto ustlal
poškodenému na podlahe izby matrace a potom čo si poškodený ľahol a chcel spať, tak tento si ľahol
vedľa neho, strčil ľavú ruku pod deku a pod spodné prádlo a začal hladkať a šúchať penis poškodeného,

avšak vzhľadom k tomu, že poškodený na toto jeho konanie zareagoval tak, že sa ho opýtal, či zneužíva
jeho opitosť, sa tento od mladistvého P. O. odtiahol, odišiel a ľahol si na svoju posteľ, kde zaspal, pričomopäť v presne nezistený deň asi o dva týždne, znova na tom istom mieste vo večerných hodinách po
požití alkoholu začal strkať svoju ruku do oblasti pohlavných orgánov mladistvého a tohto sa snažil
vzrušovať, opätovne pred týmto začal masturbovať, pričom poškodený tieto aktivity odmietal až do doby,

kým neboli vyrušení inou, doposiaľ nestotožnenou osobou, ktorá išla do vedľajšej izby,

t e d a

- zneužil bezbrannosť iného k iným sexuálnym praktikám a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom
konania - využitím neskúsenosti, na chránenej osobe - dieťati,
- vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k
záhaľčivému a nemravnému životu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b)Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. g)Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. a)Trestného zákona,
- prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a, ods. 3 písm. a)Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. b)Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 200 ods. 2)Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1)Tr. zákona, § 38 ods. 2, § 36 písm. j, § 37
písm. h)Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d)Tr .zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3
(troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1)Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a)Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne
odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
6T/48/2010
-3-

Podľa § 51 ods. 2)Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky a zároveň mu podľa § 51 ods.
3)Tr. zákona ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze organizácie mimopracovných aktivít spojených
s individuálnou prácou s osobami mladšími ako 18 rokov, ktoré obmedzenie tvorí súčasť probačného
dohľadu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c)Tr. zákona mu ukladá ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 08.04.2010 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 462/09
zo dňa 01.04.2010 na obvineného P.. H. U. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2

písm. a, písm. b)Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g, 139 ods. 1 písm. a)Tr. zákona
a prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a, ods. 3 písm. a)Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)Tr. zákona a to pre skutok, ktorý sa mal stať tak, ako je to
uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Súd vo veci vykonal dokazovanie, z výsledkov ktorého
zistil nasledovné.

Obžalovaný P.. H. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, pre ktorý bola
podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodeným a jeho matkou sa zoznámil niekedy na
jeseň v roku 2007, častejšie sa s nimi začal stretávať na jar roku 2008. Ich stretnutia boli sporadické,
asi raz do týždňa, neskôr to už bolo každý druhý deň. Poškodený za ním chodieval sám, tak isto sama

chodila za ním aj jeho mama, chodievali aj spolu. Na faru za ním chodili aj iní veriaci, ktorí potrebovalipomoc, alebo sa chceli porozprávať. Na týchto stretnutiach buď pozerali filmy, alebo sa rozprávali o
bežných veciach, boli aj v kine, niekedy k nim prišiel aj domov na ich osobné pozvanie. S poškodeným
sa často rozprával o rodinných a osobných problémoch, ktoré sa snažil riešiť aj s jeho mamou, snažil

sa mu pomôcť aj prostredníctvom P.. H. P., psychiatra zo Spišskej Novej Vsi, pretože poškodený sa
rozišiel so svojou priateľkou, keď príčinou tohto rozchodu bola jeho nadmerná žiarlivosť a od tej doby
začali problémy v správaní poškodeného, ktorý začal byť agresívnejší a vulgárny. Začal mať problémy
s alkoholom, časté zmeny nálad a preto poškodenému a jeho matke navrhol návštevu spomínaného
psychiatra. Poškodeného a jeho matku vozil na kontroly a vyšetrenia. K prvému vyšetreniu došlo niekedy

v mesiaci december 2008. Pri tomto vyšetrení poškodeného matka nebola, lebo on to odmietal s tým,
že je s mamou pohádaný, jeho matka však o tomto vyšetrení vedela. Potom boli ešte tri, alebo štyri
návštevy. Psychiater P. vyšetril, stanovil mu diagnózu a predpísal mu lieky, pričom ho upozornil že
tieto nesmie kombinovať s alkoholom, čo však poškodený nerešpektoval. Ako príčinu jeho obvinenia
zo strany poškodeného a jeho matky vidí ich nadmiernu viazanosť k jeho osobe. Začal mať pocit, že
poškodenému nahrádza otca a jeho mame manžela. Poprel, aby mal niekedy nejaké sexuálne narážky

k osobe poškodeného, nikdy neobchytával poškodeného za pohlavný úd, ani mu ho nemeral, či chcel
merať, prípadne ho nahováral na masturbáciu. Tak isto ani on pred poškodeným nikdy nemasturboval,
pretože nie je na chlapcov orientovaný. Poškodenému tak isto nikdy osobne nenúkal alkohol. Pamätá
si, že raz mu nalial pohár vína, ale iba na základe súhlasu matky, ktorá bola prítomná. Poškodenému
neukazoval kde vo svojej izbe mal odložený alkohol, ale všetci, ktorí chodili za ním, vedeli, kde tento

mal. Keď neskôr zistil, že poškodený si sám berie alkohol, začal ho pred ním skrývať. Potvrdil, že
poškodenému zasielal SMS - správy, v ktorých ho žiadal o odpustenie, ale bolo to len preto, že tento
sa veľakrát na neho nahneval že sa mu nevenuje a tak ho chcel upokojiť. Potvrdil, že poškodený raz
prespal na fare v jeho izbe, nepamätá sa však presne kedy to bolo. Poškodený bol však vtedy triezvy,
on mu ustlal na zemi, kde mu dal matrace z gauča a on spal na svojej posteli v tej istej izbe. Ďalej sa

vyjadril, že sa stávalo že poškodený na faru prišiel aj pod vplyvom alkoholu, v druhej polovici roku 2008
to už bolo pomerne často, aj dvakrát do týždňa. P. k nemu chodieval oblečený tak ako ostatná mládež,
na rozdiel od ostatných bol však hlučnejší, mal pearcing na pere a výstredný účes. Matka poškodeného,
podľa jeho názoru, chodila oblečená výstrednejšie, mala veľký dekolt.

Svedok poškodený P. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa zoznámil po tom, čo
tento prišiel ako nový kaplán, pričom on chodil miništrovať do kostola. Neskôr sa začali stretávať, najprv
len tak bežne, potom ho obžalovaný zobral aj za kaplánmi do Popradu, pričom pri týchto stretnutiach aj
spolu popíjali niekedy víno, niekedy tvrdý alkohol, inokedy pivo. S obžalovaným sa zo začiatku stretával
iba v kostole, potom ho niekedy po omši zavolal na faru, v neskoršom období to už bolo skoro každý deň.

Väčšinou za ním chodieval sám, no niekedy tam prišiel aj s bývalou priateľkou, kamarátmi, či mamou.
Na fare požívali aj alkoholické nápoje, stalo sa že si vypili aj keď tam bola jeho mama, či kamarát. Nevie,
či jeho vtedajšia priateľka bola pri tom keď si niečo vypili, táto však videla, keď ho obžalovaný pobozkal.
Poprel, aby si sám na fare nalieval alkohol bez toho, aby obžalovaný o tom vedel. Obžalovanému
prakticky hovoril všetko či už o svojich zdravotných problémoch, alebo o veciach, ktoré ho doma trápili,

o ktorých ani doma nerozprával. Od obžalovaného vedel, že má známych lekárov, tento ho zobral
na vyšetrenie k urologičke a keď neskôr začal mať psychické problémy, bol s ním aj u psychiatra. U
urologičky bol iba sám s obžalovaným, u psychiatra na prvom sedení bol tiež iba s obžalovaným, až po
mesiaci dovolil obžalovaný ísť aj jeho mame. Jeho mama k urologičke nešla preto, lebo jej povedal,
že tam nemusí ísť. Čo sa týka psychiatra, tam to bolo iné, mama mu predtým vybavila psychológa v

Poprade, pretože nechcela aby bral nejaké lieky, obžalovaný však trval na tom, že potrebuje psychiatra.
V tom čase mal už problémy, bol dosť agresívny, bol rozvadený aj s mamou, a tak tam šiel iba s
obžalovaným, pričom mama vedela, že tam ide. V tom období bol v podstate odhodlaný urobiť iba to čo
mu povie obžalovaný, keď mu doma povedali niečo iné, bral to tak, ako keby mu chceli nejako ublížiť.
Ďalej sa vyjadril, že obžalovaný už od počiatku mal sexuálne narážky, aj keď nie na jeho osobu, napr.

keď jedol párky so syrom, tak mal poznámky že tie párky sú aj s ejakulátom, keď fajčili tak mal narážky,
poďme si vyfajčiť. Keď ho v tom čase obžalovaný nejako chytil, alebo objal, nedá sa povedať, že by
mu to vadilo. Uviedol, že na fare viackrát prespal, pričom prvýkrát keď tam ostal spať, neprišiel s tým
že tam ostane, najprv si s obžalovaným vypili víno, ktoré predtým zakúpil obžalovaný, ktorý vypil asi
dva poháre a ostatok vypil on, možno aj vyše dvoch litrov. Obžalovaný potom začal mať narážky na

veľkosť jeho penisu s tým, aby si ich odmerali, hovoril mu, že je býk a že určite má väčšieho než on.
V stolíku mal aj meter, pričom stále mal narážky aby si šli odmerať kto má väčší penis. Obžalovaný sa
potom začal ukájať, začal ho vyzývať aby sa aj on ukájal, že si odmerajú penisy. Dal mu aj ruku do
nohavíc. On mu povedal, že to neurobí lebo je opitý. Obžalovaný potom zobral jeho ruku, ktorú vopchaldo svojich nohavíc a začal sa ukájať jeho rukou. On sa potom odtiahol, pričom obžalovaný pokračoval
sám a snažil sa vopchať ruku do jeho nohavíc, aby pokračoval aj on. Zo stolíka potom vybral Nový čas,
kde na zadnej strane bola fotka nejakej nahej ženy, ktorú mu začal ukazovať s tým, že sa má na tom

urobiť. Obžalovaný povedal, že nech sa nehnevá, že on to neurobí, lebo je opitý, pričom obžalovaný
pokračoval sám až kým sa neurobil do trenírok, pričom mu vtedy hovoril „P. ja už strieľam“. Následne
obžalovaný odišiel do kúpeľne a on si odišiel na balkón zapáliť cigaretu. Keď sa vrátil do izby, obžalovaný
už ležal na posteli, plakal a hovoril, že je sprostý za to čo urobil a začal ho prosiť, aby o tom nikdy nikomu
nepovedal. On ho uistil, že sa nemusí báť, že si to nechá pre seba a potom si ľahol na matrace, ktoré

mu pripravil pri svojej posteli. Obžalovaný si potom ľahol ku nemu, vopchal mu ruku do nohavíc a začal
ho tam ukájať. Spýtal sa obžalovaného či zneužíva situáciu, že je opitý, pričom obžalovaný povedal,
že nie, že on chce iba aby zaspal. Obžalovaný si potom išiel ľahnúť a obaja zaspali. Ráno keď sa
zobudil, bol v izbe iba sám s tým, že obžalovaný mal nejakú krstnú náuku. Počkal na obžalovaného a
poprosil ho Ibalgin s tým, že ho bolí hlava. Opäť sa rozprávali o celej záležitosti ktorá sa stala, ale iba
v tom smere, aby si to nechal pre seba, čo mu prisľúbil. Obžalovaný potom to čo sa stalo, odôvodnil

tým, že je to dobré, že teraz už nemajú medzi sebou žiadne tajnosti a že u kamarátov je to normálne.
Počas celej doby čo bol tú noc na fare mu viackrát telefonovala mama, resp. písala mu aj SMS s tým,
aby prišiel domov. Prvé telefonáty jej aj dvíhal, pričom jej povedal, že mu má dať pokoj. Okrem tejto
udalosti sexuálneho charakteru, ktorá súvisí s obžalovaným, došlo aj k ďalšej udalosti. Pamätá si, že
v tom čase bežal v televízii katastrofický film, pričom obžalovaný mal vtedy podobné narážky. Tak isto

raz keď popíjali pálenku, začal mu obžalovaný pchať ruku do nohavíc, obaja mali stiahnuté nohavice po
kolená, pričom obžalovaný sa začal ukájať. Keď začul ako prichádza kaplán, ktorý býval vedľa, rýchlo
si vyhrnul hore nohavice, pričom nohavice si vyhrnul aj on. Tak isto sa stalo, že obžalovaný elektrickým
strojčekom raz oholil prirodzenie sebe aj jemu, pričom potom šiel na nejaké urologické vyšetrenie, po
ktorom mu vysvetľoval, že keď si stiahol trenírky, tak tam stál ako hlupák s vyholeným prirodzením. V

minulosti si našiel nejaké hrčku na semenníkoch, čomu nepripisoval nejaká váhu, no neskôr si začal
namýšľať, že má rakovinu, o čom povedal obžalovanému. Obžalovaný ho však uistil, že sa nemá báť,
no asi po týždni u neho opäť začala tá istá obava, začal sa s obžalovaným o tom intenzívne rozprávať,
pričom obžalovaný ho kontroloval či ho to nebolí, či sa to nezväčšuje. Kontroloval ho tak, že mu to chytal.
Napriek uisteniam obžalovaného mu to však nestačilo a preto mu obžalovaný navrhol, že ho zoberie

k známej urologičke na Oravu. Vyšetrenie absolvovali, jeho výsledky ho však vnútorne neuspokojili,
pretože jeho obava pretrvávala, pričom obžalovaný mu povedal, že aj on má takú hrčku a že mu má
to chytiť, nič mu však nenahmatal. V podstate s celým týmto problémom mu pomohli až lieky, ktoré
mu predpísal psychiater. Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný počas celej doby ho oslovoval na
začiatku jeho menom P., potom ho volal P.. Posielal mu aj SMS, v ktorých ho oslovoval moje srdiečko,

a po udalosti, ktorá sa odohrala na fare ho volal P., ty môj milenec. O udalostiach, o ktorých vypovedal
ešte predtým než podal vo veci trestné oznámenie, povedal jednému kamarátovi, ktorý si však myslel,
že si robí srandu a preto v rozprávaní ďalej nepokračoval. Obžalovaný mu hovorieval, že medzi sebou
nemajú nijaké tajnosti, no keď sa mu neskôr hrabal v mobile, našiel mu SMS, v ktorej aj inému chalanovi
vypisoval „ty moje srdiečko“, tak mu vtedy napadlo, že to nebude len taký výnimočný vzťah a preto

sa rozhodol, že to všetko povie mame. Nevedel ako má celú záležitosť riešiť, rozmýšľal najprv že cez
biskupa, no keď sa potom rozprával so svojím strýkom, s ďalším známym, ktorý je kňaz, tí mu povedali,
že to nemá riešiť cez biskupa, že to ututlajú a že to má riadne oznámiť na polícii. Keď obžalovanému
povedal, že mama vie o tom čo sa stalo, obžalovaný mu písal SMS - ky, v ktorých ho prosil, aby to
nerobil, že to bude jeho koniec, žiadal ho aby prišiel ku nemu, že sa o všetkom porozprávajú.

Svedkyňa P. O., matka poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným sa
zoznámila prostredníctvom svojho syna P. a s týmto sa potom stretávali či už u nich doma, alebo na
fare. Syn P. chodil často na faru, niekedy keď bola s ním na fare videla, že tento požil alkoholické
nápoje a to pohár vína, alebo piva. Boli ponúknutí obžalovaným, ona s jedným pohárom súhlasila.V

neskoršom období spozorovala na svojom synovi, že častejšie užíva alkohol aj vo väčšom množstve,
domov chodil v podnapitom stave, niekedy neprišiel vôbec s tým, že ostal spať na fare. Keď niekedy
prišiel z fary, prišiel v stave ako po predchádzajúcom pití. Nie vždy súhlasila s tým, aby tam prespával,
lebo bol školopovinný, volala mu na telefón, pričom z telefonátu vedela, kde sa nachádza. Z dôvodu, že
sa jej P. správanie zdalo nezvládnuteľné a videla, že sa s ním niečo deje, navštívila psychologičku Dr.

Bryjovú. Zmeny v jeho správaní nevedela ustáliť, či je to dôsledok puberty alebo jeho častých návštev
na fare, no začínala si myslieť, že to vzájomne súvisí. Všimla si na P., že začína byť príliš naviazaný
na obžalovaného, keď niečo namietala proti obžalovanému, P. bol voči nej agresívny. Pri vyšetrení
u psychologičky bola prítomná, bol tam aj obžalovaný, ktorý však sedel na chodbe. Dr. Bryjová povypočutí P. povedala, že pokúsi sa mu pomôcť, no pokiaľ by to nešlo tak odporúčala detského psychiatra
a v krajnom prípade by do úvahy pripadala aj medikamentózna liečba. Po vyšetrení psychologičkou
obžalovanému povedala o obsahu ich rozhovoru, ktorý hneď navrhol psychiatra MUDr. Michlíka, ktorý

je jeho kamarát, s čím ona nesúhlasila. P. sa však hneď ohradil, no ona sa snažila psychiatrickú liečbu
oddialiť, pretože podľa odporúčania psychologičky by táto do úvahy pripadala ako krajná možnosť. Asi
po dvoch týždňoch obžalovaný proti jej vôli zobral syna k MUDr. Michlíkovi, ktorý podľa jej laického
názoru P. predpísal neprimerané množstvo liekov. Ako syn tieto lieky bral, to ona nevie, nevedela ako
ho môžu lieky ovplyvniť. Jeho stav sa však nezlepšoval, ale zhoršoval. V tom období mal P. veľké obavy

o svoje zdravie, dosť pozoroval svoje telo, vo všetkom videl príčiny chorôb až rakoviny a vie, že bol
aj na vyšetrení u urológa. Pred Veľkou nocou roku 2009 jej P. povedal čo všetko sa malo udiať medzi
ním a obžalovaným. Šli sa vtedy napiť na faru vody, P. sa hrabal obžalovanému v mobile a našiel tam
nejaké SMS - ky, po prečítaní ktorých sa zahrešil a ušiel z fary. Čakal ju potom na moste a keď ona
došla za ním, tak jej povedal, že obžalovaný ho klamal, hanbil sa jej najprv niečo povedať, no keď sa ho
spýtala na rovinu, či mu neublížil nejakým spôsobom v sexuálnom smere, P. jej povedal, že áno. Ešte

potom večer doma P. napísal na počítači list, ktorý chcel adresovať biskupovi, v ktorom popísal situáciu
čo všetko sa odohralo, pričom dal jej ten list prečítať. Z uvedeného sa potom dozvedela, čo sa vlastne
stalo. Neskôr sa s P. rozprávala viackrát o veci otvorene, pričom v dôsledku informácií o ktorých sa
dozvedela, šla okamžite aj so synom podať trestné oznámenie. Zo samotného listu, ako aj zo správania
P. sa dozvedela, že pri jednom posedení na fare, mal obžalovaný P. doslova naliať vínom, pričom bolo to

v ten deň, keď sa bezvýsledne pokúšala P. dovolať s tým, aby prišiel domov. P. jej len poslal SMS -ku, že
mu nemá čo rozkazovať a že ostáva na fare. Obžalovaný po tom čo P. opil, mu chcel vyzliecť nohavice,
začal ho ohmatávať s čím P. nesúhlasil. Požiadal P. aby sa mohol pri ňom urobiť, doniesol mu nejaký
erotický časopis s fotkami žien, že ak nie je na chlapov, nech to skúsi tak. Následne sa mal obžalovaný
pri P. urobiť. P. si mal potom zdriemnuť, keď sa prebral obžalovaný ho mal zas nejako ohmatávať, pričom

P. znovu nesúhlasil, no zdá sa jej že potom už iba spali a že nasledujúceho rána obžalovaný P. povedal,
že sa vlastne nič medzi nimi nestalo a že to považuje za prejav mimoriadneho priateľstva. Tak isto vie, že
obžalovaný chodieval s P. aj mimo fary, napr. k známym do Popradu aj na Oravu, kde niekedy prespávali.
P. psychické problémy začali niekedy štyri, päť mesiacov pred Veľkou nocou roku 2009, pričom v tom
období sa jej všetko zdalo neriešiteľné až do doby kým jej o tom nepovedal. Potom sa to začala viditeľné

zlepšovať. Vyjadrila sa, že list, ktorý napísal P. biskupovi, síce nakoniec neposlal, ale jeden kamarát mu
sprostredkoval stretnutie s biskupom S.. Na toto stretnutie šla s P. aj ona, no nezúčastnila sa ho, iba
čakala vonku. P. jej potom rozprával, že to povedal biskupovi, pričom mal pocit ako keby cítil podporu.
O to viac ich prekvapila a P. aj zranila zmienka o incidente v televíznom spravodajstve, keď hovorca
biskupa vychválil kňazov a povedal, že niektorí ľudia chcú pod vidinou získania peňazí pošpiniť ich dobré

meno. Zdôraznila, že oni žiadne peniaze nežiadali v trestnom konaní, pričom P. sa obracal na biskupa
preto, lebo bol vychovávaný vo viere a veril v ideály, ktoré sa mu zrútili tým, čo mu urobil obžalovaný.
Následne sa celá farnosť postavila proti nim, pretože X. farár rozpútal určitú mobilizáciu veriacich na
obranu kaplána. Svedkyňa vo svojich výpovediach uviedla, že predtým s P. výchovné problémy nemala.
P. mal komplikovaný nie príliš dobrý vzťah so svojím otcom, ktorý má agresívne sklony a kvôli čomu

sa aj s ním rozviedla.

Svedok T. O., brat poškodeného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nepamätá sa bližšie za akých
okolností sa zoznámil s obžalovaným, ale spoznal sa s ním keď tento nastúpil ako kaplán do Svitu,
kde on bol miništrantom. S obžalovaným sa stretával buď na fare kde pozerali nejaký film, alebo šli do

lesa opekať. Niekedy pri stretnutiach bol aj jeho brat P.. O problémoch jeho brata P. s obžalovaným sa
dozvedel až kým neprepukla táto vec, ktorá súvisí s trestným stíhaním obžalovaného. Dozvedel sa to z
rozhovoru medzi mamou a bratom, nejako sa však o záležitosť nezaujímal. Pamätá si však, že pri tejto
debate prekrikovali jeden cez druhého. Mama vyzvedala od brata čo sa dialo, brat reagoval podráždene,
nechcel nič povedať. Mama mu potom povedala, že sa priatelí s úchylom. On sa chcel od celej záležitosti

dištancovať,čoajurobilvpredchádzajúcomobdobí,pričommalajsvojevlastnéproblémy,priktorýchmu
obžalovaný pomohol. Tomu čo sa stalo nechcel veriť. Bol však svedkom, keď obžalovaný ponúkal jeho
bratovi alkohol. Bolo to pri tom, keď sledovali film, vtedy sa otvorila nejaká pálenka, alebo víno. Vie, že
jeho brat často chodil na faru, a občas tam aj pil, aj v neprítomnosti svojej mamy. Po tom čo vo veci bolo
podané trestné oznámenie, za obžalovaným chodieval naďalej na faru, pozeral tam filmy, niečo sa tam

aj popilo. Raz však išiel za obžalovaným a spýtal sa ho, čo je pravdy na tom čo sa rozpráva v súvislosti
s jeho bratom. Obžalovaný sa na to rozplakal a povedal, že niečo sa stalo ale ďalej to nedefinoval a
on sa ani ďalej nevypytoval. Vo vzťahu k jeho osobe obžalovaný nemal nikdy žiadne sexuálne návrhy,
pričom ako správny chlap vedel komentovať, keď šlo o nejaké pekné dievča. Nemá vedomosť o tom, abynejaký iný chlapec farnosti alebo Spoločenstva kresťanskej mládeže sa sťažoval, že by ho obžalovaný
obťažoval alebo mal nejaké sexuálne narážky.

Svedok P.. U. Č. (C. Q. X.), na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný po tom, čo začal pôsobiť
vo farnosti sa javil ako seriózny, tichý, a neskôr sa stal aj obľúbený. Po tom, čo sa začala vyšetrovať
predmetná kauza, sa začal mládeži vyhýbať. Vie, že vo farnosti bol obľúbený, ľudia ho mali radi, no na
fare okrem rodiny O., ktorí sa mu nejako votreli do priazne, ho takmer nikto nenavštevoval. Uvedenú
rodinu on pozná, vie že P. mal problémy s otcom a jeho mama zrejme v obžalovanom hľadala určitú

náhradu. Takto ich stretnutia vnímal, pričom týmto kontaktom nijak nebránil. Mal taký pocit, že P. mama
sanímkryjeažehoskôrpoužívaakonejakékrovie.Otom,žebynafaresapožívalialkoholickénápoje,o
tom on vedomosť nemá. On alkohol mládeži nedával a podľa jeho vedomosti ani kapláni mládeži alkohol
nedávali. Má informácie, že P. sa opíjal mimo fary a nie na fare. Raz bol svedkom toho, že vošiel do izby
obžalovaného, kde bol aj P. s mamou, na stole bola otvorená fľaša vína, pričom aj jeho prizvali k sebe.
On sa spýtal P. mamy či dovolí P. piť a ona povedala, že áno, nech si kľudne pred ňou dá, že je to lepšie,

ako by to robil poza jej chrbát. Tak isto vie, že poškodený ešte pred príchodom kaplána U. sa sťažoval na
nejakého jeho predchodcu, v tejto súvislosti písal aj list biskupovi, pričom išlo o dosť netradičný postup.
Biskup S. potom bez toho, aby ho oslovil alebo si vyžiadal nejaké vyjadrenie, poškodenému odpovedal
na list, prakticky mu dal za pravdu, čo nepovažoval za celom múdre a s týmto listom sa potom prišla
na faru pochváliť P. mama, čo ju zrejme mohlo povzbudiť do budúcna. Dodal, že u obžalovaného nikdy

nepostrehol, aby mal tento homosexuálne sklony so zameraním na mladých chlapcov.

Svedok Q. F., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná už z čias vysokoškolského
štúdia, bol pre neho príkladom dobrého človeka, aj pre kňazstvo. Obaja sa potom stretli na fare vo X.,
kde spolu pôsobili ako kapláni. Od mesiaca júl 2008 do konca mesiaca jún 2009, keď obžalovaný bol

potom preložený, bývali v spoločnej budove. Každý mal vlastné súkromie, niektoré časti a to kuchyňu
a obývačku mali spoločnú. Pozná aj poškodeného, ktorý robil miništranta a často chodieval na faru
za kaplánom U.. Zo začiatku nevedel prečo tam chodieva, no neskôr spozoroval, že majú medzi
sebou pekný vzťah, že sa rozprávajú, pomáhajú si, zvlášť obžalovaný pomáhal P.. Od obžalovaného
a sčasti od poškodeného vie, že sa stretávali kvôli nejakým zdravotným problémom P., ale aj kvôli

rodinným problémom, keď riešili nejaké vzťahy s dievčatami. Neskôr sa dozvedel, že obžalovaný bol
aj P. birmovným otcom. Za obžalovaným chodievalo veľa mladých, za ním nechodil takmer nikto.
Väčšinou tie stretnutia sa odohrávali v izbe obžalovaného, teda v jeho súkromí, no v tom čase sa
rekonštruovala jeho izba a preto chodieval aj on do obžalovaného súkromia. Poškodeného videl na fare
pod vplyvom alkoholu, ale vypité mal už v čase keď na už faru prišiel. Nevidel aby obžalovaný niekedy

núkal poškodeného alkoholom. Pokiaľ na fare bola aj matka poškodeného, tak nejaká fľaša sa otvorila.
Ponúknutá alkoholom bola matka, nie však P.. Má vedomosť o tom, že poškodený na fare aj prespal,
možno raz alebo dvakrát, ale bližšie okolnosti si nepamätá. Bolo pre neho prekvapivé keď na Veľkú noc
roku 2009 odmietol P.Ú. ísť na faru odniesť obžalovanému nejaké veci s tým, že tieto poslal po ňom a
povedal, že už ho nechce viac vidieť. Z toho vyplynulo, že majú medzi sebou nejaký problém. Možno

predtým niečo tušil, ale nič konkrétnejšie nevedel. Vedel, že majú medzi sebou vzťah úprimnosti a preto
sa o to ani nezaujímal. V prípravnom konaní svedok uviedol, že videl poškodeného piť aj na fare alkohol,
a to v prítomnosti matky. K vzniknutému rozporu doplnil, že táto skutočnosť mu jednoducho ušla. Tak
isto v prípravnom konaní vypovedal, že našli P. raz opitého na fare, k čomu na hlavnom pojednávaní
dodal, že je to pravda, pričom pravdou je aj to, že nevie, za akých okolností sa tam opil, iba sa domnieval,

že na faru už prišiel opitý. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že pri stretnutiach obžalovaného s osobami
mužského pohlavia si v správaní obžalovaného nič nevšimol čo by svedčilo o nejakej inej sexuálnej
orientácii. Vzťah obžalovaného s matkou poškodeného posudzoval tak, že matka dôverovala kňazovi
v starostlivosti o syna, tak isto často prichádzala na faru pomôcť upratať, žehliť. Nikdy mu nehovorila,
že by obžalovaný sa mal správa k jej synovi nejako neprimerane. Pozná aj brata poškodeného - T.,

ktorý tak isto patril medzi ľudí, ktorí častejšie chodievali na faru za obžalovaným, nie však tak často ako
poškodený. Tak isto má vedomosť o tom, že poškodený v určitej dôvernosti požiadal obžalovaného o
pomoc, aby mu sprostredkoval psychiatra alebo psychológa, za ktorým spolu chodievali do X. A. Q..
Čo bolo dôvodom tých návštev, to však nevie, usudzuje však, že to malo súvis s rodinnými problémami
poškodeného.

Svedkyňa P. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná asi od roku 2008 kedy
ju s ním zoznámil poškodený, ktorý v tom čase bol jej priateľ, neskôr mali medzi sebou bližší vzťah
a v súčasnosti s poškodeným nemá žiaden vzťah. Vzťah medzi obžalovaným a poškodeným bycharakterizovalaakoveľmizvláštny,nikdynerozumelatomu,čojetozavzťah.Vedela,žepoškodenýmal
problémyvrodine,obžalovanéhobralakosvojhonajlepšiehopriateľa.Prijednomstretnutíobžalovaného
s poškodeným videla, ako sa pobozkali na ústa, nahnevala sa, ale P. nič nehovorila. On jej potom iba

vysvetľoval, že s obžalovaným sú veľmi blízki priatelia. Problémy medzi obžalovaným a poškodeným
si nevšimla, no niekedy registrovala, že sa hádali. P. jej raz povedal, že keď spal na fare, kaplán ho
sexuálne obťažoval. Veľmi nechcel hovoriť čo sa stalo, povedal jej však, že sa na ňom uspokojil a že ho
zneužil. P. vypočula, nechcela aby s tým išiel na políciu, lebo vedela, že sa to bude dlho naťahovať a že
on sa tým bude dlho trápiť, ale on sa napokon rozhodol ísť vec oznámiť. Pozná aj brata obžalovaného -

T.. Keď sa s týmto bavila o sexuálnom obťažovaní P., T. jej vynadal a zastal sa obžalovaného, s ktorým
sa kamarátil. Doplnila, že má vedomosť o tom, že P. mal problémy s alkoholom, dosť často ho vídavala
opitého. P. jej hovoril, že alkohol pil aj na fare.

Svedok D. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, párkrát bol s poškodeným
za ním na fare vo X.. Raz keď boli na fare, popíjali tam aj alkohol, silnejšiu slivovicu, 52 %, nebolo

jej však veľa. Popíjali ju spolu s P. po tom, čo im ju ponúkol obžalovaný. P. sa mu zdôveril, že od
obžalovaného dostal aj dar, keď mal sviatok, a to fľašu absintu. Vie o tom, že P. chodil na faru dosť
často, niekoľkokrát do týždňa a to preto, že s obžalovaným si veľmi dobre rozumel. Pokiaľ vie, P. aj
na fare raz spal. Vzťah medzi obžalovaným a poškodeným bral tak, že podľa jeho názoru P. si s ním
veľmi dobre rozumel, dokázal sa s ním porozprávať o všetkom, na druhej strane si však mysli, že to

bolo niečo nadštandardné, čo prekročilo hranice napr. v otázke alkoholu, pretože si nemyslí, že dospelý
má mladým podávať alkohol. K sexuálnemu obťažovaniu poškodeného zo strany obžalovaného uviedol,
že P. mu spomínal čo sa stalo, hovoril mu, že si merali svoje pohlavné orgány, čo tiež považoval za
niečo nadštandardné a nenormálne. Spomínal mu to vtedy, kedy všetko prepuklo. Poznal aj priateľku
poškodeného, ktorý ich neskorší rozchod znášal zle, pretože P. je dosť citlivý človek. Vie, že P. chodieval

aj k psychiatrovi a že ho tam párkrát vozil aj obžalovaný. P. ako kamaráta by hodnotil tak, že on sa
nepotreboval ničím chváliť, považoval ho až za veľmi úprimného.

Svedkyňa F.. U. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pôsobí ako psychológ a psychoterapeut,
s poškodeným sa zoznámila na odporúčanie jeho lekárky s tým, že má problémy po rozchode so

svojou priateľkou. Počas terapií poškodený rozoberal aj svoj vzťah s obžalovaným, ktorý považoval
za veľmi hodnotný. Pri sedení niekedy v apríli, alebo máji roku 2009, sa od P. dozvedela, že mal byť
sexuálne obťažovaný zo strany obžalovaného. Hovoril dosť podrobne a detailne o tom, čo sa malo
stať s tým, že sa to malo stať na fare vo X.. Hovoril, že ho obžalovaný núkal nejakým alkoholom
a že v stave opitosti sa obnažoval, zdá sa jej, že obžalovaný ho mal navádzať, aby masturboval. Z

pohľadu psychológa, poškodeného by hodnotila ako inteligentného chlapca s veľkou mierou sociálnej
inteligencie, schopnosťou reflektovať pocity a osobnostne veľmi zraniteľného, čo má súvis s jeho
celkovou rodinnou anamnézou vyplývajúcou z disharmonického rodinného prostredia.

Svedok P.. H. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného pozná, prvýkrát s ním prišiel

do styku koncom roka 2008, keď ho oslovil obžalovaný, s ktorým sa poznal už predtým, že má vo
svojej farnosti mladého človeka, ktorý má vážne problémy a ktorý potrebuje pomôcť. Dohodli si termín
stretnutia, na ktoré obžalovaný priviedol poškodeného, pričom vyšetrenie samozrejme prebehlo len
medzi ním a poškodeným. Pri tomto vyšetrení sa mu poškodený zdôveril o svojich problémoch, stavoch
úzkosti,depresívnychnáladách.Aniraznespomenulproblémy,ktorébysúviselisosobouobžalovaného.

Tých vyšetrení bolo viacero, možno šesť, na vyšetreniach žiadal aj prítomnosť zákonného zástupcu. Tak
isto už od prvého vyšetrenia požadoval, aby bolo započaté aj psychoterapeutické vedenie u psychológa.
Matka poškodeného sa dostavila až v súvislosti s posledným vyšetrením, pri ktorom prebrali stav
poškodeného a nevyhnutnosť pokračovania terapie. Už pri prvom kontakte mu poškodený hovoril aj
o svojich problémoch s alkoholom. Poškodeného upozornil, že kombinácia jeho depresívneho stavu s

alkoholom,prípadneliekmi,môžeunehovyvolaťveľminežiaduceúčinky.Ambulanciupoškodenýprestal
navštevovaťpotom,čomutelefonovalamatkastým,žebudepokračovaťvpsychoterapeutickomvedení
u psychológa a že lieky, ktoré mu nasadil, vyvolali u neho nežiaduce účinky. Doplnil, že počas terapií mu
poškodený nikdy nespomínal, že by alkohol užíval spoločne s obžalovaným, ani matka poškodeného mu
nepovedala, že by obžalovaný poškodenému nalieval alkohol. Stav poškodeného považoval za veľmi

vážny, trpel vážnymi depresiami a stavmi úzkosti, pričom nemusel ho do žiadnych odpovedí tlačiť. Vo
svojich myšlienkových pochodoch nedospel k záveru, že by stav poškodeného mal súvisieť s nejakou
fyzickou alebo psychickou ujmou, ktorá by súvisela s osobou obžalovaného.Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Ľubica Pokrievková, ktorá v prípravnom konaní podávala
znalecký posudok z odboru psychológie tak vo vzťahu k obžalovanému, ako aj poškodenému, na
hlavnom pojednávaní k podanému znaleckému posudku, ktorý sa týkal osoby obžalovaného uviedla,

že psychologickým vyšetrením menovaného u tohto zistila nadpriemerné intelektové schopnosti s plne
zachovanou schopnosťou orientovať sa v realite a tak isto nadpriemernými pamäťovými schopnosťami.
Ide o osobnosť priemerne štrukturovanú, ktorá sa snaží svoje emócie regulovať, mať ich pod kontrolou
a nedávať ich najavo. Je zameraný na vlastné prežívanie, ktoré je intenzívne, jeho vnútorná kontrola
je nadmieru silná. Má množstvo zábran, ktoré mu bránia v primeranom prispôsobení sa a vyvolávajú v

ňom zvýšenú úzkosť a napätie. Celkovo vytvára menej vzťahov, ktoré sa snaží následne udržiavať. Od
svojich blízkych očakáva pomerne veľa, ťažšie sa prispôsobuje k zmeneným podmienkam v situáciách,
ktoré sú emocionálne napäté, sa môže u neho objaviť neadekvátne správanie. U menovaného neboli
zistené poruchy poznávacích schopností na podklade organických zmien centrálnej nervovej sústavy.
K vyjadreniu neadekvátneho sa správania obžalovaného v prípade emocionálneho napätia znalkyňa
doplnila, že menovaný nevie účinne narábať s emóciami a rôznymi prejavmi afektov v tých situáciách,

keď sú emócie vyhrotené, najmä zo strany okolia, a tak môže reagovať podráždene, stiahnutím sa,
ale aj výbušnosťou, keď ináč za bežných okolností svoje emocionálne prejavy nadmieru kontroluje.
U menovaného nezistila zvýšenú mieru agresivity. Situácie kde sa však prejavuje určitá agresivita zo
stranyokolia,nedokážeúčinneriešiť,máskôrtendencievyhýbaťsapriamymkonfrontáciám.Doplnila,že
racionálna kontrola je u neho nadmieru silná, tzn. že dodržiavanie noriem je pod veľmi silnou kontrolou,

čo môže súvisieť jednak s výchovou, ale aj pracovným prostredím v ktorom sa pohybuje, a kde je
kladený príliš veľký dôraz na vyššie princípy a teda aj z tejto strany je vyvíjaný pomerne veľký tlak.
Tento tlak spolu s vlastnými zábranami môže vytvárať veľmi veľké napätie vo vnútri osobnosti a vplyvom
alkoholu, prípadne inej psychoaktívnej látky, potom dochádza k zníženiu racionálnej kontroly a na
povrch sa dostávajú potreby človeka, túžby alebo snahy, ktoré sú za bežných okolnosti racionálnymi

mechanizmami potlačené.

K osobnosti poškodeného znalkyňa uviedla, že jeho intelektové schopnosti sú priemerné, tak isto sú
priemerné aj pamäťové schopnosti. Neboli u neho zistené žiadne poruchy vnímania ani myslenia. V
čase vyšetrenia sa jednalo o osobu nezrelú, afektívne labilnú, so sklonmi k nátlakovitosti, výbušnosti a

robeniu scén. Boli u neho zistené sklony k reakciám, keď nahromadené emocionálne napätie bolo náhle
odvádzané neprimeraným spôsobom, napr. náhlym výbuchom hnevu. V jeho prípade sa dajú očakávať
nezrelé infantilné reakcie, ako aj regresné reakcie, keď človek reaguje na nižšom stupňom vývinu než
v akom aktuálne je. Bola u neho zistená zvýšená potreba bezpečia, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou
súvisela s diskonfortnou situáciou v rodine. Svoje neúspechy sa snažil kompenzovať aj formou denného

snenia, alebo na úrovni predstáv. Rýchlo nadväzuje kontakty, rád sa pohybuje v spoločnosti iných ľudí,
jeho vzťahy sú však menej zrelé. Celkovo odmieta autority, nie je konformný, rád sa odlišuje. Je skôr
ľahkovážny, má tendenciu unikať pred zodpovednosťou, ako aj sklon k pseudológii, tzn. keď človek
povie viac ako v skutočnosti prežil. Aj z tohto dôvodu jeho výpoveď sa dá považovať za čiastočne
objektívnu. Poruchy vnímania, myslenia, ani pamäti neboli u menovaného preukázané. Tak isto neboli

u neho preukázané ani poruchy poznávacích schopností vplyvom poškodenia centrálnej nervovej
sústavy. Vyšetrením poškodeného nebolo u tohto zistené narušenie psychického stavu, resp. nejaké
postraumatické zmeny.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie, sexuológie MUDr. Danica Caisová, ktorá bola

jednou zo znalkýň, ktoré vo veci podávali znalecký posudok ohľadom duševného stavu obžalovaného,
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu, ako aj kompletným psychiatrickým a sexuologickým vyšetrením obžalovaného bola u tohto
konštatovaná pozorovateľná snaha vyhovieť spoločenským a náboženským normám, no hodnotiac jeho
sexuálne správanie v súvislosti s poškodeným dospela k záveru, že jeho orientácia je homosexuálna

s preferenciou efébie (chlapcov vo veku od 12 do 16 rokov). Pre efebofíliu svedčí opis správania sa
obžalovaného nie len poškodeným ale aj svedkami, ako aj prepis SMS-správ, ktoré obžalovaný posielal
poškodenému.Kuvedenémuzáveruznalcovtedaneviedliibapodozrenia,prípadnedojmy.Správaniesa
obžalovanéhovočipoškodenémuniesloznakyzamilovanosti,bolatamneha,túžbaonajčastejšíkontakt,
ako aj prejavy priateľstva, podpory a ochranárske prejavy smerom k mladému chlapcovi. Predpokladá,

že až do chvíle kým sa obžalovaný s poškodeným nestretol a nerozvinuli sa u neho tieto emócie, si
snáď v plnej miere svoju sexuálnu orientáciu ani neuvedomoval. Konštatovala, že snaha o udržanie
vzťahov v platonickej rovine nie je u neho vždy úspešná s tým, že udržať platonický vzťah v jeho
hraniciach sa nie vždy podarí ani ľuďom pevných morálnych zásad, striktných náboženských prikázaní,ani rôznych osobných reštrikcií. Nepochybne si obžalovaný veril, že sa mu aj v súvislosti s poškodeným
podarí udržať vzťah v platonickej rovine, no domnieva sa, že obžalovaný sa do poškodeného zaľúbil a
svoje predsavzatie porušil. Pripúšťa tiež, že v kňazskom povolaní hľadal oporu a ochranu pred svojou

menšinovou sexualitou. V závere uviedla, že znalci konštatovali, že obžalovaný v čase spáchaniu
skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania avšak jeho ovládacia schopnosť bola pod
vplyvom tejto sexuálnej úchylky podstatne znížená. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania v
plnom rozsahu. Vzhľadom na zistenú odchýlne štrukturovanú sexualitu mu znalci navrhli ochranné
ambulantné sexuologické liečenie, ktoré by malo byť dostačujúce.

Ďalším znalcom, ktorý podával znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného bola MUDr.
Adriana Remecká, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že vyšetrením obžalovaného neboli u tohto
zistené známky žiadneho duševného ochorenia a taktiež nebola zistená ani látková, či nelátková
závislosť. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania v celom rozsahu, z psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nie je nebezpečný. Ostatné otázky týkajúce sa duševného stavu obžalovaného súvisia s

odvetvím sexuológie, poukazujúc pri tom na výpoveď znalkyne MUDr. Caisovej.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie MUDr. Adriana Remecká, v predmetnej trestnej
veci bola taktiež jedným zo znalcov, ktorý podával znalecký posudok aj o duševnom stave poškodeného
P. O., pričom vo svojej výpovedi uviedla, že u poškodeného nebola zistená žiadna duševná choroba, ani

žiadna látková či nelátková závislosť. Užívanie alkoholu u poškodeného hodnotí ako škodlivé užívanie,
bez známok závislosti. U poškodeného nebolo zistené poškodenie duševného stavu v súvislosti s
konaním obžalovaného.

Ďalším znalcom, ktorý vo veci podal znalecký posudok o duševnom stave poškodeného bol MUDr.

Jiří Bezecný, ktorý vo svojej výpovedi konštatoval, že vychádzajúc zo záverov ktoré zakomponovali
do znaleckého posudku znalkyňa MUDr. Remecká ako aj znalkyňa z odboru psychológie PhDr.
Pokrievková, tak isto dospel k záveru, že u poškodeného nedošlo k rozvoju duševnej poruchy,
ktorú by bolo možné dávať do súvisí s konaním obžalovaného. Konštatoval, že u poškodeného sa
jedná o osobnosť v procese dozrievania, čo sa prejavuje emočnou labilitou a rysmi úzkostlivosti,

v dôsledku čoho v priebehu jeho vývoja dochádzalo opakovane k dekompenzáciám s obrazom
depresie, sebapozorovania, hypochondrie a anakastickej symptomatológie, čo znamená vtieranie si
rôznych psychických obsahov. U poškodeného tak isto zistil nadužívanie alkoholu, ktoré však nejavilo
známky chorobnej závislosti. Nezistil prítomnosť duševnej choroby v zmysle psychózy, prehlbujúce sa
prítomnosťou halucinácií a bludov, ani relevantnej afektívnej poruchy s psychotickou hĺbkou depresie. U

poškodeného konštatoval autotelné zameranie, čo chápe ako ústredné postavenie vlastných problémov,
vlastného zdravia, vlastného cítenia, ktoré je v značnej prevahe v porovnaní s udalosťami, ktoré sa
odohrávajú navonok jedinca, čo je vlastne prejav egocentrizmu.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení,

fotodokumentáciou SMS - správ, zasielaných z mobilného telefónu obžalovaného poškodenému,
charakteristík, správ a stanoviska týkajúcich sa osoby obžalovaného, ako aj registra trestov
obžalovaného.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd

dostatočne preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho súd ustálil v skutkovej vete výroku tohto rozsudku
a že tento skutok spáchal práve obžalovaný P.. H. U.. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti
vo svojej výpovedi v celom rozsahu usvedčuje svedok poškodený P. O., ktorý tak v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísal okolnosti, za ktorých sa skutok stal. V jeho
výpovediach na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, neboli zistené žiadne podstatné

rozpory. Poškodený vypovedal presvedčivo, po zákonnom poučení ako svedok, pričom k jeho osobe
neboli zistené také poznatky, na základe ktorých by mal súd vážne pochybnosti o hodnovernosti jeho
výpovede. Aj keď zo znaleckého posudku podaného znalcom z odboru psychológie bolo konštatované,
že z psychologického hľadiska jeho výpoveď je potrebné považovať za čiastočne objektívnu vzhľadom
na zistené sklony poškodeného k pseudológii (človek viac povie ako v skutočnosti prežil), ako aj

ďalším zisteniam týkajúcich sa osobnosti poškodeného, súčasne bolo konštatované, že u neho neboli
zistené žiadne poruchy vnímania ani myslenia, pričom výpovedi poškodeného korešpondujú aj ďalšie
vykonané dôkazy v predmetnej trestnej veci a to najmä výpovede vypočutých svedkov P. O. - matky
poškodeného, T. O. - brata poškodeného, P. S., D. L., ktorí vo svojich výpovediach popísali zaakých okolnosti sa mali jednak dozvedieť o skutku od samotného poškodeného, ale ktorí súčasne
vypovedali aj o tom, ako sami vnímali vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, ako aj k otázke
podávania alkoholických nápojov zo strany obžalovaného poškodenému. V tomto smere súd poukazuje

na svedeckú výpoveď brata poškodeného T. O., ktorý v prípravnom konaní odmietol vypovedať, pričom
na hlavnom pojednávaní už vypovedal, keď vo svojej výpovedi poukázal na skutočnosť, že tak isto
dobre poznal obžalovaného a veľmi dobre s ním vychádzal, a preto spočiatku odmietal veriť tvrdeniam
poškodeného týkajúcich sa okolnosti skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, jeho pozitívny vzťah k
osobe obžalovaného pretrvával aj po tom, čo vec vyšla najavo a začalo trestné stíhanie, pričom keď

v neskoršom období sa dotazoval u obžalovaného čo je pravdou na tom, čo sa hovorí v súvislosti s
jeho bratom a ním, pričom obžalovaný mu s plačom potvrdil „že niečo sa stalo“. V súlade s výpoveďami
vyššie uvedených svedkov, ktorí usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti, sú aj závery
znaleckých posudkov, ktoré sa viažu k osobe obžalovaného, a to jednak podaného znalcom z odboru
psychológie, ale predovšetkým znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a sexuológie,
ktorí poukázali na homosexuálnu orientáciu obžalovaného s preferenciou efébie poukazujúc pri tom na

správanie sa obžalovaného k poškodenému, prejavy tohto správania s tým, že až do chvíle kým sa
obžalovaný s poškodeným nestretol a nerozvinuli sa u neho emócie, si pravdepodobne v plnej miere
svoju sexuálnu orientáciu ani neuvedomoval. Uvedeným záverom korešponduje aj obsah SMS-správ
zasielaných obžalovaným poškodenému, ktoré svedčia jednak o spôsobe akým obžalovaný oslovoval
poškodeného, ako aj o snahe obžalovaného o odpustenie. Takto vykonané dôkazy, podľa názoru súdu

obžalovaného dostatočne usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba.
Z uvedeného dôvodu preto súd zamietol návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania a to vo vzťahu
k pribratiu nového znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie a sexuológie nezistiac pri tom
žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by vznikli pochybnosti vo vzťahu k zisteným záverom, s ktorými
obžalovaný nesúhlasil.

Z hľadiska právnej kvalifikácie konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. b)Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. g,, § 139 ods. 1 písm. a)Tr. zákona, pretože obžalovaný zneužil bezbrannosť iného k iným
sexuálnym praktikám a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - využitím neskúsenosti,

na chránenej osobe - dieťati, v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. a, ods. 3 písm. a)Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b)Tr. zákona, pretože vydal úmyselne osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým,
že ju zvádzal k záhaľčivému a nemravnému životu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania-podlhšíčas.Obžalovanýzhľadiskavekuapríčetnostijeplnetrestnezodpovednýmsubjektom,

trestnej činnosti a dopustil zavinene, vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a)Tr. zákona.
Objektom trestných činov je ochrana slobodného rozhodovania osôb o svojom pohlavnom živote
a ochrana maloletých osôb pred nežiaducimi návykmi. Obžalovaný svojím konaním porušil záujem
spoločnosti spočívajúci v ochrane maloletých osôb a to zo strany ich nerušeného sexuálneho života,
ako aj nebezpečenstva nežiaducich návykov. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom

existuje vzájomná kauzalita.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený kladne, tak isto je kladne hodnotený zamestnávateľom.
Priestupkovo riešený nebol, tak isto nebol súdne trestaný.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné zásady ukladania trestu v zmysle § 34)Tr. zákona, keď
trest má plniť jednak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne
má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Obžalovanému poľahčovalo, že pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život (poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j/Tr .zákona),
naopak priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h/

Tr. zákona). Za takéto konanie obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 7 až 15 rokov. S
prihliadnutím na okolnosti prípadu, ale aj na osobu páchateľa, ktorý doposiaľ žil riadnym spôsobom
života, rešpektoval a aj sám prezentoval požadované spoločenské záujmy a hodnoty, pričom tak, ako to
vyplýva zo znaleckých zistení, nadmierne silná racionálna kontrola správania obžalovaného súvisiaca
predovšetkým s pracovným prostredím, v ktorom sa pohybuje (obžalovaný pôsobil ako kaplán rímsko-

katolíckej cirkvi) a súčasne vplyv alkoholu, ktorý dokázal znížiť takúto racionálnu kontrolu správania,
v spojení so zistenou sexuálnou menšinovou orientáciou, boli práve tými skutočnosťami, ktoré viedli
obžalovaného k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, bol súd toho názoru, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochranyspoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, pričom páchateľovi je možné uložiť trest aj pod dolnú
hranicu stanovenú Trestným zákonom, ktorého výmera však vzhľadom na spodnú hranicu zákonnej
trestnej sadzby nesmie byť kratšia ako 2 roky. Za primeraný trest z hľadiska dosiahnutia svojho

účelu súd považoval úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom súčasne mal za to, že
sledovaný účel je možné dosiahnuť aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby. Vzhľadom na
výmeru uloženého trestu, ktorý prevyšuje dobu 2 rokov, súd uložený trest vyslovil ako podmienečný a
zároveň obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, keď za primeranú
skúšobnú dobu považoval dobu 3 rokov. Zároveň, keďže uložený trest bol podmienečne odložený s

probačným dohľadom, bolo povinnosťou súdu uložiť obžalovanému niektorú zo zákonných povinností
alebo obmedzení, tak ako to predpokladá zákon v ustanovení § 51 ods. 3, ods. 4)Tr. zákona. Vzhľadom
na okolnosti skutku, ako aj zistené poznatky k osobe obžalovaného, za takéto primerané obmedzenie
súd považoval obmedzenie spočívajúce v zákaze organizácie mimopracovných aktivít spojených s
individuálnou prácou s osobami mladšími ako 18 rokov, ktoré obmedzenie tvorí súčasť probačného
dohľadu. Tak isto, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa mal trestnej činnosti dopustiť pod vplyvom

návykovej látky, ktorá mala vplyv na spáchaní trestnej činnosti súvisiacej so stratou kontroly nad vlastnou
menšinovou (ináč spoločenský neakceptovateľnou) sexualitou, mal súd za to, že obžalovanému je
potrebné uložiť aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou, ktorá potreba vyplynula aj zo
záverov podaného znaleckého posudku v príslušnom odbore.
- zneužil bezbrannosť iného k iným sexuálnym praktikám a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom

konania - využitím neskúsenosti, na chránenej osobe - dieťati,
- vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k
záhaľčivému a nemravnému životu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší
čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.