Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/321/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200938
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4013200938.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H. XXXX, zastúpený
advokátom JUDr. Marekom Pavlíkom, so sídlom L. Novomeského 2695/1, Trenčín proti žalovanému:
Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. INA-30-8-2.2/P-J2-013 zo dňa 5. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, aby súd zrušil napadnuté
rozhodnutie - protokol Inšpektorátu práce Nitra č. INA-30-8-2.2/P-J2-013 zo dňa 5. júna 2013, vrátane
jeho dodatku č. 1 zo dňa 25. 06. 2013, a to v časti G - zistené nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou
zo strany postihnutého žalobcu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že dňa

05. 06. 2013 bol žalovaným vydaný protokol č. INA-30-8-2.2/P-J2-013 o vyšetrení príčin pracovného
úrazu žalobcu, ktorým mu bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, vydaného podľa § 7 ods. 3 písm. b/
v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ktoré bolo
vykonané v dňoch 04. 03., 12. 03., 19. 03., 28. 05. a 05. 06. 2013 inšpektormi práce v kontrolovanom
subjekte zamestnávateľa - Naturterapie s.r.o., Trenčianska Turná. Tento protokol bol žalobcovi doručený
dňa 11. 06. 2013, ku ktorému sa písomne vyjadril a žalovaný dňa 25. 06. 2013 vydal dodatok č. 1

k tomuto protokolu. Pracovný úraz žalobcu sa stal dňa 24. 09. 2012 na stavbe - hala spoločnosti
Bruckner Topoľčany, keď inšpektori zdvíhacích zariadení vykonávali úradné skúšky mostových žeriavov.
Žalobca v žalobe uviedol, že protokol inšpektorátu práce, vzhľadom na jeho charakter, je možné
preskúmať súdom podľa ustanovení o správnom súdnictve. Pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom
konaní alebo mimo tohto procesného postupu, podstatné je, že protokol bol vydaný orgánom štátnej

správy pri výkone jeho právomoci, zverenej mu osobitným zákonom, pričom správny orgán predpísaným
spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu. Predmetný protokol je totiž podkladom pre
sociálnu poisťovňu, na základe ktorého rozhodne o krátení výplaty úrazového príplatku a následne i o
krátení sociálnych dávok, a to až o 50 %. Protokol je tak svojím charakterom spôsobilý zasiahnuť do
žalobcovej sféry, práv a povinností.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nesúhlasí so žalobnými dôvodmi.
V písomnom vyjadrení poukázal na spísaný protokol, zápisnice o výsluchu svedkov, ako i žalobcu
a uviedol, že inšpektorát práce zistil šetrením pracovného úrazu porušenie zo strany postihnutého
(žalobca) § 12 ods. 2 písm. a/, c/ bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci, v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na Návod na obsluhu pracovnej plošiny Genie

typ GS-3246 časť - Bezpečnostné predpisy - riziko zrážky. Žalobca ako odborne spôsobilá osoba
na obsluhu pracovných plošín bol povinný dodržiavať Návod na obsluhu, v ktorom bol uvedenýaj spôsob zamedzenia kolízii s pevnými objektmi alebo pohyblivými objektmi (žeriavy, vozidlá). V
zmysle tohto návodu je zakázané používať pracovnú plošinu v dráhe akéhokoľvek žeriava alebo
pohyblivých nadzemných strojov, ak neboli ovládače tohto žeriava zamknuté alebo neboli prijaté

opatrenia pre zabránenie prípadnej zrážke. Bolo jeho povinnosťou, keď vstupoval do pracovného
priestoru (prejazdného profilu) žeriava, presvedčiť sa o tom, či žeriav je zabezpečený tak, aby nedošlo k
jeho ohrozeniu a zamedzilo sa ku kolízii so žeriavom. Postihnutý (žalobca) vošiel do prejazdného profilu
žeriava tak, že vysunul plošinu za chrbtom obsluhy žeriava v bezprostrednej blízkosti (max. 1,0 m) od
mosta žeriava, v čase, keď na žeriave bola vykonávaná úradná skúška mostového žeriava, vykonávanie

merania priebehu mosta žeriava. Poukázal na vyhotovený znalecký posudok Ing. Milana Podhradského
PhD. č. 5/2013 zo dňa 05. 03. 2013, a to na časť IV. záver bod 5, v ktorom uviedol, že „Poškodený mal
pred zahájením svojej práce o tejto informovať skúšajúceho, pretože zodvihnutím plošiny túto umiestnil
do dráhy žeriavu“. Toto nebolo zo strany postihnutého vykonané. Žalovaný nezistil zlyhanie koordinácie
BOZP na stavbe, nakoľko žalobca - obsluha plošiny, aj obsluha žeriava boli navzájom informovaní o
prebiehajúcich činnostiach, ktoré vykonávali na predmetnej stavbe, čo uviedli i vo svojich podaniach do

zápisnice o výsluchu svedka pred OR PZ Topoľčany dňa 06. 05. 2013. Ďalej uviedol, že podľa § 8 ods. 2
Nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. zamestnávateľ zabezpečením vykonávania úloh podľa § 5 a § 6
citovaného nariadenia sa nezbavuje zodpovednosti za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Žalobca
pracoval u Naturterapie s.r.o., Trenčianska Turná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 09. 2011 a
bol jediným zamestnancom a zároveň aj konateľom uvedenej spoločnosti.

Krajský súd skôr, ako pristúpil k vecnému vybaveniu veci, skúmal podmienky konania podľa § 103 OSP
a dospel k záveru, že tieto nie sú splnené. Preto konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil. Súd prvého
stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Súd kedykoľvek prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 OSP).

Podľa § 244 ods. 3 veta prvá OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú vydané nimi v
správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.

V zmysle ust. § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 OSP, pri rozhodnutí správneho orgánu, vydaného v správnom konaní, je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 248 písm. a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a
procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základ žaloby je v zmysle § 244 ods. 3
OSP, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť preskúmané v správnom súdnictve na

základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujúoprávneniaapovinnostifyzickýchaleboprávnickýchosôbaleboktorýmimôžubyťpráva,právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba

ukrátenánasvojichprávach,nakoľkovsprávnomsúdnictveprejednávajúsúdynazákladežalôbprípady,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP) a že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu (§ 247 ods. 2 a 3 OSP). To
znamená,žepredpokladompostupusúdupodľadruhejhlavypiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadku

je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní, išlo o rozhodnutie, ktoré
po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§
247 ods. 2 OSP) alebo rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku
toho, že proti nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správnehopráva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení správneho
rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje inak (§ 247 ods. 3
OSP).

V preskúmavanej veci zo spisového materiálu žalovaného vyplýva a nie je sporné ani z podanej žaloby,
že inšpektori práce žalovaného správneho orgánu šetrili príčiny pracovného úrazu dňa 24. 09. 2012 na
stavbe - hala spoločnosti Bruckner Topoľčany, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví žalobcovi.
Šetrenie vykonali tak, ako im to ukladá zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších

predpisov a spísali protokol, ako i záznam o výsledku inšpekcie práce podľa § 14 ods. 1 zák. č. 125/2006
Z. z. Predmet šetrenia zamestnávateľa poškodeného, údaje o úraze, vrátane charakteristiky deja úrazu
uviedli do protokolu č. INA-30-8-2.2/P-J2-013 zo dňa 5. júna 2013. Z odseku 2 citovaného ustanovenia
zákona jednoznačne vyplýva, že inšpektori sú povinní navrhnúť oparenia podľa § 12 ods. 2 písm.
a/ a uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/ a h/ a i/ a uložiť povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom

prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov, a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

V danej veci na základe šetrenia žalovaný v bode G - zistené nedostatky uviedol nedostatky v príčinnej

súvislosti s udalosťou a konštatoval, že zo strany postihnutého (žalobca) podľa § 12 ods. 1 písm. a/, c/
bod1zákonač.124/2006Z.z.obezpečnostiaochranezdraviapripráciaozmeneadoplneníniektorých
zákonov na Návod na obsluhu pracovnej plošiny Genie typ GS-3246 časť - Bezpečnostné predpisy -
riziko zrážky tým, že plošinou pracoval v prejazdnom profile mostového žeriavu, pričom neboli ovládače
tohto žeriavu zamknuté a neinformoval obsluhu mostového žeriavu a zahájení práce so zdvíhacou

plošinou v blízkosti mostového žeriavu.

Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušiť tohto bodu citovaného protokolu, vrátane jeho dodatku č.
1 zo dňa 25. 06. 2013 z dôvodu, že predmetný protokol má byť podkladom pre Sociálnu poisťovňu,
ktorá rozhoduje o výplate úrazového príplatku a následne o sociálnych dávkach poškodeného, ktoré

však môže krátiť až o 50 % a s takýmito zisteniami a závermi nesúhlasí, lebo je toho názoru, že z jeho
strany nedošlo k porušeniu žiadnej pracovnej povinnosti vyplývajúcej z právnych noriem a „rozhodnutie“
žalovaného vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Aby mohol súd v správnom súdnictve rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o

rozhodnutie, ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 OSP. Okrem toho ústavne súladný výklad
ust. § 248 OSP vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy
(správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti,
sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu
zaručuje ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a

základných slobodách.

PodľanálezovÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyirozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne
náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických

alebo právnických osôb. Teda súdna prax doteraz ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé
rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a
povinnosti právnických osôb a fyzických osôb.

Súd je toho názoru, že uvedený protokol žalovaného zo dňa 05. 06. 2013 nie je rozhodnutím, ako tvrdí

žalobca, lebo obsahom protokolu sú len zistenia so závermi v zmysle zákona o inšpekcii práce a zistené
nedostatky u kontrolovaného subjektu môžu byť podkladom pre správne konanie vo veciach správnych
deliktov podľa § 19 až § 20 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej
práci v znení neskorších predpisov na uloženie pokuty, čo vyplýva i z § 19 ods. 4 citovaného zákona.
Podľa názoru súdu vyhotovený protokol žalovaným po formálnej a obsahovej stránke má charakter

„rozhodnutia“ správneho orgánu predbežnej povahy, a nie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 244
ods. 3 OSP, ktoré by zakladalo, menilo alebo rušilo oprávnenia a povinnosti fyzickej osoby alebo ktorým
môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Námietky, ktoré uvádza žalobca v žalobe, vo vzťahu k zisteniam žalovaného podľacitovaného protokolu, môžu byť skúmané iba v konaní o správnom delikte podľa zák. č. 125/2006 Z. z.
začatom v zmysle citovaného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom rozhodnutie žalovaného, ktoré žiada preskúmať žalobca, nemá
náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa §
244 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 247 ods. 2 OSP, keďže ide o rozhodnutie (protokol o vyšetrení príčin
pracovného úrazu), ktorého preskúmanie je vylúčené podľa § 248 OSP zo súdneho prieskumu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ a § 246c OSP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).