Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/242/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204286
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817204286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: Š.X. H., P.. XX.X.XXXX, Y. J. E., O.
Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná č. 4/A,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o
2.872,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.2.2018
č.k. 6Csp/81/2017-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.872,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne od 30.01.2017 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1,2,
§ 53 , § 54 ods. 1,2, § 451 ods. 1,2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 9, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa X.XX.XXXX Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej bola žalobcovi ako dlžníkovi zo strany žalovaného ako veriteľa požičaná suma 1.700,- eur,
ktorú sa žalobca zaviazal vrátiť s poplatkom vo výške 1.636,- eur, teda spolu vo výške 3.336,- eur v 12.
mesačných splátkach po 278,- eur od 16.11.2011. V písomnom vyhotovení zmluvy nie je uvedený údaj o
ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, priemernej RPMN, rozpise splátok istiny, úrokov a poplatkov. V zmluve
je zaškrtnutý údaj, že úver je poskytnutý na výkon zamestnania. V Dodatku k zmluve zo dňa X.XX.XXXX
žalobca potvrdil, že použije poskytnuté finančné prostriedky na náklady spojené s dochádzaním za
prácou. K zmluve bola pripojená aj zmenka podpísaná žalobcom dňa 7.10.2011 na sumu 3.787,32 eura

so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 30.1.2013.

3. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd prvej inštancie zistil, že táto bola uzavretá v rozpore so zák. č.
129/2010 Z.z.. V danej zmluve chýba údaj o ročnej úrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o RPMN a priemernej hodnote RPMN, ide pritom o ustanovenia,
ktoré sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, l/, a y/ zák. č. 129/2010
Z.z.. Ich absencia spôsobuje následok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., teda, že

úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.4. Z danej zmluvy teda žalobca mal povinnosť vrátiť žalovanému len požičanú sumu 1.700,- eur, preto
pokiaľ uhradil o 2.872,- eur viac, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný
žalobcovi vydať.

5. Preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.872,- eur s prísl. bližšie špecifikovaným vo výroku
rozsudku.

6. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného, súd v danom prípade aplikoval

10-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného považoval za
úmyselné. Pokiaľ žalovaný v zmluve neuviedol podstatné náležitosti vyžadované zákonom, týmto
obišiel zákon a toto konanie sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel
2.1.2017 po porade so svojim zástupcom, ktorého splnomocnil na zastupovanie. K poslednej úhrade zo
strany žalobcu došlo vo februári 2017, ako vyplynulo z potvrdenia jeho zamestnávateľa. Ak nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení
bezdôvodného obohacovania sa. V prejednávanej veci nárok žalobcu tvorí jeden celok zo zmluvy o
úvere, preto premlčacia doba začala plynúť najskôr až po skončení bezdôvodného obohacovania sa
žalovaného, teda dňom 1.3.2017. Žaloba bola podaná na súd dňa 12.4.2017, preto premlčacia doba
neuplynula.

7. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie
je nepreskúmateľné, keďže nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Súd prvej inštancie nesprávne
posúdil daný vzťah ako spotrebiteľský, keďže žalobca svojím podpisom potvrdil, že peňažné prostriedky
použije na účel zamestnania, preto nemá v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Pri posudzovaní

daného úveru bolo dôležité na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký účel žalobca finančné prostriedky
v skutočnosti použil. V tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov, totožné s názorom
žalovaného. Pokiaľ teda súd prvej inštancie posudzoval daný vzťah v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., jeho
postup nemožno považovať za správny. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobcu, žalovaný
predložil prehľad úhrady splátok zo zmluvy o úvere zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného,

žalobcovi zo zmluvy o úvere subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 8.10.2013, kedy
uhradil istinu vo výške 1.700, eur a mal vedomosť o získaní bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver.

12. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

13. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané

žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní, preto odvolacie námietky nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že v
danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, keďže žalobca mal v danom vzťahu status spotrebiteľa.

15. Spotrebiteľský charakter danej zmluvy o úvere je daný v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj ustálenej súdnej praxe. V danej veci je nesporné, že žalobca uzatváral predmetnú
zmluvu nie pre účely zamestnania, ale ako súkromná fyzická osoba, ktorá skutočnosť jednoznačne
určuje spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy. Vymedzenie účelu poskytnutia úveru zaškrtnutím
políčka na výkon zamestnania v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity žalobcu má taký vplyv

ako by v zmluve tento účel nebol vymedzený vôbec. Ak teda v danom prípade strany sporu uzavreli
dodatok k zmluve, v ktorom žalobca v postavení dlžníka prehlásil, že predmetné finančné prostriedky
použije na výkon zamestnania, nie je možné takúto aktivitu žalovaného hodnotiť ako konanie v súlade
s požiadavkami odbornej starostlivosti. Navyše je zrejmé, že výsledky dokazovania vykonaného pred
súdom prvej inštancie nepodporili tvrdenia žalovaného, že by finančné prostriedky boli žalobcom použité
na účel zamestnania. Z tohto dôvodu námietku žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a

neopodstatnenú.

16. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že nárok žalobcu nie je
premlčaný z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa stotožňuje.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p., vrátene
výroku o trovách konania ako vecne správny.

18.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

žalovanému.

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.